Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. jún 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715209581
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1715209581.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov

JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Y. S., K. XX.XX.XXXX,
I. O. J. XX, XXX XX Š., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Bilkovičom, so sídlom Strojnícka 8,
827 01 Bratislava proti žalovaným: X/ U. V., K. XX.XX.XXXX, O. S. K. XXA, XXX XX O., zastúpený
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & PARTNERI s.r.o., so sídlom Grosslingova 50, 811 09
Bratislava,IČO:35967421,2/Š.S.Š.,W.W.P.XX,XXXXXŠ.,H.:XXXXXXXX,zastúpenýadvokátkou
JUDr. Miroslavou Vandákovou, so sídlom Šúrska 136, 900 01 Modra, 3/ R. E. G. O. B., W. W.R. W. XX,
O., H.: XX XXX XXX, o zaplatenie náhrady škody vo výške 22.593,14 eur, na odvolanie žalovaných 1/,

2/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 07. mája 2018 č. k. 36C/211/2015- 197, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanému 1/ mení
tak, že sa žaloba voči nemu z a m i e t a .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanému 2/ p o t
v r d z u j e.
III. Žalovanému 1/ sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

IV. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne sumu 22.122,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 22.122,30
eur od 04.02.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok); žalobu
v časti istiny 470,84 eur s príslušenstvom a v časti úroku z omeškania od 31.12.2015 do 03.02.2016

zo sumy 22.593,14 eur zamietol (II. výrok); žalobu voči žalovanému 3/ zamietol (III. výrok), žalobcovi
priznal voči žalovanému 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov súdneho konania, o ktorej
výške bude rozhodnuté osobitným uznesením (IV. výrok); žalovanému 3/ priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov súdneho konania (V. výrok).

2. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby,
podľa ktorého došlo dňa 13.8.2014 v obci Š. na futbalovom ihrisku počas športového podujatia k

vážnemu zraneniu žalobcu, a to vpáčenej zlomenine lebky na ľavej čelovo - spánkovej - temennej kosti
so sprievodným krvácaním nad tvrdým mozgovým obalom a pomliaždením mozgu, ktoré mu spôsobil
žalovaný 1/ tak, že ho ležiaceho trafil loptičkou pozemného hokeja. Trestné stíhanie v predmetnej veci
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona bolo zastavené z dôvodu, že skutoksa stal, ale z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti nie je trestným činom. Škoda na zdraví žalobcu
bola vyčíslená znaleckým posudkom č. 173/2015 zo dňa 14.10.2015 vypracovaným znalcom prof.
MUDr. Jozefom Lohnertom CSc. tak, že bolestné činí 10.136 eur a zníženie spoločenského uplatnenia

11.536 eur. Ďalšie náklady uplatnené predmetnou žalobou predstavujú náklady na znalecký posudok
vo výške 248,34 eur (zaplatený dňa 19.10.2015), liečebné náklady vo výške 672,80 eur. Zodpovednosť
za škodu zakladá u žalovaného 1/ vykonávanie športovej činnosti - streľba na bránu, za ktorou bolo
športové podujatie, vedomosť o tom, že loptičky pomerne často prelietavajú cez alebo ponad ochranné
sito, vedomosť o tom, že sito bolo poškodené (deravé), vedomosť a skúsenosť o tom, že loptička pri

streľbe dosahuje vysokých rýchlostí a vzhľadom k svojej váhe a rýchlosti môže niekoho zraniť, priama
vedomosť o tom, že za ochranným sitom sa v danom čase nachádzali za bránou futbalového štadióna
diváci. Zodpovednosť za škodu zakladá u žalovaného 2/ pripustenie, aby sa za bránou futbalovej bránky
nachádzali diváci v čase hry na ihrisku pozemného hokeja, nezabezpečenie, aby sa v čase konania
futbalového zápasu na ihrisku pozemného hokeja vykonával tréning na opačnú stranu - bránku od
futbalového ihriska a nezabezpečenie technického stavu ochranných sít na ihrisku pozemného hokeja.

Podľa právneho zdôvodnenia žaloby obaja žalovaní porušili preventívnu povinnosť stanovenú ust. § 415
Obč. Zák.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podaním zo dňa 15.02.2017 žalobca navrhol, vstup Oblastného
futbalového zväzu Bratislava vidiek ako žalovaného 3/ argumentujúc, že tento subjekt bol žalovaným

2/ označený za organizátora futbalového zápasu (ktorého bol žalobca v čase nehody divákom), a teda
za osobu zodpovednú za zabezpečenie bezpečnosti divákov. Označený subjekt vstúpil do konania ako
žalovaný 3/.

4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín, a to Uznesenie OR

PZ v Pezinku ČVS : ORP-626/MD-PK-2014 zo dňa 28.07.2015, sťažnosť X.. V.. O. zo dňa 07.08.2015,
uznesením OP Pezinok č.k. 1Pv 758/14/1107 - 7 zo dňa 09.09.2015, Znalecký posudok č. 173/15
znalca prof. MUDr. J. Lohnerta, CSc., Faktúra č. 173/15, detail obratu z osobného účtu v SLSP,
a.s. zo dňa 19.10.2015, Počítačový výstup k dodatočným nákladom, potvrdenie DFNsP BA zo dňa
21.08.2014, príjmový pokladničný doklad č. 4511142277, potvrdenie DFNsP BA zo dňa 25.08.2014,

príjmový pokladničný doklad č. 4511142413, pokladničné doklady zo dňa 03.07.2015, 05.10.2015 a
11.11.2015, Stanovy Oblastného futbalového zväzku Bratislava - vidiek, Stanovy Športového klubu
Šenkvice, Zápisnica z mimoriadneho výboru Športového klubu Š. zo dňa 14.05.2015, Vyšetrovací spis
OO PZ Modra č. ORP-626/MD-PK-14, výsluchom otca mal. žalobcu H.. Y. S., výsluchom svedkov H. S.,
Q. P., Q. Ž., P. P., Q. V.U., V. Q., X. Š. U. Q. J..

5. Z uznesenia ORPZ v Pezinku ČVS: ORP-626/MD-PK-2014 zo dňa 28.07.2015 súd prvej inštancie
skutkovo zistil, že došlo k zastaveniu trestného stíhania, ktoré bolo začaté vo veci prečinu „ublíženie
na zdraví“ podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť trestne zodpovedný subjekt
tým, že „dňa 13.8.2014 v obci Š. na futbalovom ihrisku počas športového podujatia žalovaný 1/ trafil

loptičkou pozemného hokeja na zemi ležiaceho (v tom čase maloletého) žalobcu, čím mu spôsobil
ťažké poškodenie zdravia, a to vpáčenú zlomeninu lebky na ľavej čelovo - spánkovej - temennej
kosti so sprievodným krvácaním nad tvrdým mozgovým obalom a pomliaždením mozgu“. Uznesenie
malo byť podľa súdu prvej inštancie odôvodnené tým, že „posledný strieľal na bránku U. Q. (zrejme
správne U. V., poznámka odvolacieho súdu), pre páchateľa nepredvídateľný príčinný priebeh nie je v

zavinení obsiahnutý, páchateľ nezodpovedá za následok, pričom loptička preletela z nezistených príčin
a nezisteným spôsobom za ihrisko a zranila poškodeného. Nastali nepredvídateľné skutočnosti, ktoré
podozrivý vôbec nemohol predvídať, že nastanú. Nemožno očakávať, že akékoľvek športové aktivity by
si vyžadovali od športovcov vždy a bez ohľadu na okolnosti predvídať spôsobenie zranenia náhodnému
človeku“. Rovnako došlo k zamietnutiu sťažnosti právneho zástupcu žalobcu uznesením OP Pezinok

č.k.1Pv758/14/1107-7zodňa9.9.2015,podľaktorého:„Podozrivýposlednýstrieľalnabránku, nevedel
a vzhľadom k svojim okolnostiam a svojim osobným pomerom ani vedieť nemohol a nemal, že v
dôsledku vzácnej zhody okolností (teoretické porušenie pletiva, ktoré sa síce nezistilo, resp. preletenie
loptičky ponad pletivo), na ktorú už nemohol objektívne nijako reagovať, by mohol vzniknúť následok,
ktorý v danom prípade nastal. Nie je ani objektívne a ani teoreticky možné ustáliť, akým spôsobom

loptička opustila priestor ihriska a to aj z dôvodu, že od udalosti do trestného oznámenia uplynula doba,
zaktorúmohlodôjsťkzmenenaochrannýchsitách“.Podľaskutkovýchzistenísúduprvejinštancie,ktoré
vyvodil z výpovede žalovaného 1/, svedeckej výpovede Q. V. U. V. Q., keď všetci zhodne popisovali,
že bezprostredne pred nárazom loptičky do hlavy bol na ihrisku pozemného hokeja len jeden strieľajúcistrelec, ktorý bol aj strelcom posledného kola strelieb, z čoho uzavrel, že práve žalovaný 1/ poškodil
zdravie žalobcu úderom loptičky pozemného hokeja do hlavy.

6. Súd prvej inštancie ďalej skutkovo zistil, že žalobca sa v čase vzniku škodovej udalosti zúčastnil
tréningovej aktivity organizovanej žalovaným 2/, išlo o futbalový kemp, ktorý prebiehal na ihrisku v Š., a
ktorý trval od 8,00 hod. ráno do 17.00 hod. V čase nehody na ihrisku prebiehal futbalový zápas, žalobca
spolu s ostatnými chlapcami zbierali lopty počas zápasu, vyvádzal hráčov a zbieral lopty, pričom aj táto
aktivita bola súčasťou kempu, a preto ho mal stále na starosti tréner, resp. klub.

7. Zo Znaleckého posudku č. 173/15 znalca prof. MUDr. J. Lohnerta, CSc. súd prvej inštancie ďalej
zistil, že mal. Y. S. prekonal dňa 13.08.2014 úraz - vpáčenú zlomeninu lebky v ľavej čelovo - temenno
- spánkovej kosti a krvácanie nad tvrdým mozgovým obalom, všetky ostatné odchýlky vznikli ako
komplikácie pôvodného zranenia. Výška bolestného bola znaleckým posudkom určená na 615 bodov,
čo činí 10.136 eur, výška sťaženia spoločenského uplatnenia bola určená na 700 bodov, t. j. 11.672

eur. Z Faktúry č. 173/15 v spojení s detail obratu z osobného účtu v SLSP, a.s. zo dňa 19.10.2015 mal
súd prvej inštancie za preukázané zaplatenie znalečného vo výške 248,34 eur zákonnými zástupcami
žalobcu prof. MUDr. J. Lohnertovi, CSc., a tiež dodatočné náklady na liečenie žalobcu vo výške 672,80
eur. Z pokladničných dokladov mal za preukázané vynaloženie súm 7 eur, 4 eur a 6 eur ako krátkodobé
parkovné na parkovisku DFNsP.

8. Zo Stanov Oblastného futbalového zväzku Bratislava - vidiek (ďalej len „Stanovy OFZ“) súd prvej
inštancie ďalej zistil, že cieľom činnosti žalovaného 3/ je, okrem iného, organizovať a riadiť futbalové
súťaže príslušného stupňa vo všetkých vekových kategóriách, zabezpečovať dodržiavanie predpisov,
uznesení a rozhodnutí SFZ, UEFA i FIFA (čl. 2 bod 5 Stanov OFZ). Podľa čl. 4 bod 1 písm. d/ Stanov

OFZ funkcionárom sa rozumie člen orgánu žalovaného 3/ alebo orgánu jeho člena, rozhodca, delegát a
ďalšie osoby zodpovedné za technické, zdravotnícke a administratívne záležitosti v rámci FIFA, UEFA,
SFZ a žalovaného 3/. Podľa čl. 4 bod 1 písm. j/ Stanov OFZ organizovaným futbalom je súťaž vo futbale
v rámci FIFA, UEFA, SFZ, BFZ a žalovaného v 3/ uskutočňovaná podľa pravidiel futbalu. Podľa čl. 4 bod
1 písm. o/ Stanov OFZ súťažou je dlhodobá majstrovská alebo pohárová súťaž, turnaj alebo stretnutie

(vrátane prípravného stretnutia) vo futbale organizované FIFA, UEFA, SFZ, BFZ a žalovaným 3/ a jeho
členom, ktoré sa uskutočňujú po predchádzajúcom písomnom upovedomení príslušného riadiaceho
orgánu futbalu a v stanovených prípadoch aj s jeho predchádzajúcim súhlasom. Podľa hlavy II čl. 4
bod 2 Stanov OFZ riadnymi členmi žalovaného 3/ sú futbalové kluby a oddiely, pôsobiace v okresoch
Malacky, Pezinok a Senec s vlastnou právnou subjektivitou. Podľa hlavy II čl. 5 bod 1.1 písm. h/ Stanov

OFZ zúčastňujú sa so svojimi družstvami na príslušných súťažiach.

9. Zo Stanov Športového klubu Š. (žalovaného 2) mal súd prvej inštancie preukázané, že cieľom a
poslaním klubu je vytvárať podľa svojich možností podmienky na uspokojovanie záujmov a potrieb v
oblasti telesnej výchovy a športu a medzi úlohy patrí organizovanie športových, telovýchovných a iných

aktivít pre svojich členov - najmä pre deti a mládež, ako aj pre ostatnú verejnosť.

10. Za zisteného skutkového stavu, právne odkazujúc na ust. § 415, § 444, § 449 ods. 1 Obč. zák.,
§ 2 ods. 2, 3, § 3, § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia, § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí,

súd prvej inštancie ozrejmil, že na vznik zodpovednosti žalovaných za poškodenie zdravia žalobcu je
potrebné súčasné naplnenie existencie (i) porušenia právnej povinnosti, (ii) vznik škody, (iii) príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a (iv) zavinenie škodcu. U každého žalovaného
je potrebné samostatné naplnenie týchto podmienok, ich vzájomný pomer zodpovednosti je daný
podľa ich účasti na spôsobení škody, ktoré okolnosti sa skúmajú samostatne od podmienok vzniku

zodpovednosti za škodu.

11. Pokiaľ išlo o zodpovednosť žalovaného 1/, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca mal porušiť
povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví (§ 415 Obč. Zák.) a to svojou činnosťou
- streľbou na bránu, za ktorou sa odohrávalo športové podujatie pri nedostatočnom technickom

zabezpečení na predídenie ujmy. Podľa súdu prvej inštancie „nebolo sporné, že k poškodeniu zdravia
žalobcu došlo mechanicky - úderom loptičky pozemného hokeja do hlavy. Toto navyše je aj preukázané
z vyšetrovacieho spisu OO PZ Modra č. ORP-626/MD-PK-14 a to výpoveďami Q. Ž. „. S. trafila do hlavy
loptička pozemného hokeja“) a Q. Ž. („zrazu priletela loptička pozemného hokeja a trafila Y. do hlavy,tento padol zo stoličky na ktorej sedel“). Z vyšetrovacieho spisu OO PZ Modra č. ORP-626/MD-PK-14
a to z výpovede samotného žalovaného 1/ mal súd prvej inštancie za preukázané, že posledné kolo
strelieb vykonával samotný žalovaný 1/ („posledné kolo strieľal on sám“), pričom z výpovede Mareka

Petráša v samotnom súdnom konaní („spoluhráčov, ktorí majú rozostavené loptičky, tieto strieľajú na
svedka zo strany na stranu“) vyplynulo, že každé kolo strelieb vykonával vždy jeden strelec. Náraz
loptičky žalobcovi do hlavy strelou žalovaného 1/ nepriamo preukázalo aj výpoveď V. Q. na pojednávaní
(„Keď sa bol napiť, ľudia prišli, že strieľal a že sa niečo stalo... Keď sa šiel svedok napiť, až kým sa
nevrátil bolo to asi 5-10 minút“) v spojení s výpoveďami Q. Ž. („predtým si ešte všimol, že na ihrisku

pozemného hokeja bol brankár a jeden hráč, ostatní chlapi cvičili“), Q. Ž. („Ešte si všimol, že na ihrisku
boli v tom čase nejakí chlapi, bol tam brankár na neho strieľal jeden hráč“) a O. V. („V čase skutku sa
na ihrisku nachádzali Q. V., U. V., keď Q. bol v bráne a U. na neho strieľal“) z vyšetrovacieho spisu
OO PZ Modra č. ORP-626/MD-PK-14, keďže všetci zhodne popisujú, že bezprostredne pred nárazom
loptičky od hlavy bol na ihrisku pozemného hokeja len jeden strieľajúci strelec. Zhodne popisoval, že
posledným strelcom bol žalovaný 1/, aj samotný žalovaný v 1/ vo vyšetrovacom spise OO PZ Modra

č. ORP-626/MD-PK-14 („Po tomto poslednom kole nesedí počet loptičiek, preto išiel zbierať brankár
aj za ihrisko smerom k futbalovej bráne, teda za pletivo. Zaregistroval, že zostal niekto zranený pri
tom ako sa brankár pri niekom zahýbal, zo začiatku nevedel o čo ide“) a Q. V. na pojednávaní („Vtedy
zistil, že jedna loptička chýba, tak šiel smerom ku futbalovému ihrisku, na tomto ihrisku našiel túto
loptičku, rozmýšľal ako sa tam dostala keďže sa strieľalo po zemi a teda loptičky by mali ostať pri múriku

ako pri prekážke. Za bránkou tam videl malých chlapcov, pýtal sa či ich loptička trafila oni povedali,
že nie, videl tam tiež malého chlapca ktorý mal hrču na hlave, tento povedal, že ho loptička trafila“).
Pokiaľ šlo o dráhu letu loptičky, táto síce nebola preukázaná a teda nie je zrejmé, či bola hyperbolická
- obchádzajúca pletivo za bránou zhora s prudkým zostupom, alebo bola plochá letiaca ponad múrik a
popod pletivo zakončené drôtom. V tejto súvislosti však súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedka

H. S., ktorý si nepamätal „či tam boli diery v site“ avšak súčasne uvádzal, že „pri betónovom múriku je
sito zakončené 1 drôtom, sito je tam už asi 20 rokov nevie presne...v čase nehody to polyetylénové sito
tam asi nebolo. Drôtené sito bolo opravované, keďže deti podliezali toto drôtené sito a teda prirodzené
to bolo vyťahané medzi drôtom a múrikom.“. Ostatní svedkovia sa na poškodenie pletiva nepamätali,
ale ho ani nevylúčili. Svedok Q. V. „pred OČTK uviedol, že sa loptička prestrelí cez sito myslel tým skôr,

že preletí ponad sito keďže pri brankárskom tréningu idú loptičky po zemi“ a X. Š. „nevie o tom, že by
sito bolo poškodené, ani nevie v akom stave bolo pred úrazom... sa stalo, že lopta nepreletela vrchom,
ale išla cez sito alebo medzi betónom a sito, ale to vždy hneď padla dole“. V tejto súvislosti však súd
prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že aj Q. V. U. U. V. Q. vypovedali na pojednávaní, že pletivo za
bránou pred streleckým tréningom neskontrolovali, teda nevedeli v akom bolo stave. Súd prvej inštancie

v súvislosti s dráhou letu loptičky a nemožnosťou žalovaného 1/ predpokladať prelet loptičky za pletivo
poukázal na výpoveď H. S.: „na prelietavanie loptičiek sa sťažovali ľudia od záhrad“, Q. P. „aj naša
hokejová loptička preletela na futbalové ihrisko. Niekedy sa stane, že hráč vystrelí loptičku pozemného
hokeja ponad pletivo za bránou“, Q. Ž. „má takú vedomosť, že lopta z hokejového ihriska preletí na to
futbalové resp. do bezprostredného okolia. Teraz tam chodí častejšie, stane sa že loptička preletí“, P.

P. „stáva sa že loptička z hokejového ihriska preletí na futbalové ihrisko“, V. Q. „stáva sa možno 1-krát
za týždeň, možno raz za 2 tréningy, že lopta môže preletieť medzi múrikom a škárou, tak isto sa môže
stať, že sa lopta odrazí od tyčky a preletí ponad pletivo“ a X. Š. „stalo, že lopta nepreletela vrchom, ale
išla cez sito alebo medzi betónom a sito, ale to vždy hneď padla dole, nikdy sa nestalo, že by letela
ďalej“. Z uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že všetci títo hráči alebo funkcionári mali skúsenosti s

preletom loptičiek za pletivo a to či cez pletivo alebo ponad, a preto je celkom zrejmé, že žalovaný 1/ ako
mimoriadne skúsený hráč a podľa vlastného vyjadrenia individuálne úspešný strelec musel vedieť, že
loptička môže preletieť za pletivo. Nebolo sporné, že v čase tréningu žalovaného 1/ so spoluhráčmi títo
mali vedomosť o futbalovom zápase na susednom ihrisku. Vo vzťahu k žalovanému 1/ je bez právneho
významu, že k poškodeniu zdravia žalobcu malo dôjsť cez prestávku futbalového zápasu, keďže je

notorietou, že diváci a hráči cez prestávku futbalového zápasu nezmiznú náhle z hľadiska a ihriska, ale
ide o postupný proces, navyše nie vždy dôjde k úplnému vyprázdneniu hľadiska. Žalovaný 1/ nemusel
mať vedomosť o rozmiestnení tých ktorých divákov a futbalového zápasu zúčastnených osôb (a teda ani
žalobcu), ktorá poloha sa navyše mohla priebežne meniť. Nebolo tvrdené a teda ani preukázané, či sa
žalovaný 1/ spoliehal z primeraných dôvodov, že ním vystrelená loptička nepreletí za pletivo a aké to boli

dôvody. Súčasne nebolo tvrdené a teda ani preukázané, že žalovaný 1/ nevedel a vzhľadom na svoje
osobné pomery a okolnosti vzniku škody nemohol vedieť, že ním vystrelená loptička nepreletí za pletivo.
Súčasne nie je tvrdené a teda ani preukázané, že žalovaný síce nevedel, že za bránkou nebudú diváci
alebo osoby zúčastnené futbalového zápasu, ale vzhľadom na svoje osobné pomery a okolnosti vznikuškody nemohol vedieť. Práve naopak vedomosť o preletoch loptičiek žalovaný 1/ mal, čo je preukázané
z vyšetrovacieho spisu OO PZ Modra č. ORP-626/MD-PK-14, keď pri výsluchu dňa 17.12.2014 uviedol,
že „počas tréningu preletela vystrelená loptička pozemného hokeja, pretože ju prehodil späť futbalový

brankár“. Nie je síce preukázaná vedomosť žalovaného 1/ o nachádzaní sa divákov medzi pletivom za
bránkou a futbalovým ihriskom, resp. možným dosahom loptičky pozemného hokeja preletivšej pletivo
za bránkou, žalovaný 1/ však nepreukázal, že o nachádzaní sa divákov v uvedenej oblasti vzhľadom
na svoje osobné pomery a okolnosti vzniku škody nemohol vedieť. Práve naopak, bolo obvyklé, že
nebývajú súčasne futbalové zápasy a zápasy pozemného hokeja z bezpečnostných dôvodov (Q. P. :

„Vždy treba a tak to bolo aj v čase incidentu, odkontrolovať a skoordinovať hratie zápasov, aby sa
neprekrývali ... a to ... za druhé z bezpečnostných dôvodov.“). Súd prvej inštancie teda uzavrel, že
žalovaný 1/ zavinil poškodenie zdravia žalobcu, keď vedel, že ním vystrelované loptičky môžu preletieť
za pletivo smerom k futbalovému ihrisku, z podstaty veci vyplýva, že tieto strieľal tak, aby ich brankár
nechytil, pred streľbou neskontroloval stav pletiva za bránou, na ktorú strieľal loptičky a síce nevedel,
že žalobca sa nachádza za pletivom za bránkou pozemného hokeja, avšak vzhľadom na svoje osobné

pomery spočívajúce v osobných športových skúsenostiach a vedomosti o futbalovom zápase vedieť
mal a mohol, že v uvedenom priestore sa môže niekto nachádzať. Príčinnú súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou mal súd prvej inštancie za preukázanú tým, že práve žalovaný 1/ udelil
loptičke pozemného hokeja kinetickú energiu, táto loptička letela spôsobom dovtedy sa už vyskytujúcim
ajkeďštatistickypodstatemenejčastým,naraziladohlavyžalobcu,čímprenieslasvojukinetickúenergiu

práve do lebky žalobcu a pôsobením tejto kinetickej energie udelenej žalovaným 1/ došlo poškodeniu
telesnej konštrukcie žalobcu. Ide potom o priamu bezprostrednú príčinnú súvislosť, prípadný dotyk či
pletiva s múrikom či výstroje tretej osoby - brankára nepretrhli príčinnú súvislosť, keďže ide o faktory
existujúce žalovaným 1/ uvedomené.

12. Samotný vznik škody a jej rozsah mal súd prvej inštancie preukázaný zo Znaleckého posudku
č. 173/15 znalca prof. MUDr. J. Lohnerta, CSc. Ozrejmil, že podľa § 444 Obč. zák. sa pri škode na
zdravíjednorazovoodškodňujúbolestipoškodenéhoasťaženiejehospoločenskéhouplatnenia.Spôsob
výpočtu výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je stanovený v z. č. 437/2004 Z.z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej tiež „z. č. 437/2004 Z.z.“).

Z výsluchu Ing. Y. S. mal za preukázané, že poškodenie zdravia žalobcu má nepriaznivé následky pre
jeho životné úkony, keď sú obmedzené jej dovtedajšie obvyklé činnosti, žalobca je v dôsledku škodovej
udalosti poškodeným (§ 2 ods. 3 písm. b/ z. č. 437/2004 Z.z.), u žalobcu došlo k poškodeniu zdravia (§
2 ods. 3 písm. a/ z. č. 437/2004 Z.z.) v rozsahu ako je uvedené v znaleckom posudku prof. MUDr. J.
Lohnerta, CSc. (§ 2 ods. 3 písm. a/ z. č. 437/2004 Z.z.). Znalec prof. MUDr. J. Lohnerta, CSc. určil počet

bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia na 700. Zdravotný stav žalobcu sa ustálil v roku v 2015,
kedy aj boli definitívne zistené následky a rozsah poškodenia zdravia, teda pre určenie výšky škody
je rozhodujúca priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR za rok 2014 ako
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu (§ 5 ods. 2 z. č. 437/2004). Pre rok 2014
bola Štatistickým úradom SR určená priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva

SR vo výške 824 eur, z toho 2% sú 16,48 eura za jeden bod. Celkovo potom súd prvej inštancie ustálil
výšku sťaženia spoločenského uplatnenia na 11.536 eur po zaokrúhlení vypočítaná ako 16,48 eur × 700
bodov (§ 5 ods. 2 in fine z. č. 437/2004 Z.z.). Výšku náhrady za bolesť súd prvej inštancie vypočítal
v súlade s §§ 3 a 5 z. č. 437/2004 Z.z., keď hodnotením bolestného za úraz zo dňa 14.08.2014 bol
stanovený počet bodov za poškodenie zdravia žalobcu celkovo na 615 bodov (§ 3 ods. 1 z. č. 437/2004

Z.z.). Nárok na zaplatenie bolestného vznikol v roku 2015 po vyhotovení hodnotenia bolestného za úraz
zo dňa 14.08.2014 vykonaný dňa 06.05.2010 znalcom prof. MUDr. J. Lohnertom, CSc., výška hodnoty
jedného bodu činí 16,48 eur, celkovo je potom výška bolestného 10.136 eur po zaokrúhlení vypočítaná
ako 16,48 eur × 615 bodov za bolesť = 10.136 eur po zaokrúhlení (§ 5 ods. 2 in fine z. č. 437/2004 Z.z.).

13. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi aj účelné náklady spojené s liečením (§
449 ods. 1 Obč. Zák.) pozostávajúce z dodatočných nákladov na liečenie žalobcu vo výške 201,96 eur
(175 eur, 9,96 eur, 7 eur, 6 eur a 4 eur), a to náklady ubytovanie matky v nemocnici so žalobcom, ktorá jej
prítomnosť nesporne prispela k lepšej regenerácií žalobcu po operácií ako aj parkovaného vzniknutého
pri návštevách otca žalobcu, ktorá prítomnosť mala rovnako pozitívny vplyv na liečenie žalobcu. tieto

náklady má súd preukázané z pokladničných dokladov, z faktúry č. 173/15 v spojení s detailom obratu z
osobného účtu v SLSP, a.s.. Súčasne priznal ako súvisiace náklady vyvolané žalovaným 1/ aj náklady
na vyhotovenie znaleckého posudku prof. MUDr. J. Lohnerta, CSc. vo výške 248,34 eura. Vzhľadom na
uvedené súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1/ celkom na zaplatenie sumy 22.122,30 eur.14. Pokiaľ išlo o žalovaného 2/, súd prvej inštancie uviedol, že aj na vznik jeho zodpovednosti za
poškodenie zdravia žalobcu je potrebné súčasné naplnenie existencie (i) porušenia právnej povinnosti,

(ii) vznik škody, (iii) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a (iv) zavinenie
škodcu, pričom u každého žalovaného je potrebné samostatné naplnenie týchto podmienok, ich
vzájomný pomer zodpovednosti je daný podľa ich účasti na spôsobení škody, ktoré okolnosti sa skúmajú
samostatne od podmienok vzniku zodpovednosti za škodu. Z výsluchu svedka Q. Ž. (cit. „malý Y. stál
za futbalovou bránou kde mal zbierať lopty. Bol to zápas a bolo tam treba viacero zberačov lôpt, hlavný

usporiadateľ rozdelil, kto pôjde za bránu ...dozor nad maloletými vykonával, pokyny kto pôjde kam
za ktorú bránu dával hlavný organizátor, vtedy pán O., predseda športového oddielu...tí čo majú byť
za futbalovou bránou tam stále musia byť, je to organizované Slovenským futbalovým zväzom...deti
počas futbalového zápasu tam musia byť a či si kopú na bránku alebo za bránou sedia to je jedno,
lebo je to organizovaný zápas. V čase zápasu bol organizátor a usporiadateľ na zápase.“) má súd
prvej inštancie za preukázané, že organizátorom zápasu bol žalovaný 2/. Súd prvej inštancie potom

skúmal porušenie právnej povinnosti žalovaného 2/. Nebolo sporné, že žalobca bol účastný tréningovej
aktivity organizovanej žalovaným 2/, čo bolo aj preukázané z výpovede H.. Y.. S. („Futbalový kemp v
auguste 2014 prebiehal na ihrisku v Šenkviciach, syn tam chodieval na ôsmu ráno a denne to trvalo
do 17.00 hod. ... keď syn priniesol prihlášku, podpísal ju a syn prihlášku odniesol...organizátorom
bol Športový klub Š.. Mal za to, že keďže vyvádzanie hráčov a zbieranie lôpt bolo v rámci toho

kempu, stále ho mal na starosti tréner, resp. klub. V čase úrazu bol v hľadisku ako divák, bolo to
ako po minulé roky, keď bol syn na ihrisku alebo trénoval“). Obrana žalovaného 2/ spočívala v tom,
že organizátorom mal bal byť žalovaný 3/, s čím sa súd prvej inštancie nestotožnil. Poukázal na čl.
4 bod 1 písm. o/ Stanov žalovaného 3/, podľa ktorého sa súťaž, t. j. aj pohárová súťaž uskutočňuje
po predchádzajúcom písomnom upovedomení príslušného riadiaceho orgánu futbalu a v stanovených

prípadoch aj s jeho predchádzajúcim súhlasom. Žalovaný 2/ takéto listinné písomné upovedomenie
príslušného riadiaceho orgánu futbalu nepredložil, neuniesol potom dôkazné bremeno v časti tvrdenia
o organizácií futbalového zápasu žalovaným 3/. Súd z uvedeného ustálil, že organizátorom futbalového
stretnutia bol žalovaný 2/. Právne odkazujúc na § 6 ods. 1 písm. c/ z. č. 1/2014 Z.z. o organizovaní
verejných športových podujatí, skonštatoval, že organizátor podujatia je povinný zabezpečiť zdravie

na mieste konania podujatia. Žalovaný 2/ mal tak vykonať všetky technické opatrenia, aby nedošlo k
poškodeniu zdravia. Pokiaľ športové zariadenie nedokáže zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia
účastníkov podujatia, medzi ktorých patril aj žalobca ako osoba, ktorá sa na podujatí zúčastňuje v
súvislosti s organizovaním podujatia (§ 2 písm. i/ bod 3. z. č. 1/2014), bolo jeho povinnosťou vykonať
také úkony, aby predišiel možnému vzniku škody. Žalovaný 2/ tým, že nezabránil používaniu svojho

športového zariadenia - hokejových bránok, ktorých okolie nebolo zabezpečené pred prelietavaním
loptičiek a súčasne organizovaním futbalového zápasu tak, že účastníci tohto podujatia boli priamo
ohrození využívaním športového zariadenia - hokejových bránok, dopustil sa porušenia povinnosti
zabezpečiť ochranu zdravia účastníkov podujatia - futbalového zápasu (§ 6 ods. 1 písm. c/ z. č. 1/2014).
Pokiaľ išlo o výšku škody, súd prvej inštancie poukázal na obdobné závery ako vo vzťahu k žalovanému

1/. Zohľadniac uvedené súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne so žalovaným
1/ (§ 438 ods. 1 Obč. zák.) na zaplatenie čiastky 22.122,30 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne z
tejto sumy od 4.2.2016 do zaplatenia.

15. O úrokoch z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a Nariadenia

vlády d. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ozrejmil,
že splatnosť povinnosti na náhradu škody nie je daná zákonom, preto je žalovaný povinný platiť na
výzvu (§ 53 Občianskeho zákonníka). Žalobca nepreukázal vykonanie výzvy na zaplatenie náhrady
škody, žalovaní 1/, 2/ boli preto povinní plniť deň po doručení žaloby, žaloba bola doručená 03.02.2016,
deň 04.02.2016 je preto prvým dňom omeškania. Podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, pričom táto bola ku dňu 04.02.2016 vo výške 0,05% p.a., takže úrok z
omeškania je po pripočítaní 8 percentuálnych bodov (správne 5 percentuálnych bodov, poznámka
odvolacieho súdu) vo výške 5,05% p.a. Súd prvej inštancie teda uznal aj nárok žalobcu na úrok z

omeškania v tejto výške.

16. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku na náhradu škody súd prvej inštancie žalobu vo vzťahu k
žalovaným 1/, 2/ zamietol, keď z predložených dôkazných prostriedkov nebola zistená žalobcom tvrdenézmenšenie majetku žalobcu (v časti 470,84 eur s prísl.). Rovnako zamietol aj uplatnený nárok na úrok
z omeškania za obdobie od 31.12.2015 do 3.2.2016.
17. Pokiaľ išlo o žalovaného 3/, súd prvej inštancie skonštatoval, že žiadna listina ani výsluch svedka

nenasvedčovali a teda nepreukazovali, že bol organizátorom futbalového zápasu. Žalobca vo vzťahu
k žalovanému 3/ neoznačil ani nenavrhol vykonať dôkazy preukazujúce jeho žalobné tvrdenia, keď
na navrhnutých dôkazných prostriedkoch nebol zachytený žiadna skutočnosť svedčiaca o povinnosti
žalovaného 3/. Z uvedeného vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ išlo o preukázanie
tvrdenia o existencii právnej povinnosti žalovaným 3/ a preto žalobu voči žalovanému 3/ v celom rozsahu

zamietol.

18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že plne procesne
úspešnému žalovanému 3/ priznal náhradu trov konania voči žalobcovi. O náhrade trov konania žalobcu
voči žalovaným 1/, 2/ rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že čiastočne úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 95,84 %.

19. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/.

20.Žalovaný1/odvolanímnapadolvyhovujúcivýrokrozsudkusúduprvejinštancie,ktorýmbolzaviazaný
na zaplatenie sumy 22.122,30 eur s prísl. a výrok o trovách konania. Navrhol odvolaciemu súdu, aby

rozsudok v ním napadnutej časti zmenil tak, že žalobu voči nemu zamietne, alternatívne aby v tejto
časti napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V
odvolaní argumentoval tým, že sa súd prvej inštancie pri posudzovaní porušenia jeho právnej povinnosti
len stotožnil s tvrdeniami žalobcu uvedeným v žalobe, v zmysle ktorých mal porušiť právnu povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 415 Obč. zák., a to svojou streľbou na bránu, za ktorou sa odohrávalo športové

podujatie pri nedostatočnom technickom zabezpečení na predídenie ujmy. Ust. § 415 Obč. zák. upravuje
tzv. prevenčnú povinnosť každej fyzickej osoby, ktorá vedie k zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420
Obč. zák. a hoci v konaní pred súdom prvej inštancie poukázal na aplikáciu ust. § 415 Obč. zák.,
súd prvej inštancie sa prevenčnou povinnosťou rodičov žalobcu vôbec nezaoberal. Podľa zápisnice o
trestnom oznámení zo dňa 9.9.2014 a zo zápisnice o výsluchu svedka - matky poškodeného zo dňa

28.4.2015, boli v čase škodovej udalosti na predmetnom mieste prítomní zákonní zástupcovia - rodičia
žalobcu. Matka žalobcu v zápisnici uviedla, že „počas polčasu bol môj syn spolu s ďalšími kamarátmi
za futbalovou bránou, ktorá je bližšie k obci Š. a vedľa ktorej je a ihrisko pozemného hokeja. Tu sa
spoločne s kamarátmi hrali a pozerali futbal a ešte pomáhali pri zbieraní loptičiek počas futbalu. Ako
boli za bránou, tak na hokejovom ihrisku boli traja chlapci vo veku cca. 25 rokov a hrali tam pozemný

hokej. Počas toho ako tam hrali, ta im sem tam preletela vystrelila lopta smerom k deťom tieto deti im
ju podali naspäť. Z uvedeného vyplýva, že rodičia žalobcu vykonávali dohľad nad žalobcom v čase
vzniku škodovej udalosti. Otec žalobcu si bol vedomý, že cez ochranné zábrany prelietavajú lopty na
pozemný hokej, pričom bol uzrozumený s následkami možného stretu týchto lôpt s deťmi, ktoré sa za
bránou futbalového ihriska hrali, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že k takému stretu a

následne aj škodovej udalosti nedôjde. Žalovaný 1/voči dôvodom napadnutého rozsudku tiež namietal,
že súd prvej inštancie vyvodil záver, že strelcom mal byť práve on z výpovedí svedkov V. Q., Q. Ž.
U. O. V.. Žiaden zo svedkov však v konaní nevidel, že by strelcom loptičky mal byť práve on. Navyše
označený svedkovia sa o zranení žalobcu dozvedeli až po určitom čase po priebehu úrazového deja
a nie v jeho okamihu alebo bezprostredne po ňom. Úvahy súdu prvej inštancie o tom, že škodcom

mal byť práve posledný strelec nie sú na mieste, nakoľko ako vyplýva z výpovedí svedkov Q. V., P.U.
P., Q. Ž., ako aj ďalších, o zranení žalobcu sa títo dozvedeli neskôr, takže škodcom nemusel byť
nevyhnutne posledný strelec. Žalovaný 1/ ďalej namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie
je jasné z čoho má vyplývať jeho právna povinnosť, ale aj právna povinnosť akejkoľvek inej osoby, ktorá
chce hrať (trénovať) pozemný hokej na ihrisku v Š., vykonať inšpekciu stavu ochranného pletiva, keď

práve svedok S. uviedol, že pletivo je kontrolované pred zápasom, teda kontrola pletiva je vykonávaná
pravidelnenatourčenýmiosobamizostranyorganizátorazápasu.Žalovaný1/ďalejnamietalzáversúdu
prvej inštancie uvedený v odseku 12 napadnutého rozsudku, cit.: „Nie je síce preukázaná vedomosť
žalovaného 1/ o nachádzaní sa divákov medzi pletivom za bránou a futbalovým ihriskom, resp. možným
dosahom loptičky pozemného hokeja preletivšej pletivo za bránkou, žalovaný 1/ však nepreukázal, že

o nachádzaní sa divákov v uvedenej oblasti vzhľadom na svoje osobné pomery a okolnosti vzniku
škody nemohol vedieť. Práve naopak, bolo obvyklé, že nebývajú súčasne futbalové zápasy a zápasy
pozemného hokeja z bezpečnostných dôvodov.“ Súd prvej inštancie teda nesprávne vyhodnotil skutkový
stav,nakoľkonázoronepreukázanínevedomostižalovaného1/onachádzanísadivákovmedzipletivomza bránkou a futbalovým ihriskom oprel o nepísané pravidlo nekorešpondujúce so skutkovým stavom
vyplývajúcim z vykonaného dokazovania. Spomínané nepísané pravidlo sa totiž týkalo súbežného
organizovania zápasov, k čomu však pri škodovej udalosti nedošlo, nakoľko žiadny zápas v pozemnom

hokeji sa počas futbalového zápasu nekonal. Z dokazovania vyplynul vznik tohto pravidla až po úraze
žalobcu. Na ihrisku pozemného hokeja bol spolu s ďalšími hráčmi za účelom tréningu, pričom sa hráči
sústredia práve na prebiehajúci tréning. Navyše žalobca aj s ostatnými deťmi nosiacimi prekopnuté
lopty museli byť neustále v pohybe, čo vyplýva z výpovední jednotlivých svedkov, keďže zbierali lopty a
popri tom sa hrali. Je tak objektívne nemožné, aby mal žalovaný 1/ v zápale tréningu neustály prehľad

o osobách pohybujúcich sa na futbalovom ihrisku, ktoré je zároveň aj výškovo po úrovňou ihriska
pozemného hokeja. Pokiaľ išlo o príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, túto
mal súd prvej inštancie preukázanú v zmysle odseku 14 napadnutého rozsudku. Nakoľko však nie je
spoľahlivo preukázané porušenie jeho právnej povinnosti a nie je ani spoľahlivo preukázaná osoba
škodcu, považuje žalovaný 1/ v tejto súvislosti skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania za
nesprávny. Pokiaľ išlo o zavinenie škodcu, súd prvej inštancie v odseku 13 odôvodnenia rozsudku

uvádza, že žalovaný 1/ síce nevedel, že žalobca sa nachádza za pletivom za bránkou pozemného
hokeja, avšak vzhľadom na svoje osobné pomery spočívajúce v osobných športových skúsenostiach a
vedomostiofutbalovomzápasevedieťmalamohol,ževuvedenompriestoresamôženiektonachádzať.
Žalovaný 1/ síce mal vedomosť o futbalovom zápase, ale nemohol mať vedomosť o podávačoch lôpt,
medzi ktorými mal byť aj žalobca.

21. Žalovaný 2/ v odvolaní napadol vyhovujúci výrok, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu
22.122,30 eur s prísl. Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, aby žalobu
voči nemu zamietne. Dôvodil, že súd prvej inštancie porušil zásadu ústnosti, keď v konaní neumožnil
vypovedať žalovanému 1/ ani 2/. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie svoj vyhovujúci výrok voči

nemu založil najmä na svedeckej výpovedi Ivana S., ktorý sa v tom čase staral o zadnú (čiže opačnú)
časť plochy za ihriskom pre pozemný hokej, ktorú chodil kosiť. Ten vo svojej výpovedi tvrdil, že sito za
bránou mohlo byť poškodené, nakoľko cez neho deti preliezali na ihrisko na pozemný hokej. Taktiež
sa vyjadril, že nevie, či tam bolo polyetylénové sito, resp., že tam možno ani nebolo. V. S. je členom
družstva „starých pánov“ a na ihrisko chodil len sporadicky. Podľa odvolateľa je pravda, že v jednom

období bola medzera medzi oporným múrikom a pletivom, avšak na strane od záhrad, nie od futbalového
ihriska, asi 10 m od postrannej čiary. V deň nešťastnej udalosti už bola dávno zadrôtovaná, nakoľko
deti, ktoré preliezali cez medzeru, poškodzovali ihrisko pre pozemný hokej. Pokiaľ ide o polyetylénové
sito, to je na ihrisku približne od roku 2008 vo výške cca. 8m v dolnej časti a je pravidelne zdvojované,
práve pre prípady, aby nedošlo k podstreleniu sita. Nie je teda pravdou, že areál nebol dostatočne

zabezpečený. Žalovaný 2/ ďalej dôvodil tým, že z výpovede svedkov síce vyplýva, že lopta občas
preletícezpletivo.Súdprvejinštancievšaknesprávneinterpretovaltietotvrdeniazdôvodu,žesvedkovia
mali na mysli prelet lopty ponad pletivo. Slovné spojenie „cez pletivo“ v ich lokalite a v hokejovej
terminológii znamená „ponad“. Pozemný hokej je šport, kde je nemožné zabrániť skutočnosti, aby lopta
občas neprepadla ponad sita mimo areál. Konštrukčne nie je možné, aby sa ihrisko obstavalo sitom

tak vysokým, aby sa zamedzilo akémukoľvek úniku lôpt. V deň incidentu taktiež neexistoval žiaden
zákaz hrania súčasne na oboch ihriskách. Ihrisko bolo riadne zabezpečené, čo nevyvrátil vo svojej
výpovedianijedenzosvedkov.Nedošlotakkporušeniužiadnejpovinnosti,aniknesplneniupreventívnej
povinnosti podľa § 415 Obč. zák. Nakoľko sa jedná o športoviská, nie je možné vylúčiť úraz, či už priamo
pri športovaní alebo pri pozeraní futbalového, či hokejového zápasu. Na túto skutočnosť upozorňujú

tabule v areáli športoviska. Žalovaný 2/ potvrdil, že žalobca bol účastníkom futbalového kempu. ten však
netrval do 17.00 hod. ako tvrdí zákonný zástupca žalobcu, ale len do 14.00 hod., čo vo svojej výpovedi
uviedol aj P. P.. V čase incidentu nikto z členov športového klubu nemal zodpovednosť za maloletého
z dôvodu, že hráči za kategóriu „žiakov“ boli požiadaní, aby vyvádzali hráčov zo šatní a zbierali lopty
počas rozcvičovania hráčov. Tým ich úloha a zároveň zodpovednosť členov športového klubu nad nimi

skončila. Treba poukázať na skutočnosť, či k porušeniu prevenčne povinnosti nedošlo skôr zo strany
zákonných zástupcov maloletého, nakoľko po skončení kempu zodpovednosť za deti už nemal Športový
klub, ale rodičia detí. Keďže kemp už neprebiehal a rodičia spolu so synom sa nachádzali na futbalovom
ihrisku, je žalovaný 2/ názoru, že zodpovednosť za maloletého mali v čase nešťastnej udalosti práve
rodičia. Žalovaný 2/ má teda za to, že nebolo preukázané jeho protiprávne konanie a teda neexistuje

ani príčinná súvislosť medzi takomto konaní a vzniknutou škodou.

22. Žalobca vo vyjadreniu k obom odvolaniam navrhol rozsudok v napadnutej časti (vo vzťahu k
žalovaným 1/, 2/) ako vecne správny potvrdiť.23. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, prejednal odvolanie žalovaných 1/, 2/

na odvolacom pojednávaní, na ktorom doplnil dokazovanie výsluchom žalovaného 1/ a žalovaného
2/, zopakoval dokazovanie oboznámením pripojeného vyšetrovacieho spisu ORPZ v Pezinku ČVS:
ORP-626/MD-PK-2014 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo vzťahu k
žalovanému 1/ zmeniť a vo vzťahu k žalovanému 2/ ako vecne správnu potvrdiť.

24. Občianskoprávnu prevenciu v zmysle ust. § 415 Obč. zák. možno charakterizovať ako súhrn
spôsobov a foriem predchádzania tomu, aby neboli ohrozované a porušované subjektívne občianske
práva, t.j. práva, ktorú sú upravené a chránené normami občianskeho práva hmotného v objektívnom
zmysle. Vlastný obsah úpravy občianskoprávnej prevencie spočíva v stanovení určitého systému
preventívnych povinností, ako aj nepriaznivých právnych následkov (sankcii) spätých s ich ohrozením
alebo porušením. Inými slovami, každý je podľa § 415 Obč. zák. povinný zachovávať vždy taký

stupeň pozornosti, ktorý je možné po ňom vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne
požadovať a ktorý - objektívne posudzované - je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť
riziko vzniku škôd na živote, zdraví alebo majetku. Uvedené ustanovenie mu však neukladá povinnosť
predvídať každý v budúcnosti možný vznik škody (pozri rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo 3354/2011).

25. Pokiaľ ide o žalovaného 1/, dospel odvolací súd k záveru, že v konaní bolo s pravdepodobnosťou
hraničiacou s určitosťou preukázané, že to bol práve on, kto loptičkou pozemného hokeja trafil v tom
čase mal. žalobcu, nakoľko pred škodovým incidentom strieľal na bránu ako posledný, pričom po jeho
streľbe sa zistilo, že chýba jedna loptička zo sady lôpt (táto skutočnosť vyplýva zo samotnej výpovede
žalovaného 1/ v trestnom konaní). Bez ohľadu na uvedený záver však odvolací súd nevzhliadol, že by

žalovaný 1/ svojou tréningovou aktivitou porušil svoju zákonnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu mu
z ust. § 415 Obč. zák. Žalovaný 1/ spolu s ďalšími dvomi spoluhráčmi trénovali na samostatnom, od
futbalového ihriska riadne oddelenom ihrisku pozemného hokeja. Svojou tréningovou aktivitou neporušil
prevádzkový poriadok žalovaného 2/, ani iné jeho usmernenie, či nariadenie. Skutočnosť, že ním
vystrelená loptička nezisteným spôsobom zasiahne žalobcu v tom momente ležiaceho na zemi, resp.

sediaceho na stoličke na futbalovom ihrisku, počas prestávky a spôsobí mu vážne zranenie hlavy,
nemohol žalovaný 1/ rozumne predvídať, a to ani pri zachovaní miery povinnej opatrnosti. Z uvedeného
dôvodu podľa odvolacieho súdu nie je za škodu vzniknutú žalobcovi zodpovedný.

26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku vo vzťahu

k žalovanému 1/ podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu voči nemu ako nedôvodnú zamietol.

27. O trovách konania vo vzťahu k zmeňujúcemu výroku odvolací súd rozhodol § 257 C.s.p. tak, že
procesne úspešnému žalovanému 1/ nepriznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu, a to s ohľadom
na výnimočnosť situácie, ktorú odvolací súd videl v charaktere súdenej veci (náhrada škody na zdraví

v tom čase maloletého žalobcovi), v osobe žalobcu (v čase podania žaloby išlo o maloleté dieťa, ktoré
utrpelo vážne poškodenie zdravia) a v potrebe uplatnenia zásady spravodlivého usporiadania veci.

28. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaného 2/, táto nebola spôsobilá spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku vo vzťahu k nemu. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok je v tejto časti vecne správny. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný 2/ ako
organizátor futbalového zápasu mal v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 1/2014 Z.z. o organizovaní
verejných športových podujatí právnu povinnosť zabezpečiť ochranu zdravia na mieste konania
podujatia (futbalového zápasu). O to viac, že zástupca žalovaného 2/ prevzal v tom čase maloletého
žalobcu pred začiatkom futbalového zápasu za účelom poskytnutia servisu hráčom (vyprevádzanie

hráčov na ihrisko, zber lopty), a nepochybne právnu zodpovednosť za žalobcu z tohto dôvodu
mal aj v čase prestávky medzi dvomi polčasmi futbalového zápasu. Žalovaný 2/ ako organizátor
športového podujatia mal teda vykonať nielen všetky technické opatrenia za účelom minimalizovania
rizika prípadného prestrelenia lopty pozemného hokeja na futbalové ihrisko, ktorá právna povinnosť mu
vyplývala z ust. § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 1/2014 Z.z., ale za účelom dodržania svojej zákonnej

prevenčnej povinnosti (§ 415 Obč. zák.) zabezpečiť aj dozor nad mal. žalobcom počas celého zápasu
(teda aj počas prestávky), až do momentu jeho prevzatia zákonnými zástupcami, čo však neurobil
(maloletý sa bez dozoru počas prestávky pohyboval na futbalovom ihrisku v blízkosti ihriska (bránky)
pozemného hokeja, kde prebiehal tréning bránkara). Možno zhrnúť, že žalovaný 2/ nevykonal všetkypotrebnéopatrenianazamedzenievznikuškodynazdravížalobcu,apretozavzniknutúškodužalobcovi
zodpovedná.

29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom
výroku vo vzťahu k žalovanému 2/ podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému 2/ nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p).

31. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola čiastočne zamietnutá žaloba voči žalobcovi (II.
výrok), výrok, ktorým bola zamietnutá žaloba voči žalovanému 3/ (III. výrok) a výrok o trovách konania

týkajúci sa žalovaného 3/ (V. výrok) nebol napadnutý odvolaním žiadnou stranou sporu a tieto výroky
nadobudli právoplatnosť.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).