Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120011526
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120011526.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného G. P. nar. XX.XX.XXXX,
o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 05.11.2020 č. k. 3PP/105/2020-30, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.04.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného G. P., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona
tak, že žiadosť odsúdeného G. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. O. K. č. XX, o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo

dňa 26.05.2020 sp. zn. 4T/101/2019, právoplatný dňa 28.05.2020 zamietol.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 30-32 spisu.
Okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil konštatovaním, že u odsúdeného neboli splnené
všetky podmienky podmienečného prepustenia v zmysle citovaného ustanovenia § 66 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona. Okresný súd ustálil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda že vykonal potrebnú časť z výmery

uloženého trestu. V prípade prvej materiálnej podmienky - preukázanie polepšenia vo výkone trestu
plnením svojich povinností okresný súd konštatoval, že táto nie je splnená v plnom rozsahu, pričom
okresný súd vychádzal z obsahu hodnotenia ÚVTOS, ktoré konštatovalo, že správanie a vystupovanie
odsúdeného nebolo počas výkonu trestu na požadovanej úrovni, nakoľko porušil plnenia zákonných
povinností. Disciplinárne bol riešený jeden krát. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku okresný súd
poukázal na viaceré záznamy z odpisu RT, pričom uviedol, že sa jedná o špeciálneho recidivistu,

teda v prípade odsúdeného vyhodnotil, že nie je u odsúdeného možné dôvodne očakávať, že po
podmienečnom prepustení bude viesť riadny život.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, zahlásil sťažnosť odsúdený (č.
l. 29 spisu), ktorú do rozhodnutia sťažnostného súdu bližšie písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu
JUDr. Zuzany Csenkyovej (č. l. 46-48 spisu).
V písomne podanej sťažnosti uviedol, že od výkonu trestu je na slobode vyše roka, pričom sa správa

slušne bez akéhokoľvek priestupku či protispoločenského konania. I napriek tomu, že bol v minulosti
6 - krát súdne trestaný, tak mu boli ukladané podmienečné tresty odňatia slobody a v skúšobnej dobe
sa vždy osvedčil a hľadí sa na neho ako na netrestaného. Podľa názoru odsúdeného okresný súd
neskúmal, akého priestupku sa vo výkone trestu dopustil, teda v čom vlastne spočívalo porušenie
zákonných povinností. V ďalšom poukazuje na to, že okresný súd sa vôbec nezaoberal jeho osobnými
pomermi, na ktoré poukazoval na verejnom zasadnutí a ktoré sú spôsobilé mať význam pre rozhodnutie

o jeho žiadosti. Uvádza, že v zmysle rozhodovacej praxe súdov sa zohľadňuje i trestná minulosť, pri tom
však treba zohľadniť závažnosť odsúdenia a tiež počet jeho prípadných podmienečných prepustení vminulosti a tiež že bol vo výkone trestu prvýkrát. Na základe uvedeného navrhol, aby sťažnostný súd
napadnuté uznesenie okresného súd zrušil a vrátil na nové konanie a rozhodnutie alebo sám rozhodol a
vyhovel jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s určením primeranej

skúšobnej doby aj za prípadného uloženia dohľadu probačného a mediačného úradníka a za súčasného
uloženia primeraných obmedzení a povinností.
Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti.
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť

b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle citovaného ustanovenia § 192
odsek 1 Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal
sťažnosť, i konanie predchádzajúce týmto výrokom a tak zistil, že sťažnosť podala oprávnená osoba v
zákonom stanovenej lehote, sťažnosť odsúdeného však nie je dôvodná.
Z pripojeného spisu okresného súdu krajský súd zistil, že:

- odsúdený G. P. vykonal v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou trest uložený mu trestným rozkazom
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 08.03.2019 sp. zn. 4T/33/2019, v trvaní 8 mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia

- trest odňatia slobody vykonával od 17.06.2019 do 17.02.2020

- odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 26.05.2020 sp. zn. 4T/101/2019, právoplatný
toho istého dňa na súhrnný trest odňatia slobody v celkovej výmere 11 mesiacov, so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bol týmto rozhodnutím zrušený trestný
rozkaz Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 08.03.2019 č. k. 4T/33/2019 vo výroku o treste.

Sťažnostný súd je toho názoru, že okresný súd po obdržaní žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody postupoval procesne bez akýchkoľvek pochybení, keď
vo veci určil termín verejného zasadnutia, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu správaniu
vo výkone trestu odňatia slobody, vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné
rozhodnutie o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a

rozhodol spôsobom, ktorý si osvojil aj krajský súd.
Vo svojom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol
všetky zákonné a právne skutočnosti na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť.
Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle

§ 66 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní
zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že
svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život.
Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil len formálnu podmienku na podmienečné prepustenie

a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie obidvoch materiálnych podmienok na
podmienečné prepustenie.
Sťažnostnýsúdsivšetkyzáveryokresnéhosúduprezentovanévnapadnutomuzneseníosvojilavcelom
rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V
tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu

prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu
nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom
rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018).

ZhodnoteniaodsúdenéhoriaditeľomÚVTOSmožnozistiť,správanieavystupovanieodsúdenéhopočas
výkonu trestu nebolo vždy na požadovanej úrovni, nakoľko bol disciplinárne riešený jedenkrát za
porušenie plnenia zákonných povinností. Disciplinárne odmenený nebol. Nad rámec odôvodnenia k
nesplneniu prvej materiálnej podmienky okresným súdom, sťažnostný súd konštatuje, že odsúdený
plnením svojich povinností a svojim správaním nepreukázal polepšenie, preto na naplnenie účelu trestu

v zmysle Trestného zákona bude potrebné na odsúdeného pôsobiť výchovnými prostrediami počas
výkonu celého trestu. Sťažnostný súd teda nevzhliadol progres - polepšenie v správaní odsúdeného.
Okresný súd rovnako správne a v súlade so zákonom konštatoval nesplnenie druhej materiálnej
podmienky z dôvodu menej priaznivej resocializačnej prognózy. Ako vyplýva z odpisu z registra trestovodsúdený G. P. bol 6 x súdne trestaný. Zároveň opakovane páchal druhovo rovnakú trestnú činnosť,
ktorejsadopustilaž4-krátahľadísananehoakona„špeciálnehorecidivistu“vovzťahuktrestnémučinu
mareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d)Trestnéhozákona. Záverzcelkového

zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života, teda ani podľa názoru sťažnostného súdu
neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania, t. j. že bude žiť v súlade s právnymi,
etickými a morálnymi normami spoločnosti. Je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a
pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody.
Početnosť predchádzajúcich odsúdení vedú potom k logickému záveru, že ani predchádzajúce

odsúdenia, nemali na neho ten výchovný účinok, aby ho viedli k riadnemu životu. Niet prečo sa rozumne
domnievať, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody už splní svoj zákonom
sledovaný účel.
K sťažnostným námietkam krajský súd iba konštatuje, že súd nemá povinnosť skúmať, akého priestupku
resp. akú zákonnú povinnosť vo výkone trestu odsúdený porušil. Smerodajný pre súd je záver, že jeho
správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, nakoľko bol disciplinárne potrestaný.

Rovnako krajský súd uvádza, že je absolútne irelevantné, že bol odsúdený prvýkrát vo výkone trestu
odňatia slobody a doposiaľ mu boli ukladané podmienečné tresty odňatia slobody pri ktorých sa
osvedčil. Naopak zo správania odsúdeného možno vyvodiť záver, že páchanie trestnej činnosti nebolo
u odsúdeného len jednorazovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale ide o osobu, ktorá opakovane
páchala trestnú činnosť.

Sťažnostný súd upozorňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje
právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým
okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie
aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj
predchádzajúci spôsob života odsúdeného.

Krajský súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že trestná minulosť odsúdeného teda vyvoláva
zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa v prípade jeho podmienečného prepustenia.
V jeho prípade teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej
činnosti. Osoba odsúdeného, ako recidivujúceho páchateľa, nevytvára predpoklady na úvahu, že v
prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život.

Rovnako ako okresný súd, aj sťažnostný súd je toho názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti
neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie.
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je
dôvodná.
Keďže sťažnostný súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v

prospech odsúdeného, jeho sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle citovaného ustanovenia § 193 odsek 1
písm. c/ Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.