Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/420/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712201838
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:8712201838.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci maloletého dieťaťa T. H. nar. XX.X.XXXX a maloletého dieťaťa
K. H. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice, Staničné námestie č. 9, pracovisko Košice I, Žižkova č. 21, Slovenská republika detí rodičov G.
H. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v U. republike, XXX/i U. street, XX XXX T. zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Azariová & Ružbašan Law firm s.r.o., Kmeťová č. 26, 040 01 Košice, Slovenská republika

a I.. U. R. nar. X.X.A. bývajúcej v G. republike, C. - G. G. na C. ul. č. XX zastúpenej advokátkou
JUDr. Kristínou Hoholíkovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Poprade na Námestí Sv. Egídia 18/41,
Slovenská republika o návrhu otca na nariadenie návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu o
odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 31.5.2012 č.k. 22P 21/2012-312 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Košice I z 31.5.2012 č.k. 22P 21/2012-312 m e n í tak, že návrh
otca, aby súd nariadil návrat mal. T. H. nar. XX. 1. XXXX a mal. K. H. nar. XX.X.XXXX do miesta

ich obvyklého pobytu XXX/X U. street, T., U. republika do troch dní od doručenia písomného
vyhotovenia uznesenia, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením z 31.5.2012 č.k. 22P 21/2012-312 nariadil návrat mal. T. H. nar.
XX.X.XXXX a mal. K. H. nar. XX.X.XXXX do krajiny obvyklého pobytu XXX/i U. street XXXXX T., U. a
za miesto obvyklého pobytu mal. T. H. nar. XX.X.XXXX a mal. K. H. nar. XX.X.XXXX určil U.. O trovách

konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak na základe návrhu otca doručeného súdu 9.3.2012, ktorým sa domáhal, aby súd
nariadil návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu do Talianskej republiky do troch dní od
doručenia uznesenia. Konajúci súd právne posúdil vec podľa článkov 1, 3, 4, 12 a 17 Dohovoru o
občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí publikovanom oznámením Ministerstva

zahraničných vecí SR pod č. 119/2001 Z.z. prijatého Haagskou konferenciou medzinárodného práva
súkromného 25.10.1980, ktorý pre Slovenskú republiku vstúpil v platnosť 1.2.2001 (ďalej len „Dohovor“)
a nariadenia Rady ES č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie ES
č. 1347/2000 s odôvodnením, že neoprávnenosť konania odňatím mal. T. H. nar. 29.X.XXXX a mal. K.
H. nar. XX.X.XXXX z miesta ich obvyklého pobytu bola naplnená. Uviedol, že maloleté deti T. a K. sa

narodili z partnerského vzťahu rodičov, obidve deti majú slovenské, ako aj talianske štátne občianstvo,
od narodenia sú prihlásené k trvalému pobytu v Talianskej republike, ako aj v Slovenskej republike
a rovnako sú prihlásené do základnej školy v obidvoch krajinách. Matka neustále premiestňovala
maloleté deti z Talianskej republiky do Slovenskej republiky, pričom sa v júni 2011 rozhodla spolu s
deťmi vrátiť sa do Talianskej republiky, čo potvrdila aj tým, že maloleté deti v septembri 2011 začali
chodiť do školy v T.. Dňa 27.9.2011 matka maloletých detí využila služobný pobyt ich otca v Kórejskej

republike a maloleté deti premiestnila do C. na Slovensko sama, bez súhlasu otca maloletých detí,
ktorý nemohol nič podniknúť. Matka vedela, že mal. T., ktorý je pod odbornou lekárskou starostlivosťouC.. X. D. pracujúceho na Klinike srdcových chorôb II. polikliniky v Neapole, ktorá poskytovala lekársku
starostlivosť maloletému od jeho útleho veku až do jeho neoprávneného premiestnenia matkou do
Slovenskej republiky, čaká ďalšia operácia (výmena náhradnej nytrálnej chlopne za novú) a zo zoznamu

čakajúcich na operáciu bol vyradený, pretože sa nedostavil na dôležitú zdravotnú prehliadku 20.10.2011
napriek tomu, že matka o tomto termíne vedela a otec jej poslal naliehavý telegram. Matka navštívila
Detské kardiocentrum Slovenskej republiky v Bratislave na Limbovej ul. č. 1 v máji 2011 a mal. T.
mal byť zaradený do kardiochirurgického indikačného seminára s indikáciou na operáciu na základe
echo-kardiografického vyšetrenia, k čomu nedošlo, pretože matka ošetrujúcemu lekárovi oznámila, že

sa vracajú do Talianska a tam chcú pokračovať v liečbe dieťaťa. V tejto súvislosti súd prvého stupňa
konštatoval, že matka neoprávneným premiestnením mohla mal. T. spôsobiť vážnu ujmu na zdraví,
keďže sa nemohol zúčastniť dôležitého kontrolného vyšetrenia v Taliansku. Konajúci súd dospel k
záveru, že matka jednostrannými úkonmi na základe vlastného rozhodovania dlhú dobu premiestňovala
maloleté deti z jednej krajiny do druhej, čím odlučovala maloleté deti od vzťahu k otcovi, od výchovného,
rodinného zázemia a citových väzieb, ktoré mali v mieste svojho obvyklého pobytu a od prostredia, v

ktorom vyrastali, preto nariadil návrat mal. T. a mal. K. do miesta ich obvyklého pobytu v Talianskej
republike. Tiež konštatoval, že maloleté deti majú citovú väzbu na obidvoch rodičov a vyjadrenia mal. K.
vo vzťahu k otcovi a vôle, že nechce bývať v Taliansku, ale na Slovensku, sú ovplyvňované prostredím,
v ktorom teraz žije viac ako sedem mesiacov mimo obvyklého pobytu v Neapole. Súd prvého stupňa o
trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí z dôvodov podľa §
205 ods. 2 písm. a/, d/, e/, f/ a h/ O.s.p. a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a konanie zastavil, alternatívne rozhodnutie prvostupňového
súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil a to tak, že za miesto obvyklého pobytu maloletých detí T. H. nar.

XX.X.XXXX a mal. K. H. nar. XX.X.XXXX určil C. XXXX/XX, XXX XX C. - G. G., G. republika. F., že
listinnými dôkazmi preukázala, že obidve maloleté deti majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky
v C. a od r. 2007 reálne žijú (fyzicky trvalo sú) len v C. na Slovensku, kde nepretržite navštevujú povinnú
školskú dochádzku. Úradný záznam predložený otcom detí o zložení rodiny (č.l. 62 spisu) označila za
obsolentný (zastaraný), pretože skončila jej platnosť povolenia na pobyt v Taliansku v r. 2008, na území

Talianska sa nezdržiava a teda nemá trvalý pobyt. Jediným dôvodom, pre ktorý otec neodhlásil maloleté
deti z trvalého pobytu v Taliansku, je čerpanie dávok sociálneho zabezpečenia, na ktoré by mu v prípade
zániku trvalého pobytu detí v Neapole nárok zanikol. Otec si teda nesplnil oznamovaciu povinnosť voči
matrike v Neapole a dlhodobo neoprávnene čerpal dávky sociálneho zabezpečenia, pričom v súčasnom
konaní argumentuje práve listinou, ktorej neplatnosti z dôvodu odporovania skutočnému stavu a zákonu

si je vedomý a ktorú sám spôsobil. Rovnako listinnými dôkazmi preukázala, že maloleté deti navštevujú
špeciálnopedagogickú školu a záujmové krúžky na Slovensku od r. 2007, t.j. preukázala, že obidve
maloleté deti navštevovali sústavne školskú dochádzku len na Slovensku, poznajú slovenský jazyk
slovom aj písmom na úrovni zodpovedajúcej veku ich rovesníkov, slovenský jazyk je ich rodný jazyk, v
ktorom komunikujú a získavajú poznatky o svete. Mal. T. ako dieťa so špecifickými potrebami prežíva

plnohodnotný život na Slovensku, je začlenený do bežnej triedy základnej školy a je v každodennej
starostlivosti špeciálneho pedagóga, s ktorým má 1 vyučovací blok (hlavné predmety slovenský jazyk
a matematiku podľa osnov pre špeciálne školy) a 2 vyučovací blok trávi s impaktnými deťmi v bežnej
triede na vyučovaní iných predmetov vrátane anglického jazyka a náboženstva. Navštevuje výtvarný
a hudobný odbor Základnej umeleckej školy na Letnej ul. v Poprade, čo mu opäť slúži v arteterapii

a je nadštandardne socializovaný. V r. 2012 obidve deti absolvovali prvé sväté prijímanie tiež na
Slovensku. Na konci školského roka 2010/2011 požiadala o prerušenie školskej dochádzky maloletých
detí na Slovensku na obdobie jedného školského roka, aby umožnila deťom nastúpiť na základnú
školu v Taliansku a obidve deti boli 14.9.2011 zapísané na základnú školu v Neapole, pričom ju
navštevovali len niekoľko dní do 26.9.2011. Je zrejmé, že označenie ani nie dvojtýždňového pobytu

detí v škole v Neapole za „školskú dochádzku“ na úrovni vzdelávacieho procesu na Slovensku, je
zo strany prvostupňového súdu prehnané a nezodpovedajúce skutočnosti. Pokus o začlenenie detí
do školskej dochádzky v Neapole nebol úspešný, nakoľko na Slovensku je, predovšetkým mal. T.
zabezpečená starostlivosť na vyššej odbornej úrovni a návrat do školy na Slovensku bolo pre deti v
danom období to najlepšie. Vyjadrila názor, že každá matka dieťaťa s Downovým syndrómom, ktorá

posledných šesť rokov strávila zabezpečovaním všetkých jeho sociálnych potrieb vrátane špeciálneho
vzdelávania, začlenenia do kolektívu ostatných detí za nemalej súrodeneckej podpory mladšieho brata,
intenzívnejspoluprácespedagógmi,psychológmi,lekármi,poabsolvovaníštúdiašpeciálnejpedagogiky
s cieľom pochopiť a naplniť všetky potreby dieťaťa, by po dvoch týždňoch strávených v škole, kde jejdieťa so špecifickými potrebami bolo začlenené do klasickej triedy bez prítomnosti brata, pričom mu bol
pridelený osobný asistent len na tri hodiny denne a súčasne výuka prebiehala len v talianskom jazyku,
ktorému dieťa vôbec nerozumie, nepozná tento jazyk slovom ani písmom, rozhodla by sa rovnako,

t.j. vrátiť sa do známeho prostredia, kde deti majú všetky potreby naplnené. Zdôraznila, že maloleté
deti pochádzajú z partnerstva rodičov, ktorí sú občanmi dvoch rozličných štátov a po ich vzájomnej
dohode žili trvalo od r. 2007 na území Slovenska, kde navštevovali školu a inak sa socializovali, každé
letné prázdniny trávili s otcom v Taliansku, rovnako aj Vianočné sviatky a Veľkú noc, stretávali sa s
otcom aj v čase jeho pracovných ciest do Nitry a Budapešti a o tom, že nebránila otcovi stretávať

sa s deťmi, svedčia aj fotografie predložené otcom za účelom preukázania jeho dobrého vzťahu s
deťmi. Z podrobnej evidencie (rozpisu) výdavkov na deti v r. 2008-2011 predloženej otcom je možné
zistiť, že s maloletými deťmi pravidelne cestoval do Talianska len v čase letných prázdnin, Vianoc a
Veľkej noci, náklady na letenky na cestu do Talianska a späť na Slovensko platil otec t.j status quo
otec akceptoval a dohoda rodičov o starostlivosti maloletých detí bola jasná a zrejmá aj pre tretie
osoby. Jej konanie preto nie je možné klasifikovať ako nerozhodnosť, resp. nespoľahlivosť, práve

naopak, konala v záujme zachovania vzťahu otca s deťmi. Odmietla konštatovanie konajúceho súdu,
že zneužila neprítomnosť otca a bez jeho vedomia sa odsťahovala na Slovensko. V tejto súvislosti
uviedla, že v čase, keď otec detí bol na služobnej ceste v Kórei, po hádke so starou matkou detí (zo
strany otca), ktorá ju spolu s deťmi zamkla, ale za asistencie talianskej polície, o čom bol urobený
oficiálny záznam, odsťahovala sa s deťmi do letného sídla patriaceho otcovi detí v Taliansku, odkiaľ sa

tri dni pokúšala s otcom detí spojiť a informovať ho o aktuálnej situácii, ale otec detí nekomunikoval
ani telefonicky ani prostredníctvom skypu a napokon sa ale spojil s mal. K., ktorý ho o návrate na
Slovensko informoval. Zdôraznila, že Detské kardiocentrum v Bratislave, kde je mal. T. pod dohľadom
I.. D., je považované za špičkové pracovisko poskytujúce vysoko kvalifikovanú zdravotnú starostlivosť.
Upresnila, že primárnou diagnózou mal. T. je chromozómová anomália morbus Down a ochorenie srdca

je pridruženou chorobou rovnako, ako aj celiakia, dyslalia, mentálne oneskorenie a možnosť pridruženia
ďalších akútnych ochorení, ako bolo u maloletého T. upchatie močovej rúry, ochorenie štítnej žľazy,
očí a iné, čo sa dopredu nedá predvídať, iba pozorovať dennodenne jeho psychický a fyzický stav a
byť pod dohľadom viacerých lekárskych a terapeutických odborníkov a nestačí len raz v roku navštíviť
C.. D.. Konštatovala, že okrem MUDr. D. v Detskom kardiocentre v Bratislave je mal. T. v starostlivosti

kardiologičky I.. Kovalčíkovej v Poprade, detského čeľustného stomatológia MUDr. Petríka v Poprade,
súkromnej zubnej ambulancie a zubnej hygieny MUDr. Šerafínovej v Kežmarku, z čoho je zrejmé, že
nezanedbáva zdravotnú starostlivosť maloletých detí, naopak, pričom aj v Taliansku sa na vyšetreniach
zúčastňovala výlučne sama, nakoľko otec spravidla nemal čas. Uviedla, že otec znevažuje slovenské
zdravotníctvo, pričom sa sám zúčastnil na vyšetrení u kardiologičky MUDr. Višňovskej v Košiciach v

r. 2008 a v Detskom kardiocentre u MUDr. Harenčárovej 1.4.2010 a otcov brat, ktorý bol prítomný
počas operácie mal. T. na urológii v Bratislave na jar 2012 vidiac profesionálnu úroveň zdravotníctva
poznamenal, že aj on sa príde dať operovať na Slovensko. Poznamenala, že mal. T. nenavštevuje
rehabilitačné centrum v Taliansku, nemá zabezpečenú logopedickú starostlivosť a navyše talianskemu
jazyku nerozumie, lebo už piaty rok sa vzdeláva iba v slovenskom jazyku. Otec maloletých detí vzhľadom

na svoju pracovnú zaneprázdnenosť ani len nemá potuchy o rozsahu potrieb detí a je zarážajúce,
že konajúci súd napriek všetkým predloženým dôkazom dospel k záveru, že výlučne otec je schopný
poskytnúť deťom starostlivosť na požadovanej úrovni. Otec nie je schopný v Taliansku zabezpečiť
mal. T. lekársku ani terapeutickú starostlivosť, keďže je stále neprítomný a výchovu detí prenecháva
na svoju starú a chorú matku po mozgovej mŕtvici. Vytkla konajúcemu súdu, že nepreskúmal všetky

dokumenty, úradné listiny, lekárske správy a vyjadrenia psychológov a pedagógov, ktoré slúžili ako
dôkazy,nerešpektovalvyjadreniaastanoviskáúradupráce,sociálnychvecíarodiny,ktorénedoporučujú
odchod detí do Talianska a ani nevysvetlil, prečo si názor tejto inštitúcie neosvojil. Vyjadrila názor, že
prvostupňový súd sa pri svojom rozhodovaní správne opieral o Haagský dohovor o občianskoprávnych
aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Dohovor“) a nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o

právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností (ďalej len „Nariadenie“), ale tieto nesprávne aplikoval. Konštatovala, že pojem obvyklého
pobytu dieťaťa nie je exaktne legálne upravený, avšak k jeho výkladu je možné dospieť prostredníctvom
dostupnej judikatúry, ktorou je rozsudok Súdneho dvora z 23.12.2009 vo veci C - 403/09 PPÚ k otázke
účelu aplikovateľnosti Dohovoru a Nariadenia vo vzťahu k právam dieťaťa, rozsudok Súdneho dvora z

22.12.2010 vo veci C - 497/10 PPÚ k otázke výkladu pojmu obvyklý pobyt a rozsudok Súdneho dvora z
1.7.2010 vo veci C - 211/2010 PPÚ. Na základe tejto judikatúry a preukázaného skutkového stavu nie je
zrejmé, aká úvaha viedla prvostupňový súd k rozhodnutiu, že miestom obvyklého pobytu maloletých detí
je Talianska republika a súčasne nie je zrozumiteľné, v čom videl prvostupňový súd záujem maloletýchdetí, keď nariadil ich nútený odchod do Talianskej republiky. Ak týmto záujmom mala byť domnelá lepšia
zdravotná starostlivosť pre mal. T. v Taliansku, potom prvostupňový súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
vo vzťahu k K. H.. Na základe dôvodov uvedených v odvolaní konštatovala, že prvostupňový súd

nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav.

Otec maloletých detí vo vyjadrení žiadal príslušný súd, aby odvolanie matky maloletých detí zamietol a
uznesenie Okresného súdu Košice I sp.zn. 22P 21/2012-312 zo dňa 31.5.20121 v súlade s § 219 potvrdil

ako vecne správne, a teda nariadil návrat mal. T. H. nar. XXX.X.XXXX a mal. K. H. nar. XX.X.XXXX
do krajiny ich obvyklého pobytu 169/i U. street XXXXX T., U. republika a za miesto obvyklého pobytu
oboch maloletých detí určil U. republiku. Zdôraznil, že od momentu, kedy sa maloleté deti narodili, majú
svoje trvalé bydlisko v Talianskej republike, sú talianskymi občanmi, majú trvalé bydlisko na adrese
XXX/i D. U., predmestie X., XXXXX T., U. republika a sú držiteľmi talianskeho cestovného pasu. Všetky
tieto skutočnosti dostatočne preukázal v priebehu konania a sú potvrdené aj rozhodnutím súdu pre

mladistvých v Neapole č. 1191/11 zo dňa 15.5.2012, ktorý nariadil zverenie oboch maloletých detí do
jeho výlučnej starostlivosti. Rovnako preukázal, že obidve maloleté deti boli počas celého obdobia
zapísané tak v škole v Talianskej republike, ako aj v škole na Slovensku a dôvodom dvojitého zápisu
bola skutočnosť, že od r. 2007 do septembra 2011 matka niekoľkokrát zobrala obe maloleté deti mimo
ich domova na Slovensko a po nejakej dobe sa opäť vrátili do Talianska. V školskom roku 2012/2013

sú obe maloleté deti zapísané v škole v Neapole, ktorú skutočnosť preukazuje ním predložené úradne
overené potvrdenie o zápise a návšteve školy a vykonaní platby za zápis maloletých detí do 4. triedy
na školský rok 2012/2013. Úteky matky s maloletými deťmi na Slovensko a následné prerušovanie
školskej dochádzky v Taliansku viedli k pretrhnutiu úzkych citových väzieb maloletých detí k nemu, jeho
rodine a blízkym priateľom, ktorí ich pravidelne navštevovali. Tieto väzby boli obnovené potom, čo sa

mohol opätovne stretnúť so svojimi maloletými deťmi v máji tohto roku (2012) a strávil s nimi čas počas
ich letných prázdnin, keď za nimi pricestoval na Slovensko. Zdôraznil, že od 27.9.2011 do apríla 2012
sa vôbec nemohol stretnúť s maloletými deťmi, pretože mu matka bránila akýmkoľvek spôsobom sa s
nimi skontaktovať. Podarilo sa mu vidieť mal. T. XX.X.XXXX v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou
v Bratislave, kde podstúpil urologickú operáciu, o ktorom ho matka maloletého neinformovala, čím

základným spôsobom zasiahla do jeho rodičovských práv a povinností, ktoré mu v tej dobe prislúchali
v rovnakej miere ako matke. Za rovnako závažnú považuje skutočnosť, že jeho stretnutie s maloletými
deťmi v polke apríla 2012 kedy matka podmienila zaplatením určitej peňažnej sumy, preto podal na ňu
trestné oznámenie, ktoré je v štádiu vyšetrovania. Po tomto stretnutí mu bolo do podania vyjadrenia
(3.9.2012) umožnené stretnúť sa s oboma maloletými deťmi dvakrát, a to v máji 2012 v súvislosti s

pojednávaním na Okresnom súde Košice I, keď víkend pred týmto pojednávaním mu bolo umožnené
matkou, aby sa stretol s deťmi a druhýkrát v polke augusta, keď prišiel na Slovensko, aby videl obe
maloleté deti. Poukázal aj na tú skutočnosť, že matka neumožnila maloletým deťom po prvýkrát v ich
živote, aby strávili leto spoločne v letnom dome v Z. I. v U., kde do tohto leta trávili každý rok veľkú
časť letných prázdnin. Dokument o zložení rodiny, ktorý predložil, vychádza zo stavu, ktorý je aj v

súčasnosti aktuálny a pravdivý. Tvrdenie matky o neplatnosti povolenia na pobyt v Taliansku označil
za zavádzajúce, pretože od 29.11.2006 má povolenie k pobytu na dobu neurčitú na základe povolenia
vydaného 30.11.2006 Ministerstvom vnútra, oddelenie verejnej bezpečnosti, Policajné riaditeľstvo v
Neapole, o ktoré povolenie sama požiadala, pretože plánovala s ním a s oboma maloletými deťmi ostať
v Neapole. Tvrdenie matky o zamknutí v dome a odchod do letného sídla za asistencie talianskej polície

označil za zavádzajúce s tým, že matka sa vôbec nesnažila oznámiť mu tieto skutočnosti, o ktorých sa
dozvedel až z telefonátu svojho brata (M. H.) a nemohol podniknúť žiadne relevantné kroky, pretože
bol na pracovnej ceste v Kórejskej republike, odkiaľ sa potom predčasne vrátil 2.10.2011. Takýmto
svojvoľným konaním matka premiestnila obe maloleté deti z ich spoločnej domácnosti v Neapole, kde
žili od narodenia, kde vyrastali a mali svojich kamarátov, boli zvyknuté na prostredie a mentalitu ľudí

žijúcich v ich okolí, ich zvyky a kde navštevovali základnú školu. Matka neberie do úvahy fakt, že mal. T.
bol od narodenia pod drobnohľadom celého tímu profesora D., ktorý ho operoval a ktorý mal vykonať aj
nasledujúcu operáciu, ktorej sa nepodrobil z dôvodu, že matka neoprávnene premiestnila maloletého na
Slovensko a ani cez jeho naliehanie sa nedostavila s maloletým na predoperačné vyšetrenie, na základe
čoho, bol maloletý dočasne vyčiarknutý z operačného zoznamu. Matka vážne ohrozuje zdravie mal. T.,

pretože jeho kardiostav je taký, že kedykoľvek môže nastať komplikácia a vtedy je potrebné, aby mu bola
poskytnutá akútna zdravotná starostlivosť v špecializovanom kardiocentre najneskôr do 10-15 minút. V
tejto súvislosti konštatoval, že v okruhu 5-10 kilometrov od trvalého bydliska maloletých detí v Taliansku
súdvešpecializovanézariadenia,doktorýchbymoholbyťvprípadepotrebymal.T.transportovanýdo10minút, kým na území Slovenska v okruhu 300-350 kilometrov od Popradu - Spišskej Soboty nie je žiadne
špecializované stredisko, ktoré by vedelo maloletému v prípade potreby poskytnúť naliehavú zdravotnú
starostlivosť v tomto časovom rozpätí. Mal. T. má už naplánované opätovné stretnutie s profesorom D. a

jeholekárskympersonálomna13.9.2012,kedybysamalpodrobiťvyšetreniuanáslednebysarozhodlo,
kedy by sa mohol podrobiť dlhodobo plánovanej operácie náhradnej mitrálnej srdcovej chlopne za novú.
Je pravdou, že diagnóza chromozómová anomália morbus Down je primárnou diagnózou, ale tvrdenie
matky, že ochorenie srdca je tak isto závažné, ako ostatné (iné) ochorenia maloletého, zásadne odmieta,
lebo predmetné ochorenie srdca je tak závažné, že v dôsledku komplikácií s tým súvisiacich by mohol

maloletý zomrieť v priebehu niekoľkých minút, ak by mu nebola poskytnutá okamžitá špecializovaná
lekárska starostlivosť. Pracovne už nie je tak vyťažený ako bol v minulosti a takmer všetok svoj čas
venuje obom maloletým deťom, svoju matku ich starostlivosťou nezaťažuje a je schopný zabezpečiť
dôkladnú lekársku starostlivosť obom maloletým deťom. Konštatoval, že stanoviská a vyjadrenia Úradu
práce,sociálnychvecíarodinyvPopradenemajúzáväznýcharakterpresúdanapojednávaní31.5.2012
poukazoval na jednostrannosť a zaujatosť úradu voči nemu. Matka ovplyvňovala maloleté deti od ich

neoprávneného premiestnenia z Talianska na Slovensko, v dôsledku čoho sa K. vzťah k nemu do určitej
miery ochladil, ale odkedy mal možnosť vidieť obe maloleté deti v máji 2012 a v polke augusta 2012,
tento vzťah sa opäť vrátil do stavu, v akom sa nachádzal v polovici septembra 2011. Tieto skutočnosti
boli náležite a dôkladne preukázané a vysvetlené prvostupňovému súdu počas pojednávania 31.5.2012,
ktorý v konečnom dôsledku tieto skutočnosti zohľadnil aj pri svojom rozhodovaní, keď vyjadreniam a

stanoviskám úradu neprikladal až tak mieru, akú by si matka želala. Takýto postup súdu bol správny
a námietku matky považuje za bezpredmetnú a účelovú. Poukázal aj na to, že matka maloleté deti
neoprávnene premiestňovala striedavo od r. 2007 z jedného štátu do druhého, čo spôsobilo, že sa
maloleté deti do určitej miery odlúčili od prostredia, v ktorom od narodenia vyrastali a v ktorom mali stále
zázemie, školu, kamarátov a iné. Poukázal aj na stanovisko sociálneho pracovníka dr. I. Lo C., ktoré bolo

predložené ako listinný dôkaz prvostupňovému súdu, že maloleté deti sú zaintegrované v Taliansku, kde
majú veľmi dobré podmienky a príležitosti na školskú dochádzku, mal. T. má zvlášť prideleného učiteľa,
ktorý sa mu osobne venuje niekoľko hodín denne, majú spoločných kamarátov a sesternicu, ktorá má 13
rokovaktorážijesosvojimotcomasostaroumamou.Obemaloletédetisúzapísanénatentoškolskýrok
v škole v Neapole - Cinquegrana - Inštitút vzdelávania G. NEVIO Via Torre Cervati č. 9 - 80123 Neapol,

Talianska republika, obe maloleté deti by mali začať školskú dochádzku v nasledujúcom školskom roku
10.9.2012, kedy sa začína školský rok v Talianskej republike a mal. T., ktorý je postihnutý downovým
syndrómom a závažnou kardiálnou anomáliou typu medzipredsieňového defektu, medzikomorového
defektu a rázštepu mitrálnej chlopne, má absolvovať kontrolné kardiologické vyšetrenie 13.9.2012. Vo
vzťahu k matkou uvedených rozsudkov súdneho dvora konštatoval, že skutkové situácie a okolnosti

uvedené v týchto rozhodnutiach sú rozdielne oproti skutkovým okolnostiach týkajúcich sa mal. T. a
mal. K.. Vyjadril názor, že prvostupňový súd posúdil predmetnú situáciu a skutočnosti s ňou súvisiace
na základe predložených listinných dôkazov a ústnej výpovede rodičov, posúdil všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti a na základe takto vykonaných dôkazov vydal rozhodnutie, ktoré je v súlade s
právnymi predpismi Slovenskej republiky tak aj s medzinárodnými dohovormi, ktoré sa na posúdenie

predmetného prípad vzťahujú a ktorých ustanovenia boli prvostupňovým súdom aj náležite objasnené.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad

vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie matky maloletých detí je dôvodné.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

V prejednávanej veci sa otec maloletých detí domáhal návratu detí na územie a pod jurisdikciu Talianskej
republiky v zmysle Dohovoru a Nariadenia Rady (ES č. 2201/2003) z 27.11.2003.

Podľa článku 1 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá

medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

Podľa článku 1 písm. a/ Dohovoru o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí
publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 119/2001 Z.z. prijatého Haagskoukonferenciou medzinárodného práva súkromného 25.10.1980, ktorý pre Slovenskú republiku vstúpil v
platnosť 1.2.2001 (ďalej len Dohovor) predmetom tohto Dohovoru je zabezpečiť okamžitý návrat detí
neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných v niektorom zmluvnom štáte.

Podľa článku 3 Dohovoru, premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak
a/ je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba
buď spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj
obvyklýpobytbezprostrednepredpremiestnenímalebozadržaním,ab/včasejehopremiestneniaalebo

zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto
vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písm. a/ možno
nadobudnúťnajmäpriamozozákonaalebonazákladerozhodnutiasúdualebosprávnehoorgánu,alebo
na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

Podľa článku 5 písm. a/ Dohovoru, opatrovnícke právo zahŕňa práva týkajúce sa starostlivosti o osobu

dieťaťa a najmä právo určiť miesto jeho pobytu.

Podľa článku 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3
a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa
nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka,

nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.

Podľačlánku13Dohovoru, bezohľadunaustanoveniepredchádzajúcehočlánkujustičnýalebosprávny
orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia, alebo iná právnická osoba,
ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že a/ osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá

mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne
nevykonávala alebo, že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b/
existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak
priviedol do neznesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa
aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom a ak dosiahol vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je

vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne
orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo
iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

Podľa článku 19 Dohovoru, rozhodnutie podľa tohto Dohovoru nemožno považovať za rozhodnutie o

určení opatrovníckeho práva.

Podľa článku 2 ods. 9 Nariadenia Rady (ES č. 2201/2003) z 27.11.2003 (ďalej len nariadenie), pojem
„opatrovníckeprávo“zahŕňaprávaapovinnostisúvisiacesosobnoustarostlivosťouodieťa,najmäprávo
určiť miesto pobytu dieťaťa.

Podľa ods. 11 cit. ust., pojem „neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie“ znamená premiestnenie
alebo zadržanie dieťaťa, ak: a/ je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo
zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom
malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; b/ za predpokladu, že v

čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne
alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu.
Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona
jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu
druhého nositeľa rodičovských práv.

Podľa článku 10 Nariadenia, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si
súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným
premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v
inom členskom štáte a: a/ každá osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba vykonávajúca opatrovnícke

právo sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b/ dieťa malo pobyt v tomto inom členskom
štátenajmenejrokpotom,akosaosoba,inštitúciaaleboináprávnickáosobavykonávajúcaopatrovnícke
právo dozvedela alebo mohla dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa zžilo s novým prostredím a je
splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i/ do jedného roka od vtedy, ako sa nositeľ opatrovníckehopráva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o vrátenie
dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je
zadržiavané; ii/ nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o vrátenie a do lehoty stanovenej

v bode i/ sa nepodala nová žiadosť; iii/ konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý
pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, skončilo podľa čl. 11 ods.
7; iv/ súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným
premiestnením alebo zadržaním vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť
vrátiť dieťa.

Podľa čl. 11 ods. 2 Nariadenia, pri uplatňovaní čl. 12 a 13 Haagskeho dohovoru z roku 1980 sa musí
zabezpečiť, aby sa dieťaťu dala možnosť vyjadriť sa v konaní, ak sa to vzhľadom na jeho vek alebo
stupeň vyspelosti nejaví nevhodné. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, súd nemôže
odmietnuť vrátiť dieťa podľa čl. 13 písm.b/ Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže, že sa
vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho vrátení.

Právna úprava problematiky návratu maloletých detí vo veciach medzinárodných únosov vychádza
z Dohovoru a Nariadenia Rady ES č. 2201/2003, ktoré doplňuje a vykonáva Haagsky dohovor a v
niektorých aspektoch stanovuje členským štátom ešte prísnejšie povinnosti za účelom urýchleného
návratu detí do miesta obvyklého pobytu. Základnými cieľmi uvedených právnych nástrojov je zaistiť

bezodkladný návrat detí protiprávne premiestnených alebo zadržiavaných v niektorom zmluvnom štáte.
Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za protiprávne vtedy, ak ním dôjde k porušeniu práv
a starostlivosti o dieťa, ktoré má osoba, inštitúcia alebo ktorýkoľvek iný orgán podľa právneho poriadku
štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním. To
však za predpokladu, že toto právo starostlivosti o dieťa (opatrovnícke právo) bolo v dobe premiestnenia

alebo zadržania skutočne vykonávané alebo by bolo takto vykonávané, keby nedošlo k premiestneniu
alebo zadržaniu. Právna úprava obsiahnutá v Dohovore je pomerne jasná a striktná. Pokiaľ dôjde k
protiprávnemu premiestneniu alebo zadržaniu dieťaťa a pokiaľ je podaný rodičom návrh na vrátenie
dieťaťa do jedného roku od protiprávneho zadržania alebo premiestnenia, musí súd nariadiť vrátenie
dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá len vtedy, ak je daná niektorá z

výnimiek uvedených v čl. 13, prípadne čl. 20 Dohovoru. Článok 11 Nariadenia zároveň stanovuje, že pri
rozhodovaní o návrhu na vrátenie dieťaťa je výnimka z povinnosti nariadiť návrat dieťaťa stanovená v čl.
13 písm.b/ Dohovoru obmedzená na minimum, pretože aj pri existencii okolností predvídaných v tomto
ustanovení musí súd nariadiť vrátenie dieťaťa, pokiaľ boli prijaté vhodné opatrenia na zabezpečenie
ochrany dieťaťa po jeho návrate.

Účel Dohovoru je veľmi jasne špecifikovaný v čl. 1 Dohovoru, pričom Dohovor sa nesnaží riešiť problém
rozhodovania o tom, kto má mať opatrovnícke práva. Každý spor vo veci starostlivosti o maloletých má
riešiť príslušný orgán štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt predtým, ako bolo premiestnené.
Účelom tohto Dohovoru je práve umožniť (a to okamžitým návratom dieťaťa), aby príslušný orgán

štátu obvyklého pobytu dieťaťa, ktorý má k dieťaťu (a nielen k dieťaťu, ale aj k obidvom rodičom
dieťaťa) „najbližšie“ a ktorý je v najlepšej situácii čo najobjektívnejšie posúdiť okolnosti na strane
všetkých účastníkov konania, aj mohol v skutočnosti rozhodnúť vo veci samej. Podľa čl. 3 Dohovoru
sa premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa považuje za neoprávnené v prípade, ak bolo porušené
opatrovnícke právo, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba podľa právneho

poriadku štátu, na území ktorého malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením
alebo zadržaním a zároveň sa toto právo skutočne vykonávalo spoločne alebo samostatne, alebo by sa
bolo vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Potrebné je však zdôrazniť, že v tomto
konaní súd rozhoduje výlučne o tom, či bude dieťa do miesta obvyklého pobytu vrátené alebo nie.
Nerozhoduje ani o výchove a výžive dieťaťa ani o styku rodičov s dieťaťom. Je nesmierne dôležité,

že súd v konaní o návrat, ak ide o neoprávnené premiestnenie dieťaťa alebo jeho zadržiavanie v
zmysle čl. 3 Dohovoru (vo vzťahu k členským štátom EÚ aj v spojitosti s čl. 2 ods. 11 Nariadenia
Rady (ES č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských
veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností) neposudzuje, či návrat je alebo nie je v záujme
dieťaťa, nakoľko táto otázka bola zákonodarcom vyriešená pri ratifikácii Dohovoru. V danom prípade

nejde o konanie o starostlivosti o maloletých podľa § 176 ods. 1 O.s.p., ale o špecifické konanie
o návrat, v ktorom úlohou súdu je „len“ posúdiť, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo
zadržaniu v zmysle čl. 3 Dohovoru a zabezpečiť okamžitý návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého
pobytu. Pojem obvyklého pobytu, ktorý zaviedla do terminológie medzinárodného práva súkromnéhoHaagska konferencia prostredníctvom dohovorov a nikdy ho nedefinovala, nevymedzujú ani zákony
Slovenskej republiky. Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt ani s pojmom bydlisko. Súd pri
posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého členského štátu, musí brať do úvahy

všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Pojem obvyklého pobytu dieťaťa však zadefinoval
rozsudok súdneho dvora z 2.4.2009 vo veci C-523/07 tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje
istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy
najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie
rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové

znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.

Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu vyplývajúceho z preskúmavaného spisu a posúdením
všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že sa matka
nedopustila neoprávneného premiestnenia mal. T. a mal. K. z Talianska na Slovensko, lebo maloleté deti
už od roku 2007 striedavo bývali v Taliansku a na Slovensku s režimom akceptovaným obidvomi rodičmi

a preto nemožno ustáliť, že obvyklý pobyt mal. T. a mal. K. bol v čase ich premiestnenia 28.9.2011 v
Taliansku. Z preskúmavaného spisu vyplynulo, že matka aj s maloletými deťmi odcestovala do Popradu
na Slovensko 5.10.2007, čomu predchádzala nezhoda rodičov v otázkach výchovy maloletých detí, ale
zimné prázdniny a Vianočné sviatky trávila rodina spolu v Taliansku. Od februára 2008 do 26.5.2008
boli maloleté deti aj s matkou na Slovensku, v júni striedavo bývali na Slovensku a v Taliansku a letné

prázdniny opäť strávili spolu všetci v Taliansku. Počas školského roku 2008/2009 boli deti s matkou na
Slovensku, kde mal. T. navštevoval 1. ročník základnej školy, bol riadne kvalifikovaný (nedostatočnú
známku mal iba z matematiky) a v prvom polroku vymeškal 33 ospravedlnených vyučovacích hodín
(cca 5 - 6 vyučovacích dní) a v druhom polroku 97 hodín (cca 19 -20 vyučovacích dní). V roku 2009
boli deti s rodičmi dvakrát na dovolenke vo Vysokých Tatrách a cez letné prázdniny na Malorke. V

školskom roku 2009/2010 mal T. opakoval 1. ročník základnej školy na Slovensku a mal. K. nastúpil do
1. ročníka základnej školy rovnako na Slovensku a obidve deti boli riadne kvalifikované. Podľa výkazu
školy v tomto školskom roku maloleté deti vymeškali cca 25 - 30 vyučovacích dní a podľa dohody
akceptovateľnej obidvomi rodičmi opäť trávili letné prázdniny v Taliansku. V školskom roku 2010/2011
(2. ročník základnej školy) deti pokračovali v škole na Slovensku, boli riadne kvalifikované a počet

vymeškaných ospravedlnených vyučovacích dní u mal. T. za celý školský rok bol okolo 25 dní a u mal. K.
okolo 16 vyučovacích dní. Koncom januára 2011 otec pricestoval na Slovensko a rodičia išli s deťmi na
spoločnú dovolenku. Cez veľkonočné (jarné) prázdniny v roku 2011 deti boli v Taliansku a rodina strávila
spoločnú dovolenku aj z príležitosti osláv mal. K. v júni 2011 a v auguste boli spolu pri mori 10 dní. Na
podnet mal. K., ktorý prejavil záujem chodiť do školy v Taliansku, rodičia zapísali obidve maloleté deti do

základnejškolyvNeapoleazúčastnilisaspoločnezápisudoškoly14.9.2011.Tútoškolunavštevovalilen
do 26.9.2011, pretože matka spolu s deťmi opakovane vycestovala na Slovensko 28.9.2011 a od tej doby
sú maloleté deti spolu s matkou na Slovensku, kde v súčasnosti navštevujú už 4. ročník základnej školy.
Odvolací súd nemal pochybnosti, že maloleté deti sa spontánne začlenili do sociálneho a rodinného
prostredia tak v Taliansku ako na Slovensku práve v dôsledku ich striedavého pobytu v Taliansku a

na Slovensku už od roku 2007 so zreteľom najmä na trvanie a pravidelnosť zmeny pobytu, miesto a
podmienky školskej dochádzky, výkon zdravotnej starostlivosti (predovšetkým vo vzťahu k mal. T.), ako
aj rodinné a sociálne väzby, ktoré si deti vytvorili k najbližším príbuzným svojich rodičov a berúc do úvahy
aj prejav vôle mal. K. (čl. 13 písm . h/ Dohovoru). Odvolací súd sa s výkladom otca o neoprávnenom
premiestnení maloletých detí matkou na Slovensko nestotožnil, pretože spontánny režim fungovania

rodiny založený na striedavom pobyte maloletých detí v Taliansku a na Slovensku, spoločne prežívané
prázdniny a dovolenky, ako aj spôsob kooperácie rodičov dovoľuje záver, že bydlisko maloletých detí,
či už v Taliansku alebo na Slovensku, vykazuje takú mieru integrácie detí do sociálneho a rodinného
prostredia, že príslušné orgány Talianskej a Slovenskej republiky majú rovnako „blízko“ k maloletým
deťom, t.j. majú rovnakú situáciu čo najobjektívnejšie posúdiť okolnosti pre rozhodnutie vo veci samej. Z

vyššie uvedených dôvodov nemožno ustáliť, že obvyklý pobyt maloletých detí T. a K. bol bezprostredne
pred premiestnením 28.9.2011 v Taliansku na adrese XXX/i D. U., XX XXX T., preto odvolací súd podľa
§ 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh otca na nariadenie návratu maloletých
detí T. a K. do Talianska ako nedôvodný zamietol. V tomto prípade preto nemožno aplikovať Dohovor
o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí publikovanom oznámením Ministerstva

zahraničných vecí SR pod č. 119/2001 Z.z. ani Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o
súdnej právomoci a uznávaní o výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských
práv a povinností. Odvolací súd dodáva, že odchod matky s mal. deťmi z Talianska 28.9.2011 nemožno
vyhodnotiť ako neoprávnené premiestnenie mal. detí vzhľadom na to, že tento úkon matky vychádzal užz dlhodobo zaužívaného spôsobu života rodiny a mal. deti boli nepochybne v tomto období začlenené
v rovnakej miere do sociálneho a rodinného života tak v Talianskej republike, ako aj v Slovenskej
republike. Návrh otca na nariadenie návratu mal. detí do Talianska označením dňa neoprávneného

premiestneniamal.detí28.September2011,vzhľadomnaopakovanépremiestňovaniemal.detírodičmi
medzi Talianskou a Slovenskou republikou , ako spôsobu zaužívaného režimu fungovania rodiny je
bez relevantného významu pre záver, že sa matka dopustila neoprávneného premiestnenia mal. detí
za stavu, ak ich premiestňovanie od roku 2007, a to nie vždy na základe dohody, nebolo napadnuté
návrhom na nariadenie návratu mal. detí ani jedným z rodičov. Odvolací súd tiež poznamenáva, že výrok

rozsudku súdu prvého stupňa o určení obvyklého pobytu mal. detí je nadbytočný, pretože konanie o
nariadenie návratu mal. detí neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných t.j. únosové konanie sa
nespája s eventuálnym konaním o určenie obvyklého pobytu mal. detí.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.