Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 30, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204866
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8816204866.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne W.
Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. D. č. XX, právne zastúpená Mgr. Richard Petrov,
Františkánska 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: REGULAR HORIZON, s.r.o., Teplická 2297/76, 921
01 Piešťany, IČO: 47 561 874, právne zastúpený L.I.B. legal s.r.o., Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO:
47 237 546, o určenie neplatnosti právnych úkonov , o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/189/2016 - 220 zo dňa 17.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a III.

II. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že návrh na určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve č. 198/1520
dňa 1.12.2015 zamieta.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 3C/189/2016 - 220 zo dňa 17.01.2020 určil, že:
„I. Súd u r č u j e , že úverová zmluva č. 198/15 zo dňa 01.12.2015 uzavretá medzi žalobkyňou a
pôvodne žalovaným Dobson Limits, s.r.o., Revoluční 1403/28, 110 00 Praha - Nové Město, IČO: 044 12

893, je neplatná, II. Súd u r č u j e , že Zmluva o záložnom práve č. 198/15 zo dňa 01.12.2015 uzavretá
medzi žalobkyňou a pôvodne žalovaným Dobson Limits, s.r.o., Revoluční 1403/28, 110 00 Praha - Nové
Město, IČO: 044 12 893, je neplatná, III.Súd určuje, že záložné právo zriadené uzatvorením Zmluvy
o záložnom práve č. 198/15 zo dňa 01.12.2015 uzatvorenej medzi žalobkyňou v postavení záložcu a
pôvodne žalovaným Dobson Limits, s.r.o., Revoluční 1403/28, 110 00 Praha - Nové Město, IČO: 044
12 893 v postavení záložného veriteľa dňa 01.12.2015, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol
povolený rozhodnutím Okresného úradu Vranov nad Topľou o povolení vkladu záložného práva pod V

2198/2015 - 627/15 zo dňa 30.12.2015, a ktoré zaťažuje nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva
č. XXX vedenom Okresným úradom Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, okres: K. nad J., obec: S.
D., katastrálne územie: S. D. ako:
-parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX o výmere 440 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
-parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/X o výmere 1032 m2,
druh pozemku: záhrada,

-stavba so súpisným číslom XX postavená na parcele číslo XXX, druh stavby: XX - rodinný dom, popis
stavby: rodinný dom, nie je.
IV. Žalobkyni sa p r i z n á v a j trovy konania v celom rozsahu, ktoré trovy je p o v i n n ý zaplatiť
žalovaný a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.2. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením č.k. 21Co132/2017 - 140 zo dňa 28.06.2018 v
dôsledkupodanéhoodvolaniažalovanéhorozsudoksúduprvejinštanciezrušilavecvrátilsúdunaďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v uznesení vytkol súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť
uvedeného rozsudku pre nedostatok dôvodov v dôsledku čoho došlo k odňatiu možnosti strán sporu
konať pred súdom. Odvolací súd stanovil opätovne súdu prvej inštancie posúdiť dôvodnosť žaloby,
vyrovnať sa s dôvodmi pre ktoré žalobkyňa napadnuté právne úkony považuje za neplatné a vyrovnať
sa s obranou žalovanej strany. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a

rozhodnutie odvolacím súdom opäť vo veci rozhodol.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 39, § 3, § 41, § 52
ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a/ a
b/, § 2 ods. 1 písm. g/, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách, § 497 Obchodného zákonníka.

4. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že vo výpise z listu vlastníctva č. XXX pre
katastrálne územie S. D. je žalobkyňa ako vlastník nehnuteľnosti zastavané plochy a nádvoria parcela
registra „C“ č. XXX - záhrady, parcelné č. XXX/X, a rodinný dom súpisné č. XX, postavený na parcele
č. XXX. Medzi veriteľom Dobson Limits, s.r.o., a žalobkyňou bola uzavretá Zmluva úverová č. 198/15,

s výškou krátkodobého úveru 15.500,- Eur, s lehotou splatnosti 1 mesiac. K tejto úverovej zmluve bola
uzavretá zmluva o Záložnom práve č. XXX/XX dňa 01.12.2015. Súd zistil, že z tejto sumy žalobkyňa
reálne dostala 450,- Eur a 50,- Eur nechala ako zvyšok na účte a aj z tejto sumy 450,- Eur odovzdala
pracovníkom Tatra credit a.s. s tým, že peniaze sa použili na vyrovnanie a krytie predchádzajúceho
úveru.

5. Súd prvej inštancie vecne argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového
stavu vyvodil právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je
vlastníčkou nehnuteľnosti, bolo preukázané, že ako spotrebiteľka uzavrela so spoločnosťou Dobson
Limit s.r.o sporné zmluvy a žalovaný uzavrel so danou spoločnosťou Zmluvu o postúpení

pohľadávok dna 02.07.2018. Vzťah je vzťahom spotrebiteľským, kedy dodávateľ služieb konal pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Má za to, že osvedčila naliehavý právny záujem na určení, že záložné právo na predmetných
nehnuteľnostiach nie je. Takéto konanie pôvodne žalovaného Dobson Limits, s.r.o., ako aj konanie Tatra
credit a.s. považoval súd rozhodne v rozpore s ustanovením § 39 OZ, a to v rozpore s dobrými mravmi,

pretože žalobkyni dávali podpisovať úverové zmluvy s tým, že mali vedomosť o tom, že žalobkyňa je bez
akýchkoľvek príjmov a úspor a je nereálne, aby sumy 7.000,- Eur, 12.000,- Eur a 15.000,- Eur vrátila v
priebehu jedného mesiaca. Tieto úverové zmluvy, ako aj záložné zmluvy, boli vopred predformulované a
napísanétakýmdrobnýmpísmom,žepraktickyneboličitateľné,zrozumiteľnéažalobkyňanemalašancu
ich akýmkoľvek spôsobom prečítať, pochopiť a vlastne ani nevedela, čo podpisuje, pretože potrebovala

peniaze a bez podpisu na týchto zmluvách by ich nedostala.

6. Prijal záver, že žalobkyňa má právny záujem na požadovanom určení, ustanovenie § 137 písm. c/
C.s.p. umožňuje riešenie práva, respektíve právneho vzťahu súdnym rozhodnutím. Žalobkyňa potrebuje
mať právnu istotu, že úverová zmluva, ako aj zmluva o záložnom práve sú neplatné a že na základe

týchto neplatných zmlúv môže dôjsť k realizácií záložného práva k nehnuteľnostiam, a má právny
záujem na tom, aby bolo určené, že záložné právo zriadené uzavretím zmluvy o Záložnom práve č.
198/15 zo dňa 01.12.2015 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX S. D. nie je, aby v dôsledku
nekalého konania veriteľov nestratila svoje vlastnícke právo. Súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a
priznal žalobkyni trovy konania v plnej výške, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti rozsudku.

II. Obsah odvolania

7. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a

žalobu zamietol. Má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, nesprávne právne vec posúdil. Rozhodnutie súdu považuje za nepresvedčivé.
Napriek tomu, že rozsiahlym spôsobom cituje ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, z čoho
vyplýva, že na vzťah aplikoval zákon o spotrebiteľských úveroch, nezaujíma k námietke žalovanéhožiadne stanovisko, keď žalovaný od počiatku namietal, že úver poskytnutý z úverovej zmluve nie je
spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 129/2010, a preto nie je možné aplikovať ustanovenia
tohto zákona na posudzovaný prípad. Súd prvej inštancie venoval pozornosť pôvodným veriteľom,

Tatra credit, ktorých posúdenie neplatnosti nebolo však predmetom konania. Žalovaný nie je právnym
nástupcom spoločnosti Tatra credit, ani Dobson Limits, s.r.o. Preto nie je zrejmé prečo súd zameriava
svojupozornosťnaokolnostiuzavretiatýchtozmlúv.Povinnosťousúdujeuviesťvrozhodnutídostatočné
a relevantné dôvody. Súd prvej inštancie však tak neučinil a v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. nespĺňa
rozsudok náležitosti. Pokiaľ ide o úverovú zmluvu, má za to, že úverová zmluva č. 198/15 je formulovaná

veľmi jasne a určite. Veľkosť písma je štandardná, jasne viditeľná, žalobkyňa bola oboznámená s
podmienkami zmluvy. Pokiaľ by aj súd dospel k záveru, že niektoré ustanovenia úverovej zmluvy sú
neplatné, má sa postupovať podľa § 41 Občianskeho zákonníka, teda ak sa vzťahuje neplatnosť len
na časť právneho úkonu. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti úverovej zmluvy a neplatnosti
zmluvy o záložnom práve. Otázka posúdenia naliehavého právneho záujmu sa musí vzťahovať jednak
k výroku I. a k výroku II., kde treba aplikovať ustanovenia O.s.p., účinného v čase kedy bola žaloba

podaná, a vo výroku III., kedy k rozšíreniu žaloby došlo až za účinnosti C.s.p. To, akým spôsobom sa
súd riadil pri posudzovaní otázky naliehavého právneho záujmu v jednotlivých výrokoch však nie je z
odôvodnenia súdu zrejmé. Naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky a
neplatnosti časti úverovej zmluvy má spotrebiteľ, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku aký je jeho
skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. Z tejto argumentácie súdu však nie sú

zrejmé akým spôsobom vyriešil určujúci výrok o neplatnosti úverovej zmluvy, otázku skutočného dlhu
a prečo odkazuje na žalobu o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď sa žalobkyňa domáha
neplatnosti ako celku. Podľa jeho názoru rovnako tak stratil význam výrok, ktorým sa žalobkyňa domáha
určenia neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 01.12.2015. Navrhuje zmeniť rozsudok a žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

8. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle
ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas
podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez
nariadeniapojednávania(§385C.s.p.acontrario)stým,žemiestoačasvyhláseniarozhodnutiaoznámil

na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a
dospel k záveru, že, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku vo výrokoch I. a III. podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. a čiastočnú zmenu rozsudku podľa ustanovenia § 388 C.s.p. vo
výroku II.

10. Odvolateľ namieta právne posúdenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k neplatnosti úverovej zmluvy,
ktorú uzavrela žalobkyňa a pôvodne žalovaný Dobson Limits, s.r.o. dňa 01.12.2015. K posúdeniu
tejto zmluvy odvolateľ uviedol, že nikdy nespochybňoval, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa
a že úverová zmluva, ako aj záložná zmluva, ktorú uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného
sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle § 52 a následne Občianskeho zákonníka. Namietal, že úver

poskytnutý z úverovej zmluvy nie je spotrebiteľským úverom, a preto nie je možné na posudzovaný vzťah
tento prípad aplikovať. K danej námietke žalovaného je potrebné uviesť nasledovné.

11. Úverovou zmluvou č. 198/15 zo dňa 01.12.2015 sa spoločnosť Dobson Limit, s.r.o., ako veriteľ
zaviazala poskytnúť žalobkyni ako dlžníkovi bezúčelový úver vo výške 15.500,- Eur, ktorý sa žalobkyňa

zaviazala vrátiť v lehote do 1 mesiaca. Jednalo sa o úver bezúročný a bez poplatkov, a preto je uvedená
v zmluve úroková mesačná sadzba, celkové náklady, a ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len
RPMN) vo výške 0,00 %. V zmysle článku 2 bod 5 splnomocnil dlžník veriteľa, aby v jeho mene
finančné prostriedky z úveru previedol v uvedenej výške a na čísla účtov uvedené v bode 1. Išlo teda
o bezhotovostný prevod finančných prostriedkov, a to na účet prijímateľa žalobkyne vo výške 500,- Eur

a na účet spoločnosti Tatra credit, a.s., vo výške 15.000,- Eur. Žalobkyňa bola podľa úverovej zmluvy
povinná splatiť poskytnutý úver vo výške 15.500,- Eur jednorazovo, len v lehote 1 mesiaca od podpisu
zmluvy. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že veriteľ neskúmal a bez náležitého posúdenia,
či bude schopná uver splatiť jej ho poskytol. Jednorazová splátka úveru v celej sume poskytnutéhoúveru predstavuje nekalú obchodnú praktiku „Pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si požičiava peňažné
prostriedky preto, lebo nemôže za službu alebo tovar, ktoré potrebuje zaplatiť z vlastných prostriedkov
nie je reálne, aby naraz platil vyššiu sumu peňazí. Spôsob vrátenia poskytnutého úveru je podstatnou

náležitosťou zmluvy o úvere, a ak táto časť je v rozpore s dobrými mravmi, respektíve je v rozpore so
zákonom, potom je celý úkon absolútne neplatný.“ (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn.
24Co/175/2018 zo dňa 13.02.2019).

12. Poskytovanie úverov na finančnom trhu spotrebiteľom má svoje zásady. Ide o osobitné chránené

vzťahy (článok 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie „štáty zabezpečia ochranu hospodárskych
záujmov spotrebiteľov“, článok 38 charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia
vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov“). V tejto súvislosti tak odvolací súd udáva, že veriteľ je povinný
pri poskytovaní úverov, pôžičiek, a teda pri poskytovaní aj daného úveru, ktorý bol v danej veci povinný
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do
úvahydobu,naktorúsaposkytujeúver,výškuúveru,príjemspotrebiteľa. Veriteľbol povinnýpostupovať

odborne a v danej veci poskytol úver bez náležitého posúdenia, či bude schopná žalobkyňa úver splatiť.
Na veriteľa dopadá povinnosť odbornej starostlivosti ktorou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti
a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní o ochrane spotrebiteľa.
Postup spoločnosti Dobson Limits s.r.o., ktorej pohľadávky boli postúpené na žalovaného nemožno
považovať za súladný s hodnotovým poriadkom spoločnosti, keď bol poskytnutý úver žalobkyni vo

vysokej sume vo vzťahu k lehote na zaplatenie tohto úveru. Nezisťoval jej možnosti a schopnosti tento
úver zaplatiť. Za takéhoto stavu postup veriteľa skutočne odporuje požiadavke odbornej starostlivosti
a je aj konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.. Dôvodné je pre vyslovenie neplatnosti danej
zmluvy rozpor s dobrými mravmi, keď ide o pri tak vysokej sume 15.000,- Eur o extrémne krátku dobu
pre stanovenie lehoty na splatenie úveru. Pre žalobkyňu ako dlžníčku boli v úverovej zmluve stanovené

podmienky, pri ktorých bolo vopred preukázateľne známe, že ich nemôže splniť, a preto aj odvolací
súd dospel k záveru, že zmluva je absolútne neplatná. Zistenie rozporu ust. § 39 a § 3 Občianskeho
zákonníka, teda spôsobuje, že táto zmluva je v rozpore so zákonom, v rozpore s dobrými mravmi a je
neplatná.

13. Z tohto dôvodu tak považuje odvolací súd námietky odvolatela vo vzťahu k vysloveniu neplatnosti
právneho úkonu, a to Úverovej zmluvy č. 198/15 za nedôvodné. Súd prvej inštancie síce konštatoval
vo svojom rozhodnutí a poukazoval na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. z odôvodnenia rozsudku
však nevyplýva, že by dané zákonné ustanovenia pri posúdení neplatnosti právneho úkonu aplikoval.
Rovnako za nedôvodné považuje námietku pre vyslovenie neplatnosti len časti úverovej zmluvy, pretože

ide o tak závažný rozpor s dobrými mravmi cez ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka, nie je dôvod
pre postup v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka.

14. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky, pokiaľ by mala
zaplatiť úver žalobkyňa do 1 mesiaca od poskytnutia finančných prostriedkov, konštatoval neprijateľnosť

zmluvných podmienok, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Teda aplikácia ustanovenie Občianskeho zákonníka o neplatnosti
právneho úkonu a aplikácia ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, teda § 53 ods. 1 sú dôvodné.

15. Ustanovenie § 53 ods. 1 má povahu kogentnej právnej normy, ktorá dodávateľom výslovne zakazuje

použiť v spotrebiteľských zmluvách také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a v povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Občiansky zákonník zakazuje
dodávateľom zneužívať svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv, a najmä pri tvorbe
zmluvných formulárov, ktoré predkladajú pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv. Podľa znenia ust. § 53
ods. 1 druhej vety v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, pokiaľ ide o hlavný predmet plnenia,

ten je vylúčený spod ochrany inštitútom neprijateľnej zmluvnej podmienky, ak vo vymedzení bolo jasné a
zrozumiteľné. A to isté platí, pokiaľ ide o otázku primeranosti ceny. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v
časti o inom, ako o hlavnom predmete zmluvy a primeranosti ceny sa rovná absolútnej neplatnosti (§ 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného tak potom je možné konštatovať, že súd prvej inštancie
poskytol ochranu žalobkyni a vyslovil neplatnosť danej posudzovanej úverovej zmluvy správne, bez

ohľadu na jeho posúdenie v súvislosti so zákonom 129/2010 Z. Z, pretože neplatnosť daného právneho
úkonu je potrebné vzhliadnuť, ako už bolo konštatované prostredníctvom ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.16. Pokiaľ ide o ďalšiu namietanú skutočnosť vo vzťahu k splneniu podmienok žaloby a teda otázku
naliehavého právneho záujmu na požadovaných určeniach pre určenie neplatnosti Zmluvy o záložnom
práve č. 198/15 zo dňa 01.12.2015 a určenia, že záložné právo podľa danej zmluvy nie je, odvolací

súd zaujíma k nej nasledovné stanovisko.

17. Uzatvorenie Úverovej zmluvy bolo fakticky príčinou a dôvodom na následné (ihneď) uzatvorenie
Zmluvy o záložnom práve č. 198/15 Z toho dôvodu je potrebné obidve zmluvy posudzovať vo vzájomnej
súvislosti a posudzovať ich spoločný zámer. Úverová zmluva je v danom prípade prvotný právny úkon,

na základe ktorého vznikol medzi zmluvnými stranami zmluvný vzťah, od ktorého zmluvného vzťahu
sa odvíja a je závislý ďalší, nadväzujúci právny úkon, a to zmluva o záložnom práve a vznikajú ďalšie
právne skutočnosti ohľadne predmetných nehnuteľností, a to predovšetkým záložné právo viaznuce na
nehnuteľnostiach.

18. Zmluva je dvojstranný (prípadne viacstranný) právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplný ma

bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy (oferta) i jeho
prijatie (akceptácia) sú jednostranné adresované právne úkony. I pre tieto jednotlivé jednostranné
právne úkony platí, že musia spĺňať náležitosti požadované Občianskym zákonníkom všeobecne, a
to náležitosti osoby, náležitosť vôle, prejavu, pomeru vôle a prejavu a náležitosť predmetu právneho
úkonu. Týmito posledne uvedenými náležitosťami sú možnosť predmetu právneho úkonu (§ 37 ods.2

Občianskeho zákonníka) a jeho dovolenosť (§ 39 Občianskeho zákonníka). Nedovolenosť právneho
úkonu je daná vtedy, ak je úkon v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom. V rozpore so zákonom sú tie právne úkony, ktorých vznik, alebo ich plnenie, je výslovne
zakázané, resp. ktoré sa svojim obsahom alebo účelom priečia zákonnému zákazu. Právnymi úkonmi,
ktorézákonobchádzajú,sútaképrávneúkony,ktorésíceneodporujúvýslovnémuzákazuzákona,avšak

svojimi dôsledkami smerujú k výsledku, ktorý zákonu odporuje. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy
súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť
právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva
bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená
dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.

Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo
kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov
neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom
tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku
ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu

uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.).

19. Z dohodnutých podmienok zmluvy o úvere vyplýva, že v zmluve boli pre žalobkyňu stanovené
podmienky pri ktorých bolo vopred známe, že ich žalobkyňa ako dlžník nemôže splniť. Keďže v súvislosti
so zmluvou o úvere bola uzatváraná aj zmluva o záložnom práve bolo vopred zrejmé, že poskytovateľ

úveru môže mať možnosť uplatniť si hneď aj realizáciu záložného práva a tým môže získať v neprospech
žalobkyne značnú finančnú hodnotu získanú predajom nehnuteľností žalobkyne, respektíve ju poškodiť
na úkor iných osôb, ktoré by výkonom záložného práva predmetné nehnuteľnosti získali.

20. Za danej situácie sa dá dôvodne predpokladať z konania veriteľa a záložného veriteľa , že takýto

zámer mal už pri uzatváraní zmluvy o úvere a zmluvy o záložnom práve, keď takúto situácií fakticky
znením zmluvy o úvere za daných skutkových okolností vopred pripravil. Z uvedených dôvodov zmluva
o zriadení záložného práva je považovaná za absolútne neplatnú, ktorá svojim obsahom a účelom
odporuje zákonu, obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom.

21. V prípade požiadavky na určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne neexistuje, odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku. Súd prvej inštancie daný
nárok posúdil správne právne, súd tak zdieľa jeho právny názor, a nenachádza odvolací súd dôvod,
pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Odvolacie námietky žalovaného

sú zhrnutím jeho právnej argumentácie predostretej v priebehu konania. Žalovaný namieta, že na
žalobkyňou požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem.22. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je podľa celkom jednoznačnej úpravy v zákone
i v zmysle ustálených záverov teórie procesného práva, aj relevantnej rozhodovacej praxe súdov
(judikatúry), základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, pričom bez jeho
existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Uvedené znamená, že v konaní o

tzv. určovacej žalobe je vyriešenie si otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na
požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď na takúto otázku poskytuje
priestor pre ďalšie konanie vo veci samej (teda najmä dokazovanie zamerané na vecnú podstatu
problému), kým naopak odpoveď záporná (teda záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu) má
viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby, a to nielen z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania,
ale spravidla i pre naznačenie cesty k ochrane práv strán procesne prípustným spôsobom, ktorým je

spravidla buď iné, než požadované určenie alebo naopak plnenie.

24. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Súd v každom štádiu
konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez skúmania vecnej stránky

žaloby), musí žalobu ako neprípustnú zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t. j.
z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací. Pri skúmaní existencie
naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený)
procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a
či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie)

súdne konanie alebo konania. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri
spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok
vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu.

25. O takýto o prípad išlo aj v preskúmavanom prípade. Žalobkyňa presvedčila odvolací súd (a

pred ním aj súd prvej inštancie), že naozaj má naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
že záložné právo zriadené v prospech žalovaného na predmetných nehnuteľnostiach vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne neexistuje. Naliehavý právny záujem na určení neexistencie záložného práva k
nehnuteľnostiam je totiž daný, keďže žalobkyňa hodlá dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností.
Žalobkyňa tak nepochybne má naliehavý právny záujem na určovacom petite, pretože v prípade, ak

súd jej žalobe vyhovie, dôjde k zmene jej právneho postavenia a na základe rozsudku súdu príslušný
kataster vymaže zápis záložného práva k nehnuteľnostiam patriacim žalobkyni špecifikovaným v petite
rozsudku. Takýmto určením možno dosiahnuť odstránenie právnej neistoty, v ktorej by sa žalobkyňa
ocitla v súvislosti s úkonmi smerujúcimi k realizácii záložného práva. Keďže v súvislosti s Úverovou
zmluvou č. 198/15 bola uzatváraná aj Zmluva o záložnom práve č. 198/15(obidve v ten istý deň),

bolo vopred zrejmé že žalobcu ako poskytovateľ úveru mal možnosť uplatniť si hneď po uplynutí
jedného mesiaca od podpisu zmluvy realizáciu záložného práva a tým mohol a naďalej aj môže získať
v neprospech žalobkyne značnú finančnú hodnotu získanú predajom nehnuteľností žalobkyne, resp.
poškodiť na úkor iných osôb, ktoré by výkonom záložného práva získali založené nehnuteľnosti. Zmluva
o záložnom práve č. 198/15 je na základe uvedeného absolútne neplatná, bolo potrebné určovacím

výrokom stanoviť, že záložné právo, hoci bolo vložené do katastra nehnuteľností, nikdy nevzniklo, a
preto ani neexistuje. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne rozhodol o žalobe a v tejto časti
jej vyhovel.

26. K námietke odvolateľa, že nie je dôvodné vyslovenie neplatnosti danej záložnej zmluvy určenej

výrokom II. napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza.

27. Žaloba o určenie v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má
požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny
vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý

obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo
záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je
platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k
posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalovaných (ako záložcov) viazne v prospech záložného veriteľazáložné právo. Aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej
neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobkyne alebo k zamedzeniu ohrozenia ich práva.
Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo

záložné právo, a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné
právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Záložná zmluva nemusí byť
neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má zabezpečovať záložné právo založené na tejto
zmluve. Vzhľadom na to, že určením (ne) platnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a
dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nemôže byť na takomto určení naliehavý

právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. Stav hrozenia vlastníckeho práva žalobkyne alebo neistotu
v právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo.

28. Z vyššie uvedeného tak je potrebné mať za to, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti Zmluvy o záložnom práve zo dňa 01.12.2005.

29. K námietke o nedostatočnom odôvodnenia odvolací súd udáva, že rozsudok súdu prvej
inštancie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
uplatneným nárokom žalobkyne na určenie neplatnosti úverovej zmluvy a neexistencie záložného práva
k nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, zistený po náležite vykonanom dokazovaní a vysporiadal sa aj so všetkými pre vec rozhodujúcimi

argumentmi strán.

30. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným vo
vzťahu k výrokom I. a III. nie sú naplnené. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil vo výrokoch

I. a III. a zmenil napadnutý rozsudok vo výroku II. postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p.

31. O nároku na náhradu trov celého konania odvolací súd rozhodol podľa ust.§ 262 ods.1 v spojení s
ust.§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,pričomžalobkyňupovažovalvkonanízaúspešnúnapriek
tomu, že čiastočne jej žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu a to záložnej zmluvy nevyhovel.

Považuje žalobkyňu odvolací súd za procesne úspešnú, čo vedie odvolací súd k aplikácií ust.§ 255ods.1
C.s.p. Pre rozhodnutie o trovách konania súd je vždy povinný zohľadňovať otázku rozhodovania v
kontexte celého konania, zohľadniť účel civilného procesu, ktorému je poskytovaná ochrana porušeným
alebo ohrozeným skutočným subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. Civilné
súdne konanie nemôže byť odtrhnuté od svojho skutočného spoločenského poslania a nemôže sa stať

iba nástrojom slúžiacim k vytváraniu rýchleho a nejakého nedôvodného zisku na úkor protistrany. S
prihliadnutím na to, že žalobkyňa uplatňovala nároky, ktoré súviseli s určením neplatnosti právnych
úkonov a to úverovej zmluvy, záložnej zmluvy, ako aj určenie, že záložné právo nie je, súd posúdil jej
úspech za dostatočný, keďže sa stala úspešnou pri vyslovení neplatnosti úverovej zmluvy a neexistencie
záložného práva. Má za to, že hodnotenie celého kontextu konania, okolnosti toho prípadu dovoľujú

uzavrieť, že je úspešnou stranou v takomto konaní a má plný nárok na náhradu trov konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení
veci.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).