Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. jún 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/165/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712201838
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:8712201838.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti H., T. nar. XX.X.XXXX a K. nar.
XX.X.XXXX bývajúcich s matkou zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Košiciach deti rodičov I.. Ľ. R. nar. X.X.XXXX bývajúcej v C. - G. G. na C. ul. č. XX zastúpenej
Mgr. Katarínou Hoholíkovou advokátkou so sídlom v Poprade na Nám. sv. Egídia č. 41 a G. H. nar.
X.XX.XXXX bývajúceho v U.V. M., v T. na XXX/i U. G. zastúpeného Advokátkou kanceláriou AZARIOVÁ

& RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. so sídlom v Košiciach na Kmeťovej ul. č. 26 v konaní o nariadenie návratu
maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu
Košice I z 31.5.2012 č.k. 22P/21/2012-312 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie z 31.5.2012 č.k. 22P/21/2012-312 a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil návrat mal. detí do krajiny obvyklého pobytu XXX/

i U. G. XXXXX T., U. a za miesto ich obvyklého pobytu určil Taliansko. O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka mal. detí z dôvodov podľa § 205
ods. 2 písm. a/, d/, e/, f/ a h/ O.s.p. s návrhom, aby ho odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/
O.s.p. zrušil a konanie zastavil, alternatívne, aby ho podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že za miesto

obvyklého pobytu maloletých detí určí C., XXX XX C., Slovenská republika. Zdôraznila, že listinnými
dôkazmi preukázala, že obidve maloleté deti majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky v C. a
od r. 2007 reálne žijú (fyzicky trvalo sú) len v C. na Slovensku, kde nepretržite navštevujú povinnú
školskú dochádzku. Úradný záznam predložený otcom detí o zložení rodiny (č.l. 62 spisu) označila
za obsolentný (zastaraný), pretože jej skončila platnosť povolenia na pobyt v Taliansku v r. 2008, na
území Talianska sa nezdržiava a nemá tam trvalý pobyt. Jediným dôvodom, pre ktorý otec neodhlásil

maloleté deti z trvalého pobytu v Taliansku, je čerpanie dávok sociálneho zabezpečenia, na ktoré by mu
v prípade zániku trvalého pobytu detí v T. nárok zanikol. Otec si teda nesplnil oznamovaciu povinnosť
voči matrike v T. a dlhodobo neoprávnene čerpal dávky sociálneho zabezpečenia, pričom v súčasnom
konaní argumentuje práve listinou, ktorej neplatnosti z dôvodu odporovania skutočnému stavu a zákonu
si je vedomý a ktorú sám spôsobil. Rovnako listinnými dôkazmi preukázala, že maloleté deti navštevujú
špeciálnopedagogickú školu a záujmové krúžky na Slovensku od r. 2007, t.j. preukázala, že obidve

maloleté deti navštevovali sústavne školskú dochádzku len na Slovensku, poznajú slovenský jazyk
slovom aj písmom na úrovni zodpovedajúcej veku ich rovesníkov, slovenský jazyk je ich rodný jazyk, v
ktoromkomunikujúazískavajúpoznatkyosvete.MaloletáT.akodieťasošpecifickýmipotrebamiprežíva
plnohodnotný život na Slovensku, je začlenený do bežnej triedy základnej školy a je v každodennej
starostlivosti špeciálneho pedagóga, s ktorým má 1 vyučovací blok (hlavné predmety slovenský jazyk
a matematiku podľa osnov pre špeciálne školy) a 2. vyučovací blok trávi s impaktnými deťmi v bežnej

triede na vyučovaní iných predmetov vrátane anglického jazyka a náboženstva. Navštevuje výtvarný a
hudobný odbor Základnej umeleckej školy na Letnej ul. v Poprade, čo mu opäť slúži v arteterapii a jenadštandardne socializovaný. V r. 2012 obidve deti absolvovali prvé sväté prijímanie tiež na Slovensku.
Na konci školského roka 2010/2011 požiadala o prerušenie školskej dochádzky maloletých detí na
Slovensku na obdobie jedného školského roka, aby umožnila deťom nastúpiť na základnú školu v

Taliansku a obidve deti boli 14.9.2011 zapísané na základnú školu v T., pričom ju navštevovali len
niekoľko dní do 26.9.2011. Je zrejmé, že označenie ani nie dvojtýždňového pobytu detí v škole v T.
za „školskú dochádzku“ na úrovni vzdelávacieho procesu na Slovensku, je zo strany prvostupňového
súdu prehnané a nezodpovedajúce skutočnosti. Pokus o začlenenie detí do školskej dochádzky v
T. nebol úspešný, nakoľko na Slovensku je, predovšetkým mal. T.W. zabezpečená starostlivosť na

vyššej odbornej úrovni a návrat do školy na Slovensku bol pre deti v danom období tým najlepším.
Vyjadrila názor, že každá matka dieťaťa s Downovým syndrómom, ktorá posledných šesť rokov strávila
zabezpečovaním všetkých jeho sociálnych potrieb vrátane špeciálneho vzdelávania, začlenenia do
kolektívu ostatných detí za nemalej súrodeneckej podpory mladšieho brata, intenzívnej spolupráce s
pedagógmi, psychológmi, lekármi, po absolvovaní štúdia špeciálnej pedagogiky s cieľom pochopiť a
naplniť všetky potreby dieťaťa, by po dvoch týždňoch strávených v škole, kde jej dieťa so špecifickými

potrebami bolo začlenené do klasickej triedy bez prítomnosti brata, pričom mu bol pridelený osobný
asistent len na tri hodiny denne a súčasne výuka prebiehala len v talianskom jazyku, ktorému dieťa
vôbec nerozumie, nepozná tento jazyk slovom ani písmom, rozhodla by sa rovnako, t.j. vrátiť sa do
známeho prostredia, kde deti majú všetky potreby naplnené. Zdôraznila, že maloleté deti pochádzajú
z partnerstva rodičov, ktorí sú občanmi dvoch rozličných štátov a po ich vzájomnej dohode žili trvalo

od r. 2007 na území Slovenska, kde navštevovali školu a inak sa socializovali, každé letné prázdniny
trávili s otcom v Taliansku, rovnako aj Vianočné sviatky a Veľkú noc, stretávali sa s otcom aj v čase
jeho pracovných ciest do Nitry a Budapešti a o tom, že nebránila otcovi stretávať sa s deťmi, svedčia
aj fotografie predložené otcom za účelom preukázania jeho dobrého vzťahu s deťmi. Z podrobnej
evidencie (rozpisu) výdavkov na deti v r. 2008-2011 predloženej otcom je možné zistiť, že s maloletými

deťmi pravidelne cestoval do Talianska len v čase letných prázdnin, Vianoc a Veľkej noci, náklady na
letenky na cestu do Talianska a späť na Slovensko platil otec t.j. status quo otec akceptoval a dohoda
rodičov o starostlivosti maloletých detí bola jasná a zrejmá aj pre tretie osoby. Jej konanie preto nie je
možné klasifikovať ako nerozhodnosť, resp. nespoľahlivosť, práve naopak, konala v záujme zachovania
vzťahu otca s deťmi. Odmietla konštatovanie konajúceho súdu, že zneužila neprítomnosť otca a bez

jeho vedomia sa odsťahovala na Slovensko. V tejto súvislosti uviedla, že v čase, keď otec detí bol
na služobnej ceste v Kórei, po hádke so starou matkou detí (zo strany otca), ktorá ju spolu s deťmi
zamkla, ale za asistencie talianskej polície, o čom bol urobený oficiálny záznam, odsťahovala sa s
deťmi do letného sídla patriaceho otcovi detí v Taliansku, odkiaľ sa tri dni pokúšala s otcom detí spojiť a
informovať ho o aktuálnej situácii, ale otec detí nekomunikoval ani telefonicky ani prostredníctvom skypu

a napokon sa ale spojil s mal. K., ktorý ho o návrate na Slovensko informoval. Zdôraznila, že Detské
kardiocentrum v Bratislave, kde je mal. T. pod dohľadom I.. Š., je považované za špičkové pracovisko
poskytujúce vysoko kvalifikovanú zdravotnú starostlivosť. Upresnila, že primárnou diagnózou mal. T.
je chromozómová anomália morbus Down a ochorenie srdca je pridruženou chorobou rovnako, ako aj
celiakia, dyslalia, mentálne oneskorenie a možnosť pridruženia ďalších akútnych ochorení, ako bolo u

maloletého T. upchatie močovej rúry, ochorenie štítnej žľazy, očí a iné, čo sa dopredu nedá predvídať,
iba pozorovať dennodenne jeho psychický a fyzický stav a byť pod dohľadom viacerých lekárskych
a terapeutických odborníkov a nestačí len raz v roku navštíviť C.. D.. Konštatovala, že okrem I.. Š.
v Detskom kardiocentre v Bratislave je mal. T. v starostlivosti kardiologičky I. v Poprade, detského
čeľustného stomatológia I.. C. v Poprade, súkromnej zubnej ambulancie a zubnej hygieny I.. Š.J. v

Kežmarku, z čoho je zrejmé, že nezanedbáva zdravotnú starostlivosť maloletých detí, naopak, pričom aj
v Taliansku sa na vyšetreniach zúčastňovala výlučne sama, nakoľko otec spravidla nemal čas. Uviedla,
že otec znevažuje slovenské zdravotníctvo, pričom sa sám zúčastnil na vyšetrení u kardiologičky I..
D. v Košiciach v r. 2008 a v Detskom kardiocentre u I.. R.Č. 1.4.2010 a otcov brat, ktorý bol prítomný
počas operácie mal. T. na urológii v Bratislave na jar 2012 vidiac profesionálnu úroveň zdravotníctva

poznamenal, že aj on sa príde dať operovať na Slovensko. Poznamenala, že mal. T. nenavštevuje
rehabilitačné centrum v Taliansku, nemá zabezpečenú logopedickú starostlivosť a navyše talianskemu
jazyku nerozumie, lebo už piaty rok sa vzdeláva iba v slovenskom jazyku. Otec maloletých detí vzhľadom
na svoju pracovnú zaneprázdnenosť ani len nemá potuchy o rozsahu potrieb detí a je zarážajúce,
že konajúci súd napriek všetkým predloženým dôkazom dospel k záveru, že výlučne otec je schopný

poskytnúť deťom starostlivosť na požadovanej úrovni. Otec nie je schopný v Taliansku zabezpečiť
mal. T. lekársku ani terapeutickú starostlivosť, keďže je stále neprítomný a výchovu detí prenecháva
na svoju starú a chorú matku po mozgovej mŕtvici. Vytkla konajúcemu súdu, že nepreskúmal všetky
dokumenty, úradné listiny, lekárske správy a vyjadrenia psychológov a pedagógov, ktoré slúžili akodôkazy,nerešpektovalvyjadreniaastanoviskáúradupráce,sociálnychvecíarodiny,ktorénedoporučujú
odchod detí do Talianska a ani nevysvetlil, prečo si názor tejto inštitúcie neosvojil. Vyjadrila názor, že
prvostupňový súd sa pri svojom rozhodovaní správne opieral o Haagský dohovor o občianskoprávnych

aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Dohovor“) a nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností (ďalej len „Nariadenie“), ale tieto nesprávne aplikoval. Konštatovala, že pojem obvyklého
pobytu dieťaťa nie je exaktne legálne upravený, avšak k jeho výkladu je možné dospieť prostredníctvom
dostupnej judikatúry, ktorou je rozsudok Súdneho dvora z 23.12.2009 vo veci C - 403/09 PPÚ k otázke

účelu aplikovateľnosti Dohovoru a Nariadenia vo vzťahu k právam dieťaťa, rozsudok Súdneho dvora z
22.12.2010 vo veci C - 497/10 PPÚ k otázke výkladu pojmu obvyklý pobyt a rozsudok Súdneho dvora z
1.7.2010 vo veci C - 211/2010 PPÚ. Na základe tejto judikatúry a preukázaného skutkového stavu nie je
zrejmé, aká úvaha viedla prvostupňový súd k rozhodnutiu, že miestom obvyklého pobytu maloletých detí
je Talianska republika a súčasne nie je zrozumiteľné, v čom videl prvostupňový súd záujem maloletých
detí, keď nariadil ich nútený odchod do Talianskej republiky. Ak týmto záujmom mala byť domnelá lepšia

zdravotná starostlivosť pre mal. T. v Taliansku, potom prvostupňový súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
vo vzťahu k K. H.. Na základe dôvodov uvedených v odvolaní konštatovala, že prvostupňový súd
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav.

Otec maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne
správne. Zdôraznil, že od momentu, kedy sa maloleté deti narodili, majú svoje trvalé bydlisko v Talianskej
republike, sú talianskymi občanmi, majú trvalé bydlisko na adrese XXX/i D. U., predmestie X., XXXXX
T., U. M. a sú držiteľmi talianskeho cestovného pasu. Všetky tieto skutočnosti dostatočne preukázal v
priebehu konania a sú potvrdené aj rozhodnutím súdu pre mladistvých v T.. 1191/11 zo dňa 15.5.2012,

ktorý nariadil zverenie oboch maloletých detí do jeho výlučnej starostlivosti. Rovnako preukázal, že
obidve maloleté deti boli počas celého obdobia zapísané tak v škole v Talianskej republike, ako aj v
škole na Slovensku a dôvodom dvojitého zápisu bola skutočnosť, že od r. 2007 do septembra 2011
matka niekoľkokrát zobrala obe maloleté deti mimo ich domova na Slovensko a po nejakej dobe sa
opäť vrátili do Talianska. V školskom roku 2012/2013 sú obe maloleté deti zapísané v škole v T.,

ktorú skutočnosť preukazuje ním predložené úradne overené potvrdenie o zápise a návšteve školy a
vykonaníplatbyzazápismaloletýchdetído4.triedynaškolskýrok2012/2013.Útekymatkysmaloletými
deťmi na Slovensko a následné prerušovanie školskej dochádzky v Taliansku viedli k pretrhnutiu
úzkych citových väzieb maloletých detí k nemu, jeho rodine a blízkym priateľom, ktorí ich pravidelne
navštevovali. Tieto väzby boli obnovené potom, čo sa mohol opätovne stretnúť so svojimi maloletými

deťmi v máji tohto roku (2012) a strávil s nimi čas počas ich letných prázdnin, keď za nimi pricestoval
na Slovensko. Zdôraznil, že od 27.9.2011 do apríla 2012 sa vôbec nemohol stretnúť s maloletými
deťmi, pretože mu matka bránila akýmkoľvek spôsobom sa s nimi skontaktovať. Podarilo sa mu vidieť
mal. T. 20.4.2012 v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave, kde podstúpil urologickú
operáciu, o ktorom ho matka maloletého neinformovala, čím základným spôsobom zasiahla do jeho

rodičovských práv a povinností, ktoré mu v tej dobe prislúchali v rovnakej miere ako matke. Za rovnako
závažnú považuje skutočnosť, že jeho stretnutie s maloletými deťmi v polke apríla 2012 kedy matka
podmienila zaplatením určitej peňažnej sumy, preto podal na ňu trestné oznámenie, ktoré je v štádiu
vyšetrovania. Po tomto stretnutí mu bolo do podania vyjadrenia (3.9.2012) umožnené stretnúť sa s
oboma maloletými deťmi dvakrát, a to v máji 2012 v súvislosti s pojednávaním na Okresnom súde

Košice I, keď víkend pred týmto pojednávaním mu bolo umožnené matkou, aby sa stretol s deťmi a
druhýkrát v polke augusta, keď prišiel na Slovensko, aby videl obe maloleté deti. Poukázal aj na tú
skutočnosť, že matka neumožnila maloletým deťom po prvýkrát v ich živote, aby strávili leto spoločne v
letnom dome v Z. v Taliansku, kde do tohto leta trávili každý rok veľkú časť letných prázdnin. Dokument
o zložení rodiny, ktorý predložil, vychádza zo stavu, ktorý je aj v súčasnosti aktuálny a pravdivý. Tvrdenie

matky o neplatnosti povolenia na pobyt v Taliansku označil za zavádzajúce, pretože od 29.11.2006 má
povolenie k pobytu na dobu neurčitú na základe povolenia vydaného 30.11.2006 Ministerstvom vnútra,
oddelenie verejnej bezpečnosti, Policajné riaditeľstvo v Neapole, o ktoré povolenie sama požiadala,
pretože plánovala s ním a s oboma maloletými deťmi ostať v T.. Tvrdenie matky o zamknutí v dome
a odchod do letného sídla za asistencie talianskej polície označil za zavádzajúce s tým, že matka

sa vôbec nesnažila oznámiť mu tieto skutočnosti, o ktorých sa dozvedel až z telefonátu svojho brata
(M. H.) a nemohol podniknúť žiadne relevantné kroky, pretože bol na pracovnej ceste v Kórejskej
republike, odkiaľ sa potom predčasne vrátil 2.10.2011. Takýmto svojvoľným konaním matka premiestnila
obe maloleté deti z ich spoločnej domácnosti v T., kde žili od narodenia, kde vyrastali a mali svojichkamarátov, boli zvyknuté na prostredie a mentalitu ľudí žijúcich v ich okolí, ich zvyky a kde navštevovali
základnú školu. Matka neberie do úvahy fakt, že mal. T. bol od narodenia pod drobnohľadom celého
tímu profesora D., ktorý ho operoval a ktorý mal vykonať aj nasledujúcu operáciu, ktorej sa nepodrobil

z dôvodu, že matka neoprávnene premiestnila maloletého na Slovensko a ani cez jeho naliehanie sa
nedostavilasmaloletýmnapredoperačnévyšetrenie,nazákladečoho,bolmaloletýdočasnevyčiarknutý
z operačného zoznamu. Matka vážne ohrozuje zdravie mal. T., pretože jeho kardiostav je taký, že
kedykoľvek môže nastať komplikácia a vtedy je potrebné, aby mu bola poskytnutá akútna zdravotná
starostlivosť v špecializovanom kardiocentre najneskôr do 10-15 minút. V tejto súvislosti konštatoval,

že v okruhu 5-10 kilometrov od trvalého bydliska maloletých detí v Taliansku sú dve špecializované
zariadenia, do ktorých by mohol byť v prípade potreby mal. T. transportovaný do 10 minút, kým na území
Slovenska v okruhu 300-350 kilometrov od Popradu - Spišskej Soboty nie je žiadne špecializované
stredisko, ktoré by vedelo maloletému v prípade potreby poskytnúť naliehavú zdravotnú starostlivosť
v tomto časovom rozpätí. Maloletá T. má už naplánované opätovné stretnutie s profesorom D. a jeho
lekárskym personálom na 13.9.2012, kedy by sa mal podrobiť vyšetreniu a následne by sa rozhodlo,

kedy by sa mohol podrobiť dlhodobo plánovanej operácie náhradnej mitrálnej srdcovej chlopne za novú.
Je pravdou, že diagnóza chromozómová anomália morbus Down je primárnou diagnózou, ale tvrdenie
matky, že ochorenie srdca je tak isto závažné, ako ostatné (iné) ochorenia maloletého, zásadne odmieta,
lebo predmetné ochorenie srdca je tak závažné, že v dôsledku komplikácií s tým súvisiacich by mohol
maloletý zomrieť v priebehu niekoľkých minút, ak by mu nebola poskytnutá okamžitá špecializovaná

lekárska starostlivosť. Pracovne už nie je tak vyťažený ako bol v minulosti a takmer všetok svoj čas
venuje obom maloletým deťom, svoju matku ich starostlivosťou nezaťažuje a je schopný zabezpečiť
dôkladnú lekársku starostlivosť obom maloletým deťom. Konštatoval, že stanoviská a vyjadrenia Úradu
práce,sociálnychvecíarodinyvPopradenemajúzáväznýcharakterpresúdanapojednávaní31.5.2012
poukazoval na jednostrannosť a zaujatosť úradu voči nemu. Matka ovplyvňovala maloleté deti od ich

neoprávneného premiestnenia z Talianska na Slovensko, v dôsledku čoho sa K. vzťah k nemu do určitej
miery ochladil, ale odkedy mal možnosť vidieť obe maloleté deti v máji 2012 a v polke augusta 2012,
tento vzťah sa opäť vrátil do stavu, v akom sa nachádzal v polovici septembra 2011. Tieto skutočnosti
boli náležite a dôkladne preukázané a vysvetlené prvostupňovému súdu počas pojednávania 31.5.2012,
ktorý v konečnom dôsledku tieto skutočnosti zohľadnil aj pri svojom rozhodovaní, keď vyjadreniam a

stanoviskám úradu neprikladal až tak mieru, akú by si matka želala. Takýto postup súdu bol správny
a námietku matky považuje za bezpredmetnú a účelovú. Poukázal aj na to, že matka maloleté deti
neoprávnene premiestňovala striedavo od r. 2007 z jedného štátu do druhého, čo spôsobilo, že sa
maloleté deti do určitej miery odlúčili od prostredia, v ktorom od narodenia vyrastali a v ktorom mali stále
zázemie, školu, kamarátov a iné. Poukázal aj na stanovisko sociálneho pracovníka S.. I. W. C., ktoré

bolo predložené ako listinný dôkaz prvostupňovému súdu, že maloleté deti sú zaintegrované v Taliansku,
kde majú veľmi dobré podmienky a príležitosti na školskú dochádzku, mal. T. má zvlášť prideleného
učiteľa, ktorý sa mu osobne venuje niekoľko hodín denne, majú spoločných kamarátov a sesternicu,
ktorá má 13 rokov a ktorá žije so svojim otcom a so starou mamou. Obe maloleté deti sú zapísané na
tento školský rok v škole v T. - X. - Inštitút vzdelávania G. NEVIO Via Torre Cervati č. 9 - 80123 Neapol,

Talianska republika, obe maloleté deti by mali začať školskú dochádzku v nasledujúcom školskom roku
10.9.2012, kedy sa začína školský rok v Talianskej republike a mal. T., ktorý je postihnutý downovým
syndrómom a závažnou kardiálnou anomáliou typu medzipredsieňového defektu, medzikomorového
defektu a rázštepu mitrálnej chlopne, má absolvovať kontrolné kardiologické vyšetrenie 13.9.2012. Vo
vzťahu k matkou uvedených rozsudkov súdneho dvora konštatoval, že skutkové situácie a okolnosti

uvedené v týchto rozhodnutiach sú rozdielne oproti skutkovým okolnostiach týkajúcich sa mal. T. a
mal. K.. Vyjadril názor, že prvostupňový súd posúdil predmetnú situáciu a skutočnosti s ňou súvisiace
na základe predložených listinných dôkazov a ústnej výpovede rodičov, posúdil všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti a na základe takto vykonaných dôkazov vydal rozhodnutie, ktoré je v súlade s
právnymi predpismi Slovenskej republiky tak aj s medzinárodnými dohovormi, ktoré sa na posúdenie

predmetného prípad vzťahujú a ktorých ustanovenia boli prvostupňovým súdom aj náležite objasnené.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu

predchádzalo a uznesením z 11.10.2012 č.k. 8CoP/420/2012-409 ho zmenil tak, že zamietol návrh
otca na nariadenie návratu mal. detí do miesta ich obvyklého pobytu (do Talianskej republiky), pretože
miestom obvyklého pobytu mal. detí v čase ich premiestnenia nebola Talianska republika. V tejto
súvislosti skonštatoval, že mal. deti už od roku 2007 striedavo žili v Taliansku a na Slovensku v režimeakceptovanom oboma rodičmi, a že k obom krajinám majú rovnako „blízko“, t.j. príslušné orgány oboch
krajín majú rovnakú situáciu čo najobjektívnejšie posúdiť okolnosti pre rozhodnutie vo veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe dovolania otca uznesením z 30.4.2013 č.k. 6Cdo/1/2013
zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 11.10.2012 č.k. 8CoP/420/2012-409 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, pretože nesprávne vec právne posúdil. Vyslovil názor, že v predmetnej veci boli splnené
všetky tri predpoklady pre záver o neoprávnenom premiestnení mal. detí z krajiny ich obvyklého pobytu,
pretožematkanepreukázala,žebyotecsúhlasilsozmenoumiestapobytudetízTalianskanaSlovensko.

Odvolaciemu súdu vytkol, že sa v dôsledku nesprávneho právneho záveru o tom, že premiestnenie
detí matkou nebolo neoprávnené, nezaoberal okolnosťami, pre ktoré výnimočne nemusí byť návrat detí
nariadený s odkazom na bod 17 preambuly Nariadenia v spojení s čl. 12 a 13 Haagskeho dohovoru
o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25.10.1980 (ďalej len Dohovor), a že
nezistil pomocou odborného posúdenia, či deti (resp. mal. K.) sú s ohľadom na svoj vek a stupeň
vyspelosti schopné vyjadriť svoje potreby a priania, resp. v kladnom prípade nezistil, či už za pomoci

znalca alebo výsluchom maloletých, ich vnútorný postoj k návratu do domácnosti otca.

Odvolací súd na základe zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu podľa § 243d ods. 1 O.s.p. opätovne
preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú

podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a
podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový

stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa čl. 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a
v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa
nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka,
nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.

Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného
roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým
prostredím.

Podľa čl. 13 písm. b/ Dohovoru, bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo
správnyorgándožiadanéhoštátunemusínariadiťnávratdieťaťa,akosoba,inštitúciaaleboináprávnická
osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa
vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

Justičnýalebosprávnyorgánmôžeodmietnuťnariadiťnávratdieťaťaajvtedy,akzistí,žedieťanesúhlasí
s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.

Odvolací súd, posúdením vyššie citovaných ustanovení, a zároveň rešpektujúc právny názor
dovolacieho súdu, že krajinou obvyklého pobytu mal. detí je Talianska republika a jeho pokyny, dospel k

záveru, že súd prvého stupňa pochybil, ak nariadil návrat mal. detí do krajiny ich obvyklého pobytu bez
toho, aby sa vzhľadom na dĺžku ich pobytu na Slovensku a matkou zdôrazňované skutočnosti týkajúce
sa adaptácie mal. detí na život, zdravotnú starostlivosť a vyučovací proces na Slovensku, zaoberal tým,
či sa mal. deti zžili s prostredím (čl. 12 Dohovoru), alebo či existuje vážne nebezpečenstvo, že by návrat
vystavil mal. deti fyzickej alebo duševnej ujme (čl. 13 Dohovoru). Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia,

ak pomocou odborného posúdenia nezistil, či deti (resp. mal. K.) sú s ohľadom na svoj vek a stupeň
vyspelosti schopné vyjadriť svoje potreby a priania, resp. v kladnom prípade nezistil, či už za pomoci
znalca alebo výsluchom maloletých, ich vnútorný postoj k návratu do domácnosti otca. Pretože konajúci
súd sa nezaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, nesprávne vec právneposúdil, v dôsledku čoho bolo potrebné zrušiť jeho rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a
vrátiť mu vec na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p., v ktorom bude jeho povinnosťou vykonať
dokazovanie naznačeným spôsobom, predovšetkým sa vysporiadať s tým, či návratu mal. detí do krajiny

ich obvyklého pobytu nebránia závažné prekážky špecifikované v čl. 12 a 13 Dohovoru, za tým účelom
vhodným spôsobom zistiť vnútorný postoj mal. detí (najmä mal. K.) k ich návratu do domácnosti otca (ale
len v prípade, ak po predchádzajúcom dokazovaní bude mať za to, že sú s ohľadom na svoj vek a stupeň
vyspelosti schopné vyjadriť svoje potreby a priania) a zároveň sa zaoberať aj osobitosťou zdravotného
stavu mal. T., a matkou tvrdenými okolnosťami o potrebe kontinuity jeho liečby a vyučovacieho procesu

na Slovensku v porovnaní s Talianskom a opätovne vo veci rozhodnúť.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.