Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. máj 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/398/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115221620
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2115221620.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v sporovej veci žalobcu: A. U., M..

XX.XX.XXXX, Q. Č. XXX/XX, XXX XX C. W., zastúpený: Mgr. Matej Csenky, advokát, so sídlom Dolné
Bašty 2, 917 01 Trnava proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon
väzby Leopoldov, so sídlom Gucmanova 19/670, P.O. BOX 7, 920 41 Leopoldov, o ochranu osobnosti
a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.08.2015 doplnenou dňa 09.03.2016 domáhal náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 3.000,- € a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že sa v

období od 28.08.2012 do 23.06.2015 nachádzal v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov (ďalej „Ústav“ alebo
„žalovaný“), kde bol zaradený na oddiele č. IV. a č. VII. Dňa 03.04.2014 sa žalobca po 6 mesiacoch
čakania a niekoľkých sťažnostiach (v opačnom prípade by nebol žalobca objednaný na vyšetrenie),
dostal na ORT vyšetrenie (u praktického lekára sa objednal na vyšetrenie už dňa 02.10.2013), kedy
mu ortopéd odporučil neurologické vyšetrenie. Dňa 24.04.2014 žalobca absolvoval v Ústave odborné
neurologické vyšetrenie v súvislosti s poškodenou platničkou, po ktorom príslušná ošetrujúca lekárka
vzhľadom na objektívny nález neurčila presnú diagnózu ochorenia. Vzhľadom k tomuto stavu odmietol

lieky, ktoré mu ošetrujúca lekárka predpísala, nakoľko ho dôkladne nevyšetrila a nestanovila presnú
diagnózu. Dňa 13.05.2015 žalobca na naliehanie u ošetrujúcej lekárky absolvoval dodatočné RTG
vyšetrenie, kde bolo zistené, že žalobca trpí lordózou a zúženou platničkou. Uvedeným RTG vyšetrením
sa zdravotná starostlivosť v Ústave v súvislosti s poškodenou platničkou skončila. Žalobca sa následne
opakovane dožadoval vzhľadom na pretrvávajúce neznesiteľné bolesti ďalších neurologických vyšetrení
a liekov (konkrétne v dňoch 04.06.2014, 18.06.2014, 09.07.2014, 16.09.2014, 08.10.2014), čo mu však
zo strany Ústavu umožnené nebolo. Žalobca do dňa podania žaloby čakal na vyšetrenie neurológa,

v rámci ktorého by zhodnotil RTG snímok zo dňa 13.05.2014 a určil ďalšiu liečbu. Doba čakania
v trvaní 15 mesiacov je podľa názoru žalobcu neprimeraná. Žalobca dňa 25.09.2014 absolvoval
pohovor s riaditeľkou zdravotníckeho zariadenia L.. U. S., avšak napriek snahe uvedený postup
neviedol k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti. S ohľadom na pretrvávajúce neposkytnutie zdravotnej
starostlivosti sa zdravotný stav rapídne zhoršil. Žalobca trpel a naďalej trpí chronickými bolesťami
poškodenej platničky, pričom tieto bolesti mu zásadným spôsobom znižujú kvalitu života. Zo strany
Ústavu nebola žalobcovi poskytnutá zdravotná starostlivosť smerujúca k účinnej a včasnej liečbe

jeho zdravotných ťažkostí. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca doručil dňa 16.10.2014
Ústavu sťažnosť, v ktorej poukázal na neadekvátne poskytovanie zdravotnej starostlivosti zo strany
Ústavu a zároveň požiadal o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- Eur. Táto sťažnosť bola
Ústavom vyhodnotená ako žiadosť o nápravu podľa § 17 zákona č. 576/2004 Z.z., pričom jej nebolov celom rozsahu vyhovené. Dňa 18.11.2014 žalobca zaslal sťažnosť Ministerstvu spravodlivosti SR, v
ktorej sa opäť sťažoval na zdravotnícke zariadenie Ústavu pre neadekvátne poskytovanie zdravotnej
starostlivosti a zároveň žiadal priznať nemajetkovú ujmu vo výške 1.000,- Eur. Obsah tejto sťažnosti

bol v podstate totožný s obsahom sťažnosti zo dňa 16.10.2014 s tým, že sťažnosť bola doplnená o
ďalšieskutočnostitýkajúcesaneadekvátnejzdravotnejstarostlivostivsúvislostistým,žedňa21.10.2014
bola žalobcovi zo strany Ústavu (všeobecnou lekárkou L.. L. Č.) bezdôvodne zrušená úľava nosiť
vlastnú ľahkú obuv s ortopedickými vložkami, ktorá mu bola povolená dňa 29.04.2011 až do konca
výkonu trestu. Následkom zrušenia tejto úľavy bolo to, že žalobca začal opäť pociťovať bolesť v

chodidlách rovnako ako v období pred povolením vyššie uvedenej úľavy. Na túto bolesť sa žalobca
sťažoval u ošetrujúcej lekárky zdravotníckeho zariadenia v Ústave s tým, že k náprave neprišlo, resp.
k náprave prišlo až s odstupom niekoľkých mesiacov (dňa 17.03.2015). Podaním zo dňa 03.03.2015
žalobca žiadal opätovne o povolenie úľavy nosiť vlastné ortopedické šľapky vo vnútri a vlastnú ľahkú
obuv s ortopedickými vložkami vonku, a to na základe odporúčania ortopéda zo dňa 19.02.2015.
Pri predmetnom ortopedickom vyšetrení dňa 19.02.2015 ortopéd predpísal žalobcovi silné lieky proti

bolesti (Tramcet aArthrotec Forte), a to s ohľadom na akútne bolesti chodidiel a chrbtice, čo bolo
v priamej príčinnej súvislosti so zrušením úľavy nosiť vlastnú ľahkú obuv s ortopedickými vložkami.
Ortopéd žalobcovi zároveň predpísal aj recept na nové ortopedické vložky a špeciálnu ortopedickú
obuv zložitú. Ústav na uvedenú žiadosť zo dňa 03.03.2015 reagoval podaním zo dňa 16.03.2015 č.
ÚVTOSaÚW-8-4/23-2015 (odpoveď). Vo vzťahu k predmetnej odpovedi žalobca podal sťažnosť dňa

12.03.2015, na ktorú Ústav reagoval odpoveďou zo dňa 01.04.2015 č. ÚVTOSaÚW-8-7/23-2015. Dňa
18.03.2015 bol žalobca na meraní nohy u výrobcu špeciálnej obuvi a vložiek, ktoré dostal napokon
po viacnásobných sťažnostiach dňa 09.04.2015 (vložky), resp. dňa 25.05.2015 (obuv). Po opätovnom
povolení úľavy dňa 17.03.2015 v spojitosti s medikamentóznou liečbou bolesti u žalobcu ustúpili, čo
potvrdzuje predpoklad žalobcu, že L.. Č. mu svojim konaním spôsobila zbytočné zdravotné komplikácie

zrušením uvedenej úľavy. Vo všeobecnosti žalobca uvádza, že všetky jeho sťažnosti na vedúcu lekárku
vybavovala samotná lekárka, resp. lekár, na ktorého bola sťažnosť podaná. Uvedený postup nie je
podľa názoru žalobcu zákonný. Zrušenie vyššie uvedenej úľavy žalobca vníma ako účelové represívne
opatrenia Ústavu v súvislosti s podanou sťažnosťou zo dňa 16.10.2014. Uvedenému záveru svedčí aj
arogantnésprávanieL..Č.vsúvislostisozrušenímpredmetnejúľavy.Ďalšoudoplňujúcouskutočnosťou,

ktorú žalobca namietal v sťažnosti zo dňa 18.11.2014 bola tá skutočnosť, že dňa 11.11.2014 žalobca
žiadalodošetrujúcejlekárkyzabezpečenievoľnedostupnýchvýživovýchdoplnkov,špeciálnychzubných
a medzizubných kefiek, zubnej pasty a iných vecí, čo mu bolo bezdôvodne odmietnuté. V súvislosti s
tým žalobca namietal nedostatok zubných lekárov v Ústave a ich nedostatočné vybavenie. Predmetná
sťažnosť zo dňa 18.11.2014 bola Ministerstvom spravodlivosti postúpená naspäť do Ústavu s tým, že

Ústav ju opätovne posúdil ako žiadosť o nápravu v zmysle zákona č. 576/2004 Z. z. s tým, že podľa
názoru Ústavu nie je nutné zjednať nápravu. Túto skutočnosť Ústav žalobcovi oznámil písomnosťou
označenou ako „Žiadosť o nápravu - odpoveď zo dňa 16.12.2014 č. ÚVTOS a ÚW-1-90/23-2014.
Žalobca proti tejto odpovedi podal ďalšiu sťažnosť, ktorou namietal spôsob vybavenia jeho sťažnosti.
Generálne riaditeľstvo ZVJS odpoveďou zo dňa 21.01.2015 konštatovalo, že v uvedenom prípade

nebolo zistené pochybenie zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v rámci ZVJS. Okrem
vyššie uvedených sťažností sa žalobca opakovane domáhal možnosti nahliadnutia a vyhotovenia
kópie jeho zdravotnej dokumentácie (podaniami zo dňa 27.06.2014, 04.07.2014, 05.01.2015). Na
všetky žiadosti žalobca dostal takmer totožnú odpoveď v zmysle, že mu bude umožnené nahliadnutie
do zdravotnej dokumentácie (doposiaľ mu umožnené nebolo), pričom si má právo robiť výpisky zo

zdravotnej dokumentácie. Kópie si údajne žalobca robiť nemôže, nakoľko nedisponuje kopírovacím
prístrojom (viď odpoveď Ústavu zo dňa 11.07.2014). Žalobca uvedené skutočnosti uvádza len pre
ilustráciu účelového a represívneho správania Ústavu voči jeho osobe. Ústav nielenže neposkytol
žalobcovi adekvátnu zdravotnú starostlivosť, ale zároveň mu neumožnil riadne sa oboznámiť s jeho
zdravotnou dokumentáciou a nevyhotovil mu z nej požadovanú kópiu v rozpore so zákonom.

2. Žalobca teda tvrdil, že Ústav svojím protiprávnym konaním spočívajúcim v neadekvátnom poskytnutí
zdravotnej starostlivosti zasiahol významným spôsobom do osobnej sféry žalobcu, kedy bol žalobca
dlhodobo vystavený dôvodnej obave osvoj život a zdravie. Stav jeho neistoty v súvislosti s jeho
nepriaznivým zdravotným stavom bol neúmerne predlžovaný. Žalobca v dôsledku neposkytnutia

adekvátnej zdravotnej starostlivosti trpel neznesiteľnými bolesťami, pričom zo strany Ústavu mu
nebola poskytnutá účinná zdravotná starostlivosť. Napriek viacerým opakovaným žiadostiam o pomoc
v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom žalobcu sa tento nedočkal žiadnej starostlivosti. V
dôsledkuneposkytnutiazdravotnejstarostlivostisazdravotnýstavžalobcurapídnezhoršil(viďzdravotnádokumentácia). Náprava následkov protiprávneho konania Ústavu v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1
zákona OZ by bola v tomto prípade nedostačujúca. Žalobca sa počas výkonu trestu odňatia slobody
stretol s viacerými prípadmi neposkytnutia zdravotnej starostlivosti v ústave. Odsúdení majú obavu

presadzovať svoje práva, nakoľko sa boja rôznych reperesívnych opatrení zo strany ústavu, tak ako
sa to stalo žalobcovi v súvislosti s bezdôvodným zrušením úľavy nosiť ľahkú obuv. Na neurologické
vyšetrenie sa dostal až dňa 29.10.2015 na základe viacerých urgencií a zároveň bol povinný uhradiť
poplatok vo výške 9,- Eur, čo bolo v ÚVTOS Leopoldov zdôvodnené tým, že sa jedná o poplatok za
prednostné vyšetrenie. Na uvedené vyšetrenie bol žalobca objednaný už od 24.04.2014 neurologičkou.

Dňa 29.10.2015 bola žalobcovi L.. F. B.B. naordinovaná liečba (liek Gabagamma, liečivo 300 mg
gabapentín). Žalobca je toho názoru, že v danom prípade si jeho zdravotný stav vyžadoval okamžitú
efektívnu liečbu, ktorá mu bola poskytnutá s oneskorením. Zo strany príslušníkov ÚVTOS Leopoldov
došlo k zastrašovaniu žalobcu. Na vyšetrenie na alergológii čakal od 05.08.2015 (pričom kontrolu mal
maťvmesiacioktóber2015)avdôsledkutakéhotoomeškaniabolažalobcoviprerušenáliečba,ktorúmal
absolvovať v priebehu 3 až 5 rokov (užívanie taloralu). K uvedenému došlo z dôvodu toho, že žalobca

sa domáhal svojho právneho nároku podaným žalobným návrhom a v rámci ÚVTOS Leopoldov nie je
záujem poskytnúť žalobcovi zdravotnú eskortu. Podobná situácia je v prípade žalobcu aj s ortopedickým
vyšetrením, kde bol žalobca objednaný taktiež od 05.08.20.15, pričom nebol eskortovaný do príslušného
zdravotníckeho zariadenia.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil tieto dôkazy: sťažnosť zo dňa 16.10.2014, odpoveď zo
dňa 12.11.2014, sťažnosť zo dňa 18.11.2014, odpoveď zo dňa 16.12.2014, podanie zo dňa 03.03.2015,
odpoveď zo dňa 16.03.2015, sťažnosť zo dňa 12.03.2015, odpoveď zo dňa 26.03.2015, potvrdenie o
zaplatení 9,00 €, potvrdenie o kúpe lieku zo dňa 30.10.2015, výsluch ošetrujúcej lekárky L.. L. Č., kópia
zdravotnejdokumentáciežalobcu,odpoveďÚstavuzodňa01.07.2014,11.07.2014,09.01.2015,výsluch

svedkov L. Y., T. Q., L. L., D. U., I. L., L.. L. Č..

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.11.2015 tak, že lekár nie je
povinný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti riadiť sa požiadavkami, prianiami pacienta, ale jeho
zdravotným stavom, svojimi odbornými vedomosťami, poznatkami najnovšej vedy a svojimi doterajšími

skúsenosťami. Za poskytovanú zdravotnú starostlivosť nesie v zmysle zákona zodpovednosť lekár a
nie pacient. Zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v § 2 ods. 1 ustanovuje, že zdravotná
starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci (nie pacienti).
Je to lekár, ktorý musí spĺňať značné množstvo kvalifikačných, odborných, zdravotných a ďalších
požiadaviek, ktoré naňho kladie platná legislatíva. A opäť je to lekár, ktorý nesie aj zodpovednosť

za poskytovanú zdravotnú starostlivosť, za jej správnosť, aby bola uskutočnená „lege artis“ a pri
chorobe za indikovanú liečbu. Na dokreslenie žalobcovej skreslenej predstavy o spôsobe, rozsahu
poskytovania zdravotnej starostlivosti poukázal na žalobcove opakované dožadovanie sa výživových
doplnkov na ambulancii ústavu, ktoré sú v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách
potravinou, žalobca bol opakovane lekárkou ústavu Leopoldov poučený, že predmetné potraviny si

môže zakúpiť v bufete ústavu Leopoldov. Vychádzajúc zo záznamov v zdravotnej dokumentácii bolo
lekárkou ústavu Leopoldov potvrdené, že len v priebehu roka 2015 bolo žalobcovi poskytnutých 63
zdravotných výkonov. § 13 Občianskeho zákonníka poskytuje ochranu osobnosti len v prípade takého
porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí
byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o také konanie proti osobnej a mravnej integrite

občana, znižujúceho jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana
k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Žalobca nepodložil
svoje tvrdenia o neoprávnenosti zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý porušiť, či ohroziť osobnosť
žalobcu, žiadnym hodnoverným dôkazom. Samotné tvrdenia žalobcu o jeho subjektívnych pocitoch
zhoršenia a zlepšenia zdravotného stavu nemôžu slúžiť ako podklad pre určenie neoprávnenosti

zásahu, resp. nesprávnosti postupu zdravotníckeho pracovníka ústavu C.. Žalobca nepodložil svoje
tvrdenia rozhodnutím poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, resp. rozhodnutím Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, resp. rozhodnutím orgánu príslušného na výkon dozoru podľa osobitného
predpisu, ktoré by hodnoverne preukázalo, že sa žalobcovi v ústave C. neposkytla zdravotná
starostlivosť správne. Žalobca nepreukázal neoprávnenosť zásahu, resp. neoprávnený zásah do

chráneného osobnostného práva, ktorý by bol objektívne spôsobilý porušiť, či ohroziť jeho osobnosť,
taktiež nepreukázal ujmu na osobnosti spočívajúcej v znížení dôstojnosti alebo jej vážnosti v značnej
miere. Namietol vyžiadanie kópie zdravotnej dokumentácie súdom a prípadný „súdny prieskum“
žalobcom opísaných pochybení zdravotníckych pracovníkov a poukázal na §17 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého žiadateľ má právo požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, obrátiť sa na orgán príslušný na výkon dozoru podľa osobitného predpisu. Prípadný
postup „súdneho prieskumu“ správnosti rozhodnutí ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka ústavu C. v

súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti žalobcovi v zmysle zákona č. 576/2004 Z.z., ktorý by
deklaroval oprávnenosť/neoprávnenosť zásahu do chráneného osobnostného práva žalobcu, nespadá
v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení do právomoci súdov.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a výsluchom žalobcu a svedkov,

pričom zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca bol u žalovaného vo výkone trestu odňatia slobody
od 22.10.2012 do 11.10.2016, počas ktorého sa opakovane sťažoval na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti a to priamo u žalovaného (sťažnosť zo dňa 16.10.2014, podanie zo dňa 03.03.2015,
sťažnosť zo dňa 12.03.2015), na ministerstve spravodlivosti (sťažnosť zo dňa 18.11.2014). Sťažnosti
podával založené na tom skutkovom základe, ako je uvedené v bode 1. rozsudku. Žalovaný reagoval
na podania žalobcu odpoveďou zo dňa 01.07.2014, 11.07.2014, 12.11.2014, 16.12.2014, 16.03.2015,

26.03.2015 so závermi, ako sú opísané žalobcom v bode 1. rozsudku a dodatkom, že zdravotná
starostlivosť je v ústave poskytovaná v súlade s ustanoveniami zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, v súlade s § 31 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone
trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v žnem neskorších predpisov a v súlade

s § 42 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody.

6. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že nárok na nemajetkovú ujmu a sa skladá z dvoch položiek 1.000,- eur a
2.000,- eur. Keď sa objedná niekto u žalovaného na vyšetrenie tým sa jeho zdravotná starostlivosť končí.
Doktorka len zapíše do zoznamu a možnosť čakania je rok, dva alebo tri roky. Ak sa človek sťažuje,

docieli tým maximálne, že bude dochádzať k schválnostiam. Týmto postupom sa cíti byť ukrivdený.
Za to, že bol vo výkone trestu, by nemal čakať neprimeranú dobu na lieky. Všetky vyšetrenia neboli
na jeho podnet. Jednalo sa aj o prehliadky počas výkonu disciplinárneho trestu a takmer každá táto
návštevaulekáranebolavybavenákspokojnostižalobcu.Personálsiznehorobilsranduatýmsaznížila
jeho vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti. Suma 1.000,- a 2.000,- eur je podrobne rozpísaná v žalobe.

Všetky žiadosti o nápravu, ktoré boli vybavené ústavom sa preskúmavajú v konaní na Krajskom súde
v Bratislave v rámci správneho súdnictva. Navrhnutí svedkovia sa vyjadria, ako prebieha poskytovanie
zdravotnej starostlivosti u žalovaného.

7. Z výsluchu svedka I. L. vyplýva, že počas výkonu trestu v ÚVTOS Leopoldov mu bola poskytnutá

zdravotná starostlivosť, na otázku, za akých okolností, personál bol neochotný poskytnúť zdravotnú
starostlivosť, nepamätal si presne aký zdravotný problém vtedy mal, na otázku, za aký dlhý čas od
žiadosti, dosť dlho to trvalo, kým mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, častokrát sa stávalo, že
si požiadal o predvedenie k lekárovi, ale žiadosti nebolo vyhovené, resp. ho tam vôbec nepredviedli.
Napr. dal si žiadanku k neurológovi, mal problémy s pohybovým ústrojenstvom, doktor ho mal napísať

na vonkajšiu eskortu, lebo v C. nebol neurológ a nakoniec sa ani nedostal k neurológovi, svedkovi
poskytol zdravotnú starostlivosť zdravotný personál v ÚVTOS Leopoldov, kde pomery boli zlé. Personál
bol neochotný. Poskytnutie zdravotnej starostlivosti dosť záviselo od momentálnej nálady personálu.
Vznikali tam problémy, čo sa týkalo zubára, čakali s bolestivými prípadmi iných väzňov aj mesiac. S
príslušníkmi ZVJS sa dalo vychádzať ako tak, ale keď vznikol nejaký problém, riešili to dosť svojsky. Aj

zbili nejakých chlapcov. Nevyjadril sa, či bol počas výkonu trestu odňatia slobody zastrašovaný nejakým
spôsobom zo strany príslušníkov, prípadne boli voči vypočúvanému použité nejaké represívne opatrenia
zo strany ÚVTOS Leopoldov, ani, ako bolo s ním bolo zachádzané počas výkonu trestu odňatia slobody v
ÚVTOSLeopoldov.PoznáosobuA.U.zÚVTOSLeopoldov.Vedel,žetammalproblémysposkytovaním
zdravotnej starostlivosti, dlho sa sťažoval na bolesti chrbta, s tým, že nevie si pomôcť, lebo nechcú ho

zobrať k neurológovi. Vzťahy A. U. s príslušníkmi ZVJS v ÚVTOS Leopoldov a inými zamestnancami
ÚVTOSLeopoldovnebolimocdobré,lebomalsnimiproblémy,napr.priprehliadkecelymuniečozobrali,
on na nich podával sťažnosti a potom mu to dávali pociťovať, ešte viac mu robili zle. Za tie sťažnosti,
ktoré podával voči ÚVTOS Leopoldov, mu boli ukladané nejaké „kazaňáky“, sa mu ÚVTOS Leopoldov
pomstil ukladaním nových „kazaňákov“ za disciplinárne previnenie, ktoré ani neboli previnenia, boli

umelo vytvorené aby dotyčného U. mohli trestať, dávali mu samoväzby a umiestňovali ho do tzv.
diery. Mal problémy s chrbátom. Iné problémy nevedel uviesť.8. Z výsluchu svedka L. L. vyplýva, že mu nikdy nebola poskytnutá žiadna zdravotná starostlivosť.
Lekári ho chcú zavraždiť zanedbanou lekárskou starostlivosťou. Na otázku, za aký dlhý čas od žiadosti
bola zdravotná starostlivosť zo strany ÚVTOS Leopoldov poskytnutá, žiadal o poskytnutie zdravotnej

starostlivosti dňa 26.07.2012 ku kožnej lekárke. Dňa 15.09.2016 mu neurologička z Y. L.. L. predpísala
lieky a lekárky L.. Č., L.. C., L.. C. J. L.. Y. mu tieto lieky odmietli dať. Dňa 13.03.2017 ho L.. C.
odmietla liečiť. Dňa 14.12.2015 v A. mu vydala L.. R. C. lekársku správu a všetky choroby, ktoré
má v tejto lekárskej správe uvedené, mu ÚVTOS Leopoldov odmietol liečiť a zobrali mu lieky, za
účelom ho zavraždiť. Zdravotnú starostlivosť z UVTOS Leopoldov mu poskytla L.. U., jediná ona ho

odporučila do A., tá mu jediná zachránila život, ostatné lekárky mu chcú zobrať život. Na otázku, aké
boli pomery v ÚVTOS Leopoldov v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, uviedol, že išli
ôsmi k lekárke L.. Č. a všetkých ich vyhodila. Neexistuje tam poskytovanie starostlivosti, poskytujú ju len
väzňom, ktorí dávajú úplatky. Neposkytujú žiadnu zdravotnú starostlivosť v UVTOS Leopoldov. Referenti
a pedagógovia sa k nemu správali dobre, riaditeľ (L. W.) a vedúca (F. Q.) zle - egoisticky, väzňom vôbec
nepomáhajú a trestajú ich za vymyslené skutky. Riaditeľ a vedúca sú zlí aj k svojim podriadeným -

referentom a pedagógom. So zastrašovaním od príslušníkov ÚVTOS Leopoldov sa nestretol a neboli
voči nemu použité represívne opatrenia zo strany ÚVTOS Leopoldov. Zaobchádzali s ním, ako keby
bol obeť v koncentráku. Pozná A. U. J. z výkonu trestu v ÚVTOS Leopoldov. Nebola mu poskytnutá
zdravotná starostlivosť, ako každému. Stále ho mučili v bolestiach lekári, psychicky ho týrali a počul,
že aj fyzicky ho týrali. Vedel, že mal nejaké zdravotné problémy. Sťažoval sa mu, že je s ním zle

zaobchádzané, ale on to nevidel, lebo bol na inom oddieli. Zastrašovaný bol vkuse, jeho spolubývajúci
to tvrdili. Je strašne chorý, mal pocit, že tie doktorky ho chceli tiež zavraždiť aj s riaditeľom aj s vedúcou.
Mal tuším problémy s chrbtom.

9. Svedok T. Q. odmietol vypovedať.

10. Z výsluchu svedka D. U. vyplýva, že mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, išlo o preventívne
vyšetrenia, na ktoré mal nárok. Na otázku za aký dlhý čas od žiadosti o poskytnutie zdravotnej
starostlivosti bola zdravotná starostlivosť zo strany ÚVTOS Leopoldov poskytnutá, požiadal o vyšetrenie
v rámci nárokových dní, ktoré predstavujú niečo ako preventívnu prehliadku a následne mu bol daný

termínažzacca2-3mesiace.Nešlooničurgentné.Bežnetofungujetak,ževprípadechorobypožiadate
olekára,alereálnesaknemudostanetezadlhýčas,resp.ažpo3-4žiadosti,čopredstavuje3-4týždne,
aj to mal šťastie. Zdravotnú starostlivosť mu poskytol službukonajúci lekár, mená nevedel. Mal za to, že
to tam nefunguje vôbec. K nemu sa všetci správali normálne. Mal iba výhrady ku kvalite ubytovania a
stravovania. Je bežné, že v prípade ak sa, sťažujete napr. na celu, stravovanie, nasleduje vyhrážanie

sa v týchto súvislostiach, a to napr. preradením do iného ústavu čo sa napokon aj stane. Takto to bolo aj
voči jeho osobe. Iné nevhodné správanie, zastrašovanie, či represívne opatrenia nezaznamenal. Až na
vyššie uvádzané skutočnosti bolo s ním zaobchádzané v podstate dobre. Pozná osobu A. U. z výkonu
trestu z Leopoldova, a to z vychádzok. Mal podobné problémy - tiež týkajúce sa zdravotnej starostlivosti,
stravovania. Nevedel, či bola A. U. poskytnutá zdravotná starostlivosť v ÚVTOS Leopoldov. Konkrétnosti

nevedel, iba on sa mu sťažoval , nevedel ako sa správali príslušníci ZVJS v ÚVTOS Leopoldov,
prípadne iní zamestnanci v ÚVTOS Leopoldov vo vzťahu k A. U., o zastrašovaní zo strany príslušníkov
ÚVTOS Leopoldov a použití represívnych opatrení zo strany ÚVTOS Leopoldov predpokladal, že to
bolo rovnako ako voči jeho osobe, nemal vedomosť o nepriaznivom zdravotnom stave A. U. v ÚVTOS
Leopoldov. Nepodával podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, podával nejaké

sťažnosti a podnety /zdravotná starostlivosť, ubytovanie, stravovanie/ na ÚVTOS Leopoldov aj na
generálnu prokuratúru. Nebolo to prešetrené, nakoľko tieto sťažnosti stiahol. Bol evidovaný v zozname
dlžníkov na zdravotnom poistení niekedy v roku 2009 - 2010, ale to bol na slobode. Ale vo výkone to
už vyrovnal, keďže až tam sa to dozvedel. Teraz už nefiguruje v zozname ako dlžník na zdravotnom
poistení.

11. Svedkyňa L.. L. Č. si spomínala na žalobcu kvôli tomu, že si chcel nejaké veci zakúpiť, napr. ako
tenisky. Kvôli úrazu, ktorý sa uskutočnil, povedala, že nebude schvaľovať tenisky. V ústave je všeobecná
lekárka, ale je onkologická rádiologička. Ústav Leopoldov má približne 1.300 klientov, každý z nich sa
považuje za naliehavý prípad, z Y. chodila neurologička L.. L., žalovali ju, tak zrušila spoluprácu. V W.

sú len dvaja neurológovia, nie je možné, keď majú kapacitu 8 miest vyšetriť viac. Vyšetrujú akútne a
najťažšie stavy. Uvedené sa snažila žalobcovi vysvetliť, uvedené ho nezaujímalo. Pokiaľ ide o výživové
doplnky,tietosimôžukupovať,takistoimvysvetľovala,ženie5-6naraz,alepo2.Onimajúnatopeniaze,
majú na doplatok za recepty a lieky 500 eur na deň, preto nemohli naraz kupovať viacej. Žalobcu tentopostup nezaujímal, on trval na tom, že ich potrebuje a chce. Ku všetkým klientom sa správala rovnako,
pokiaľ ide o obuv, ide najmä o zimné obdobie, vo vnútri vlastnú botaskovú obuv a ortopedickú obuv
povoľovala, vonku nie, keby sa stal úraz, stále majú povolenky, pokiaľ to ročné obdobie dovoľuje. V čase

od roku 2014 bola vedúca lekárka buď L.. Y. alebo L.. S.. Vedúca lekárka vždy vedela, ktoré povolila a
ktoré nie. L.. Y. je psychiater. L.. S. prišla bez atestácie a hneď odišla. Zdravotného personálu je málo, len
tri lekárky sú na plný úväzok, okrem nej, ktoré pôsobili počas výkonu žalobcu. Nevedela uviesť obdobie,
kedy zrušila žalobcovi úľavu.
Personál nie je väčší z dôvodu, že nikto k nim nechce ísť pracovať, keď sa pozrie na podmienky

a plat. Nepamätala si, že sa vyjadrovala písomne k sťažnostiam žalobcu počas výkonu. K čakacím
dobám na vyšetrenie sa nevedela vyjadriť, slúži aj v Trnavskej nemocnici, keďže pozná personál,
častokrát ich požiadala, aby zabezpečili vyšetrenie na centrálnom príjme, keď mali veľké bolesti. Veľa
ich je takých, ktorí vyšetrenia nepotrebujú, dožadujú sa iba, aby ich mali, skutočné objektivizované
prípady, napr. diabetici sú prirodzene uprednostňovaní. Keď je niekto dlžníkom na zdravotnom poistení,
mala by mu byť poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť, u nich to neplatí, bola poskytovaná

nadštandardná zdravotná starostlivosť. Klienti majú veľké nedoplatky na zdravotnom poistení, ak ich
posielajú špecialistom, mnohí z nich odmietli ošetrenie, že dlžníkov neošetrujú. Išlo o viacero odborných
lekárov, napr. kožný, cievny. Vždy využívajú všetky termíny, ktoré im dá odborný lekár, ak niektorý
nejde na vyšetrenie, pošlú náhradníka. Sťažnosti sú na dennom poriadku, nedá sa im predísť. Každý
pozná jej meno, ale osobne ju nepoznajú, ani ich neošetrovala, aj takýto podávajú sťažnosti. Nevedela

uviesť, či žalobca mal nedoplatky na zdravotnom poistení. Vtedy to ešte nemali zaevidované, ale asi
nemal, pretože on mal financie. U neho nebol problém s financiami, ale s naliehavosťou. Nikomu v
zimnom období nedovolila botaskovú obuv, bolo to z dôvodu, že niekedy keď začínala, sa stalo, že
klient si v ľahkej obuvi v zimnom období zlomil nohu a musela to zaplatiť. Nebol vinný, bola to jej
zodpovednosť, že mu to dovolila, odvtedy to nedovolila nikomu, ani žalobcovi. Rovnako by postupovala

aj dnes, napriek tým sťažnostiam. Písomne doplnila, že žalobca nastúpil výkon trestu dňa 29.05.2009,
prepustenýdňa11.10.2016.Počasvýkonutrestuprešielviacerýmiústavmi.DoÚVTOSvLeopoldovebol
eskortovaný dňa 22.10.2012. Počas výkonu trestu v Leopoldove sa na ambulancii striedali štyri lekárky.
Išlo o komplikovaného klienta, ktorý bol naliehavý na každé odborné vyšetrenie, na ktoré si spomenul a
dožadoval sa ho ihneď zrealizovať. Pravidelne navštevoval imunoalergológa a liečbu ním odporučenú

mal zabezpečenú. Taktiež bol opakovane vyšetrený ortopédom, ktorý mu predpisoval špeciálne vložky
do topánok, aby mal zaistenú celoročnú pohodu pri chôdzi, nakoľko mal ploché nohy. Okrem toho bol v
starostlivosti a v liečbe psychiatra a neurológa. Počas výkonu trestu si dával pravidelne zakúpiť výživové
doplnky, vitamíny a špeciálne zubné kefky, čo mu vždy zabezpečili.

12. Súd v konaní nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie vyžiadaním zdravotnej dokumentácie
žalobcu, nakoľko by to bolo vzhľadom na zistený skutkový stav nadbytočné a neúčelné a postupoval
tak v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Súd nie je povinný vykonať dôkaz v prípade, že
jeho prostredníctvom nemožno preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť napríklad preto, že označený
dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je

podľa hmotného práva pre rozhodnutie bezvýznamná. Súd sa stotožnil s námietkou žalovaného o
„súdnom prieskume“ žalobcom opísaných pochybení zdravotníckych pracovníkov. Súd nevykonal dôkaz
výsluchom Svedka L. Y. podľa § 199 ods. 2 a 3 CSP, keď svedka nebolo možné predvolať z adresy
označenej žalobcom, ani z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky, ani opätovným
výsluchomsvedkyneL..Č.,keďžalobcamalmožnosťsajejprvéhovýsluchuzúčastniťnielenvzastúpení

advokátom, ale aj osobne.

13. Podľa čl. 19 ods. 1,2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“), každý má právo na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo

dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.Podľa § 2 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností,
ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a
dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), zvýšenia kvality jej

života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu,
diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné
výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia

osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Podľa § 17 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti ak sa osoba domnieva, že sa jej neposkytla
zdravotná starostlivosť správne (§ 4 ods. 3), alebo sa domnieva, že iné rozhodnutie ošetrujúceho
zdravotníckehopracovníkavsúvislostisposkytovanímzdravotnejstarostlivostialeboslužiebsúvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je nesprávne, má právo požiadať poskytovateľa o nápravu;
žiadosť sa podáva písomne.

Podľa § 17 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti poskytovateľ je povinný písomne informovať
žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od podania žiadosti žiadateľom, ak z obsahu
žiadosti nevyplýva nutnosť konať bezodkladne alebo v kratšej lehote.
Podľa § 17 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie alebo
neinformuje žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od podania žiadosti žiadateľom,

osoba má právo a) požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad pre
dohľad“) o vykonanie dohľadu podľa osobitného predpisu,18) ak predmetom žiadosti je správne
poskytnutie zdravotnej starostlivosti, b) obrátiť sa na orgán príslušný na výkon dozoru podľa osobitného
predpisu,19) ak predmetom žiadosti je iné rozhodnutie ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka v
súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti.
Podľa § ods. 2 písm. g) zákona o potravinách na účely tohto zákona sa rozumie výživovým doplnkom
potravina na doplnenie prirodzenej stravy, ktorá je koncentrovanými zdrojmi živín, ako sú vitamíny
a minerálne látky alebo iných látok s výživovým alebo fyziologickým účinkom, jednotlivo alebo v
kombinácii; umiestňuje sa na trh v dávkovanej forme, ako sú kapsuly, pastilky, tablety, piluly a ostatné

podobné formy, vrecúška s práškom, ampulky s tekutinami, fľašky s dávkovačom kvapiek a ostatné
podobné formy tekutín a práškov navrhnuté tak, aby ich bolo možné brať v odmeraných malých
jednotkových množstvách.

14. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Medzi stranami nebolo

sporné, že žalovaný pre žalobcu v čase jeho umiestnenia zabezpečoval zdravotnú starostlivosť. Sporné
bolo, či správne a ak nie, či tým došlo, resp. mohlo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobcu.
Žalobca tvrdil, že došlo k porušeniu jeho práva na ochranu osobnosti, uvedené sa mu však nepodarilo
preukázať. V súdnom konaní majú strany možnosť predkladať na preukázanie svojich tvrdení dôkazy,
no žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu nepodarilo preukázať, že žalovaný v rámci výkonu

zdravotníckejstarostlivostizasiaholdoosobnostižalobcu.Jednýmzpredpokladovvznikuzodpovednosti
za zásah do osobnosti fyzickej osoby je jeho neoprávnenosť. Niektoré domnelé zásahy do osobnosti
fyzickej osoby, i keď sa subjektívne zdanlivo javia ako odporujúce objektívnemu právu, nemožno
považovať za neoprávnené. Žalobca tvrdil, že bola znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti
bezdôvodným zrušením úľavy nosiť ľahkú obuv a neadekvátnou zdravotnou starostlivosťou počas

výkonu trestu u žalovaného.

15. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal základné predpoklady neoprávnenosti zásahu do jeho
osobnosti, v danom prípade nie sú splnené základné predpoklady na vyhovenie žalobe: existencia
zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení alebo

ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Zásah musí byť neoprávnený a
musí existovať príčinná súvislosť medzi nimi. Zásah musí nastať objektívne, t.j. musí byť vylúčená
negatívna individualistická psychická reakcia dotknutej fyzickej osoby, čo v danom prípade slnené
nebolo. Nebolo preukázané konkrétne nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia jeho uplatnenia v
spoločnosti. Účelom žaloby na ochranu osobnosti je poskytnúť ochranu osobe, do ktorej osobnosti bolo

neprávom zasiahnuté, za účelom dosiahnutia morálnej satisfakcie v podobe ospravedlnenia, resp. v
prípade závažnejších zásahov satisfakcie finančnej v podobe náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Aj vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalobe žalobcu na ochranu jeho osobnosti nie je možné
vyhovieť.16. V priebehu roka 2015 bolo žalobcovi poskytnutých 63 zdravotných výkonov. Súd sa stotožnil
s názorom žalovaného, že lekár nie je povinný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti riadiť sa

požiadavkami, prianiami pacienta, ale jeho zdravotným stavom. Zdravotnú starostlivosť poskytujú (a
posudzujú) zdravotnícki pracovníci, nie pacienti. Lekár nesie zodpovednosť za poskytovanú zdravotnú
starostlivosť, za jej správnosť, aby bola uskutočnená „lege artis“.

17. Súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalovaného o výživových doplnkoch, ktoré sú v zmysle § 2

písm. g) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách skutočne považované za potravinu a nespadajú pod
„poskytovanie zdravotnej starostlivosti“.

18.SvedkyňaL..L.Č.odôvodniladĺžkučakanianedostatkomzdravotnéhopersonáluvústave,zdôvodu,
že nikto k nim nechce ísť pracovať, ako aj špecialistov mimo ústav. Niekdajšiu neurologičku väzni
žalovali, tak zrušila spoluprácu. V W. sú len dvaja neurológovia, nie je možné, keď majú kapacitu 8 miest,

vyšetriť viac. Vyšetrujú akútne a najťažšie stavy. Svedkyňa obmedzenie nosenia vlastnej ortopedickej
obuvi zdôvodnila tým, že ide najmä o zimné obdobie, keby sa stal úraz. Majú povolenky, pokiaľ to ročné
obdobie dovoľuje. Nikomu v zimnom období nedovolila botaskovú obuv, bolo to z dôvodu, že sa stalo,
že klient si v ľahkej obuvi v zimnom období zlomil nohu a musela to zaplatiť. Nebol vinný, bola to jej
zodpovednosť, že mu to dovolila, odvtedy to nedovolila nikomu, ani žalobcovi. Súd napriek nesúhlasu

žalobcu s jej výpoveďou považoval túto za dôveryhodnú aj z dôvodu, že v rozhodujúcich skutočnostiach
korešponduje s tvrdeniami samotného žalobcu o tom, že „21.10.2014 bola žalobcovi zo strany Ústavu
(všeobecnou lekárkou L.. L. Č.G.) bezdôvodne zrušená úľava nosiť vlastnú ľahkú obuv s ortopedickými
vložkami, ktorá mu bola povolená dňa 29.04.2011 až do konca výkonu trestu (...) k náprave prišlo až s
odstupom niekoľkých mesiacov (dňa 17.03.2015). Podaním zo dňa 03.03.2015 žalobca žiadal opätovne

o povolenie úľavy nosiť vlastné ortopedické šľapky vo vnútri a vlastnú ľahkú obuv s ortopedickými
vložkami vonku, a to na základe odporúčania ortopéda zo dňa 19.02.2015.“ Súd konštatuje, že nešlo
o bezdôvodné zrušenie úľavy, keď toto bolo odôvodnené a opätovne povolené v závislosti od ročného
obdobia.

19. Výsluchy žalobcom navrhovaných svedkov striedavo potvrdzovali a vyvracali tvrdenia žalobcu,
potvrdzovali neochotu personálu, dlhé čakanie, zväčša mali vedomosť o sťažnostiach žalobcu a jeho
bolestiach,čiužbezprostrednealebosprostredkovaneaozlýchvzťahochžalobcuspersonálom(svedok
L.), niektorých dôveryhodnosť bola objektívne znížená zveličenými vyjadreniami o tom, že nikdy nebola
poskytnutá žiadna zdravotná starostlivosť a že lekári chceli svedka a žalobcu zavraždiť zanedbanou

lekárskou starostlivosťou, žalobcu mali mučiť, hoci svedok to nevidel (svedok L.), ako aj potvrdzovali
tvrdenia žalovaného o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo strany ústavu, na termín vyšetrenia sa
čakalo dlhšie, všetci sa správali normálne, nevhodné správanie, zastrašovanie, či represívne opatrenia
svedok nezaznamenal (svedok U.).

20. Subjektívne tvrdenia žalobcu o jeho zdravotnom stave a subjektívne vnímanie správnosti poskytnutia
zdravotnej starostlivosti zo strany svedkov nemôžu slúžiť ako podklad pre ustálenie objektívneho
neoprávneného zásahu, resp. nesprávnosti postupu zdravotníckeho pracovníka ústavu Leopoldov, keď
žalobca nepreukázal, že podal sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a rovnako
nebolo preukázané, že by úrad dohľadu konštatoval nesprávnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti

žalobcovi.

21. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko vo veci
nebolo preukázané, že by došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv, teda ani k
zásahu objektívne spôsobilého privodiť ujmu, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2008, sp. zn. 3 Cdo 134/2007,
podľa ktorého: Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že
došlo k neoprávnenému zásahu, a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu
na chránených osobnostných právach. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah,
ktorého obsahom je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 OZ a na druhej strane

povinnosťznášaťsankcieuloženésúdom.Účastníkom,ktorýjevrámcitohtoprávnehovzťahunositeľom
uvedeného oprávnenia (subjektom ochrany), je fyzická osoba, do ktorej osobnostných práv bolo
zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na
ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov, alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, jevždy tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho
do chránených osobnostných práv a je pôvodcom alebo subjektom zásahu.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď
úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania a nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by nepriznanie odôvodňovali.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresny´ súd Trnava,
vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecny´ch náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z aky´ch dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len ty´m, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesny´m postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivy´ proces, c) rozhodoval vylúčeny´ sudca alebo nesprávne
obsadeny´ súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonany´ch dôkazov k nesprávnym skutkovy´m zisteniam,
g) zisteny´ skutkovy´ stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj ty´m, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa ty´kajú procesny´ch podmienok, b)

sa ty´kajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).