Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/689/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815211455
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7815211455.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcov:

v1.radeX.O.,narodenéhoXX.XX.XXXX,bytomY.XXX,v2.radeW.O.,narodenejXX.XX.XXXX,bytom
Y. XXX, právne zastúpených JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom ul. Cyrila a Metoda 4, 048
01Rožňava,protižalovanémuQ.A.,narodenémuXX.XX.XXXX,bytomB.W.XXX,právnezastúpenému
JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, v konaní o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu

vo veci vo výške 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia že nehnuteľnosť stavba - Chata súpisné číslo
XXX postavená na parcele číslo XXX/X . zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77m2, zapísaná na
Okresnom úrade Rožňava, Katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, Katastrálne územie B. W.,
obec B. W., Okres Y., patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Žalobu odôvodnili tým, že v
roku 1977 sa začalo budovať lyžiarske stredisko v katastri obce B. W. pod kopcom Y.. V roku 1979 bola

založená Telovýchovná jednota TJ - ŽB K., ktorá ako právny subjekt samostatne hospodárila a rozvíjala
lyžiarske stredisko. Žalobcovia ako manželia boli jedinými zamestnancami TJ ŽB K. W.. Spravovali
zverený majetok a starali sa o jeho ďalší rozvoj. V lyžiarskom stredisku sa nachádzala chata Radzim,
v ktorej nebolo miesto pre bývanie žalobcov ako rodiny. Z toho dôvodu sa žalobcovia rozhodli postaviť
si na vlastné náklady a pre rodinu domček pri vleku, do ktorého sa presťahovali v úmysle tam žiť aj
v budúcnosti. V rokoch 1990 až 1991 si postavili na vlastné náklady stavbu, t. č. chata súpisné číslo
XXX postavenú na parcele číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77m2, zapísaná na

Okresnom úrade Rožňava, Katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, Katastrálne územie B.Š.
W., obec B. W., Okres Y., a to bez stavebného povolenia a na pozemkoch, ktoré neboli majetkoprávne
usporiadané. O tom, že predmetnú chatu postavili žalobcovia pre seba ako bytovú jednotku, svedčí:
• zápisnica zo dňa 10.06.1993, z výkonu štátneho stavebného dohľadu vykonaného v lokalite
rekreačného strediska pod Y., za prítomnosti všetkých zainteresovaných osôb, vydaná Obvodným
úradom životného prostredia v Dobšinej. Zo zápisnice str. 2 bod. 5, vyplýva, že žalobcovia v septembri
1991započalisvýstavbouchatkyaodjanuára1992juobývajúakobytovújednotku.Pozemokjemajetko

- právne nevysporiadaný a stavba nebola stavebným úradom povolená.
• Oznámenie o začatí konania o odstránení stavby, zo dňa 11.11.1996, vydané Okresným úradom v
Rožňave, odbor životného prostredia, číslo: ÚPaSP-96/01996, o začatí konania o správnom konaní o
odstránení stavby na pozemku, k. ú. B., spojené s miestnym zisťovaním, ktoré začalo na podnet starostuobce Vyšná Slaná, z ktorej vyplýva, že starosta obce dal podnet na odstránenie predmetnej stavby kde
uvádza, že stavbu postavili žalobcovia bez stavebného povolenie v roku cca 1993 a že túto užívajú na
obytné účely.

• Zápisnica Okresného úradu Rožňava, odbor životného prostredia, zo dňa 28.11.1996, č. UPaSP -
96/01996, z konania o odstránení stavby uskutočneného v obci B. W., z ktorej vyplýva, že účastníci
konania zistili stav, že v roku 1991 žalobcovia ako stavebníci, postavili stavbu, ktorú od roku 1991
užívali na bývanie a že túto postavili bez stavebného povolenia a táto stavba je užívaná žalobcami
aj v čase predmetného konania, teda v novembri 1996. Stavebný úrad po zisťovaní vydal stanovisko,

že nebol zistený rozpor so záujmami spoločnosti pri dotknutej stavby z hľadiska jej dodatočného
povolenia. Vzhľadom k tomu, že nebolo možné určiť vlastníka pozemku rozhodnutie o tom, či stavba
bude odstránená alebo bude vydané dodatočné povolenie, konanie bolo prerušené.
• Rozhodnutie Okresného úradu Rožňava, odbor životného prostredia, č. SP - 97/05285 - 003 Za, zo
dňa 27.6.1997, o uložení pokuty za porušenie stavebného zákona, týkajúceho sa stavby, predmetnej
chaty, a to z dôvodu stavby bez stavebného povolenia, ktorého nepochybne vyplýva, že stavebníkmi

predmetnej chaty boli žalobcovia
• List Obecného úradu B. W., č. 196/97 zo dňa 08.09.1997, z ktorého vyplýva, že obecné zastupiteľstvo
žiada od žalobcov predloženie návrhu, resp. spôsobu vysporiadania vlastníctva predmetnej chaty, ktoré
má zastupiteľstvo záujem nadobudnúť do vlastníctva obce. Predmetnú chatu navrhovatelia užívali do
roku 1996, kedy im bola odpojená elektrická energia a boli nútený sa z predmetnej chaty odsťahovať.

NáslednemedzižalobcamiaObcouB.W.prebiehalirôznesúdnekonaniatýkajúcesaceléholyžiarskeho
strediska pod Radzimom. Obec B. W. bez súhlasu a vedomia žalobcov si vysporiadala predmetnú
chatu a zapísala ju v katastri nehnuteľnosti do svojho vlastníctva a následne túto chatu odpredala do
vlastníctva B. A., otca žalovaného. B. A. chatu daroval svojmu synovi, t. j. žalovanému.
Podľa § 132 ods.l OZ vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa názoru žalobcov nadobudli vlastnícke právo k predmetnej stavbe - chate, na základe iných
skutočností ustanovených zákonom t.j. spôsobom, pri ktorom vlastnícky vzťah nie je odvodený od
práv žiadneho predchádzajúceho subjektu ale pôvodným originárnym spôsobom t.j. vytvorením veci
- výstavbou. Podľa ustálenej súdnej praxe ak ide o stavbu, nadobúda vlastníctvo k nej stavebník

v občiansko-právnom zmysle teda ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Nie je
rozhodujúce komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení a ani to či stavebné povolenie
bolo vydané. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, keďže v katastri
nehnuteľnosti na liste vlastníctva nie sú zapísaný ako vlastníci hoci vlastníctvo k predmetnej chate
nadobudli originárnym spôsobom, t.j. výstavbou, a zosúladiť tak stav skutočný so stavom právnym. V

podaní zo dňa 16.03.2017 reagovali žalobcovia na vyjadrenia žalovaného, kedy uviedli, že ich považujú
za účelové a nepodložené objektívnymi dôkazmi v snahe zastrieť skutočný stav veci. Žalobcovia
s názorom žalovaného nesúhlasia. Otec žalovaného B. A. nadobudol predmetnú chatu súp.č. XXX
postavenú na parcele č. XXX/X, k.ú. B. W. spolu s inými nehnuteľnosťami na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 15.05.2007 od Obce B. W.. Vklad tejto zmluvy bol povolený Správou katastra Rožňava dňa

11.06.2007. Z výpisu z Uznesenia obecného zastupiteľstva Obce B. W..24/2007 zo dňa 11.05.2007
vyplýva, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje odpredaj nehnuteľností - chata Radzim na základe zmluvy
o budúcej zmluve, podpísanej dňa 01.08.2004 vo Vyšnej Slanej, ktorá je majetkom Obce B. W., vedená
na LV č. XXX pre B. A., trvale bytom B. W. XXX, r.č. 671106/6461. Žalobcovia sú toho názoru, že
predmetná kúpna zmluva ako aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve sú absolútne neplatnými právnymi

úkonmi. Každý právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom, je neplatný (§ 39 OZ). Zmysel ust. § 39 OZ stanovujúci veľmi prísny
dôsledok absolútnej neplatnosti určitého právneho úkonu pre jeho nedovolenosť mieri na prípady
zjavného porušenia zákona, ktoré všeobecne odôvodňuje záujem štátu na odopretie účinkov takéhoto
právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 39 OZ nastáva v prípadoch, keď

právnyúkonjezákonomvýslovnezakázaný,pritomnemusíísťvždyorozporsobčianskymzákonom,ale
aj s inými zákonmi, ktorým obsah alebo účel právneho úkonu odporuje. V súlade s ust. § 9 ods. 2 písm.
a) zák. č. 138/1991 Zb. majetkoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu,
sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez
takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za

obec. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkoprávnom úkone sa tvorí a prejavuje uznesením
obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá len vtedy, ak spĺňa formálne i meritórne náležitosti.
Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je starosta obce (§ 13 ods. 3 zák. č. 138/1991 Zb.
v znení zmien a doplnkov) znamená výhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t. j. prejavovaťvôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto
vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok práve v podobe právnych úkonov urobených na základe
uvedeného konateľského oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom, či,

aký právny úkon obec urobí (prejaví) je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu, štatutárny orgán a
obecné zastupiteľstvo. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov
schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva k nehnuteľnému
majetku. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkoprávnom úkone sa tvorí a prejavuje uznesením
obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak

sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej
medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkoprávnych úkonov,
ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z
hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone), ako aj z hľadiska meritórnych
náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej
forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti

občianskeho práva. Ak obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkoprávnom úkone a prijaté uznesenie
nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý
založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Majetkoprávnym úkonom, o
ktorom má nepochybne obecné zastupiteľstvo rozhodovať je i prípadné predchádzajúce rozhodnutie
obecného zastupiteľstva k uskutočneniu majetkoprávneho úkonu - uzavretia zmluvy o budúcej zmluve a

predchádzajúcerozhodnutieobecnéhozastupiteľstvaoschváleníprávnehoúkonu-kúpnejzmluvy.Teda
ak uzavretiu kúpnej zmluvy mala predchádzať zmluva o budúcej kúpnej zmluve, obecné zastupiteľstvo
malo schváliť aj uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Z doposiaľ vykonaného dokazovania
nepochybne vyplýva to, že obecné zastupiteľstvo neschvaľovalo a neschválilo zmluvu o budúcej
zmluve, ktorú uzavrel starosta Obce Vyšná Slaná s otcom žalovaného dňa 01.08.2004. Starosta obce

nemôže bez prejavu vôle obce urobiť majtkoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce
rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obcí
s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon nevyvolal právne účinky a takýto
úkon je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ. V posudzovanej veci je podľa
názoru žalobcov nedostatok schválenia odpredaja nehnuteľností vyplývajúci z uznesenia č.24/2007 zo

dňa 11.05.2007 obecným zastupiteľstvom, kde sa schvaľoval odpredaj nehnuteľnosti - chaty Radzim
( z uznesenia nevyplýva schválenie aj ďalších nehnuteľností vedených na LV č.XXX) kompenzovaný
zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, ktorá je podľa názoru žalobcov nepochybne neplatným právnym
úkonom. Citovali ust.§ 9 ods. 4, 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí platného v čase prevodu
predmetnej nehnuteľnosti obcou. Z uvedeného je zrejmé, že obec previedla svoj majetok bez verejnej

obchodnej súťaže, hoci verejná obchodná súťaž v konkrétnom posudzovanom prípade mala prebehnúť.
Keďže sa tak nestalo, aj z tohto dôvodu sa jedná podľa názoru žalovaných o absolútne neplatný právny
úkon v zmysle § 39 OZ. K vyjadreniu žalovaného, že Obec Vyšná Slaná nadobudla vlastnícke právo k
predmetnej chatke na základe vzájomného vysporiadania so žalobcom v 1/ rade, žalobcovia uvádzajú,
že k vysporiadaniu nikdy nedošlo. Je zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že za vysporiadanie treba

považovať listinu z 09.03.1999, podľa ktorej mal žalobca v 1/ rade navrhnúť obecnému zastupiteľstvu
Vyšná Slaná zastavenie súdnych konaní a kompenzáciu náhrady škody prevodom chatky v k.ú. B., časť
X.. Zo samotnej listiny vyplýva, že ide o návrh a zo znenia tohto návrhu vyplýva aj to, že kompenzácia
náhrady škody prevodom chatky k.ú. B. sa má uskutočniť po vysporiadaní do majetku Obce B.. Žalovaný
do dnešného dňa nepredložil do súdneho spisu ako dôkaz aj listinu, ktorá by preukazovala, že na návrh

žalobcu došlo k vysporiadaniu a to prevodom chatky do majetku obce. Aj z vyjadrenia starostu obce
vyplýva len konštatovanie, že písomná dohoda o vysporiadaní nebola vyhotovená, pretože sa jednalo o
čiernu stavbu, a že za vysporiadanie považuje list, ktorý podpísal žalobca v 1/ rade zo dňa 09.03.1999.
Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že okolnosti, za ktorých došlo k podpísaniu tejto listiny žalobcom
v 1/ rade tak, ako o nich žalobca vypovedal na pojednávaní sú pravdivé a nesvedčia o tom, že došlo k

vyporiadaniuvzájomnýchvzťahovmedziobcouažalobcom,najmänievovzťahukprevoduvlastníckeho
práva k predmetnej chatke. Zo spisového materiálu o súdnych konaniach, ktorý bol pripojený, vyplýva tá
skutočnosť,žekzastaveniukonanívedenýchprotižalobcoviobcoudošloeštepred09.03.1999.Ajztoho
je zrejmé, že žalobca vypovedá pravdivo a návrh na vysporiadanie nemôže byť považovaný za dohodu
s účinkami prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti. Je nepochybné to, že návrh na vysporiadanie tak, ako

je uvedený v listine zo dňa 09.03.1999, nie je možné považovať za listinu, ktorá by svojimi účinkami
mala za následok prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (aj čierna stavba ,neoprávnená stavba...je
nehnuteľnosťou). Na prevod nehnuteľností je potrebné splniť všetky formálne aj materiálne podmienky,
ktorépožadujeOZ.NeobstojípretoúčelovétvrdeniežalovanéhoavyjadreniestarostuObceVyšnáSlanáo nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnej chatke Obcou B. W.. Pokiaľ sa žalovaný vo svojom
vyjadrení odvoláva na nadobudnutie vlastníckeho práva Obcou Vyšná Slaná na základe vydržania, tak s
týmto názorom žalobcovia taktiež nesúhlasia. Obec B. nedisponuje titulom, dobromyseľnou držbou a nie

je splnená ani doba nevyhnutná pre dobromyseľné a nerušené užívanie nehnuteľnosti (podľa tvrdenia
žalovaného mala nadobudnúť Obec B. W. nehnuteľnosť na základe vysporiadania so žalobcom v 1/
rade v roku 1999 a vydržacia lehota by tak mala uplynúť v roku 2009). O tom, že obec nemohla byť
dobromyseľná svedčí aj tá skutočnosť, že žalobkyňa v 2/ rade podala podnet na trestné stíhanie starostu
obce p. S. pre trestný čin zneužívanie právomoci verejného činiteľa, podnet obecnému zastupiteľstvu

zo dňa 25.02.2009 a svedčí tom aj písomná svedecká výpoveď poslanca obecného zastupiteľstva H..
B. J. a svedka H.. B. K., ktoré boli k vyjadreniu priložené.
2. Podaniami zo dňa 30.05.2016, 17.10.2016 a 25.05.2017 sa žalovaný vyjadril k podanej žalobe a
uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko neobsahuje pravdivé opísanie
rozhodujúcich skutočností. Žalovaný nadobudol spornú chatku, ktorá je predmetom tohto konania do
svojho výlučného vlastníctva Darovacou zmluvou zo dňa 27. 02. 2014 od svojho otca B. A., nar. XX.

XX. XXXX, ktorý ju nadobudol kúpou od Obce B. W., na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 25. 05.2006.
Čo sa týka žalobcami uvádzaných tvrdení ohľadom vysporiadania vlastníckeho práva v prospech Obce
B. W. k predmetnej chatke bez ich súhlasu a vedomia, tieto sú dubiózne, nakoľko ako to už vyplýva zo
samotnej žaloby, medzi nimi a Obcou B. W. prebiehalo viacero súdnych sporov týkajúcich sa celého
lyžiarskeho strediska pod Y., súčasťou ktorého je aj sporná chatka. Jedným z týchto súdnych sporov

bola aj žaloba Obce B. W., ktorá sa domáhala zaplatenia nájomného od navrhovateľov vo výške cca.
150.000,- Sk, z titulu neuhradeného nájomného za rekreačné stredisko pod Radzimom, ktoré vlastnila
v tom čase Obec B. W. a žalobcovia boli nájomcami. Druhým zo sporov mala byť náhrada škody Obce
B. W., ktorú si vymáhala od žalobcov za škody spôsobené na predmete nájmu. Na základe uvedených
skutočností, keďže bolo nepochybné, že žalobcovia budú musieť vzniknutú pohľadávku, ako aj náhradu

škody Obci B. W. uhradiť, navrhli listom zo dňa 09. 03. 1999 Obecnému zastupiteľstvu B. W., vysporiadať
vzniknuté súdne spory mimosúdne, a to prevodom chatky v k.ú. B. W., časť X. zo žalobcov na Obec
B. W., čím by došlo k zastaveniu súdnych konaní. Obec B. W. tento návrh žalobcov zaradila do svojho
programu zasadnutia Obecného zastupiteľstva pod č. 10 (Rôzne), konaného dňa 12. 03. 1999, na
ktorom odsúhlasila návrh žalobcov a Uznesením č. 25/99 odporučila starostovi obce vysporiadať súdne

spory, mimosúdnym konaním. Na základe týchto okolností došlo medzi Obcou B. W. a žalobcami k
vysporiadaniu vzájomných práv a povinností mimosúdnou dohodou. Obec B. W. nadobudla do svojho
vlastníctva spornú chatku od žalobcov v dôsledku čoho vzala späť žaloby voči žalobcom, ktorými sa
domáhala od nich zaplatenia nájomného ako aj náhrady škody. Mal zato, že žalobcovia uvedomujúc si
tieto fakty, využili to, že žalovaný sa stal novým vlastníkom nehnuteľnosti a v domnení, že mu nebudú

zrejmé tieto okolnosti prevodu chatky zo žalobcov na Obec B. W., sa pokúsia po uplynutí čoskoro 20
rokov o získanie vlastníckeho práva ku chatke takýmto nekalým spôsobom. Žalobcovia nepreukázali
žiadnu zo zákonných predpokladov nato, aby súd určil, že (chatka) stavba so súp. č. XXX postavená
na pare. č. KN-C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2, zapísaná na OÚ RV, KO na
LV č. XXXX k.ú. B. W., obec B. W., okres Rožňava tak, patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Predmetnú určovaciu žalobu žalobcov považuje v celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko vlastnícke
právo k spornej nehnuteľnosti nadobudol žalovaný dobromyseľne darovaním, na základe Darovacej
zmluvy uzavretej formou notárskej zápisnice zo dňa 27. 02. 2014 v zmysle ust. § 628 a nasl. OZ
od svojho otca B. A., ktorý bol v tom čase dobromyseľným vlastníkom týchto nehnuteľností, a ktorý
tieto nadobudol do svojho vlastníctva kúpou na základe Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 25. 05. 2006 v

zmysle ust. § 588 a nasl. OZ od Obce B. W., ktorá bola v tom čase vlastníkom spornej nehnuteľnosti
(chatky) minimálne od roku 1999, kedy si vysporiadala vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, na základe
návrhu samotného žalobcu, ktorý prejavil vôľu ukončiť súdne konania prevodom chatky do výlučného
vlastníctva Obce Vyšná Slaná, ktorá si na základe tejto okolnosti následne neuplatňovala od žalobcu
finančné plnenia vyplývajúce zo súdnych sporov v celkovej výške cca 450.000,- Sk. Keďže chatka

bola postavená na cudzom pozemku bez stavebného povolenia jednalo sa nielen o neoprávnenú,
ale aj nepovolenú stavbu, ktorú nebolo možné z uvedených dôvodov previesť písomnou zmluvou. V
dôsledku tejto situácie bola Obec V. W. nepochybne v dobrej viere, že sa stala vlastníkom spornej
nehnuteľnosti, čo malo okrem iného za dôsledok aj začatie plynutia vydržacej doby potrebnej pre vznik
vlastníckeho práva k chatke (vydržaním) za podmienok upravených v ustanovení § 134 OZ. Vydržaním

sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť. Na základe tejto skutočnosti
môže Obec V. W. odvodzovať svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti aj vydržaním, keďže
žalobcovia spochybňujú titul nadobudnutia spornej nehnuteľnosti obcou V. W.. Žalobcami uvádzané
tvrdenia ohľadom výstavby chatky, ktorými sa snažia po uplynutí 16 rokov domáhať určenia vlastníckehopráva nie sú podľa jeho právneho názoru právne podstatné, nakoľko žalovaný túto spornú nehnuteľnosť
nadobudol v súlade so zákonom a v dobrej viere, a preto došlo k dobromyseľnému nadobudnutiu tejto
nehnuteľnosti z jeho strany. Súdy poskytujú ochranu tretiemu dobromyseľnému nadobúdateľovi veci,

ktorá vychádza z princípu právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere. V prípadoch,
ak tretí súčasný vlastník (teda žalovaný) odvodzuje svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti
od darcu, ktorý v čase prevodu bol vlastníkom nehnuteľnosti, obdarovaný (teda žalovaný) sa stáva
vlastníkom danej nehnuteľnosti. Ak by aj právny dôvod nadobudnutia vlastníctva prevodcu (darcu) mal
odpadnúť, tento by odpadol až potom, ako nehnuteľnosť nadobudla do svojho vlastníctva tretia osoba

(žalovaný). V čase nadobudnutia vlastníckeho práva teda nešlo o jeho nadobudnutie od nevlastníka,
ale naopak od vlastníka (Viď Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 50/2010 - 11). Princíp dobrej
viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov, je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej
istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo
nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy
nemohol byť istým svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu.

Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne
zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. V danom prípade však nemožno žiadnym spôsobom
spochybniť dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti ani žalovaného a ani jeho
právneho predchodcu, ba dokonca ani Obce V. Slaná. Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany
je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do
vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp
dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse
habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať

maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je
nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti
konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej
viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a
dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. V danom

prípade sa nedbalým „vlastníkom“ javia byť žalobcovia, ktorí po dobu 16 rokov boli nečinní a sami
tak zapríčinili svojou nečinnosťou daný stav, za čo nemôže niesť v súčasnosti predsa zodpovednosť
nadobúdateľ nehnuteľnosti - žalovaný, ktorý sa nijako nemohol dozvedieť o tom, ako vec opustila
„vlastníkovu“ sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom konaní. Obdobnou
problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky (napr. III. ÚS 415/15 op.) a v ostatnom

náleze sp. zn. III. ÚS 247/14 z 28. januára 2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o
originámom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba
poskytnúťústavnoprávnuochranu,akodvodzovalsvojevlastníckeprávoknehnuteľnostiamevidovaným
v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným.
Nevyhnutným predpokladom pre tento orginámy spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera

nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti
každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej
vlastníckemu právu. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v
zmysle § 137 písm. c/ CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu
ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený, čo podľa nášho právneho

názoru, nie je) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti
práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné
(ďalšie) súdne konanie alebo konania. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak
vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo
práva. Keďže nehnuteľnosť (chatka), ku ktorej sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva,

už neexistuje v tej podobe a najmä v tom stave ako ju v 90 - tych rokoch previedli do vlastníctva
Obce B. W., nakoľko táto bola v dezolátnom stave a musela byť právnym predchodcom žalovaného
kompletne prerobená a zrekonštruovaná, táto situácia by v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu
viedla k vzniku množstva ďalších súdnych konaní, v ktorých by sa žalovaný musel domáhať jednak
vrátenia kúpnej ceny od Obce V. W. za chatku, ako aj zároveň od žalobcov vydania bezdôvodného

obohatenia z titulu investícii do zveľadenej nehnuteľnosti. Vzhľadom k týmto skutočnostiam máme zato,
že žalobcovia mali dostatok času a priestoru riešiť danú záležitosť včas, keďže im bol daný stav od
počiatku dobre známy a nie po uplynutí 16 rokov a prevodu nehnuteľnosti už na tretiu osobu. V tejto
súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého „ak raz nadobudne vlastníckeprávo za určitých podmienok, ktoré sa bez jeho zavinenia spätne zmenia, nesmie byť pre to postihnutý
on, ale subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za túto zmenu."(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Cdo
311/2008).Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnostimalzato,žežalobažalobcovvočižalovanémuje

nedôvodná, nakoľko žalovaný požíva ochranu dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľnosti vzhľadom
na nespochybniteľný zákonný nadobúdací titul jednak žalovaného, ale aj jeho právneho predchodcu.
Titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného nebol nikdy ani zrušený a ani prehlásený za neplatný.
Zároveň je toho názoru, že v danej právnej veci absentuje naliehavý právny záujem žalobcov na
určovacej žalobe, keďže podaná žaloba nie je vhodný procesný nástroj ochrany práv žalobcov na

dosiahnutie odstránenia spornosti práva, ä navyše zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom by muselo
aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie, čomu má práve určovacia žaloba zamedziť. Žalobcovia
napádajú právne vzťahy týkajúce sa najmä predchádzajúcich vlastníkov chatky aj napriek skutočnosti,
že všetky tieto okolnosti im boli zrejmé v tom čase. Z uvedeného sa tak pre žalovaného javí správanie sa
žalobcov ako špekulatívne a zároveň nepochopiteľné, prečo sa domáhajú určenia vlastníckeho práva
ku chatke po uplynutí 16 rokov, po tom, čo ju do svojho vlastníctva nadobudla obec B. W. v roku 1999,

následne, po tom, čo ju odpredala otcovi žalovaného v roku 2006, ktorý ju v roku 2014 previedol na
žalovaného. Čo sa týka námietky žalobcov ohľadne neplatnosti Kúpnej zmluvy medzi obcou B. W. a
otcom žalovaného, tak v danej súvislosti poukázal aj na katastrálne konanie, v ktorom Správa katastra
vo vkladovom konaní skúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon
urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle

dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú
obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri
rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na povolenie vkladu (§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona). Pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje,
či právny úkon svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo sa

neprieči dobrým mravom, a to najmä, či uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti,
ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou, a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri
disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas (§ 36b ods. 2
písm. f/ vyhlášky). Keďže Správa katastra po preskúmaní všetkých zákonom požadovaných náležitostí
povolila vklad vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, nemožno pochybovať o platnosti tohto vkladu,

ako aj samotnej Kúpnej zmluvy. K možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného vydržaním
uviedol, že sú splnené všetky zákonné predpoklady takejto formy nadobudnutia vlastníckeho práva,
ktoré v danom prípade vychádzajú z objektívnych predpokladov (Darovacia zmluva, Kúpna zmluva, ...)
a nielen subjektívnych predstáv žalovaného a jeho predchodcov. Z hľadiska dobromyseľnosti držby,
ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť,

ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva.
Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky
riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej
ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo.
Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci,

ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie
súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

4. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia trvajú na podanej žalobe v celom
rozsahu. Poukazoval na skutočnosť, že žalobcovia v rokoch 1990-1991 postavili chatu sp. č. XXX
na parcele č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77 m2, zapísanej na Okresnom úrade
Rožňava, na LV. č. XXXX, katastrálne územie B. W.. Predložili súdu listinné dôkazy ktoré preukazujú,
že žalobcovia sú skutočnými staviteľmi predmetnej chaty a to zápisnicu zo dňa 10.06.1993 z výkonu

štátnehostavebnéhodohľaduvykonanéhovlokaliterekreačnéhostrediska.Oznámenieozačatíkonania
o odstránení stavby zo dňa 11.11.1996 vydané Okresným úradom v Rožňave, odboru životného
prostredia. Zápisnicu Okresného úradu Rožňava odbor životného prostredia zo dňa 28.11.1996 z
konania o odstránení stavby uskutočneného v obci Vyšná Slaná, rozhodnutie Okresného úradu
Rožňava, odboru životného prostredia zo dňa 27.06.1997 o uložení pokuty za porušenie stavebného

zákona,ktorézvlášťzdôrazňujem,pretožetakútopokutujemožnéuložiťlenstavebníkovialistOUVyšná
slaná zo dňa 08.09.1997 z ktorého vyplýva, že obecné zastupiteľstvo žiada od žalobcov návrhu spôsobu
vysporiadania vlastníctva predmetnej chaty, ktorú má zastupiteľstvo záujem nadobudnúť do vlastníctva
obce. Podotkol, že k dohode medzi obcou a žalobcami nedošlo. Obec zlegalizovala stavbu a pridelila jejsúpisné číslo a táto bola zapísaná v katastri ako majetok obce. Následne došlo k prevodu nehnuteľnosti
z obce na otca žalovaného a neskôr na samotného žalovaného. Poukázal na § 132 ods. 1 OZ, ktorý
pojednáva o nadobúdaní vlastníckeho práva. V danom prípade sa jedná o nadobudnutie vlastníckeho

práva originárnym spôsobom. Teda vlastníctvo svedčí stavebníkom, pričom mal za nesporné, že nimi sú
práve žalobcovia. Obec nemá o tom žiadnu listinu, ani nijak nevie preukázať že by nadobudla vlastnícke
právo k chate. Využili len vzniknutú situáciu a pridelili chate súpisné číslo a neskôr bol uskutočnený zápis
záznamudolistuvlastníctva.Vzmysledoterazpredloženýchdôkazovnavrholžalobevyhovieťaurčiť,že
táto nehnuteľnosť patrí do BSM žalobcov. Zároveň objasnil celú históriu tejto skutočnosti začalo sa to v

roku 1976 keď žalobca v 1/ rade pracoval v železorudných baniach Nižná Slaná. Dostal ponuku postaviť
vlek v obci Vyšná Slaná pod kopcom Radzim, nakoľko už v minulosti takýto vlek staval. Vlek bol v tom
istom roku postavený a aj spustený do prevádzky. Začalo sa následne budovať lyžiarske stredisko pod
Radzimom. Priložil súdu aj fotodokumentáciu z tohto obdobia. V roku 1979 bola založená telovýchovná
jednota ŽB Nižná Slaná, ktorá ako právny subjekt hospodárila a rozvíjala lyžiarske stredisko. Postupne
sa podieľal na stavbe chaty a výstavbe vleku pod Radzimom. Nakoľko tieto objekty, ak boli bez dozoru

boli terčom krádeží musel sa presťahovať aj s rodinou do tohto objektu kde obýval jednu izbu. Neboli tam
vhodné podmienky pre bývanie postavil preto tesne pri vleku chatku, ktorá slúžila na bývanie pre jeho
rodinu a zároveň bola aj pokladňou. Nakoľko investovali viacerí finančné prostriedky do tohto strediska,
boli 3 majitelia. Nastali problémy a to v roku 1989 keď Okresná správa pre cestovný ruch stúpila do
privatizácie. V tom čase na základe dohody prešla chata bezplatným prevodom do vlastníctva obce,

ktoré vlastníctvo malo byť medzi nimi vysporiadané. V tom čase začali intrigy. Telovýchovná jednota
mala viacero súdnych sporov s obcou. Boli vláčení po súdoch. Raz nemali zaplatené dane, inokedy šlo
o náhradu škody. Nakoniec bol nútený odtiaľ odísť. Chata ostala prázdna a elektrina bola odpojená.
Navštívil ich aj starosta ktorý trval na tom, že chatku chce opraviť. Manželka mu v dobrej viere dala kľúče,
ktoréužviacnevideli.Následneobeczapísalatútochatkudokatastraakosvojevlastníctvobezprávneho

titulu, čo ich veľmi rozrušilo a manželka túto skutočnosť nahlásila ako trestný čin. Následne ich starosta
opäť navštívil a prosil ich aby žalobu stiahli. Boli priatelia a aj teraz vychádzajú dobre. Žalobu stiahli a
očakávali,žesacelávecvyrieši.Otentomajetokktorýstavalprerodinunásledneprišliazistil,žejetuuž
iný vlastník, tak sa rozhodol danú situáciu riešiť súdnou cestou. List o vysporiadaní vlastníctva s obcou
písal starosta prišiel za žalobcom v 1/ rade, že ho chcú odvolať a žiadal ho aby túto listinu podpísal. On

túto listinu nenavrhoval len ju podpísal a tvrdí, že k vysporiadaniu majetku a prevodu chatky nedošlo.
Podpisovaltovdobrejviereabynebolstarostaodvolaný.Čosatýkaceléhostrediskamajetkovomalobyť
vysporiadané medzi obcou, Telovýchovnou jednotou a ním, aby vedel preukázať výšku ním investovanú
dal si vypracovať znalecký posudok , ktorý bol nariadený obcou. Telovýchovná jednota výšku majetku
predložila z účtovníctva. Nekalé praktiky vyšli zo strany obce ktorá tvrdila, že všetko pripadne do jej

vlastníctva. Mal za to, že viacerými listinami menovanými už pri prednese žaloby dostatočne preukázali,
že žalobcovia sú stavebníkmi predmetnej chatky. Nechápal prečo sa právny zástupca snaží takto
spochybňovať skutočnosť podloženú objektívnymi dôkazmi. Naopak mal za to, že pokiaľ žalovaný
predložil návrh na vklad do katastra nehnuteľností, že sa tu jedná len o procesný postup v zmysle
zákona, ktorým bol vykonaný zápis formou záznamu do LV, ku ktorému potrebné dokumenty mala obec

možnosťpriložiť,avšakopakovanežiadalabyžalovanýpredložilakodôkazlistinuktoroudošlokprevodu
vlastníckeho práva nehnuteľnosti medzi žalovaným a obcou. Túto mal predložiť už dnes na pojednávaní,
v opačnom prípade sa jedná o dôkaznú núdzu. Nech žalovaný uvedie či disponuje takouto listinou a
opätovne poukázal na oznámenie o začatí konania o odstránení stavby zo dňa 11.11.1996 z ktorého
vyplýva, že starosta obce dal podnet na odstránenie predmetnej stavby kde uvádza, že stavbu postavili

žalobcovia bez stavebného povolenia v roku 1993 a túto užívajú na obytné účely. Teda takéto tvrdenie
žalovaného je úplne protichodné ku listinným dôkazom, ktoré boli predložené žalobcami a kde prebiehali
konania ktorých nebola pochybnosť o tom, kto bol stavebníkom chatky a to ani zo strany obce ani iných
orgánov štátneho dozoru. Žalobcovia originárnym spôsobom nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti
a to jeho výstavbou. Zároveň k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného uviedli, že tento svoju obranu

opiera o dobromyseľné nadobudnutie žalovaným a jeho dobromyseľné užívanie ktorému je poskytovaná
široká ochrana, čo nespochybňujú, avšak majú za to, že rozsiahla judikatúra, či už SR alebo ČR súdov
poukazuje na to, že nikto nemôže preniesť viac práv ako má sám a teda dobromyseľnosť požíva ochranu
iba v prípade pokiaľ bolo vlastnícke právo prevedené osobou, ktorá bola skutočným vlastníkom a nie
v prípade nevlastníka. Mali za preukázané, že je daný naliehavý právny záujem a to tak, že pokiaľ je

v katastri nehnuteľnosti zapísaný iný vlastník než je, v skutočnosti je daný naliehavý právny záujem a
vlastnícke právo sa nepremlčuje. Čo sa týka skutočnosti, že žalobcovia neužívali nehnuteľnosť viac ako
20 rokov, to neurčuje žalobu a ani naliehavý právny záujem. Čo sa týka stavebného povolenia to bolo
listinami preukázané, že v tom čase prebiehalo konanie v rámci ktorého im bola určená pokuta a ajtakto bola stavba zlegalizovaná. Navrhli pojednávanie odročiť za účelom predloženia dôkazov, tvrdenia
preukazujúcichnaliehavýprávnyzáujemžalobcov.Malizato,ževkonaníbolopreukázanéžežalobcovia
boli stavebníkmi predmetnej nehnuteľnosti a mali tiež za to, že nadobudli vlastnícke právo originárnym

spôsobomakotovyplývazOZ.Takakobolouvedenéstavalibezstavebnéhopovolenia,alevstavebnom
konaní bola riešená otázka stavby a bolo rozhodnuté, že nie je v súlade so záujmami spoločnosti aby
sa stavba odstránila. Príslušnými orgánmi bola vystavená pokuta, ktorá bola žalobcami zaplatená a
týmto rozhodnutím považujú, že stavba bola vyhlásená za takú ktorú postavili práve žalobcovia. Nedošlo
k zosúladeniu ohľadom vlastníctva pozemkov. Konanie bolo preto prerušené. Následne do katastra

nehnuteľnosti dala obec zapísať podľa geometrického plánu nehnuteľnosť. Nehnuteľnosti pridelila
súpisné číslo a stavba bola zapísaná do vlastníctva obce a to bez stavebného povolenia, čo považuje
ako nezákonné a takisto aj následný prevod vlastníckeho práva kúpnou zmluvou a zmluvou o budúcej
zmluve na právneho predchodcu žalovaného. Jedná sa o absolútne neplatný úkon. Zmluva o budúcej
zmluve nebola schválená obecným zastupiteľstvom, a preto právny predchodca žalovaného nemohol
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Na nehnuteľnosť nebola vyhlásená ani verejná súťaž a

teda nemohlo dôjsť k vydržaniu obce, pretože neuplynula ani vydržacia doba a obec nemohla byť ani
dobromyseľná. Navrhli doplniť dokazovanie a to vyžiadaním spisov od Okresného úradu, katastrálneho
výboru pod č. ÚPaSP-96/01996, SP-97/05285-003 Za.
5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou žalobcu v plnom rozsahu. V
prvom rade mal za to, že nedošlo k novovybudovaniu chatky, ale len k prestavbe pôvodnej chatky,

ktorá tam bola už od roku 1977 kedy vznikalo lyžiarske stredisko, ktorej majiteľmi neboli žalobcovia. V
druhom rade, čo sa týka prevodu chaty do vlastníctva obce mal za to, že žalobca v 1/ rade požiadal
listom zo dňa 09.03.1999 na základe súdnych sporov o náhradu škody o zastavenie súdnych konaní
a kompenzáciu náhrady škody prevodom chatky v k.ú. B. W. časť X. po vysporiadaní do majetku obce
B. W.. Na základe tohto návrhu podaného žalobcom došlo na zasadnutí obecného zastupiteľstva B.

W. k prerokovaniu tohto návrhu a zo zápisnice vyplýva, že pán S. bol ako starosta poverený vybaviť
mimosúdnekonanie, vysporiadaťsúdnesporyobceB.W.sožalobcomv1/rade. Zároveňsúdupredložil
čestné prehlásenie pána S. k uvedeným okolnostiam a mal za to, že následne došlo k vysporiadaniu
súdnych sporov medzi žalobcami a obcou a to vzájomným zápočtom, prevodom chatky do vlastníctva
obce, čoho následkom bolo zastavenie súdnych konaní o zaplatení miestnych poplatkov, náhradu škody

a o zaplatenie sumy. Právny zástupca žalovaného krátkou cestou súdu predložil v jednej kópii návrh
na vklad do katastra nehnuteľností s príslušnou dokumentáciou, ktorý preukazuje, že žalobca nie je
stavebníkom chatky, ktorá tu stála už v 70-tych rokoch a že ju len prestaval. Zároveň navrhol aby žalobca
preukázal, akým spôsobom vysporiadal svoje podlžnosti voči obci plynúce z jednotlivých súdnych
konaní. Žalovaný dobromyseľne nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti a poukazoval na to, že

nie sú splnené ani podmienky určovacej žaloby, nie je tu naliehavý právny záujem zo strany žalobcov,
pretože sa jednalo o stavbu postavenú na cudzích pozemkoch. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a
na jeho stanoviská navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a to s poukazom na absenciu naliehavého
právnehozáujmuaakoajnaposkytnutieochranydobromyseľnémuvlastníkovi.Vzhľadomnasudcovskú
koncentráciu navrhol doplnenie dokazovania navrhnuté žalobcami zamietnuť a to vzhľadom k tomu, že

by to vyžadovalo odročenie pojednávania, ktoré sa nejaví ako potrebné vzhľadom na skutkové okolnosti
tohto prípadu.
6. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 6C/689/2015 - 128 zo dňa 20. 06. 2017 súd žalobu
žalobcov zamietol a priznal žalovaným náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške
100%.

7. Proti vyššie uvádzanému rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie,

8. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu
predchádzalo Uznesením č. k.: 1Co/419/2017 - 155 zo dňa 06. 11. 2018, rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobcom (i
žalovanému) realizáciu procesných práv, priznaných v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany
práv strán sporu, a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces, pretože

tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

10. Odvolací súd ďalej skonštatoval, že podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku
citované ustanovenie § 137 písm. c) CSP vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm. c) OSP,no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitnéhopredpisu.Odvolacísúdpovažujezapotrebnépripomenúť,žeprocesnápovinnosťpreukázať,
že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva,

zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý
právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce
k sporu medzi stranami sporu a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor
rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie)

(rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 31/2011, dostupné na www.najpravo.sk ).

11. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že z obsahu žaloby možno vyvodiť, že žalobcovia si svoju
povinnosť tvrdiť a osvedčiť naliehavosť záujmu na požadovanom určení splnili, ak tvrdili, že žalovaný
je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník označených nehnuteľností napriek tomu, že majú za,
že jej vlastníkmi sú žalobcovia. Za tohto stavu podaná žaloba je spôsobilá odstrániť neistotu vzťahu

medzi sporovými stranami a vytvoriť pevný základ pre jeho usporiadanie, lebo rozhodnutie súdu môže
byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Nemožno preto prisvedčiť súdu
prvej inštancie v jeho závere, že žalobcovia neosvedčili naliehavý právny záujem na požadovanom
určení preto, lebo v prípade vyhovujúceho rozsudku, by nedošlo k úplnému vyriešeniu spornosti daného
právneho vzťahu alebo práva, lebo „by zbytočne nasledovali ďalšie súdne konania, minimálne tie, v

ktorýchbysažalovanýmuseldomáhaťjednakvráteniakúpnejcenyodObceVyšnáSlanázachatku,ako
ajzároveňodžalobcovvydaniabezdôvodnéhoobohateniaztituluinvestíciidozveľadenejnehnuteľnosti,
a tiež ďalšie súdne konania iniciované obcou Vyšná Slaná“.

12. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie spolu s

akcesorickým výrokom o trovách konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP ako i podľa § 389
ods. 1 písm. c) CSP, pretože súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
a nesprávneho záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení,
žalobu žalobcov vecne neprejednal a nevykonal a nevyhodnotil navrhované dôkazy, pričom nie je účelné
doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Odvolací súd preto vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

13. Po vrátení veci bolo povinnosťou súdu v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným
v jeho rozhodnutí, opätovne rozhodnúť o žalobe žalobcov, s prihliadnutím na všetky predložené a
označené dôkazy, vrátane námietok sporových strán prednesených v odvolacom konaní a rozhodnutie

odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok žalobcov a žalovaného v
priebehu tohto odvolacieho konania.

14. V súlade s vyššie uvádzanými právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho

uznesenia (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: 1Co/419/2017 - 155 zo dňa 06. 11. 2018) tunajší
súd pristúpil k posúdeniu nároku žalobcov.

15. Súd vo veci nariadil pojednávanie.
16. Žalobcovia na pojednávaní uviedli, že trvajú na podanej žalobe v celom rozsahu tak ako bola súdu

podaná. Zároveň apelovali na svoje vyjadrenie zo dňa 16.03.20107, v ktorom sa podrobne venovali
jednotlivým zmluvám. Mali za to, že vlastnícke právo svedčí žalobcom, ktorí orginárnym spôsobom
predmetnú nehnuteľnosť postavili. Poukazovali na priložené listinné dôkazy, konkrétne na zápisnicu
z vykonaného štátneho stavebného dohľadu zo dňa 10.06.1993, na oznámenie o začatí konania o
odstránení stavby chaty zo dňa 11.11.1996 a zápisnicou z konania o odstránení stavby chaty zo dňa

28.11.1996. V rokoch 90 - tych bol žalobca v 1/ rade správca celého lyžiarskeho strediska, ktoré vlastnilo
TJ ŽB K. W., avšak z dôvodov nedostatku finančných prostriedkov použil aj vlastné peniaze jednak
do zariadenia chatky, do udržiavania cesty, aj do iných vecí, aby bolo možné stredisko prevádzkovať.
Následne po zmene režimu vlastníci mali byť traja, obec, TJ ŽB K. W. a žalobca v 1/ rade a vlastníctvo si
malivysporiadať.Vroku1995hoobecvyzvalavypracovaťznaleckýposudoknajehomajetokvstredisku

Radzim Vyšná Slaná súdnym znalcom, nakoľko sa mali vzájomne vysporiadať. Následne začala obec
nekalo postupovať a podvodným spôsobom si chcela privlastniť celé stredisko. K vysporiadaniu medzi
nimi nedošlo. Vtedajší starosta ich neustále zavádzal, prinútil ich podpísať dokumenty, stále tvrdil, že
ich vyplatí a následne bez odsúhlasenia obecného zastupiteľstva uzavrel kúpnu zmluvu s pánom A.,ktorý mu dával úplatky. Peniaze si strčil do vrecka a takýmto spôsobom sa stal vlastníkom pán A.. Na
mieste terajšej chaty stála pôvodne nejaká bunka, ktorá bola na drevených podvaloch postavená búda,
ktorú tiež on staval. Nemala pevné základy. Nie je pravda, že by sa jednalo o nadstavbu. On postavil

murovanú stavbu s pevnými základmi, nemohla byť nadstavbou drevenej stavby. V rozhodnutiach sa
to nesprávne uvádza. V prípade, že sa rozhodovanie súdu uberá týmto smerom, navrhol žalobca v 1/
rade pojednávanie odročiť na predloženie dôkazov o tom, že došlo k novo vybudovaniu nehnuteľnosti,
teda chaty. Právny zástupca ohľadom vlastníctva obce zdôraznil, že pri prevode nehnuteľností je
potrebné uzavrieť dohodu medzi obcou a žalobcami a pokiaľ má vedomosť k uzavretiu takejto dohody

nedošlo. Obec zapísala nehnuteľnosť do katastra tak, že si sama pridelila súpisné číslo, následne
vykonala zápis. Nech právny zástupca žalovaného predloží dohodu ak bola uzavretá. Zároveň disponujú
znaleckým posudkom, ktorý doložia následne do spisu, pretože ho majú len v jednom origináli, ktorý bol
vyhotovený ohľadom predmetnej chatky a preukazuje, že sú základy murované, kompletne celá stavba
je popísaná, tieto predložia do spisu. Chcel sa vyjadriť k tomu, že žalobca v 1/ rade predložil len návrh
na vysporiadanie medzi obcou a ním a má za to, že zo zápisnice zasadnutia obecného zastupiteľstva

vyplýva, že starosta bol poverený vybavením tohto návrhu a teda k samotnému vysporiadaniu ani
uzavretiu akejkoľvek dohody medzi žalobcom a obcou nedošlo. Ak žalovaný tvrdí opak, nech o tom
predloží dôkazy. Tento návrh nemá účinky prevodu ani nesmeruje k tomu, žeby k prevodu došlo.
Predmetom dohody nemal byť len prevod stavby, ale aj skutočnosť ohľadom vyporiadania pohľadávok
obce, kde malo byť uvedené, či došlo k započítaniu, v akej výške. Takáto dohoda uzavretá nebola.

Mal za to, že k vysporiadaniu nedošlo. Predložili aj vyjadrenie svedkov pána K. a H.. B. J. (zástupca
starostu v tom čase), že k takejto dohode nedošlo. Zo strany obce nebol urobený úkon v zmysle
vysporiadania, ktorého výsledkom by bol prevod nehnuteľnosti na obec. Už v roku 1997 listom, ktorý
obec adresovala žalobcom vyplýva, že obec má záujem vziať si chatu ako kompenzáciu k doposiaľ
nevysporiadanej veci, z čoho vyplýva, že obec si bola vedomá toho, že nie je vlastníkom predmetnej

chaty. Následne k žiadnej dohode medzi obcou a žalobcami a k vyporiadaniu nedošlo. V konaní
bolo preukázané, že žalobcovia boli stavebníkmi predmetnej nehnuteľnosti, vlastnícke právo nadobudli
originálnym spôsobom, výstavbou predmetnej nehnuteľnosti. Celé dokazovanie bolo zamerané na
skutočnosť, či sa jednalo o nehnuteľnosť novopostavenú, resp. o jej nadstavbu. Mal za to, že v konaní
bolo preukázané jednak fotografiami, jednak výkladom listinných dôkazov, ktoré sú založené v spise,

že tomu tak skutočne bolo. Zároveň doložil do spisu ďalšie listinné dôkazy preukazujúce vlastnícke
právo svedčiace žalobcom: žiadosť o odpredaj pozemku adresovanú Evanjelickému cirkevnému zboru
žalobkyňou v 2. rade, odpoveďou Evanjelického cirkevného zboru zo dňa 22.11.1996, žiadosťou o
pridelenie súpisného čísla adresovanou Obecnému úradu B. W.alobkyňou v 2. rade zo dňa 23.10.1996
a odpoveďou Obecného úradu B. W. zo dňa 28.10.1996, vyjadrením k návrhu obecného zastupiteľstva

vo B. W. zo dňa 24.09.1997, kde žalobkyňa v 2. rade oznamuje, že nemajú záujem stavbu vysporiadať
kompenzáciou. Navrhol žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a žalobcom priznať náhradu trov konania.
Čo sa týka naliehavého právneho záujmu mal za to, že táto otázka už bola právoplatne vyriešená
rozhodnutímKrajskéhosúdu,čohosimusíbyťvedomýajprávnyzástupcaprotistrany.Vkonanípredložili
dostatočné množstvo dôkazov, ktoré preukazujú, že vlastníkmi boli žalobcovia, čoho si bola vedomá aj

obec, keď spolu riešili mimosúdne urovnanie sporov. Ďalším bodom je to, že nebolo preukázané, že
došlo k prevodu vlastníckeho práva v prospech obce, táto nedisponuje žiadnou písomnou zmluvou. Čo
sa týka pridelenia súpisného čísla, tu obec zneužila svoju právomoc nakoľko táto rozhoduje o pridelení
súpisnéhočísla.Malzato,žekzápisuavkladudokatastradošlonezákonnýmspôsobomzostranyobce.
Ostatné námietky právneho zástupcu považoval za právne irelevantné a v každom prípade navrhoval

žalobe vyhovieť.
17. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zotrváva na všetkých svojich vyjadreniach, považoval žalobcu
žalobcov za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. Zdôraznil, že sa nejedná o novostavbu, ale o
rozšírenie existujúcej stavby. Poukazoval aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov medzi obcou a
žalobcami, z ktorých vyplynulo, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa stala obec. Zdôraznil, že

žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti dobromyseľne tak ako aj jeho právny
predchodca, jeho otec. Tiež poukazoval na to, že žalobcovia iniciovali toto konanie po 16 - tich rokoch,
čím sa javia ako nedbalí vlastníci. Zo všetkých uvedených dôvodov mal za to, že je potrebné celé žalobu
zamietnuť. Vyjadril sa aj k listinným dôkazom predloženým žalobcom, pričom uviedol, že predmetné
obrázky nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu v porovnaní s úradnými listinami stavebného úradu, ktorý vo

veci vykonal šetrenie a jednoznačne uviedol, že sa jedná o nadstavbu existujúcej stavby. Z predložených
obrázkovnevyplýva,čisajednáospornúlokalitu,zakéhoobdobiasú,čibolvyhotovenýbetónovýzáklad
stavby, preto mal za to, že nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu. Rovnako nepovažoval za vierohodný ani
ďalšídôkaznavrhovanývýsluchomsvedka.Nevedelakýmspôsobombymoholpreukazovaťskutočnostispred desiatok rokov svojou výpoveďou. Čo sa týka vysporiadania medzi žalobcami a obcou aj v spise je
priložený návrh na vysporiadanie súdnych sporov vyhotovený priamo žalobcom adresovaný obecnému
zastupiteľstvu dňa 09.03.1999, kedy sám žalobca v 1/ rade navrhuje obecnému zastupiteľstvu Vyšná

Slaná zastavenie súdnych konaní a kompenzáciu náhrady škody prevodom chatky v k.ú. B. W., časť
X. po vysporiadaní obci B. W.. Následne o tom bolo rozhodnuté Uznesením na zasadnutí obecného
zastupiteľstva zo dňa 12.03.1999. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že obec akceptovala
návrh žalobcu na vysporiadanie vzťahov a vybavením poverila starostu, ktorý k tejto skutočnosti aj
pristúpil. Ako vyplýva aj z vyjadrenia obce, ktoré je súčasťou súdneho spisu, žiadnu písomnú zmluvu

o prevode nebolo možné uzavrieť, nakoľko sa jednalo o stavbu čiernu, bez stavebného povolenia, na
cudzom pozemku, kedy obec postupovala tak, že nehnuteľnosť zamerala, vyhotovila geometrický plán,
pridelila súpisné číslo a následne bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností. Takýmto spôsobom
došlo k vysporiadaniu. Poukazoval na Uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/17/2016 zo dňa 24.04.2017
a to ohľadom skutočnosti, že žalovaný nadobudol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním,
kde predmetné uznesenie sa zaoberá domnelým vlastníctvom na základe objektívnych skutočností.

Toto uvádzal v reakcii na právneho zástupcu žalobcov, ktorý tvrdil, že k uzavretiu dohody o prevode
vlastníckeho práva nedošlo, preto poukazoval na domnelé vlastníctvo obce. Okrajovo poukazoval na
to, že žalobcovia tvrdia, že celý objekt bol vystavaný v 79 roku ako vlastníctvo Telovýchovnej jednoty,
preto žalobcovia v konaní nepreukázali, či skutočne nadstavba tejto nehnuteľnosti bola financovaná z
ich finančných prostriedkov, alebo bola financovaná z finančných prostriedkov Telovýchovnej jednoty,

prípadne aká by bola alebo mala byť finančná investícia tejto nadstavby. Zdôraznil, že v predmetnom
konaní žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem, s prípadným určením vlastníckeho práva vyvstáva
množstvo ďalších problémov, ktorého výsledkom by boli ďalšie žaloby, a to jednak, stavba bola
postavená na cudzom pozemku, je umiestnená v prostredí lyžiarskeho strediska a vleku, kde má
byť stanovená zóna, v ktorej sa nemožno pohybovať. Poukazoval na dobromyseľnosť žalovaného pri

nadobudnutí vlastníckeho práva, rovnako na nedbalosť žalobcov, ktorí predmetnú žalobu riešia až so
súčasným vlastníkom a nie s obcou, s ktorou mali ohľadom nehnuteľnosti spory. Navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
18. Súd v konaní vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka a zistil nasledovné:

19. Svedok B. K., ktorý toho času pôsobil ako hospodár telovýchovnej jednoty, uviedol, že si je vedomý,
že v konaní sa jedná o malú chatku a o skutočnosť kto ju staval. Predtým tam bola búda pre obsluhu
vleku, ktorú začal žalobca prerábať a vznikla tam murovaná chatka, ktorá mu slúžila na bývanie. Predtým
tam bolo pôvodne niečo ako unimobunka, žalobca tam postavil chatku z kameňa, ktorá sa podobala
na veľkú chatu, celkovo zapadala do prostredia, urobil okolo nej poriadok. Použil slovo prestavba v

zmysle že žalobca postavil stabilnejšiu stavbu. Svedok uviedol, že pôvodná stavba bola to niečo ako
unimobunka zložená z dielcov, nejakou ich kombináciou. Mala nejakú predchodbu a ďalšiu miestnosť,
nemala základy, žalobca ju pravdepodobne odstránil a postavil inú stavbu, ktorá zrejme mala základy,
nevedel presne uviesť. Bolo to niekedy po prevrate, zrejme v rokoch 1989 až 1990. K vlastníctvu
strediska uviedol, že táto otázka bola nedoriešená. Telovýchovná jednota dostala vlek, ktorý si chcela

obec zobrať, nevedel z akého dôvodu, prebiehal o tom aj súdny spor. Slovenská správa cestovného
ruchu získala peniaze na výstavbu tohto strediska, ale mohlo sa to realizovať len ako akcia Z len cez
obec, preto bolo potrebné obec presvedčiť, až tak došlo k výstavbe. Malú chatku staval sám pán O.
s rodinou a v tejto chatke zrejme aj býval. Rozmery pôvodnej chatky boli asi 4 x 3 alebo 5 x 3 m,
podľa neho to nebola ani nebola stavba podľa stavebného zákona vtedajšieho. Na otázku pôvodu prevej

chatky svedok uviedol, že nevie presne asi zo stavby, z nejakých vecí bola postavená. Bola to len búda
položená na zemi. Táto pozostávala, nevedel presne uviesť, bolo tam asi okienko. Proste búda, šrot,
nepekné to bolo. Pokiaľ si pamätal bola tam predizba, mohla to byť nejaká unimobunka s predizbou.
20. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil
nasledovný skutkový stav.

21. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres Y., obec B. W., k.ú. B. W. vyplýva, že je
tam zapísaná parcela registra „E“ č. XXX/X druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 77
m2 a parcela registra „E“ č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2, a
Stavba súpisné číslo XXX, na parcele XXX/X - chata, kde svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v
prospech žalovaného, v podiele 1/1. Titulom nadobudnutia je Darovacia zmluva V453/14, N: 154/2014,

NZ: 7569/2014.
22. Zo Zápisnice z výkonu štátneho stavebného dohľadu vykonaného v lokalite rekreačného strediska
pod Y. - B. W. zo dňa 10.05.1993 vyplýva, že tento bol prevedený po predchádzajúcom písomnom
oznámení správcom, vlastníkom rekreačných objektov, dotknutým štátnym orgánom štátnej a miestnejsprávy a užívateľom pozemkov lokality. Bolo zistené žalobca v 1/ rade započal v septembri 1991 a od
januára 1992 aj obýva nadstavbu bytovej jednotky drevenej konštrukcie so zastavanou plochou 54 m2
nad dreveným objektom pri lyžiarskom vleku. Plocha je nevyňatá z PPF, pozemok je majetkoprávne

nevysporiadaný a stavba stavebným úradom nepovolená. Žalobcovi v 1/ rade bolo uložené obecným
zastupiteľstvom po prejednaní dňa 28.03.1992 dodatočne si vybaviť stavebné povolenie za nadstavbu,
ktorú užíva ako byt.
23. Z Oznámenia o začatí konania o odstránení stavby zo dňa 11.11.1996 vyplýva, že Okresný úrad
Rožňava, odbor životného prostredia oznámil žalobcovi v 1/ rade a predvolal ho na ústne konanie

spojené s miestnym zisťovaním, na podnet starostu obce B. W. ohľadom správneho konania o
odstránení stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b) novelizovaného stavebného zákona umiestnenej na
pozemku parc. č. KN XXXX, mpč XXX, resp. XXX, k.ú. B. W., ktorú mal žalobca v 1/ rade postaviť
rozšírením drobnej stavby TJ ŽB K. W. pre obsluhu lyžiarskeho vleku bez stavebného povolenia a ktorú
užíva na obytné účely bez súhlasu stavebného úradu, pričom je postavená na cudzom pozemku, mimo
zastavaného územia obce na poľnohospodárskom pôdnom fonde.

24. Zo Zápisnice Okresného úradu v Rožňave, odboru životného prostredia zo dňa 28.11.1996 bolo
zistené, že pri lyžiarskom vleku H-130 bola v rok 1984 TJ ŽB K. W. vykonaná doplnková stavba
pre Ski servis so zastavanou plochou 18 m2. Žalobca v 1/ rade vykonal jej rozšírenie nadstavbou
servisnej stavby ako správca vleku a stavbu od roku 1991 užíval s rodinou na bývanie. Ďalšie rozšírenie
pre zabezpečenie stability stavby - vykonal stavebník v roku 1994. Stavba chaty bola vykonaná bez

stavebného povolenia, na cudzom pozemku pričom nebolo možné jednoznačne určiť či vlastníkom
pozemku bola Evanjelická cirkev B. W. resp. Slovenský štát zastúpený SPF. Konanie bolo prerušené
do doriešenia vlastníctva k pozemku. Zároveň bolo konštatované, že v zmysle § 135c Občianskeho
zákonníka je možné vo veci podať návrh na vysporiadanie Okresnému súdu v Rožňave.
25. Z Rozhodnutia Okresného úradu v Rožňave, odboru životného prostredia číslo SP-97/05285-003

Za zo 27.06.1997 vyplýva, že žalobcovi v 1/ rade bola ako podnikateľovi uložená pokuta za správny
delikt podľa § 106 ods. 3 písm. c) stavebného zákona za užívanie stavby chaty a stavby bazéna v
rekreačnej lokalite pod Y. v obci B. W. na cudzích pozemkoch, bez kolaudačného rozhodnutia tunajšieho
stavebného úradu vo výške 30.000 Sk.
26. Z podania žalobcu v 1/ rade označeného ako Vysporiadanie súdnych sporov zo dňa 09.03.1999

adresovaného Obecnému zastupiteľstvu vyplýva, že tento predložil Obecnému zastupiteľstvu návrh na
vysporiadanie súdnych sporov a to zastavenie súdnych sporov a kompenzáciu náhrady škody prevodom
chatky k.ú. B. W.asť X. po vysporiadaní do majetku obce B. W..

27. Zo Zápisnice z tretieho zasadania Obecného zastupiteľstva Vyšná Slaná konaného dňa 12.03.1999

vyplýva,žeboloprijatéUznesenieč.25/99,ktorýmObecnézastupiteľstvovoB.W.doporučujestarostovi
obce vysporiadať súdne spory Obec Vyšná Slaná - p. X. O. mimosúdnym konaním. Obsah predmetnej
zápisnice potvrdilo aj čestné prehlásenie X. S., bývlaého starostu obce B. W. zo dňa 08.09.2016.
28. Z návrhu na vklad do katastra nahnuteľností zo dňa 27.05.1999, Z notárskej zápisnice uzavretej ako
zámenná zmluva medzi Evanjelickou cirkvou, a.s. B. W. a obcou B. W. dňa 20.05.1999, z Geometrického

plánu vyhotoveného dňa 16.04.1999, zo Žiadosti o zápis nehnuteľností zo dňa 07.04.1999 a Listiny
o určení súpisného čísla zo dňa 06.091999 vyplýva že obec B. W. pristúpila ku krokom smerujúcim k
zabezpečeniu stavebného povolenie a vyriešila aj otázku vlastníckeho práva k pozemku a následne
došlo k zápisu nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

29. Z Vyjadrenia k návrhu Obecného zastupiteľstva vo B. W. zo dňa 24.09.1997 vyplýva, že žalobcovia
oznámili Obecnému zastupiteľstvu B. W., že nemajú záujem stavbu vysporiadať kompenzáciou.

30. Súd sa tiež oboznámil s Žiadosťou - odpoveď Obecného úradu B. W. zo dňa 08.09.1997, s Kúpnou
zmluvou zo dňa 25.05.2006, s Notárskou zápisnicou NZ 7569/2017 zo dňa 27.02.2014, s Vyjadrením

obce B. W. k vysporiadaniu súdnych sporov zo dňa 04.10.2016, so Svedeckou výpoveďou H.. B. J.
zo dňa 30.01.2017, so Svedeckou výpoveďou H.. B. K. zo dňa 06.02.2017, s fotodokumentáciou
predloženou žalobcami dňa 10.04.2019, s Uzneseniami Obecného zastupiteľstva vo B. W. za obdobie
od 13.03.1999 do 31.12.1999 a zápisnicou zo siedmeho zasadania Obecného zastupiteľstva vo B. zo
dňa 22.10.1999, s fotokópiou originálu listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. B. W., so žiadosťou o odpredaj

pozemku adresovanou Evanjelickému cirkevnému zboru, a.s. žalobkyňou v 2/ rade zo dňa 08.11.1996,
s Odpoveďou na žiadosť zo dňa 08.11.1996 zo dňa 22.11.1996, so žiadosťou o pridelenie súpisného
čísla adresovanou Obecnému úradu B. W.alobkyňou v 2/ rade dňa 23.10.1996 a s Doplnením žiadosti
adresovanej žalobkyni v 2/ rade Obecným úradom dňa 28.10.1996 .31. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,.

32. Podľa § 132, odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno
nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na
základe iných skutočností ustanovených zákonom.

33. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka: výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
34. Podľa princípu čl. 3 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku: Každé ustanovenie tohto zákona je
potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť

pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s
trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je
v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona
proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

35. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná a
preto ju v celom rozsahu zamietol.

36. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či žalobcovia majú na určení vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam naliehavý právny záujem. Z uznesenia odvolacieho súdu č. k.: 1Co/419/2017 - 155

zo dňa 06. 11. 2018 jednoznačne vyplýva, že z obsahu žaloby možno vyvodiť, že žalobcovia si svoju
povinnosť tvrdiť a osvedčiť naliehavosť záujmu na požadovanom určení splnili, ak tvrdili, že žalovaný
je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník označených nehnuteľností napriek tomu, že majú za,
že jej vlastníkmi sú žalobcovia. Za tohto stavu podaná žaloba je spôsobilá odstrániť neistotu vzťahu
medzi sporovými stranami a vytvoriť pevný základ pre jeho usporiadanie, lebo rozhodnutie súdu môže

byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

37. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou

tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ
strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné
bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany
za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak
neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie

súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti
tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy,
ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného
bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

38. Originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je, keď nadobúdateľ neodvodzuje svoje
vlastníckeprávoodvlastníckehoprávapredchádzajúcehovlastníka.Vznikánezávisleodinéhosubjektu.
Patrí tu vydržanie, vytvorenie novej veci, spracovanie cudzej veci, prírastok, k veciam skrytým alebo
nájdeným. Žalobcovia počas celého konania uvádzajú, že chatku vybudovali ako novostavbu a to s
plným vedomím, že sa jedná o neoprávnenú a čiernu stavbu.

39. Z podanej žaloby a priložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobcovia síce
boli stavebníkmi chatky, ktorú však postavili rozšírením drobnej stavby TJ ŽB K. ( viď Zápisnicu z
výkonu štátneho stavebného dohľadu vykonaného v lokalite rekreačného strediska pod Radzimom -
B. zo dňa 10.05.1993, Oznámenie o začatí konania o odstránení stavby zo dňa 11.11.1996) a nie
novovybudovaním chaty a navyše ako sami žalobcovia v žalobe uvádzajú, túto stavbu uskutočnili

bez stavebného povolenia a navyše na cudzom pozemku. Z priložených listinných dôkazov vyplýva,
že od roku 1993 ani do dnešného dňa sa im neporadilo stavbu zlegalizovať, ani doriešiť vlastnícke
právo k pozemkom, čo učinil až právny predchodca žalovaného obec B. W.. V konaní sa im napriek
predkladaným dôkazom podľa názoru súdu nepodarilo preukázať, že vlastníctvo nadobudli originárnymspôsobom a teda výstavbou chaty. Súdu nie je zrejmé a žalobcovia ani súdu nepreukázali akým
spôsobom a z akých dôvodov by malo dôjsť k chybe vo vyššie citovaných úradných listinách stavebného
úradu, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že sa jednalo o rozšírenie existujúcej stavby. Túto skutočnosť súdu

nepotvrdila ani výpoveď svedka, ktorý s odstupom času nevedel jednoznačne potvrdiť, o akú pôvodnú
stavbu šlo, ako sa tam dostala, z čoho pozostávala, hoci ju prirovnával k unimobunke. Čo však vedel s
istotou potvrdiť je že tam pôvodná stavba stála a že ju prestavali žalobcovia, čo napokon v konaní ani
nebolo sporné. Rovnako predložená fotodokumentácia nedáva s istotou odpoveď na otázku pôvodu a
povahy pôvodnej stavby, jedná sa o čierno- biele fotky, z ktorých nie je celkom zrejmé, či sa jedná o

spornú lokalitu, ani z akého obdobia sú, preto je ich dôkazná hodnota sporná.
40. Súd zdôrazňuje, že v danom prípade neprichádza do úvahy ani nadobudnutie vlastníckeho
práva spracovaním cudzej veci, nakoľko zákonná dikcia v danom prípade rieši spracovanie hnuteľnej
veci, navyše jedným z významných atribútov nadobudnutia vlastníckeho práva týmto spôsobom je
dobromyseľnosť nového vlastníka, čo v prípade žalobcov vyvracia samotná žaloba, pretože žalobcovia
si od počiatku boli vedomí, že sa jedná o neoprávnenú a čiernu stavbu.

41. Súd považuje za nevyhnutné objasniť v konaní pojem nepovolená (čierna) stavba , ktorá znamená,
že stavebník nemal na stavbu oprávnenie podľa verejnoprávnych predpisov. Pojem neoprávnená stavba
vyjadruje, že stavebník nemal súkromnoprávne oprávnenie na stavbu na pozemku iného. Aby sa takejto
situácii predišlo, stavebný zákon v § 58 ods.2 vyžaduje, aby stavebník okrem žiadosti o stavebné
povolenie preukázal vlastnícke či iné právo k pozemku, na ktorom chce realizovať stavbu. Právna

úprava vychádza zo stavu, že vlastníkom neoprávnenej stavby je od začiatku stavebník ( ako uvádzajú
žalobcovia) avšak súd rozhodne či ním aj zostane. Základný predpoklad , aby niekto postavil na
pozemku stavbu je že stavebník má oprávnenie a to vlastnícke právo a iné právo umožňujúce na
pozemku stavať. V prípade, že tento predpoklad nie je splnený, ide o neoprávnenú stavbu. Pri zriadení
neoprávnenej stavby sa môže vlastník pozemku obrátiť s návrhom na súdnu ochranu a ten rozhodne

o odstránení stavby, prikáže stavbu do vlastníctva vlastníkovi pozemku alebo inak usporiada pomery
medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. Súd pri rozhodovaní o sankcii pre stavebníka posúdi
osobitosti konkrétneho prípadu. (Lazar et al, 2006, s.427-439 ) Právo na ochranu proti neoprávnenej
stavbe sa nepremlčuje.

42. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre potvrdenie
skutočností uvádzaných v žalobe. Po uplynutí 20 rokov sa dožadujú určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti - chatke, ktoré vlastnícke právo mali nadobudnúť orginárnym spôsobom, vybudovaním
chaty, vedome ako stavby neoprávnenej, bez stavebného povolenia. Len z listinných dôkazov, ktoré
predložili žalobcovia vyplýva, že hoci bol vykonaný stavebný dohľad a bolo začaté konanie o odstránení

stavby, nedošlo k tomu z iniciatívy žalobcov, práve naopak bolo tomu tak z iniciatívy obce B. W. a
žalobcovia až do tejto doby nevykonali žiadne kroky smerujúce k tomu, aby získali stavebné povolenie,
respektíve sa stali vlastníkmi pozemkov, na ktorých bola chatka postavená. Naopak do roku 1996 túto
nehnuteľnosť nerušene užívali na bývanie. Aj listiny predkladané žalobcami a to Žiadosť o odpredaj
pozemku, Odpoveď na žiadosť, Žiadosť o pridelenie súpisného čísla len preukazujú že sú datované

až po začatí stavebného konania iniciovaného obcou. Ak by aj súd pripustil, že ako stavebníci sa
stali vlastníkmi chatky, stále by sa v ich prípade jednalo o stavbu neoprávnenú, teda postavenú na
cudzom pozemku, kedy má vlastník pozemku právo na súdnu ochranu, ktorá sa rovnako ako vlastnícke
právo nepremlčuje. Naopak súd s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. má
zato, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych predpisov nesmie byť v rozpore s

dobrými mravmi, pričom v danom konaní sa postup žalobcov na základe vyššie uvedeného javí byť v
rozpore s dobrými mravmi. Z vyššie uvedených dôvodov súd nemohol určiť vlastnícke právo žalobcov
k nehnuteľnosti a žalobe tak vyhovieť, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

43. Na záver sa súdu žiada podotknúť, že vzhľadom k tomu že žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné

bremeno a nepreukázali, že nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti originárnym spôsobom -
vybudovaním chatky, je právne irelevantné zaoberať sa skutočnosťou či sa obec stala vlastníkom
nehnuteľnosti v zmysle vysporiadania so žalobcami, čo napokon ani nie je predmetom konania. Postup
obce sa však súdu nejaví byť v rozpore so zákonom, nakoľko predmetnú situáciu nebolo možné
riešiť žiadnou písomnou zmluvou so žalobcami, pretože sa jednalo o čiernu stavbu so zásahom do

cudzieho majetku. Navyše sám žalobca inicioval návrh na vysporiadanie súdnych konaní s obcou, do
ktorého zahrnul aj predmetnú chatku. Až následne po prerokovaní Obecným zastupiteľstvom a po prijatí
uznesenia č. 25/99 obec zrealizovala kroky smerujúce k legalizácii predmetnej stavby a jej následného
zápisu do katastra nehnuteľnosti.44. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2
Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník
45. Náhrada trov konania bola žalovanému priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva

na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).