Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5CoE/132/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209208353
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2209208353.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: SR-Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, IČO: 00 735 795, so sídlom Špitálska č. 14,
Bratislava, proti povinnému: A. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. č. XX, Q., vedenej súdnym
exekútorom: JUDr. Ladislav Ágh, Exekútorský úrad so sídlom Jaskový rad č. 79, Bratislava, o vymoženie
66,38 Eur s príslušenstvom, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Dunajská Streda č. k. 10Er/501/2009-14 zo dňa 15. apríla 2014, EX 30637/2009, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „súd prvého stupňa“) zastavil
exekúciu. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, § 41 ods. 1, §
57 ods. 1 písm. b) ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o

správnom konaní Vecne argumentoval tým, že v danom prípade predstavuje vykonateľné rozhodnutie,
ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie, blok na pokutu nezaplatenú na mieste, teda rozhodnutie
vydané v blokovom konaní podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, konkrétne ide o blok na pokutu
nezaplatený na mieste č. AA 797861 vydaný Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Bratislave dňa
1.5.2007, ,ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.5.2007 a vykonateľnosť dňa 17.5.2007. Prvostupňový
súdskonštatoval,žetrojročnáprekluzívnalehota,ktorázačalaplynúťdňomvykonateľnostipredmetného

bloku, t.j. 17.5.2007, uplynula dňom 17.5.2010. Podľa § 88 zákona o priestupkoch v znení platnom
v čase nadobudnutia vykonateľnosti predmetného exekučného titulu nemožno po uplynutí 3-ročnej
lehoty naďalej vykonávať rozhodnutie, na rozdiel od súčasnej úpravy, ktorá umožňuje rozhodnutie
vykonávať aj po troch rokoch za predpokladu, že v trojročnej lehote bol jeho výkon nariadený. Z toho
vyplýva, že po 12.7.2009 nie je možné uvedené rozhodnutie vykonať, vykonávané rozhodnutie sa stalo
neúčinným, a preto prvostupňový súd rozhodol, že exekúciu bez návrhu zastavil. Prvostupňový súd v

závere napadnutého uznesenia uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti napadnutého
uznesenia, nakoľko doposiaľ nemal od exekútora vyčíslené trovy exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhoval, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu Odvolanie odôvodnil použitím § 205 ods. 2 písm. h) O.s.p. s tým, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že trojročná
prekluzívna lehota stanovená v § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 na

vymáhanie danej pohľadávky uplynula dňom 12.7.2009. V priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty
ale novelizáciou Zákona o priestupkoch vykonanej zák. č. 298/2008 Z.z. účinnou od 1.9.2008 došlo
k vypusteniu predmetného ustanovenia. V tejto novele Zákona o priestupkoch neexistujú prechodné
ustanovenia. V rozhodnom období ku dňu 12.7.2009 už nemožno aplikovať § 88 ods. 1 Zákona o
priestupkoch v znení platnom do 31.8.2008, pretože ide o právnu normu, ktorá už v tomto období nebola
platná. Novelizácia ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch je príkladom nepriamej retroaktivity, upúšťa

od vykonania rozhodnutia v lehote troch rokov od uplynutia lehoty uloženej na jej zaplatenie. Keďže
novelaneriešistavstreturozdielnychúprav,pretoprávneúčinkynovelizovanéhoust.§88saod1.9.2008vzťahujú aj na právne vzťahy založené v minulosti. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 51 Zákona
o priestupkoch v spojení s § 71 ods. 3 Zákona o správnom konaní č. 71/1967 Zb. s tým, že už nie je
potrebné, aby v stanovenej trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale postačí, aby v tejto

lehote došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia.
Ostatníúčastníciodvolacínávrhnepodali,kdoručenémuodvolanieoprávnenéhosapísomnenevyjadrili.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie
spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 44 ods. 2 pís. f) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na
mieste.

Podľa 57 ods. 2 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného
zákona.
Z obsahu spisu bolo zistené, že exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA
797861,ktorýmbolapovinnémuuloženápokuta2.000,-Sk(66,38Eur)zaskutokspáchanýdňa1.5.2007
v Bratislave na ulici Citizská 10 porušením § 15 ods. 4 zák. č. 315/1996 Z. z. Predmetný blok nadobudol

právoplatnosť dňa 1.5.2007 a vykonateľnosť dňa 15.5.2007.
V zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.8.2008 do novelizácie zák.
č. 298/2008 Z. z., rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o náhrade
trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
V záujme právnej stability zákonodarca v citovanom ustanovení zakotvil trojročnú lehotu, v ktorej sa

rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok musí vykonať, tak aby pri uplatňovaní práva nevznikali
nedôvodné prieťahy. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie
pokuty. Daná lehota podľa znenia cit. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, nie je lehotou v ktorej by
mal oprávnený svoje právo uplatniť, ale lehotou v ktorej má príslušný orgán rozhodnutie vykonať. I z
gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z použitého slovného spojenia „rozhodnutie ... možno

vykonať“, pričom sloveso „vykonať“ je slovesom dokonavého vidu, vyplýva, že výkon rozhodnutia v
zákonnom stanovenej lehote musí byť nielen začatý, ale aj ukončený urobený uskutočnený. Táto lehota
má teda prepadný charakter, jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. K preklúzii
práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej povinnosti a v každom štádiu konania. Táto novelizácia
pritom neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, novela nerieši stav stretu rozdielnych úprav.

Toto ustanovenie bolo novelizované zák. č. 298/2008 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2008, kedy bolo
vypustené. S účinnosťou od 1.9.2008 sa tak na výkon rozhodnutia - bloku s poukazom na § 51 Zákona
o priestupkoch vzťahuje ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno
nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.
V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že 15-dňová lehota na zaplatenie pokuty uloženej v

predmetnom bloku začala plynúť dňom 15.7.2007 a uplynula dňom 15.7.2010. Zákonná trojročná
prekluzívna lehota, dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť,
potom uplynula dňom 12.7.2009 po účinnosti novelizácie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. kedy sa už
na vykonateľnosť bloku vzťahovalo cit. ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku.
V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik,

zmenuazánikprávnychvzťahovakoajprávneúčinky,ktoréznichvyplývajú,zásadneposudzovaťpodľa
práva platného v čase, v ktorom k vzniku, k zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie
tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.
Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej
spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia

právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca
právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom
nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta
právnejnormysatedabudúspravovaťnovšímprávnympredpisom,akjeprenehovýhodnejší.Opačnáje
potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre

jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej
normy (mutatis mutandis porovnaj stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je
situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, je nevyhnutné uplatniť všeobecne platnú zásaduretroaktivity právnej normy a preto na preklúziu výkonu daného práva aplikovať ust. § 88 ods. 1 Zákona
o priestupkoch v znení účinnom v čase plynutia predmetnej prekluzívnej lehoty a naopak neuplatniť
právnu normu, ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty a to ust. § 71

ods. 2 Správneho poriadku, ktorá je nesporne pre jej adresáta - povinného nevýhodnejšia, s poukazom
na zákaz retroaktivity právnej normy.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného v danom prípade 15-dňová lehota na zaplatenie pokuty uloženej v
predmetnom bloku začala plynúť dňa 14.1.2007 a uplynula 14.1.2010. Zákonná trojročná prekluzívna
lehota dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť, potom uplynula

dňom 14.1.2010. Vykonávané rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste sa tak týmto dňom
stal zo zákona neúčinným, zaniklo tým právo oprávneného ako i povinnosť povinného vyplývajúca z
predmetnéhobloku.Predmetnýbloknapokutunezaplatenúnamiestetýmprestalbyťvykonateľným,čím
stratil základný atribút exekučného titulu s poukazom na § 41 ods. 1 a 2 písm. f) Exekučného poriadku,
čím sa stal neúčinným. V dôsledku toho bolo potom dôvodným, aby prvostupňový súd preskúmavaným
uznesením predmetnú exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako v napadnutej časti vecne správne s použitím § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a naopak
nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) bol spojený s povinnosťou
súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4 OSP).

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.