Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 20, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9CoE/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415205298
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6415205298.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinného: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX T. nad D., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60,
821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 16566/15, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 951,02

Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
2Er/289/2015-18 zo dňa 18. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 2Er/289/2015-18 zo dňa 18. júna
2020 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým

uznesením č. k. 2Er/289/2015-18 zo dňa 18. júna 2020 exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie exekučný
súd odôvodnil tým, že dňa 28. augusta 2015 poveril exekučný súd súdneho exekútora vykonaním
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava
sp. zn. SR 15786/14 zo dňa 2. decembra 2014. Oprávnený v priebehu exekučného konania predložil
fotokópiu zmenky zo dňa 14. júla 2011, Zmluvy o úvere zo dňa 14. júla 2011 (ďalej len „Zmluva“)

a Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru. Exekučným titulom je v danom prípade
rozhodcovský rozsudok, z ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol priznaný oprávnenému ako nárok
zo zmenky. Zmluvu o úvere považoval exekučný súd za spotrebiteľskú zmluvu, keďže oprávnený
Zmluvu uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti a povinný ako dlžník do zmluvného
vzťahu s oprávneným nevstupoval v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej
činnosti. Zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase uzavretia Zmluvy podľa Zákona o

spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“)
zakázané. Zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase uzavretia Zmluvy zakázané
ustanovením § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu bola zmenka vystavená a
oprávneným vyplnená v rozpore so zákazom vyplývajúcim zo zákona, pričom v rozhodcovskom konaní
nebol uvedený rozpor so zákonom zohľadnený. Nakoľko v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté

na obmedzenie použitia zmenky, exekučný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie
oprávnený. Svoje odvolanie oprávnený odôvodnil tým, že dôvod na zastavenie Exekučného konania
podľa § 57 ods. 1 písm. m) nebol daný, pretože tento dôvod sa vzťahuje iba na prípady, ak medzi

oprávneným a povinným existuje spotrebiteľský vzťah. Povinný v žiadosti o poskytnutie úveru uviedol,
že má záujem, aby mu bol úver poskytnutý na účel výkonu zamestnania, a teda daný úver nemožnopovažovať za spotrebiteľský. Oprávnený uviedol, že dôležité je, na aký účel bol úver povinnému
poskytnutý, nie na aký účel povinný peňažné prostriedky skutočne použil. Skutočnosť na čo konkrétne
bol povinnému poskytnutý úver aj skutočne použitý oprávnený neskúma, nakoľko je to už pre neho

nepodstatná informácia. Podľa oprávneného je potrebné zohľadniť jeho dobrú vieru, s ktorou do
právneho vzťahu s povinným vstupoval a táto argumentácia je podľa jeho názoru v plnom súlade
s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Právnu úpravu
ochrany spotrebiteľa nie je podľa oprávneného možné neobmedzene aplikovať na všetky prípady, kde
je spolukontrahentom fyzická osoba. Oprávnený dodržal úroveň osobitnej starostlivosti zodpovedajúcej

čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery. Povinný v Zmluve výslovne vyhlásil a svoje
vyhlásenie osobitne potvrdil svojím podpisom, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na účel výkonu
zamestnania, a teda nie na súkromnú potrebu. Oprávnený uviedol, že zmluvné vzťahy uzatvárané
medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom, spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho
vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z
účastníkov právneho vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie § 2 písm. a) Zákona o

spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy nemožno citovaný
právny predpis použiť. S poukazom na uvedené mal oprávnený za to, že úvery poskytnuté na účel
zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o
obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje.
Vzhľadom na uvedené oprávnený žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP preskúmal vec v rozsahu danom

ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a
uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 243f ods. 1 a 4 Exekučného poriadku (1) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (4) Ak sa v konaniach podľa

odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

8. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1) neprijateľné zmluvné podmienky,

2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom
ku dňu uzavretia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorápri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok
vydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovskáa.s.,sosídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 15786/14 zo dňa 2. decembra
2014, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 31. decembra 2014 a

vykonateľnosti dňa 5. januára 2015, a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 951,02
Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa
14. júla 2011 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol
povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 1.400,- Eur. V ten istý deň bola medzi oprávneným a povinným
na samostatnej listine uzavretá rozhodcovská zmluva, ktorá v čl. II. bod 1 obsahovala text, že všetky
spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré

vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z
takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b)

pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovským súdom na účely
tejto zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek

sporu, ktorý vznikne právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o
platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak
pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je
touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená

právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov konštatuje vecnú správnosť
napadnutého uznesenia exekučného súdu, pričom k veci uvádza:

13. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa, keďže vychádzal z
vyhlásenia povinného v Zmluve, že sa jedná o úver poskytnutý na výkon zamestnania, pričom Zmluvu
uzatváral podľa § 497 Obchodného zákonníka ako tzv. absolútny obchod. Oprávnený sa mýli, ak tvrdí,
že vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva je zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka,
nejedná sa o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Skutočnosť, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom

podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka neznamená, že aplikácia kogentných ustanovení OZ o
ochrane spotrebiteľa je vylúčená, keďže to nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona. Podľa § 52
ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené je preto
podstatné, či v danom zmluvnom vzťahu povinný vystupuje v postavení spotrebiteľa. Podľa § 52 ods.

4 OZ je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z citovaného ustanovenia § 52
ods. 4 OZ tak vyplýva, že za spotrebiteľa je potrebné považovať každú fyzickú osobu, ktorá zmluvu
s dodávateľom neuzatvára v postavení podnikateľa, ktorý koná v rámci predmetu svojho podnikania,
resp. obchodnej činnosti. Povinný je v Zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, adresou

trvalého pobytu a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je povinný taktiež
označený menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená, že povinný je
v Zmluve a v exekučnom titule jednoznačne označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinný nie je
označená údajmi, ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1
Obchodného zákonníka. Ak by povinný nemal byť považovaný za spotrebiteľa, ako to tvrdí oprávnený,

v zmysle § 52 ods. 4 OZ by muselo byť zrejmé, že povinný je podnikateľom a zároveň pri uzatváraní
Zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu
spisu a z oprávneným predložených listín však tento záver nevyplýva, a teda možno skonštatovať, že
oprávnený neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že povinný nie je v postavení spotrebiteľa.14. Odvolací súd ďalej uvádza, že Zmluva má adhézny charakter, čo znamená, že bola vopred
pripravená oprávneným, pričom povinný nemohol v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli aj

Všeobecné obchodné podmienky.

15.Podľaprávnejúpravyzavedenejzákonomč.438/2015Z.z.,ktorájeplatnáaúčinnáod23.decembra
2015 a obsiahnutá v prechodnom ustanovení § 243f ods.1 Exekučného poriadku, sú exekučné súdy,
ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, povinné

ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bola povinnému
v konaní pred všeobecnými a rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu
ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Zákonodarca jednoznačne stanovil
povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek existencii právoplatného exekučného titulu, ak
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na

rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, pričom nebol preukázaný opak. Ustanovenie § 243f ods.
4 Exekučného poriadku predstavuje jednoznačnú právnu domnienku, že v prípadoch uplatňovania
nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je daný dôvod na zastavenie exekúcie,
ak nie je preukázaný opak, pričom platí, že dôkazné bremeno na preukázanie opaku má oprávnený.

16. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný
titul, nevyplýva, že by sa rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky, zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho
vzťahu,ktorýmalspotrebiteľskýcharakter.Vexekučnomkonanípritomvyšlonajavo,ževymáhanýnárok
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné zmluvné

podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so
zákonom. Oprávnený tak svoje dôkazné bremeno za účelom vyvrátenia právnej domnienky v § 243f
ods. 4 Exekučného poriadku neuniesol.

17. Skutočnosť, že rozhodcovský súd v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neprihliadol na

neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom, je v prípade už začatej exekúcie v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného
poriadku dôvodom na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

19. Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli

relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

20. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).