Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Lučenec

Judgement was issued by JUDr. Renáta Šulajová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618203777
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6618203777.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobkyne Q. J., narodená

XX.XX.XXXX, bytom E. XXX proti žalovaným 1/ P. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, 2/ N.
S., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zast.: JUDr. Bronislava Garajová, advokátka, so sídlom
Železničná 5, Poltár a 3/ K.. Q.. K. S., I.., Exekútorský úrad so sídlom K. N. XXX, B. C., o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I.Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých

výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa 22.08.2018 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa od žalovaných domáha
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území E., vedených na Liste vlastníctva č. XXX.

2. Žalobkyňa uviedla, že návrh podala z dôvodu, že zo strany žalovaných došlo k zásadným zmenám
charakteru pozemkov tak, že jej bolo úplne zabránené ich využívanie v podielovom spoluvlastníctve.
Došlo k svojvoľnej zmene časti dvora, na oplotené záhrady, neoprávneným oplotením, vybudovaných

záhrad žalovanými 1/ a 2/. Tým, že došlo výlučne k súkromnému využívaniu záhrad vrátane viacerých
oplotených častí dvora vo väčšej rozlohe zo strany žalovanej 1/ na úkor ostatných spoluvlastníkov, z
tohtodôvoduvznikliveľmizlévzťahymedzispoluvlastníkmi,apretozrejmenikdynedôjdekvyporiadaniu
dohodou. Keďže má za to, že rozdelenie veci nie je dobre možné podľa veľkosti podielov z bezpečných
a iných dôvodov, tak navrhla, aby súd prikázal pozemky odkúpiť za primeranú náhradu od viacerých
spoluvlastníkov, ktorí ich aj fyzicky nevyužívajú alebo sa o ne nestarajú. Taktiež navrhla, aby neboli
žiadneprávaprechodu,vzhľadomnanásilnésprávanieavydieraniezostranyostatnýchspoluvlastníkov,

voči nej a jej príbuzným.

3. Vzhľadom k tomu, že jej podiel z parciel na Liste vlastníctva číslo XXX je len ?, tak sa domáha, aby
súd jej uložil povinnosť odkúpiť ? podiel od žalovanej N. S.. V prípade exekúcii majetku žalovanej 1/
P. V. zo strany žalovaného exekútora JUDr. Q.. K. S., I.., si uplatňuje predkupné právo na exekvované
nehnuteľnosti žalovanej 1/, vedené na Liste vlastníctva číslo XXX.

4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej 2/ a žalovaného 3/ uviedla, že čo sa týka vyjadrenia žalovanej 2/,
toto považuje za vecne a právne irelevantné, pretože v čase, keď jej bolo súdom nariadené doručiť
geometrický plán vypracovaný geodetom, nebolo ukončené dedičské konanie po zomrelom podielovom
spoluvlastníkovi K. M., takže nebolo možné pôvodne navrhované parcely vymerať ako to pôvodnenavrhovala. Taktiež k námietke núteného spoločenstva, ktorú uviedla žalovaná 2/, má výhrady, nakoľko
vie o tom, že všetci dedičia po poručiteľovi K. M. sa vzdali dedičstva kvôli trom exekúciám, čo si overila
aj u notárky K.. P. C., v Poltári. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná 1/ sa veľmi pravdepodobne stane

vlastníčkou 1/8 podielu po zomrelom druhovi, pánovi K. M., ako jediná dedička. Jej podiel potom bude ?
a z toho aj v žalobe vychádzala. Navrhuje preto rozdeliť pozemky na dve časti s tým, že vyporiadanie
medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/ bude vecou ich dohody alebo ich samostatného súdneho konania.
Domáha sa rozdelia celej rozlohy pozemkov na LV č. XXX tak, aby ich mohla vykúpiť od žalovanej
2/, a to tie záhrady, ktoré využíva po dobu viac ako 20 rokov z titulu vydržania, nielen ňou, ale aj

predchádzajúcim vlastníkom X. N.. Žalovaná 2/ sa desiatky rokov nestarala o túto časť záhrad, ale len
iniciovala susedské spory, ktoré už viac nechce riešiť, ani zažiť. Čo sa týka žalovaného 3/ exekútora,
tento je len formálne žalovaný, lebo je uvedený na LV č. XXX, ako exekútor nehnuteľnosti po zomretom
pánovi K. M., ktorého príbuzní sa vzdali dedičstva a dedičstvo prijala len žalovaná 1/, ktorá bola jeho
družkou a spoluvlastníčkou. Od žalovanej 1/ však nič neodkupuje a asi ani od exekútora.

5. Žalovaná 1/ sa k žalobe písomne nevyjadrila, na pojednávaní súdu uviedla, že keď kúpili dom s
nebohým pánom M., tak ani nevedela, že kde sa nachádza záhrada, pričom to doteraz ani nevie, pretože
všetko je tam uzavreté. Žalobkyňa na spoločnom prechode chová morky a hydinu, skoro aj po celom
dvore.

6. Žalovaná 2/ uviedla, že z podania žalobkyne zo dňa 02.05.2019 vyplýva, že sa pravdepodobne
domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva k C KN p. č. 73 zastavané plochy a nádvoria o výmere
607 m2, p. č. 83 záhrady o výmere 469 m2. Z Listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že podieloví spoluvlastníci
sa na výmerách jednotlivých pozemkov podieľajú nasledovne:
Výmera na podiel Výmera na podiel

C KN p. č. 73 C KN p. č. 83
N.. S. 303 m2 234 m2
Q.. J. 182 m2 117 m2
P.. V.J. 76 m2 59 m2
K.. M. 76 m2 59 m2

7. Podľa § 78 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje
pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená
podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. Typickým príkladom je žaloba o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V takom prípade sa musia konania zúčastniť všetci podieloví

spoluvlastníci, keďže jeho predmetom je celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a výrok
rozsudku zaväzuje len stranu konania. Ak súd zistí, že nie je splnená podmienka účasti všetkých
subjektov právneho vzťahu, žalobu zamietne. Pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci nerozluční
spoločníci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie, vyplývajúcej z hmotného
práva. (NS SR 4 Cdo/183/2011; NS SR 4 Cdo/94/2008; NS SR M Cdo 6/2003). Nakoľko stranou sporu

na strane žalobcu resp. žalovaných nie je K. M., ktorý smrťou stratil procesnú spôsobilosť, ani žiadny
právny nástupca, žalovaná 2/ navrhla žalobu zamietnuť vzhľadom na absenciu splnenia podmienky
núteného procesného spoločenstva.

8. Dňa 24.07.2018 žalovaná N. S. v zastúpení právnou zástupkyňou oslovila žalobkyňu vo veci zrušenia

a vyporiadania spoluvlastníctva k C KN parcele č. 83 záhrada o výmere 469 m2, ktorú svojvoľne
žalobkyňa zabrala pre seba. Navrhované riešenie zohľadňovalo spoluvlastnícke podiely všetkých
spoluvlastníkov. K dohode nedošlo.

9. Žalobkyňa navrhuje, aby sa k svojim nehnuteľnostiam dostala cez cudzí pozemok Q.. E.. Tento návrh

je absolútne neprijateľný. Nie je možné ani dôvodné, aby N.. S. ako spoluvlastníčka C KN parcely č.
73 v podiele 1/2, stratila deľbou prístup k nehnuteľnostiam na spoločnom dvore, a mala k nim prístup
tak, že bude musieť vyjsť na ulicu, vojsť do cudzieho dvora a vchádzať do svojich nehnuteľnosti odzadu.
Naviac pozemky Q.. E. nie sú predmetom tohto súdneho konania, a súd nemôže za účelom prechodu v
prospechN.S.naneanizriadiťvecnébremeno.Následnežalobkyňapoukazujenato,žegeodetvymeral

pre N. S. na C KN parcele č. 81 vo vlastníctve žalobkyne záhradu. Z predloženého geometrického plánu
také nič nevyplýva.10. Ak súd rozhoduje o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, nie je viazaný návrhom na spôsob
vyporiadania, musí dodržať poradie a podmienky jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného
spoluvlastníctva. Prvý spôsob vyporiadania nehnuteľnosti reálnym rozdelením pozemkov je v tomto

prípade možný a účelný za súčasného zriadenia vzájomného práva prechodu v prospech jednotlivých
spoluvlastníkov a na ťarchu pozemkov, ktoré im pripadnú do výlučného vlastníctva. Nie je teda možné
pristúpiť k druhému spôsobu vyporiadania - prikázania do vlastníctva žalobkyne, hoci aj čiastočne.
Spoluvlastnícky podiel žalobkyne postačuje svojou výmerou na to, aby mala dvor prislúchajúci k svojmu
rodinnému domu a k hospodárskym budovám, resp. pozemkom v jej výlučnom vlastníctve (C KN parcely

č. 78, 81 ) je možné zriadiť vecné bremeno.

11. Vzhľadom na nesplnenie podmienky podľa § 68 CSP, vzhľadom na to, že návrhy žalobkyne sú
v rozpore so zásadami zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a vzhľadom na to, že
spoluvlastník - K. M. - resp. jeho právny nástupca podľa návrhu žalobkyne nedostane absolútne nič, a
nie je zrejmé, ako by sa postavali jeho právni nástupcovia k nehnuteľnostiam, ktoré sú v jeho vlastníctve,

žalobkyňa 2/ navrhla žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

12. Žalovaný 3/ uviedol, že v exekučnej veci č. EX 328/2013 v prospech oprávneného Slovenský
plynárenský priemysel, a. s., Mlynské nivy 44/a, E., Q.: XX XXX XXX, P.. K.. K. G., R. 8, P. O.
E. XXX, E. proti povinnému, nebohému K. M., Z. XX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, pre vymoženie

pohľadávky oprávneného 706,38 Eur a jej príslušenstva, vykonáva exekúciu, na základe exekučného
titulu - platobného rozkazu, spisová značka 8Ro/109/2012, vydaného Okresným súdom Lučenec,
dňa 03.04.2012. Návrh na vykonanie exekúcie, na základe vykonateľného exekučného titulu na
peňažné plnenie bol doručený exekútorskému úradu dňa 31.03.2013. Dňa 21.01.2013 bolo vydané
poverenie na vykonanie exekúcie. Po vykonaní lustrácii majetku povinného a následného spracovania

bolo dňa 30.05.2013 vydané Upovedomenie o začatí exekúcie, a dňa 10.06.2013 bolo zaslané
povinnému. Dňa 30.07.2013 bol zaslaný na Okresný úrad Poltár - katastrálny odbor exekučný príkaz na
vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného.
Z upovedomenia o začatí exekúcie ako aj z exekučného príkazu vyplýva, že súdny exekútor postihol
jedine spoluvlastnícky podiel povinného, nebohého K. M., a žiaden iný spoluvlastnícky podiel, ani inej

osoby, nebol tunajším exekútorským úradom postihnutý, čo vyplýva aj z úplného výpisu Listu vlastníctva
č. XXX, katastrálne územie E.. Povinný K. M. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Súdny exekútor si prihlásil
pohľadávku, jej príslušenstvo a trovy dňa 05.10.2017 do dedičského konania, vedeného na Notárskom
úrade I., notárkou JUDr. C. P., pod číslom 5D/553/2016. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa k žalobe
ako exekútor vyjadriť nevie.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej 1/, prečítaním výpisu z LV č. XXX, k. ú.
E., oboznámením sa s vyjadrením K.. P. C., a zistil nasledovný skutkový stav:

14. Z výpisu Listu vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie E. má súd preukázané, že žalobkyňa,

žalovaná 1/ a žalovaná 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. 73 o výmere 607m2 zastavaná
plocha a nádvorie, parcely č. 83 o výmere 469m2 záhrada, a to žalobkyňa v spoluvlastníckom podiele o
veľkosti ?, žalovaná 1/ o veľkosti 1/8, žalovaná 2/ o veľkosti 3/6. Podielovým spoluvlastníkom je aj K. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, a to v spoluvlastníckom podiele 1/8.

15. Z vyjadrenia K.. P. C., notárky so sídlom I., Ž. XXX/XX, vo veci vedenej na okresnom súde,
spisová značka 5D/553/2016, po poručiteľovi K. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX,
je preukázané, že uznesením zo dňa 22.11.2019 bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva odúmrť
Slovenskej republike, zastúpenej Okresným úradom Banská Bystrica, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1,
BanskáBystricavzmysle§5zákonač.278/1993Z.z.akodočasnýsprávcamajetkuvcelostidedičského

podielu s povinnosťou uhradenia pohľadávok veriteľom. Uznesenie o dedičstve ešte nenadobudlo
právoplatnosť.

16. Podľa § 78 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), nútené spoločenstvo je
procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých

subjektov právneho vzťahu.
Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.17. Podľa § 142 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na
veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za

primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla
účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za
náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k
novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a
vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na
nehnuteľnosti.

18. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej

súvislosti, tak ako to predpokladá ustanovenie § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, mal súd za
to, že žaloba žalobkyne, je nedôvodná.

19.ZvýpisuListuvlastníctvač.XXX,katastrálneúzemieE.,másúdpreukázané,žežalobkyňa,žalovaná
1/ a žalovaná 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. 73 o výmere 607m2 zastavaná plocha

a nádvorie, parcely č. 83 o výmere 469m2 záhrada, a to žalobkyňa v spoluvlastníckom podiele o
veľkosti ?, žalovaná 1/ o veľkosti 1/8, žalovaná 2/ o veľkosti 3/6. Podielovým spoluvlastníkom je aj K.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, a to v spoluvlastníckom podiele 1/8.
Žalovaný 3/ podielovým spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti nie je.

20. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného sporového
konania je subjektom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný)
a druhá strana sporu je subjektom hmotno-právnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).

21. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva stranami sporu, musia byť všetci

podieloví spoluvlastníci. Súd nemôže prejednať žalobu len s niektorými spoluvlastníkmi, lebo voči
ostatným spoluvlastníkom, s ktorými nekonal, by bolo jeho rozhodnutie neúčinné. V danom prípade ide
v zmysle § 78 Civilného sporového poriadku o nútené spoločenstvo, v ktorom sa vyžaduje pre úspech
v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. (všetkých podielových spoluvlastníkov).

22.Onútenéprocesnéspoločenstvopôjdevtedy,keďpriamozozákonaalebozpovahyvecijezhľadiska
vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak povedané, existencia
spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotno-právnou úpravou.

23. Keďže z listinného dôkazu, a to z Listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie E. je zrejmé,

že podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/8 bol aj K. M., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, a po
ktorom dedičské konanie ešte nie je právoplatne skončené, uznesením zo dňa 22.11.2019 sa potvrdilo
nadobudnutie dedičstva odúmrť Slovenskej republike, zastúpenej Okresným úradom Banská Bystrica,
so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, v zmysle § 5 zákona č. 278/1993 Z. z., ako dočasnému správcovi majetku
štátu, a za neho v konaní nevystupoval žiaden právny nástupca, nebola splnená podmienka núteného

spoločenstva, a preto v zmysle § 78 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd musel žalobu zamietnuť.

24. Vo vzťahu k žalovanému 3/ súd žalobu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie v danom konaní,
keďže žalovaný 3/ nie je nositeľom hmotného práva, o ktoré v konaní ide, keďže nevlastní žiaden
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na Liste vlastníctva č. XXX, katastrálne

územie E..

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.27. Súd žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100 %, nakoľko v
konaní boli úspešní v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti

rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,

nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré

subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak odrozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť

napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo

späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.