Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10Csp/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316215478
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2316215478.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: X. J., K..

XX.X.XXXX, K. XXX, zastúpený: Advokátka kancelária TIMAR & partners s.r.o., Štúrova 42, Šaľa, IČO:
36 866 296, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpený: Tomáš Kušnír s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o určenie nevymáhateľnosti
práva z dôvodu zániku záväzku podľa ust. § 578 OZ z dôvodu premlčania pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktorú sumu určenú

samostatným uznesením je povinný zaplatiť žalobca žalovanému do troch dní od právoplatnosti
uznesenia o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcažaloboupodanounatunajšísúd24.augusta2016prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu
žiadal určiť, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vzniknutá z pôvodného titulu zmluvy o poskytnutí
stavebného úveru, číslo zmluvy: XXXXXXXXX/XXXX G. XX. X. XXXX, uzavretou so spoločnosťou
ČSOB Stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 35 799 200, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver
v sume 150 000,00,-Sk / 4 979,09,-Eur /, postúpená na žalovaného, voči žalobcovi vo výške istiny a
príslušenstva, nie je vymáhateľná.

2. Žalobca žalobu skutkovo vymedzil tak, že na základe uzavretej zmluvy o poskytnutí stavebného
úveru vznikol medzi ním a veriteľom záväzkoprávny vzťah, na základe ktorého veriteľ žalobcovi poskytol
úver vo výške 150 000,00,-Sk s mesačnými splátkami 1 275,00,-Sk. Žalovaný výzvami vyzýval žalobcu
na zaplatenie dlhu vo výške 7 927,12,-Eur. Následne žalobcovi oznámil, že pohľadávka žalovaného
bola postúpená na súdne vymáhanie, pričom aktuálna dlžná suma bola v sume 9 098,06,-Eur. Právny
zástupca žalobcu vyzval žalovaného, aby špecifikoval pohľadávku. Žalovaný špecifikoval pohľadávku,
a to: základná pohľadávka vo výške 2 425,90,-Eur, úroky z omeškania vo výške 5 827,24,-Eur, ostatné

príslušenstvo vo výške 149,37,-Eur , súdne a exekučné trovy vo výške 0,00,-Eur. Následne právny
zástupca žalobcu žiadal žalovaného o bližšiu špecifikáciu, pretože nebolo zrejmé, ako žalovaný dospel
k výpočtu úrokov z omeškania a žiadal o oznámenie, k akému dátumu bola pohľadávka zosplatnená, na
čo žalovaný oznámil, že pohľadávka bola zosplatnená 30. júna 2007. Právny zástupca žalobcu vzniesol
námietku premlčania v časti istiny aj úrokov z omeškania. Žalovaný odstúpil od dohody o splátkach,
pričom žalobca má za to, že túto dohodu nikdy nepodpísal a osobu Arpáda Bognára nepozná a nikdy
sa s takouto osobou nestretol. Podľa názoru žalobcu nárok žalovaného je premlčaný, lebo žalovaný

zosplatnil pohľadávku 30. júna 2007 a premlčacia doba uplynula 30. júna 2010. Okrem toho, keď podpis
žalobcu nie je opatrený na dohode o splátkovom kalendári a uznaní dlhu, ide o neplatný právny úkon.
Žalobca poukázal na naliehavý právny záujem na podaní žaloby, ktorý spočíva v tom, že bez zásahu
súdu a vydania meritórneho rozhodnutia vo veci je postavenie žalobcu ako spotrebiteľa neisté.3. Po právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil podľa § 39 Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ /, §
578 OZ, § 110 ods. 3 OZ, § 121 ods. 3 OZ, § 101 OZ § 52 ods. 1 OZ.
4. Žalobca spolu so žalobou súdu zaslal návrh na uzavretie zmluvy o stavebnom sporení, prijatie

návrhu na uzavretie zmluvy, zaslanie splátkového kalendára, oznámenie o vykonaní osobnej návštevy,
splátkový kalendár, výzvu o špecifikáciu pohľadávky, I. upomienku, oznámenie o námietke premlčania,
odstúpenie od dohody o splátkach, výzvu na označenie stáleho rozhodcovského súdu, odmietnutie
rozhodcovského konania, pokus o zmier, dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.
5. Žalovaný podaním zo 16. júna 2017 sa vyjadril k žalobe tak, že so žalobou nesúhlasí a žiadal

ju ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa názoru žalovaného žalobca podpísal uznanie dlhu, z ktorého
dôvodu pohľadávka nie je premlčaná. Okrem toho dlžník môže námietku premlčania uplatniť len v
súvislosti s vymáhanou pohľadávkou v rámci súdneho konania. Okrem toho uviedol, že nie je možné
určiť, že pohľadávka nie je vymáhateľná, pretože vydanie takéhoto rozhodnutia by technicky nebránilo
žalovanémuuplatniťsipohľadávkunasúdeažalobcabysinemoholvykonateľnosťtakéhotorozhodnutia
nijakým spôsobom vynútiť. Žalobu je potrebné odmietnuť, lebo nespĺňa základné náležitosti podľa

Civilného sporového konania / ďalej len CSP /.
6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
7. Súd vo veci vypočul právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, oboznámil sa
podstatným obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav vo veci.
8. Právny zástupcu žalobcu žiadal žalobe vyhovieť. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu na určení

takéhoto petitu poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky /ďalej len NS
Slovenskej republiky /, ktorá bola opakovane publikovaná v Zbierke súdnych rozhodnutí konkrétne č.
40/1996, č. 3/1998, kde opakovane boli uvádzané rozhodnutia občianskoprávneho kolégia pod č. R
24/1995, ktoré rieši práve túto otázku takéhoto petitu vo vzťahu k prekážke žaloby na plnenie, t. j. v tomto
prípade žaloby na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú by mohol realizovať žalovaný voči žalobcovi pričom od

roku 2007 teda od zosplatnenia úveru takúto žalobu nepodal. Poukázal na zjednocujúce stanovisko R
17/1972, ktoré rieši výlučne problematiku naliehavého právneho záujmu v prípade, ak veriteľ nepodá
žalobu o zaplatenie, ale inými praktikami najmä výzvami neustálym atakovaním, telefonátmi, osobnými
návštevami sa snaží vymôcť dlh. V tomto konaní v žalobe pripojil nespočetné množstvo listinných
dôkazov, z ktorých vyplýva, že žalovaný opakovane kontaktuje žalobcu spôsobmi ako telefonicky,

výzvami, osobnými návštevami, predkladaním rôznych listín na uznanie dlhu a podobne, ktorými
sa snaží vymôcť pohľadávku resp. prerušiť plynutie premlčacej doby, avšak ako je z listín zrejmé,
vždy vypočítava pohľadávku a jej príslušenstvo v iných výškach teda v každej listine je vypočítaná
inak. Žalovaný do dnešného dňa žalobu na plnenie v akejkoľvek výške na príslušnom súd nepodal.
Ďalej poukázal vo vzťahu k skutočnosti, že ide o spor so slabšou stranou na aktuálne rozhodnutie

NS Slovenskej republiky z 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014, ktoré vyriešilo problematiku
ustanovenia § 52 ods. 2 OZ v takzvanom prednostnom ponímaní obchodnoprávnej právnej úpravy a
uvedené rozhodnutie NS Slovenskej republiky ide až tak ďaleko, že tam kde sa majú použiť normy
obchodnéhoprávasauspotrebiteľovmusiapoužiťnormyOZ,atodokoncaajnaprávnevzťahyzaložené
pred účinnosťou predmetných ustanovení po zákone o ochrane spotrebiteľa. Je to tak preto, že obe

ustanovenia nadobudli účinnosť 1.mája 2014 a nemajú samostatné prechodné ustanovenia, a preto sa
musia vzťahovať aj na právne vzťahy založené pred úpravou spotrebiteľského práva v obchodnom
zákonníku. Poukázal na to, že žalobca vyslovene popiera existenciu a verifikovateľnosť svojho podpisu.
9. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. mája 2013 sp. zn. 16Co/1/2013, ak
dohoda o uznaní dlhu je podpísaná spotrebiteľom na pretlačenom formulári, nemožno od spotrebiteľa

očakávať, aby postrehol a vnímal takéto prehlásenia, ktoré podpisoval a takéto uznanie dlhu vo vzťahu k
spotrebiteľovi nie je účinným právnym nástrojom na prerušenie premlčacej doby, keďže nemohol vedieť
o premlčaní dlhu. V druhom smere rovnako odvolací súd konkrétne Krajský súd v Prešove sp. zn 9Co
35/2013 v zhode s rozhodnutím NS Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/197/2009 a iné uviedol, že dohoda
o uznaní dlhu má vždy charakter spotrebiteľskej zmluvy, nikdy nemôže byť posudzovaná hmotnoprávne

inak, pričom rovnako ako v tomto prípade aj v daných prípadoch musí byť v prípade uvedeného
formulárneho označenia takáto praktika súdmi posudzovaná ako nekalá obchodná praktika a súčasne
v zmysle rozhodnutia NS Slovenskej republiky, ktorý uviedol v rozhodnutí sp. zn.1Cdo 197/2009 v
prípade, ak je uvedené uznanie dlhu podpísané po skončení všeobecnej trojročnej premlčacej doby,
potom takýto uznávací prejav nemôže založiť plynutie novej premlčacej doby u spotrebiteľa, nakoľko ide

o spor so slabšou stranou a vždy musí byť v danej trojročnej lehote uznávací prejav a súčasne musí byť
poučený, ten ktorý prejav uznáva v zmysle § 34 OZ o následkoch premlčanej pohľadávky.Osobitná právna úprava ochrany spotrebiteľa v danom prípade v tomto spore musí byť použitá zo strany
súdu ex offo a v danom prípade mal za to, že ide o hmotno-právne posúdenie týchto skutočností, ktoré
ak súd posúdi nie je nutné vykonávať žiadne rozsiahle dokazovanie.

Na margo navrhovaného petitu o určenie uviedol, že súdna prax pripúšťa obdobné petity na určenie
nevymáhateľnosti pohľadávky vo vzťahu k spojeniu, že pohľadávka nie je vymáhateľná ale aj vo vzťahu
k rozšírenejšiemu petitu, že nie je vymáhateľná v súdnom, rozhodcovskom a inom vykonávacom konaní.
Toto posúdenie akým spôsobom súdy následne v danej veci rozhodnú, je v zmysle súdnej praxe
ponechávané na jednotlivé súdy, nakoľko nemenia vykonateľnosť petitu vo vzťahu k pohľadávke, ktorú

určujú za nevymáhateľné.
10. Právny zástupca žalovaného uviedol, že pohľadávka, ktorej nevymožiteľnosť žiada žalobca určiť
v tomto konaní je pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere žalobcu s právnym predchodcom žalovaného, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho
medziúvere vo výške 4 709,09 eur.Táto pohľadávka bola na žalovaného postúpená od právneho
predchodcu pričom jej výška bola generovaná bankovým systémom a takúto pohľadávku si následne

žalovaný môže uplatňovať od žalobcu mimosúdne. Čo sa týka námietky premlčania, ktorú vzniesol
žalobca, žalovaný zastáva názor, že takúto námietku možno účinne uplatniť iba v rámci súdneho alebo
obdobného konania pred príslušným orgánom. Zároveň poukázal na to, že prípadné premlčanie, ktoré
žalobca namieta, nespôsobuje zánik vzniknutého nároku. Jeho vymáhateľnosť sa zo zákona oslabuje.
11. Právny zástupca žalobcu podaním z 31. júla 2017 súdu oznámil, že v danom prípade ide o žalobu o

určenie neexistencie právnej skutočnosti, a nejde o určenie, či tu právo je alebo nie je, teda ide o osobitný
prípad určovacej žaloby a pri tejto žalobe žalobca preukazuje len právny záujem a nie naliehavý právny
záujemPrávnemuzáujmupretakýtotypurčovacejžalobeprináležíprávovyplývajúcezhmotnéhopráva,
pričom v danom prípade takým je ustanovenie § 100 ods. 1 OZ. Právny zástupca žalovaného považoval
takéto podanie za zmenu žalobného petitu.

12. Podľa názoru súdu právny zástupca žalobcu zmenil žalobný petit, pretože zmenou žalobného
petitu je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Za zmenu žaloby
podľa Civilného sporového poriadku / ďalej len CSP / sa považuje aj podstatná zmena alebo doplnenie
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. V danom prípade predmetným podaním právny zástupca
žalobcu zmenil podstatné skutočností tvrdených v žalobe spočívajúcich v tom, že žalobca poukazoval

len na právny záujem s tým, že základom pre takýto prípad je ustanovenie § 100 ods. 1 OZ. Právna
kvalifikácia nie je zmenou žaloby, pretože súd pozná právo, ale v danom prípade skutkové okolnosti
pri určovacej žalobe či tu právo je alebo nie je, je iné ako pri žalobe o určenie právnej skutočnosti.
Súd podľa § 143 ods. 1 CSP nepripustil zmenu žaloby, pretože doterajšie výsledky konania nemôžu
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd prijal uznesenie za prítomnosti právnych zástupcov

strán, proti ktorému uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
13. Žalobca podal 21. januára 2005 návrh na uzavretie zmluvy o stavebnom sporení. ČSOB stavebná
sporiteľňa, a.s. prijala návrh na uzavretie zmluvy o stavebnom sporení 19. januára 2005.
14. Právny nástupca žalovaného 14. januára 2011 zaslal žalobcovi Splátkový kalendár na základe
uzavretej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú žalobca podpísal 8.

decembra 2010. Žalovaný oznámil žalobcovi pohľadávku vo výške 7 927,12,-Eur . Okrem toho žalovaný
zaslal žalobcovi Upomienku 1. 30. septembra 2015, v ktorom oznámil žalovaný žalobcovi pohľadávku
vo výške 8 379,77,-Eur. Žalovaný odstúpil od dohody o splátkach 20. novembra 2015. Následne na
to 15. decembra 2015 vyzval žalobcu na označenie rozhodcovského súdu, pričom žalobca oznámil
žalovanému, že odmieta rozhodcovské konanie. Žalovaný 12. februára 2016 zaslal žalobcovi pokus o

zmier, v ktorom ho vyzval na zaplatenie 6 367,53,-Eur. Právny zástupca žalobcu oznámil žalovanému,
že dlh je premlčaný a žalobca vymáhanú pohľadávku neuznáva z dôvodu premlčania s tým, že
dohodu o uznaní záväzku nepodpísal. Poukázal na obdobný prípad Heleny Lasányiovej proti Intrum
Justicia Slovakia, s.r.o., ktorá uzavrela prípad vymáhania pohľadávky z dôvodu premlčania a spoločnosť
odstúpila od vymáhania pohľadávky.

15. Vzhľadom na zistený skutkový stav vo veci súd právne uzatvára.
16. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 101 ods.1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
18. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.19. Podľa § 137 písm. a/, b/, c/, d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení
povinnosti, nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu,

určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
20. V danom prípade predmetom konania je určovacia žaloba podľa § 137 písm. c/ CSP, ktorou sa
žalobca domáhal určenia, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vzniknutá uzavretím úverovej

zmluvy medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného vo výške istiny a príslušenstva, nie je
vymáhateľná. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca s právnym
predchodcom žalovaného uzavreli úverovú zmluvu vo výške istiny 150 000,-Sk s mesačnými splátkami
vo výške 1 275,-Sk. Žalobca si neplnil povinnosti v zmysle úverovej zmluvy, z ktorého dôvodu žalovaný
listami vyzýval žalobcu na zaplatenie dlhu bez špecifikácie pohľadávky. Žalovaný oznámil žalobcovi,
že pohľadávka bola zosplatnená 30. júna 2007, na základe ktorej skutočnosti právny zástupca žalobcu

listom vzniesol námietku premlčania voči vymáhanému nároku. Žalovaný neuznal námietku premlčania,
pretože žalobca podpísal dohodu o uznaní dlhu a dohodu o splátkach. Žalobca tvrdil, že takúto
dohodu nikdy nepodpísal. Vzhľadom na zosplatnenie úveru, žalobca mal za to, že nárok žalovaného je
premlčaný a premlčacia doba uplynula 30. júna 2010.
21. Žalobca v zmysle žaloby preukazoval naliehavý právny záujem na podaní žaloby spočívajúci v tom,

že bez zásahu súdu a vydania meritórneho rozhodnutia vo veci, je postavenie žalobcu ako spotrebiteľa,
neistým. Právny zástupca žalobcu aj na pojednávaní konanom 22. júna 2017 poukazoval na naliehavý
právny záujem na podaní žaloby s poukazom na rozhodovaciu činnosť NS Slovenskej republiky R
24/1995, R 17/1992. Právny zástupca žalobcu do spisu založil rozhodnutie NS SR z 27. júna 1994 sp. zn.
2Cdo/42/1994, v zmysle ktorého naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho

poriadku / ďalej len OSP / je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie podľa §
80 písm. b/ OSP.
22. V danom prípade sa súd zaoberal terminológiou, aká pohľadávka je vymáhateľná. V súdnej praxi
a teórii prevláda názor, že za vymáhateľnú pohľadávku sa považuje pohľadávka vykonateľná, tzn.
opatrená exekučným titulom. V rozhodnutí NS Slovenskej republiky R 44/2001 najvyšší súd operuje

tým, že slovník slovenského jazyka rozlišuje medzi vymáhateľnosťou a vykonateľnosťou, a teda že
nejde o synonymá. Na druhej strane, ale súd uvádza, že nemožno poprieť, že v bežnom jazyku pod
vymáhateľnosť spadá aj vykonateľnosť. Predmetnú otázku riešil NS Slovenskej republiky v rozhodnutí
4Cdo/198/2010, kde uviedol: „ Hoci v právnej teórii a praxi nie je jednotný názor na to, aká pohľadávka
veriteľa zodpovedá zákonnému pojmu „ vymáhateľná pohľadávka „, podľa názoru dovolacieho súdu

niet dôvodu odkloniť sa od záverov vyslovených už v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 23. decembra
1999 sp. zn. 3Cdo/102/99 / R 44/2001. Ako je uvedené v citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu
„ Vymáhateľnú pohľadávku môžeme .... charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej
sa možno domáhať na súde .... Na rozdiel od toho je vykonateľná pohľadávka, ktorú možno exekuovať,
ktorej majiteľovi .... teda svedčí vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iný exekučný titul. „ Vzhľadom na

uvedené, súd považoval žalobný nárok za správne označený a vykonateľný.
23. V zmysle § 137 písm. c/ CSP žalobou možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny
vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom určovacia žaloba má
spravidla preventívny charakter. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu musí súd
posúdiť, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu a či po

takomtorozhodnutíourčovacejžalobenebudemusieťnasledovaťajinékonanie.Určovaciažalobanieje
podstatná, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho
vzťahu, alebo práva. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení,
ideosamostatnýaprvoradýdôvodnazamietnutiežaloby.Naliehavýprávnyzáujemjespravidlavtedy,ak
určovacia žaloba vytvorí pevný základ medzi stranami a tak naplní preventívny charakter a cieľ zabrániť

ďalším prípadným sporom medzi stranami. V takom prípade súd žalobu zamietne bez meritórneho
posúdenia veci.
24. V prejednávanej veci sa súd zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby a
súd skúmal, či touto určovacou žalobou sa odstráni aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným

právnym prostriedkom odstrániť, či podaná žaloba je vhodným, účinným procesným nástrojom ochrany
práva žalobcu, či ním možno dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem na
podanej žalobe je možný len vtedy, ak vytvorí pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu a môže
predísť žalobe na plnenie. Podľa názoru súdu v danom prípade nie je možné pre tento prípad aplikovaťrozhodnutie NS Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/42/94, pretože v danom prípade súd prejednával vec
s úplne iným skutkovým stavom vo veci, ako je to v prejednávanej veci.
25. Základným princípom procesného práva je právny princíp ne bis in idem, podľa ktorého nie je možné

rozhodovať o tej istej veci dvakrát. Tento princíp je vyjadrený v dvoch procesným prekážkach, a to: a/
v prekážke rei iudicate a b/ v prekážke litispendencie.
Súdsazaoberalotázkou,čivprípadekladnéhorozhodnutiaourčovacejžalobevprípadepodaniažaloby
o plnenie, či by súd musel konanie zastaviť alebo nie. V tomto smere podľa judikatúry Najvyššieho
súdu Českej republiky, sporové konanie, ktorého predmet je vymedzený na určenie, nie je prekážkou

začatého konania, ktorého predmet je vymedzený žalobným návrhom na plnenie. To znamená, že za
procesnej situácie, keď je najprv podaná určovacia žaloba a neskôr žaloba na plnenie, súd by neskôr
začaté konanie o plnenie nemohol zastaviť z dôvodu litispendencie. V tomto smere súd poukazuje aj na
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/140/2013 z 31. mája 2013, podľa ktorého „ Podľa
právnej teórie určovacia žaloba / kladná i záporná / nie je prekážkou litispendencie pre žalobu na plnenie,
hoci v oboch prípadoch ide o rovnaké subjektívne právo. To znamená, že ak by konanie o určovacej

žalobe začalo skôr, ako konanie o vypratanie, určovacia žaloba by nebola prekážkou litispendencie pre
neskôr podanú žalobu o plnenie / o vypratanie /. „ Tak isto v prípade kladného rozhodnutia o určovacej
žalobe, v prípade podania žaloby o plnenie, nešlo by o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Žalovaný
by mohol podať žalobu o plnenie napriek tomu, že by súd žalobnému nároku vyhovel. Na základe
týchto skutočností súd nepovažoval za preukázaný naliehavý právny záujem na podaní žaloby. Žalovaný

môže podať žalobu o plnenie aj v prípade premlčaného nároku, v ktorom konaní sa súd bude zaoberať
prípadnou námietkou premlčania a platnosťou právneho úkonu - uznania dlhu, prípadne iných právnych
skutočností.
26. V danom prípade súd zastáva názor, že žalobca mal podať žalobu podľa § 137 d/ CSP, teda o
určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu a tomu muselo zodpovedať popísanie

skutkového stavu, ako aj vymedzenie žalobného nároku. Právny zástupca žalobcu v tomto smere
uviedol, že osobitným predpisom je OZ, a to § 100 ods. 1 OZ, ktoré ustanovenie vymedzuje premlčanie
a v danom prípade nevymedzuje právnu skutočnosť vyplývajúcu z osobitného predpisu.
27. Vzhľadom na hore uvedené skutkové okolnosti a zistený právny stav, súd žalobu ako nedôvodne
podanú zamietol.

28.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.