Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 27, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120298592
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6120298592.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov

senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom
Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so
sídlom Kuzmányho 4, Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom
Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 227,- eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 10C/44/2020-145 zo dňa 30.09.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku uplatneného nároku zamietol a vo
výrokoch o trovách konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 18,20 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol.
Vo výroku III. žalovanému voči žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 84 %
celkovo vzniknutých trov konania žalovaného a vo výroku IV. rozhodol, že o výške náhrady trov konania

žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o spornom nároku (výške nájmu za
požičanie náhradného vozidla) vychádzal z ust. § 4 ods. 1, 2 písm. b), § 11 ods. 6 písm. a), písm.
b), § 11 ods. 7, § 15 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s ust. § 442 ods. 1, § 524 ods.
1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobcova pohľadávka, ktorú získal postúpením od
poškodeného M. U., je dôvodná len do výšky 487,20 eur, čo zodpovedá súčinu 7 dní dôvodného nájmu
a ceny podľa cenníka žalobcu za prenájom daného motorového vozidla 69,60 eur denne. Žalovaný

poskytol žalobcovi plnenie v sume 469,- eur a nepreukázal, že by poskytol aj rozdiel medzi touto
sumou a dôvodnou sumou 487,20 eur, čiže aj sumu 18,20 eur. Za skutočnú škodu považoval len
účelne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v období, kedy bol poškodený
vylúčený z užívania vlastného poškodeného motorového vozidla, teda v období od 15.11.2019 do
21.11.2019. Naopak náklady na prenájom náhradného motorového vozidla pred odovzdaním vlastného
poškodeného motorového vozidla, ale pojazdného, do servisu, vynaložené v období do 15.11.2019
(nájomné vo výške 69,60 eur/za deň, za ďalšiu dobu prenájmu motorového vozidla v čase od 12.11.2019

do 14.11.2019), nepovažoval za účelne vynaložené a v príčinnej súvislosti s poškodením motorového
vozidla protiprávnym konaním poistenca žalovaného. Zo zákazkového listu, ale aj z faktúry obchodnej
spoločnostiGAPAcarmalpreukázané,ževozidloboloprijaténaopravu15.11.2019.Čestnéprehlásenie,
ktoré pripojil žalobca ako prílohu listu zo dňa 04.09.2020, z ktorého má vyplývať, že vozidlo bolo v serviseod 12.11.2019, považoval za účelovo predkladaný listinný dôkaz, z ktorého nie je zrejmé, ktorá osoba
za servis GAPAcar, s.r.o. toto čestné prehlásenie poskytuje. Stotožnil sa so žalovaným, že motorové
vozidlo bez adekvátneho dokladu vystaveného servisom nemohlo byť do servisu odovzdané a takýmto

adekvátnym dokladom preukazujúcim, že vozidlo bolo zverené dodávateľovi opravy, je zákazkový list
a nie čestné prehlásenie. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP s poukazom na
prevažný úspech žalovaného v spore.

2) Proti uvedenému rozsudku (čo do výroku II., III. a IV.) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), a h) CSP a
žiadal ho zmeniť tak, že jeho žalobe (o náhradu 208,80 eur) bude v celom rozsahu vyhovené a bude mu
priznaný nárok na náhradu trov celého konania, resp. ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom (odoprením možnosti
zaujať stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.09.2020, ktoré súd prebral) znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.Namietalkonštatovaniesúdu,žepoškodenévozidlosanachádzalovservise7dníod15.11.2019
do 21.11.2019. Táto skutočnosť jednoznačne nevyplýva z predloženého zákazkového listu ani z faktúry
za opravu. Z uvedených dokumentov nemožno jednoznačne určiť pristavenie poškodeného vozidla do
servisu, ale iba otvorenie zákazky. Na zákazkovom liste nie je uvedené kto a kedy vozidlo do servisu
pristavil. Tu je uvedený iba dátum prijatia zákazky, resp. vystavenia zákazkového listu č. ZAK2019/2107

zo dňa 15.11.2019. To, kedy bolo vozidlo pristavené do servisu, vyplýva iba z čestného prehlásenia
servisu GAPAcar s.r.o., ktoré súd bez akéhokoľvek relevantného opodstatnenia vyhodnotil za účelovo
predložený listinný dôkaz. Ak súd nepovažoval čestné prehlásenie servisu za dostatočné, mal vyzvať
štatutárneho zástupcu servisu na poskytnutie vysvetlenia a odstránenie prípadných nezrovnalostí.
Písomné vyjadrenie servisu nie je v rozpore so zákazkovým listom, nakoľko na zákazkovom liste nie je

podpis poškodeného o tom, že dňa 15.11.2019 odovzdal vozidlo do servisu. Záver súdu, že poškodenie
zadnéhonárazníkanevykazujeznámkytakéhopoškodenia,ktorébyspôsobovalonemožnosťprevádzky
na pozemných komunikáciách, je len jeho subjektívny názor, čo nemožno považovať za dôkaz v
tomto konaní. Relevantnou skutočnosťou v tomto prípade je tiež dátum vykonania obhliadky technikom
žalovaného, kedy najskôr mohol poškodený vedieť o skutočnom rozsahu poškodenia. Relevanciou

predmetnej obhliadky sa však súd vôbec nezaoberal. Rovnako tak sa súd nezaoberal posúdením
technickej spôsobilosti poškodeného vozidla na prevádzku v cestnej premávke po škodovej udalosti.

3) Žalovaný v súvislosti s odvolaním žalobcu uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Nárok žalobcu

za zvyšné tri dni nájmu v sume 208,80 eur, ktorý prevyšuje priznaný nárok za prenájom náhradného
vozidla, považoval za nepreukázaný a nedôvodný. Pri určení výšky skutočnej škody je potrebné
posudzovať, či náklady na nájom náhradného vozidla boli vynaložené nutne a účelne. Mal za to, že z
predmetného zákazkového listu jednoznačne vyplýva, že poškodené vozidlo bolo prijaté do servisu až
dňa 15.11.2019 (rovnako podľa faktúry za opravu poškodeného vozidla č. 20191902 zo dňa 21.11.2019

bolo poškodené vozidlo v servise od 15.11.2019 do 21.11.2019) a že dňa 15.11.2019 prijal pán M. V.
poškodené vozidlo do servisu. Žalobca nedoložil relevantný doklad, ktorý by preukazoval, že poškodené
vozidlo bolo v servise už od 12.11.2019. Čestné prehlásenie servisu je v rozpore so zákazkovým
listom, ktorý vystavil samotný servis, a ktorý v predmetnom prípade najrelevantnejšie preukazuje, kedy
došlo k odovzdaniu a prevzatiu poškodeného vozidla do servisu. Čestné prehlásenie nepredstavuje

relevantný doklad ani vo vzťahu k tvrdeniam o nepojazdnosti vozidla. Na poškodenom vozidle sa
menil zadný nárazník, ktorý bol po škodovej udalosti celistvý bez ostrých hrán, a preto nič v zmysle
platných predpisov nebránilo riadnej prevádzke vozidla. Obhliadka poškodeného vozidla technikom
žalovaného, bola vykonaná už dňa 24.09.2020, takže poškodený už týmto dňom mohol vedieť skutočný
rozsah poškodenia. Vzhľadom na poškodenie vozidla (povrchové poškodenie zadného nárazníka),

poškodený nemusel nechať motorové vozidlo v oprave od 12.11.2019, preto predmetné nebolo nutné
a ani účelné. Na základe uvedených skutočností preto neobstojí argumentácia žalobcu, že poškodené
vozidlo bolo nepojazdné. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu bolo vyjadrenie zo dňa 28.09.2020 doručené až
v deň pojednávania, uviedol, že dňa 28.09.2020 predmetné vyjadrenie zaslal žalobcovi na vedomie
prostredníctvom emailu, resp. jeho právnemu zástupcovi.

4) Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu uviedol, že
zotrváva na svojich predošlých tvrdeniach. Zdôraznil, že súd sa vôbec nezaoberal posúdením technickej
spôsobilosti poškodeného vozidla na prevádzku v cestnej prevádzke po škodovej udalosti. To, žeje vozidlo pojazdné, ešte neznamená, že poškodené vozidlo je súce na prevádzku na pozemných
komunikáciách.Žalovanýnemôžetvrdiť,žetaktopoškodenévozidlojeprevádzkyschopnéajemožného
plnohodnotne užívať. Poškodené vozidlo bolo preukázateľne v oprave odo dňa 12.11.2019, čo potvrdil

servis vykonávajúci opravu. Ak súd vyhodnotil čestné prehlásenie ako nedostačujúce, mal sa zaoberať
tým, či vôbec a od kedy bolo auto schopné prevádzky. Zotrval na tom, že zo zákazkového listu nemožno
jednoznačne určiť pristavenie poškodeného vozidla do servisu, ale iba otvorenie/prijatie zákazky. Nie je
na ňom uvedené, kto a kedy vozidlo do servisu pristavil. Kedy bolo vozidlo pristavené do servisu vyplýva
iba z čestného prehlásenia.

5) Žalovaný s vyššie uvedeným vyjadrením žalobcu nesúhlasil a mal za to, že žalobca neuviedol žiadne
nové skutočnosti, ktoré by mali preukazovať jeho nárok na plnenie uplatnené v predmetnom konaní. V
ďalšom zotrval na svojich predošlých vyjadreniach.

6)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku uplatneného nároku zamietol, ako
aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania (III., IV.) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil. Vo výroku (I.), ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18,20 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok nedotknutý.

7) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca, konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné
dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalobca vo svojom odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na

strane druhej.

8) Žalobca v odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie, keď tento pri vyhodnocovaní nároku žalobcu
vychádzal z doby, počas ktorej bolo poškodené vozidlo v servise, t. j. od 15.11.2019 do 21.11.2019.
Namietal, že pri určovaní doby opravy (času pristavenia vozidla do servisu) nemožno vychádzať zo

zákazkového listu a ani z faktúry za opravu. Mal za to, že deň, kedy bolo vozidlo pristavené do servisu,
možno určiť len z čestného prehlásenia servisu GAPAcar s.r.o.

9) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
dopĺňa, že v danom prípade nebolo sporným, že žalobca má právo na náhradu nákladov vynaložených

na prenájom náhradného vozidla počas doby, v ktorej dochádzalo k oprave vozidla. Sporným však bolo
určenie momentu odkedy žalobcovi prináleží nárok za prenájom náhradného vozidla, a to s poukazom
na jeho účelnosť a dôvodnosť. Ani odvolací súd nemal preukázaný začiatok obmedzenia dispozície s
poškodeným vozidlom tak, ako tvrdil žalobca, a to od 12.11.2019. V tomto smere odvolací súd považoval
odvolacie námietky za nedôvodné, prikláňajúc sa k názoru žalovaného. Aj podľa názoru odvolacieho

súdu zo zákazkového listu (ZAK2019/2107) jednoznačne a hodnoverne vyplýva, že poškodené vozidlo
bolo do autoservisu pristavené dňa 15.11.2019 a prebral ho p. Gáborčík. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z
faktúry 20191902 vystavenej autoservisom. Pokiaľ žalobca namietal, že súd mal vychádzať z čestného
prehlásenia, k tomu je potrebné vyzdvihnúť, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne
vyhodnotil všetky dôkazy a to každý jednotlivo a zároveň všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti

a dospel k správnym záverom. Pri hodnotení dokazovaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia
dôkazov, pričom žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku. V súhrne vyššie uvedených listín potom čestné prehlásenie nemohlo obstáť.

10) Ďalej na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k ďalšej odvolacej námietke žalobcu

odvolací súd dopĺňa, že odňatím možnosti konať pred súdom nie je taký postup, keď sa strane
odňala možnosť konať pred ním len pre časť konania, t. j. mohla teda neskôr, ako v tomto prípade,
v rámci odvolacieho konania svoje práva, a teda aj svoj vplyv na výsledok konania uplatniť, čo aj
žalobca učinil. Pokiaľ teda žalobca v ďalšom namietal, že súd vychádzal iba z fotografií účelovopredložených žalovaným, z ktorých nevyplýva, že poškodené vozidlo nie je súce na prevádzku na
pozemných komunikáciách a nezaoberal sa posúdením jeho technickej spôsobilosti na prevádzku v
cestnej premávke po škodovej udalosti, je potrebné ďalej zdôrazniť, že ani žalobca nekonkretizoval, v

čom (a či) spočívala závada vozidla, ktorá by spôsobila, že vozidlo nebolo schopné prevádzky tak, ako
tvrdí žalobca. V tomto smere žalobca neprodukoval žiadne tvrdenia, iba sa svojimi vyjadreniami snažil
navodiť dojem, že vozidlo nebolo prevádzky schopné. Podľa odvolacieho súdu mal tieto skutočnosti
tvrdiť žalobca v rámci svojich prostriedkov procesného útoku. Žalobca je povinný pravdivo a úplne uviesť
podstatné a rozhodné skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci odôvodňujúce jeho nárok a

podporiť svoje tvrdenia dôkazmi (čl. 8, § 132 ods. 1, § 149, § 150 ods. 1, § 185 CSP), pričom povinnosť
preukázať svoj nárok vyplýva aj z ust. § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keďže po postúpení pohľadávky prešli na neho
všetky práva, ale aj uvedená povinnosť (§ 524 OZ).

11) Vychádzajúc z uvedeného žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku v plnej výške, v akej si

ho uplatnil, a preto súdom prvej inštancie bola jeho žaloba správne vo zvyšku zamietnutá.

12) Na základe vyššie uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobcu v
prvoinštančnom, ako aj odvolacom konaní rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
vrátane nároku na náhradu trov konania.

13) O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako plne úspešnému v odvolacom konaní ho priznal
v plnom rozsahu.

14) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).