Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/132/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204866
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816204866.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: W. Z., bytom XXX XX
S. D. č. XX, zastúpená JUDr. Lenkou Balogovou, advokátkou, Kukučínova 7, 040 01 Košice proti
žalovanému: Dobson Limit s.r.o., Revoluční 1403/28, Nové Město, 110 00 Praha, IČO: 044 12 893,
zast. L.I.B. legal s.r.o., Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 237 546, o určenie neplatnosti zmlúv,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3C/189/2016 - 111 zo
dňa 22.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej „súd prvej inštancie“) vo výroku I.
určil, že Úverová zmluva č. XXX/XX zo dňa 01.12.2015 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, je
neplatná, vo výroku II. určil, že Zmluva o záložnom práve č. XXX/XX zo dňa 01.12.2015 uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaným, je neplatná a vo výroku III. priznal žalobkyni trovy konania v celom rozsahu,
o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Citoval ustanovenia § 3 ods. 1, § 39, § 41, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1,2,3 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 107
ods. 1 až 3, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a), b)
a g), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovaustanovenia §3ods.3a5zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa.

3. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa uzavrela s veriteľom Tatra credit a.s. úverovú zmluvu

č. XXX/XX zo dňa 21.11.2014 na sumu 7.000 eur a následne v ten istý deň uzavrela žalobkyňa s
veriteľom Tatra kredit a.s., zmluvu o záložnom práve č. 110/14, kde najvyššia hodnota istiny, do ktorej
sa zabezpečujú pohľadávky, predstavuje sumu 33.000 eur. Ďalej zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli
dňa 01.12.2015 úverovú zmluvu č. XXX/XX podľa ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške
15.500 eur s dobou platnosti 1 mesiac. V tejto úverovej zmluve je uvedený spôsob zabezpečenia
úveru zriadením záložného práva k nehnuteľnosti v hodnote 36.000 eur. V ten istý deň žalobkyňa

a žalovaný uzavreli zmluvu o záložnom práve č. 198/15, kde je uvedené, že pohľadávka veriteľa z
úverovej zmluvy voči dlžníkovi so splatnosťou úveru 01.01.2016, tak najvyššia hodnota istiny, do ktorej
sa zabezpečuje pohľadávka, predstavuje sumu 36.000. Konštatoval, že Zmluva o úvere, ako aj o
zriadení záložného práva č. 198/15, sú vopred predformulované a napísané drobným písmom, ktoré sú
prakticky pre žalobkyňu nezrozumiteľné. Z uvedeného dôvodu neboli medzi žalobkyňou a žalovaným
individuálne prejednané. Žalobkyňa vkladaním a znovu vyberaním finančných prostriedkov, ktoré jej dali

pracovníci žalovaného, sa prakticky dostala do situácie, kde pre sumu 15.000 eur, uvedenú v úverovej
zmluve a v zmluve o zriadení záložného práva č. 198/15 zo dňa 01.12.2015, ktorú nikdy v hotovostižalobkyňa nedostala od žalovaného, došlo k tomu, že žalovaný začal realizovať dražbu nehnuteľnosti,
ktoré sú zapísané na LV č. XXX k.ú. S. D.. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu
žalobkyne uviedol súd prvej inštancie, že žalobkyňa (spotrebiteľ) má naliehavý právny záujem na určení

neprijateľnosti zmluvnej podmienky a teda určení neplatnosti časti úverovej zmluvy pretože potrebuje
mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov
v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty za poskytnutie služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splatnosti splátok úveru. Postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa sa stane istejším a
nebude vystavená sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ).

Dospel záveru, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nemala možnosť podmienky, ktoré boli urobené na
pretlači zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, žiadnym spôsobom ovplyvniť, prípadne
zmeniť alebo niečo namietať. Žalobkyňa bola skutočne v tiesni a peniaze potrebovala na splatenie
predchádzajúcich úverov s tým, že žalovaný požadoval od žalobkyne neprimerané protiplnenie.

Obsah odvolania

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Považoval odôvodnenie
napadnutého rozsudku zo strany súdu prvej inštancie za nedostatočné, čo spôsobuje nepresvedčivosť
samotného súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom
nevyrovnal s najzásadnejšími argumentačnými námietkami žalovaného a vo svojom rozhodnutí

vôbec neuviedol dôvody pre odmietnutie týchto argumentov a ani ich inak presvedčivo nevyvrátil či
prinajmenšom nespochybnil. Napríklad z rozsudku vôbec nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vyrovnal
so zásadnou námietkou žalovaného, že v prípade úveru poskytnutého na základe Úverovej zmluvy
č. XXX/XX nejde o spotrebiteľsky úver na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, pretože poskytnutý úver bol bezúročný a bez ďalších poplatkov a súčasne

splatnosť bola dohodnutá na jeden mesiac, na dobu nepresahujúcu tri mesiace. Súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku pomerne rozsiahlym spôsobom cituje ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch, z čoho vyplýva, že na právny vzťah strán sporu aplikoval zákon o spotrebiteľských úveroch,
avšak vôbec nezaujíma stanovisko k vyššie uvedenej zásadnej námietke žalovaného. Považoval
konštatovanie súdu, že žalovaný požadoval od žalobkyne neprimerané protiplnenie sú v zjavnom

rozpore s listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu, a to samotnou úverovou zmluvou z ktorej
vyplýva, že úver, ktorý žalovaný žalobkyni poskytol bol bezúročný a bez poplatkov. Napadnutý rozsudok
neobsahuje žiadne stanovisko súdu prvej inštancie k jednotlivým vykonaným dôkazom. K otázke
splnenia podmienok žaloby uviedol, že v predmetnom prípade nemožno požadovať určenie, že Úverová
zmluva č. XXX/XX zo dňa 01,12.2015 a Zmluva o záložnom práve č. XXX/XX zo dňa 01.12.2015

sú neplatné, keďže zmluvy a iné právne úkony - ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi
skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ), pričom nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa
žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä
z hmotného práva), čomu v tomto prípade nie je. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti,
ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Výrok súdneho rozhodnutia o

neplatnosti úverovej zmluvy vôbec nerieši otázku, aký je dlh žalobkyne oči žalovanému. Navrhol, aby
odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako vecne nesprávne a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, alternatívne zmenil tak, že žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietne a zaviaže
žalobkyňu na náhradu trov celého konania.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobkyňa. Považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne
správe a vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. V priebehu konania sa žalovaný
k podanej žalobe nevyjadril a nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Na pojednávaní dňa 23.01.2017
nevyužilprávoklásťotázkyžalobkyniatedatvrdeniažalobkynenespochybnil.Sohľadomnauzatváranie
napadaných zmlúv a ich obsah mala za nepochybné, že nemožno výkonu práv z týchto úkonov priznať

silu platných právnych úkonov, keď ich jediným cieľom bolo obísť zákon a v rozpore s dobrými
mravmi získať majetok žalobkyne. Navrhla potvrdiť rozsudok prvej inštancie a priznať jej náhradu trov
odvolacieho konania.

Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného
v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od
1.7.2016, preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s §379 a § 380 C.s.p., účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie a ani zmenu .

7. Medzi stranami sporu v konaní pred súdom prvej inštancie boli právne úkony ktorých určenia
neplatnosti sa domáha žalobkyňa Úverová zmluva č. XXX/XX a Zmluva o záložnom práve č. XXX/
XX, uzavreté dňa 01.12.2015 medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného (Tatra credit,
a.s.). Žalobkyňa v žalobe žiadala určiť neplatnosť predmetných zmlúv v zmysle ustanovení Občianskeho

zákonníka (§ 37, § 39, § 39a, § 54 OZ).

8. Odvolateľ v podanom odvolaní okrem iného namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku,
keď súd prvej inštancie nedal stranám sporu odpoveď na podstatné otázky a nevyrovnal sa s
argumentačnými námietkami žalovaného.

9. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má
za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy
upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva.

10. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie, použiteľný pre civilné konanie, je obsiahnutý
v článku 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva

na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem
najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a
rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. V rámci
posledné spomínaného práva je možné zdôrazniť princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní, princíp
kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

11. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo

aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

12. Podľa aktuálne účinného § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa

vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd

odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie
tohto odklonu.

13. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 C.s.p. Súd sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho

myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery.Vodôvodnenírozhodnutiamusísúdspôsobomlogickykompaktnýmabezrozporovavnútorných
protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov
aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo

vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 C.s.p., je nepreskúmateľné.

14. Preskúmaný rozsudok súdu prvej inštancie v danej veci však tieto požiadavky nespĺňa.15. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 52
ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2 a 5 a § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, avšak vyvodil z nich iba to,

že zmluva o úvere a zmluva o záložnom práva nie sú individuálne dojednané a žalobkyňa nemohla
žiadnym spôsobom zmeniť podmienky zmlúv. Neskúmal však spotrebiteľský charakter zmlúv, ani
existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Rovnako citoval ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 ods. 1
písm. a), b) a g), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale
nevyvodil žiadny záver o poskytnutom úvere ako spotrebiteľskom úvere v zmysle predmetného zákona

a ne/existencii obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z odôvodnenia rozsudku nie
je taktiež známe konkrétne dôvody pre ktoré súd prvej inštancie citoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka o bezdôvodnom obohatení a lehotách premlčania práva na vydanie práva z bezdôvodného
obohatenia, keď uvedenými skutočnosťami sa vôbec nezaoberal. V tomto prípade vyznieva odôvodenie
rozsudku zmätočne.

16. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť akými právnymi úvahami sa riadil
súd prvej inštancie, keď dospel k záveru o rozpore odplaty za poskytnutý úver s dobrými mravmi v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd nezdôvodnil žiadnym spôsobom svoj záver o neprimeranosti
protiplnenia, ktoré požadoval žalovaný od žalobkyne. Súd prvej inštancie uvedené skutočnosti len
konštatoval a z právneho hľadiska sa s nimi vôbec nevyrovnal. Takéto odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie nespĺňa podľa názoru odvolacieho súdu náležitosti požadované v ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

17. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre nedostatok dôvodov
nepreskúmateľné.

18. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný
postup súdu, ktorým ukracuje strane sporu právo kvalifikovane sa proti nemu v odvolacom konaní brániť,
pričom tento nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods.1 písm. b) C.s.p. rozsudok, zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

19. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť
žaloby, vyrovnať sa s dôvodmi pre ktoré považuje žalobkyňa napadnuté právne úkony za neplatné
a s obranou žalovanej strany. Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje

rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvoinstančného tak i odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).