Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. január 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/299/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812208497
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8812208497.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/. W. J., E.. X.X.XXXX, I. D. Z. XXX, 2/ B.
J., E.. X.X.XXXX, I. D. Z. XXX, o zaplatenie 167,30 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd nepriznáva žalovaným 1. a 2. náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 16.8.2012 domáhal voči žalovaným v 1/ a 2/ rade
zaplatenia sumy 167,30 €, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 167,30

€ od 22.11.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 3.12.2007 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s.,
Hlavné námestie č. 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej v 1/ rade. Postupca nadobudol uplatňované právo
- pohľadávku s účinnosťou od 01.01.2006, kedy došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti,
ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na postupcu,
ktorý sa v dôsledku zlúčenia stal právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti. Žalobca ďalej uviedol,

že dňa 22.11.2005 bola so žalovanou v 1/ rade uzatvorená Zmluva č. 1022488 (ďalej len „zmluva“).
Platne uzavretou zmluvou sa žalovaná v 1/ rade zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v
pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaná si túto povinnosť neplnila, čím sa dostala
do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhovala sumu
pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 167,30 €. Žalovaný v 2/ uznal vyššie
uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku. Zároveň uznal aj náklady inkasného konania, ktoré
si žalobca neuplatňuje. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania počnúc

dňom 4.12.2007, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaní ku dňu
podania žaloby neuhradili žiadnu sumu. Na záver žalobca uviedol, že dlžná suma 167,30 € pozostáva
z neuhradenej istiny úveru, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb
započítaných na istinu.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že dohoda
o uznaní záväzku a splátkovom kalendári je úkonom, obsahom ktorého je uznanie existujúceho dlhu

odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade zo zmluvy a zároveň dohoda o tom, že predmetný dlh uhradia v
splátkach. Z formálneho i materiálneho hľadiska spĺňa predmetná dohoda všetky náležitosti. Vzhľadom
na to, že dohoda bola podpísaná 24.09.2009, nie je sporné, že pohľadávka navrhovateľa v čase podpisu
dohody nebola premlčaná. Dohoda nie je ničím neobvyklým a nie je možné ju hodnotiť ako nekalúobchodnú praktiku zo strany veriteľa. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé ako súd dospel k
záveru, že je nekalou obchodnou praktikou dohoda o splátkach uzavretá v čase keď pohľadávka nebola
premlčaná. Pokiaľ ide o nepreukázanie oprávnenosti osoby podpísanej na uvedených dohodách konať

za žalobcu a následné vyhodnotenie dohôd ako absolútne neplatných, žalobca poukázal na skutočnosť,
že súd žalobcu nevyzval na objasnenie rozporu. Úvahy súdu o absolútnej neplatnosti dohôd sú pre
žalobcu prekvapivé. Poukázal na rozdielnosť uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka a § 110
ods. 1 Občianskeho zákonníka a na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky k tejto otázke. Nesúhlasil
s tým, že a daný prípad je možné aplikovať ustanovenie § 5b zákona 250/2007 Z.z. účinného od

01.05.2014. Aplikáciou tohto ustanovenia dochádza k narušeniu princípov právneho štátu. Navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu vyhovie.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť. Súd prvého

stupňa svoje rozhodnutie založil na tom, že uplatnený nárok navrhovateľa je premlčaný, pretože súd
prvého stupňa považoval za neplatnú predloženú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní
záväzku. Táto dohoda má byť neplatná pre rozpor so zákonom v otázke konania za žalobcu. Možno
dať za pravdu žalobcovi, že z rozsudku nie je zrejmé, z akých dôkazov vychádza súd pri hodnotení
tejto skutočnosti. Odvolací súd má za to, že bez predloženia dôkazov o tom, či O. A. bol alebo nebol

oprávnený pri podpisovaní dohody konať za žalobcu, nie je možné urobiť konečný záver o tom, či takéto
konanie bolo alebo nebolo v rozpore so zákonom. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že na dohode z
24.09.2009 nie je podpis dlžníka, len podpis osoby pristupujúcej k dlhu. Táto skutočnosť pri rozhodovaní
taktiež nebola zobratá do úvahy. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu je zrejmé, že dohoda o uznaní
bola podpisovaná v čase, kedy nárok žalobcu nebol ešte premlčaný. Nie je teda zrejmé na základe

čoho by predloženie takejto dohody malo byť nekalou obchodnou praktikou. Napokon bez toho, aby
sa žalovaní vyjadrili k tomu, či a za akých okolností túto dohodu podpísali, tiež nie je možné robiť
závery o jej platnosti, resp. o jej neprijateľnosti. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je teda predčasné
kvôli nedostatočne zistenému skutkovému stavu, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.. Súd prvého stupňa zistí, či O. A. bol alebo

nebol oprávnený konať za žalobcu pri uzatváraní dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, zistí či žalovaní v 1. a 2. rade túto dohodu podpísali a za akých okolností ju podpísali. Následne
vyhodnotí jej platnosť a v závislosti od toho vo veci rozhodne.

5. Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a zmluvou o úvere zo

dňa 29.11.2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy o úvere poskytovanými spoločnosťou
TatraCredit, a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.12.2007 spolu s prílohou č. 1 k zmluve o
postúpení, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24. 09. 2009, pokusmi
o zmier zo dňa 12.7.2012. Ďalej súd vykonal dokazovanie predloženým plnomocenstvom žalobcu zo
dňa 10. 10. 2008 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

6. Pôvodný veriteľ spoločnosť TatraCredit, a.s. a žalovaná v 1. rade ako zákazník uzavreli dňa 16. 11.
2005 zmluvu o úvere, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej v 1. rade úver na kúpu vopred
určeného tovaru a to pohovky a žalovaná sa zaviazala finančné prostriedky veriteľovi vrátiť v 12
mesačných splátkach po vo výške 560,- Sk mesačne.

7. Podľa Preambuly Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o úvere poskytované spoločnosťou
TatraCredit, a.s. ( ďalej len „Obchodné podmienky“ ), klient ako kupujúci si kupuje od spoločnosti
tovar vyšpecifikovaný na prednej strane zmluvy o úvere a spoločnosť ako predávajúci sa zaväzuje
tovar obstarať, dodať a poskytnúť mu na zakúpenie tohto tovaru spotrebiteľský úver za dohodnutých

podmienok.

8. Podľa Článku I. písm. a) Obchodných podmienok, účelom zmluvy je poskytnutie spotrebného úveru
v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu
spotrebiteľa z jednotlivých produktov spoločnosti.

9. V zmysle Článku III. písm. a) Obchodných podmienok, spotrebiteľ je povinný splácať riadne a
včas poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach v termínoch určených v splátkovým
kalendárom, inak vo výške a termínoch uvedených v zmluve a VOP. Splátky sú splatné do 20. dňa vmesiaci. V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý úrok, príslušná časť istiny a poplatky, pričom
výška jednotlivých splátok je stanovená v zmluve.

10. Ako vyplýva z Článku III. písm. c) Obchodných podmienok, spotrebiteľ je povinný uhradiť spolu s
úverom aj zmluvne dohodnuté úroky , ktoré sú vypočítané ako anuitné a ďalšie náklady spojené so
spotrebiteľským úverom zahrnuté do jednotlivých splátok.

11. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.12.2007 v spojení s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení

pohľadávok zo dňa 3.12.2007 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca postúpila
pohľadávku voči žalovanému v 1. rade, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.

12. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, dátum posledného predpisu splátky bol dňa
20.11.2006 a dátum vypovedania dňa 21.11.2006. K rozhodujúcemu dňu 21.11.2007 bol počet dní
omeškania 365.

13. Dňa 24.9.2009 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
( ďalej len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, ktorý túto dohodu podľa Článku 1.3.
podpísal ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. V Článku 2.
Dohody - Uznanie záväzku, žalovaný v 2. rade ako osoba uvedená v bode 1.3 uznal čo do právneho

dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným
veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 167,30 eur,
príslušenstva podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 26,56 eur. V Článku 3. Dohody -
Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.3 vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní
dlhu a jeho následkoch.

14. Žalobca listami zo dňa 12.7.2012, označenými ako pokus o zmier, vyzval žalovaných na úhradu
dlžnej sumy v celkovej výške 283,51 eur, pozostávajúcej z istiny neuhradeného úveru vo výške 167,30
eur, zmluvného/zákonného úroku vo výške 89,66 eur, dlžníkom uznaných nákladov inkasného konania
v sume 26,56 eur.

15. Žalovaní sa pojednávania nezúčastnili a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnili.

16. Dňa 05. 10. 2016 žalobca predložil súdu plnomocenstvo, ktorým splnomocnil Jána Mikula na
zastupovanie spoločnosti pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči

dlžníkom klientov spoločnosti, a to najmä na zastupovanie pri osobných návštevách dlžníkov.

17. V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

19. V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

20. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase uzavretia
úverovej zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

21. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi
ako spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že zmluva bola uzavretá 22. 11. 2015, teda za účinnosti
Občianskeho zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu
zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa

§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

22. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1,
ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,

Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy
( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

24. V zmysle § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

26. V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

30. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že
splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci
sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. Podľa § 531 ods.
4 Občianskeho zákonníka, námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba,
ktorá dlh prevzala.

31. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou v 1. rade bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou
o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskehozákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je súd toho názoru, že je daná aktívna
legitimácia žalobcu v tomto konaní. Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou v 1. rade bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská

zmluva.

32. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách.

33. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola

navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola

individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

34. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

35.Žalovanýv2.radedňa24.9.2009podpísalnasamostatnomformuláriDohoduouzavretísplátkového
kalendára a uznaní záväzku. Napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej dohody ešte nemala byť
pohľadávka žalobcu premlčaná, v bode 3.1 dohody je uvedené, že osoby v bode 1.2 a 1.3. vyhlasujú,
že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V danom prípade totiž ide o predformulovaný
obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom

je možné mať pochybnosti o tom, že žalovaní si boli vedomí dôsledkov uznania dlhu. Žalobca v danom
prípade nepredložil dôkaz, či a akým spôsobom poučil žalovaných pri uzatváraní tzv „Dohody“ , naviac
sám vyhľadal žalovaných za účelom podpisu dohody, teda iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody
nevychádzala od spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach,
keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár. Vzhľadom

na takto predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom,
že ide o skutočný prejav vôle žalovaných uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so
žalobcom.

36. Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako

dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej

strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.37. Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil skúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých
obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné
prehliadať ani v rovine súkromného práva.

38. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

39. Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z.
(účinný v čase podpisu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku) sa rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o

ochrane spotrebiteľa).

40. U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver
o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

41. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

42. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.
u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

43.Podstatnýmnarušenímekonomickéhosprávaniaspotrebiteľasarozumievyužitieobchodnejpraktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa)

44. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené
zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa,
ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovanými súd
považuje za právne neúčinné, pretože žalovaní nemali vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je

zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom,
že ide o skutočný prejav vôle žalovaných uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so
žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaní uvedenú dohodu spojenú s
uznanímdlhunepodpísali.Žalobcavrozporespožiadavkamiodbornejstarostlivostižalovanýchnepoučil
o následkoch podpisu dohody a uznania, naviac sám iniciatívne vyhľadal žalovaných, ktorí v dobrej

viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísali formulár, obsah ktorého im nebol úplne zrejmý. Žalobca
sám vyhľadal žalovaných v mieste ich trvalého bydliska, čo je nepochybné, keď ako miesto uzavretia
dohody je uvedená obec trvalého bydliska žalovaných. V dôsledku takéhoto konania mohli byť žalovaní
konfrontovaní rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia
mohlo ovplyvniť žalovaných v ich správaní, výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače

uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára s cieľom čo najskoršieho odchodu pracovníka
žalobcu a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v súvislosti s jeho zotrvaním v domácom prostredí
žalovaných, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov mohol byť žalovanými vykonaný bez náležitého
oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody, a tak v konečnom dôsledku k ich zaviazaniu sa
k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych

predpisov, o ktorých žalovaní nemali vedomosť.

45. Taktiež súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť a to, že ak mal žalobca skutočne eminentný záujem
na úhrade záväzku žalovanými, ktorý možno vyvodiť práve z jeho iniciatívy vyhľadať osobne žalovanýchza účelom uzavretia splátkového kalendára a dojednania splátok, a tým akéhosi aktu ústretovosti z jeho
strany voči žalovaným, no za súčasného dojednania straty výhody splátok v prípade ich nesplácania
podľa splátkového kalendára, za stavu, keď žalovaní splátkový kalendár nedodržiavali a tým sa stal

splatným celý žalovanými uznaný dlh, podal žalobu po troch rokoch s uplatnením úroku z omeškania za
celé obdobie od účinnosti postúpenia predmetnej pohľadávky. Celé toto konanie vrátane zabezpečenia
uznaniazáväzkumožnopotomhodnotiťakokonanieprinajmenšomšpekulatívnescieľomzabezpečenia
exekučného titulu a následného vedenia exekúcie voči žalovaným na pohľadávku, ktorá síce je tvorená
dlžnou istinou ku dňu postúpenia, no príslušenstvom pohľadávky spočívajúcom jednak v úrokoch z

omeškania ako aj v trovách konania, a to najmä trovách právneho zastúpenia za niekoľko rokov
omeškania, ktorá suma môže v konečnom dôsledku niekoľkonásobne prevýšiť dlžnú sumu, ktorú v
konečnom dôsledku budú musieť žalovaní uhradiť.

46. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade iba pristúpil k záväzku podpisom
dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, a teda pristúpil k záväzku, ktorý deklaroval

iba pracovník žalobcu, nie však aj samotný dlžník, ktorý pri podpise predmetnej listiny prítomný nebol.
Preto aj informácie o dlhu v danom momente mal žalovaný v 2. sprostredkované len od pracovníka
žalobcu a jeho vedomosť o existencii dlhu, stave jeho splatenia a ďalších skutočnostiach mohla byť
skreslená.

47. Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje
dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon
a prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ a zároveň ustanovenia o tom, že dlžník
vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, napriek tomu, že v čase podpisu
predmetnej dohody ešte nebola pohľadávka premlčaná. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa

prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

48. Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24. 09. 2009, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku,
lebo pri uzavretí predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa

nimi súd zaoberal a uviedol vyššie a teda ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, súd neposkytol
ochranu takto uplatnenému právu.

49. Vzhľadom na závery Krajského súdu v Prešove ako aj opätovného dokazovania vyplýva, že zámer
žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára

a uznaní záväzku zo dňa 24. 09. 2009, ktorú podpísal odporca v 2. rade, súd hodnotí ako nekalú
obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok
odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší
správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovaným v 2. rade súd považuje za právne neúčinné, pretože
žalovaný v 2. rade nemal vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o

uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle
žalovanéhov2.radeuznaťdlhanejdeibaovôľuuzavrieťdohoduosplátkachsožalobcom.Zuvedeného
je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaný v 2. rade uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu
nepodpísal. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti nepoučil o následkoch podpisu
dohody a uznania, naviac sám iniciatívne vyhľadal žalovaného v 2. rade, ktorý v dobrej viere a snahe

uhradiť dlh v splátkach, podpísal formulár, obsah ktorého mu nebol úplne zrejmý.

50. Ďalej je potrebné poukázať na skutočnosť, že ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou,
nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň
uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ a

zároveň ustanovenia o tom, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch,
napriektomu,ževčasepodpisupredmetnejdohodyeštenebolapohľadávkapremlčaná.Taktovytvorený
formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho
účelom a preto súd žalobu zamietol.

51. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.52. V zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

53. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

54. Žalovaní boli v celom rozsahu úspešní, avšak trovy konania im nevznikli, a preto súd rozhodol, že
žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.