Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310205400
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4310205400.6

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Pavla Pileka a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: WAMAK, s.r.o., sídlo č. 252, Orovnica,
IČO: 36 628 972, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Krchnák, sídlo Dolná 13, Banská Štiavnica, IČO:
45 019 339, proti žalovanému: MUDr. Z. K., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt
I. X, T. U., o zaplatenie 3.348,82 eura s príslušenstvom na základe žaloby a o zaplatenie 7.813,88 eura

na základe vzájomnej žaloby, o odvolaní žalobcu proti I., II. a V. výroku rozsudku Okresného súdu Levice
č. k. 13Cb/81/2010 - 508 z 13. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd konanie v rozsahu, v akom bolo o jeho predmete rozhodnuté I., II. a V. výrokom rozsudku
Okresného súdu Levice č. k. 13Cb/81/2010 - 508 z 13. marca 2018 (t. j. o žalobe žalobcu o zaplatenie
3.348,82 eura s príslušenstvom a o akcesorických nárokoch o náhrade trov konania), z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd n e p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania, o ktorého predmete bolo
rozhodnuté I., II. a V. výrokom rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 13Cb/81/2010 - 508 z 13. marca
2018 (t. j. o žalobe žalobcu o zaplatenie 3.348,82 eura s príslušenstvom a o akcesorických nárokoch
o náhrade trov konania).

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie rozsudkom, označeným v záhlaví, rozhodol, že: žaloba sa

zamieta (I. výrok); žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je
povinný žalobca zaplatiť žalovanému do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti samostatného
uznesenia o výške trov konania, ktoré vydá súdny úradník (II. výrok); vzájomná žalobca sa zamieta (III.
výrok); žalobca má voči žalovanému zo vzájomnej žaloby nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
samostatného uznesenia o výške trov konania, ktoré vydá súdny úradník (IV. výrok) a štát má nárok

na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorú je povinný žalobca zaplatiť štátu do troch dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti samostatného uznesenia o výške trov konania, ktoré vydá súdny
úradník (V. výrok).

2. Proti I. výroku uvedeného rozsudku, ktorým súd prvej inštancie meritórne rozhodol o žalobou
uplatnenom nároku žalobcu a proti na ňom závislom II. a V. akcesorickom výroku o trovách konania

podal žalobca včas odvolanie. V tomto rozsahu predmetu konania tak prvoinštančné konanie prešlo do
fázy konania odvolacieho a stalo sa predmetom odvolacieho konania.

3. V dôsledku absencie podaného odvolania proti III. výroku uvedeného rozsudku, ktorým súd prvej
inštancie meritórne rozhodol o vzájomnom žalobou uplatnenom nároku žalovaného a proti na ňom
závislom IV. akcesorickom výroku o trovách konaniach nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie v tejto

časti právoplatnosť, a to dňa 30.03.2018.4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) v rámci odvolacieho konania potom, ako mu súd prvej
inštancie predložil vec na rozhodnutie, ex offo skúmal splnenie procesných podmienok, za ktorých môže

v odvolacom konaní konať a rozhodnúť (§ 378 ods. 1 v spojení s § 161 ods. 1 CSP).

5. Podľa § 354 CSP, na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní,
ak nie je ustanovené inak.

6. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

7. Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd

konanie zastaví.

8. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

9. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

10. Procesné podmienky teória civilného procesného práva delí do 4 základných skupín, z ktorých
jednu tvoria procesné podmienky na strane účastníkov konania. Medzi procesné podmienky na strane

účastníkov konania patrí okrem iného procesná subjektivita.

11. Procesnú subjektivitu, ktorá vyjadruje spôsobilosť byť účastníkom konania, definuje Civilný sporový
poriadok v ustanovení § 61 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti. To, kto
má spôsobilosť na práva a povinnosti vyplýva v civilnom konaní z hmotnoprávnych predpisov, a to

primárne z Občianskeho zákonníka. V prípade fyzickej osoby vzniká spôsobilosť na práva a povinnosti
narodením, pričom treba konštatovať, že spôsobilosť na práva a povinnosti má už počatý plod v tele
matky (nasciturus), pod odkladacou podmienkou, že sa narodí živý (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Spôsobilosť na práva a povinnosti stráca fyzická osoba svojou smrťou, prípadne jej vyhlásením za
mŕtveho (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

12. Odvolací súd v rámci skúmania procesných podmienok odvolacieho konania z lustrácie žalovaného
vRegistriobyvateľovzistil,žežalovanývpriebehuodvolaciehokonania-začatéhodňa03.04.2018,kedy
bolo súdu prvej inštancie doručené odvolanie oprávneného (§ 354 v spojení s § 156 CSP) - zomrel, a to
dňa XX.XX.XXXX. Táto právna skutočnosť mala za následok stratu procesnej subjektivity žalovaného

ako jednej z procesných podmienok odvolacieho konania.

13. Odvolací súd z tohto dôvodu následne podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 161 ods. 3 veta prvá a v
spojení s § 63 ods. 1 CSP skúmal, či má konanie v rozsahu, v ktorom o predmete konania rozhodol
odvolaním žalobcu napadnutými výrokmi súd prvej inštancie zastaviť (a to konanie ako celok, nie len

odvolacie konanie), alebo či je objektívne možné v ňom pokračovať. K uvedenému odvolací súd dopĺňa,
že ak sporová strana zomrie počas odvolacieho konania, tak odvolací súd podľa § 378 ods. 1 CSP
v spojení s § 63 ods. 1 CSP neposudzuje podľa povahy sporu, či má zastaviť len odvolacie konanie
alebo či v ňom môže pokračovať, ale posudzuje, či konanie ako celok (teda prebiehajúce na súde prvej
inštancie a následne na odvolacom súde) má zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať. „Konaním“ v

zmysle § 63 ods. 1 CSP sa teda rozumie nielen odvolacie konanie (ak sporová strana zomrie počas
odvolacieho konania), ale konanie na súde prvej inštancie spolu s konaním na odvolacom súde (ako
jeden celok). Takýto výklad ustanovenia § 63 ods. 1 CSP v prípade, ak sporová strana zomrie počas
odvolacieho konania, podporuje aj gramatický doslovný výklad uvedeného ustanovenia, keď z neho
explicitne vyplýva, že sa aplikuje v celom konaní až do okamihu právoplatného skončenia veci, ku

ktorému vzhľadom na zásadu dvojinštančnosti konania, ktorou je v zásade civilný proces ovládaný,
môže dôjsť až v odvolacom konaní. Z hľadiska predmetu konania preto vzhľadom na uvedenú zásadu
tvorí prvoinštančné konanie spolu s odvolacím konaním jeden celok.14. Pre posúdenie, či je v civilnom sporovom konaní objektívne možné pokračovať, je rozhodujúca
povaha veci (§ 63 ods. 1 CSP). Povahou veci sa rozumie hmotnoprávna povaha predmetu konania.
Povaha veci neumožňuje v konaní pokračovať predovšetkým vtedy, ak práva a povinnosti, o ktoré v

konaní ide, neprechádzajú na právnych nástupcov alebo vtedy, ak smrťou účastníka konania dochádza
podľa hmotného práva k zániku právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Podľa § 63 ods. 2 CSP súd v
konaní pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor.

15. Za uvedeným účelom posúdenia, či má odvolací súd konanie zastaviť alebo či v ňom môže

pokračovať, zisťoval výsledok konania o dedičstve po zomretom žalovanom.

16. Odvolací súd z vyžiadaného uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve po zomretom žalovanom
skončilo, zistil, že konanie o dedičstve po žalovanom bolo vedené na Okresnom súde Levice pod sp.
zn. 15D/104/2020. V konaní o dedičstve Okresný súd Levice rozhodol uznesením č. k. 15D/104/2020 -
16 z 30. septembra 2020, vydaným notárom ako súdnym komisárom, a to tak, že (v I. výroku) konanie

o dedičstve zastavil, (v II. výroku) vydal špecifikovaný majetok nepatrnej hodnoty Ing. Z. K. - synovi
poručiteľa, ktorý sa postaral o jeho pohreb, (v III. výroku) notárovi ako súdnemu komisárovi určil odmenu
a náhradu hotových výdavkov vrátane DPH v sume 25,02 eura z prostriedkov štátu (v IV. výroku)
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Dedičský súd I. a II. výrok
uvedeného uznesenia právne odôvodnil ustanovením § 188 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“ alebo „CMP“). Toto uznesenie (o
dedičstve) nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2020.

17. Právna doktrína ako aj ustálená súdna prax dospela k záveru, že za dlhy poručiteľa nezodpovedá
ten, ktorému bol vydaný nepatrný majetok poručiteľa, keďže ten, kto sa postaral o poručiteľov pohreb

nie je dedičom a nenadobudol dedičstvo v zmysle ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka (napr.
Zborník č. I NS ČSSR o občianskom súdnom konaní a konaní pred štátnym notárstvom, r. 1974, s. 532).
Uvedené právne závery súdnej praxe sú plne aplikovateľné aj v súčasnosti, keďže k zmene relevantných
hmotnoprávnych ustanovení (§ 470 Občianskeho zákonníka) nedošlo a na uvedené akcentuje aj
procesnoprávna úprava konania o dedičstve, obsiahnutá v súčasnosti v Civilnom mimosporovom

poriadku (§ 188 ods. 1 CMP).

18. Z aktuálnej rozhodovacej činnosti možno v tejto súvislosti poukázať príkladmo na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Ndob/10/2016 z 27. februára 2018, podľa ktorého:
Ak je dedičské konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty,

je potrebné vychádzať zo záveru, že vydaný majetok nepatrnej hodnoty osobe, ktorá sa postarala
o poručiteľov pohreb, nie je nadobudnutý titulom dedenia, ale titulom rozhodnutia súdu (§ 132
Občianskeho zákonníka), pričom takáto osoba nemusí byť ani osobou, o ktorej sa možno dôvodne
domnievať, že je poručiteľovým dedičom. Zároveň platí, že takáto osoba nevstupuje ani do práv a
povinností poručiteľa, a teda nie je jeho právnym nástupcom (judikát R 18/1986), rovnako ako ostatní

účastníci dedičského konania, ktoré bolo zastavené z dôvodu majetku poručiteľa nepatrnej hodnoty (§
188 ods. 1 CMP), keďže v tomto konaní sa ani neprikročilo k zisťovaniu dedičského práva a k stanoveniu
dedičských podielov (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 525/2013 - 29 z 12.
augusta 2013). Platí teda, že dedičia s ktorými by súd v prejednávanej veci mohol konať ako s právnymi
nástupcami žalobcu, neboli v dedičskom konaní určení.

19. V prejednávanej veci ide teda práve o uvedený prípad, kedy žalovaný počas odvolacieho konania
zomrel,pričomzanechallenmajetoknepatrnejhodnoty,ktorýbolvkonaníodedičstvepodľa§188ods.1
CMP vydaný osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb (II. výrok uznesenia o dedičstve), v dôsledku čoho
bolo konanie o dedičstve na uvedenom právnom základe zastavené (I. výrok uznesenia o dedičstve).

20. Odvolací súd preto dospel k záveru, že povaha prejednávanej veci (v rozsahu, v akom bolo o nej
rozhodnuté súdom prvej inštancie v odvolaním žalobcu napadnutom I., II. a V. výroku rozsudku, v ktorom
sa predmet konania z tohto dôvodu stal aj predmetom odvolacieho konania) vylučuje pokračovanie v
tomto civilnom sporovom konaní (aktuálne sa nachádzajúcom vo fáze odvolacieho konania), keďže

povinnosť žalovaného, ktorej splnenia sa voči žalovanému domáhal žalobca žalobou, neprešla na
žiadneho právneho nástupcu žalovaného (a to v dôsledku toho, že žalovaný zanechal majetok nepatrnej
hodnoty, ktorý bol vydaný tomu, kto sa postaral o jeho pohreb, čo malo za následok zastavenie konania
o dedičstve po žalovanom).21. Keďže teda povaha veci v rozsahu, v akom o nej bolo rozhodnuté odvolaním žalobcu napadnutým
I., II. a V. výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, objektívne neumožňovala pokračovať odvolaciemu
súdu v tomto civilnom sporovom konaní, odvolací súd konanie ako celok v uvedenom rozsahu (v ktorom

konanie z hľadiska jeho predmetu pokračovalo aj na odvolacom súde) podľa § 378 ods. 1 v spojení s §
161 ods. 3 veta posledná a § 63 ods. 1 CSP v I. výroku tohto uznesenia zastavil.

22. Hoci Civilný sporový poriadok neumožňuje odvolaciemu súdu v takejto procesnej situácii, o akú ide aj
v tejto veci, súčasne s rozhodnutím o zastavení konania zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu

tých výrokov, ktorými rozhodol o predmete konania v časti, v ktorej odvolací súd následne konanie
podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 161 ods. 3 veta posledná a § 63 ods. 1 CSP zastavil, nič to nemení
na tom, že zastavením konania dotknuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie (v tejto veci I., II. a V.
výrokodvolanímžalobcunapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie)nikdynenadobudnúprávoplatnosť
(pričomvzhľadomnaichpovahunadobudnutievykonateľnostiunichvôbecneprichádzadoúvahy),ktorú
by mohli nadobudnúť len v spojení s potvrdzujúcim alebo zmeňujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu

po vecnom prejednaní odvolania (§ 367 ods. 1 CSP). Uvedené bude mať okrem iného za následok aj to,
že súd prvej inštancie na podklade odvolaním žalobcu napadnutého V. výroku rozsudku nebude môcť
rozhodnúť o výške náhrady trov konania štátu, keďže takémuto rozhodovaniu bude brániť skutočnosť,
že uvedený výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania podľa
§ 259 CSP, nenadobudne právoplatnosť, a tým vo vzťahu k žalobcovi i štátu ako účastníkovi konania

v tejto časti záväznosť (§ 226 CSP).

23. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozhodol o zastavení (celého) konania v časti, v ktorej o jeho
predmete a na tom závislých výrokoch o náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie odvolaním
žalobcu napadnutým I., II. a V. výrokom rozsudku, rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím

§ 262 ods. 1 CSP o trovách celého zastaveného konania (teda nielen o tých trovách zastaveného
konania, ktoré vznikli vo fáze odvolacieho konania). O týchto trovách odvolací súd rozhodol v II. výroku
uznesenia podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 a contrario CSP tak, že žalobcovi
nárok na náhradu trov zastaveného konania (teda náhradu trov konania v časti predmetu konania,
o ktorej rozhodol súd prvej inštancie odvolaním napadnutým I., II. a V. výrokom rozsudku) nepriznal,

keďže k zastaveniu konania v danej časti došlo síce pre stratu procesnej subjektivity žalovaného, avšak
tento dôvod zastavenia konania nemožno z povahy veci považovať za dôvod procesného zavinenia na
zastavení konania (ako k tomu dospela aj súdna prax - napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/194/2016 z 23. augusta 2017). Keďže teda u žalovaného nastal dôvod, ktorý
viedol k zastaveniu konania, avšak jeho zavinenie mu z povahy veci nemožno pričítať, bola naplnená

hypotéza normy § 256 ods. 1 a contrario CSP (podľa ktorej ak strana procesne nezavinila zastavenie
konania, súd neprizná náhradu trov konania protistrane) vylučujúca priznanie náhrady trov konania
protistrane - v danom prípade žalobcovi (odhliadnuc od skutočnosti, že priznanie náhrady trov žalobcovi
voči žalovanému vylučuje samotná absencia právnej i procesnej subjektivity žalovaného).

24. Čo sa týka procesnej stránky veci, záverom odvolací súd napokon poukazuje na to, že zastúpenie
žalovaného advokátskou kanceláriou JUD. Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M., s.r.o. podľa § 33b ods. 6 veta
prvá Občianskeho zákonníka zaniklo smrťou žalovaného ako splnomocniteľa.

25. Odvolací súd z týchto dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

26. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Protirozhodnutiuodvolaciehosúdujeprípustnédovolanie,aktoCivilnýsporovýporiadok(CSP)pripúšťa
(§419-§423CSP).Dovolaniemôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydanévlehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľamusia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti CSP zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.