Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 22, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815211455
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7815211455.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej s spore žalobcov: 1/ X. O., K.. XX.X.XXXX, O.
Y. XXX, X/ W. O., K.. XX.X.XXXX, O. Y. XXX, zastúpených JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so
sídlom v Rožňave, ul. Cyrila a Metoda 4, proti žalovanému Q. A., K.. XX.XX.XXXX, O. B. W. XXX,
zastúpenému JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo
dňa 7. novembra 2019 č.k. 6C/689/2015 - 277 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalovanému voči žalobcom nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu o určenie, že do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov patrí nehnuteľnosť stavba - chata,
súpisnéčísloXXX,postavenánaparc.č.792/4,zastavanéplochyanádvoriavovýmere77m2,zapísaná
na Okresnom úrade Rožňava, Katastrálny odbor, na LV č. XXXX, kat. úz. B. W., obec Vyšná Slaná,
Okres Rožňava (výrok I/). Zároveň súd vyslovil, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania
podľa pomeru úspechu vo výške 100 % (výrok II/).

2. Rozhodol tak potom, ako rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 20. júna 2017 č.k. 6C/689/2015
- 128, ktorým súd zamietol žalobu žalobcov vychádzajúc z úsudku, že žalobcovia na žiadanom určení
nepreukázali naliehavý právny záujem, zrušil Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 6. novembra
2018 č.k. 1Co/419/2017-155 s názorom, že žalobcovia si v zmysle § 137 písm. c) CSP svoju povinnosť
tvrdiť a osvedčiť naliehavosť záujmu na požadovanom určení splnili, ak tvrdili, že žalovaný je zapísaný
v katastri nehnuteľnosti ako vlastník označenej nehnuteľnosti, hoci v skutočnosti sú jej vlastníkmi

žalobcovia, lebo spornú chatu postavili, a tak vlastníctvo k chate nadobudli pôvodným originárnym
spôsobom - vytvorením veci (výstavbou), a preto je potrebné zosúladiť tento skutočný stav so stavom
právnym.

3. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku prvoinštančný súd poukázal na tvrdenie žalobcov v žalobe
a v priebehu sporu, najmä že:

a) v roku 1977 sa začalo budovať lyžiarske stredisko v katastri obce Vyšná Slaná pod kopcom Radzim,
v roku 1979 bola založená Telovýchovná jednota TJ - ŽB Nižná Slaná, ktorá ako právny subjekt
samostatne hospodárila a rozvíjala lyžiarske stredisko, ktorej žalobcovia boli jedinými zamestnancami,
spravovali zverený majetok a starali sa o jeho ďalší rozvoj. Pretože v lyžiarskom stredisku sa nachádzalachata Radzim, v ktorej nebolo miesto pre bývanie žalobcov, žalobcovia si v rokoch 1990 až 1991 postavili
na vlastné náklady stavbu - označenú chatu, a to bez stavebného povolenia a na pozemkoch, ktoré
neboli majetkoprávne usporiadané,

b) o tom, že predmetnú chatu postavili žalobcovia pre seba ako bytovú jednotku, svedčí:

- zápisnica Obvodného úradu životného prostredia v Dobšinej zo dňa 10.6.1993 z výkonu štátneho
stavebného dohľadu vykonaného v lokalite rekreačného strediska pod Radzimom, zo str. 2 bod. 5 ktorej

vyplýva, že žalobcovia v septembri 1991 začali s výstavbou chatky a od januára 1992 ju obývajú ako
bytovú jednotku, pozemok je majetko - právne nevysporiadaný a stavba nebola stavebným úradom
povolená,

- Oznámenie Okresného úradu v Rožňave, odbor životného prostredia zo dňa 11.11.1996 č.
ÚPaSP-96/01996 o začatí konania o odstránenie stavby na pozemku, k. ú. B. W., spojené s miestnym

zisťovaním, ktoré začalo na podnet starostu obce Vyšná Slaná z dôvodu, že žalobcovia postavili stavbu
bez stavebného povolenia cca v roku 1993 a túto užívajú na obytné účely,

- zápisnica Okresného úradu Rožňava, odbor životného prostredia zo dňa 28.11.1996 č. UPaSP -
96/01996 z konania o odstránení stavby, podľa ktorej v roku 1991 žalobcovia ako stavebníci postavili

bez stavebného povolenia stavbu, ktorú užívali na bývanie od roku 1991, vrátane novembra 1996, ktoré
konanie bolo prerušené, lebo nebolo možné určiť vlastníka pozemku pri dotknutej stavbe a z hľadiska
jej dodatočného povolenia nebol zistený rozpor so záujmami spoločnosti,

- rozhodnutie Okresného úradu Rožňava, odbor životného prostredia zo dňa 27.6.1997 č. SP - 97/05285

- 003 Za o uložení pokuty za porušenie stavebného zákona z dôvodu stavby chaty bez stavebného
povolenia stavebníkmi - žalobcami,

- list Obecného úradu Vyšná Slaná zo dňa 8.9.1997 č. 196/97, podľa ktorého obecné zastupiteľstvo
žiada od žalobcov predloženie návrhu spôsobu vysporiadania vlastníctva predmetnej chaty, ktoré má

zastupiteľstvo záujem nadobudnúť do vlastníctva obce, k dohode medzi obcou a žalobcami nedošlo,
stavbu obec zlegalizovala, pridelila jej súpisné číslo a bola zapísaná v katastri ako majetok obce a neskôr
došlo k jej prevodu z obce na otca žalovaného a potom na žalovaného,

c) označenú chatu žalobcovia užívali do roku 1996, kedy im bola odpojená elektrická energia a boli

nútení sa z predmetnej chaty odsťahovať,

d) následne medzi žalobcami a Obcou Vyšná Slaná prebiehali rôzne súdne konania týkajúce sa celého
lyžiarskeho strediska pod Radzimom,

e) k vyporiadaniu medzi žalobcom v 1. rade a obcou Vyšná Slaná ohľadom spornej chaty nikdy nedošlo,
a to ani listinou z 9.3.1999, podľa ktorej mal žalobca navrhnúť obecnému zastupiteľstvu Vyšná Slaná
zastavenie súdnych konaní a kompenzáciu náhrady škody prevodom chatky v k.ú. B. W., časť Július,
lebo z listiny vyplýva, že ide o návrh, v zmysle ktorého kompenzácia náhrady škody prevodom chatky
k.ú. B. W. sa má uskutočniť po vysporiadaní do majetku Obce Vyšná Slaná

f) z vyjadrenia starostu obce vyplýva len konštatovanie, že písomná dohoda o vysporiadaní nebola
vyhotovená, pretože sa jednalo o čiernu stavbu, a že za vysporiadanie považuje list, ktorý podpísal
žalobca zo dňa 9.3.1999, pričom k zastaveniu konaní vedených proti žalobcovi obcou došlo ešte pred
9.3.1999,

g) obecné zastupiteľstvo schválilo odpredaj nehnuteľnosti - chata Radzim na základe zmluvy o budúcej
zmluve podpísanej dňa 1.8.2004 vo Vyšnej Slanej, ktorá je majetkom Obce Vyšná Slaná, vedená na
LV č. XXX pre B. A., trvale bytom B. W. XXX, Y..Č.. XXXXXX/XXXX, čo vyplýva z uznesenia obecného
zastupiteľstva Obce Vyšná Slaná č.24/2007 zo dňa 11.5.2007,

h) Obec Vyšná Slaná bez súhlasu a vedomia žalobcov spornú chatu zapísala v katastri nehnuteľnosti
do svojho vlastníctva a následne odpredala do vlastníctva B. A., otca žalovaného, na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 15.5.2007, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Rožňava dňa 11.6.2007,i) kúpna zmluva a zmluva o budúcej kúpnej zmluve sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi pre
nedostatok schválenia odpredaja nehnuteľnosti vyplývajúci z uznesenia č. 24/2007 zo dňa 11.5.2007

obecným zastupiteľstvom, kde sa schvaľoval odpredaj nehnuteľnosti - chaty Radzim (z uznesenia
nevyplýva schválenie aj ďalších nehnuteľností vedených na LV č. XXX), lebo obecné zastupiteľstvo
neschvaľovalo zmluvu o budúcej zmluve, ktorú uzavrel starosta Obce Vyšná Slaná s otcom žalovaného
dňa 1.8.2004, a aj z dôvodu, že obec previedla svoj majetok (spornú chatu) bez verejnej obchodnej
súťaže v rozpore so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí platného v čase prevodu predmetnej

nehnuteľnosti

j) B. A. chatu daroval svojmu synovi, t. j. žalovanému.
4. Súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení rozsudku aj na obranu žalovaného v priebehu sporu,
najmä tvrdenie, že:

a) podľa žaloby medzi žalobcami a Obcou Vyšná Slaná (ďalej aj „obec“) prebiehalo viacero súdnych
sporov týkajúcich sa celého lyžiarskeho strediska pod Radzimom, súčasťou ktorého je aj sporná chatka,
o.i. aj spor, v ktorom sa obec od žalobcov domáhala zaplatenia nájomného vo výške cca. 150.000,- Sk z
tituluneuhradenéhonájomnéhozarekreačnéstrediskopodRadzimom,ktorévlastnilavtomčaseobeca
žalobcovia boli nájomcami, ako aj náhrady škody na predmete nájmu voči žalobcom, ktorí navrhli listom

zo dňa 9.3.1999 Obecnému zastupiteľstvu Vyšná Slaná vysporiadať vzniknuté súdne spory usporiadať
mimosúdne, a to prevodom chatky v k.ú. B. W., časť Július, na obec, tento návrh žalobcov obec zaradila
do programu zasadnutia Obecného zastupiteľstva pod č. 10 (Rôzne), konaného dňa 12.3.1999, na
ktorom návrh odsúhlasila a uznesením č. 25/99 odporučila starostovi obce vysporiadať súdne spory
mimosúdne, čo sa aj stalo,

b) žalobcovia nepreukázali, že sporná chata patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva, vzhľadom na
nespochybniteľný zákonný nadobúdací žalovaného i jeho právneho predchodcu,

c)spornáchatazdôvodu,žebolavdezolátnomstave,bolaeštev90-tychrokochprávnympredchodcom

žalovaného kompletne prerobená a zrekonštruovaná,

d) žalobcovia sa až po uplynutí 20 rokov pokúsili o získanie vlastníckeho práva k spornej chatke
nekalým spôsobom voči žalovanému, ktorý vlastníctvo k chate nadobudol dobromyseľne na základe
darovacej zmluvy uzavretej formou notárskej zápisnice zo dňa 27.2.2014 od svojho otca B. A., v

tom čase jej dobromyseľného vlastníka na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 25.5.2006 s obcou,
ktorá bola vlastníkom spornej nehnuteľnosti (chatky) minimálne od roku 1999, kedy si vysporiadala
vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, na základe návrhu samotného žalobcu, ktorý prejavil vôľu ukončiť
súdne konania prevodom chatky do výlučného vlastníctva obce, ktorá si na základe tejto okolnosti
následne neuplatňovala od žalobcu finančné plnenia vyplývajúce zo súdnych sporov v celkovej výške

cca 450.000,- Sk.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že za dôkazy preukazujúce, že žalobcovia
sú skutočnými staviteľmi predmetnej chaty žalobcovia označili: a) zápisnicu zo dňa 10.6.1993 z výkonu
štátneho stavebného dohľadu vykonaného v lokalite rekreačného strediska, b) oznámenie Okresného

úradu v Rožňave, odboru životného prostredia o začatí konania o odstránení stavby zo dňa 11.11.1996,
c) zápisnicu Okresného úradu Rožňava odbor životného prostredia zo dňa 28.11.1996 z konania o
odstránení stavby uskutočneného v obci, d) rozhodnutie Okresného úradu Rožňava, odboru životného
prostredia zo dňa 27.6.1997 o uložení pokuty za porušenie stavebného zákona, lebo pokutu je
možné uložiť len stavebníkovi, e) list OU Vyšná slaná zo dňa 8.9.1997 z ktorého vyplýva, že obecné

zastupiteľstvo žiada od žalobcov návrh spôsobu vysporiadania vlastníctva predmetnej chaty.

6. Na základe vykonaného dokazovania, vrátane výpovedí žalobcov, žalovaného i svedka H.. B. K.,
ktorý v rozhodnom čase pôsobil ako hospodár telovýchovnej jednoty, ako i dôkazmi: žiadosťou -
odpoveď Obecného úradu Vyšná Slaná zo dňa 8.9.1997, kúpnou zmluvou zo dňa 25.5.2006, notárskou

zápisnicou NZ 7569/2017 zo dňa 27.2.2014, vyjadrením obce Vyšná Slaná k vysporiadaniu súdnych
sporov zo dňa 4.10.2016, fotodokumentáciou predloženou žalobcami dňa 10.4.2019, uzneseniami
Obecného zastupiteľstva vo Vyšnej Slanej za obdobie od 13.3.1999 do 31.12.1999, zápisnicou zo
siedmeho zasadania Obecného zastupiteľstva vo Vyšnej Slanej zo dňa 22.10.1999, fotokópiou origináluLV č. XXXX, k.ú. B. W., žiadosťou zo dňa 8.11.1996 o odpredaj pozemku adresovanou Evanjelickému
cirkevnému zboru, a.s. žalobkyňou, odpoveďou na žiadosť zo dňa 22.11.1996, žiadosťou o pridelenie
súpisného čísla adresovanou Obecnému úradu Vyšná Slaná žalobkyňou dňa 23.10.1996 a Doplnením

žiadosti adresovanej žalobkyni Obecným úradom dňa 28.10.1996, svedeckou výpoveďou H.. B. J. zo
dňa 30.1.2017, súd prvej inštancie zistil, že:

a) na LV č. XXXX, k.ú. B. W., okres Rožňava, obec Vyšná Slaná, je zapísaná parc. reg. „E“ č. 792/4,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2, parc. reg. „E“ č. 792/5, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2, a na parcele č. 792/4 stavba súp. č. XXX - chata, vo
vlastníctve žalovaného v podiele 1/1, titulom darovacej zmluvy V453/14, N: 154/2014, NZ: 7569/2014,

b) podľa zápisnice z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 10.5.1993, vykonaného v lokalite
rekreačného strediska pod Radzimom - Vyšná Slaná po predchádzajúcom písomnom oznámení
správcom, vlastníkom rekreačných objektov, dotknutým štátnym orgánom štátnej a miestnej správy a

užívateľom pozemkov lokality, žalobca začal v septembri 1991 a od januára 1992 aj obýva nadstavbu
bytovej jednotky drevenej konštrukcie so zastavanou plochou 54 m2 nad dreveným objektom pri
lyžiarskom vleku. Plocha je nevyňatá z PPF, pozemok je majetkoprávne nevysporiadaný a stavba
stavebným úradom nepovolená. Žalobcovi bolo uložené obecným zastupiteľstvom po prejednaní dňa
28.3.1992 dodatočne si vybaviť stavebné povolenie za nadstavbu, ktorú užíva ako byt,

c) podľa oznámenia o začatí konania o odstránení stavby zo dňa 11.11.1996 Okresný úrad Rožňava,
odbor životného prostredia žalobcu predvolal na ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním, v rámci
správneho konania podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona o odstránení stavby, umiestnenej na
pozemku parc. č. KN 1013, mpč 959, resp. 960, k.ú. Vyšná Slaná, ktorú mal žalobca postaviť rozšírením

drobnej stavby TJ ŽB Nižná Slaná pre obsluhu lyžiarskeho vleku bez stavebného povolenia a ktorú
užíva na obytné účely bez súhlasu stavebného úradu, pričom je postavená na cudzom pozemku, mimo
zastavaného územia obce na poľnohospodárskom pôdnom fonde,

d) podľa zápisnice Okresného úradu v Rožňave, odboru životného prostredia zo dňa 28.11.1996, pri

lyžiarskom vleku H-130 bola v roku 1984 TJ ŽB Nižná Slaná vykonaná doplnková stavba pre Ski servis
so zastavanou plochou 18 m2, pričom žalobca vykonal jej rozšírenie nadstavbou servisnej stavby ako
správca vleku, stavbu od roku 1991 užíval s rodinou na bývanie a ďalšie rozšírenie pre zabezpečenie
stability stavby - vykonal stavebník v roku 1994, a to bez stavebného povolenia, na cudzom pozemku,
a pretože nebolo možné jednoznačne určiť či vlastníkom pozemku bola Evanjelická cirkev Vyšná Slaná

alebo Slovenský štát zastúpený SPF, konanie bolo prerušené do doriešenia vlastníctva k pozemku a
zároveň bolo konštatované, že v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka je možné vo veci podať návrh
na vysporiadanie Okresnému súdu v Rožňave,

e) podľa rozhodnutia Okresného úradu v Rožňave, odboru životného prostredia číslo SP-97/05285-003

Za zo 27.6.1997 žalobcovi bola ako podnikateľovi uložená pokuta vo výške 30.000 Sk za správny delikt
podľa § 106 ods. 3 písm. c) stavebného zákona za užívanie stavby chaty a stavby bazéna v rekreačnej
lokalite pod Radzimom v obci Vyšná Slaná na cudzích pozemkoch, bez kolaudačného rozhodnutia
stavebného úradu,

f) vo vyjadrení k návrhu Obecného zastupiteľstva vo Vyšnej Slanej zo dňa 24.9.1997 žalobcovia oznámili
obecnému zastupiteľstvu, že nemajú záujem stavbu vysporiadať kompenzáciou,

g) listom označeným ako Vysporiadanie súdnych sporov zo dňa 9.3.1999, adresovaným Obecnému
zastupiteľstvu, žalobca predložil Obecnému zastupiteľstvu návrh na vysporiadanie súdnych sporov, a to

zastavenie súdnych sporov a kompenzáciu náhrady škody prevodom chatky k.ú. B. W. časť Július po
vysporiadaní do majetku obce Vyšná Slaná,

h) v zmysle zápisnice Obecného zastupiteľstva Vyšná Slaná zo dňa 12.3.1999, uznesením č. 25/99
Obecné zastupiteľstvo vo Vyšnej Slanej odporučilo starostovi obce vysporiadať súdne spory obce so

žalobcom mimosúdnym konaním, ktorej obsah potvrdilo aj čestné prehlásenie X. S., bývalého starostu
obce zo dňa 8.9.2016,i) obec Vyšná Slaná pristúpila ku krokom smerujúcim k zabezpečeniu stavebného povolenia, vyriešila
aj otázku vlastníckeho práva k pozemku a následne došlo k zápisu nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností, čo plynie z návrhu na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 27.5.1999, notárskej

zápisnice uzavretej ako zámenná zmluva medzi Evanjelickou cirkvou, a.s. Vyšná Slaná a obcou Vyšná
Slaná dňa 20.5.1999, geometrického plánu vyhotoveného dňa 16.4.1999, žiadosti o zápis nehnuteľností
zo dňa 7.4.1999 a listiny o určení súpisného čísla zo dňa 6.9.1999.

7. Po právnom posúdení veci podľa čl. 3 ods. 1 a 2, § 137 písm. c) CSP, § 132 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, dospel súd k záveru, že ak sa žalobcovia požadovaného určenia vlastníctva k označenej
chate domáhajú s tvrdením, že túto vybudovali ako novostavbu s plným vedomím, že sa jedná o
neoprávnenú a čiernu stavbu, ich žaloba nie je dôvodná, lebo žalobcovia svoje tvrdenia v spore neuniesli
dôkazné bremeno. Usúdil, že žalobcovia nepreukázali, že vlastníctvo nadobudli originárnym spôsobom -
výstavbou chaty, pretože zo žaloby a z listinných dôkazov, predovšetkým zo zápisnice z výkonu štátneho
stavebného dohľadu vykonaného v lokalite rekreačného strediska pod Radzimom - Vyšná Slaná zo

dňa 10.5.1993 a oznámenia o začatí konania o odstránení stavby zo dňa 11.11.1996, vyplýva, že
žalobcovia boli stavebníkmi chaty, ale túto postavili rozšírením drobnej stavby TJ ŽB Nižná Slaná, a
nie novovybudovaním chaty, navyše ako sami žalobcovia v žalobe uvádzajú, túto stavbu uskutočnili
bez stavebného povolenia a na cudzom pozemku, pričom stavbu zlegalizoval právny predchodca
žalovaného obec Vyšná Slaná. Dôvodil, že citované listiny stavebného úradu jednoznačne potvrdzujú,

že sa jednalo o rozšírenie existujúcej stavby. Uzavrel, že žalobcovia v spore nepreukázali ani to, akým
spôsobom a z akých dôvodov by malo dôjsť v úradných listinách stavebného úradu k chybe, a to ani
výpoveďou svedka, ktorý s odstupom času nevedel jednoznačne potvrdiť, o akú pôvodnú stavbu šlo,
ako sa tam dostala, z čoho pozostávala, hoci pôvodnú stavbu prirovnával k unimobunke, pričom svedok
vedel s istotou potvrdiť, že tam pôvodná stavba stála a že ju prestavali žalobcovia, čo napokon v konaní

ani nebolo sporné. Ďalej súd usúdil, že predložená fotodokumentácia nedáva s istotou odpoveď na
otázku pôvodu a povahy pôvodnej stavby, lebo z čierno-bielych fotiek nie je celkom zrejmé, či sa jedná
o spornú lokalitu, ani z akého obdobia sú, preto je ich dôkazná hodnota sporná. Súd prvej inštancie
nakoniec poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavrel, že v danom konaní sa postup
žalobcov na základe vyššie uvedeného javí byť v rozpore s dobrými mravmi. Dodal, že vzhľadom na

záver o neunesení dôkazného bremena a nepreukázanie, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k
nehnuteľnosti originárnym spôsobom - vybudovaním chaty, je právne irelevantná námietka, či sa obec
stala vlastníkom nehnuteľnosti v zmysle vysporiadania so žalobcami, alebo nie, lebo táto otázka nie je
ani predmetom konania.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že podľa pomeru
úspechu vo veci priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), e), f), h) CSP. Navrhli zmeniť rozsudok, žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať žalobcom
nárok na plnú náhradu trov celého konania. Žalobcovia v odvolaní namietli správnosť záveru súdu prvej
inštancie, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na svoje tvrdenia a nepreukázali, že nadobudli
vlastnícke právo k nehnuteľnosti originárnym spôsobom.

9.1. Podľa názoru žalobcov súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia v bode 39
rozsudku, že z podanej žaloby a priložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobcovia síce
boli stavebníkmi chatky, ktorú však postavili rozšírením drobnej stavby TJ ŽB Nižná Slaná (viď Zápisnicu
z výkonu štátneho stavebného dohľadu vykonaného v lokalite rekreačného strediska pod Radzimom -

Vyšná Slaná zo dňa 10.5.1993, Oznámenie o začatí konania o odstránení stavby zo dňa 11.11.1996) a
nie novovybudovaním chaty, čo jednoznačne potvrdzujú úradné listiny stavebného úradu, že v konaní
vypočutý svedok vedel s istotou potvrdiť jedine to, že tam pôvodná stavba stála a že ju prestavali
žalobcovia, a že ani predložená fotodokumentácia nedáva s istotou odpoveď na otázku pôvodu a povahy
pôvodnej stavby, lebo z nej nie je zrejmé, či sa jedná o spornú lokalitu, ani z akého obdobia sú fotografie.

9.2. Žalobcovia súdu prvej inštancie vytkli, že si náležite neozrejmil predmet konania, t.j. o ktorú stavbu
- chatku sa jedná, argumentujúc, že v lyžiarskom stredisku k.ú. B. W. sa nachádza chata Radzim, t.j.
chata slúžiaca na prevádzku lyžiarskeho vleku, tzv. hlavná chata, v ktorej nebolo miesto na bývanie prežalobcov, a preto sa žalobcovia rozhodli postaviť si na vlastné náklady a pre rodinu domček pri vleku,
t.č. chata súp. č. XXX postavená na parcele č.792/4 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77 m2,
k.ú. B. W., zapísaná na LV č. XXXX, a to od základov, a nešlo o odvodzovanie vlastníckeho práva od

predchádzajúceho vlastníka.

9.4. Podčiarkli, že ak súd poukázal na Zápisnicu z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa
10.5.1993, tento zápis zrejme hovorí o tom, že v lyžiarskom stredisku bol stavebníkom chatky žalobca
a rozšíril lyžiarske stredisko o drobnú stavbu, t.j. predmetnú chatku, a nemožno z neho vyvodiť záver o

tom, že nešlo o stavbu, ktorú by od základov nestavali žalobcovia na vlastné náklady tak, ako to uzavrel
súd prvej inštancie.

9.5. Záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia stavbu nepostavili ako novostavbu, ale iba rozšírili drobnú
stavbu TJ ŽB Nižná Slaná, žalobcovia namietli tiež s tvrdením, že ide o nesprávne zistenie súdu a
následne nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku žalobcov, ktorí odvodzujú svoje vlastnícke

právo práve od originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva, t.j. výstavbou, a na tomto
mieste zopakovali, že o nimi tvrdenom svedčí: „a/ zápisnica zo dňa 10.6.1993, z výkonu štátneho
stavebného dohľadu vykonaného v lokalite rekreačného strediska pod Radzimom, za prítomnosti
všetkých zainteresovaných osôb, vydaná Obvodným úradom životného prostredia v Dobšinej. Zo
zápisnice str.2 bod. 5, vyplýva, že žalobcovia v septembri 1991 začali s výstavbou chatky a od

januára 1992 ju obývajú ako bytovú jednotku. Pozemok je majetko-právne nevysporiadaný a stavba
nebola stavebným úradom povolená; b/ Oznámenie o začatí konania o odstránení stavby, zo dňa
11.11.1996, vydané Okresným úradom v Rožňave, odbor životného prostredia, číslo: ÚPaSP-96/01996,
o začatí konania o správnom konaní o odstránení stavby na pozemku, k. ú. B. W., spojené s miestnym
zisťovaním, ktoré začalo na podnet starostu obce Vyšná Slaná, z ktorej vyplýva, že starosta obce dal

podnet na odstránenie predmetnej stavby kde uvádza, že stavbu postavili žalobcovia bez stavebného
povolenie v roku cca 1993 a že túto užívajú na obytné účely; c/ Zápisnica Okresného úradu Rožňava,
odbor životného prostredia, zo dňa 28.11.1996, č. ÚPaSP-96/01996, z konania o odstránení stavby
uskutočneného v obci Vyšná Slaná, z ktorej vyplýva, že účastníci konania zistili stav, že v roku
1991 žalobcovia ako stavebníci, postavili stavbu, ktorú od roku 1991 užívali na bývanie a že túto

postavili bez stavebného povolenia a táto stavba je užívaná žalobcami aj v čase predmetného konania,
teda v novembri 1996. Stavebný úrad po zisťovaní vydal stanovisko, že nebol zistený rozpor so
záujmami spoločnosti pri dotknutej stavby z hľadiska jej dodatočného povolenia. Vzhľadom k tomu,
že nebolo možné určiť vlastníka pozemku rozhodnutie o tom, či stavba bude odstránená alebo bude
vydané dodatočné povolenie, konanie bolo prerušené, d/ Rozhodnutie Okresného úradu Rožňava,

odbor životného prostredia, č.SP-97/05285-003 Za, zo dňa 27.6.1997, o uložení pokuty za porušenie
stavebného zákona, týkajúceho sa stavby, predmetnej chaty, a to z dôvodu stavby bez stavebného
povolenia, ktorého nepochybne vyplýva, že stavebníkmi predmetnej chaty boli žalobcovia; e/ List
Obecného úradu Vyšná Slaná, č.196/97 zo dňa 08.09.1997, z ktorého vyplýva, že obecné zastupiteľstvo
žiada od žalobcov predloženie návrhu, resp. spôsobu vysporiadania vlastníctva predmetnej chaty, ktoré

má zastupiteľstvo záujem nadobudnúť do vlastníctva obce.“

9.6. Konštatovanie súdu prvej inštancie v odseku 39 rozsudku, že žalobcovia odvodzujú svoje
vlastnícke právo od vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka, žalobcovia označili za nesprávne,
nepreskúmateľné, neodôvodnené, účelové, prispôsobené potrebám zdôvodnenia rozhodnutia, a v

rozpore so skutočnosťou a s dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise.

9.7. Žalobcovia prvoinštančnému súdu vytkli, že zamietol ich žiadosť, aby súd vyžiadal od okresného
úradu spisy týkajúce sa štátneho stavebného dohľadu č.ÚPaSP-96/01996,SP-97/05285-003Za, „z
ktorého by bolo možné podľa názoru žalobcov zistiť jednoznačne a nepochybne konštatovanie súdu

prvej inštancie v odseku 39 rozsudku“, v dôsledku čoho súd vyvodil nesprávne skutkové, ako aj právne
závery, čím odôvodňovali uplatnenie dôvodu odvolania v zmysle § 365 ods.1 písm. e) CSP.

9.8. Žalobcovia namietli, že súd prvej inštancie nesprávne a účelovo vyhodnotil dôkazy predložené
žalobcami, ktoré podľa ich názoru preukazujú ich tvrdenia o tom, že nehnuteľnosť nadobudli originárnym

spôsobom, a to: a) v bode 39 rozsudku nesprávne a jednostranne vyhodnotil výpoveď svedka B. K., lebo
svedok na pojednávaní dňa 16.5.2019 uviedol, že pôvodná stavba bola niečo ako unimobunka zložená
z dielcov, nejakou ich kombináciou a táto nemala základy, že žalobca ju pravdepodobne odstránil a
postavil inú stavbu, ktorá mala zrejme základy, že pôvodná chatka mala rozmery 4x3 alebo 5x3 metra,že to bola len búda položená na zemi a nebola to stavba podľa stavebného zákona, b) v bode 39
rozsudku nesprávne a jednostranne v neprospech žalobcov súd vyhodnotil aj žalobcami predložené
farebné fotografie pôvodného ako aj súčasného stavu, z ktorých je podľa žalobcov zrejmé, že nejde

o nadstavbu na drevenej búde, ale o nehnuteľnosť, stavbu spojenú so zemou pevným základom a
nejedná sa ani o spornú lokalitu, c) nevyhodnotil dôkaz - znalecký posudok H.. Š. O. č. 889-151/1999
zo dňa 5.11.1999 z ktorého je zrejmé, že znalec ohodnocoval aj spornú chatu, a konštatoval, že chata
má základy s vodorovnou izoláciou a že sa jedná o nehnuteľnosť a nie drevenú búdu a už vôbec nie o
nadstavbu na pôvodnej drevenej bunke, ktorá bola postavená na podvaloch.

9.9. Žalobcovia namietli, že v bode 42 rozsudku sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, namietajúc neodôvodnenosť, jednostrannosť a nepreskúmateľnosť
úsudku súdu, že postup žalobcov sa javí byť v rozpore s dobrými mravmi, ak sa žalobcovia dožadujú
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti po uplynutí 20 rokov, čím súd podľa názoru žalobcov
spochybnil naliehavosť právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení „na základe dôkazu, ktorý si

mylne vysvetlil a nezabezpečil si k nemu objektívny podklad, i napriek tomu, že žalobcovia tento dôkaz
navrhli vykonať“, čím im znemožnil uskutočňovať ich procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

9.10. Napokon podčiarkli, že neobstoja tvrdenia súdu, že žalobcom súd nemohol určiť vlastnícke právo

k predmetnej chatke z dôvodu, že žalobcovia pri stavbe chatky nepostupovali v súlade so zákonom,
chatku stavali bez stavebného povolenia a na cudzom pozemku.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov označil odvolanie žalobcov za
neopodstatnené, navrhol rozsudok potvrdiť ako zákonný a vecne správny a priznať žalovanému nárok

na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenie žalobcov, že sporná chatka pri vleku, ktorá bola
menších rozmerov, bola novovybudovaná od základov, označil za účelové tvrdenie. Podľa názoru
žalovaného súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobcovia svoje vlastnícke právo odvodzujú
od vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka, ktorým bola TJ ŽB Nižná Slaná. Správny je podľa
žalovaného aj záver súdu, že žalobcom sa v spore nepodarilo preukázať, že vlastníctvo nadobudli

originálnym spôsobom - výstavbou chaty, o čom svedčia listinné dôkazy. Podčiarkol, že tvrdenie svedka
nenapĺňalo znaky osvedčenosti práva, lebo bolo založené na nepodloženom tvrdení, najmä ak svedok
nejednoznačne potvrdil, o akú stavbu išlo, ako sa tam dostala a z čoho pozostávala a jediným faktom,
ktorýalenebolsporným,bolotvrdeniesvedka,žetampôvodnástavbastálaažejuprestavaližalobcovia.
Žalovaný najmä zdôraznil, že žalobcovia mylne ponímajú slovo „postaviť stavbu“, ktorú žalobcovia

uskutočnili bez stavebného povolenia na cudzom pozemku, ale nie jej postavením, ale len rozšírením
- rozšírenie drobnej stavby TJ ŽB Nižná Slaná - existujúcej stavby, ktorá tu stála už v 70 -tych rokoch,
a nie novovybudovaním chaty od základov, o čom svedčí zápisnica z výkonu štátneho stavebného
dohľadu vykonaného v lokalite rekreačného strediska pod Radzimom - Vyšná Slaná zo dňa 10.5.1993,
z ktorej je zrejmé, že od januára 1992 žalobca obýval nadstavbu bytovej jednotky drevenej konštrukcie

so zastavanou plochou 54 m2 nad dreveným objektom pri lyžiarskom vleku. Pozemok bol v tom čase
majetkovo nevysporiadaný a stavba stavebným úradom nepovolená. Nakoniec žalovaný upozornil, že
svedok B. K. vo svojej výpovedi nevedel presne špecifikovať a uviesť presnejšie o akú stavbu išlo a s
poukazom na odstup času ju prirovnával k unimobunke aj napriek tomu, že v tom čase zastával funkciu
hospodára telovýchovnej jednoty TJ ŽB Nižná Slaná, ktorá ako právny subjekt samostatne hospodárila a

rozvíjala lyžiarske stredisko v katastri obce Vyšná Slaná pod kopcom Radzim. Vyjadril súhlas s úsudkom
súdu,žesvedeckávýpoveďtohtosvedkasajavilaakonejednoznačná.Nakoniecžalovanýpodčiarkol,že
tvrdenia žalobcov, že sa nejednalo o nadstavbu relevantne nepreukázali, a to ani žalobcami predloženou
fotodokumentáciou, z ktorej nie je celkom zrejmé, či sa jedná o spornú lokalitu a ani z akého obdobia je.

11. Žalobcovia nevyužili právo na repliku k vyjadreniu žalovaného k ich odvolaniu.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané
včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v súlade s § 378 a § 219 CSP v rozsahu vyplývajúcom

z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené. Rozsudok je vo
výroku vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.13. Správne, presvedčivé, zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), a preto len na doplnenie správnosti
rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd uvádza nasledovné:

14. Žalobcovia vo svojom odvolaní uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b), e), f), h)
CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací súd po preskúmaní súdneho spisu a napadnutého rozsudku konštatuje, že žalobcami
uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Odvolacie námietky žalobcov nie sú spôsobilé spochybniť
správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci a neumožňujú záver,

že by v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by prvoinštančný súd nesprávnym
postupom znemožnil žalobcom (alebo žalovanému), aby uskutočňovali im patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191
CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie

a zo zisteného skutkového stavu potom vyvodil aj správny právny záver a vecne správne rozhodol, ak
žalobu zamietol.

16. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá súčasne aj požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho

sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil, súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Súd prvej inštancie sa s námietkami žalobcov i žalovaného prednesenými v konaní na súde
prvej inštancie správne a dostatočne presvedčivo vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku,
zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobcov i žalovanému, uviedol, ktoré z nich

považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem
pri rozhodnutí vychádzal, pričom žalobcom i žalovanému boli vytvorené procesné podmienky, aby
v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva. Preskúmavané rozhodnutie nemožno
považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd pri svojom
rozhodovaní rešpektoval klauzuly určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a

právnej argumentácie, pri výklade aplikácií zákonných predpisov sa podľa názoru odvolacieho súdu
neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam, ak zamietol žalobu
vychádzajúc z úsudku, že žalobcovia na svoje tvrdenia o nadobudnutí označenej nehnuteľnosti jej
výstavbou (novozhotovením stavby), neuniesli dôkazné bremeno. Súd svoje úvahy, ako dospel k
tomuto rozhodnutiu, zrozumiteľne uviedol v odôvodnení preskúmavanej časti rozsudku s poukazom

na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval. Relevanciu nemožno priznať odvolacej
námietke žalobcov, pokiaľ túto v tomto smere založili bez ďalšieho jedine na tvrdení, že je „nesprávne,
nepreskúmateľné, neodôvodnené, účelové, prispôsobené potrebám zdôvodnenia rozhodnutia a v
rozpore so skutočnosťou a s dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise“ konštatovanie súdu prvej
inštancie v odseku 39 rozsudku, že žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo od vlastníckeho práva

predchádzajúceho vlastníka (bod 9.6) a opodstatnenou nie je ani námietka žalobcov, že súd si náležite
neozrejmil predmet konania, t.j. o ktorú stavbu sa jedná, nakoľko z odôvodnenia rozsudku možno
bezpochyby vyvodiť, že súd prvej inštancie náležite vzal na zreteľ fakt, že v lyžiarskom stredisku sa
nachádza hlavná chata Radzim a chata pri vleku („časť Július“).

18. Neboli zistené ani iné vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP, ktoré by mali za následok
nesprávne rozhodnutie v spore.19. Ani skutočnosti uvedené žalobcami v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozsudku. Vo svojom odvolaní žalobcovia v podstate argumentujú
skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli predmetom dokazovania

a s ktorými sa súd prvej inštancie aj správne a vyčerpávajúco pri rozhodovaní vo veci vysporiadal.
Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej.

20.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Pretože správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd len na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej dodáva:

22. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu
pre náležité zistenie skutkového stavu, správne vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a nasl. CSP,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a
zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, že žalobcovia na svoje tvrdenie, že

označená nehnuteľnosť (chata) patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, lebo vlastníctvo
k nej nadobudli originárnym spôsobom - výstavbou, neuniesli dôkazné bremeno, ktorým sa rozumie
procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v spore neboli preukázané jej tvrdenia a z toho dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.

23. Zmyslom dôkazného bremena je totiž umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch,
kedyurčitáskutočnosťvýznamnápodľahmotnéhoprávaprerozhodnutievovecinebolapreukázanábuď
pre nečinnosť strany sporu, a to v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane sporu ustanovením
§ 132 ods. 1 a 2 CSP alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná, teda ak výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti a ani o tom, žeby

táto skutočnosť bola nepravdivá.

24. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré strana v spore musí tvrdiť a preukázať, ako aj rozloženie
dôkazného bremena, t.j. kto je nositeľom dôkazného bremena ohľadne jednotlivých právne významných
skutočností, je pritom určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

sporových strán.

25. V zásade platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá
tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky.

26. V posudzovanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že žalobcovia vo svojej žalobe, v priebehu
sporu i v odvolaní tvrdia, že sú bezpodielovými vlastníkmi označenej chaty, resp. že si postavili pre rodinu
domček pri vleku, t.č. chata súp. č. XXX postavená na parcele č.792/4 zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 77 m2, k.ú. B. W., zapísaná na LV č. XXXX, a to od základov, pričom nešlo o odvodzovanie
vlastníckeho práva od predchádzajúceho vlastníka, lebo vlastníctvo k nej nadobudli originárne, a to jej

výstavbou - vytvorením novej veci, t.j. veci, ktorú ešte nikto nevlastnil.

27. Bolo preto povinnosťou žalobcov, toto svoje tvrdenie v spore preukázať.

28. Správne preto súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v

zmysle ktorého vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom, medzi
ktoré patrí i zhotovenie veci (stavby), pričom pri svojom rozhodovaní náležite, rešpektujúc opísanie
rozhodujúcich skutočností žalobcami a žalobcami označené dôkazy na ich preukázanie, vychádzal z
premisy, že:

a) vlastníctvo k nono zhotovenej veci nadobúda ten, kto vec vytvoril (iné, odlišné pravidlá platia pre
spracovanie cudzej veci v zmysle § 135b Občianskeho zákonníka, pozn. odvolacieho súdu), ako i žeb) originárny (pôvodný, neodvodený, prvotný) spôsob nadobudnutia vlastníctva spočíva v tom, že právo
vlastníka sa neodvodzuje od žiadneho právneho predchodcu, prípadne vlastníctvo predchodcu úplne
zaniklo,

c) nadobudnutie vlastníctva originárnym spôsobom vylučuje stotožniť tento obsah s oprávneniami
predošlého vlastníka, ktoré z rozličných dôvodov mohli byť zúžené alebo modifikované rozmanitými
obmedzeniami obsahu vlastníckeho práva,
d) ak ide o stavbu, nadobúda k nej takto vlastníctvo stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda ten,
kto stavbu uskutočnil s právne relevantne prejaveným úmyslom mať ju pre seba, nie je rozhodné, komu

bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení.

29. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd adekvátne v okolnostiach súdnej veci uzavrel,
že žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenie, že vlastníctvo k označenej chate nadobudli originárnym
spôsobom - jej výstavbou, keď pritom vychádzal z úsudku, že sa jednalo o rozšírenie existujúcej stavby,
ktorý vyvodil predovšetkým: a) zo zápisnice z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 10.5.1993,

vykonaného v lokalite rekreačného strediska pod Radzimom - Vyšná Slaná, podľa ktorého žalobca
začal v septembri 1991 a od januára 1992 aj obýva nadstavbu bytovej jednotky drevenej konštrukcie
so zastavanou plochou 54 m2 nad dreveným objektom pri lyžiarskom vleku, žalobcovi bolo uložené
dodatočne si vybaviť stavebné povolenie za nadstavbu, ktorú užíva ako byt, b) oznámenia Okresného
úradu Rožňava, odbor životného prostredia, zo dňa 11.11.1996, o začatí konania o odstránení stavby

umiestnenej na pozemku parc. č. KN 1013, mpč 959, resp. 960, k.ú. B. W., ktorú mal žalobca
postaviť rozšírením drobnej stavby TJ ŽB Nižná Slaná pre obsluhu lyžiarskeho vleku bez stavebného
povolenia a ktorú užíva na obytné účely bez súhlasu stavebného úradu, c) tvrdenia žalobcov, že stavbu
uskutočnilibezstavebnéhopovoleniaanacudzompozemku,d)(nesporného)zistenia,žespornústavbu
zlegalizoval právny predchodca žalovaného obec Vyšná Slaná, a to za stavu, ak:

a) aj podľa zápisnice Okresného úradu v Rožňave, odboru životného prostredia zo dňa 28.11.1996, pri
lyžiarskom vleku H-130 bola v roku 1984 TJ ŽB Nižná Slaná vykonaná doplnková stavba pre Ski servis
so zastavanou plochou 18 m2, pričom žalobca vykonal jej rozšírenie nadstavbou servisnej stavby ako
správca vleku, stavbu od roku 1991 užíval s rodinou na bývanie a ďalšie rozšírenie pre zabezpečenie

stability stavby - vykonal stavebník v roku 1994, a to bez stavebného povolenia, na cudzom pozemku,
a pokiaľ

b) žalobcovia vo svojom odvolaní správnosť tohto úsudku súdu (že žalobcovia nepreukázali svoje
tvrdenie, že vlastníctvo k označenej chate nadobudli originárnym spôsobom - jej výstavbou, lebo

z vykonaného dokazovania bolo možné vyvodiť jedine záver, že sa nejednalo o novostavbu, ale o
rozšírenie už existujúcej stavby) spochybnili bez ďalšieho iba zopakovaním označenia dôkazov, ktoré
podľa ich názoru preukazujú ich tvrdenia o novozhotovení stavby: „a/ zápisnica zo dňa 10.6.1993, z
výkonu štátneho stavebného dohľadu vykonaného v lokalite rekreačného strediska pod Radzimom,
za prítomnosti všetkých zainteresovaných osôb, vydaná Obvodným úradom životného prostredia v

Dobšinej. Zo zápisnice str.2 bod. 5, vyplýva, že žalobcovia v septembri 1991 začali s výstavbou chatky
a od januára 1992 ju obývajú ako bytovú jednotku. Pozemok je majetko-právne nevysporiadaný a
stavba nebola stavebným úradom povolená; b/ Oznámenie o začatí konania o odstránení stavby, zo dňa
11.11.1996, vydané Okresným úradom v Rožňave, odbor životného prostredia, číslo: ÚPaSP-96/01996,
o začatí konania o správnom konaní o odstránení stavby na pozemku, k. ú. Vyšná Slaná, spojené s

miestnym zisťovaním, ktoré začalo na podnet starostu obce Vyšná Slaná, z ktorej vyplýva, že starosta
obce dal podnet na odstránenie predmetnej stavby kde uvádza, že stavbu postavili žalobcovia bez
stavebného povolenie v roku cca 1993 a že túto užívajú na obytné účely; c/ Zápisnica Okresného úradu
Rožňava, odbor životného prostredia, zo dňa 28.11.1996, č. ÚPaSP-96/01996, z konania o odstránení
stavby uskutočneného v obci Vyšná Slaná, z ktorej vyplýva, že účastníci konania zistili stav, že v

roku 1991 žalobcovia ako stavebníci, postavili stavbu, ktorú od roku 1991 užívali na bývanie a že
túto postavili bez stavebného povolenia a táto stavba je užívaná žalobcami aj v čase predmetného
konania, teda v novembri 1996. Stavebný úrad po zisťovaní vydal stanovisko, že nebol zistený rozpor
so záujmami spoločnosti pri dotknutej stavby z hľadiska jej dodatočného povolenia. Vzhľadom k tomu,
že nebolo možné určiť vlastníka pozemku rozhodnutie o tom, či stavba bude odstránená alebo bude

vydané dodatočné povolenie, konanie bolo prerušené, d/ Rozhodnutie Okresného úradu Rožňava,
odbor životného prostredia, č.SP-97/05285-003 Za, zo dňa 27.6.1997, o uložení pokuty za porušenie
stavebného zákona, týkajúceho sa stavby, predmetnej chaty, a to z dôvodu stavby bez stavebného
povolenia, ktorého nepochybne vyplýva, že stavebníkmi predmetnej chaty boli žalobcovia; e/ ListObecného úradu Vyšná Slaná, č.196/97 zo dňa 08.09.1997, z ktorého vyplýva, že obecné zastupiteľstvo
žiada od žalobcov predloženie návrhu, resp. spôsobu vysporiadania vlastníctva predmetnej chaty, ktoré
má zastupiteľstvo záujem nadobudnúť do vlastníctva obce.“, namietajúc súčasne, že „ide o nesprávne

zistenie súdu a následne nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku žalobcov“.

30. Žalobcom sa nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku ani námietkou, že
súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a to ak zamietol
ich žiadosť, aby súd vyžiadal od okresného úradu spisy týkajúce sa štátneho stavebného dohľadu

č.ÚPaSP-96/01996,SP-97/05285-003Za, „z ktorého by bolo možné podľa názoru žalobcov zistiť
jednoznačne a nepochybne konštatovanie súdu prvej inštancie v odseku 39 rozsudku“, v dôsledku čoho
súd vyvodil nesprávne skutkové, ako aj právne závery, čím odôvodňovali uplatnenie dôvodu odvolania
v zmysle § 365 ods.1 písm. e) CSP.

31. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP odvolací súd považuje za potrebné uviesť,

že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na
preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j.
ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom
tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že
príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý

dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci
bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd
prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len

o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

32. Zároveň vo vzťahu k námietke nevykonania označeného dôkazu navrhnutého žalobcami v spore
odvolací súd pripomína, že význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie
je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu (por. napr. rozhodnutie Ústavného

súduSRsp.zn.I.ÚS52/03).Jetotižvprávomocisúduposúdiťto,čiaakédôkazynazistenieskutkového
stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie. Z uvedeného rezultuje, že
súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania a nie
je ani povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, pretože posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania
a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu (§ 132 ods. 1, §

185 ods. 1 až 3 CSP), a nie sporových strán. Súd teda nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy
stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva
nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným
spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán.

33. So zreteľom na to, že súd nie je viazaný dôkaznými návrhmi sporových strán a iba súd rozhoduje,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP), za dôvodnú nemožno považovať námietku
žalobcov, že prvoinštančný súd pochybil, ak zamietol ich žiadosť, aby súd vyžiadal od okresného úradu
spisy týkajúce sa štátneho stavebného dohľadu č.ÚPaSP-96/01996,SP-97/05285-003Za, pokiaľ v tomto
smere vo svojom odvolaní žalobcovia iba uviedli, že z tohto dôkazu „by bolo možné zistiť jednoznačne

a nepochybne konštatovanie súdu prvej inštancie v odseku 39 rozsudku“, a teda vo svojom odvolaní
ani neuviedli žiadne také právne významné skutočnosti, ktoré hoci tvrdili, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné.

34. Z obsahu odvolania žalobcov zároveň plynie, že žalobcovia v podstate spochybňujú hodnotenie

vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie a z tohto plynúce skutkové zistenia (body 9.1, 9.4 a 9.5.),
predkladajúc vlastné hodnotenie nimi predložených listinných dôkazov i ostatných vykonaných dôkazov
(výpoveď svedka B. K.) na súde prvej inštancie.

35. Podľa čl. 15 základných princípov CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy

v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú
silu.36. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1
CSP).Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak

(§ 191 ods. 2 CSP).

37. Citované ustanovenia o hodnotení dôkazov vychádzajú zo zásady tzv. voľného hodnotenia dôkazov.
Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a prihliada pritom ku všetkému, čo sa stalo za konania.
Judikatúra definuje hodnotenie dôkazov ako činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí

z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie (s poukazom na ustanovenie § 187 ods. 1 CSP je
súd povinný tiež posúdiť zákonnosť spôsobu získania dôkazu). Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti konkrétny
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Vierohodnosť určitého poznatku
získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či
nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami

získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti
poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva.
Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je potom záver o pravdivosti tvrdených
skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana sporu splnila svoju povinnosť
preukázať skutkové tvrdenia. Hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových

tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre tú
stranu sporu, ktorej pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

38. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno
usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu

žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia,
alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné
skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať z jeho skutkovými závermi,
napr. namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie
dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a pod.. Do práva na spravodlivý súdny

proces totiž nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 252/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne

sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (por. napr. rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili
výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (napr. rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Rovnako Dohovor o ochrane ľudských práv
a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá

pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené.

39. Ani v tomto smere súdu prvej inštancie žiadne pochybenie vytknúť nemožno. Na uvedenom podľa
úsudku odvolacieho súdu nemôže nič zmeniť ani námietka žalobcov, že súd nevyhodnotil znalecký
posudokH..Š.O.č.889-151/1999zodňa5.11.1999,atozdôvodu,žezobsahusúdnehospisunemožno

vyvodiť, žeby takýto dôkaz bol žalobcami (alebo žalovaným) v spore označený alebo predložený alebo
navrhnutý na vykonanie ako dôkazný prostriedok, čo napokon plynie i z obsahu zápisnice o pojednávaní
dňa7.11.2019,naktoromsúdvykonaldôkazyprečítanímvšetkýchlistínzaloženýchvspise,stranysporu
náležite poučil v zmysle § 154 CSP, § 182 CSP a § 373 ods. 4 CSP a potom, ako strany sporu zhodne
uviedli, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nepredkladajú, súd vyhlásil uznesením dokazovanie

za skončené a vyhlásil rozsudok (č.l. 271 až 275 súdneho spisu).

40. Vecnú správnosť napadnutého rozsudku sa žalobcom v odvolaní nepodarilo spochybniť ani
odvolacou námietkou, založenou na argumente, že je neodôvodnený, jednostranný a nepreskúmateľný
úsudok súdu prvej inštancie v bode 42 rozsudku, že postup žalobcov sa javí byť v rozpore s dobrými

mravmi, ak sa žalobcovia dožadujú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti po uplynutí 20 rokov
(bod 9.9), pokiaľ v tejto súvislosti žalobcovia iba tvrdili, že tým súd spochybnil naliehavosť právneho
záujmu žalobcov na požadovanom určení „na základe dôkazu, ktorý si mylne vysvetlil a nezabezpečil sik nemu objektívny podklad, i napriek tomu, že žalobcovia tento dôkaz navrhli vykonať“, čím im znemožnil
uskutočňovať ich procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

41. Z dôvodov rozsudku totiž možno vyvodiť, že súd naliehavosť právneho záujmu na požadovanom
určení nespochybnil, lebo rozhodoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v
jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 6. novembra 2018 č.k. 1Co/419/2017-155, že žalobcovia si v zmysle
§ 137 písm. c) CSP svoju povinnosť tvrdiť a osvedčiť naliehavosť záujmu na požadovanom určení
splnili, ak tvrdili, že žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník označenej nehnuteľnosti,

hoci v skutočnosti sú jej vlastníkmi žalobcovia, lebo spornú chatu postavili, a tak vlastníctvo k chate
nadobudli pôvodným originárnym spôsobom - vytvorením veci (výstavbou), a preto je potrebné zosúladiť
tento skutočný stav so stavom právnym. Pretože žalobcovia v odvolaní namietli, že súd im znemožnil
uskutočňovať ich procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým,
že spochybnil naliehavosť právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení „na základe dôkazu,
ktorý si mylne vysvetlil a nezabezpečil si k nemu objektívny podklad, i napriek tomu, že žalobcovia

tento dôkaz navrhli vykonať“, avšak bez toho, aby konkretizovali, aký dôkaz si súd mylne vysvetlil a
nezabezpečil si k nemu objektívny podklad, a to i napriek tomu, že žalobcovia tento dôkaz navrhli
vykonať, odvolací súd na tomto mieste pripomína, že nemožno samotnú okolnosť, že prvoinštančný
súd nepristúpil k vykonaniu navrhovaného dôkazu, považovať za naplnenie odvolacieho dôvodu, ktorým
by súd založil takú vadu konania, ktorá mala za následok porušenie práva žalobcov na spravodlivý

proces. Do práva na spravodlivý súdny proces totiž nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (por. napr. rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, ani právo strany sporu vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana sporu (napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Rovnako Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje
právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo
spôsob, ktorým majú byť posúdené.

42. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietli, že neobstoja tvrdenia súdu, že žalobcom súd nemohol určiť
vlastnícke právo k predmetnej chatke z dôvodu, že žalobcovia pri stavbe chatky nepostupovali v súlade
so zákonom, chatku stavali bez stavebného povolenia a na cudzom pozemku (bod 9.10), takýto úsudok
súdu z dôvodov rozsudku vyvodiť nemožno.

43. Z uvedeného je nutné učiniť záver, že prejednávanom spore neboli preukázané žiadne so žalobcami
tvrdených pochybení a žalobcom sa uplatnenými odvolacími námietkami spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku nepodarilo.

44. Odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 386 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že už procesne
úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným
žalobcom. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
podľa § 262 ods. 2 CSP.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konaťpred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).