Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, March 24, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/68/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112217034
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2112217034.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Ing. O. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom G. XXXX/XX, J., proti žalovanému: Ing. Z. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, XXX
XX J., zastúpený advokátom: JUDr. Igor Ribár, Nám. Sv. Michala 11, Hlohovec, o zaplatenie 3.240 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 9C/9/2012-380 zo

dňa 25.2.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu sa o d m i e t a.

II. Žalovaný má n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.žalovanémuuložil povinnosťzaplatiťžalobcovi

sumu 165,92 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 165,92 eur od 14.10.2012 do
zaplatenia, výrokom II. vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta, výrokom III. rozhodol, že žalovaný má voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90%, výrokom IV. priznal štátu voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 95% a napokon výrokom V. štátu priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 5%.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3 ods. 1, § 40 ods. 1, §
123, § 133, § 415, § 420 ods. 1 a 3, § 442 ods. 1, § 451 ods. 2, § 588 ods. 1, § 601, § 610 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 212 ods. 1 Trestného zákona, čl. 8 a § 154 § Civilného sporového poriadku,
§ 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu omeškania, §
255 ods. 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že „po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru,
že žaloba bola čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca
ako kupujúci a žalovaný ako predávajúcu uzavreli ústnou formou kúpnu zmluvu podľa § 588 ods. 1
Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo za kúpnu cenu 5.000 eur
splatnú v mesačných splátkach vo výške 500 eur splatnú do 31.05.2011. Predmet kúpy žalobca prevzal

od žalovaného pri uzavretí kúpnej zmluvy, čím v zmysle § 133 Občianskeho zákonníka nadobudol
žalobca vlastnícke právo k predmetu kúpy a to bez ohľadu na to, že zmena vlastníka v evidencii vozidiel
nebola vykonaná, nakoľko táto má len evidenčný charakter. Žalovaný nepreukázal, že si zmluvné strany
dohodli aj výhradu vlastníctva v zmysle § 601 Občianskeho zákonníka a aj v prípade, ak by túto dohodu
uzavreli, bola by pre nedostatok zákonom stanovenej písomnej formy v zmysle § 40 Občianskeho
zákonníka neplatná. Žalovaný odcudzil osobné motorové vozidlo vo vlastníctve žalobcu a toto následne

predal. Žalobca následne zaplatil žalobcovi v splátkach časť kúpnej ceny v sume 2.500 eur, zaplatil
povinné zmluvné poistenie na rok 2011 v sume 170 eur, zaplatil diaľničnú známku v sume 50 eur narok 2011 a zakúpil zimné pneumatiky na auto v sume 125 eur. Žalovaný zobral žalobcovi auto v noci z
03.04.2011 a 04.04.2011, následne ho predal.
Rovnako súd síce považoval za nepreukázané dojednanie, že v prípade nezaplatenia celej kúpnej ceny

žalobcom je žalovaný oprávnený vozidlo žalobcovi odobrať s tým, že auto bolo predmetom zmluvy
o požičaní auta, avšak pre úplnosť súd dodáva, že za absolútne neplatnú by súd považoval kúpnu
zmluvu aj v časti dojednania tejto výhrady a to z dôvodu nedodržania písomnej formy v zmysle § 40
Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa § 610 Občianskeho zákonníka iné vedľajšie dojednania majúce
povahu výhrad a podmienok pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou môže

účastníci dohodnúť len písomnou zmluvou.
Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobcom uplatneného nároku, súd uvádza, že hoci sa žalobca domáhal
zaplatenia žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou
nároku stranou sporu, pričom podľa názoru súdu nebola naplnená ani jedna skutková podstata
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto žalobca nie je oprávnený
sa domáhať vrátenia zaplatenej časti kúpnej ceny ale nároku na náhradu škody podľa § 420 ods. 1

Občianskeho zákonníka.
V konaní bolo preukázané, že žalovaný si v noci z 03.04.2011 na 04.04.2011 zobral osobné motorové
vozidlo vo vlastníctve žalobcu, teda si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čím sa dopustil
protiprávneho konania a to trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona. V dôsledku
tohto protiprávneho úkonu vznikla žalobcovi škoda na jeho majetku, ktorá spočívala v zmenšení majetku

žalobcu, z ktorého dispozície bolo auto odňaté žalovaným. Ak by žalovaný auto žalobcovi neodňal,
nevznikla by žalobcovi škoda na jeho majetku. Žalobca teda preukázal aj vznik škody, aj príčinnú
súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na majetku žalobcu a aj zavinenie
žalovaného, pričom žalovaný nepreukázal, že škodu nezavinil.
Spornou bola výška škody, keď žalobca za škodu považoval zaplatenú kúpnu cenu auta v sume 2.500

eur, zaplatenú kúpnu cenu zimných pneumatík v sume 125 eur, kúpnu cenu diaľničnej známky na rok
2011 v sume 50 eur a poistné na povinné zmluvné poistenie na rok 2011 v sume 170 eur, čo žalovaný
popieral s tým, že škoda by mala predstavovať hodnotu odcudzenej veci.
Súd poukazuje na skutočnosť, že pre posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody nebolo podstatné
vyriešenie otázky, kedy bola uzavretá kúpna zmluva, v akej výške bola dohodnutá kúpna cena a akú

časť kúpnej ceny žalobca zaplatil.
Žalobca síce preukázal existenciu škody, nepreukázal však výšku škody, ktorú mu žalovaný spôsobil
odcudzením osobného motorového vozidla. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza
skutočná škoda. V prípade motorového vozidla je skutočnú škodu možno zistiť len porovnaním s inými
motorovými vozidlami (ktoré majú rovnaké technické parametre) na trhu v danom mieste a čase, čiže

trhovú hodnotu motorového vozidla Skutočná škoda predstavuje všeobecnú cenu, ktorú mali veci v čase
vznikuškody,tedacenu,zaktorú bybolomožnéobstaraťobdobnéosobnémotorovévozidloatovrátane
pneumatík (obdobná značka vozidla a pneumatík, rok výroby, počet najazdených kilometrov, šírka
dezénu pneumatík, ...).. Žalobca by mohol byť odškodnený len sumou zodpovedajúcou reprodukčnej
obstarávacej cene jeho motorového vozidla. Na posúdenie všeobecnej ceny osobného motorového

vozidla (vrátane pneumatík) ku dňu 04.04.2011 boli potrebné odborné znalosti. Žalovaný výšku
spôsobenej škody účinne poprel a žalobca na preukázanie skutočnej škody neoznačil ani nepredložil
žiadny dôkaz a to aj napriek konštatovaniu súdu, že toto skutkové tvrdenie je v konaní sporné, preto
súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal výšku skutočnej škody ku dňu 04.04.2011, keď touto nie je
kúpna cena osobného motorového vozidla (resp. jej časť, ktorú už žalobca zaplatil v splátkach v sume

2.500 eur) a rovnako ňou nie je ani kúpna cena pneumatík v sume 125 eur, keď uvedené veci žalobca
niekoľko mesiacov užíval, preto ich hodnota ku dňu 04.04.2011 už len z dôvodu amortizácie nemôže byť
totožná s kúpnou cenou. V prejednávanej veci pritom nebolo možné postupovať v zmysle § 264 ods.
1 a 2 CSP, a síce určiť hodnotu nároku odhadom, keďže súd k tomu nemá odborné znalosti a zároveň
nič nebránilo zisťovať výšku škody odborným vyjadrením (znaleckým posudkom). Preto súd žalobu pre

nepreukázanie výšky vzniknutej škody v tejto časti zamietol.
Žalobca žiadal priznať aj náhradu škody za diaľničnú známku v sume 50 eur. Z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že žalovaný spolu s osobným motorovým vozidlom odcudzil žalobcovi aj diaľničnú
známkunarok2011,keďzakúpeniediaľničnejznámkyžalobcompotvrdilajžalovanýprisvojomvýsluchu
a uvedené mal súd preukázané aj z kontrolného kupónu na č.l. 23. Uvedeným protiprávnym konaním

žalovaný spôsobil žalobcovi škodu na jeho majetku, keď diaľničnú známku od 04.04.2011 žalobca
nemoholužívať.Žalobcazakúpildiaľničnúznámkuza50eurajejplatnosťbolanacelýrok2011.Žalobca
diaľničnú známku užíval do 03.04.2011, preto skutočná hodnota diaľničnej známky ku dňu vzniku škody,
t.j. na obdobie od 04.04.2011 do 31.12.2011 (272 dní), bola 38,08 eur (50 eur : 365 dní x 272 dní), o ktorúhodnotu sa zmenšil majetok žalobcu. Súd preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
škody za diaľničnú známku vo výše 38,08 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Nakoľko žalobca
nepreukázal nárok na zaplatenie istiny v uvedenej (zamietajúce) časti, bolo potrebné zamietnuť žalobu

aj v časti prislúchajúceho úroku z omeškania, keďže žalovaný sa plnením tejto sumy do omeškania
dostať nemohol.
Žalobca žiadal priznať aj náhradu škody za zaplatené poistné na povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré zaplatil na celý rok 2011 v
sume 170 eur, zaplatenie ktorej potvrdil aj žalovaný pri svojom výsluchu a uvedené mal súd preukázané

aj z výdavkového dokladu 4/2011. Uvedeným protiprávnym konaním žalovaný spôsobil žalobcovi škodu
na jeho majetku, keď poistenie nemohol žalobca od 04.04.2011 využívať. Žalobca zaplatil poistné vo
výške 170 eur na celý rok 2011, využíval ho do 03.04.2011, preto jeho skutočná hodnota ku dňa
04.04.2011 bola 127,84 eur (170 eur : 365 dní x 272 dní /od 04.04.2011 do 31.12.2011/), ktorú sumu by
musel žalobca vynaložiť na obstaranie obdobného poistenia na zvyšnú časť poistného obdobia. Preto
žalobcoviodcudzenímmotorovéhovozidlasozaplatenýmpoistenímvznikla škodavovýške 127,84eur.

Vzhľadom na uvedené súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody za poistné vo
výške 127,84 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Nakoľko žalobca nepreukázal nárok na zaplatenie
istiny v uvedenej (zamietajúce) časti, bolo potrebné zamietnuť žalobu aj v časti prislúchajúceho úroku z
omeškania, keďže žalovaný sa plnením tejto sumy do omeškania dostať nemohol.
Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že opätovne poukazuje na námietku premlčania

vo vzťahu k prvej splátke. K tomuto súd uvádza, že žalovaný nikdy predtým počas konania námietku
premlčania nevzniesol, preto na námietku premlčania ako prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol
uplatnený včas, keďže ho žalovaný mohol predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania, súd v zmysle § 153 ods. 1 CSP neprihliadol.
Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania, ktorý súd žalobcovi priznal vo výške 8,75% ročne z priznanej

sumy 165,92 eur od 14.10.2012 do zaplatenia a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal, kedy bola
žalovanému doručená výzva na splnenie dlhu, žaloba s prílohami bola žalovanému doručená dňa
12.10.2012, žalovaný dlžnú sumu nasledujúci deň nezaplatil, preto sa žalovaný dostal do omeškania až
dňa 14.10.2012. Súd mal preukázanú výšku úrokovej sadzby ku dňu omeškania 14.10.2012, ktorá bola
vo výške 0,75% zverejnená na webovej stránke R.., t. j. 0,75% + 8 bodov spolu výška 8,75% ročne. Vo

zvyšnej časti úroku z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1
CSP, keď žalobca zavinil zastavenie konania v časti vo výške 195 eur, nakoľko svoju žalobu v tejto
časti zobral späť a žiadal konanie zastaviť, pričom zo sumy 3.045 eur s príslušenstvom bola žalobcovi
priznaná suma 165,92 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 5% a hrubý úspech

žalovaného 95%, a teda konečný čistý úspech žalovaného je 90% (95% - 5%), čo v konečnom dôsledku
znamená nárok žalovaného na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 90%. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
O nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré vznikli súdu zaplatením znalečného znalkyni zo štátnych

prostriedkov vo výške 968,78 eur (722,03 eur + 246,75 eur) rozhodol súd podľa pomeru úspechu strán
sporu vo veci tak, že štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95% a voči
žalovanému má štát nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5%, o výške ktorej súd rozhodne po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník“.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca dôvodiac, že žalovaný
vo svojom odvolaní proti rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 27.06.2017 nevzniesol žiadne
nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zmene pôvodného rozsudku. Žalovaný požiadal o
mimosúdne vyrovnanie, čím priznal svoju zodpovednosť. Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa
27.03.2019 vec bola vrátená z dôvodov nedostatočného odôvodnenia a nie z dôvodu nesprávnosti

výrokov okresného súdu. Žiada o potvrdenie pôvodného rozsudku.

5. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 9C/9/2012-397 zo dňa 10.06.2020 vyzval žalobcu na doplnenie
odvolania nasledovné náležitosti: v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh - návrh výroku rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní).

6. V nadväznosti na uvedené uznesenie súdu prvej inštancie bolo súdu prvej inštancie doručené dňa
21.07.2020 podanie zo dňa 15.07.2020, v ktorom žalobca uviedol, že dopĺňa svoje podanie nasledovne:
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.845 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročnezo sumy 2.845 eur od 14.10.2012 do zaplatenia a žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu
76%. Bolo dokázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá kúpna zmluva s pevným termínom
splácania, žalovaný nedôvodne odobral predmet kúpy, následne vozidlo predal, čím žalobcovi spôsobil

škodu. Žalovaný v konaní spochybňoval prijatie splátok, čo bolo nutné overovať znalcom. K podaniu
žalobca priložil výrokovú časť rozhodnutia okresného súdu sp. zn. 9C/9/2012-316.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že neobsahovalo
náležitosti v zmysle § 363 Civilného sporového poriadku. Žiada, aby odvolací súd odvolanie odmietol,

eventuálne v prípade nesplnenia podmienok na odmietnutie, navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

8. KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadku), postupombeznariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), skúmal, či podané odvolanie má
požadované náležitosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu tieto náležitosti nemá.

9. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

10. Podľa § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku na konanie na odvolacom súde sa primerane

použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 386 písm. d) Civilného sporového poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá
náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

12. Ak žalobca podal v prejednávanej veci odvolanie, bolo jeho povinnosťou (ako odvolateľa) odvolanie
vypraviť náležitosťami vyžadovanými najmä vyššie citovaným ustanovením § 363 Civilného sporového
poriadku, teda označením rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, uvedením rozsahu napadnutia
rozhodnutia, uvedením odvolacieho dôvodu, teda v čom vidí nesprávnosť napadnutého uznesenia alebo
postupu súdu a odvolacieho návrhu, teda akého rozhodnutia odvolacieho súdu sa domáha.

13. Pretože si žalobca v prejednávanej veci povinnosť podať riadne odvolanie nesplnil priamo v odvolaní
zo dňa 01.06.2020, súd prvej inštancie vykonal pokus o odstránenie vád odvolania zo dňa 01.06.2020,
a to uznesením č. k. 9C/9/2012-397 zo dňa 10.06.2020, pričom ho zároveň poučil o tom, ako má toto
doplnenie vykonať. Žalobca na takúto výzvu odvolacieho súdu prvej inštancie reagoval podaním zo dňa

15.07.2020.

14. Po preskúmaní odvolania žalobcu zo dňa 01.06.2020 a podania žalobcu zo dňa 15.07.2020 odvolací
súd zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovanými zákonnými
ustanoveniami, teda nie je z neho predovšetkým vôbec zrejmé v akom rozsahu rozhodnutie napáda

a akého rozhodnutia odvolacieho súdu sa žalobca domáha. Žalobca tieto náležitosti nedoplnil ani po
riadnej výzve súdu prvej inštancie.

15. Nakoľko však predovšetkým riadne odvolanie je nutnou podmienkou odvolacieho konania (rovnako
ako riadna žaloba je nutnou podmienkou uskutočnenia prvoinštančného konania) a v prejednávanej

veci sa neexistenciu náležitosti odvolania predstavovanej uvedením rozsahu napadnutia rozsudku,
odvolacích dôvodov a odvolacieho návrhu nepodarilo odstrániť, odvolaciemu súdu neostalo iné, než
po prejednaní veci bez pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario a podľa ustanovenia § 386 písm. d) Civilného sporového poriadku odvolanie odmietnuť, keďže
nedostatky odvolania neboli odstránené a pre tieto nedostatky odvolania nemožno v odvolacom konaní

pokračovať, hoci žalobca bol o následkoch ich neodstránenia poučený.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté analogicky ako pri zastavení
konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, pretože výsledok odvolacieho konania neodstránením vád odvolania zavinil žalobca. V

odvolacom konaní úspešnému žalovanému preto odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné dovolanie.