Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/139/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812208497
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8812208497.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO 35 724 803, právne zastúpený: Advokátska kancelária Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ W. J., nar.
X.X.XXXX, bytom D. Z. XXX, 2/ B. J., nar. X.X.XXXX, bytom D. Z. XXX, o zaplatenie 167,30 eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/299/2012-101 zo dňa 11.
januára 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol.

V prevyšujúcej časti mení rozsudok tak, že žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 167,30
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 22.11.2006 do zaplatenia, a to všetko v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh na prerušenie konania zamieta.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej v 1. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:

„I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd nepriznáva žalovaným 1. a 2. náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka, § 2 písm. a), § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa,§ 39, § 52
ods. 1 , ods. 2, a ods. 3, § 53 ods. 1, ods. 4, § 54 ods. 1, ods. 2, § 524 ods. 1, ods. 2, § 533 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.8.2012
domáhal voči žalovaným v 1/ a 2/ rade zaplatenia sumy 167,30 eur, spolu s ročným úrokom z omeškania
vo výške 9,5% zo sumy 167,30 eur od 22.11.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobuodôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 3.12.2007 medzi postupcom
Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie č. 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len
„postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej v 1/ rade. Postupca

nadobudol uplatňované právo - pohľadávku s účinnosťou od 01.01.2006, kedy došlo zrušením bez
likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej
spoločnosti prešlo na postupcu, ktorý sa v dôsledku zlúčenia stal právnym nástupcom zanikajúcej
spoločnosti. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 22.11.2005 bola so žalovanou v 1/ rade uzatvorená Zmluva
č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva“). Platne uzavretou zmluvou sa žalovaná v 1/ rade zaviazala uhrádzať

poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaná si túto
povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 167,30 eur.
Žalovaný v 2/ uznal vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku. Zároveň uznal aj náklady
inkasného konania, ktoré si žalobca neuplatňuje. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje aj zákonný úrok
z omeškania počnúc dňom 4.12.2007, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

Žalovaníkudňupodaniažalobyneuhradiližiadnusumu.Nazáveržalobcauviedol,žedlžnásuma167,30
eur pozostáva z neuhradenej istiny úveru, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných
platieb započítaných na istinu.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že dohoda

o uznaní záväzku a splátkovom kalendári je úkonom, obsahom ktorého je uznanie existujúceho dlhu
odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade zo zmluvy a zároveň dohoda o tom, že predmetný dlh uhradia v
splátkach. Z formálneho i materiálneho hľadiska spĺňa predmetná dohoda všetky náležitosti. Vzhľadom
na to, že dohoda bola podpísaná 24.09.2009, nie je sporné, že pohľadávka navrhovateľa v čase podpisu
dohody nebola premlčaná. Dohoda nie je ničím neobvyklým a nie je možné ju hodnotiť ako nekalú

obchodnú praktiku zo strany veriteľa. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé ako súd dospel k
záveru, že je nekalou obchodnou praktikou dohoda o splátkach uzavretá v čase keď pohľadávka nebola
premlčaná. Pokiaľ ide o nepreukázanie oprávnenosti osoby podpísanej na uvedených dohodách konať
za žalobcu a následné vyhodnotenie dohôd ako absolútne neplatných, žalobca poukázal na skutočnosť,
že súd žalobcu nevyzval na objasnenie rozporu. Úvahy súdu o absolútnej neplatnosti dohôd sú pre

žalobcu prekvapivé. Poukázal na rozdielnosť uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka a § 110
ods. 1 Občianskeho zákonníka a na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky k tejto otázke. Nesúhlasil
s tým, že na daný prípad je možné aplikovať ustanovenie § 5b zákona 250/2007 Z.z. účinného od
01.05.2014. Aplikáciou tohto ustanovenia dochádza k narušeniu princípov právneho štátu. Navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu vyhovie.

5. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je potrebné zrušiť. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na tom, že uplatnený
nárok navrhovateľa je premlčaný, pretože súd prvého stupňa považoval za neplatnú predloženú dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku. Táto dohoda má byť neplatná pre rozpor so

zákonom v otázke konania za žalobcu. Možno dať za pravdu žalobcovi, že z rozsudku nie je zrejmé, z
akých dôkazov vychádza súd pri hodnotení tejto skutočnosti. Odvolací súd má za to, že bez predloženia
dôkazov o tom, či O. A. bol alebo nebol oprávnený pri podpisovaní dohody konať za žalobcu, nie
je možné urobiť konečný záver o tom, či takéto konanie bolo alebo nebolo v rozpore so zákonom.
Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že na dohode z 24.09.2009 nie je podpis dlžníka, len podpis

osoby pristupujúcej k dlhu. Táto skutočnosť pri rozhodovaní taktiež nebola zobratá do úvahy. Z doposiaľ
zisteného skutkového stavu je zrejmé, že dohoda o uznaní bola podpisovaná v čase, kedy nárok žalobcu
nebol ešte premlčaný. Nie je teda zrejmé na základe čoho by predloženie takejto dohody malo byť
nekalouobchodnoupraktikou.Napokonbeztoho,abysažalovanívyjadriliktomu,čiazaakýchokolností
tútodohodupodpísali,tiežniejemožnérobiťzáveryojejplatnosti,resp.ojejneprijateľnosti.Rozhodnutie

súdu prvého stupňa je teda predčasné kvôli nedostatočne zistenému skutkovému stavu, a preto odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.. Súd prvého
stupňa zistí, či O. A. bol alebo nebol oprávnený konať za žalobcu pri uzatváraní dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, zistí či žalovaní v 1. a 2. rade túto dohodu podpísali a za akých
okolností ju podpísali. Následne vyhodnotí jej platnosť a v závislosti od toho vo veci rozhodne.

6. Súd opätovne vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: Pôvodný veriteľ spoločnosť
TatraCredit, a.s. a žalovaná v 1. rade ako zákazník uzavreli dňa 16. 11. 2005 zmluvu o úvere, ktorou
sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej v 1. rade úver na kúpu vopred určeného tovaru a to pohovky ažalovaná sa zaviazala finančné prostriedky veriteľovi vrátiť v 12 mesačných splátkach vo výške 560,-
Sk mesačne.

7. Podľa Preambuly Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o úvere poskytované spoločnosťou
TatraCredit, a.s. ( ďalej len „Obchodné podmienky“ ), klient ako kupujúci si kupuje od spoločnosti
tovar vyšpecifikovaný na prednej strane zmluvy o úvere a spoločnosť ako predávajúci sa zaväzuje
tovar obstarať, dodať a poskytnúť mu na zakúpenie tohto tovaru spotrebiteľský úver za dohodnutých
podmienok.

8. Podľa Článku I. písm. a) Obchodných podmienok, účelom zmluvy je poskytnutie spotrebného úveru
v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu
spotrebiteľa z jednotlivých produktov spoločnosti.

9. V zmysle Článku III. písm. a) Obchodných podmienok, spotrebiteľ je povinný splácať riadne a

včas poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach v termínoch určených v splátkovým
kalendárom, inak vo výške a termínoch uvedených v zmluve a VOP. Splátky sú splatné do 20. dňa v
mesiaci. V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý úrok, príslušná časť istiny a poplatky, pričom
výška jednotlivých splátok je stanovená v zmluve.

10. Ako vyplýva z Článku III. písm. c) Obchodných podmienok, spotrebiteľ je povinný uhradiť spolu s
úverom aj zmluvne dohodnuté úroky , ktoré sú vypočítané ako anuitné a ďalšie náklady spojené so
spotrebiteľským úverom zahrnuté do jednotlivých splátok.

11. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.12.2007 v spojení s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení

pohľadávok zo dňa 3.12.2007 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca postúpila
pohľadávku voči žalovanému v 1. rade, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.

12. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, dátum posledného predpisu splátky bol dňa
20.11.2006 a dátum vypovedania dňa 21.11.2006. K rozhodujúcemu dňu 21.11.2007 bol počet dní

omeškania 365.

13. Dňa 24.9.2009 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
( ďalej len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, ktorý túto dohodu podľa Článku 1.3.
podpísal ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. V Článku 2.

Dohody - Uznanie záväzku, žalovaný v 2. rade ako osoba uvedená v bode 1.3 uznal čo do právneho
dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným
veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 167,30 eur,
príslušenstva podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 26,56 eur. V Článku 3. Dohody -
Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.3 vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní

dlhu a jeho následkoch.

14. Žalobca listami zo dňa 12.7.2012, označenými ako pokus o zmier, vyzval žalovaných na úhradu
dlžnej sumy v celkovej výške 283,51 eur, pozostávajúcej z istiny neuhradeného úveru vo výške 167,30
eur, zmluvného/zákonného úroku vo výške 89,66 eur, dlžníkom uznaných nákladov inkasného konania

v sume 26,56 eur.

15. Žalovaní sa pojednávania nezúčastnili a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnili.
Dňa 05. 10. 2016 žalobca predložil súdu plnomocenstvo, ktorým splnomocnil O. A. na zastupovanie
spoločnosti pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom klientov

spoločnosti, a to najmä na zastupovanie pri osobných návštevách dlžníkov.

16. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi
ako spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že zmluva bola uzavretá 22. 11. 2015, teda za účinnosti
Občianskeho zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu

zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou v 1. rade bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená
zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je súd toho názoru, že je
daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou v 1. rade bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda
spotrebiteľská zmluva. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou
v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou

ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

18.Žalovanýv2.radedňa24.9.2009podpísalnasamostatnomformuláriDohoduouzavretísplátkového
kalendára a uznaní záväzku. Napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej dohody ešte nemala byť
pohľadávka žalobcu premlčaná, v bode 3.1 dohody je uvedené, že osoby v bode 1.2 a 1.3. vyhlasujú,

že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V danom prípade totiž ide o predformulovaný
obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom
je možné mať pochybnosti o tom, že žalovaní si boli vedomí dôsledkov uznania dlhu. Žalobca v danom
prípade nepredložil dôkaz, či a akým spôsobom poučil žalovaných pri uzatváraní tzv „Dohody“ , naviac
sám vyhľadal žalovaných za účelom podpisu dohody, teda iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody

nevychádzala od spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach,
keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár. Vzhľadom
na takto predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom,
že ide o skutočný prejav vôle žalovaných uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so
žalobcom.

19. Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď

nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

20. Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil skúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých
obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné
prehliadať ani v rovine súkromného práva. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej
obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo

uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

21.Podstatnýmnarušenímekonomickéhosprávaniaspotrebiteľasarozumievyužitieobchodnejpraktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak

neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa)

22. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené
zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa,

ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovanými súd
považuje za právne neúčinné, pretože žalovaní nemali vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je
zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom,
že ide o skutočný prejav vôle žalovaných uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so
žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaní uvedenú dohodu spojenú s

uznanímdlhunepodpísali.Žalobcavrozporespožiadavkamiodbornejstarostlivostižalovanýchnepoučil
o následkoch podpisu dohody a uznania, naviac sám iniciatívne vyhľadal žalovaných, ktorí v dobrej
viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísali formulár, obsah ktorého im nebol úplne zrejmý. Žalobca
sám vyhľadal žalovaných v mieste ich trvalého bydliska, čo je nepochybné, keď ako miesto uzavretiadohody je uvedená obec trvalého bydliska žalovaných. V dôsledku takéhoto konania mohli byť žalovaní
konfrontovaní rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia
mohlo ovplyvniť žalovaných v ich správaní, výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače

uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára s cieľom čo najskoršieho odchodu pracovníka
žalobcu a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v súvislosti s jeho zotrvaním v domácom prostredí
žalovaných, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov mohol byť žalovanými vykonaný bez náležitého
oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody, a tak v konečnom dôsledku k ich zaviazaniu sa
k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych

predpisov, o ktorých žalovaní nemali vedomosť.

23. Súd poukázal aj na ďalšiu skutočnosť a to, že ak ma žalobca skutočne eminentný záujem na
úhrade záväzku žalovanými, ktorý možno vyvodiť práve z jeho iniciatívy vyhľadať osobne žalovaných
za účelom uzavretia splátkového kalendára a dojednania splátok, a tým akéhosi aktu ústretovosti z jeho
strany voči žalovaným, no za súčasného dojednania straty výhody splátok v prípade ich nesplácania

podľa splátkového kalendára, za stavu, keď žalovaní splátkový kalendár nedodržiavali a tým sa stal
splatným celý žalovanými uznaný dlh, podal žalobu po troch rokoch s uplatnením úroku z omeškania za
celé obdobie od účinnosti postúpenia predmetnej pohľadávky. Celé toto konanie vrátane zabezpečenia
uznaniazáväzkumožnopotomhodnotiťakokonanieprinajmenšomšpekulatívnescieľomzabezpečenia
exekučného titulu a následného vedenia exekúcie voči žalovaným na pohľadávku, ktorá síce je tvorená

dlžnou istinou ku dňu postúpenia, no príslušenstvom pohľadávky spočívajúcom jednak v úrokoch z
omeškania ako aj v trovách konania, a to najmä trovách právneho zastúpenia za niekoľko rokov
omeškania, ktorá suma môže v konečnom dôsledku niekoľkonásobne prevýšiť dlžnú sumu, ktorú v
konečnom dôsledku budú musieť žalovaní uhradiť.

24. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade iba pristúpil k záväzku podpisom
dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, a teda pristúpil k záväzku, ktorý deklaroval
iba pracovník žalobcu, nie však aj samotný dlžník, ktorý pri podpise predmetnej listiny prítomný nebol.
Preto aj informácie o dlhu v danom momente mal žalovaný v 2. rade sprostredkované len od pracovníka
žalobcu a jeho vedomosť o existencii dlhu, stave jeho splatenia a ďalších skutočnostiach mohla byť

skreslená.

25. Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje
dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon
a prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka a zároveň ustanovenia

o tom, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, napriek tomu, že v
čase podpisu predmetnej dohody ešte nebola pohľadávka premlčaná. Takto vytvorený formulár pôsobí
na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

26. Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí

splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24. 09. 2009, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku,
lebo pri uzavretí predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa
nimi súd zaoberal a uviedol vyššie a teda ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, súd neposkytol
ochranu takto uplatnenému právu.

27. Vzhľadom na závery Krajského súdu v Prešove ako aj opätovného dokazovania vyplýva, že zámer
žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku zo dňa 24. 09. 2009, ktorú podpísal odporca v 2. rade, súd hodnotí ako nekalú
obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok
odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší

správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovaným v 2. rade súd považuje za právne neúčinné, pretože
žalovaný v 2. rade nemal vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o
uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle
žalovanéhov2.radeuznaťdlhanejdeibaovôľuuzavrieťdohoduosplátkachsožalobcom.Zuvedeného
je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaný v 2. rade uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu

nepodpísal. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti nepoučil o následkoch podpisu
dohody a uznania, naviac sám iniciatívne vyhľadal žalovaného v 2. rade, ktorý v dobrej viere a snahe
uhradiť dlh v splátkach, podpísal formulár, obsah ktorého mu nebol úplne zrejmý.28. Bolo potrebné poukázať aj na skutočnosť, že ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou,
nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň
uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ a

zároveň ustanovenia o tom, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch,
napriektomu,ževčasepodpisupredmetnejdohodyeštenebolapohľadávkapremlčaná.Taktovytvorený
formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho
účelom a preto súd žalobu zamietol.

29. O trovách konania rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Žalovaní boli v celom rozsahu úspešní, avšak trovy
konania im nevznikli, a preto súd rozhodol, že žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

30. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté
rozhodnutie tak, že žalobe vyhovie a zároveň si uplatnil trovy provinštančného ako aj odvolacieho

konania. Odvolanie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

31. Rozhodnutie súdu nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ale zo subjektívnych
záverov súdu, ktoré v konaní nevyplynuli z vykonaného dokazovania. Súd bez toho, aby čo i len vypočul
žalovaných k okolnostiam uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ktorú
uzavreli obaja žalovaní, avšak súd v odôvodnení uvádza, že ju uzavrel len žalovaný 2/) v odôvodnení

rozhodnutia skutkovo uzatvára, že žalovaní by pri dostatku informácií uvedenú dohodu neuzatvorili,
nakoľko nemali vedomosť o následkoch uznania dlhu a neboli poučení o následkoch uznania dlhu. Ani
jeden z týchto záverov nevyplynul z vykonaného dokazovania a súd si ich prakticky „vytvoril“. Žalovaní
v konaní neuvádzali okolnosti uzavretia dohody, neuvádzali, ani či by pri dostatku informácií takúto
dohodu uzavreli opätovne, ani či boli poučení o následkoch uznania dlhu. Súd napriek tomu, že žiadny

dôkaz nesvedčil týmto záverom (a to ani len výpoveď žalovaných) poňal tieto svoje subjektívne úvahy
do odôvodnenia a navyše práve z dôvodu týchto subjektívnych a v konaní žiadnou stranou netvrdených
záverov zamietol žalobu. Uvedené považuje žalobca v právnom štáte za neprípustné, postup súdu za
svojvoľný a v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu.

32.Podľanázoružalobcusúdvrozporesust.§220ods.2C.s.p.vodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia
neuviedol, aké skutočnosti tvrdil v konaní žalobca, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo
veci vyjadrili žalovaní a aké prostriedky procesnej obrany použili. Pohľadávka uplatnená v tomto konaní
je pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere (t. j. nie z dohody o uzavretí splátkového kalendára a
uznanízáväzku).Akpretoajmalsúdzato,žeuzavretiedohodyosplátkovomkalendáriauznanízáväzku

bolo za použitia nekalej obchodnej praktiky, potom súd nemal na tieto dohody prihliadať a rozhodnúť
o pohľadávke zo zmluvy o úvere tak, ako keby tieto dohody ani neboli súdu predložené. Súd však bez
bližšiehoodôvodnenia,skrajnesubjektívnymizávermi,ktorénevyplynulizdokazovaniažalobuzamietol.
Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretú so žalovaným 1/ navyše súd v
odôvodnení ani len nespomenul, a to aj napriek tej skutočnosti, že bola podaním z 27.10.2016 súdu

opätovne zasielaná. Pokiaľ súd neprihliadol na uznanie záväzku zo strany žalovaných, potom zrejme
zamietolžalobuzdôvodupremlčania.Vtejtosúvislostijenutnézdôrazniť,žepremlčanienebolovkonaní
namietnuté a preto je aj tento postup súdu v absolútnom rozpore s právom strany na spravodlivý súdny
proces.Vnadväznostinauvedenéžalobcazastávanázor,ževyššiecitovanéodôvodnenienapadnutého
rozhodnutiajenepreskúmateľnéaabsolútnenerešpektujúceskutkovýstavveci,čímsúdodňalžalobcovi

možnosť konať pred súdom a porušil žalobcove právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR v spojení s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

33. Žalobca ďalej opätovne poukázal na skutočnosť, že dňa 24.09.2009 žalovaný 1/ podpísal Dohodu

o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, na základe ktorej žalovaný 1/ uznal záväzok
voči žalobcovi vzniknutý zo zmluvy č. XXXXXXXX. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že
dňa 24.09.2009 žalovaný 2/ podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
(ďalej len „Dohoda“), prostredníctvom ktorej žalobca v súlade s ust. § 533 Občianskeho zákonníkaumožnil žalovanému 2/ pristúpenie k záväzku a poskytol mu možnosť uhradiť záväzok žalovaného
1/ v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný 2/ uvedenou Dohodou zároveň uznal záväzok voči
žalobcovi vzniknutý zo zmluvy č. XXXXXXXX, uzavretej medzi žalovaným 1/ a právnym predchodcom

žalobcu.

34. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

35. Žalobca podaním zo dňa 26.11.2020 navrhol súdu, aby vyhovel podanej žalobe, alternatívne, aby

prerušil konanie do skončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky na základe návrhu
OkresnéhosúduMartinnazačatiekonaniaosúladeprávnychpredpisovpodľačl.125ÚstavySlovenskej
republiky.

36. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

37. Podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom,
že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci

sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

38. Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

39. Podľa ustanovenia § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonať
po prvý raz.

40. Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.

41. Podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno
vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť
obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

42. Podľa ust. § 879v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo
spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

43. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa či dlžníka. Vyžaduje
márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním subjektívneho práva

veriteľom. (porovnaj Rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/146/2008)

44. Žalobca si uplatnil plnenie, ktoré vyplývalo zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 22.11.2005
uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu TatraCredit a.s. a žalovanou v 1. rade. Predmetom
úveru bolo financovanie kúpy pohovky.

45. Z uzatvorenej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na výške úveru 241,65 eur (7280,- Sk),
z toho zaplatená časť kúpnej ceny vo výške 18,59 eur (560,- Sk), mesačné splátky v počte 12, výška
mesačnej splátky 18,59 eur (560,- Sk), RPMN 15,09 %.

46. Po uzatvorení tejto zmluvy síce žalobca uzatvoril so žalovaným v 2. rade Dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24.09.2009, avšak predmetná dohoda je neplatná pre
rozpor s ust. § 533 Občianskeho zákonníka o pristúpení k záväzku. V danom prípade ide o formulárovú
predtlač dohody. Podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka je možné pristúpiť k peňažnému záväzku,alebo jeho dostatočne identifikovanej časti. Na zmluvu o pristúpení k záväzku sa vzťahujú všeobecné
ustanoveniaonáležitostiachprávnychúkonovvzmysle§34anasl.,právnyúkonjeprejavvôlesmerujúci
najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto

prejavom spájajú. Takáto dohoda o pristúpení k záväzku podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka
predložená nebola.

47. Odvolacia námietka žalobcu v tom smere, že žalovaná v 1. rade ako dlžník podpísala Dohodu o
uznaní záväzku zo dňa 24.09.2009 nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (č.l. 5, č.l. 86). Z obsahu

Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24.09.2009 vyplýva, že dlžníkom
podpísaná nebola.

48. Z obsahu spisu ďalej zrejmé, že žalovaná v 1. rade bola v priebehu celého konania pasívna a
neuplatnila námietku premlčania uplatneného nároku.

49. Oprávnenie súdov ex offo prihliadať na premlčanie v prípade spotrebiteľských sporov, s poukazom
na prechodné ustanovenie § 879v Občianskeho zákonníka, súdy môžu postupovať len v prípade konaní
začatých po účinnosti uvedeného ust. § 54a Občianskeho zákonníka, t.j. po 05.12.2018. Vzhľadom na
to, že v predmetnom prípade bola žaloba podaná na súd dňa 30.08.2012, t.j. pred účinnosťou ust. §
54a Občianskeho zákonníka, nebolo možné ust. § 54a Občianskeho zákonníka v predmetnom prípade

aplikovať.

50. Za tohto stavu nezostávalo súdu iné, ako uplatnenú pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy žalobcovi
priznať.

51. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením súdu prvej inštancie a jeho záverom,
že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24.09.2009 je neplatná. Nič to
však nemení na tom, že pre absenciu vznesenia námietky premlčania zo strany žalovanej je treba na
základe platne uzatvorenej zmluvy žalobcovi žalovaný nárok priznať. Ak je uplatnený nárok zo zmluvy,
dohoda o uznaní záväzku je len zabezpečovacím inštitútom.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd výrok o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2.
rade pre neplatnosť dohody o uznaní záväzku v súlade s ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil. Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade výrok o zamietnutí žaloby podľa ust. § 388 C.s.p.
zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovel.

53. Podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

54. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 odsek 1, odsek 2 C.s.p. v spojení s § 255

odsek 1 C.s.p. tak, že žalobca vzhľadom na úspech v konaní má vo vzťahu k žalovanej v 1. rade nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v 2.
rade v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

55. Podľa ust. § 162 odsek 1 C.s.p., súd konanie preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,

c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

56. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobcovi priznal ním uplatnený nárok, preto

návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. zamietol.

57. Zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv v ust. §
54a Občianskeho zákonníka je reakciou na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS11/2016-60 zo dňa 07.02.2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 v

spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Inštitúty premlčania a preklúzie sú v zásade
inštitútmi „jednoduchého práva“, je však namieste používať ich po zohľadnení a vyvážení všetkých
hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je prípustné, aby zákonodarca robil „sektorové výnimky“
pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva s ohľadom na premlčanie, či preklúziu a pre určité
typy právnych vzťahov nastavoval jednak rozdielne premlčacie doby (rozlišovanie medzi všeobecnou

premlčacou dobou a osobitnými) alebo aj rozdielne právne následky pre nevykonanie práva v určenej
dobe (preklúzia podľa § 504 Občianskeho zákonníka). Pri subjektívnych majetkových právach zo
spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex
lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný
stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore
vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom

inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Cieľom ustanovenia §
54a Občianskeho zákonníka je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv
boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami
štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku
čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce

zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho
záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať
proti vôli povinného subjektu. V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia
premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1
Občianskehozákonníka).Zavymáhaniepremlčanéhoprávazospotrebiteľskejzmluvysarozumiesúdne

konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude
oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr.

58. Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis (t.j. § 54a

Občianskeho zákonníka), ktorý sa týka danej veci, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a z
dôvodu, že odvolací súd žalobe vyhovel, neboli tak splnené podmienky, aby bolo toto konanie v zmysle
návrhu žalobcu v súlade s postupom podľa § 162 odsek 1 písm. b) C.s.p. prerušené a vec postúpená
Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie podľa čl. 125 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky,
návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).