Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by Mgr. Andrea Tomašovičová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/200/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215132
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2116215132.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci
žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž,
Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 821 08, IČO: 47 258 713,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava,
IČO: 47 234 547, proti žalovanej: F. D., Q.. X.XX.XXXX, U. X. XXXX/XX, W., o zaplatenie 814,47 eur
s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 640,37 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zosumy640,37eurod3.12.2014dozaplatenia,vpravidelnýchsplátkachpo30eurmesačnevždydo20.
dňa príslušného mesiaca, pod následkom straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,24 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.6.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 814,47 eur s úrokom vo výške 15,01 % ročne zo sumy
735,30 eur od 3.12.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 796,57
eur od 3.12.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.10.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ
so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok
žalobcu poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 801 eur a súčasne záväzok žalovanej vrátiť
poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 60 mesačných splátok vo výške
20,39 eur so splatnosťou prvej splátky 15.11.2013. Žalovaná napriek zmluvne dohodnutým splátkam
poskytnutého úveru zaplatila žalobcovi len časť dlžnej sumy vo výške 160,63 eur, na predžalobné výzvy
nereagovala.Žalovanásvojzáväzoksplácaťúverriadneavčasneplnila,pretožalobcavsúladesbodom
6.1 zmluvy vyhlásil ku dňu 2.12.2014 mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej
sumy v celkovej výške 814,47 eur, ktorá pozostávala z úverovej istiny vo výške 735,30 eur, z dlžných
úrokov, poplatkov a poistného vo výške 61,27 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 17,90 eur. Po zosplatnení úveru žalovaná neuhradila žalobcovi už žiadnu sumu.
3. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 27.10.2017, k tejto sa nevyjadrila, skutkové tvrdenia
nepoprela a žiadne dôkazy neoznačila.4. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými
žalobcom, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.9.2012, Oznámením o vyhlásení
mimoriadnejsplatnostiúveruzodňa16.10.2013,prehľadomsplácaniaúveruazistilnasledovnýskutkový
stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na
pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne
doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s
prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
8.Žalobcaakoveriteľažalovanáakodlžníkuzavrelidňa16.10.2013Zmluvuospotrebiteľskomúvere,na
základektorejzmluvyprávnypredchodcažalobcuposkytolžalovanejúvervovýške801eur.Žalovanása
zaviazala splatiť uvedený úver s príslušenstvom v 60 mesačných splátkach vo výške 20,39 eur splatných
vždy do 15. dňa v mesiaci, v celkovej výške 1.143,60 eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo
výške 15,01 % a RPMN bola stanovená na 16,09 %, priemerná RPMN 46,06 %. Splátky boli splatné
15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške,
pričom konkrétny dátum poslednej mesačnej splátky úveru bol 15.11.2018. Žalovaná sa so splácaním
úveru dostala do omeškania. Z poskytnutého úveru zaplatila celkovú sumu 160,63 eur do dňa 2.12.2014,
kedy bol úver zosplatnený. V dôsledku zosplatnenia úverovej zmluvy ku dňu 2.12.2014 sa úver stal
splatným v celom rozsahu.
9. Žalovaná v rámci svojho prednesu na pojednávaní uviedla, že si je vedomá svojho záväzku. Je
starobnou dôchodkyňou a poberá dôchodok vo výške 370 eur mesačne. Býva so svojim 91 ročným
otcomavšetkyvýdavkynachoddomácnostihradílenzosvojhodôchodku.Jeonkologickoupacientkoua
mávýdavkyajnasvojelieky.Ztohodôvodužiadala,abyjejsúdumožnildlžnúsumusplácaťpravidelnými
splátkami po 30 eur mesačne, až do úplného splatenia dlhu.
10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
14. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.15. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
17. Podľa 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
18. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je právnym vzťahom
založenýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielenpodľapríslušnýchustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalobca pri uzatváraní
predmetnej zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala
ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z.). Tento vzťah je teda nevyhnutné
posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o
úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) OBZ), a to vychádzajúc zo zásady lex specialis
derogatlegigenerali,podľaktorejšpeciálnaprávnaúprava,ktorouvdanomprípadejezákonč.129/2010
Z.z., ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník.
20. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami má charakter spotrebiteľského úveru v
zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto musí obsahovať náležitosti
ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 tohto zákona. Pristupujúc
ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore
s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) správne uvedenú celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
pretože táto je uvedená vo výške 1.143,60 eur, pričom pri prepočte výška splátky 20,39 eur krát počet
splátok 60 je výsledná suma 1.223,40 eur (citované ustanovenie zákona je v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ
povinný zaplatiť, nie je vyjadrený v správnej výške. Spotrebiteľ tak bez presného číselného uvedenia
celkovej čiastky, ktorú je povinný zaplatiť, nemá možnosť bez akýchkoľvek pochybností posúdiť rozsah
svojho záväzku. Údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je významný pre spotrebiteľa,
najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť výhodnosť, resp. prijateľnosť poskytnutého úveru a o jeho
možnosť posúdiť celkový objem zaťaženia splátkami úveru. Význam tejto informácie je potrebné vidieť
aj v tom, aby si spotrebiteľ vedel jednoducho vypočítať, či už splatil celý úver alebo nie, a teda abyneprestal uhrádzať splátky predčasne, čím by sa dostal do omeškania, alebo aby nepokračoval v
uhrádzaní splátok aj po termíne konečnej splatnosti, čím by vzniklo na strane veriteľa bezdôvodné
obohatenie, čo odôvodňuje právny záver, že význam tejto informácie nemožno bagatelizovať. V prípade
nesprávne uvedenej celkovej čiastky k zaplateniu nie je možné považovať tento údaj za v zmluve
uvedený (akoby tam tento údaj ani nebol, keď je nesprávny), možno teda uzavrieť, že tento obligatórny
údaj v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje. Z toho, že v zmluve bola nesprávne uvedená celková
čiastka k zaplateniu, vyplýva aj nesprávne uvedenie ďalšieho údaju v zmluve, ktorý je taktiež podstatnou
náležitosťou zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j), a to výška RPMN, ktorá je v zmluve uvedená v
nesprávnej výške, čo je v neprospech spotrebiteľa.
21. Vyššie uvedený údaj zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide pritom o absenciu
podstatnej náležitosti zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade žalobca,
napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno nepreukázal, že by zmluva obsahovala
aj tento údaj, preto je potrebné predmetný spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, považovať
za bezúročný a bez poplatkov, pričom pre takýto záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je
postačujúce, ak v zmluve chýba čo aj len jedna podstatná náležitosť zmluvy.
22. Žalobca má tak nárok iba na vrátenie nezaplatenej časti z poskytnutých peňažných prostriedkov,
nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ako ani iných poplatkov za úver. Keďže žalovaná zaplatila z
poskytnutého úveru vo výške 801 eur sumu vo výške 160,63 eur, súd jej vo výroku I. uložil povinnosť
zaplatiť len rozdiel medzi skutočne poskytnutými prostriedkami a sumou ktorú už zaplatila, a to vo výške
640,37 eur (801 eur - 160,63 eur) s príslušenstvom. Zároveň vo zvyšku súd žalobu o zaplatenie istiny
174,10 eur s príslušenstvom, ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol. Súd zároveň v zmysle § 232 ods.
4 CSP, umožnil žalovanej rozsudkom priznanú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach až
do úplného splatenia dlhu, a to s prihliadnutím na jej nepriaznivú finančnú situáciu, pre ktorú žalovaná
nie je schopná zaplatiť pohľadávku žalobcu v kratšej lehote.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníkavzneníúčinnomkudňuvznikuomeškania,výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
25. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 3.12.2014, nakoľko ku
dňu 2.12.2014 vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh žalovanej stal splatný v celom
rozsahu. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5
percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 3.12.2014. Keďže súd dospel k záveru, že
opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 640,37 eur, bolo možné priznať žalobcovi
nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaná sa dostala do omeškania
s peňažným plnením dňa 3.12.2014, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,05
%. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % (5 +
0,05 %) ročne zo sumy 640,37 eur od 3.12.2014 do zaplatenia.
26. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
27. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 640,37 eur a žalovaná v časti o
zaplatenie 174,10 eur. Z uvedeného vyplýva hrubý úspech žalobcu 78,62 % a hrubý úspech žalovanej
21,38 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 57,24 % (78,62 % - 21,38 %). To v konečnom dôsledku
znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu
57,24 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre
aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.