Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. apríl 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoCsp/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320200887
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8320200887.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej v spore žalobkyne: Ž. J.č F.. X.X.XXXX, T. J. XXXX/XX,
XXX XX U., zastúpenej JUDr. Simonou Čerevkovou, PhD., advokátkou, so sídlom Masarykova 25,
071 01 Michalovce, IČO: 52617297, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická
7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenému Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.381,25 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.
k. 5Csp/29/2020-58 z 1.10.2020, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného uhradiť žalobkyni 1.381,25 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy ročne od 26.10.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznal právo na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená zmluva o hotovostnom
úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo
výške 4.000,- eur, pričom žalobkyňa sa zaviazala úver splácať formou pravidelných mesačných splátok
vo výške 97,75 eur. Celkom formou úveru vyčerpala finančné prostriedky vo výške 4.000,- eur a v
prospech žalovaného uhradila sumu 5.381,25 eur.

3. Úverová zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru.

Neobstojí to, že doba trvania zmluvy je uvedená, lebo bola dohodnutá doba splatnosti. Zákonodarca
určil túto náležitosť v právnom predpise jasne ako „dobu trvania zmluvy“ a nie, aby si to musel
spotrebiteľ nejakým spôsobom vyvodzovať z viacerých údajov; okrem toho zákon jednoznačne uvádza,
že ďalšou povinnou náležitosťou zmluvy je aj údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, teda rozlíšil pojmy doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. Jednou z obligatórnych
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ je súčasťou
dojednanie, že termín konečnej splatnosti úveru je 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v

poslednom mesiaci, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Údaj o konečnej splatnosti
úveru v zmluve absentuje. V zmluve absentuje aj ďalšia podstatná náležitosť, a to uvedenie všetkých
predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Zmluva neobsahuje žiaden
údaj o tom, na základe akých predpokladov žalobca v zmluve určil výšku RPMN. V predmetnej zmluvebola uvedená RPMN vo výške 26 %, pričom podľa prepočtu má byť správne a presne uvedená sadzba
26,32 %. V zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Absencia údajov podľa §
9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. znamená, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov. Súd poukázal aj na to, že nárok na úrok z úveru žalovanému nepatrí aj z dôvodu
rozporu tohto dojednania s dobrými mravmi, keď vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na
webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské
a iné úvery) uzatvorených na dobu nad 5 rokov v októbri 2014, kedy bola predmetná zmluva uzavretá,
v sadzbe 10,38 % ročne. Výška úrokovej sadzby úveru dohodnutá medzi stranami sporu bola 23,091 %

ročne, t.j. o viac ako 100 % viac ako bola priemerná sadzba úverov poskytovaných bankami v rovnakom
období.

4. Žalobkyni tak vznikla povinnosť žalovanému vrátiť iba finančné prostriedky, ktoré jej boli reálne
poskytnuté, t.j. sumu 4.000,- eur. Žalobkyňa však v prospech žalovaného uhradila sumu 5.381,25 eur,
teda sumu 1.381,25 eur uhradila bez právneho dôvodu a táto suma predstavuje výšku bezdôvodného

obohatenia žalovaného na úkor žalobkyne. O plnenie bez právneho dôvodu ide vtedy, ak sa niekomu
poskytlo plnenie bez právneho dôvodu. Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt
dlhodobo poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
sa na poskytovanie úverov. Preto ak žalovaný obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch a napriek
tomu požadoval od spotrebiteľov zaplatenie sumy viac ako o 100 % vyššej ako bola suma poskytnutého

úveru napriek tomu, že úverová zmluva neobsahovala potrebné zákonné náležitosti, toto jeho konanie
sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia
bez právneho dôvodu. Bolo preukázané, že žalovaný bezdôvodné obohatenie získal, že žalobkyni
vyplatením súm vyšších ako poskytnutý úver (bezúročný a bezpoplatkový) vznikla majetková ujma, a
že medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy je príčinná súvislosť. Nárok

žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.381,25 eur preto súd prvej inštancie
považoval za preukázaný a dôvodný.

5. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, a to preukázateľne dňom
nasledujúcim po uhradení poslednej splátky zo strany žalobkyne (25.10.2019). Preto žalobkyni odo dňa

26.10.2019 priznal aj nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 1.381,25 eur
do jej zaplatenia.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP.

7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu
zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.

8. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

9. Namietal, že úverová zmluva je vyhotovená v súlade s právnou úpravou. Cieľom § 9 ods. 2 písm.
f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bolo, aby mal spotrebiteľ informáciu, aká je

doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Aj keď
Zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria,
podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je
konečná splatnosť poskytnutého úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. aj vtedy, pokiaľ veriteľ použije objektívne zistiteľné kritériá,

z ktorých je nepochybne možné určiť dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru tak,
ako je tomu v danom prípade. Spotrebiteľ teda disponuje informáciou, aká je doba trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Termín konečnej splatnosti
úveru nebolo nevyhnutné určiť konkrétnym dátumom, ale postačilo vymedzenie iným určitým spôsobom,
ktoré bez akýchkoľvek ťažkostí a pochybností umožňovalo spotrebiteľovi tento dátum identifikovať.

10. Vo vzťahu k výpočtu RPMN žalovaný zotrval na názore, že internetové kalkulačky majú len
informatívny charakter, ktorý nie je možné považovať za hodnoverný dôkaz preukazujúci nesprávnu
hodnotu RPMN. Jediným oprávneným orgánom, ktorý vzhľadom na zložitosť samotného výpočtu RPMNmôže uskutočňovať kontrolu RPMN je Národná banka Slovenska ako kontrolný orgán nebankových
subjektov. Pokiaľ ide o jednotlivé predpoklady pre výpočet RPMN, sú uvedené priamo v texte úverovej
zmluvy na strane 2. v časti úver.

11. Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch a ani žiadny iný právny predpis neupravuje,
akú maximálnu výšku úrokovej sadzby môže veriteľ do úverovej zmluvy uviesť. Aby sa predišlo
dojednávaniu neprimerane nevýhodných úverov v neprospech spotrebiteľov, zakotvil Občiansky
zákonník v ustanovení § 53 ods. 6 najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú môže veriteľ od dlžníka -

spotrebiteľa požadovať. Práve výška odplaty je porovnávacím kritériom, či ten ktorý úver je v súlade s
dobrými mravmi a zákonom povolenou výškou stropu pri dojednaní odplaty. V čase uzatvorenia úverovej
zmluvy bola výška úrokov upravená ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a nariadením
vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška
úrokovej sadzby nie je pevne stanovenou veličinou, ktorá je konštantná pre všetky banky a nebankové
subjektynatrhu.Závisíodponukyjednotlivýchbankovýchanebankovýchsubjektovúverysakouvýškou

úrokovej sadzby spotrebiteľom ponúknu. Nebankové subjekty poskytujú úvery s vyšším rizikom ako
banky, pričom cena rizika sa prejavuje práve vo výške odplaty za poskytnutý úver. Výška úrokovej
sadzby, ktorú súdy akceptujú je rôznorodá a jej výška nie je striktne daná. Súdy vo všeobecnosti
akceptujú výšku úrokovej sadzby do 2,5 násobku priemeru bánk. Priemerná úroková sadzba bánk v
danom období a pre daný typ úveru bola vo výške 12,36 %. V úverovej zmluve bola dojednaná úroková

sadzba vo výške 23,09 %. Výška odplaty je v zákonnom rozmedzí, preto nespĺňa kritérium rozporu s
dobrými mravmi.

12. Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

13. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o úvere z 30.10.2014 je zmluvou
spotrebiteľskou a správne dospel k záveru, že je namieste aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch v

znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. k 30.10.2014. Správne preto skúmal, či zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 tohto zákona.

15. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v
čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v
čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v

čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňuuzatvoreniapredmetnejzmluvyospotrebiteľskomúvere,poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až l), s), z) a aa).

19. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom
uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť

spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho vyplývajú.20. Podobne ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd zastáva názor, že zo zmluvy o úvere nie je možné
zistiť termín konečnej splatnosti úveru.

21. Termín konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedený ako „84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to
do 15. dňa v poslednom mesiaci“.

22. Takýto údaj je podľa názoru odvolacieho súdu nepostačujúci. Ani údaj o počte splátok 84 nemožno
stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru

nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm.
l), kde sa uvádza aj počet splátok.

23. Ak by aj súd pripustil určitosť vyjadrenia konečnej splatnosti úveru, tak je potrebné dodať, že v
čase podpisu zmluvy žalobkyňa nemala k dispozícii údaje potrebné pre vypočítanie dátumu konečnej
splatnosti úveru, t.j. dátum poskytnutia úveru, a teda v čase, keď zmluvu podpisovala, bolo objektívne

nemožné zistiť konečnú splatnosť úveru. Uvedené vyplýva aj z toho, že podľa zmluvy prvá splátka mala
byť splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Zmluva o úvere pritom na rozdiel od zmluvy o
pôžičke (ktorá je reálnym kontraktom), má konsenzuálnu povahu. V čase podpisu zmluvy úver len mal
byť poskytnutý, v tom čase teda žalobkyňa nepoznala rozhodnú skutočnosť, determinujúcu konečnú
splatnosť úveru. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o konečnej splatnosti úveru je možné považovať len

prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o údajoch uvedených v ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ v čase, kedy zmluvu
na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu absenciu niektorej z podstatných náležitostí pri podpisovaní zmluvy
nie je možné dodatočne konvalidovať doplnením potrebných údajov.

25.Údajotermínekonečnejsplatnostiúverujeprespotrebiteľadôležitýmúdajom,atopriširšomvýklade
aj z hľadiska rozsahu jeho záväzkov, nakoľko nesplatením svojho dlhu do dátumu konečnej splatnosti
úveru sa spotrebiteľ dostáva do omeškania a zo strany veriteľa nastupujú sankčné mechanizmy v
podobe rôznych poplatkov, pokút či úrokov z omeškania.

26. Za daného stavu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o
konečnej splatnosti v zmluve o úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, čo má s poukazom na ust. §
11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom bez
právneho významu je argumentácia žalovaného, že zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

v znení ku dňu 1.5.2018 vyžadoval už len uvádzanie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo
v predmetnej úverovej zmluve dodržané bolo, pretože predmetná úverová zmluva bola uzatvorená dňa
30.10.2014, a teda náležitosti tejto zmluvy je potrebné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch platného a účinného v čase jej uzatvorenia, teda k 30.10.2014.

27. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť ani to, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
ktorý predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl taktiež v absencii
predpokladov použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch). K
uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože
zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom

posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady
použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že
nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli
použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené
aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie,

že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov aj z tohto dôvodu (porov. rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 124/2016 z 3.11.2016). Obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g) cit.:
„Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,

ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanévčaseuzavretiazmluvyoúvere;uvedúsavšetkypredpoklady
použité na výpočet tejto miery“28. Podľa článku 5 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v
písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť

o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí
v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2. Článok 4 ods. 2 tejto Smernice stanovuje, že
hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na
primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom
na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

29. Požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok by nemala byť obmedzená len na ich
zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska, ale naopak, vzhľadom na to, že systém
ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto
požiadavka jasného a zrozumiteľného vypracovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti

stanovená Smernicou sa musí chápať široko. Vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa pred
nespravodlivými úverovými podmienkami a na to, aby sa mu umožnilo poznať všetky podmienky
budúceho plnenia uzavretej zmluvy, dlžník musí pri uzavretí zmluvy poznať všetky okolnosti, ktoré môžu
mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

30. Zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k)
vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Do
kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť ich matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ
dospel k určitej výške RPMN. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o
ročnejpercentuálnejmierenákladovuvedenejvzmluvemoholposúdiťsprávnosťtejtonáležitostizmluvy.

Bez príslušného matematického výpočtu, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN, nie
je spotrebiteľ schopný preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný
vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.

31. Rovnako s neuvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1
písm. b) spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

32. V závislosti od vyššie uvedeného nebolo potrebné skúmanie ďalších okolností, o ktoré sa oprel

súd prvej inštancie pri posúdení predmetného úveru ako úveru bezúročného a bez poplatkov, a to v
súvislosti s nesprávne uvedenou výškou RPMN a preskúmaním jej výpočtu realizovaného súdom prvej
inštancieprostredníctvominternetovejkalkulačky,akoajvsúvislostistvrdeniamisúduprvejinštancie,že
úroky z úveru boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi, pretože samotná okolnosť absencie riadneho
označenie konečnej splatnosti úveru v spojení s absenciou predpokladov pre výpočet RPMN, postačuje

pre tento záver (§ 9 ods. 2 písm. f), k) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch). Keďže
pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje neuvedenie čo i len jednej náležitosti podľa ust. §
9 ods. 2 ZoSÚ, odvolací súd sa ďalšími odvolacími námietkami žalovaného nezaoberal.

33. Za tohto stavu odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok vrátane

správneho súvisiaceho výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok
na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.

Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).