Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 20. máj 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 48Er/3403/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209225413
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baňacká PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7209225413.2

Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia. a.s., IČO: 36234176,
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti povinnej: Júlia Ivanková, nar. 25.4.1946, Gudernova 22, 040
11 Košice, o vymoženie 478,42 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Ľubošom Sidorjakom, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu proti povinnej vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Exekúciu proti povinnej z a s t a v u j e.
III. P o v o ľ u j e odklad exekúcie, a to až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu
Košice II spis. zn. 48Er/3403/2009 zo dňa 21.5.2018 vo výroku I. a II.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa dňa 14.10.2009 návrhom na vykonanie exekúcie domáhal u súdneho exekútora JUDr.
Ľuboša Sidorjaka vykonania exekúcie voči povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je
Rozhodcovský rozsudok sp. zn. F 189/2008 zo dňa 18.2.2009, ktorý vydal rozhodca JUDr. Radim
Kuchta, Sibírska 1329, 908 51 Holíč, podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
2. Dňa 26.10.2009 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
spolu s prílohami, na základe ktorej mu súd dňa 9.11.2009 udelil poverenie č. 5803 089971*.
3. Dňa 12.9.2014 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na preskúmanie exekučného titulu,
podnet na rozhodnutie o prípadnom čiastočnom zastavení exekúcie, podnet na rozhodnutie o prípadnom
povolení odkladu exekúcie, v ktorom súdny exekútor uviedol, že v priebehu exekučného konania
nadobudol pochybnosti o oprávnenosti vymáhania pohľadávky vymáhanej v tomto konaní s ohľadom na
možnú existenciu neprijateľných podmienok v úverovej zmluve, z ktorej pohľadávka vymáhaná v tomto
konaní vznikla.
4. Dňa 15.6.2015 súd vyzval oprávneného na predloženie Úverovej zmluvy a všeobecných úverových
podmienok, z ktorých pohľadávka vymáhaná v tomto konaní vznikla, za účelom ďalšieho postupu v
konaní.
5. Opakovanou výzvou zo dňa 10.5.2016 súd vyzval oprávneného na predloženie Úverovej zmluvy a
všeobecných úverových podmienok, z ktorých pohľadávka vymáhaná v tomto konaní vznikla, za účelom
preskúmania rozhodcovskej doložky a ďalšieho postupu v konaní.
6. Dňa 26.5.2016 doručil oprávnený súdu Úverovú zmluvu č. 3703112141 (ďalej len „úverová zmluva“)
a Úverové zmluvné podmienky spoločnosti HOME CREDIT SLOVAKIA, a.s., (ďalej len „úverové
podmienky“) z ktorých vznikla pohľadávka vymáhaná v tomto konaní.
7. Súd po preskúmaní Úverovej zmluvy zistil, že zmluva bola uzavretá dňa 21.3.2007. Z obsahu úverovej
zmluvy vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové podmienky, uvedené na rube Úverovej
zmluvy. Ich súčasťou je dojednanie rozhodcovskej doložky v ust. § 18, v zmysle ktorých sa zmluvné
strany dohodli, že majetkové spory vzniknuté z úverovej zmluvy budú rozhodované jediným rozhodcom.
Jediný rozhodca je určený JUDr. Radimom Kuchtom, nar. 17.2.1962, so sídlom Sibírska 1329, 908 51
Holíč, zo Zoznamu rozhodcov, ktorý vedie JUDr. Radim Kuchta, ktorý je sám v zozname uvedený a je
teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba.

8. Súd sa pri preskúmaní rozhodcovskej doložky zameral najmä na to, či jej dojednanie nespôsobuje
značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a či spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi.
9. Podľa ust. § 12 ods. 6 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase podpisu
úverovej zmluvy, zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému
stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského
súdu podľa § 13 a 14 , ktoré
sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v
rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.
10. Podľa ust. § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len "O. z..") účinného v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa ust. § 52 ods. 1 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.
12. Podľa ust. § 52 ods. 2 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
13. Podľa ust. § 52 ods. 3 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa ust. § 53 ods. 1 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
15. Podľa ust. § 53 ods. 2 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ
plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť
práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo
k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú
zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť
alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti
za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním
poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f)
umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to
neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky
záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne
zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb
bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb
bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je
podstatne prekročená v čase splnenia.
16. Podľa ust. § 53 ods. 4 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa ust. § 40a O. z. Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140,
§ 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.
18. Podľa ust. § 54 ods. 1 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
19. Podľa ust. § 54 ods. 2 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa názoru súdu rozhodcovská doložka uvedená v ust. § 18 úverových podmienok nenapĺňa
záujem na ochrane spotrebiteľa, nakoľko rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,
rozhodcovská zmluva nebola uzavretá vo forme individuálne dojednanej listiny a táto fakticky núti
spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, keďže zveruje voľbu rozhodcu príslušného na
prejednanie veci do rúk žalobcu. Oprávnený zapracoval rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal
rozhodca konať, do rozhodcovskej zmluvy, ktorú už vopred pripravil a túto už len hotovú predložil
spotrebiteľovi ku zmluve na podpis. Takáto zmluva neprimerane znevýhodňuje spotrebiteľa, keďže
je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
spôsobom, ktorý si zvolí ten, čo žaluje a preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle O. z..
Rozhodcu si vybral sám oprávnený, nešlo o zhodný prejav vôle oboch strán zmluvy, pretože povinný sa
na výbere rozhodcu reálne nepodieľal.
21. Zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe
nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom a tým aj
podkladom pre vykonávanie exekúcie. Súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom
konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v
zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom vo formulári predtlačenej zmluvy určeného
rozhodcu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy.
22. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že ust. § 18, ktorého obsahom je dojednanie rozhodcovskej
doložky, je súčasťou súvislého a rozsiahleho textu úverových podmienok, ktorého formálna úprava
a grafické usporiadanie naznačuje, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne ale ako
súčasť ostatných zmluvných podmienok, s ktorými spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy musí súhlasiť ako
celkom.
23. Nemožno preto konštatovať, že takto dojednaná rozhodcovská doložka má charakter individuálneho
dojednania, nespadajúceho pod súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Individuálnosť vyjednania totiž spočíva v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie
formulárovej zmluvy, predkladanej mu dodávateľom. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky spis. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013, rozhodcovská zmluva uzavretá
so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Občiansky zákonník za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade
nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Predpokladom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je teda stav, ak zmluvné podmienky v rozhodcovskej
zmluve boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad. Je nesporné,
že predmetnú rozhodcovskú doložku podpísal povinný spolu so Úverovou zmluvou ako viacero spolu
súvisiacich dokumentov. Zmluvná podmienka sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou ani
tým, že s ňou spotrebiteľ nevyjadrí nesúhlas a dodatočne od zmluvy neodstúpi. V zmysle uznesenia
Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2012, spis. zn. 6CoE 256/2012, s ktorého závermi sa súd
stotožnil, nevyužitie odstúpenia od neprijateľnej rozhodcovskej doložky nerobí doložku individuálne
vyjednanou, odstúpenie od zmluvnej podmienky prichádza do úvahy za predpokladu, že je platná.
Odstúpiť od zmluvy tak bolo možné iba v prípade, že by bola zmluva platná. Od počiatku absolútne
neplatnej zmluvy sa účinne odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené
zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie. Ústavný súd SR v rozhodnutí spis. zn. IV.ÚS 55/2011 z
24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a
povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. O. z. za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou
Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného
ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.
24. Logickým dôsledkom vyššie uvedených dôvodov bola predmetná rozhodcovská doložka posúdená
ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 O. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodca vôbec právomoc

rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul, ale za nulitný právny akt.
25. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku spis. zn. 3Cdo 146/2011 uzavrel, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie za exekučný titul označil rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
26. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúma všetky dôležité skutočnosti,
ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať aj neprijateľné miesto rozhodcovského
konania, ktoré môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia jeho práv. V danom prípade je miestom
rozhodcovského konania Holíč a povinný ako spotrebiteľ má trvalý pobyt prihlásený na ul. Gudernova
22, Košice.
27. Podľa ust. § 243h ods. 1 prvá veta zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.
28. V zmysle § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 EP, exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
29. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
30. S ohľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru o tom, že exekúcia v danom prípade je
neprípustná, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
31. Podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak
možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
32. Pretože súd exekúciu zastavil a rozhodnutie o zastavení exekúcie nemá odkladný účinok, dospel
k záveru, že sú splnené aj podmienky pre povolenie odkladu exekúcie, a to až do nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Košice II spis. zn. 48Er/3403/2009 zo dňa 21.5.2018 vo
výroku I. a II. a rozhodol tak, ako je uvedené v bode III. výroku tohto uznesenia
33. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II. V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust.
§ 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.