Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5T/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617010432
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Herichová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7617010432.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Herichovej a

prísediacich:EmilaKováčaaMagdalényRichtarčíkovejnahlavnompojednávaníkonanomdňa5.2.2020
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
G. S., X.. XX.X.XXXX Y. F.H., V. L. H. R. X. Y.,
V..Č.. H. Č.. XX S.. H.

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného G. S. spod obžaloby prokurátorky
Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves č. 2 Pv 518/16/8810-72 zo dňa 26.6.2017 pre skutok, že:

- v dobe od 18. decembra 2015 najmenej do 4. decembra 2016 v Spišskej Novej Vsi, najmä v priestoroch
spoločnej domácnosti, v byte na ul. B.. X. Č.. X C. X. N.. F. Č.. X, svojej družke H. F., v nepravidelných
intervaloch spôsoboval psychické a fyzické utrpenie a to tak, že proti jej vôli ju zamykal v byte a
znemožňoval jej návštevy maloletého syna a jej matky, prikazoval jej, aby mu urobila čaj, ak odmietla,

udrel ju päsťou ruky do oblasti rebier, vyhrážal sa jej, že ju zabije, kopne do hlavy, že je len jeho a
nikto iný ju nebude mať, opakoval jej, že nikdy od neho neodíde, nezabudne na neho do konca života
tak, ako jeho bývalá manželka, že bude vždy jeho a je povinná sa o neho starať, že ju zničí, musela
rešpektovať to, čo povedal, vyhrážal sa, že niečo urobí psovi, ak nepríde domov, v presne nezistený
deň ju rukami chytil okolo krku, ťahal ju za uši, v dôsledku čoho jej začalo ucho krvácať, pričom zamkol
dvere bytu, v prípade, ak chcela ísť so svojím maloletým synom na prechádzku, zamkol byt s tým, že
nikam nepôjdu, musela mu dávať peniaze, pričom dňa 18. decembra 2015 počas toho, ako bola doma,
spolu telefonovali, vyhrážal sa jej zabitím s tým, aby mu otvorila dvere bytu, v dôsledku čoho poškodená

zavolala policajnú hliadku, následne dňa 20. decembra 2015 vo večerných hodinách, fyzicky napadol
jej maloletého syna C. F., X.. XX.X.XXXX a to tak, že ho udrel otvorenou rukou dlane, po čom maloletý
spadol na zem, následne ho zodvihol a hodil na posteľ, pričom po tom, čo sa ho poškodená snažila
odtiahnuť, udrel ju dlaňou ruky po tvári, v dôsledku čoho si udrela hlavu o stenu, následne zaútočil na
ich psa, ktorému spôsobil krvácanie, následne dňa 19. novembra 2016, v presne nezistenom čase jej
zakázal ísť so synom na prechádzku s tým, že on rozhodne, kedy pôjdu von, pričom ju vidličkou udrel do
oblasti čela, zamkol dvere bytu, zobral jej mobilný telefón a kľúče od bytu, ktorý ukryl pod vankúš, čím jej

spôsobil mierny opuch a podkožný hematóm čela vpravo, čím u nej svojim správaním vyvolával strach
a stres a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Prešov, sp.zn.
5Pp 29/2015 zo dňa 27.5.2015, právoplatným dňa 28.5.2015 bol podmienečne prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp.zn. 4T
91/2008 zo dňa 15.10.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4To 83/2014 zo
dňa 4.3.2015, aj pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a/, ods. 2
písm. a/, d/ Tr. zákona v trvaní 10 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia, pričom mu bola určená skúšobná doba v trvaní 7 rokov s probačným dohľadom probačného
a mediačného úradníka v trvaní 3 rokov,kvalifikovaný obžalobou ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm.a/,
ods. 3 písm.c/ Tr. zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonaným dokazovaním v priebehu hlavných pojednávaní zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neučinil žiadne z vyhlásení uvedené v § 257 Tr. poriadku.

K veci vypovedal a na otázky prokurátorky odpovedal, že tento skutok sa nezakladá na pravde, nakoľko
on bol prepustený z výkonu trestu 27.5.2015, stretol sa na Mestskom úrade s pani F., následne sa dali
dokopy tak, že spočiatku sa len navštevovali pred jej činžiakom, kde býva jej mama, s jej rodinou sa
zoznámil, sedávali spoločne na lavičke a postupne, ako sa zoznámili, pani F. navrhla, že chce s ním
žiť, našla byt, podnájom, na ulici B.. X. X, Y. R. X. Y.. Tam sa spolu aj nasťahovali a žili normálne neboli

tam žiadne hádky, bitky, nič, ako to ona vypovedala a nikdy C. rukou ani ničím iným neudrel. Prvý
incident sa mal stať okolo 18.12.2015, nepamätá, k čomu ona vypovedala, že mal údajne pod vplyvom
alkoholu udrieť ju a jej chlapca, čo nie je pravda, lebo chlapec nebol doma, bol v škôlke. Malo sa to stať
18.12.2015, ale on bol už 18.12.2015 u rodičov v H.. Následne ona bola 19.12.2015 na vyšetrení s jej
synom a záznam z ošetrenia je zo dňa z 20. decembra, ale ona bola hneď na druhý deň. Ďalej uviedol,

že bol vo výkone trestu osem rokov za týranie prvej svojej manželky, vo výkone trestu mal program
zaobchádzania, kde sa naučil, ako sa správať k ženám, byť slušný, mať úctu. Potom bol podmienečne
prepustený a prišiel bývať do Spišskej Novej Vsi ku svojej sestre Y. S.. Pani F. poznal už skôr, ona
niekedy pracovala s jeho prvou manželkou, spolu pracovali v reštaurácii Mašinka na stanici, takže už ju
poznal, vedel že aká je a v tej dobe už mala problém s alkoholom, pila, kradla peniaze z tržby. Tak sa

stretli na Mestskom úrade on si niečo vybavoval, tam ju stretol, rozprávali sa a navrhla mu stretnutie.
Vedel že má takú silnejšiu povahu, pretože podľa neho už v minulosti aj niekoho napadla, začo bola
odsúdená. Tak by bola silnejšia povahou, a vedel aký je on, že trpí chorobou, že sa skoro rozčúli,
pretože mu diagnostikovali bipolárnu afektívnu poruchu počas výkonu trestu v Sabinove. Chodieval s H.
pred činžiak, kde ona bývala, sedávali tam, ona pila kávu, jej mama pila kávu, chlapec tam behal, a on

sa s ním hrával futbal a tak sa jedného dňa preriekol, že bol vo výkone trestu, načo H. do neho hneď
štuchla a jej mama tak krivo na neho pozrela a potom mu H. povedala, že jej mama sa začala na neho
vypytovať. Potom sa dopočul, že pani C. F. začala cez sociálnu sieť messenger hľadať celú jeho rodinu,
začala si preverovať, písala jeho bývalej žene, deťom, jeho mame, otcovi, bratovi, proste každému, kto
sa volal S. s tým, že chcela zistiť, že za čo bol vzatý do väzenia. Tak sa pani F.F. R.. dozvedela, začo

bol vo väzení a od toho dňa bol u nej už zlý človek. Medzi tým H. našla byt na tej istej adrese, kde on
býval u sestry, ktorá ho mala pod kontrolou, aby o ňom všetko vedela, lebo sa báli aby neurobil nejaké
hlúposti. H. vybavila byt, on sa tam len nasťahoval. Pracoval do 5.6.2015 vo firme, kde chodil po celom
Slovensku stavať lešenia. Začali spolu bývať a jej syn C. býval s nimi, poškodená nemala vtedy žiadnu
prácu, takže za byt platil on. Potom čo sa matka poškodenej dozvedela, že bol zavretý nahovárala C.

proti nemu, pričom chlapec bol zvyknutý bývať u babky, kde mal všetko dovolené a mohol si robiť čo
chcel. Bývali v jednoizbovom byte, takže teoreticky žili v jednej izbe kde mali posteľ manželskú a dieťa
malo svoju posteľ. Pokiaľ sa týka dieťaťa, toto chcelo do noci pozerať televízor, lebo tak mohol u babky,
ale keďže on chodil do práce, mu to nedovolil, inak podľa neho dieťa nemalo ani základné hygienické
návyky, neupratal hračky za sebou a preto povedal aj H., aby ho niečo naučili aby z neho niečo bolo.

Malo to taký dopad, že chlapec nechcel u nich byť, lebo nechcel rešpektovať tie pravidlá lebo mal sa
lepšie u babky. Nie je preto pravdou, čo hovorila H., že dieťa odišlo preto, lebo sa ho bálo, proste prišiel
nato, že u babky sa má lepšie. K incidentu zo dňa 18.12.2015 uviedol, že prišiel domov, zdá, že z práce,
a pohádal s pani F., ale C. vtedy doma nebol, bol v škôlke, ktorá je do 16.30 a on prišiel z práce okolo
16.. hod. S H., nevie už prečo, sa pohádali a on odišiel z bytu. Ona mu zbalila veci a povedala, že ho už

nechce v živote vidieť a tak odišiel ku sestre. Bol u sestry, potom vie, že mu začala H. vyvolávať, že má
si prísť po veci, že ho vyhodila z bytu, nakoľko je zmluva písaná na ňu. Okolo deviatej som prišiel si pre
tie veci, i so synovcom, lenže byt bol zavretý, nikto v tom byte nebol. Volal H., nedvíhala telefón, potom
jej aj písal. Tak sa uzmierili a volala mu aby prišiel. Dňa 19.12.2015 ho odviezol švagor do H., G. H. ku
rodičom. Teda nemohlo sa nič stať dňa 20.12.2015 medzi ním a synom poškodenej, pretože už bol preč.

Niekedy potom asi deň pred sviatkami prišla tam aj H. aj s C., Vianoce strávili u jeho rodičov. Ona odišlaskôr a keď sa vrátil aj on, tak žili ďalej normálne kým bývali na sídlisku Mier. Potom H. našla nejaký byt
na sídlisku Západ, on bol medzi tým v Nemecku, má k tomu aj pracovné zmluvy, medzitým pracoval aj v
Embracu, tiež mám pracovné zmluvy a potom si našiel robotu pri výstavbe nízkoenergetických domov,

u pána O.. Nič sa nestalo tak, ako to popisuje poškodená, aj psa doniesol kvôli jej synovi . Keď bývali
na sídlisku Západ tak všetko bolo v poriadku, až kým sa nestal ten ďalší incident, ktorý bol opísaný,
že ju mal údajne pichnúť, udrieť, hodiť do nej vidličku, ja neviem čo lebo pani pani F. raz povedala tak,
potom inak. Nebolo to tak, ako uvádzala, lebo vie, že ona sa udrela o skrinku, bola opitá, ona chodila
hrať automaty, tak isto ako aj on a jemu to vyčítala, C. s nimi nebýval, lebo H. keď bývala u svojej

mamy, nemohla chodiť vonku nikde, lebo mala chlapca a keď zistila, že keď odloží chlapca ku svojej
mame, tak má pokoj, a môže ísť na diskotéku, môže ísť hrať automaty, môže ísť sa opiť a tak, jej to
vyhovovalo. Vie, že aj teraz sa o neho nestará a má ho zvereného do výchovy babka, jej matka, čo H.
vyhovovalo a jemu tak isto, proste to nenamietal, že nie je s nimi. Ale pravidelne chodievala H. pre
neho, chodil k nim na návštevy, mal v izbe svoje hračky, on s ním chodil vonku, aj na bicykli, proste
kúpil mu bicykel, oblečenie, chodil po neho do škôlky, zo škôlky, lebo do škôlky chodil na sídlisku Mier,

ale maloletý proste chcel žiť a bývať u babky. Maloletý nemal voči nemu žiaden rešpekt, pretože on mal
H. prísne zakázané sa starať do jeho výchovy, mohol mu kupovať oblečenie, veci, chodiť na vychádzky,
ale nejako ho vychovávať, to nie. Hoci syn býval u babky, H. mohla kedykoľvek ísť za ním kedy chcela.
K nim na návštevu chodila aj sestra poškodenej, raz keď tak prišli pili kávu, normálne sa rozprávali, bol
tam aj priateľ jej sestry. Dôvod na hádky medzi H. a ním bol taký, že H. mu vyčítala, že nemá prácu,

keď si našiel prácu, potom sa jej nepáčilo, že robí na tri zmeny, potom odcestoval do Nemecka, našiel
si lepšiu prácu. Keď bol v Nemecku, prišla ona za ním do Nemecka a začala mu vyčítať, že má tam
nejakú frajerku a na jej príkaz sa musel z Nemecka vrátiť domov. Takže boli spory kvôli tomu, že on
bol abstinujúci alkoholik, proste nepil a ona míňala peniaze na alkohol, chodila po diskotékach a proste
kvôli tomu sa hádali. On nepil alkohol a ona s kamarátkami pila a jemu taká spoločnosť vadila, tak kvôli

tomu vznikali hádky. H. bola pod tlakom aj z toho, že nemala syna akoby ho chcela mať, jej mama ju
citovo vydierala, keď neodíde od neho, neuvidí syna a podobne. Nie je pravda, žeby sa bol vyhrážal
poškodenej prostredníctvom sociálnych sietí, lebo pani H. F., čo poskytla, tak boli tam nejaké nevhodné
slová, ale sa jej nevyhrážal. Nie je pravdou, žeby bol poškodenú zamkýnal v byte, pretože aj ona mala
jedny kľúče a keďže bol v práci ani zamkýnať ju nemohol, okrem toho keď ona pracovala tak niekedy aj

do polnoci. Taktiež nie je pravdou, žeby jej bol prikazoval pripravovať mu jedlo do práce, hoci je pravdou,
že ráno mu urobila desiatu aj sebe. Nikdy sa nestalo, že ju mal napadnúť pretože nestalo sa, žeby mu
odmietla niečo dať a keď nebolo navarené, navaril sám, alebo išiel sa najesť do reštaurácie. Počas
spolužitia sa nikdy nestalo, žeby bola poškodená odišla zo spoločnej domácnosti ,aby sa odsťahovala,
chodievala len za kamarátkami, alebo pre C., hoci sa stalo, že jemu povedala, že ide za C. a potom

sa on dozvedel od jej kamarátky, že sedí v nejakom bare a pije. Tiež nie je pravdou, žeby ju bol ťahal
za ucho a jej ho poškodiť. Opätovne sa vyjadril ku dňu 18.12.2015, že vtedy mu zbalila veci, potom
si s ňou písal cez aplikáciu messenger a ospravedlnil sa jej a vtedy, keďže zistil že v byte je zavretý
pes, ona tam nebola, tak jej napísal aby prišli pre psa a tak sa vrátila, on zobral psa vonku, vtedy sa aj
zmierili a v noci aj spolu spali v jednej posteli a potom na druhý deň on odišiel ku mame na Vianoce.

Ešte ku dňu 18.5.2015 uviedol, že bola na diskotéke s kamarátkami, prišla domov opitá a nad ránom,
nechala niekde otvorenú skrinku, tak sa buchla hlavou do nej, potom bola nedeľa, mali obed, bol tam aj
C., potom išla odniesť C. k mame a tak odišla ku kamarátke kde pila a mu začala posielať správy, že je
v nemocnici že ju bolí hlava. To zranenie si spôsobila z piatka na sobotu a potom až išla na ošetrenie,
Keď bola na tom ošetrení, posielala mu rôzne fotky, že je na ošetrení, potom sa mu vyhrážala, že má

vypadnúť z bytu, načo on jej hovoril, že byt je jeho lebo má naň zmluvu, načo sa vyhrážala, že ho dá
do basy. K ošetreniu mal. C. dňa 20.12.2015 uviedol, že o tom nevie, pretože už bol v H. a vie, že C.
mal na krku niečo poškriabané od toho čo vyskočil na neho pes, čo bolo 16. alebo 17.12. Poškodenej
nič nezakazoval, pričom on chodieval cez víkendy von, tak mohla chodiť aj ona, chodila na diskotéku,
alebo s ním hrať automaty, alebo s ním na pivo do reštaurácií, jej to nezakazoval, ani ona jemu. Pokiaľ

sa týka upratovania, tak upratoval aj on, pretože v čase keď upratovala činžiaky, spoločné priestory,
nemala chuť doma upratovať, tak to robil on. Podľa neho poškodená to urobila kvôli tomu, že už mala
milenecký vzťah s iným mužov a na základe toho ho dala zavrieť aj aby ho pripravila o jeho majetok.
Obžalovaný uviedol, že poškodená vedela začo bol odsúdený a jeho bývalú manželku poznala, bola aj
u nich doma starala sa vtedy o ich deti, pričom on nevidel na nej, žeby mala z neho strach, ale všade to

tvrdila. On bol pod dohľadom určeným súdom, mal sedem ročnú podmienku, chodili k ním policajti, ona
im otvárala, takže mohla to kedykoľvek povedať, alebo sa s ním rozísť. Takto boli u nich policajti viackrát
aj v čase keď bol on v práci a dozvedel sa to od H.. Pokiaľ sa týka návštev tak sama H. nesúhlasila aby
niekto z rodiny chodieval k nám na návštevu a už vôbec nie je matka, lebo s ňou mala v kuse problém,boli vždy pohádané kvôli dieťaťu, ba riešilo sa to aj na úrade, kde sa aj jeho pýtali, či súhlasí s návštevou
babičky, s čím nemal problém.
Na otázky súdu odpovedal, že C. nebýval u nich, potom keď sa vrátili od jeho rodičov v mesiaci január

2016 z H., už ani s nimi bývať nechcel. Tam za ním pred Vianocami prišla sama H. R. C. asi za 2-3 dni
potom čo odišiel on, boli tam celé Vianoce do Silvestra a potom sa ona vrátila a tak on. Teda pokiaľ by bol
on urobil niečo jej synovi, určite by za ním neprišla, nesedeli by za jedným stolom, nedávali si darčeky o
čom svedčia aj fotografie a pokiaľ by bol udrel jej syna, určite by za ním necestovala. K práci v Nemecku
uviedol, že tam robil asi mesiac, ona prišla za ním, pričom na jej cestu si požičal on peniaze, tam potom

aj ona robila asi týždeň a pol ale potom takú robotu už nechcela robiť a povedala, že má ísť domov aj
on. Pokiaľ sa týka práce poškodenej počas ich spolužitia, uviedol, že tvrdila, že robila nejakú sestričku
na malej poliklinike, tam ako ona býva. Potom som sa od jej sestry dozvedel, že ona žiadna sestrička
nebola a že ona tam robila upratovačku. Potom jej našiel prácu on, v bare pri polícii na D. ulici, kde
pracovala možno mesiac, mesiac a pol, a ukradla tam peniaze a majiteľ to proste videl na kamere a
keď ju konfrontoval s tým, ona sa tam hneď vyhovorila, že to je jeho vina, lebo ju týra psychicky a že ju

nútil kradnúť peniaze, tak ju prepustil. Potom išla pracovať do iného baru na D. ulici, tam robila tiež
nejaké dva, tri mesiace, tiež tam mala problém s peniazmi, že tam niečo nesedelo v tržbe, tak ju vyhodili.
Potom robila na letisku v krčme, tam tiež mala problém s peniazmi, ju odtiaľ tiež vyhodili, potom robila
pár dní v reštaurácii Žaba, na Mieri, biliard klub, že tam tiež mala problém s peniazmi, nechcelo sa jej
chodiť do roboty a tiež ju odtiaľ prepustili a až potom jej našiel zamestnanie, kde aj normálne pracovala

a vydržala, to bolo u toho pána Ľ. P. kde upratovala činžiaky, tam vydržala najdlhšie, tam sa zdá, že
pracovala celé leto 2016 až kým ho nedala do basy. Potom vie, že aj z listov, čo mu písali jej kamarátky,
že ju vyhodili. Počas ich spolužitia on nepožíval alkohol, poškodená áno, pričom sa stalo, že povedala,
že ide k C. a on sa potom dozvedel, že je niekde v pohostinstve a kvôli tomu sa aj hádali. Už potom v
mesiaci október, november 2016 začal tušiť že sa niečo deje, pretože už nechcela bývať na sídl. Západ

ale chcela ísť na sídl. Mier, on prichádzal z práce o piatej a ona buď nebola doma alebo bola pri dieťati,
pričom už mal podozrenie lebo mu taxikári rozprávali, že ona nechodí k dieťaťu, ale na sídlisko Mier za
tým, čo s ním aktuálne žije, teda má zato, že ona už v tom čase mala milenca a plánovala ako ho dá
zavrieť a akým spôsobom sa ho zbaví. Podľa neho poškodená sa bála mu povedať na rovinu, že končí
vzťah, že ako bude on reagovať. Ku dňu 04.12.2016 uviedol, že bola nedeľa, v sobotu bol v práci, bol

unavený, v nedeľu keď sa zobudil, videl, že H. už niečo v kuchyni pripravuje, potom mu povedala, že
varí nejaké nôžky a že zbehne po malého, tak išla, potom jej volal, bol unavený tak spal a o 14.50 hod.
otvorila dvere, zavolala psa, vbehlo komando v kuklách, zbili ho, zobrali z bytu a ešte do dnešného
dňa nezabudne ako H. na neho pozerala a smiala sa. Čuduje sa, keď ona vo svojej výpovedi uvádza
také strašné veci, tak potom prečo to nepovedala nikomu, veď mala kamarátky, mamu, sestru, chodili

k nemu policajti, kedykoľvek mohla to oznámiť, keď sa údajne tie veci diali, prečo to neoznámila. Prečo
ho za to dala do väzby a začala až potom rozprávať kamarátkam, kamarátom, všetkým tým ktorých
on navrhol ako svedkov a každého jedného telefonicky kontaktovala, vyhrážala sa a ovplyvňovala. S
poškodenou počas spolužitia chodievali na chatu k jednej kamarátke, chodievali na výlety, na kúpalisko,
na vychádzky na bicykli aj s C.. Na návštevy k nim chodievala jeho sestra, kamarátka poškodenej, H.

F., H. J. a to aj v čase keď bola doma poškodená. Cez víkendy chodievali do pohostinných zariadení
spolu, ba aj každý osobitne, ona chodila s priateľkami na diskotéky a väčšinou bola skôr doma ona
ako on. Keď takto zvlášť trávili čas a keď poškodenej napríklad došli peniaze, prišla si pre peniaze za
ním a odišla späť tam, kde bola dovtedy. Obžalovaný má vedomosť, že poškodená mala už v minulosti
psychické problémy z čias keď žila doma, mama jej brala peniaze, bola nešťastná, žila v nevyhovujúcich

podmienkach a vie, že ju jej predošlý priateľ s ktorým má dieťa, aj bil, má vedomosť že navštevovala
psychiatra pána H., ktorému sa sťažovala, že je doma týraná.
Na otázky obhajcu odpovedal, že poškodená sa mu už vtedy 18.12.2015 vyhrážala, že keď sa
nespamätá, alebo že keď bude mať nejaké námietky, alebo že keď budem proste chcieť presadzovať
svoje, že ho proste dá do basy, potom bolo obdobie, že bolo dobre, bol v práci, potom sa mu zase

vyhrážala, že nemá robotu, lebo sa stalo, že aj prácu nemal, že proste ho dá zavrieť, že ona toto trpieť
nebude, že proste ako chlap sa má starať o ženu a živiť ženu a že má tak isto aj platiť byt. Takže
mal aj strach, bol aj citovo vydieraný, bál sa, lebo vedel, že je v podmienke. K osobe maloletého C.
uviedol, že keď začal chodiť s H., stretával sa s ňou pred činžiakom aj s jej mamou a C., bol hravý
chlapec, hral sa s jeho psom, bicyklovali sa a keď už spolu žili mal od neho už taký odstup, lebo videl,

že sa ho snaží prevychovať tým, že ho upozorňoval aby si umyl ruky, zuby a pod., ale potom mu aj H.
zakázala, aby sa do toho nestaral, že je to jej dieťa a potom keď žil u babky, táto ho začala proti nemu
nahovárať. Má vedomosť o tom, že matka poškodenej jej písala SMS správy s textom, že keď bude žiť s
ním /použila vulgárny výraz/, tak neuvidí syna a má si vybrať medzi nimi. Jej bratia sa vyhrážali, že keďjej nedá pokoj, tak ho zbijú. Pokiaľ sa týka ich bývania, najprv na sídl. Mier, tak odtiaľ sa presťahovali na
sídlisko Západ, pretože predtým mali len jednu izbu a dieťa tam nemalo samostatnú izbu, takže odišli
do väčšieho bytu, kde by mal izbu aj chlapec.

Na záver obžalovaný ešte uviedol, že absolútne nie je pravda to, čo H. na neho tvrdila aj čo vypovedala.
Snažil sa žiť, ako sa patrí, slušne, v žiadnom prípade jej nijakým spôsobom neubližoval, ani malému,
Chodil do práce, kde ho chodila navštevovať, chcel začať stavať rodinný dom, aj ona s tým súhlasila,
taktiež, chcela mať s ním dieťa, chcela aby sa zobrali a on s tým nesúhlasil, nakoľko nemáli ešte kde
bývať, tak isto aj čo sa týka C. chodil aj pre neho do škôlky, staral sa o neho, nakupoval mu veci,

hračky, do školy chlapca mal veľmi rád, tak isto aj poškodenú mal veľmi rád a tam absolútne nebol
žiadny dôvod, že by jej chcel nejakým spôsobom ublížiť, alebo by jej nejakým spôsobom ubližoval. Keď
prišiel z výkonu trestu domov, bol vôbec šťastný, že si niekoho našiel, kto chce s ním žiť. H. mu dávala
podmienky, bol tak isto pod vyhrážkami, že ho dá zavrieť, a ku koncu ho začala citovo vydierať, proste
vedela, že sa bojí, že platí na neho to, že zavolá na neho policajtov, tak už videla, že sa bojí, že to na
neho platí, tak ho začala potom vyhadzovať z bytu.

Poškodená H. F. ako svedkyňa dňa 24.10.2017 na hlavnom pojednávaní vypovedala, /ako aj na otázky
prokurátorky odpovedala/, že ju bil, psychicky ju týral. Prišiel z väzenia, stretli sa na Mestskom úrade,
potom postupne chodil k ním, k jej mame, nie do bytu, ale len na návštevu pred činžiak. Keď mama
odišla do V., s jej synom C., na dovolenku, rozhodla sa s G., že nájde podnájom a že budú spolu žiť,

pričom začiatky boli dobré. Potom išli pre mamu a C. keď sa vrátili a dieťa zobrala k sebe. Začal potom
malého terorizovať tak, že tam nepôjde, zakazoval malému sladkosti. Raz keď išla so synom do škôlky,
nechcel ísť, lebo jej povedal, že sa o ňu bojí, tak ho zobrala domov a keď prišli obžalovaný povedal
prečo nie je v škôlke, načo dieťa začalo plakať a on ho chytil a začal búchať o vchodové dvere bytu.
Raz keď s C. ležala v izbe, G. chodil do izby, agresívny bol, facku jej dal, malý to videl, triasol sa v

posteli, no už potom, ako spolu žili, začala volať aj políciu lebo už sa ho bála. Začal ju biť, nedalo sa
to už vydržať. Viackrát mu povedala aby odišiel naspäť ku svojej mame, že sa rozídu, povedal, že ona
ho nikdy neopustí, že bude len jeho. Potom keď sa z Mieru presťahovali na Západ už to bolo čoraz
horšie, začal ju biť, jazvu má na uchu. Dával ju sledovať taxikárom, nakoniec vidlička v hlave, malého
bil, škrtil, psa zbil, je psychicky chorý človek. Ku dňu 18.12.2015 uviedla, že žili ešte na Mieri, na X. N.,

bol tam aj maloletý C. C. G. mu zakázal, že nemá byť v kuchyni, že má ísť do izby. Vtedy konzumoval
alkoholické nápoje, chodil do reštaurácie Y., tam pil pivo, prišiel domov a začalo s týmto tak, že C. dal
hore sadnúť na skriňu a keď plakal, G. ho hodil o posteľ, ona potiahla obžalovaného, udrel ju, spadla
a udrela sa o stenu, nato skočil pes do neho a dokaličil aj psa. Volala hliadku a prišla ešte vtedy jej
sestra, lebo chcela pod stromček doniesť svojmu synovcovi. G. povedal, že ju nepustí dnu, lebo že je

veľa hodín, a že ona tam nemá čo robiť, ale sestre ona napísala SMS, že aby prišla, lebo G. ju bije. G.
nechcel otvoriť dvere, napokon otvorila ona dvere, so sestrou aj C. bežali dole s výťahom a vyšli pred
činžiak. Sestra na to volala mame, mama hneď prišla s taxíkom a G. vyšiel so psom von, medzi tým jej
mama vyšla hore a ona už balila veci a volala policajnú hliadku. Neskôr uviedla, že to bolo 20.12.2015
keď ich bil. Policajti sa jej pýtali, či nechce dať na neho trestné oznámenie, povedala, že nie. Na to mu

pobalila veci a telefón mu bola pri jeho sestre odniesť, on v kuchyni kľačal a prosil aby mu prepáčila,
že to už v živote neurobí, ona vravela nie. V ďalšej časti výpovede uviedla, že dňa 20.12.2015 tak isto
volala hliadku na neho, lebo vystrájal doma, búchal na dvere, že sa chce dostať do bytu, povedala mu,
že nie, a potom odcestoval ku svojej mame. Doplnila to, že keď odišiel ešte k svojej sestre, písal jej,
alebo telefonoval, že sa zmení a že ho má nechať prespať v byte a že na druhý deň odcestuje do H., čo

napokon aj tak bolo. Nakoniec ráno aj ona odcestovala za ním, prehovorila syna a si myslela, že všetko
bude dobré a išli do H. k jeho rodičom. Boli tam cez Vianoce a na Silvestra prišli domov. Keď prišli z
H. na Silvestra, boli doma a syn už odvtedy pri nich nebýval, lebo sa ho strašne bál. Potom žili tak, že
boli hádky sem tam, nie až také zo začiatku, potom si našiel kamarátov a keď prišiel domov chcel aby
mu navarila a keď sa mu to nepáčilo čo navarila, začal vystrájať, skonkretizovala, že ťahal ju za vlasy.

Popísala, že keď sa nasťahovali na sídl. Mier v letnom období začal konzumovať alkoholické nápoje,
bol agresívny, keď navarila obed povedal, že to jesť nebude a vysypal to na stôl, že mu má navariť iné,
bol tam strach. Bolo to potom čo začali spolu žiť, lebo asi dva mesiace bolo dobre. Potom sa to nedalo
vydržať, lebo kričal na ňu, ťahal ju za bundu, udrel malého bezdôvodne, on ho proste neznášal, vždy
mu vykrikoval bastard, že on sa nenarodil, že on sa vyskytol a ju začal psychicky týrať, že keď ho opustí

zabije aj ju a potom nasledovalo to, čo už hovorila, že C. dal na skriňu, potom si myslela, že keď pôjdu do
väčšieho bytu, ale tam sa to ešte zhoršilo. Odsťahovali sa na sídl. Západ niekedy v júni, júli roku 2016.
Tam to bolo horšie, bral jej telefón, zamykal ju, išli spolu vonku, ona na diskotéku a on hral v Admirály
automaty. Konkretizovanie psychického týrania nevedela bližšie zdôvodniť, neskôr uviedla, že možnoraz do týždňa udrel dieťa, čo od začiatku nebolo, ale až po 2-3 mesiacoch. Často im to robil, tak nebolo
to v kuse, ale do týždňa raz, minimálne dva krát a to bolo tak, že pod sem, toto nebudeš robiť, opováž
sa ísť ku svojim rodičom, niekoľko krát aj za vlasy ju potiahol, zamykal ju doma. Toto čo ju ťahal za

oblečenie a vlasy bolo v decembri roku 2015. Ďalej uviedla, že spolu žili ďalej, syna si brala len cez deň,
lebo nechcel u nich spať, bál sa G. C. G. chodil s kamarátmi von a chodila s nimi aj ona a syna už potom
navštevovala len zriedka, lebo už jej ho mama nechcela dávať kvôli G.C., lebo jej matka povedala že si
nepraje keď ide s C. ona von, aby tam bol G., takže za synom nechodila každý deň. Ona chodievala
vonku kedykoľvek sa rozhodla, chodila do práce, domov a s ním vonku, keď pracovala prišiel za ňou do

práce, keď bol doma a tak išli spolu vonku obidvaja. Raz mala stretnutie so spolužiakmi, tak vravel, že v
žiadnom prípade nikam nepôjde, zamkol byt a ju nepustil, to bývali na Západe, ale stalo sa to viackrát
aj keď chcela ísť za C., to bolo asi 5-6 krát, pričom v tom čase obžalovaný pracoval, ale to bolo po práci
keď chcela ísť za synom, lebo chodil do škôlky. Raz keď jej tak zakazoval chodiť vonku, ku kamarátke
na V., chytil ju za hlavu a búchal ju tak, že sa jej pustila z ucha krv, dal jej facku keď kvôli niečomu mali
konflikt, potom keď jej kázal mu urobiť čaj, ona to odmietla, dal jej päsťou do rebier. Ona každý deň varila

obed, ba mu aj do práce nosila, lebo tak jej to aj prikázal aj keď upratovala činžiaky, musela odísť zobrať
mu peniaze a jedlo, lebo keď by mu nedoniesla, že bude zase zle, zbije ju. Aj napriek tomu, na otázku
prečo s ním ostala aj po dni 20.12.2015 uviedla, že si myslela, že to bude lepšie a mala ho rada. Ale
potom jej povedal, nevie kedy, že ju zabije a skončí ako jeho bývalá žena, čo bolo potom čo ju pichol
vidličkou. K tomuto konaniu uviedla, že to bolo v januári alebo decembri, nevie, neskôr dodala, že to

bolo 13.1.,19.1., v novembri, išla k mame pre C., potom prišli domov, navarila obed, C. jedol v kuchyni,
lebo sa bál G., ktorý kričal na neho prečo mľaská. Prvý sa najedol C. v kuchyni a ona si išla sadnúť ku
G., doniesla mu obed k stolu do obývačky, išli spolu jesť, C. si potom ku nim prisadol. Keď povedala
obžalovanému že je pekne pôjdu s C. a so psom vonku, nedovolil, zobral jej kľúče, potom si ľahli. Potom
zobral vidličku a povedal, že nikde nepôjde a ju pichol, tak potom išla na ošetrenie s mamou. Potom si

začali písať, že sa má vrátiť, lebo on ju dá hľadať taxikárom, alebo že si ju sám nájde a ešte že má
si prísť po psa, lebo ho zabije. Ona povedala, že nejde on jej napísal, že on si berie veci, že ide ku
mame do H., keď sa vrátila o štyri hodiny, v byte bola tma a on sedel v obývačke. Keď vošla do bytu
povedala, či mu to bolo treba, načo jej dal facku. Takže ju oklamal, aby sa vrátila naspäť . Trestné
oznámenie podala až po takom čase preto, lebo sa bála ako to dopadne, že dopadne ako jeho bývalá

žena. S jeho bývalou manželkou boli kolegyne, ale neboli v styku vôbec, ona ešte pred tým, než sa
dala s ním dokopy, hovorila, či je normálna, načo ona jej povedala, že prišiel z basy, možno sa zmenil a
prvé mesiace boli dobré, potom už nie. O spolužití s obžalovaným vedela jej mama, videla že aj rapídne
schudla, vždy sa pýtala čo sa deje, ona jej nepovedala. Hliadka polície nikdy u nich nebola kvôli tomu,
žeby hľadali obžalovaného, ale vie, že mal nejaký probačný dohľad, alebo čo a raz volal na súd ale nebol

tam nikto. Keď chodievali vonku aj ona pila pivo ale so sprajtom a obžalovaný len obyčajné pivo. Ona
ho potom postrašila, že mu príde kontrola a uvidia, že má vypité, tak prestal piť a pil len nealko. Počas
ich spolužitia navštívila asi dvakrát psychiatra, bola tam len na kontrolu a začala k psychiatrovi chodiť
ešte predtým ako bývala s mamou a to kvôli tomu, že s ňou mala konflikty, nezhody lebo keď pracovala,
mama je brala peniaze. Odkedy bola takto liečená, nepamätá sa a zdá sa jej, že užívala aj lieky. Či sa

niekedy pokúsila odísť od obžalovaného, uviedla, že mu povedala, že chce odísť, ale on vždy povedal,
že si ju nájde a tak skutočne nikdy neodišla a ako dôvod uviedla aj to, že sa nechcela vrátiť k mame.
Vybavovala si už aj podnájom, o čom asi nevedel, chcela sa zbaliť keď bude v práci, ale podnájom jej
nevyšiel. Povedala aj obžalovanému nech odíde z bytu preč, ale on povedal že nejde, lebo ho on platí,
čo bola pravda a ona mala zabezpečovať stravu. O svojich problémoch povedala H. J., že s G. má

problémy, že ju bije, psychicky to už nezvláda, ona jej povedala aby odišla, čo bolo niekedy v letných
mesiacoch keď už bývali na sídlisku Západ a bol u nich H. F..
Na otázky súdu vypovedala, z akého dôvodu odišla za ním k jeho rodičom, odpovedala, že lebo ho ľúbila
a chcela aby sa to usporiadalo. Aj napriek tomu, že jej mama podala návrh o zverenie dieťaťa, ona si
vybrala spolužitie s obžalovaným, lebo sa ho bála, že jej ublíži, že by ju niekde v meste stretol a zbil.

Podľa nej dieťa majú s jej matkou v striedavej starostlivosti, lebo jej ho mama zobrala, lebo nechcela
aby dieťa bolo s nimi, potom čo boli na pohotovosti s C. keď ho škrtil. O obžalovanom vedela aký bol,
dozvedela sa to od ľudí a poznala aj jeho manželku, bola u nich na návšteve ale jeho bývalá manželka jej
nič nerozprávala. Z bytu na sídl. Západ ona potom odišla a išla bývať na sídlisko Mier, znovu si prenajala
byt. Keď volala políciu ktorá aj prišla a keď sa jej pýtali či chce podať trestné oznámenie odmietla, lebo

si myslela, že bude lepšie. Hoci vedela, že obžalovaný nemá rád C., odišla aj s ním za obžalovaným
cez Vianoce, lebo prehovorila syna a keď aj tam prišli mala strach aj ona. K tomu kde pracovala a prečo
odtiaľ odišla, uviedla že pracovala v krčme na D. ulici a v bistre a odtiaľ odišla, lebo sa to nepáčilo
obžalovanému, že robí v krčme, takto pracovala spolu asi 3 mesiace. Potvrdila, že obžalovaný pracovalaj v Nemecku, aj ona išla za ním, chcela zarobiť peniaze, bola tam asi týždeň, lebo hoci tam robila,
neboli tam podmienky, bývali na ubytovni, potom pracoval v Embraco a tak išiel na stavbu domov. Takto
pracoval, že v práci bol celý týždeň a keď bol víkend, bol tri, štyri dni doma. Toto bolo v čase keď bývali

na sídl. Západ a hoci nebýval doma, neodišla od neho, lebo nemala kde ísť a k mame sa nemohla vrátiť,
lebo by to nebolo bývalo menšie zlo. Ku dňu 18.12.2015 uviedla, že ona mu pobalila veci, potom si ich
zobral a išiel dole k sestre, čiže dobrovoľne odišiel, lebo mu povedala, že volá políciu. Potom prišiel,
lebo jeho sestra povedala by ho pustila ešte na jednu noc a potom pôjde k mame, tak ho ešte pustila
a potom odcestoval. Kým bývali na sídl. Mier, nikdy nemali pohlavný styk a potom až na sídl. Západ,

potom už obidvaja nechceli. Potvrdila, že na diskotéky chodila aj sama, ale sa nebála, lebo chodil vždy
za ňou a kontroloval ju a chodil si pre peniaze. Spolu nenadobudli žiaden majetok, ostala potom čo ho
zavreli len elektronika zato, čo vyhral na automatoch a to predala, lebo si narobil veľké dlhy. Neskôr
uviedla, že predala aj televíziu, domáce kino, tlačiareň nootbock, tak to predala a povracala peniaze,
predala to nie s jeho súhlasom. K požívaniu alkoholu obžalovaným uviedla, že pil pivo asi 2 mesiace
potom čo bývali spolu na sídl. Mier, potom už nie a ani dovtedy. V čase výsluchu svedkyňa uviedla, že

býva s priateľom ale syna si nebráva, lebo jej sudkyňa povedala, že nemá prácu a nemá podmienky
na bývanie, takže až potom môže požiadať o jeho zverenie do výchovy. Keď obžalovaného zavreli, ona
okamžite išla na maródku, lebo to už psychicky nezvládala, ale prečo tam nešla dovtedy, uviedla, že
nevie a lieky neužívala asi rok, lebo jej bolo lepšie, neužívala ich počas spolužitia s obžalovaným, užívala
ich kvôli jej mame aj psychické problémy mala kvôli nej. Pokiaľ spolu s obžalovaným bývali a mala tam

aj svoj syna, tento navštevoval škôlku, vodila ho ona a obžalovaný čakal vonku. Spolu všetci traja boli
na výlete len raz a ani ony sami nikde neboli. Potom čo zavreli obžalovaného, našla si známosť s iným
mužom, s ktorým žije.
Na otázky obhajcu odpovedala, že nie je pravdou, žeby bola povedala že maloletý chcel ísť k babke, lebo
mu veľa vecí zakazovali. Či obžalovaný učil syna určitým návykom, uviedla, že akurát, že má dvihnúť

dosku na WC. Či v rámci civilného konania popisovala aj skutok z 20.12.2015 uviedla, že sa jej zdá, že
asi nie. Či jej matka podala návrh na zverenie dieťa kvôli tomu, že sa o neho nestarala, myslí si že nie,
lebo bolo o neho normálne postarané, platila aj škôlku. U psychiatra G.. H. uviedla, že schudla 26 kíl len
teraz v mesiaci december /2016/ a dôvod jeho prvých návštev nebolo to, že otec bol duševne chorý, ani
kvôli súrodencom, ale kvôli mame. Liečila sa aj u psychiatričky G.. F. ako 14 ročná. Aj pred spolužitím s

obžalovaným schudla, ale nie až toľko. K mame sa nechcela nasťahovať kvôli tomu, že jej brala peniaze
a jej otec napadol jej syna raz. Nikomu nepovedala o správaní sa obžalovaného k nej, lebo sa bála, že
mu to povedia a začne vystrájať. Raz na keď bývali na sídl. Západ povedala kamarátovi G., že nie je to
s ním dobré, a ten mu to povedal, raz sa jej pýtal jeho kamarát prečo má zalepenú hlavu, obžalovaný na
ňu pozrel, tak povedala, že sa buchla o skrinku. Počas vzťahu s obžalovaným si požičiavala peniaze,

lebo ju nútil, lebo hral na automatoch.
Na otázky obžalovaného aby popísala ich spolužitie od 18.12. do 20.12.2015, alebo potom do 4.12.2016
uviedla, že presne konkrétne si to už nepamätá, 18.12.2015 volala hliadku polície a k tomu čo sa
odohralo predtým uviedla, že syn sa jej niečo pýta, chcel ísť ku babke, G. mu povedal, že nejde, aby
vypadol z izby a že zajtra ide do škôlky, on začal plakať, nato G. pribehol zobral syna a dal ho sadnúť

na skriňu a potom dole na zem a hodil ho o posteľ a začal ním triasť, keď tam ona prišla, udrel ju a z
izby letela do chodby. Potom 19.12.2015 začal búchať na dvere, lebo mal vypité a chcel aby ho pustila,
ona sa bála, zase volala hliadku, on odišiel a 20.12. odišiel k mame do H., resp. si nepamätá už ten deň
či to bolo 19. alebo 20.12. Nie je pravdou, žeby bola ona ovplyvňovala svedkov potom čo bol vzatý do
väzby. Prečo sa chcela vrátiť z Nemecka uviedla, že kvôli synovi. Trestné oznámenie bola s ňou podať

aj jej mama, lebo sa od nej dozvedela, že ju bije, neskôr že mama vedela to dobre. K bývaniu po vzatí
obžalovaného do väzby uviedla, že bývala na sídl. Mier a potom na Silvestra mali oslavu a susedia sa
kvôli tomu sťažovali, tak ju z bytu vyhodili. Nechodili k nej pánske návštevy, prečo by ale nemohli prísť,
a prečo by sa mala skrývať pred mužmi. Výpisy z messengera z ich komunikácie vydala polícii tie, čo
jej kázala vybrať vyšetrovateľka, v ktorých sa jej vyhrážal. Potvrdila, že chodila pre peniaze aj do práce

za obžalovaným keď jej volal, že má prísť, lebo treba zaplatiť byt, je pravdou, že si pozerali aj na dom,
že by ho raz postavil. Prečo odišla z reštaurácie Štamgast uviedla, že zobrala peniaze z pokladne a
preto ju prepustili. Z druhej práce odišla lebo sa jej tam nepáčilo. Tiež keď robila v pizérii odišla, lebo
sa jej nepáčila robota a robila tam 3-4 dni aj z ďalšej práce kde robila upratovačku, odišla sama. Na
výlete boli raz v Košiciach a na Košiarnom briežku. Vonku chodievala na diskotéky s kamarátkou H. J.

a bola raz aj s Z. G., poškodená nehrá na automatoch a alkoholické nápoje požíva príležitostne. Keď
spolu žili, chodila často taxíkom pre C.. Jej synovi žiadne hračky nekupoval. Počas ich spolužitia nikdy
ho nepodviedla, potvrdila, že v novembri 2016 sa mu na messengeri vyhrážala, že keď neodíde z bytu
že pôjde do basy a nemohol prísť k jej mame, lebo si to nepriala, lebo vedela, čo jej robil. Potvrdila, žemu napísala 19.11. že skončili, že bola na polícii a do zajtra pôjde preč, ale na polícii nebola, len tak to
napísala, lebo chcela aby odišiel preč. Poprela, žeby bola súdne trestaná, nevedú sa voči nej žiadne
spory, roky dozadu mala spor s nebankovou, ale to spláca.

Obžalovaný sa k výpovedi svedkyne vyjadril, že čo vypovedala, je klamstvo, on bol okradnutý,
podvádzaný, dával jej peniaze, staral sa o ňu ako aj o malého C., toho mal rád, To čo uviedla na súde
nekorešponduje s tým čo vypovedala v prípravnom konaní. Klamlivo odpovedala na položené otázky,
dala ho účelovo do väzby, robila to pod nátlakom jej mamy , ktorá sa jej vyhrážala, že si má vybrať

medzi synom a ním. Preto bola aj na polícii so svojou mamou. Prečo nešla sama na políciu. Taktiež
uviedol, že pani F. klamala, keď rozprávala, že ku nej nechodili policajti, pretože on mal probačný dohľad,
tak musia byť záznamy na polícii, pričom predtým to uviedla, teraz nie, takže mala veľa možností to
povedať. Taktiež nie je pravdou, že mal napádať jej syna, toho poškriabal pes, čo mu dosvedčí aj sestra
a to bolo 18.12.2015, ani nie je pravdou, že aj ju mal napadnúť a že 20.12.2015 bola na ošetrení s C.
a aj ona, lebo už bol v tom čase v H.. Taktiež ho okradla a je stíhaná pre krádež za škodu 4.100 € a v

zamestnaniach kradla a vyhovárala sa, že to robí kvôli nemu. Svedkyňa zotrvala na svojej výpovedi.

Na hlavnom pojednávaní dňa 22.11.2017 bola čítaná výpoveď poškodenej H. F.Á. /v jej prítomnosti/ z
prípravného konania zo dňa 5.12.2016 kde rozdielne vypovedala ako na hlavnom pojednávaní a to v
časti: že asi od mája minulého roku je v kontakte s G. S., vedela, že bol v base zato že veľmi zbil svoju

manželku, že ju kopal do hlavy, bil päsťami a že zabil aj svojho psa. Jeho vtedajšiu manželku veľmi
dobre pozná, lebo bola jej kolegyňa a aj v súčasnej dobe sa s ňou kamaráti, a keď sa dozvedela, že žije
s jej bývalým manželom, povedala jej, že sa jej čuduje. Na vysvetlenie, keďže k tomuto vypovedala na
hlavnom pojednávaní inak, uviedla, že sa stretávali v obchode, alebo tak ale už po jeho zavretí, vôbec
nie sú v kontakte a aj napriek tomu zotrvala na tom, čo uviedla na hlavnom pojednávaní, lebo nehovorila

pravdu, asi sa pri vyšetrovateľke pomýlila.
Zo začiatku bol ich vzťah v poriadku, prvé problémy nastali niekedy v mesiaci december 2015 pred
Vianocami, podľa výmenného lístka od lekára, ktorý predložila dňa 20.12.2015, kedy priateľ napadol jej
syna a jeho, syn plakal, že chce ísť k babke, tak sa rozbehol za synom, dal mu facku načo syn spadol na
zem, odkiaľ ho dvihol tak, že ho rukami za krk nadvihol, odhodil na posteľ a keď ona k nemu priskočila,

chcela G. odtiahnuť, otočil sa k nej a dal jej facku tak, že preletela do chodby a narazila hlavou do steny.
Následne napísala sestre, ktorá prišla a medzitým vyšla aj so synom vonku, sestra telefonovala mame
a prišla aj ona taxíkom, mama zatelefonovala na políciu. Potom balila priateľovi veci, keď prišla polícia
povedala, že ju napadol a policajti povedali, že má podať trestné oznámenie, čo odmietla s tým, že dá
priateľovi ešte šancu. Na druhý deň sa v byte zastavil priateľ s tým., že si chce zobrať veci a ide k svojim

rodičom do H. a tak sa rozišli. Potom už C. s nimi nebýval, býval u jej mamy, ona povedala priateľovi,
že C. ho nemá rád, ale on hovoril, že si ho kúpi hračkami, ktoré mu aj naozaj kúpil, ale C. sa aj tak bál.
Oproti tomuto tvrdeniu o hračkách z hlavného pojednávania uviedla, že mu kúpil jednu alebo dve malé
hračky a prečo to tak neuviedla, vyjadrila sa, že nevie to povedať. Neskôr dodala, že stále trvá na tom,
čo vypovedala pred vyšetrovateľkou. K privolaniu hliadky polície uviedla, že 18.12.2015 sa pohádali,

vyhrážal sa jej, preto zavolala hliadku polície a takisto volala aj o dva dni.
Tak od januára 2016 žila v byte len s priateľom. Ďalej v časti kde odpovedala na otázku obhajcu prečo
podávala trestné oznámenie až teraz, keď k poškodzovaniu jej práv malo dochádzať minimálne od
decembra 2015, uviedla, že bola zaslepená láskou k nemu, všetci z okolia ju upozorňovali že trpí, že
on sa nezmení, ona ho mala rada a viac už to nemohla znášať. Aj k tejto časti uviedla, že je pravdivá

výpoveď pred vyšetrovateľkou, lebo potom začala brať lieky a je z tých liekov omámená.

K prečítanej výpovedi zo dňa 20.3.2017 v časti, kde uvádzala k incidentu s vidličkou, že už si presne
nepamätá ktorého dňa sa to stalo, ale bolo to vtedy keď bola na ošetrení v nemocnici, pichol ju vidličkou,
ale nekrvácala, mala aj modrinu ale kožu nemala prepichnutú. V časti kde uvádzala, že či sa jej vyhrážal

obvinený nejakou ujmou pri incidente, uviedla, že si nespomína, žeby a jej bol aj niečím vyhrážal, počas
toho čo bola na urgente jej písal SMS správy ktoré predloží.

Bola prečítaná časť výpovede zo dňa 26.5.2017 - pokiaľ uvádzala vo svojich prvotných výpovediach, že
ich mal G. napadnúť 18.12.2015 tak si to asi pomýlila, pretože 18.12.2015 došlo taktiež k incidentu a

vtedy volala aj policajtov, pretože išiel z krčmy a vyhrážal sa jej po telefóne, že ju zabije, tak sa bála a
neotvorila mu, búchal na dvere, preto zavolala policajtov, kým prišli, odišiel a celú noc nebol doma a na
druhý deň už ho pustila a v ten deň bol kľud a nasledujúci deň došlo k incidentu keď volala policajtov
20.12.2015. K tomu na hlavnom pojednávaní uviedla, že už si presne tie dátumy nepamätá, keďže tobolo pred rokom, vie, že volala políciu a jej pani vyšetrovateľka volala, že zistila v počítači, asi bola
privolala policajná hliadka a políciu volala dvakrát. Trestné oznámenie nepodávala, lebo dúfala že sa
zmení, resp. zo strachu, lebo sa ho bála, že ho potom pustia.

Boli oboznámené listiny a ich údaje v prítomnosti poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 22.11.2017
a to zo spisového materiálu tunajšieho súdu sp.zn. 5P 11/2016 vo veci zverenia maloletého C. do
náhradnej starostlivosti starej matky a to - podaný návrh zo dňa 30.5.2016 starou matkou maloletého
C. F., správa ÚPSVaR Spišská Nová Ves zo šetrenia pomerov mal. C., v ktorej sa okrem iného uvádza,

že maloletý je od mesiaca marec 2016 v domácnosti starej matky, podľa vyjadrenia matky a starej matky
po konflikte medzi ním a priateľom matky, maloletý ho nemá rád, zvýšené napätia medzi matkou a
starou matkou negatívne ovplyvňovalo psychický stav maloletého. Zo zistení úradov vyplýva aj to, že
maloletému sa u mamy páči, ale jej priateľ je na neho prísny,

-správa z poradensko-psychologického procesu z 30.6.2016 o riešení vzťahov s mal. C. v časti - z

prejavov maloletého usudzujú že odmietaným členov rodiny je druh matky dieťaťa, ktorého otvorene aj
pred dieťaťom odmieta a negatívne posudzuje babka. Hlavným článkom, ktorý riadi dospelých je dieťa,

-časť výpovede H. F. vo veci sp.zn. 5P 11/2016 zo dna 7.7.2016, že jej priateľ udrel maloletého po zadku,
raz mu dal facku, čo nehodnotí ako niečo násilné, hodnotí to ako výchovnú bitku, maloletý sa zľakol,

lebo nebol bitý a od babky je naučený že si môže robiť čo chce, veci ako umyť si ruky či dvíhať dosku na
WC ho učil jej priateľ, odvtedy sa ho ani nedotkol. Pred 4 mesiacmi im maloletý povedal, že už nechce
ísť k ním, chce byť u babky, lebo mu veľa vecí zakazujú, totiž je veľmi rozmaznaný. Maloletý nechce u
nich prespať, ale si nemyslí, že sa bojí jej priateľa, sú spolu v kontakte,

K takto prečítaným listinám poškodená na hlavnom pojednávaní 22.11.2017 opäť len uviedla to čo už
predtým a to, že trvá na svojej výpovedi čo vypovedala prvýkrát a inak vypovedala vtedy. lebo chcela aby
boli v dobrom vzťahu, chcela aby spolu dobre vychádzali /syn a priateľ/, ale stále bol nejaký problém.

Svedkyňa C. F., matka poškodenej na hlavnom pojednávaní vypovedala, že 20. decembra malého zbil

obžalovaný a jej volala staršia dcéra, že G. S. bije malého, tak prišla tam taxíkom a všetci už boli vonku,
zobrala ich na pohotovosť. Na otázky odpovedala, že malý predtým ešte keď prišli do bytu, povedal, že
ho veľmi bil G. S., skákal po skrini, po izbe, všade kde sa dalo, plakal nebolo mu rady, tak volala H. aby
išli na pohotovosť a aj jej dcéra mala znaky na krku, bolo to napísané na papieri, ale ona to nevidela.
Dcéry sa nepýtala čo sa stalo, táto nič nehovorila, len sa triasla. Jej od začiatku dcéra nepovedala nič,

až potom po polroku, že sa bijú, čo bolo vtedy keď tam boli policajti, ba uviedla, že bolo to asi v auguste
2015 keď tam bola, išla dcére /poškodenej/ odniesť listy, dcéra stála pri dverách, a prišli tam policajti,
neotvoril im obžalovaný dvere, kopali do dverí a potom otvoril a kázali mu dať ruky hore a tak ona odišla
preč a nevidela čo sa tam odohralo. Dcéry sa nič nepýtala, ona obžalovaného nepoznala, len ľudia jej
rozprávali, že čo je zač. Ona tam nechodila, lebo mala od dcéry informáciu, že si nepraje obžalovaný

aby tam chodili. Ona potom chodila na Úrad práce kvôli C. , lebo keď bol u nej, už nechcel ísť späť k nim
a povedal jej že preto, lebo ich stále bije. Ešte pred dňom 20.12.2015 poškodená rapídne schudla, nič
jej však nepovedala, tak jej hovorila aby išla k lekárovi. Maloletý bol spočiatku asi pol roka s dcérou a
obžalovaným, k nej chodil na víkendy, ale potom už nechcel ísť späť, lebo sa mu nedovolil hrať a vrieskal
po ňom. Ku dňu 20.12.2015 uviedla, že na maloletom nevidela zranenia, len keď prišli na pohotovosť a

tam ho zobliekali tak videla, čo jej potom pani doktorka ukazovala, že má na krku odtlačky prstov. Potom
maloletý bol u druhej dcéry ktorá je jeho krstná matka a asi po týždni jej ho doniesla domov k nej a
odvtedyjetam.KdebolmaloletýcezVianoce,sinepamätá,nedalijejtovedieť.Maloletýužodseptembra
2015 nechcel ísť k svojej matke a obžalovanému keď už spolu bývali .Ku dňu 19.11.2016 uviedla, že
volala jej poškodená, že ju vraj pichol vidličkou do hlavy a tak išla s ňou k lekárovi, v tom čase bolo u nich

aj dieťa. Potom asi 3 dni spala poškodená u nich a tak odišla myslí, bývať na sídl. Západ do bytu kde
býval obžalovaný. Dňa 4.12.2016 dcéra jej povedala, že už má toho dosť, čo on s ňou robí, aby išla s ňou
sa dať ošetriť na pohotovosť a hneď že dá trestné oznámenie na neho, tak išla s ňou aj s vnukom. Vtedy
si dcéra držala hlavu, že ju zbil, a potom išla na ošetrenie a zistili jej pichnutie vidličkou. Čo sa odohralo
od 19.11.2016 do 4.12.2016 svedkyňa vedomosť nemá. Ani potom čo bol obžalovaný vzatý do väzby,

dieťa k matke bývať nešlo, či chcel s ňou bývať, svedkyňa nevie, pričom matka si pre dieťa ani nepríde,
teraz býva na sídl. Tarča, znovu má nejakého priateľa, ale svedkyňa tam nechodí, nikto ju tam nepozýva.
Obžalovaného od začiatku neznášala, lebo bol stále hladný, stále chcel piť, kričal na C., poškodená sa
ho pred ňou zastávala. K psychickým problémom svojej dcéry, poškodenej sa vyjadrila, že nevie žebymala nejaké psychické problémy, bola v pohode, mala len problém s otcom, ktorý bol nervózny a zbil
C.. K Vianociam roku 2015, kde ich trávil maloletý, uviedla, že nevie, neskôr že si nato nepamätá. Nevie
uviesť koľkokrát sa mal obžalovaný správať k jej dcére a ako, nevie, či jej to dcéra povedala, dcéra jej ale

niečo povedala, ale nepamätá si kedy, predtým sa jej pýtala, lebo ona vedela, že sa niečo deje, ale jej
nič nepovedala a po čas povedala, že sa ho bojí. Poškodená ako maloletá bola liečená u psychiatričky,
lebo bola nervózna, zlá a neposlúchala. Návrh na zverenie dieťaťa do starostlivosti ona dávala preto,
lebo dcéra sa o dieťa nestarala, nemala o neho záujem, nemala čas keď žila s obžalovaným.

SvedkyňaY.S.sestraobžalovaného,akosvedkyňavypovedala,žebolananávštevevbytekdebývalijej
brat s poškodenou, ale väčšinou na návštevy k nej chodila H. F.Á.. Nemala dobrý pocit z toho, že jej brat
s ňou začal chodiť, čo vysvetlila tým, že ju poznala z minulosti, keď pracovala v reštaurácii Mašinka, vie
že je klamárka a kradla tam peniaze. Pokiaľ tam bývali bol tam zo začiatku aj syn poškodenej, potom ho
dala ku mame a kým spolu bývali, vie, že chodievali obžalovaný, poškodená aj s jej dieťaťom na výlety na
bicykloch. Podľa nej mali dobrý vzťah, aspoň kým bývali na sídlisku Mier, keďže bývali v jednom vchode

a potom čo sa stalo na sídlisku Západ, nevie. Nebola zúčastnená ich incidentov, ku mesiaci december
2015 sa vyjadrila, že 18. 12. alebo 19.12. prišiel k nej jej brat, obžalovaný, aby zavolala otcovi, či príde
pre neho, že chce ísť domov. Zavolala tak otcovi a ten prišiel, odviezol ho, avšak vie, že za ním potom
išla aj H.. Vie, že sa kvôli niečomu pohádali, ale ona sa ich nato nevypytovala. Poškodená chodievala k
nej na návštevy aj sama, bez obžalovaného, nikdy sa jej na nič nesťažovala. Potom, čo sa odsťahovali

na sídl. Západ, nevie ako to medzi nimi bolo, nestarala sa o nich, bola tam asi dvakrát, zdržala sa tam
15 minút vypila kávu a odišla preč.

Svedkyňa C. S. matka obžalovaného k spolužitiu obžalovaného s poškodenou sa vyjadrila tak, že

sa o tom dozvedela o dcéry že bývajú spolu, o ich konfliktoch nevedela nič. Niekedy 18. alebo 19.
decembra 2015 jej telefonovala dcéra, že jej priateľ dovezie G. k nim domov, s čím súhlasila. Nepýtala
sa syna prečo, prišiel na sviatky na návštevu a potom povedal, že chce prísť aj jeho priateľka so
svojim synom, s čím súhlasila aj ona. Takto bola poškodená u nich nevie odkedy do 30.12. Počas
Vianočných sviatkov H. bola v pohode, pomáhala jej variť, upratovať. Syn poškodenej sa bál G. a keď

sa ho pýtala prečo, povedal, že babka mu povedala, že G. bude biť jeho mamu aj jeho. Poškodená,
keď sa rozprávali, povedala že má G. rada a že by nikdy neurobila to, že by ho dala zatvoriť ako
jeho prvá žena. S poškodenou potom bola len v telefonickom, resp. elektronickom kontakte a raz jej
poškodená telefonovala, že chce od G. odísť, načo jej svedkyňa povedala, že nech odíde, načo jej
povedala poškodená že si našla byt, ale nemá peniaze, čo bolo niekedy v mesiaci november 2015.

Od poškodenej sa dozvedela telefonicky, že prišli pre syna svedkyne kukláči, že údajne kvôli tomu, že
ho doma prichytili ako šnupe biely prášok. Potom keď sa svedkyňa dozvedela že to bolo kvôli tomu,
že to oznámila poškodená tak jej opakovane telefonovala, keďže jej nedvíhala telefón a potom keď jej
dvihla poškodená jej povedala, že nemala na výber, že jej tak povedala jej mama, že buď sa zbaví
obžalovaného, alebo príde o svojho syna.

Svedkyňa H. J. vypovedala, že v čase keď obžalovaný s poškodenou bývali na sídl. Západ chodievala
k nim za H., niekedy doma bol aj obžalovaný, počas týchto návštev sa jej poškodená nesťažovala na
správanie sa obžalovaného voči nej. Predtým asi mesiac keď zavreli G. bola na návšteve u H. a tá
jej ukázala prelepené čelo, mala tam červený fliačik a povedala, že G. hodil na ňu vidličku, načo jej

svedkyňa povedala, nech ide od neho preč. Počas tejto návštevy obžalovaný telefonoval poškodenej,
ale ona obsah hovoru nepočula, len povedala poškodená, že má ísť za ním. Poškodenú zhodnotila ako
osobu ktorá klame, vymýšľa si, klamala každé slovo, ba aj ju chcela predať za peniaze, teda dozvedela
sa, že ju ponúkala za peniaze v bare mužom. Do baru vie, že chodila poškodená s G. a aj sama.
Svedkyňa jej aj povedala aby od neho odišla, ona jej nato hovorila, že sa ho bojí, ale prečo, nepovedala,

ale podľa svedkyne, poškodená sa nebála, lebo keby sa bála, tak od neho odíde. Svedkyňa chodila s
poškodenou aj na diskotéky, keď tam bol obžalovaný, nevidela, žeby dávala obžalovanému peniaze, ale
práve obžalovaný dával peniaze poškodenej aj jej. Uviedla ďalej to, že keď už bol obžalovaný zavretý,
išla po ulici a stretla poškodenú s jedným mužom, ktorý prišiel k nej, chytil ju za ruku a povedal jej, že aké
somariny rozpráva na polícii na H., vulgárne jej nadával a že keď ju schytí tak ju skope, bol to H. nový

priateľ. Bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 27.2.2017 kde okrem iného,
uviedla, že čo sa týka spolužitia H. R. G. S.A., vie to, čo sa dozvedela od H., hoci chodievala aj k nim,
ale on nikdy nebol doma. G. poznala len z videnia a osobne až cez H.. Keď sa stretla s nimi obidvomi,
tak sa správal k H. normálne, nemala pocit, žeby sa ho bála, pred ňou jej nenadával, ani nič podobné.H. sa jej totiž sťažovala, že G. jej vulgárne nadáva a že sa jej vyhráža, že keď od neho odíde, tak ju
zabije. Ona sa jej na nič nepýtala, pretože jej verila len na 50 percent, lebo ju dlho pozná a vie, že si
často vymýšľa. Nevidela na nej nijaké zranenia, modriny a pod. len raz mala prelepené čelo, údajne

mal do nej hodiť vidličku. Nesťažovala sa jej, žeby ju bil, ale tvrdila, že ju týra, no podľa svedkyne si
myslí, že ju netýral, pretože ona si prežila týranie i keď to nenahlásila, chodila s monoklami. Svedkyňa
jej povedala, nech si zbalí veci a odíde, nikdy to neurobila, nič nato nepovedala, len bola ticho, že ona
ho ľúbi. Potom keď zobrali G. do väzby, plakala, že čo má robiť, bola z toho šokovaná tak jej svedkyňa
povedala, prečo ho potom udala, keď teraz plače. K správaniu k synovi H. F.F. zo strany jej druha uviedla,

že raz jej povedala, že ho chytil pod krk, kedy to bolo, nevie, ale potom jej hovorila, že mu kupoval aj
hračky. Keď bývali na sídl. Mier vídavala vonku spolu H., G. aj jej syna C. aj so psom. Toho času vie,
že poškodená chodieva po krčmách, dopočula sa, že ju vyhodili z podnájmu, lebo sa v byte žúrovalo.
Vie, že sa mala vyhrážať Ľ. P., u ktorého bola zamestnaná, že ak ju nezoberie späť do práce, že ho udá,
že ju zamestnával na čierno, pričom pracovala ako upratovačka spoločných priestorov v činžiakoch a
odišla, lebo neboli s ňou spokojní. Má vedomosť aj o tom, že ponúkala na predaj na internete aj G. veci.

Svedkyňa takto prečítanú výpoveď potvrdila, že tak vypovedala.

Svedok J. F. sa k osobe obžalovaného vyjadril, že ho pozná lebo spolu vyrastali, predminulý rok bol jeho
susedom, býval nad ním s H., s ktorou ho zoznámil G.. Nikdy ani keď bol u nich na návšteve nevidel,
žeby verbálne alebo fyzicky bol obžalovaný napadol H., na nej nevidel žeby mala nejaké ublíženie. Ani

jeden mu nič nehovorili, až potom keď G. zavreli, zavolal H. ktorá povedala čo sa stalo. Stretával sa s
obidvomi buď u nich doma, alebo chodievali si posedieť do reštaurácie, on s H. pili aj alkohol a G. pil
nealkoholické pivo. Poškodená nepôsobila ani ustráchane ani bojazlivo, boli ako priateľ s priateľkou. V
pohostinstve videl niekedy aj poškodenú samu, keď bol G. v robote.

Z. G. ako svedkyňa vypovedala, že poznala H., ktorá pracovala u nej v krčme a G. jej tam nosil
obed. Počas stretávania sa s poškodenou, táto sa vyjadrovala na adresu obžalovaného, že to je jej
G., nikdy nič nepomínala, že by to medzi nimi nefungovalo. Nespomínala jej nikdy problémy, ktoré by
bola mala s obžalovaným a vyjadrovala sa na jeho adresu kladne. Počas obdobia, keď poškodená
žila s obžalovaným, tak sa s ňou stretávala v herni, kde svedkyňa pracovala a prišla tam sama bez

obžalovaného. Potom, čo bol obžalovaný vzatý do väzby sa na ňu nakontaktovala poškodená s tým,
že bude vypočutá a že má povedať to, že hral na automatoch. Potom, čo bol vzatý do väzby sa s ňou
asi dvakrát stretla, raz to bolo tam kde bývala s obžalovaným, keď predávala veci, a potom ešte raz
u nej v krčme. Pokiaľ sa predtým stretávala s poškodenou aj vo večerných hodinách, táto prišla sama
bez obžalovaného a nespomína si čo hovorila, prečo prišla sama. O tom, že bol obžalovaný vzatý do

väzby sa dozvedela od poškodenej, ktorá jej to zatelefonovala a povedala jej, že ho dala zatvoriť, prečo,
to si už nepamätá. Asi týždeň potom, keď ju opäť požiadala poškodená, aby jej prišla pomôcť do bytu
sa sťahovať, boli tam spolu asi štyria alebo piati, aj muži, aj ženy, niečo tam popili a poškodená sa tam
zabávala. Potom sa už s poškodenou nestretávala, ju otravovala, lebo vždy chcela niečo od nej požičať
a to bolo aj v čase, keď bývala s obžalovaným. Nikdy sa na správanie obžalovaného poškodená pred

ňou nesťažovala. Svedkyňa k osobe poškodenej sa vyjadrila, že nie len z jej pohľadu, ale každý to
potvrdí, že poškodená je klamárka a ona jej neverí ani to, ako sa volá. Aj jej klamala, že keď chcela od
nej peniaze, že je to pre syna na tabletky, pričom syna ona vtedy pri sebe nemala.

F. B. ako svedkyňa vypovedala, že H. F. bola u nej zamestnaná ako čašníčka v pohostinstve, pracovala

tam asi dva týždne a v rámci skúšobnej doby s ňou pracovný vzťah ukončila. Keďže sa jednalo o
prevádzku otvorenú do 22,00 hod., chodieval tam aj obžalovaný pre poškodenú, avšak počas jej
prítomnosti si nevšimla medzi nimi žiadne konflikt, ani samotná poškodená jej nič nehovorila a napokon
o súkromných veciach sa ani nebavili. Bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa
27.2.2017 v časti kde sa vyjadrovala o spolužití pani Kozákovej s G. S. tak, že pani F. jej spomínala,

že jej druh bol vo väzení a že ľudia ju od toho odhovárali, ale že ona je spokojná. Popisovala, čo mal jej
druh urobiť prvej manželke, ale ona mu verila, že to jeho žena bola na vine, čo jej urobil. Bola prečítaná
výpoveď aj v časti, kde svedkyňa vypovedala, že H. F.Á. mala snahu v práci, bola celkom šikovná, no
chodieval za ňou jej priateľ, zväčša prišiel pred záverečnou, dal si nealko pivo a chodieval s takým
veľkým psom, budil nepríjemný dojem, bol suverénny a zákazníkom sa to nepáčilo. Svedkyňa k takto

prečítanej výpovedi uviedla, že mohlo to tak byť ako vypovedala, pretože si to už nepamätá, ale zrejme
sa ľuďom nepáčilo, keď tam prišiel nejaký muž s väčším psom, pričom mala tam terasu a možná tam
sedeli ľudia aj s deťmi. K spolužitiu s G. S. sa pred ňou H. nevyjadrovala, ale dozvedela sa od iných ľudí,
že vraj pán S. prvú manželku zbil, že je doteraz na invalidnom a asi jej niečo potom H. F. spomenula,tak sa jej opýtala, či sa nebojí, keď také niečo urobil, načo sa ona vyjadrila, že nie, že ona tomu neverí
a že na vine bola jeho prvá manželka a že ona je v tom vzťahu spokojná. Potom, čo už bola vypovedať
svedkyňa prvýkrát ukončila s poškodenou všetky vzťahy a táto ju potom znovu vyhľadala, prišla za ňou

a rozprávala jej, že pán S. pri večeri, že ju pichol vidličkou do hlavy a že volala políciu a že teraz on volá
svedkov, aby vypovedali proti nej. S týmto ju vyhľadala na prevádzke, kde svedkyňa pracovala, pretože
keď jej telefonovala, nedvíhala jej telefón. Svedkyňa ďalej na otázku obžalovaného, či je pravdou, že ho
upozornila, že sa jej nepáči, keď tam chodí so psom a nakázala mu, že má zamykať psa o stojan na
bicykle, či tak urobil, vyjadrila sa, že môže byť, nepamätá si. Či je pravdou, že nezamestnávala ďalej

poškodenú, lebo, že mala pri preberaní peňazí manko, vypovedala svedkyňa, že to nie je pravdou,
peniaze jej nechýbali, ale stále vyžadovala nejakú zálohu kvôli tomu, že má chorého syna a ani toľko
nevyrobila, čo požadovala. Či vedela svedkyňa, že o syna poškodenej sa stará mama, vyjadrila sa, že
si to nepamätá. Potvrdila aj to, že pán S., keď prišiel nevidela vo vzťahu ich dvoch nič zlé, obidvaja boli
seriózni, zodpovední, čo sa týkalo práce, potvrdila vyjadrenie obžalovaného, že keď prichádzal pre H.
pri záverečnej pomáhal tam poupratovať a spolu odchádzali domov. Alkoholické nápoje počas návštevy

v zariadení obžalovaný nepožíval, pil len nealko pivo.

C. L., sestra poškodenej, ako svedkyňa potvrdila, že v čase, keď bývala poškodená s obžalovaným bola
asi trikrát v ich byte, oni chodievali tiež k nej na návštevy a jej priateľ potom povedal, že si nepraje, aby
sústavne chodievali k nim na návštevy. Ďalej v kontakte neboli, až potom v mesiaci december jej písala

sestra,poškodená,abyprišlaknejnakávu,onatoodmietlaapoškodenájejpovedala,žeobžalovanýmá
vypité a že ich nechce pustiť z bytu von. Svedkyňa tam potom išla, akože odniesť darček aj s priateľom
dieťaťu poškodenej a po zaklopaní na dvere, obžalovaný im povedal, že neotvorí dvere, lebo, že keď ona
si nepriala ich návštevy, tak on si nepraje, aby oni prišli tam. Svedkyňa ho vyzvala opätovne, aby otvoril,
lebo zavolá políciu, na to sa dvere otvorili a vyšla sestra aj so synom, zavolali ich mame a čakali vonku.

Potom vyšiel aj obžalovaný, zastavil sa pri poškodenej, pýtal ich kľúče od bytu, táto ich odmietal dať.
Keď na miesto prišla ich mama, išli do bytu výťahom, potom prišiel obžalovaný a klopal na dvere, oni mu
neotvorili a medzi tým sestra volala políciu, tak polícia prišla a povedali poškodenej, aby podala trestné
oznámenie, čo ona odmietla. Maloletý C. nechcel jej povedať čo sa stalo, ale potom povedal, že ho
obžalovaný chytil za krk. Potom z bytu odišli, poškodená odniesla obžalovanému k jeho sestre mobilný

telefón, išli do reštaurácie u Vinca a jej mama išla na ošetrenie s C.. Potom mama zavolala, že sú už z
pohotovosti vonku, tak svedkyňa zobrala C. k sebe domov. Ku vzťahu sestry s obžalovaným sa vyjadrila,
že nemali dobré vzťahy potom, čo aj jej priateľ povedal, že si nepraje, aby chodili k nim na návštevy. Teda
vôbec si nepísali odvtedy, ani netelefonovali, pričom jej sa sestra vyjadrila, že obžalovaný jej nedovolí s
ňou telefonovať. K tomu, že nechcela aj ona aby sa navštevovali doplnila, že mala zdravotné problémy a

nechcel jej priateľ, aby ju vyrušovali, lebo chodievali stále na návštevy, teda obidvaja, ako obžalovaný tak
ajjejsestra.Takýtokontaktukončili, nepamätási,aleasivleteroku2014,čobolovčase,keďpoškodená
s obžalovaným bývali na ulici E.. Potom, čo bola v byte u poškodenej na jej požiadanie, v čase, keď
tam bola privolaná aj polícia uviedla, že už žiaden kontakt ani s jedným z nich svedkyňa už nemala.
Sestra jej nikdy už nevolala, ani sa náhodne nestretli. V spomínanom čase maloletý C. ostal potom u nej,

pričom poškodená do bytu naspäť odišla, odmietla ísť spať aj k svojej mame, čo svedkyni bolo aj divné,
že sa opäť do toho bytu vrátila. Potom dieťa si na ďalší deň zobrala sestra k sebe. Nepamätá si kedy,
ale v čase, keď už bývali na sídlisku Západ jej povedala poškodená, že obžalovaný jej pichol vidličku
do čela, čo aj ona videla, ale kedy to bolo si nepamätá, a potom už v styku neboli. Podľa nej, už keď
maloletého C. mala v opatere jej mama, tak ku poškodenej, svojej mame nechcel chodiť, nevie prečo,

pričom podľa nej sestra o neho nejavila záujem. Usudzuje to aj z toho, že raz aj k nej doniesla mal. C.,
vopchala jej ho do dverí a odišla. Potom jej svedkyňa písala, telefonovala, lebo nechodila pre neho, tak
sa potom s dieťaťom pobrala na sídl. Mier jej ho odniesť do bytu. Dieťa jej odovzdala pred činžiakom,
poškodená sa s ňou nechcela ani rozprávať, zobrala dieťa a odišla preč. Po tomto čo dieťa bolo u nej
niekoľko dní už ho poškodená ku nej nedoniesla, teda podľa svedkyne, ako keby o dieťa nejavila vôbec

záujem. Toho času už nie je v kontakte s poškodenou, táto býva niekde na sídlisku Tarča. Vyhodnotila
osobu poškodenej tak, že ju asi zaujímajú bary a nie dieťa a že sa nemusí starať o dieťa je jej vhod a
podľa svedkyne si myslí, že chcela mať svoj život bez dieťaťa, teraz navštevuje bary, ale ona ich rada
navštevovala stále. V čase, keď sa s poškodenou a obžalovaným ešte stretávali, podľa svedkyne ich
vzťah bol celkom normálny. So sestrou nebola v kontakte potom, lebo jej už nedvíhala ani telefón. K

tomu čo sa udialo v čase, keď volala aj na políciu, tak keď prišli do bytu C. začal plakať, vystrájať, skákal
po posteliach a vravel, že ho obžalovaný chytil za krk. Na otázku obžalovaného doplnila, že predmetný
incident sa mal stať asi 22.12.2015. Počas návštev u nej obžalovaný konzumoval nealkoholické pivo.
Svedkyňa nemá vedomosti o tom, či obžalovaný kupoval nejaké veci C. alebo nie. Pokiaľ sa vyjadrilak pichnutiu vidličkou, videla len, že to má zalepené. Svedkyňa uviedla, že pred pojednávaním bola v
kontakte s poškodenou, ktorá je včera písala, že na pojednávanie nepríde, že jej doktor H. napísal
odporúčanie, aby tam nechodila.

H. F. ako svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on s obžalovaným prišiel do kontaktu keď im
prenajal byt a to v čase od ôsmeho mesiaca do mesiaca december 2016. Na ohliadku bytu prišla H.
a povedala, že tam chcú bývať. On bol v byte potom čo tam bývali asi dvakrát a počas toho nezistil,
žeby medzi nimi bol nejaký zlý vzťah, nikto mu nič nehovoril. K ukončeniu nájmu došlo potom keď mu

H. volala, že je obžalovaný zatvorený a tak on to už neriešil. V čase keď ukončili nájomný vzťah H. sa
normálne správala, na nej nič nevidel a v tom čase už v byte nič, okrem toho čo tam mal on, nevidel,
byt bol prázdny. V čase keď potom poškodená z bytu odišla, ostala mu aj dlžná, ale on to už nerieši,
predtým kým tam bývali, pre nájom chodieval on.

E. F. ako svedok vypovedal, že poškodená pracovala u neho v pohostinstve, ako dlho nevie, možno

mesiac, vyjadril sa, že mu kradla peniaze načo prišiel tak, že mal tam kameru, ktorá bola nad jej hlavou
kde pracovala a ju aj upozornil, že je funkčná, ale jej to asi nevadilo. Zobrala z tržby peniaze, nie veľkú
sumu, ale ide o princíp, keďže jej chcel pomôcť a ona takto. Pomôcť jej chcel, lebo mu hovorila, že sa
stará sama o chlapca, čo časom zistil, že to nie je pravda. Potom keď zistil, že zobrala peniaze, sa jej
pýtal čo to malo znamenať, tvrdila, že to robí kvôli priateľovi, že ju k tomu núti, že ju týral, tak jej povedal,

že zavolá políciu a ho rovno zoberú, nemusí sa báť, ona povedala, že si to vyrieši ona. Potom mu volal
obžalovaný, ktorému povedala inú verziu a ktorý neveril, že kradla naozaj a že to povedala na neho,
pričom on bol z toho sklamaný aby nevolal políciu a že mu to vráti, ale doposiaľ mu to nebolo vrátené.
Vtedy tam bola aj poškodená, pričom ona sa už nevyjadrila, že peniaze kradla kvôli nemu, len stála ako
stĺp a pozerala akoby sa jej to netýkalo. Potom tento muž odišiel preč a ona povedala, že peniaze vráti,

že to nemá hlásiť polícii. Okrem peňazí ktoré vzala z tržby, svedok jej peniaze aj požičal a doposiaľ ich
nevrátila. Potom keď už tam nepracovala, dozvedel sa od niektorých ľudí, že ju tam hľadali, lebo má
napožičiavané peniaze. Dozvedel sa aj to, že keď sa ponáhľala z práce domov kvôli synovi, dozvedel
sa od zákazníkov, že ju videli v inej krčme, tak mu bolo zvláštne keď povedala, že ide domov. Pokiaľ boli
obidvaja, teda poškodená s obžalovaným, na svedka pôsobili spokojne.

X. Y.Á. ako svedkyňa sa vyjadrila, že poškodená H. F. je jej bývalá spolužiačka a G. videla asi dvakrát.
Boli aj u nej na návšteve obidvaja, aj ona ich asi dvakrát navštívila a o ich spolužití nemá vedomosti.
Poškodená sa jej nikdy nesťažovala na spolužitie s obžalovaným, stále jej rozprávala, že sa majú radi.
K obdobiu kedy sa takto navštevovali sa vedela vyjadriť len orientačne a to bolo asi pred dvomi rokmi,

keď bývali na sídlisku Mier, a potom, keď už bývali na sídlisku Západ, tak jej raz zatelefonovala H., že
ho zobrali kukláči z bytu, lebo že ju týral, týral aj chlapca. Potom jej rozprávala o nejakých drogách, že
vraj predával na sídlisku Západ, že ju zbil. K tomu týraniu sa pred ňou svedkyňa vyjadrila, že keby ju
týral, boli by asi nejaké náznaky, načo sa poškodená vyjadrila, že to držala v sebe, nechcela to povedať.
Podľa svedkyne táto si nemyslí, žeby bol poškodenú týral, keďže je jej spolužiačkou, poznajú sa dlho,

vie aká je povaha a vie aké veci narobila.
V čase, keď dostala predvolanie súdu, tak zatelefonovala poškodenej, že kvôli čomu má ísť vypovedať,
tak táto jej vravela, že kvôli tomu, že ju G. bil, a keď sa ohradila svedkyňa, že ona o tom nevie, tak
jej vravela, aby to povedala a aj teraz, keď čakala pred pojednávacou miestnosťou, tak jej poškodená
telefonovala, ale jej telefón nedvihla. Svedkyňa vyhodnotila osobu poškodenej, že je povahou takou, že

ruky má preč od práce, ide jej dobre ohováranie, požičiavanie peňazí, ako aj klamanie a čo povedala
poškodená, svedkyňa vedela, že to nie je pravda, pretože potom sa dozvedela niečo iné. O tom, že
sa poškodenej nechcelo pracovať vedela svedkyňa aj z toho, že sama jej vybavila prácu v Embracu, a
keď tam nastúpila pracovala tam 3 dni, lebo jej sa tam nepáčilo, jej sa nikde nepáči. Bola prečítaná
výpoveď svedkyne z prípravného konania v časti kde uvádzala, že poškodená sa jej nesťažovala nikdy

na správanie sa obžalovaného, až keď ho zobrala polícia, tak jej telefonovala a povedala, že ju bil a bil
aj jej syna. Na odstránenie rozporu oproti výpovede z prípravného konania uviedla, že poškodená jej
povedala, že ju bil, nie že týral, tento výraz použila ona sama, lebo nechcela povedať, že ju bil a zotrvala
navyjadrenízprípravnéhokonania. Naotázkuobžalovanéhoodpovedala,žeunichbolaH.najprvsama
na návšteve, potom prišiel za ňou obžalovaný, myslí, že bol po práci unavený, tak mu ustlala a si ľahol

a poškodená bola s nimi na dvore. Poprela, žeby bola ona poškodenej telefonovala, aby obžalovaný k
nej na návštevu neprišiel, pretože nemala dôvod jej to povedať.K. R. ako svedok vypovedal, že býval vo vchode, kde sa nasťahoval obžalovaný s poškodenou. Bývali
v byte pod jeho bytom a nemá vedomosť o tom, žeby sa boli hádali. Nenavštevovali sa, len sa stretávali
vonku, bežne na ulici a počas toho nezaregistroval medzi nimi žiadne hádky. Vídaval ich všetkých troch,

teda aj s dieťaťom, chodili na bicykloch, ale kde chodili, nevie, a to prišli alebo odchádzali na bicykloch.

O. S., otec obžalovaného vypovedal, že sa dozvedel o jeho spolužití s poškodenou pri náhodnom
stretnutí pred Kauflandom, kde bola aj poškodená so svojim synom a vtedy sa dozvedel, že žijú v
spoločnej domácnosti, bolo to niekedy pred Vianocami, v ktorom roku, nevie. On ich nikdy nenavštívil v

byte, pretože keď tu prišiel, išiel k svojej dcére. V roku 2015 alebo 2016 19.12. prišiel G. k nim domov,
a potom 23.12. prišla H. C. R. C. a Vianoce strávili u nich. Bol prekvapený, že prišla, pretože o tejto
návšteve nemal vedomosť dopredu. Dokedy tam boli vyjadriť sa nevedel, ale niekedy po Vianociach
odišli.H.F.sapočastohopobytunesťažovalanaspolužitiesjehosynom,právežesťažovalasaväčšinou
na svoju rodinu, matku a brata, že ju bili, týrali a podobne. Pred ním sa mal. C. vyjadril, že ocka, ako
nazýval obžalovaného, má celkom rád, len sa ho bojí, čo vysvetlil, že preto, lebo babka mu povedala,

že ho bude týrať. Keď sa na toto pýtal H. F. , prečo takéto jej matka rozpráva, táto sa vyjadrila na adresu
svojej matky vulgárnym výrazom a že si vymýšľa. Počas tejto návštevy nezaregistroval, žeby medzi
poškodenou a obžalovaným dochádzalo k nejakým nezhodám. O tom, keď bol vzatý syn do väzby sa
dozvedel od H., ktorá telefonovala, že prišli pre neho kukláči, lebo že mal na stole nejaký prášok, zrejme
drogy. Toto rozprávala jeho manželke, a potom povedala aj že ju týral, ale čo bližšie rozprávala nevie,

lebo on sa s ňou nerozprával. Bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania z 24.1.2017 v
časti kde uvádzal, že následne 4.1.2016 G. znova pricestoval, pretože boli dohodnutí, že idú pomôcť
dcére R. do domu, boli tam až do 24.1.2016. Vie to kvôli tomu, lebo 19.1.2016 mal narodeniny a asi
20.1.2016 H. matka písala jeho manželke, že 19.1.2016 mal zbiť C. a následne 20.1.2016 H.. Boli z toho
prekvapení, pretože G. bol preukazateľne u nich a ešte sa tam aj fotili. Ďalej v časti kde odpovedal na

otázku, či sa H. sťažovala na násilné správanie G. jeho dcére alebo manželke, odpovedal, že o tom, že
ju mal G. zbiť sa nikdy nedozvedel, ale vie, že na neho hundrala, sťažovala sa napríklad, že kvôli nemu
nemôže byť so synom, že jej mama robí prieky a podobne a že je tomu na vine on. K tomu svedok
uviedol, že tak vypovedal a myslel tým to, že poškodenej matka sa chcela zbaviť obžalovaného.

F. Č.C., ako svedkyňa pri výsluchu uviedla, že obžalovaného pozná už od detstva a H. F. od obdobia,
keď s ňou obžalovaný žil. Stretávala sa s nimi v práci v Pohostinstve u O. kde pracovala, kde chodievali
onibuďspolualebokaždýzvlášť.Konzumovalitampivoatoobžalovanýnealkoholické,resp.poškodená
aj niekedy vodku. Z ich správania nezistila, žeby mali nejaký problém, ku nej žiadna taká informácia
neprišla, nikdy sa pred ňou poškodená nevyjadrila, žeby jej spolužitie s obžalovaným bolo zlé. Potvrdila

prečítanú výpoveď z prípravného konania kde vypovedala nevedela o nevhodnom správaní G. S.A. k
jeho družke a keď ho vzali do väzby, každý bol z toho prekvapený, pretože si nikdy nič nevšimli, ani
v lete, keď sa chodieva v tričkách, na H. F. nebolo vidieť žiadne poranenia alebo modriny. Aj potom,
čo bol obžalovaný vzatý do väzby, tak chodievala do krčmy poškodená, väčšinou prišla sama a tam
si k niekomu prisadla. Svedkyňa však s ňou už nič neriešila a v tom čase, keď už bol obžalovaný vo

väzbe, pôsobila poškodená na ňu zničene. O tom, že bol vzatý obžalovaný do väzby sa potom svedkyňa
dozvedela asi od J. F..

O.Š. O. ako svedok uviedol, že obžalovaného G. S. pozná od času, keď nastúpil k nim do práce a to
niekedy od mesiaca marec 2016 a pracoval približne do mesiaca november 2016. Rodinné vzťahy sa

na pracovisku nepreberali, ale videl, že občas tam prišla priateľka obžalovaného, doniesla mu desiatu
alebo niečo na pitie. Takto ju videl tri alebo štyrikrát. Potom prišla za svedkom na stavbu v čase už keď
bol zadržaný a chcela jeho výplatu, že potrebuje peniaze na nájom alebo niečo podobné. V čase, keď
stavali domy, tak na jednej stavbe bola aj poškodená, stavbu si obzerali obidvaja, sám svedok ju po
stavbe previedol, pričom sa rozprávali o tom, že by si aj oni vybavili úver na stavbu. Keď takto chodievala

za ním, čo bola párkrát a bol tam s ňou aj jej syn, ale koľkokrát sa k tomu vyjadriť nevedel.

J. O., ako zamestnávateľ obžalovaného sa k jeho pracovnej morálke vyjadril, že bol bezproblémový
zamestnanec. Vie, že mal priateľku, ale či bola na stavbe, k tomu sa vyjadriť nevedel. Obžalovaného

priateľka ho kontaktovala ako zamestnávateľa ohľadom peňazí viackrát telefonicky, a to v čase keď sa
blížila výplata. Stávalo sa, že zálohy sa odovzdávajú ku koncu mesiaca a výplaty k pätnástemu dňu,
ale môže byť že aj skôr, pričom ľudia ho pýtali výplaty skôr ak vyšiel termín cez víkend, čiže takto sa
informovala aj poškodená, pretože všeobecne sa o toto zaujímali aj manželky iných pracovníkov. Tedanebolo to nič výnimočné. Nevedel sa vyjadriť, či jej niekedy peniaze odovzdal, ale myslí si, že skôr ich
dával obžalovanému. Podľa jeho poznatkov nezistil, žeby bol medzi nimi nejaký problém, až potom sa
dozvedel, keď G. zatvorili z čoho bol prekvapený.

Ľ.K.P.akosvedokvypovedal,žepoznáobžalovanéhoodsvojich17.rokov,H.lenprostredníctvomneho.
Na požiadanie obžalovaného aby zamestnal poškodenú, túto zamestnal, robila chvíľu u neho asi 4-5
mesiacov, v priebehu leta roku 2016 do jesene, upratovala a pretože bola dosť nezodpovedná, skončil s
ňou. Prácu nerobila dobre a vždy pýtala nejaké peniaze a hovorila, že ide so synom do Košíc k lekárovi,

nemala na nájom, alebo musela niekomu vrátiť, v podstate každý týždeň dostávala peniaze, hoci iným
vyplácal peniaze raz za mesiac. Počas týchto rozhovorov sa nespomínala také dôvody prečo potrebuje
peniaze, ktoré by súviseli k konaním obžalovaného ale z dôvodov ako uviedol. Prepustil ju preto, lebo sa
mu sťažovali ľudia, že je zle upratané, nerobila svoju prácu dobre a chodila do práce ako sa jej chcelo.
O ich spolužitie sa svedok nezaujímal. Kým nezavreli obžalovaného, ona začala vynechávať robotu,
vyhovárať sa, že chodí ku psychiatrovi, predtým chodila do práce, len svoju prácu nerobila kvalitne. Keď

jej povedal, že už u neho nebude pracovať, tak sa mu vyhrážala, že keď ju vyhodí, dá ho na inšpektorát.
Počas toho obdobia keď bolo leto H. chodila v tielku, krátkych rukávoch, nebolo vidno, žeby bola zbitá.

Ľ. K., švagor obžalovaného potvrdil, že trávil Vianoce v roku 2015 u jeho svokrovcov a rodičov
obžalovaného, kde bol obžalovaný aj poškodená, ktorí sa vzájomne k sebe správali priateľsky,

poškodenásanesťažovalanasprávanieobžalovanéhoanepostreholani,žebybolbývalzlývzťahmedzi
jej dieťaťom a obžalovaným. Okrem toho bol v ich spoločnosti na návšteve potom ešte v čase, keď
bývali na sídlisku Západ. Žiadne konflikty v jeho prítomnosti u nich nezaznamenal.

R. K., sestra obžalovaného uviedla, že poškodenú pozná už asi 8 rokov a to z obdobia, keď jej sestra

pracovala v reštaurácii Mašinka, kde pracovala aj poškodená a chodili za ňou. V čase, keď poškodená
už žila s obžalovaným, tak si občas telefonovali a písali a boli u jej mamy na Vianoce, kde bola aj
poškodená. Počas toho pobytu k žiadnym hádkam medzi nimi nedošlo, aj maloletý C. sa hral s ostatnými
deťmi. Počas spoločného pobytu cez Vianoce popísala, že maloletý C. bol neposlušný, hádzal sa, vždy
niečo chcel, vždy chodieval len za H., táto ho aj udrela po chrbte a povedala, že zavolá na neho G.,

lebo podľa nej dieťa rešpektovalo G., ale matku vôbec nie. Práve poškodená spomínala len to, že jej
mama sa im stará do ich vzťahu a že urobí všetko preto, aby ich od seba rozdelila. Aj svedkyni písala
matka poškodenej, či je exmanželka obžalovaného, a keď povedala, že nie, že je jeho sestra, tak, že
či vie, prečo bol vo výkone trestu a napísala aj to, že urobí všetko preto, aby spolu neboli, lebo ona
si to neželá. Keď to oznámila H., tá zareagovala tak, že matku označila vulgárnym výrazom, ako aj,

že je sprostá osoba a má ju ignorovať, lebo, že sa im stará do vzťahu. Svedkyňa si ju potom na
facebooku zablokovala, ako jej to kázala H.. Rovnako potvrdila, ako svedok Ľ. K., že boli dvakrát na
návšteve u obžalovaného v čase, keď býval s poškodenou a všetko u nich bolo v poriadku, nedošlo
medzi nimi k žiadnym hádkam. Na otázky obžalovaného odpovedala, že nepostrehla, žeby sa bol C. bál
obžalovaného, keď ho H. odohnala od seba, prišiel za obžalovaným, H. sa im sťažovala na svoju matku,

že ju zbila, zatvárala doma, nechcela ju nikde pustiť, musela jej odovzdať celú výplatu. Poškodená sa
jej v rámci telefonických kontaktov alebo textových správ zdôverila, že sa jej nepáčilo, že obžalovaný
ide do krčmy za kamarátmi, lebo že sa jej nevenuje, hoci pil len nealko pivo.

H.. K. H., psychiater a ošetrujúci lekár poškodenej H. F. ako svedok vypovedal, že z jej zdravotnej

dokumentácie zisťuje, že prvý kontakt bol s ňou dňa 23.7.2015 a prišla na základe toho, že bola odoslaná
svojou obvodnou lekárkou. Pri kontakte H. F. uvádzala permanentné stresy aj kvôli otcovi, ktorý je
duševne chorý a odmietal sa liečiť, že nemá žiadnu oporu v rodine, že má priateľa a tento jej aspoň
pomôže a chcú sa odsťahovať, ale majú finančný problém. Uvádzala aj únavu, že nevládze, odpadla,
viackrát museli volať lekársku pomoc, je bez nálady, je napätá, schudla za rok 26 kíl, plače, nič ju nebaví.

Ďalej zo zdravotnej dokumentácie lekár zistil, že potom tam poškodená bola ešte 6.10.2015, 30.11.2015
a 6.12.2016. Pri dátume 6.10.2015 uviedla, že sa odsťahovala od matky na podnájom, nemala lieky,
lebo ich pri sťahovaní stratila, problém jej robí mama a opakovane na nich poslala kontrolu z úradu
práce, má už toho dosť a chce mať pokoj. S otcom to tiež nie je dobré, nemá oporu v rodine, priateľ
jej trochu aspoň pomôže. Dňa 30.11.2015 je údaj, že stále jej býva zle, hoci sa odsťahovala od matky

táto ich otravuje, vyvoláva po úradoch, že sa nestará o dieťa, zamestnávateľ jej dal výpoveď, neposlal
jej výplatu a všetko sa na ňu valí. Aj súrodenci sa jej obrátili chrbtom. Na základe týchto vyšetrení
jej diagnostikoval adaptačnú poruchu, ktorá bola vzhľadom na opakované vyšetrenia preklasifikovaná
na diagnózu posttraumatickej stresovej poruchy. Túto diagnózu má zaznamenanú dňa 21.11.2017.Poškodená mu v súvislosti so svojim stavom najprv spomínala, že má strach, ale naposledy už
konkretizovala, že sa trasie, po nociach sa jej zjavuje, budí sa s jeho tvárou nad sebou a podobne.
Okrem iného uvádzala, že za poslednú dobu schudla, predtým vážila 82 kíl, teraz váži 53 kíl a bolo

to všetko zo stresu z obžalovaného. Tento údaj je zo dňa 6.12.2016, teda odo dňa 30.11.2015 bola
najbližšie na vyšetrení dňa 6.12.2016. Svedok jej v rámci vyšetrení doporučil aj dlhodobú psychoterapiu,
ale či sa jej podrobovala vedomosti nemá. K stanoveniu adaptačnej poruchy lekár doplnil, že sa jedná o
reakciu na stres, teda každý na stres reaguje inak a u nej sa jednalo o úzkostnú a depresívnu reakciu. Za
obdobie od 30.11.2015 do 6.12.2016, keď lekár nemá zaevidovanú návštevu poškodenou k otázke, či

zisťoval užívanie liekov poškodenou počas toho obdobia uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť, lebo nemá
zaznamenané všetky podrobnosti. Naposledy jej odporúčal kontrolu o mesiac alebo podľa potreby a či
potrebovala liečbu alebo nie, k tomu stanovisko nevedel zaujať, lebo pokiaľ sa niekto nedostaví, on to
neovplyvní, nakoľko pacientov zvlášť nepredvolávajú a naposledy liek jej predpísal on v novembri 2015.
Po návšteve lekára dňa 6.12.2016 ďalej bola u neho 17.1.2017 a 21.11.2017 a prvýkrát v roku 2018
až 5.3.2018. V poslednom čase dochádzala na vyšetrenia už na predvolanie. Na otázky obžalovaného

svedok uviedol, že na začiatku poškodená uvádzala, že otec ich psychicky týral a tá dynamika mohla
vo vzťahu zanechať u nej nejaké stopy, či súvislosti s budúcou situáciou k čomu by sa však mal vyjadriť
súdnyznalec.Kužívaniuliekov,ktoréjejbolipredpísané,uviedol,žeštandardnádávkaja3xdennejedna
tabletka, tabletky sa majú užívať v dlhodobom režime. Pri návšteve lekára dňa 5.3.2018 (naposledy
predtým 21.11.2017) uvádzala, že nezvláda pojednávania, bojí sa čo bude ďalej a ďalšie pojednávanie

už asi neprežije a aj tam sa jej vyhrážal, že zomrie. V noci nemôže spať, má kopu problémov a býva
s priateľom v podnájme.

E. S., bývalá manželka obžalovaného ako svedkyňa vypovedala, že H. F.Á. pozná dlho, v minulosti spolu
pracovali aj v Pohostinstve Mašinka a v posledných obdobiach sa s ňou nestretávala, Nevie sa vyjadriť

o spolužití poškodenej a obžalovaného, nevie prečo ju do toho zaťahujú, poškodená jej vyvolávala,
písala, hlavne aj jej mama a čo majú oni medzi sebou, nevie. H. F. keď ju kontaktovala sa chcela s
ňou stretnúť, prísť na kávu, ale svedkyňa o to záujem nemala. Pokiaľ má informácie, tak poškodená
s obžalovaným žili spolu celkom dobre. Ona pokiaľ poškodenú poznala, tak ju negatívne hodnotila v
súvislosti s jej správaní sa k mužom, že ich chcela využiť, čo sa týka peňazí. O vtedajšom spolužití

svedkyne a obžalovaného poškodená mala vedomosť, vedela ako žijú a vedela aj o ich problémoch.
Po ukončení spolužitia poškodenej s obžalovaným sa táto na svedkyňu už nekontaktovala, pokiaľ sa
aj stretnú sa ani nerozprávajú, akoby sa ani nepoznali. Svedkyňa vyčítala konanie poškodenej v tom,
že zo začiatku sa s ňou nerozprávala z dôvodu, že žila s jej exmanželom, a potom zviedla jej kamaráta
tak, že teraz spolu žijú, čo bolo v roku 2016, keď zobrali G. policajti, ako pozná svedkyňu tak vie, že

veľa vecí, pokiaľ aj hovorila pridala, pretože ona povie vždy to, ako jej to pasuje, klame a podvádza. V
telefonátoch ju obťažovala aj matka poškodenej ohľadom toho s kým jej dcéra žije a podobne, až tak,
že svedkyňa ju zablokovala, aby sa na ňu už nekontaktovala. Svedkyňa ďalej popísala, že potom,
čo bol obžalovaný vzatý do väzby počula, že poškodená chodievala do pohostinstiev, stretávala sa s
alkoholickou partiou, ona ich nevie vymenovať, ale videla ju s ľuďmi o ktorých vie ako žili, aj priateľa

ktorého mala, nevie či má, bol alkoholik. Počula vraj, že má byť aj na drogách poškodená a žije tak,
lebo o syna má postarané a tento je u jej mamy. Podľa svedkyne táto má z poškodenej taký pocit, že sa
chytila jej príbehu, využila to, čo sa dialo s ňou vo svoj prospech a berie poškodenú ako podvodníčku a
klamárku. Pokiaľ aj poškodenú stretávala v nedávnej minulosti nepôsobila na ňu, žeby sa niečoho bála,
nesťažovala sa, keď sa aj videli, jednoducho poškodená všetko hodila za hlavu. Dodala, že poškodená

vedela o jej vtedajšom spolužití s obžalovaným, takže sa čudovala že sa dali dokopy, lebo rozumná
žena by to asi neurobila.

Y. Č. /synovec obžalovaného/, ako svedok uviedol, že poznal obžalovaného a prostredníctvom neho sa
spoznal s poškodenou, bývali na sídl. Mier v jednom vchode, navštevoval ho každý deň, chodili spolu

von, do posilňovne. Počas jeho prítomnosti sa bavili normálne, nehádali sa, raz bol tam aj s poškodenou
len sám, nič mu o ich spolužití nehovorila. Bola podľa neho vždy veselá, nevidel ju žeby sa kvôli niečomu
trápila. Chodieval takto k nim aj keď bývali na sídl. Západ. Počas týchto návštev u nich videl aj C., ale
ani v súvislosti s ním nebol zúčastnený žiadneho konfliktu. Pokiaľ bol u nich tak keď napríklad G. sa
chcel najesť, urobil si jedlo sám, on si väčšinou robil všetko sám, nikdy nebolo tak, žeby ho ona musela

obskakovať. Nemal pocit, žeby sa H. G. bála, lebo keď boli spolu tak sa väčšinou smiali a ona mu nič
nerozprávala. Svedok sa dozvedel od viacero ľudí, že poškodená je taká, že klame, má rada chlapov,
nevydrží vo vzťahu s jedným mužom. Veci obžalovaného, ktoré ostali v byte po vzatí obžalovanéhopolíciou, klamala svedkovi, že ich má doma a že ich donesie a doniesla len vrece so starými vecami
a ostatné ako notebook, televízor popredávala.

H. X., vypovedala, že sa stretávala s obžalovaným a poškodenou v čase, keď bývali na ulici X. v
podnájme, občas chodievala ona k nim alebo poškodená k nej. Poškodená k nej málo chodila, lebo
svedkyňa nechcela, aby ju navštevovala a ona išla k nim napr. zagratulovať G., keďže tohto poznala.
Nezistila, žeby medzi nimi boli nejaké hádky, G. sa staral o svoju domácnosť, poškodená jej nič o
spolužití nerozprávala. Pokiaľ prišla poškodená k nej, tak si prišla vypožičať peniaze alebo nejaké iné

veci. Inak sa s obžalovaným stretávala u jeho sestry. Po dni 4.12.2016 sa stretla s poškodenou, vtedy
už nadávala na G. v zmysle, že jej ubližuje, čo jej tak naznačila, ale nič konkrétne nepovedala. Inak
svedkyňa tomu neverí, lebo poškodená je veľmi vymýšľavý človek. Potom čo bol obžalovaný vzatý do
väzby stretla poškodenú, ktorá sa jej pýtala, či nekúpi sedaciu súpravu, notebook alebo televízor, čo
svedkyňa odmietla. Vyjadrila sa pred svedkyňou aj tak, že jej obžalovaný ubližoval, že ju zbil a že bije
aj jej dieťa. Podľa svedkyne poškodená si vymýšľala, pretože keď zobrali obžalovaného do väzby, hneď

na to mala už iného priateľa. Podľa svedkyne poškodená si to povymýšľala, lebo keď sa jej pýtal, či bola
u lekára alebo na polícii, tak povedala, že nie.

Ľ. J. ako kamarát obžalovaného a poškodenej, ktorý ako taxikár ich vozil a to často obžalovaného do
práce alebo z práce a poškodenú do obchodu, stretli sa občas na pive, nevidel, žeby medzi nimi boli

bývali nejaké problémy, bol asi dvakrát u nich na káve, čo bolo niekedy v mesiaci november 2016,
Navzájom sa normálne k sebe správali a poškodenú spoznal prostredníctvom obžalovaného. Pokiaľ ju
vozil taxíkom nikdy nepovedala, žeby niečo bolo zlé, s ničím sa mu nezdôverila. Zo začiatku ju takto
vozil samú, neskôr potom chodila s nejakým chlapcom ktorého poznal len z videnia, s ktorým potom
mala vzťah. Videl to pri tom ako ich viezol, keď sa stískali a bolo to niekedy v zimnom období roku 2016.

Doteraz spolu títo žijú, lebo ich stretáva. Vyjadrila sa pred ním poškodená aj v takom zmysle, že chce s
obžalovaným skončiť, že s ním nechce žiť. Vozieval ich v čase, keď bývali na sídlisku Západ. Pokiaľ vozil
poškodenú, tak ju viezol z mesta potom, čo mu zavolala väčšinou z nejakej krčmy, išla sama a niekedy
aj s tým spomínaným mužom. Okrem toho ju vozil z mesta zo sídliska Východ, Tarča, pretože ona vždy
niekde inde bola. Pokiaľ videl ako sa poškodená s mužom, ktorého s ňou viezol ,navzájom správajú,

videl, že sa bozkávajú, tak mu došlo, že podvádza obžalovaného. On to obžalovanému nepovedal, lebo
sa nechcel do toho miešať. Na neho pôsobila nervózne kvôli tomu, že vedela, že niečo G. tají a bála sa,
že to svedok povie G., že ho podvádza, preto ho aj upozornila, aby nič nehovoril.
Poškodená mu aj rozprávala, že chce od G. odísť, lebo, že sa zaľúbila do iného čo bolo ešte v čase,
keď bývala s obžalovaným.

PhDr. U. R. znalkyňa z odboru psychológia v znaleckom posudku zo dňa 17.3.2017 k osobnosti
poškodenej H. F. uviedla, že aktuálny stav intelektových schopností menovanej je v pásme priemeru, je
bystrá, chápavá, má sklon hľadať riešenie aj v detailoch a vie si vytvoriť vlastný úsudok. Je spôsobilá
si zapamätať a reprodukovať v dostatočnom množstve a kvalite. Dokáže reprodukovať aj zážitky,

ktoré má uložené v pamäti podľa chronológie. Prežité situácie popisuje podľa svojich spomienok a pri
ich reprodukovaní sa dostavujú emočné reakcie, ktoré by poukazovali na flešbeky a silné emočné
prežívanie minulých zážitkov, ktoré sú súčasťou posttraumatickej stresovej poruchy. Nemá snahu o
klamanie a nezistila u nej príkon k subjektivite, skresľovaniu alebo zveličovaniu. Seba posudzuje
miernejšie, aby pôsobila čo najlepšie a aj sa dokázala vyrovnať s prežitými udalosťami. Nemení

svoje výpovede, nie je u nej zistená pomstychtivosť. Nezistila, žeby išlo o hysterióznu osobnosť, ktorá
dramatizuje udalosti. Má dostatočnú praktickú inteligenciu, nie je u nej zistená psychopatológia v
štruktúre osobnosti, čo je potrebné k tomu, aby chápala udalosti a vedela o ich objektívne a podľa
skutočnosti vypovedať. Nemá zistené poruchy v oblasti kognície. Prežité okolnosti ako ich popisuje
v jej psychike zanechali negatívne následky pre prežitý stupňujúci sa a opakovaný stres, ktorý v

nej svojim správaním vyvolával jej druh. V súčasnom prežívaní a znalkyňa predpokladá, že aj v
čase spolunažívania sa u nej objavovali prejavy ako strata životných perspektív, otupelosť, prevaha
negatívnych emócií, nepriebojnosť, poruchy spánku a neurotické prejavy. Vytváral sa u nej syndróm
týranej osoby a súčasne aj spôsob ako žila, mal charakter závažného stresu, ktorý v nej vyvolal
posttraumatickústresovúporuchu. Vsúčasnejdobeznalkyňazistilaznakypoposttraumatickejstresovej

poruche, ktoré udáva v rozhovore aj psychologickým vyšetrením bola zistená sociálna stiahnutosť,
izolovanosť, bezradnosť, úzkosť, zvýšená miera strachov, obáv, smútok, nepriebojnosť, apatia, poruchy
spánku, depresívne nálady, ekonomická neistota. Takto ňou udávaný štýl života mal pretrvávať dlhšou
dobu v prostredí ponižovania, urážania a zhadzovania jej osoby a nevylúčila, že už nastala pre ňu vážnapsychickásituácia,pretosapostupnevytváralunejajsyndrómtýranejosoby,hlavnevpsychickejoblasti,
ajsoznakmipsychickéhopríkoria. Týranie,zlézaobchádzaniesblízkouosobou,vyznačujúcesavyšším
stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie.

Znalkyňa na hlavnom pojednávaní k znaleckému posudku na otázky obhajcu uvádzala, že pri
vyšetrovaní poškodenej použila metódy, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku, vyšetrenie prebehlo
v rámci jedného sedenia, nevie v ako časovom rozpätí. Zistenie, že sa jedná u poškodenej o
posttraumatickú stresovú poruchu (ďalej len PSP) bolo získané nielen z testov, ale sú to všetky znaky

ako ich popisovala. Znalkyňa uviedla, že ona neurčuje diagnózu posttraumatickú stresovú poruchu, ale
len jej signály a prejavy popisuje. K tomu, či vedela, že sa pacientka psychiatricky liečila a zistila nejaké
narušené vzťahy, či oddelila mieru narušenia psychiky vo vzťahu k rodine a vo vzťahu k obžalovanému,
uviedla, že nie, k jej rodine len vie, že boli problémy, bola na to niekým upozornená, nevie kým a
nejako sa to oddeliť nedá, kde je hranica, ale všetky vplyvy mohli na ňu pôsobiť naraz, avšak v čase,
keď ju posudzovala a aj predtým, nežila s rodinou tak intenzívne, ale žila s partnerom. Keďže zistila,

že poškodená je impulzívna, ľahšie podrážditeľná, akú mieru dopadu mali tieto zistenia na správanie
poškodenej vo vzťahu k obvinenému v konfliktných situáciách uviedla, že ich nemôže vylúčiť, že práve
tou podrážditeľnosťou a impulzivitou mohla eskalovať nejaké konflikty. Či poškodená udávala, že užívala
alkohol, či to znalkyňa bližšie riešila uviedla, že konzumáciu alkoholu negovala, a preto jej nedala ani
testy na alkohol, lebo nemala dôvod na to. Či PSP bola jednoznačne spôsobená konaním obžalovaného

alebo boli tam aj iné faktory o ktorých sa zmienila poškodená pri vyšetrení znalkyňa uviedla, že vo
veľmi vysokej miere konaním klienta, ale určite tam pristupujúc aj iné životné okolnosti. Keďže už
predtým mala poškodená narušenú psychiku vplyvom rodinného prostredia, v podstate mohli sa ľahšie a
rýchlejšie u nej objaviť príznaky pod vplyvom konania obžalovaného, ale mieru objektivizovať nemožno
a nevie sa vyjadriť, či vôbec by na toto vedel nejaký znalec zodpovedať. Či nie je rozpor v stanovení,

že nemá snahu o klamanie s tým, že seba posudzuje miernejšie, znalkyňa uviedla, že nie, pretože
človek je voči sebe menej kritický, čo je ona a prísnejšie kritériá posudzovania dáva na okolie ako na
seba. Miernejšie seba posudzuje, ale nie je to v zmysle klamania. Či sa môže znalkyňa vyjadrovať a
stanovovať špecifickú vierohodnosť výpovede uviedla, že túto stanovujú na základe psychologických
testov, pričom bolo obdobie v súvislosti s takouto kompetenciou, keď to mali zakázané a teraz je to

znovu povolené, takže ako znalci sa k tomu vyjadrovať môžu. Znalkyňa posudzuje túto vierohodnosť na
základetrochtestovakoaj pozorovaním,čineverbálnakomunikáciajevsúladesverbálnymobsahovým
vyjadrením. Tieto testy nie sú súčasťou znaleckého posudku. Pokiaľ sa týka partnerského spolužitia,
ako sexuálneho spolužitia, sama poškodená sa k tomu nevyjadrovala a znalkyňa to ani nezisťovala.
Pokiaľ sa týka testovania v širšom rozsahu, teda nedávala komplexné testy na interpersonálne vzťahy,

na rodinu, resp. širšiu rodinu nezahrnula do svojho vyšetrenia. Nezahrnula to preto, lebo je viazaná
otázkami a kompetenciou danej veci. Na ďalšiu otázku, či osoby s ktorými mala problémy ako matka,
otec, súrodenci, či mohli mať vplyv na to, že sa u nej prejavil syndróm týranej ženy znalkyňa uviedla,
že všetci jej pomáhali, matka jej pomáhala so synom, sestra jej bola oporou v kritických momentoch,
ktoré mala v partnerstve, teda rodina stála pri nej, tak nepredpokladá, žeby problémy, ktoré boli predtým,

mali vplyv na to, že sa u nej prejavil syndróm týranej žeby. Či mala vedomosť o tom, že si poškodená
požičiavala peniaze, uviedla, že áno, že jej povedala, že si musela požičiavať, či má vedomosť o tom,
že poškodená bola prepustená z práce lebo kradla peniaze, uviedla, že nie. Či poškodená mohla mať
úmysel vedome poškodiť obžalovaného tým, že mu v komunikácii povedala, že urobí všetko preto,
že pôjde do basy, znalkyňa uviedla, že keď je zatlačená do kúta a cíti sa bezmocná, vykričí všeličo,

nevie posúdiť, či to myslela vážne, aký bol úmysel alebo motivácia, ba s chvíľkovým momentom to
vylúčiť nemôže, ale vylučuje žeby úmyselne a nejako chorobne narušila ten vzťah. Či zisťovala vzťah
poškodenejkjejdieťaťu,prečosaomaloletéhonestará,uviedla,žetoneboljejcieľ,nebolotakézadanie,
neskúmala to. Na otázky súdu, či mala vedomosť o jej údajoch, ktoré uviedla poškodená u psychiatra
v mesiaci júl 2015 a to konkrétne, že: vzťahy s rodičmi sú napäté, so súrodencami nie veľmi dobé a

pod., traumatizácie v detstve, psychické týranie, situácia doma je hrozná, neriešiteľná, je na dne, nevie
čo má robiť, z domu musí odísť, lebo je to neúnosné, je PN ale je to horšie, lebo v kuse je s nimi, čo ju
ubíja viac, je bez nálady, nevládze, je strašne napätá, schudla za rok 26 kíl, plače, nič ju nebaví, nespí
dobre. Znalkyňa odpovedala, že niektoré informácie mala, niektoré nie. Na otázku, či aj napriek tomu
nie je podľa znalkyne súvislosť s jej predchádzajúcim stavom, uviedla, že sa mohla stabilizovať, nevie

to, ale keď príde ďalšia situácia, ľahšie a rýchlejšie ide do stavu PSP. K údaju poškodenej ktorý uviedla
u psychiatra v mesiaci október 2015 o tom, že: je hotová, nevie čo, chce mať pokoj, nechce byť už ani s
mamou, nemá oporu v rodine, priateľ jej aspoň trochu pomôže, už nevládze, schudla, znalkyňa uviedla,
že pokiaľ by žila harmonicky, usporiadane s partnerom a predtým mala posttraumatickú poruchu, takby sa strácali všetky príznaky tejto poruchy. Prečo navštívila psychiatra a uvádzala vtedy harmonické
spolužitie s partnerom, znalkyňa sa vyjadriť nevedela, lebo nevie koho navštívila a z akého dôvodu.
Ako sa prejavovala chronická stresová situácia na stave poškodenej, znalkyňa uviedla, že chronický

priebeh je priebeh stály, pričom bolo by najlepšie aby sa k takejto otázke vyjadril psychiater. Ak týraná
žena v tomto prípade H. F.Á., potom čo zobrali obžalovaného do väzby, začala žiť životom na žúrkach,
nadviazala nový vzťah, odsťahovala sa k svojmu novému priateľovi, nestarala sa o svoje dieťa, či je toto
bežný prejav týranej ženy, znalkyňa uviedla, že bežné to nie je, ale je to jedna z reakcií týraných žien,
je to ten extrémny postoj.

Zo znaleckého posudku znalkyne H.. Z. Z., znalkyne z odboru klinická psychológia dospelých vyplynulo,
žeobvinenýsaodmietolpodrobiťpsychologickémuvyšetreniutak,ženemohlazodpovedaťna položené
otázky podľa uznesenia, ktorým bola pribratá ako znalkyňa.

Znalkyňa na hlavnom pojednávaní vzhľadom na uvedené zopakovala, že znalecký posudok k osobe

obžalovaného nemôže podať len na základe nejakých listinných dôkazov alebo vyšetrení inými osobami.

MUDr. A. H. - F. znalkyňa z odvetvia psychiatria po vyšetrení duševného stavu obvineného G. S.
podala znalecký posudok z ktorého záverov vyplynulo, že G. S. v čase spáchania trestného činu netrpel
a ani toho čau netrpí (posudok zo dňa 21.4.2017) na žiadnu duševnú poruchu, ani chorobu. Ide u neho

o nevyrovnanú emočne nestabilnú poruchu osobnosti s poruchami sociálnej adaptácie. V čase skutkov
bol schopný rozpoznať protiprávnosť a nebezpečnosť svojho konania, ako aj svoje konanie ovládať,
chápe zmysel trestného konania. Znalkyňa zistila škodlivý konzum alkoholu bez chorobného návyku,
či závislosti, toho času v abstinencii vyše deväť rokov. Konzum ani závislosť od iných psychoaktívnych
látok, ani prejavy patologického hráčstva u obvineného neboli explorované. Nie je preto potrebné mu

nariadiť žiadnu z foriem liečenia.

Znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že vo väzbe vyšetrila obžalovaného a použila metódu
pozorovania a interview. Pri týchto vyšetreniach obžalovaný odmietal rozprávať so znalkyňou, avšak

počas psychiatrického vyšetrenia komunikoval, hoc on si myslel, že nie, tak aj neverbálne a na
základe toho pozorovania a štúdia spisového materiálu vypracovala bez akýchkoľvek pochybností
znalecký posudok. Okrem toho mala k dispozícii aj znalecký posudok, ktorý vypracovávali v roku
2008 na obžalovaného. Z tohto posudku prevzala niektoré staršie údaje. Rodinná anamnéza
bola uvedená z predchádzajúceho znaleckého posudku, ktorú prevzala. K zistenej diagnóze počas

psychiatrického vyšetrenia dňa 7.2.2017 v ÚVV Košice MUDr. M. konštatovala u obžalovaného
depresívnu symptomatiku, ktorú znalkyňa pri svojom vyšetrení a sledovaní, ktoré realizovania u
menovaného, nezaznamenala. Pokiaľ sa týka depresívnej symptomatiky, táto môže odznieť aj
spontánne a znalkyňa predpokladá, že išlo skôr o nejaký reaktívny stav, ktorý odznel a zotrvala
na tom, že ani v mesiaci marec, ani apríl, počas jej vyšetrenia obžalovaného žiadna depresívna

symptomatika nebola. Pokiaľ uvádzala v znaleckom posudku prítomnosť zvýšenej intrapsychickej
tenzie, znamená to, že menovaný primerane reaguje, čo sa týka psychomotoriky a mimiky, nie sú
tam prehnané prejavy v psychomotorike v zmysle nejakej manickej alebo depresívnej symptomatiky
alebo iných porúch správania. Intrapsychická tenzia znamená, laicky povedané, že je niekto nervózny.
Ku konštatovaniu, že anamnesticky zistila škodlivý konzum alkoholu bez chorobného návyku uviedla,

že tieto údaje boli z predchádzajúceho znaleckého posudku, ako aj z terajšieho vyjadrovania
obžalovaného, že alkohol nekonzumuje. V akom rozsahu bol pre znalkyňu použiteľný predchádzajúci
znalecký posudok uviedla, že v rozsahu anamnestických údajov, a na konštatovanie, že sa jedná
u neho o nevyrovnanú emočne nestabilnú poruchu osobnosti, zistila na základe štúdia spisového
materiálu, pozorovania menovaného pri dvoch vyšetreniach a z predchádzajúceho znaleckého posudku.

Kvýsledkupsychiatrickéhovyšetreniadňa10.10.2017kdebola uobžalovanéhokonštatovanábipolárna
afektívna porucha znalkyňa uviedla, že keďže jej vyšetrenie bolo realizované v apríli 2017 a ak následne
došlo k rozvoju nejakej hypomanickej symptomatiky, k tomu sa už vyjadriť nevie. V rámci bipolárnej
afektívnej poruchy sa musí konkretizovať v akej epizóde sa momentálne človek nachádza, ak má
bipolárnuafektívnuporuchuajevremisii,jeduševnezdravývprincípeaakjevmánii,takjetakáčinnosť,

ktorá by mohla mať za následok zníženie alebo aj vymiznutie rozpoznávacích a ovládacích schopností.
Obipolárnuafektívnuporuchusajednávtedy,keďčlovekvosvojomživoteprekonalajmániuajdepresiu.
Na záver znalkyňa zotrvala na znaleckom posudku a skonštatovala, že ani pri prvom ani druhom
znaleckom vyšetrení, ani aktuálne, nepozoruje u obžalovaného prejavy, ktoré by znamenali psychotickéochorenie v zmysle mániodepresívnej psychózy alebo podľa novšieho názvoslovia bipolárnej afektívnej
poruchy.

MUDr. P. P. znalkyňa z odvetvia psychiatria podala znalecký posudok na poškodenú H. F. z ktorého
vyplynulo, že podľa psychiatrickej zdravotnej dokumentácie je pani F. v liečbe u psychiatra MUDr. H. od
23.7.2015, spočiatku pre adaptačnú poruchu F 43.2. Adaptačné poruchy, resp. poruchy prispôsobenia
sú také, pri ktorých signifikantná životná zmena, životné udalosti vedúce k pretrvávajúcim nepriaznivým
podmienkami môžu vyvolať psychickú poruchu. U vyšetrovanej došlo v dôsledku stresových životných

udalostí k rozvoju prevažne úzkostne - depresívnej symptomatológie. Vznik týchto porúch sa pokladá
za priamy následok ťažkého akútneho stresu alebo pokračujúcej traumy. Okrem F43.21- protrahovaná
depresívna reakcia - mierny depresívny stav, ako odpoveď na dlhodobú expozíciu stresovej situácie
netrvá dlhšie ako dva roky. Ostatné príznaky netrvajú po vymiznutí stresu alebo okolnosti, ktoré ho
sprevádzajú viac ako šesť mesiacov. Prvý kontakt s psychiatrom bol u vyšetrovanej pre adaptačnú
poruchu s objektívnym popisom psychického stavu a ako stresor bolo ňou popisované domáce

prostredie - predovšetkým vzťahy s rodičmi. Následne dňa 6.10.2015 a 30.11.2015 bola vedená pre
adaptačnú poruchu F43.2 s pacientkou udávanými stresormi - matka, otec, výpoveď z práce, finančné
ťažkosti a objektívny nález bol bez podstatnej zmeny. V období trestného činu 18,.12.2015 až 4.12.2016
nebola v kontakte s psychiatrickou ambulanciou. Po podaní trestného oznámenia 6.12.2016 bola
realizovaná kontrola so záverom F43.2 - adaptačná porucha - protrahovaná anxiózne depresívna

reakcia na chronický stres pri popisovanom týraní blízkou osobou a ako jediný stresor popisované
správanie obvineného. V čase vyšetrenia znalkyňa zistila u poškodenej prítomnosť posttraumatickej
stresovej poruchy, ktorá patrí medzi neurotické poruchy, ktorá nemá podstatný vplyv na vierohodnosť
výpovedí a ani u poškodenej nevedie k zmene schopnosti správne vnímať a vypovedať. U poškodenej
v čase vyšetrenia zistila prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy F43.1, ktorá je oneskorená a

protrahovaná odpoveď na stresovú udalosť alebo situáciu krátkeho alebo dlhého trvania, ktorá ma
výnimočne nebezpečný alebo katastrofický charakter a ktorá by pravdepodobne spôsobila hlboké
rozrušenie takmer u kohokoľvek. Typickými prejavmi sú epizódy opakovaného znovu prežívania traumy
v podobe živých spomienok (flešbekov) snov alebo nočných mor, pri ktorých sa znovu objavujú
pocity ochrnutia a emočného oploštenia, stiahnutie od ľudí, ľahostajnosť voči okoliu a vyhýbanie sa

činnostiam a situáciám pripomínajúcim traumu. V čase vyšetrenia sú u vyšetrovanej splnené kritériá pre
diagnostikovanie posttraumatickej stresovej poruchy, vyšetrovaná popisuje ako jedinú psychotraumu
tyranizujúce správanie zo strany obvineného. Vznik a rozvoj poruchy je teda v príčinnej súvislosti
s konaním obvineného. Je možné tiež predpokladať, že osobnosť poškodenej bola voči poruche
predisponovaná, nakoľko sa popisuje, že vyššie riziko vzniku je tiež u ľudí, ktorí už v minulosti prežili

ťažké traumatizujúce udalosti, teda predchádzajúce adaptačné poruchy, tiež u ľudí slobodných s
nižšími socioekonomickými istotami. V závere posudku znalkyňa uviedla, že u poškodenej preukázala
prítomnosť PSP. Aj napriek prítomnej poruche je schopná správne vnímať, reprodukovať a vypovedať.
V čase znaleckého vyšetrenia u poškodenej preukázala prítomnosť PSP, jej vznik a príčinná súvislosť
je s konaním obvineného.

Znalkyňa na hlavnom pojednávaní zotrvala na písomne podanom znaleckom posudku, dodala, že keď
robila znalecký posudok na prvé predvolanie poškodená neprišla, ba sa ani neospravedlnila, potom sa
naňutelefonickyznalkyňakontaktovala,pričomzostranypoškodenejišloovyhýbavésprávanie. Ktomu
sa poškodená vyjadrila, že ako dôvod, že je to pre ňu nepríjemné vyšetrenie. V čase, keď ju znalkyňa
vyšetrovala, rozvíjala sa u nej PSP. Podmienkou PSP je, že sa musí rozvinúť najneskôr do 6 mesiacov,

odkedy vznikla, teda odkedy stresor pôsobil. Príznakom sú flešbeky, opakované prežívanie desivých
snov, ako nočné mory, čo vlastne uvádzala aj poškodená. Na otázky súdu znalkyňa odpovedala, že
predchádzajúcu zdravotnú dokumentáciu poškodenej z detstva od psychiatričky MUDr. F., ku ktorej
chodila znalkyňa nemala, pretože to nepovažovala za potrebné, hoci na druhej strane uviedla, že
adaptačné poruchy, kde patrí aj posttraumatická porucha hovoria o tom, že musí tam byť aj osobnostná

predispozícia, čiže čo uvádzala u MUDr. H., že chodievala k MUDr. F. v súvislosti so stresom kvôli tomu,
čo otec doma robil, tak znalkyňa predpokladá, že išlo tiež o adaptačnú poruchu. Inak u poškodenej je
osobnostná predispozícia na stres, je menej odolná voči stresu, a preto sa u nej poruchy v súvislosti
so stresom rozvíjajú, keď je v stresujúcej situácii, tak sa psychický stav dekompenzuje. K možnému
schudnutiu uvádzanému poškodenou pred spolužitím s obžalovaným znalkyňa uviedla, že si nemyslí,

že to bolo len v súvislosti so stresom, možno aj zámerne chcela schudnúť. Doplnila, že keďže to bolo
v období, keď žila s rodičmi, bežne úzkostní pacienti majú stiahnutý žalúdok, nemajú chuť do jedla,
čiže mohlo to byť jedným z príznakov. Hoci toto chudnutie pominulo v čase spolužitia s obžalovaným,
znalkyňa dáva do súvislosti s tým, že sa vytrhla z prostredia od rodičov a jej psychický stav v tom vzťahuzo začiatku bol pre ňu lepší. Je dosť možné, že práve to stresujúce domáce prostredie pominulo, keď
začala bývať s obžalovaným, tak sa zastabilizovala aj jej váha. Osoba, ktorá trpí PSP je spôsobilá
vyhľadať odbornú pomoc, ale zase nie každý ju vyhľadá. Na otázku k znalkyni, že prečo sa neobrátila

poškodená o pomoc u psychiatra, ktorého navštevovala predtým, ale až potom, čo sa viedlo trestné
stíhanie, znalkyňa odpovedala, že možno si myslela, že potrebuje výmenný lístok, ďalej dodala, že si
myslí, že jej stav bol únosný, lebo ak by sa zle cítila, tak by bola k psychiatrovi prišla. Znalkyňa sa
nevedela vyjadriť od akého obdobia mohla vzniknúť táto stresová porucha u poškodenej a konkrétna
situácia, ktorá sa mala odohrať v mesiaci december 2015, keď napadol jej maloletého syna znalkyňa

uviedla, že bola to pre ňu stresujúca situácia, ale nepredpokladá, že sa tam rozvinula už PSP teda, žeby
to bol moment jej začiatku. Mohlo to byť viacero takých situácií. Podľa znalkyne sa musí nakumulovať
viacero takých situácií, nedá sa presne ohraničiť, kedy PSP vznikla a v čase vyšetrenia podľa kritérií, tak
už bola. Uvedená situácia však sa nejednala o život ohrozujúci katastrofický stav, pretože pre PSP musí
byť konanie život ohrozujúce, teda pacient prežíva život ohrozujúci strach, čiže spomínané konanie ako
také, nemôže vyvolávať takúto poruchu, lebo nebola vystavená takému stresu, žeby sa cítila ohrozená

na živote. Znalkyňa uviedla príklady život ohrozujúceho pôsobenia, ako vyhrážania zbitím, keď človek
tomu verí, že sa to môže stať. Stáva sa, že niekto vyhľadá odbornú pomoc a niekto nikdy nevyhľadá
a prekoná PSP. Na otázku, či by nebola poškodená vyhľadala lekára, psychiatra, ktorého už pred
tým navštevovala pri existencii spomínanej poruchy, znalkyňa uviedla, že je to polemizujúca otázka,
či vyhľadá alebo nie, pretože sú pacienti, ktorí vyhľadajú pomoc, aby si umiernili utrpenie. Na otázky

obhajcu odpovedala, že doba trvania PSP je individuálna, závisí to jednak od toho čo sa v živote
človeka udeje, od jeho osobnostných charakteristík a kto akú má toleranciu. Nepísaným pravidlom je,
že čím dlhšie vzniká symptomatológia, tým dlhšie sa to lieči, pokiaľ boli predtým psychické problémy
ako u poškodenej v detstve, so spolunažívaním s rodičmi, pokiaľ má predispozíciu a menšiu toleranciu
na záťaž a stres, tak toto môže udržiavať daný stav. Či okrem rozhovoru s klientom sa nejakým iným

diagnostickým postupom overuje jeho tvrdenie, znalkyňa uviedla, že neexistujú žiadne testové metódy,
základom je klinický rozhovor s pacientom. Pani F. hovorila spontánne, bez toho, aby sa jej bolo treba
pýtať, čiže niektoré príznaky povedala bez toho, aby ich znalkyňa vyhľadávacími otázkami zisťovala.
Znalkyni poškodená udávala okrem aktuálnych ťažkostí aj minulosť, teda že chodila k MUDr. H., pretože
jej mama robila problémy, musela jej dávať všetky peniaze a keď sa odsťahovala, mame sa to nepáčila

a robila jej problémy. PSP je špecifická forma adaptačných porúch, je to oneskorená a protrahovaná
odpoveď na stresovú udalosť, alebo situáciu krátkeho alebo dlhého trvania, ktorá má výnimočný,
nebezpečnýalebokatastrofickýcharakteraktorábypravdepodobnespôsobilahlbokérozrušenietakmer
u kohokoľvek. Osoba ktorá trpí takouto poruchou by mala byť skôr vyhýbavejšou v súvislosti kontaktmi
s priateľmi, známymi a pod.. teda je tam sociálne stiahnutie, menej sa venuje napr. koníčkom alebo

činnostiam ktoré boli predtým, tí ľudia sa utiahnu.

Zo znaleckého posudku E.. H.. E. N. znalca z odvetvia psychiatria k osobe obžalovaného
(vypracovaného v priebehu konania pred súdom) vyplýva, že od decembra 2015 do decembra 2016
obžalovaný netrpel duševnou chorobou ani poruchou, ani toho času netrpí duševnou chorobou alebo

poruchou a jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli zachovalé. Z psychiatrického hľadiska nie je
jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný a nie je mu potrebné nariadiť ochranné psychiatrické,
protialkoholické ani protitoxikomanické liečenie.

Znalec na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch podaného písomného posudku v plnom rozsahu.
Na otázky obžalovaného odpovedal, že nezistil u obžalovaného duševnú chorobu ani poruchu a k
záznamu z vyšetrenia zo dňa 7.2.2017, kde bol psychiatricky vyšetrený počas výkonu väzby je uvedený
diagnostickýzáver-epizódastredneťažkejdepresieapovyšetrenízodňa10.10.2017touistoulekárkou
stanovený diagnostický záver bipolárna afektívna porucha, terajšia hypomanická epizóda, rovnako aj

z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 22.5.2018, znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa jedná o
veľmi krátke nálezy a aj samotný záver nekorešponduje s obrazom bizarných halucinácií, pričom MUDr.
M. nemala zdravotnú dokumentáciu alebo posudky predošlých znalcov, nevie, že obžalovaný chce byť
duševne chorý a uvádzal tak aj bizarné prejavy, ktoré sa snažila takto klasifikovať. V praxi sa stretáva
s tým, že osoby si načítajú prejavy duševnej choroby a potom tieto znaky sami prezentujú. Znalec

uviedol, že pri podávaní posudku vychádzal aj zo správy a to zo správy od MUDr. P., psychiatra, ktorý
oznámil, že obžalovaný sa u neho neliečil a tiež zo správy psychologičky PhDr. Š. v ktorej ambulancii
bol len raz a to v období od mesiaca december 2015 do decembra 2016, kde bola stanovená adaptačná
porucha a to v súvislosti s prepustením z výkonu trestu. Znalec mal k dispozícii správu z výkonuväzby, ako aj z výkonu trestu odňatia slobody z ústavu v Sabinove, do ktorých nahliadol a boli tam aj
záznamy MUDr. M., ktoré odcitoval v znaleckom posudku. Na pojednávaní dodal, že bipolárna afektívna
porucha je jedno z najzávažnejších psychiatrických ochorení celoživotného rázu a začína v mladosti,

vyžadujú sa hospitalizácie na psychiatrickom oddelení a pokiaľ by došlo k rozvoju manických epizód v
čase výkonu väzby alebo trestu, niet pochýb, žeby osoba bola preložená na psychiatrické oddelenie v
Trenčíne, pretože tieto prejavy nie je možné zvládnuť nejakými psychologickými pohovormi. Tvrdenia
obžalovaného v tomto rozsahu sú tendenčné a nekorešpondujú so životom obžalovaného, ktorý sa
nikdy na slobode nepodrobil psychiatrickej liečbe, ktorá by bola jednak daná pred skutkom ako aj v

čase skutku. Znalecký posudok bol podaný aj za spolupráce konzultanta psychológa MUDr. L., ktorý
rovnako nezistil žiadne známky psychopatickej poruchy, len prejavy nestabilnej impulzívnej osobnosti,
ktoré sa prejavujú v priebehu celého života, uplatňovali sa v minulosti i aktuálne v posudzovanom skutku,
ako aj vzhľadom na vystupovanie obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Na otázku obžalovaného,
či predchádzajúce fajčenie marihuany počas dlhej doby nemalo vplyv na psychický rozvoj človeka,
resp. či nadmerné užívanie alkoholu a drog nemajú vplyv na vznik bipolárnej afektívnej poruchy znalec

uviedol, že prejavy, ktoré obžalovaný uvádza, zapadajú do emočnej nestabilnej poruchy osobnosti, ktorú
už aj predchádzajúci znalci a konzultanti skonštatovali a s týmto diagnostickým záverom sa zhoduje
aj znalec. Na otázky obhajcu znalec odpovedal, že považuje za podstatné uviesť aj to, že samotné
konštatovanie, že osoba je duševné chorá, že trebárs trpí schizofréniou, bipolárnou afektívnou poruchou
automaticky neznamená u nej zníženie alebo vymiznutie rozpoznávacích schopností alebo vplyv

na trestnosť skutku. Samotný anamnestický výpočet faktorov ako liečenie jeho otca na schizofréniu,
liečba matky na psychiatrii, jeho závislosť na psychoaktívnych látkach, resp., že sa v osemnástich
rokoch mal pokúsiť o samovraždu, neznamená automaticky prítomnosť duševnej poruchy alebo
choroby. Obžalovaný v civilnom živote nikdy nebol psychiatricky liečený na bipolárnu afektívnu poruchu,
nikdy nebol psychiatricky hospitalizovaný a znalec má za to, že sa ani v tomto štádiu nejedná o

uvedenú poruchu. Na otázky súdu k zaujatiu stanoviska ku diagnóze MUDr. M. z februára 2017 kde
uviedla epizódu stredne ťažkej depresie oproti mesiacu október 2017, kde už diagnostikovala bipolárnu
afektívnu poruchu znalec uviedol, že je to konštatovanie spomenutej doktorky, on však hodnotí celú
životnú dráhu a chorobu, ak bola prítomná alebo nebola prítomná v celom živote pána S.. Keď sa
takto diagnosticky lekárka rozhodla ťažko súhlasiť s takým záverom, pretože sám obžalovaný uvádza,

že pri vyšetrení klamal a má za to, že lekárka nemala dostatok informácií. Nestotožňuje sa s jej
záverom v kontexte so všetkými ostatnými podkladmi a vyšetreniami, ktoré boli vykonané. Rovnako
ani naordinované antidepresivum v uvedenom množstve je veľmi nízkou dávkou a na silnejšiu alebo
závažnejšiu depresiu je nepostačujúce a okrem toho pri kontrole 10.10.2017 bolo toto antidepresivum z
liečbyvynechané,čižeanizvolenáliečbanezodpovedátomu,žebysajednaloovážnuduševnúchorobu.

Teda ak by sa jednalo o bipolárnu afektívnu poruchu, liečba by bola nedostatočná a poddávkovaná.
Znalec uviedol, že lekárka jednorazovo stanovila záver na základe údajov osobou ktorá chce presvedčiť,
že trpí nejakou chorobou, sama sa žiada za psychiatrom, pričom zvyčajne osoby s takou diagnózou
odmietajú liečbu, ale tie prejavy choroby sú tak nápadné, že sú poslaní na vyšetrenie aj okolím. V mánii
sám človek nejde za psychiatrom, lebo sa cíti dobre, je spokojný.

Listinné dôkazy v spisovom materiály sú nasledovné:

-správa OO PZ Spišská Nová Ves, že v evidenciách za obdobie od 18.12.2015 do 4.12.2016 bolo
evidované jedno oznámenie zo dňa 4.12.2016 v ktorom poškodená H. F. oznámila, že jej druh G. S.A.

ju od mája 2015 v rôznom časovom intervale fyzicky napadá a pod. a že už bol za obdobný skutok
podmienečné prepustený a páchal skutky na bývalej manželke,

-fotokópia Operačného denníka OR PZ Spišská Nová Ves z obdobia od 28.6. 2015 do 21.12.2016, so
záznamom zo dňa 20.12.2015 - hlásila F.F. a oznámila, že má problém s druhom,

-záznam OO PZ o realizovaných činnostiach zo dňa 20.12.2015 - v čase o 18.15 hod. hliadka vyslaná
na ul. Nejedlého kde oznamovala H. F.Á. že jej na dvere vyklopkáva jej bývalý druh. Po príchode sa
zistilo, že jej bývalý druh nie je tam a pani F. nechce podávať oznámenie, iba chce aby ju neobťažoval,

-správa MUDr. H. zo dňa 18.4.2018 o vyšetrení H. F. v dňoch 23.7.2015, 6.10.2015, 30.11.2015,
6.12.2016,-fotokópia časti výňatkov elektronickej komunikácie predložená poškodenou z aplikácie Messenger bez
uvedenia dátumov s vyhrážkami na jej adresu zo strany obžalovaného napr.: prisahám idem za tebou
a potom uvidíš to divadlo, ja ťa nájdem, skončili sme, zdochneš bezo mňa, spravím bordel, do konca

života na mňa nezabudneš, si hrdinka, teraz sa skrývaš“ a podobne s odpoveďami poškodenej, že ide
na políciu, už ho má dosť, daj mi pokoj, zakazovať mi nebudeš, dávaj si pozor na ústa, nevyhrážaj sa
mi, rozkazovať mi nebudeš, neviem kedy prídem, vypni práčku, z teba nič nemám, ani sex, daj sa liečiť,
neprídem, ja som s tebou skončila, vyhrážaj sa,

-výpis z komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou zo dňa 10.11.2016 až 3.12.2016, čiastočný
výpis komunikácie poškodenej v znení napr.: kedy prídeš, ja ťa kontrolujem, nechaj 20€ na stole, zajtra
si idem kúpiť bundu, skončili sme spolu, ži si ako chceš a daj mi pokoj, zajtra máš na to, aby si vypadol,
nech ťa zavrú bo si sviňa, si feťák, mám ťa na háku, budem mať sex s iným, ja som s tebou skončila,
daj mi pokoj, ja sa ťa nebojím, ani sa ťa nebudem,

-časť komunikácie z 21.12.2015 poškodenej adresovanej obžalovanému v znení: chýbaš mi, naša
posteľ je iba naša, láska, kedy mám dôjsť, dúfam, že to výjde, odfoť sa mi, pošli mi fotku, zavolám ti
láska, aj C. sa pýtal na teba, milujem ťa, že ju vydiera jej rodina, že odíde zo R., idú jej na nervy, samé
vyhrážky, nikdy nebudem mať pokoj, políciu nevolá, lebo to vyriešia, už je to na ňu veľa, čo chce jej
matka, žeby sa psychicky zrútila, do konca týždňa sa zrúti, posiela jej SMS, ona jej nedá žiť, niekto klope,

stará, ale neotváram, vravela jej cez zavreté dvere, že volá policajtov. Dňa 11.1.2016 chce jej zničiť život,
G. jej chýba, je jej veľmi smutno a to ešte dva týždne bez neho, ľúbim ťa, C. máš zavolať, má ťa rád.
Jún 2016: kedy bude sex,

-lekárska správa z NsP Spišská Nová Ves zo dňa 19.11.2016 z ošetrenia H. F. s údajom: dostala úder

vidličkou do čela, nezvracala, objektívne zistený mierny opuch a podkožný hematóm čela vpravo cca
2x2cm,

-lekárska správa MUDr. H. zo dňa 6.12.2016 s údajom, že je evidovaná H. F. od novembra 2015
a posledný kontakt 6.10.2015 so zistenou diagnózou adaptačná porucha - protrahovaná anxiózne

depresívna reakcia na chronický stres pri popisovanom týraní blízkou osobou,

-kópia záznamu z ošetrenia zo dňa 20.12.2015 F. C., pečiatka MUDr. C. Z. s uvedením nečitateľných
údajov písaných rukou,

-písomné vyjadrenie MUDr. C. Z., ambulancia pre deti a dorast zo dňa 17.10.2019 s uvedením, že
záznam z ošetrenia zo dňa 20.12.2015 C. F. nevystavila ona, pacienta neošetrovala, nález nie je písaný
jej rukou, bol vystavený po 14,00 hod. a ona nastúpila do služby v ten deň až od 19,00 hod,

-správa Pedopsychiatrie s.r.o. H.. F. na dožiadanie polície s obsahom, že maloletý C. F. je v starostlivosti

ambulancie od 21.1.2016, odoslaný detským lekárom pre poruchy správania s diagnózou: Porucha
správania viazaná na vzťahy v rodine. Priame dôkazy o negatívnych dôsledkoch agresívneho správania
sa druha jeho matky nemajú, ale možno ich predpokladať na základe údajov starej matky maloletého,

-správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 18.10.2019 k maloletému C. F. s

obsahom, že dokumentácia dieťaťa je vedená úradom od roku 2010, situácia sa v rodine skomplikovala
v roku 2015, kedy sa matka s dieťaťom odsťahovala aj s priateľom G. S. do podnájmu, maloletý si
nevedel na tú zmenu zvyknúť, pretože od narodenia býval s matkou a starými rodičmi. Od mesiaca
marec 2016 býval maloletý v domácnosti starej matky. Maloletý nemá rád priateľa matky a odmietal s
ním bývať v spoločnej domácnosti. V následnom období došlo k zvýšenému napätiu medzi matkou a

starou matkou, čo negatívne ovplyvnilo psychický stav maloletého. Dieťa uvádzalo, že u matky sa mu
páči, ale jej priateľ je na neho prísny. Zo správy vyplýva, že od 17.8.2015 do 5.12.2016 prebehlo cca
56 stretnutí s matkou dieťaťa, starou matkou a priateľom matky G. S. v súvislosti so starostlivosťou o
maloletého C. F.. Z jednotlivých záznamov, a to z 18.11.2015 vyplýva, že matka uvádzala vyhrotené
vzťahy medzi ňou, starou matkou a bratom, 4.1.2016 telefonicky oznámila stará matka, že 20.12.2015

jej dcéru zbil jej priateľ G. S. a zbil aj maloletého C., 19.2.2016 pohovor na úrade s bratom matky, ktorý
oznámil, že matka dieťa cez víkendy odkladá k starej matke, matka bola na úrade upozornená na úpravu
vzťahov v rodine, 30.3.2016 terénna sociálna práca v rodinnom prostredí uvádza, že C. sa nechce s
matkou stretávať, ani s ňou telefonovať, dňa 3.5.2016 stanovená miera ohrozenia dieťaťa zo stavu bezohrozenia do stavu na nízku mieru, vzhľadom k opakovaným problémom komunikácii vzťahov medzi
matkou a starou matkou, dňa 23.6.2016 pri pohovore na úrade maloletý uviedol, že u mamy sa mu nie
celkom páči, lebo G. je na neho prísny a G. nemá rád,

-4.1.2016 vykonaná terénna sociálna práca v domácnosti matky maloletého C., kde matka uviedla, že
pár dní pred Vianocami sa stalo, že mali konflikt s druhom kvôli peniazom a tomu, že jej priateľ nesúhlasí
s tým aby syn chodil k jej matke, do konfliktu sa zapojil aj mal. C., priateľ bol unavený a dal mu facku,
syn nebol zranený. Matku priateľ sotil, nebola zranená, nebola na ošetrení, volala sestre, táto matke,

ktorá zavolala políciu. Po príchode polície povedala že nedáva trestné oznámenie, pretože nie je dôvod.
Stará matka chcela aby sa rozišli a aby matka so synom prišla k nej a podieľala sa na chode domácnosti.
Posielala matke výhražné SMS, mala záujem podať trestné oznámenie. Stará matka C. navádza ho
proti matke a jej priateľovi,

-zo záznamov z vykonania pohovorov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyplýva

zo dňa 19.2.2016 s tým, že matka bola upozornená na nápravu vzťahov v rodine, aj to, že nemá syna
dávaťsvojejmatkenasilunavíkendovépobyty,načosasťažovaljejbrat.Matkauviedla,žemázdravotné
problémy, ktoré rieši návštevou lekára,

-záznam zo dňa 21.3.2016 z návštevy matky H. F. na ÚPSVaR SNV s udaním okrem iných, že jej priateľ

kúpil C. nové botasky a tablet, telefonovala so synom a povedal jej, že tablet nechce a že mu zničila
život, viackrát jej povedal a má pocit, že je negatívne zo strany starej matky voči nej a jej priateľovi
ovplyvňovaný, nemá pocit, žeby zo strany jej priateľa hrozilo synovi nejaké nebezpečenstvo, jej matka
tieto veci robí preto, lebo si nepraje, aby žila so svojim priateľom,

-záznam spísaný na ÚPSVaR Spišská Nová Ves zo dňa 23.3.2016, kde sa dostavil priateľ matky
maloletého G. S., ktorý okrem iného uviedol, že trvá na tom, aby C. býval s matkou,

-záznam z 25.5.2016 z vyjadrenia matky pri pohovore na ÚPSVaR SNV kde uviedla, že nie je v jej
možnostiach prevziať syna od matky do celodennej starostlivosti kvôli jej pracovnej dobe a kvôli tomu,

že syn nechce byť v prítomnosti jej priateľa s ktorým býva, stanovisko úradu v závere, že vzhľadom
na vyjadrenie matky bude starej matke navrhnuté podanie návrhu o zverenie maloletého C. do jej
starostlivosti,

-vyjadrenie poškodenej v zázname ÚPSVaR SNV zo dňa 22.6.2016, okrem iného, že spoločne sa

bicyklovali, boli na ihrisku, chodili na výlety, do okolia do Spišskej Novej Vsi, syn tento čas trávil aj v
prítomnosti jej priateľa, ale nechce prespávať v jej domácnosti a ona má podozrenie, že je manipulovaný
zo strany jej matky a vzťah, medzi jej priateľom a C. je dobrý,

-záznam ÚPSVaR zo dňa 24.11.2016 s poškodenou H. F., v ktorom uvádzala, že dňa 19.11.2016 bola

fyzicky napadnutá priateľom, bola aj na ošetrení, chce sa v polovici decembra odsťahovať z podnájmu,
priateľ o tom nevie, voľný čas trávi v domácnosti matky, do bytu na sídl. Západ chodí iba prespávať.
Trestné oznámenie nepodala, bola sa však informovať na polícii ako postupovať. C. nebol fyzicky
napadnutý,

-záznam z vykonania terénnej sociálnej práce ÚPSVaR v rodinnom prostredí zo dňa 20.8.2015 , kde
matka dieťaťa H. F. okrem iného uviedla, že syn ju inicioval k zmene bývania, jej matka klame, držala
ju u seba pre financie, priateľ je dobrý človek, športuje so synom, chce odísť do zahraničia, aby sa mali
lepšie. Je liečená z dôvodu depresie a stresu, mama jej robí problémy, vypisuje SMS, stresuje celú
rodinu, syn je liečený u MUDr. D., má sa u priateľa dobre, je šťastná. Prítomný pán S. uviedol, že pani

F. je jeho priateľka, asi mesiac bývajú spolu, má dobrý vzťah s jej synom, syn je hyperaktívny, snaží a
ho viesť tak, aby z neho niečo bolo,

-záznam z vykonania terénnej sociálnej práce ÚPSVaR dňa 18.11.2015 so starou matkou, ktorá uviedla,
že matka dieťaťa nepracuje, je doma, syna si nevzala, na operácii s dieťaťom bola stará matka, s

dieťaťom bol vykonaný pohovor, uviedlo, že u babky je mu dobre, mamka mu sľúbila hračku, ale mu
nedoniesla,-lekársky nález psychiatrickej ambulancie MUDr. U. F. z prvého vyšetrenia mal. C. F., so zistením,
okrem iného: hrá sa s hračkami v ambulancii, následne keď matka hovorí o jeho správaní, začne
ju fyzicky napádať, vyžaduje si pozornosť, núti ju odísť a nehovoriť. V správaní neusmerniteľný, na

usmernenia nereaguje, neskôr sa upokojí, neustále pri odpovediach sleduje reakcie matky. Afektivita
labilná intabilná, kontrola impulzov chýba, erupcie zlosti, hnevu, vynucovanie pozornosti, manipulatívne
tendencie, vnímanie bez priekazných kvalitatívnych porúch, porucha správania a konania v dôsledku
osobnostnej predispozície, nejednotnej výchovy dieťaťa, s diagnózou: - porucha správania viazaná na
vzťahy v rodine,

-správa Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Spišská Nová Ves zo dňa
10.6.2016 k mal. C. F. - dôvod vyšetrenie školskej spôsobilosti, okrem iného uvedené, že matka hodnotí
C. ako smelého, kamarátskeho bez známok strachu voči cudzím osobám,

Z vykonaného dokazovania v rámci prípravného konania bolo zrejmé, že základom pre toto trestné

konanie bola výpoveď poškodenej H. F., a následne jej ďalšie výpovede, ktoré učinila vo veci jednak v
prípravnom konaní a potom po podaní obžaloby v priebehu hlavných pojednávaní a keďže jej výpovede
vyznievali diametrálne v podstatných veciach odlišne, boli odstraňované rozpory v nich a to bez
jednoznačného výsledku a teda nepodarilo sa tieto rozpory odstrániť. Súd poukazuje v tejto súvislosti na
podstatnéokolnostivyplývajúcezvýpovedípoškodenejakonapríkladnavýpoveď zodňa24.10.2017,z

ktorej vyplynulo, že počas ich spoločného bývania na sídlisku Mier bol obžalovaný agresívny aj k synovi,
a potom keď sa presťahovali na sídlisko Západ a tam to už bolo čoraz horšie. Súd poukazuje na časť
jej výpovede, ktorú doplnila, že keď žili na Mieri aj s maloletým, obžalovaný mu zakázal byť v kuchyni,
posielal ho do izby, dal ho na skriňu, hodil ho na zem na posteľ, potom udrel aj ju keď chcela teda tomu
zabrániť. Dňa 20. 12. 2015 /uvádzala rôzne dátumy ako 18.12.2015, resp. 19.12.2015/, vtedy volala

aj hliadku polície, lebo doma vystrájal, búchal na dvere. Dňa 20.12.2015 mal byť maloletý napadnutý
obžalovaným o čom bol predložený záznam z jeho ošetrenia, podľa pečiatky MUDr. C. Z., k čomu sa
lekárka na základe dotazu súdu písomne vyjadrila, že maloletého neošetrovala, pretože v uvedenom
čase službu nevykonávala, teda nevedno kto predmetný záznam vyhotovil. Trestné oznámenie vtedy aj
napriek tomu, že tam bola privolaná polícia matkou poškodenej, poškodená nepodala, pretože ako to

zdôvodnila, mala obžalovaného rada. Nelogické zdôvodnenie jej konania a postoja o závažnosti konania
obžalovaného k jej synovi a voči nej do uvedeného obdobia sa prejavilo aj tým, že keď po tom dátume,
teda v decembri 2015 odcestoval obžalovaný po konflikte k svojim rodičom, prehovorila poškodená
syna /ako to sama uviedla/, a odcestovali na druhý deň za obžalovaným do H., kde trávili Vianočné
sviatky u jeho rodičov. Teda týmto je nezdôvodniteľný počin oproti jej tvrdeniu o tom, že už v tomto období

obžalovaný mal sa správať k nej tyranizujúcim spôsobom, resp. aj k jej dieťaťu a je nelogické aby aj
napriek tomu, keď sa takto k nej, ako aj k maloletému mal správať, žeby bola aj s dieťaťom sama za
obžalovaným odišla namiesto toho aby chránila seba aj dieťa v prostredí bez prítomnosti obžalovaného
a napokon nič jej nebránilo v tom, aby už vtedy spolužitie prerušila, ak tomu vtedy konanie obžalovaného
nasvedčovalo. Ďalej uviedla že keď prišli z H. na Silvestra boli doma, syn už s nimi nebýval, lebo sa

ho strašne bál, čo je nepravdivé, pretože maloletý nebýval s matkou v spoločnej domácnosti až od
mesiaca marec 2016, čo je zrejmé z citovaných listinných dôkazov zo šetrenia pomerov u maloletého,
ako to konkrétne aj sama uviedla dňa 21.3.2016 pred Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Spišská
Nová Ves, že maloletý je negatívne ovplyvňovaný voči nej a jej priateľovi zo strany jej matky a nemá
pocit, žeby zo strany priateľa mu hrozilo nejaké nebezpečenstvo. Rovnako tak aj predtým, konkrétne

4.1.2016 uviedla, že stará matka navádza maloletého proti nej a proti jej priateľovi, na druhej strane
toho istého dňa bolo oznámené starou matkou, že poškodená ako matka odkladá dieťa cez víkendy
ku starej matke, dňa 30.6.2016 bolo konštatované, že maloletý sa nechce s matkou stretávať, sám
maloletý uviedol ešte 23.6.2016 na úrade, že u mamy sa mu nie celkom páči, lebo G. je na neho prísny a
nemá G. rád. Správanie obžalovaného, ako to vyplynulo z citovaných stanovísk Úradu práce sociálnych

vecí a rodiny zo šetrenia pomerov u maloletého, voči nemu nebolo takého charakteru, žeby sa to bolo
odrazilo na jeho duševnom alebo fyzickom zdraví, resp. jeho matky, poškodenej. Rovnako na základe
aj týchto dôkazov je potrebné vyhodnotiť, že tvrdenie matky v rámci trestného konania v tomto smere je
nepravdivé a týmto aj vyvrátené. K spochybneniu celkovej pravdivosti výpovede poškodenej je potrebné
uviesť aj ďalšie jej tvrdenia v tejto trestnej veci oproti tomu čo uvádzala v rámci iných konaní, resp.

úradných riešení. Napríklad na pojednávaní vo veci tunajšieho súdu sp.zn. 5P 11/2016, ktoré sa konalo
na základe podaného návrhu dňa 30.5.2016 ohľadom zverenia maloletého C. do výchovy starej matky,
sama poškodená uviedla, čo je zrejmé zo zápisnice z pojednávania, že jej priateľ udrel maloletého
po zadku, raz mu dal facku, čo nehodnotí ona ako niečo násilné ale výchovnú bitku, lebo maloletý jenaučený že si môže robiť čo chce, jej priateľ ho učil umyť si ruky a iné veci a odvtedy sa ho ani nedotkol,
ona si nemyslí, že maloletý sa bojí jej priateľa, ako aj, že priateľ kúpil C. /marec 2016/ nové botasky,
tablet, chodievali sa bicyklovať spoločne, na ihrisko, na výlety do okolia Spišskej Novej Vsi, čo sama

poškodená už tieto svoje vyjadrenia v rámci trestného konania popierala. K tomuto je potrebné uviesť,
že na ÚPSVaR Spišská Nová Ves prebehlo od 17.8.2015 do 5.12.2016 cca 56 stretnutí s matkou dieťaťa,
starou matkou a G. S. a ani pri jednom zo stretnutí, alebo zisťovaní podmienok v domácom prostredí,
neuvádzala poškodená žiadnu skutočnosť, ktorá by súvisela so zlým správaním sa obžalovaného či už
k maloletému alebo k nej samotnej, práve naopak. Aj C. L., sestra poškodenej, vyjadrujúc svoj názor

na poškodenú uviedla, že jej starostlivosť o maloletého bola podľa nej taká, že ako keby poškodená
nejavila vôbec záujem o dieťa.

Rovnako je spochybnené a vyvrátené tvrdenie poškodenej v tom, že obžalovaný ju zamkýnal, nechcel
ju púšťať von, čo malo byť potom, keď už bývali na sídlisku Západ niekedy od mesiaca júl 2016, a to
svedeckými výpoveďami H. J., ktorá chodievala s poškodenou aj na diskotéky, poškodená chodila do

barunielensobžalovanýmaleajsamaavyhodnotilaosobupoškodenejktoráklame,vymýšľa,rovnakoju
hodnotila aj svedkyňa E. S., bývalá manželka obžalovaného ako osobu ktorá povie vždy to, čo jej pasuje,
klame a podvádza a podľa jej poznatkov poškodená sa chovala k mužom tak, že ich chcela využiť čo sa
týka peňazí. Svedkyňa H. X. uviedla, že poškodená chodievala k nej si požičiavať peniaze alebo nejaké
veci, nikdy o spolužití s obžalovaným jej nehovorila až po dni 4.12.2016 už na neho nadávala, že jej

ubližuje, ale svedkyňa jej neverí, lebo poškodená si vymýšľa, je taký človek a keď zobrali obžalovaného
do väzby hneď mala už iného priateľa. Taktiež aj z výpovede svedkyne X. Y. vyplýva hodnotenie osoby
poškodenej ako takej, ktorá ohovára, požičiava si peniaze a klame a aj svedkyňu nahovárala aby
povedala, že obžalovaný ju bil, čo táto odmietla. Okrem výpovedí týchto svedkov, nie nepodstatnou je
výpoveď Ľ. J., ktorý ako taxikár vozieval poškodenú aj obžalovaného, potvrdil, že poškodenú vozieval

v priebehu dní do mesta, resp. späť domov, nikdy sa mu nesťažovala na správanie obžalovaného, ba
vyjadrila sa pred ním, že nechce žiť s obžalovaným, že to chce skončiť, čo bolo v čase keď bývali na
sídl. Západ, ba viezol ju aj keď mu zavolala z nejakej krčmy aby pre ňu prišiel, v tom čase ju vozil aj
s iným mužom a videl že sa bozkávajú, takže podvádzala obžalovaného, on mu to však nepovedal,
nechcel sa do toho miešať a poškodená ho aj upozornila aby mu to nehovoril, a sama sa vyjadrila pred

svedkom, že chce od G. odísť, lebo sa zaľúbila do iného. Teda je spochybnené tvrdenie v tom, že ju
nemal púšťať vonku, resp. jej brániť v slobodnom pohybe a pokiaľ ju v jednom prípade nemal pustiť
vonku tým, že zamkol a zobral kľúče, nemožno toto konanie zovšeobecniť. Takto ojedinelé konanie
nie je možné hodnotiť ako také, ktoré malo negatívny odraz na psychické zdravie poškodenej, okrem
toho už odcitované dôkazy nasvedčujú opaku, ba poškodená v určitých obdobiach krátko aj pracovala

a obžalovaný rovnako bol zamestnaný, takže nemohlo tak dochádzať k obmedzovaniu jej pohybu z
jeho strany. Tomu, že sa poškodená počas spolužitia s obžalovaným nesprávala utiahnuto, zakríknuto,
bojazlivo v dôsledku jeho negatívneho správania sa k nej, nenasvedčuje ani to, že sama sa dožadovala
u jeho zamestnávateľa J. O. peňazí a to telefonicky v čase keď sa blížila výplata, čo však nebolo podľa
svedka nič mimoriadne, lebo tak sa zaujímali aj manželky iných pracovníkov, čiže osoba takto trpiaca

ako sa poškodená hodnotila, by si to zo strachu z obžalovaného, pokiaľ by sa bol k nej správal tak ako
uvádzala, nebola dovolila aby sa dožadovala jeho mzdy.

Ďalším nepravdivým údajom vyplývajúci z výpovede poškodenej, ako aj jej matky C. F., je, že negatívne
spolužitie s obžalovaným sa prejavilo na psychickom aj fyzickom zdraví poškodenej aj v tom, že počas

spolužitia s ním schudla cca 26 kíl. Totiž z výpovede H.. H., psychiatra a ošetrujúceho lekára poškodenej,
a zo záznamov v zdravotnej dokumentácii vedenej u tohto lekára, vyplýva opak. Poškodená prvýkrát
navštívila lekára 23.7.2015 potom, čo bola odoslaná obvodnou lekárkou kde uvádzala permanentné
stresy kvôli otcovi ako aj to, že nevládze, odpadla, viackrát jej museli volať lekársku pomoc, je bez
nálady, napätá, schudla za rok 26 kg, plače, nič ju nebaví, v mesiaci október 2015 a november 2015

uvádzala, že problém jej robí mama, nemá oporu v rodine a priateľ jej aspoň trochu pomôže, následne
lekára navštívila potom až 6.12.2016, teda potom, čo podala trestné oznámenie. Teda údaj o rapídnom
schudnutí bol poškodenou bol udávaný poškodenou ešte pred začiatkom spolužitia a tak nemôžu byť
pravdivé tvrdenia o schudnutí ako následok konania obžalovaného voči nej. Aj vyjadrenie poškodenej,
ktoré učinila pri poslednej návšteve psychiatra dňa 5.3.2018 kde uviedla, že nezvláda pojednávania,

ďalšie neprežije, lebo aj tam sa jej vyhrážal že zomrie, je absolútne nepravdivé, pretože je vylúčené,
žeby sa na hlavnom pojednávaní obžalovaný správal k poškodenej takým spôsobom, ako to možno
povedať účelovo, pred psychiatrom prezentovala Teda javí sa, že v klamstvách poškodená pokračovala
aj následne, čo je tiež jedným z dôvodov pre vyhodnotenie jej čŕt osobnosti.Nemožno sa stotožniť úzko len s vyhodnotením osobnosti poškodenej ako to vyplýva zo znaleckého
dokazovania znalkyňou z odboru psychológia, a hodnotiť tak jej časti výpovede len diferencovane

bez jednotlivých súvislostí, ktoré vychádzajú z vykonaných dôkazov a ktoré spochybňujú osobnosť
poškodenej v smere súvisiacom s pravdivosťou jej výpovedí. Zo znaleckého posudku PhDr. R. znalkyne
z odboru psychológia k osobnosti poškodenej okrem iného vyplýva, že nemá snahu o klamanie a
nezistila u nej príklon k subjektivite, skresľovaniu alebo zveličovaniu, nemení svoje výpovede, nie je
u nej zistená pomstychtivosť. Toto zistenie a konštatovanie znalkyňou bolo preklenuté jednotlivými

dôkazmi, ktoré súd už vyššie uvádzal a ktoré nemožno ponechať bez povšimnutia. Rovnako zisteným
skutočnostiam súdom odporujú údaje v znaleckom posudku, že u poškodenej bola zistená sociálna
stiahnutosť, izolovanosť, bezradnosť, úzkosť, nepriebojnosť, apatia. Ako to z dokazovania vyplynulo,
nemôže byť sociálne utiahnutá osoba, ktorá aj v priebehu spolužitia s obžalovaným navštevovala
pohostinné zariadenia, požívala alkoholické nápoje, nie vždy v prítomnosti obžalovaného, ale s
priateľkami aj v nočných hodinách, ba aj počas spolužitia s obžalovaným mala už udržiavať známosť s

iným mužom, s ktorým potom, čo bol obžalovaný vzatý do väzby začala bývať v spoločnej domácnosti,
nemohla byť nepriebojná ani bezradná keď konala napr. tým, že popredala veci patriace obžalovanému
potom čo bol vzatý do väzby, napokon bola kvôli tomu aj tunajším súdom odsúdená a to trestným
rozkazom sp. zn. 1T 5/2018 dňa 7.2.2018 bola uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1
Tr. zák., pretože v nezistenom čase mesiaca december 2016 z bytu na ul.F. odcudzila veci /elektroniku/

v hodnote 1.297,20 € ku škode G. S.. Bol jej zato uložený podmienečný trest odňatia slobody. Pre
vyhodnotenie osoby poškodenej nemožno tieto všetky skutočnosti ponechať bez povšimnutia a je
potrebné tak skonštatovať na základe odcitovaných skutočností vyplývajúcich z výpovedí jednotlivých
svedkov, ako aj z listinných dôkazov, že množstvo tvrdení, ktoré mali byť podstatnými a uvádzanými
poškodenou, sú nepravdivé, zavádzajúce, so snahou ich využiť vo svoj prospech.

Ani z elektronickej komunikácie poškodenej s obžalovaným, najprv z ňou predložených častí vyňatím
len vyjadrení obžalovaného na jej adresu boli vytrhnuté z kontextu a ktoré mali nasvedčovať slovnému a
násilnému konaniu obžalovaného voči nej. Z dodatočne predloženej komunikácie obžalovaným vyplýval
taký postoj a reakcie poškodenej, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že to u nej vyvolávalo strach. Pokiaľ

sa týka slovných vyhrážok vyplývajúcich z elektronickej komunikácie, tak tieto neboli len zo strany
obžalovaného vznesené na adresu poškodenej, ale rovnako aj z odpovedí poškodenej obžalovanému
vyplynula rovnocennosť jej reakcií /napr. skončili sme, daj mi pokoj, vypadni, nech ťa zavrú lebo si sviňa,
feťák, mám ťa na háku, budem mať sex s iným, daj mi pokoj, ja sa ťa nebojím, ani sa ťa nebudem, od
10.11.2016 do 27.11.2016 vyjadrenie poškodenej adresované obžalovanému v znení, keď neodíde z

bytu, pôjde do basy/. Okrem toho je potrebné uviesť aj časť komunikácie zo strany poškodenej zo dňa
11.1.2016 v znení, že: matka jej chce zničiť život, Dušan jej chýba, ľúbi ho a v mesiaci jún 2016 s
textom: kedy bude sex a pod.
Zlé a závažné správanie sa obžalovaného malo byť nielen voči poškodenej, ale aj k maloletému
C., čo malo byť akýmsi podporným dôkazom na tvrdenia poškodenej a v tejto súvislosti je potrebné

práve poukázať aj na stanovisko znalkyne MUDr. P., že ak bolo napadnutie obžalovaného voči synovi
poškodenej v decembri roku 2015, znalkyňa uviedla, že bola to stresujúca situácia, ale nepredpokladá,
že sa tam rozvinula už PSP /posttraumatická stresová porucha/, mohlo byť viac takých situácií.
Nejednalo sa o život ohrozujúci stav, pretože pre PSP musí byť konanie život ohrozujúce. Znalkyňa
poukázala nato, že pri rozhovore s poškodenou, táto hovorila spontánne bez toho, aby sa jej bolo treba

pýtať a niektoré príznaky povedala bez toho, aby ich znalkyňa otázkami zisťovala. V tejto súvislosti súd
poukazuje nato, že aj táto skutočnosť v súhrne s ostatnými zisteniami k osobe poškodenej vzbudzuje
práve pochybnosť o tom, že či uvádzané prejavy PSP boli u nej skutočne dané a nie len predkladané
také o ktorých prejavoch mala vedomosť a vedela ich takto použiť a tieto prejavy ňou uvádzané mala
jednak z osobných kontaktov od svedkýň tým trpiacimi a snáď aj z načítania týchto prejavov, ktoré sú

dostupné a potom tieto znaky prezentovať ako svoje vlastné. Aj konštatovanie znalkyne, že osoba, ktorá
trpí takouto poruchou by mala byť vyhýbavejšou v súvislosti s kontaktmi priateľmi, známymi, je sociálne
stiahnutá, vzbudzuje oprávnenú pochybnosť, nemožno povedať, že práve poškodená takouto osobou
bola a to vzhľadom aj na jej nasledujúci spôsob života potom, čo bol obžalovaný vzatý do väzby. K tomu
je potrebné uviesť aj vyjadrenia poškodenej, ktoré uvádzala v čase šetrenia pred ÚPSVaR a súdom vo

veci starostlivosti o maloletého C. s obsahom, že medzi obžalovaným a maloletým bol dobrý vzťah a mali
aj v tom čase záujem obidvaja teda ona aj obžalovaný, aby dieťa bývalo v spoločnej domácnosti s nimi a
žiadne konflikty v predmetných konaniach neboli spomínané, ktoré by mali za následok to, že tam niečo
nie je v poriadku či medzi ňou, obžalovaným alebo dieťaťom. V súvislosti s tým je potrebné poukázať ajsprávu z poradensko- psychologického procesu z 30.6.2016, kde psychologička doktorka H. v správe
okrem iného uvádza, že z pozorovania zistili, že dieťa má blízky vzťah aj s babkou ale aj s matkou,
z jeho prejavov usudzuje, že odmietaným členom rodiny je druh jeho matky, ktorého otvorene aj pred

dieťaťom odmieta a negatívne posudzuje babka, ktoré negatívne vyjadrovanie vníma psychologička
ako jednu z prekážok, aby dieťa zmenilo svoj postoj k problému, babku informovali o negatívnom vplyve
takého vyjadrovania pred dieťaťom, no pokračovala v zaužívanom spôsobe. Z opakovaného stretnutia
vyplýva, že pretrváva problém syna spať u matky a tak dieťa je hlavným článkom, ktorý riadi ostatných
dospelých, dieťa určuje ostatným čo budú robiť a matka reaguje najprv presviedčaním a po zosilnení

odporu dieťaťa, rezignáciou. Teda ani v rámci týchto riešení neboli matkou dieťaťa prednášané žiadne
skutočnosti z ktorých by bolo možné vyvodiť negatívne konanie zo strany obžalovaného či už k nej,
alebo k dieťaťu, čo už malo spadať do doby jej psychického a fyzického týrania zo strany obžalovaného.

Dôležitou skutočnosťou vyplývajúcou z výpovede ošetrujúceho lekára-psychiatra poškodenej MUDr. H.
a záznamov v zdravotnej dokumentácii, sú údaje ktoré predniesla H. F. pri vyšetrení v čase od mesiaca

júl 2015 do 30.11.2015 tie, že má permanentné stresy aj kvôli otcovi, ktorý ju psychicky týral, nemá
oporu v rodine, priateľ jej aspoň pomôže, má finančný problém, únavu, nevládze, odpadla, je bez nálady,
je napätá, schudla za rok 26 kíl, plače, nič ju nebaví, má toho dosť, chce mať pokoj, býva jej zle, matka
ju otravuje, zamestnávateľ jej dal výpoveď, súrodenci sa jej obrátili chrbtom. Tieto údaje doplnila keď
sa dostavila dňa 6.12.2016 o to, že má strach, naposledy už konkretizovala, že sa trasie, po nociach

sa jej zjavuje, budí sa s jeho tvárou nad sebou, resp. aj to, že schudla z 82 kg na 53 kg zo stresu z
obžalovaného, kedy jej lekár doporučil dlhodobú psychoterapiu, či sa jej podrobovala, nevie. Znalkyňa
PhDr. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vo vysokej miere PSP u poškodenej bola spôsobená
konaním obžalovaného, ale určite k tomu pristúpili aj iné životné okolnosti, keďže už predtým mala
narušenú psychiku, mohli sa ľahšie a rýchlejšie u nej objaviť príznaky, ale mieru objektivizovať nemožno.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychiatria MUDr. P. a jej výpovede na hlavnom pojednávaní
vyplýva, že v čase jej vyšetrenia boli u poškodenej splnené kritéria pre diagnostikovanie PSP, sama
popisujeakojedinúpsychotraumutyranizujúcesprávaniezostranyobvineného,tedasúdpoznamenáva,
že tu neuviedla predchádzajúce stresy /psychické týranie zo strany otca a pod./, avšak je možné
predpokladať podľa znalkyne, že osobnosť poškodenej bola voči poruche predisponovaná, nakoľko sa

popisuje, že vyššie riziko vzniku je u ľudí, ktorí už v minulosti prežili ťažké traumatizujúce udalosti, tiež u
ľudí slobodných s nižšími socioekonomickými istotami. V čase keď poškodenú znalkyňa vyšetrovala, čo
bolo12.4.2017sarozvíjalaunejPSP,ktorejpodmienkouje,žesamusírozvinúťnajneskôrdo6mesiacov
odkedy vznikla, teda odkedy stresor pôsobil. K tomu súd poznamenáva, že na druhej strane už MUDr.
H. pri návšteve poškodenou dňa 6.12.2016 už prekvalifikoval jej diagnózu na posttraumatickú stresovú

poruchu, teda nemohla sa rozvíjať v čase vyšetrovania znalkyňou teda 12.4.2017, keď už predtým bola
klasifikovaná jej ošetrujúcim lekárom, teda mala sa rozvinúť už do toho dátumu, keď už bola psychiatrom
diagnostikovaná.Okremtohoznalkyňahodnotíosobuktorátrpítakoutoporuchouakoskôrvyhýbavejšou
v súvislosti s kontaktmi s priateľmi, známymi a podobne, teda je tam sociálne stiahnutie, menej sa venuje
činnostiam ako predtým, teda ani tento predpoklad u poškodenej, ako osoby majúcej trpieť PSP, nebol

naplnený z dôvodov jej iného správania sa ako je predpokladané a ako to už súd uvádzal vyššie.

V závere súd považuje za potrebné uviesť, že posttraumatická stresová porucha sa všeobecne
prejavuje ako následok zlého zaobchádzania, ktoré si vyžaduje určitú mieru trvalosti a intenzity, ktoré
by pociťovala postihnutá osoba ako ťažké príkorie či fyzické alebo psychické a vzhľadom na zhrnutie

všetkých vykonaných dôkazov tak, ako ich súd uvádzal, má zato, že u poškodenej to tak nebolo. Hoci
dochádzalo medzi obžalovaným a poškodenou k slovným nezhodám, boli to vzájomné s nie nerovným,
nepomerným spôsobom prednášané jeden voči druhému, a pokiaľ aj došlo k incidentu spôsobom
podľa popisu poškodenej v mesiaci november 2016 tým, že ju obžalovaný fyzicky napadol vidličkou /
obžalovaný popísal vznik zranenia iným spôsobom/, jednalo sa o jednorazové konanie, v dôsledku

ktorého poškodená nebola v takom stave obáv z konania obžalovaného, že aj napriek tomu si dokázala
pomôcť vyhľadaním lekára a napokon ďalej pokračovala v spolužití s obžalovaným. Poškodenej totiž
nič nebránilo po tomto obrátiť sa na políciu, čo nevedno prečo, neurobila, ale až potom dňa 4.12.2016,
keď bezprostredne tomuto dátumu žiaden podnet nepredchádzal.

Pokiaľ sa medzi obžalovaným a poškodenou vyskytovali problémy v ich spolužití a to podľa tvrdení
poškodenou, ktoré mali vyjadrovať negatívne správanie sa obžalovaného voči nej, nedosiahli takú
závažnosť a obsah ako sú konštatované obžalobou v rámci skutku. Zhrnutím vykonaného dokazovania
súd poukazuje nato, že neboli zabezpečené a produkované také nespochybniteľné dôkazy, ktorými bybolo možné zdokumentovať, že konanie obžalovaného tak presahovalo mieru trvalosti, sústavnosti,
intenzity a závažnosti, ktoré by pociťovala postihnutá osoba ako ťažké príkorie a potvrdzovalo tak fyzické
či psychické útrapy u poškodenej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd, keďže nemal jednoznačne

a nespochybniteľne preukázané, že došlo ku konaniu a jeho následkom tak, ako ho popisovala
poškodená, teda nebolo preukázané, že sa skutok stal, obžalovaného v zmysle § 285 písm. a/ Tr.
poriadku spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 /pätnásť/ dní od jeho oznámenia
na tunajšom súde. Oznámením je vyhlásenie rozsudku v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením je až doručenie rozsudku.