Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Drahomíra Brixiová

Legislation area – Obchodné právo

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209204016
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7209204016.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Fakultná nemocnica
s poliklinikou Žilina, V. Spanyola 43, Žilina, IČO: 17 335 825, zastúpeného spoločnosťou HADBÁBNA &
spol., advokátska kancelária, s.r.o., Prielohy 1012/1C, Žilina, IČO: 47 249 722, proti žalovanému: Falck
Záchranná a.s., Bačíkova 7, Košice, IČO: 35 900 130, o zaplatenie 25.605,85 eur s prísl., o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 32Cb/37/2009-120 zo dňa 11.12.2018 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pre zmeškanie rozhodol tak, že uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25.605,85 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou, ktorú doručil súdu prvej
inštancie dňa 10.3.2009 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 25.605,85 eur
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako
prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom došlo dňa 16.2.2006 k uzatvoreniu Nájomnej zmluvy č.
5/2006, ktorej predmetom bol nájom sanitného motorového vozidla za účelom prevádzky ambulancie

pozemnej záchrannej zdravotnej služby. Dňa 7.11.2006 došlo k dopravnej nehode na ceste I/18 pri obci
R. a to počas užívania predmetu nájmu žalovaným, pričom pri uvedenej dopravnej nehode došlo takmer
k úplnému zničeniu sanitky - predmetu nájmu. Uviedol žalobca, že zo strany spoločnosti na vybavovanie
medzinárodných škôd AVUS International spol. s r.o. bola žalobcovi dňa 26.4.2007 uhradená čiastka
vo výške 845.937,00 Sk (28.079,96 eur), a to z celkovej hodnoty sanitky pred haváriou vo výške
7.772.740,00 Sk - zrejme správne má znieť 1.772.740,00 Sk, pozn. odvolacieho súdu (58.844,19 eur)

určenej znaleckým posudkom spoločnosti AVUS International spol. s r.o. Nakoľko žalobcovi nebola
uhradená zvyšná suma vo výške 30.764,22 eur (926.803,00 Sk) z celkovej hodnoty vozidla ale boli
mu odovzdané nepoužiteľné zvyšky kovového šrotu spolu s niektorými použiteľnými časťami pôvodnej
výbavy sanitky, nechal si žalobca na uvedené použiteľné zvyšky vypracovať znalecký posudok č.7/2008
z 21.11.2008, ktorým bola ohodnotená zvyšná použiteľná výbava sanitky na sumu 5.158,37 eur. Žalobca
poukázal na to, že žalobou si uplatňuje u žalovaného rozdiel hodnoty sanitky pred haváriou a reálne mu

vyplatenej sumy za škodu, vrátane hodnoty zvyšnej použiteľnej výbavy, t.j. sumu vo výške 25.605,85 eur.

3. Žalovaný vo včas podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu zo dňa 12.5.2009 so žalobou
nesúhlasil.Potvrdil,žedňa7.11.2006došlonacestepriobciR.kdopravnejnehode,vdôsledkuktorejbol
predmet nájmu zničený a stal sa neupotrebiteľným - nájomný vzťah medzi zmluvnými stranami založený
Nájomnou zmluvou zo 16.2.2006 v zmysle § 636 Obchodného zákonníka z dôvodu nemožnosti plnenia

zanikol. Zdôraznil, že vzniknutá škoda na predmete nájmu nebola spôsobená nájomcom a likvidáciou
poistnej udalosti bola poverená spoločnosť AVUS International spol. s r.o., ktorá podaním zo 7.3.2007informovala žalobcu o výške spôsobenej škody na základe nezávislého znaleckého posudku, a to
všeobecná hodnota vozidla pred nehodou 1.772.740,00 Sk, hodnota použiteľných zvyškov 926.803,00
Sk a výška škody na vozidle 845.937,00 Sk. Žalovaný s odkazom na ust. § 2 písm.g/ zák.č. 381/2001

Z.z. uviedol, že po likvidácií poistnej udalosti z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
zahraničného účastníka, ktorý nehodu spôsobil, bola dňa 27.4.2007 na účet poškodeného poukázaná
náhrada škody 845.937,00 Sk a použiteľné zvyšky vozidla spolu s príslušenstvom boli dňa 2.4.2007 za
účasti zástupcov strán vrátené žalobcovi. Náhrada škody, ktorá bola poukázaná na účet žalobcu spolu s
použiteľnými zvyškami v sume 926.803,00 Sk tvorí všeobecnú hodnotu vozidla pred nehodou t.j. sumu

vo výške 1.772.740,00 Sk, a preto žalovaný považoval nárok na náhradu škody za neopodstatnený
a žalobca plnením zo strany poisťovne a zo strany žalovaného - nájomcu získal celú hodnotu vozidla
pred samotným poškodením. Zároveň zdôraznil, že žalobca za účelom odôvodnenia uplatneného
nároku vyčíslil hodnotu zvyškov, ktoré uznal za vhodné podľa predloženého znaleckého posudku,
avšak hodnotu ostatných zvyškov samotného motorového vozidla už účelovo nevyčíslil. S odkazom na
ustanovenie § 632 ods. 4 Obchodného zákonníka uviedol tiež, že žalobcovi zaniklo právo na náhradu

škody v dôsledku preklúzie.

4. Súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 180 Civilného sporového poriadku, vec prejednal v
neprítomnosti žalovaného, pretože žalovaný sa na pojednávanie vytýčené na deň 11.12.2018 nedostavil
a ani z dôležitého dôvodu a včas nepožiadal o jeho odročenie, teda svoju neprítomnosť riadne

a včas neospravedlnil, napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené
do elektronickej schránky dňa 14.11.2018. S prihliadnutím na návrh právneho zástupcu žalobcu na
pojednávaní, aby súd vec rozhodol pri splnení podmienok podľa § 274 CSP rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného, súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 274, CSP, § 137 písm.a/ CSP a § 275 CSP
rozhodol o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
262 ods. 1 CSP, a to s prihliadnutím na úspech žalobcu v spore, ktorému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil
dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP a namietal s odkazom aj na ustanovenie
§ 274 CSP, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie a že súd
prvej inštancie týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okrem toho, že
poukázal na predmet konania uviedol, že v predmetnej veci súd nariadil pojednávanie na deň 11.12.2018
o 13:30 hod. a predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené do elektronickej schránky dňa
14.11.2018. Zdôraznil však, že súd vec prejednával dňa 11.12.2018 o 13:00 hod. v neprítomnosti
žalovaného a na tomto pojednávaní rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP,

ktoré zároveň citoval. Vzhľadom na to, že súd pojednával v čase, na ktorý žalovaný nebol riadne a včas
predvolaný, neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku postupom podľa § 274 CSP a
súd prvej inštancie takto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň
ako dôkaz pripojil predvolanie na pojednávanie zo 14.11.2018, ktoré bolo žalovanému v prejednávanej

veci doručované.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného
zamietol, resp. aby odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Poukázal na to, že
pojednávania konaného dňa 11.12.2018 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, že pojednávanie bolo

vytýčené na 13:00 hod., pričom o presnom čase pojednávania sa právny zástupca žalobcu informoval
telefonicky na príslušnom súde a taktiež na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. O tom,
že čas pojednávania bol stanovený na 13:00 hod. svedčí informácia o konaní súdneho pojednávania
v tejto právnej veci, ktorá je zverejnená na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR, v sekcii
súdy a rozhodnutia, občiansko-právne pojednávania, ktorú k tomuto vyjadreniu pripojil. Ďalej uviedol,

že po riadnom vyvolaní veci súd správne a v súlade so zákonom zisťoval, či sa na pojednávanie
dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a
súd skonštatoval, že žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, pričom svoju neúčasť
vopred neospravedlnil a rozhodol, že pojednávanie sa bude konať aj v jeho neprítomnosti. Z dôvoduneospravedlnenej neúčasti žalovaného na pojednávaní žalobca navrhol, aby súd vydal rozsudok pre
zmeškanie žalovaného a nakoľko súd mal za to, že boli splnené zákonné podmienky na vydanie
takéhoto rozsudku, na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe vyhovel. Žalobca zastával názor,

že pojednávanie bolo vyhlásené, otvorené a vedené zákonným spôsobom, v súlade s ktorým aj došlo k
vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného. K časovým okolnostiam týkajúcim sa faktického začatia
predmetného pojednávania sa vyjadriť nevedel a mal za to, že tieto vyplývajú z obsahu súdneho spisu.
Súčasne uviedol, že právny zástupca žalobcu nemá vedomosť o tom, či mal žalovaný úmysel zúčastniť
sa predmetného pojednávania, nakoľko si po jeho skončení nevšimol v blízkosti pojednávacej miestnosti

žiadnu osobu. Týmito skutočnosťami by sa mal zaoberať odvolací súd a skúmať dôvodnosť námietok
žalovaného, resp. či sú naplnené odvolacie dôvody.

8. Žalovaný v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobcu podanému k odvolaniu žalovaného zotrval
na tom, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie a súd prvej
inštancie týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto
opakovane žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Žalovaný s odkazom na ustanovenie § 100 ods. 2 a 3 CSP upravujúce formu a
obsah predvolania, na ktoré poukázal, uviedol, že žalovaný aj žalobca boli súdom písomne predvolaní
na pojednávanie na deň 11.12.2018 o 13:30 hod., čo preukazujú aj listiny nachádzajúce sa v súdnom

spise, do ktorého zástupca žalovaného bezprostredne po ukončení pojednávania začatého o 13:00 hod.
nahliadol. Tvrdenia žalobcu o dostupnosti informácie o čase pojednávania o 13:00 hod. na webovom
sídle Ministerstva spravodlivosti SR považoval žalovaný za irelevantné, nakoľko vo vzťahu k predvolaniu
strán sporu sú absolútne bezpredmetné a je absurdné tvrdiť, že takýmto zverejnením boli strany sporu
na pojednávanie riadne a včas predvolané a teda neúčasť žalovaného odôvodňovala vydanie rozsudku

podľa § 274 CSP. Poukázal na to, že z obsahu súdneho spisu bez pochybností vyplýva, že aj žalobca
bol predvolaný na čas začatia pojednávania o 13:30 hod. a pred pojednávacou miestnosťou sa v
čase o 13:00 hod. nachádzal jeho zástupca pravdepodobne iba zhodou okolností a akékoľvek snahy
o prezentáciu záväznosti času pojednávania uvedeného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti
SR sa tak javia iba ako snaha o docielenie právoplatnosti rozsudku, ktorý bol vydaný v dôsledku

nesprávneho procesného postupu. Žalovaný odmietol akékoľvek spochybňovanie úmyslu žalovaného
zúčastniť sa pojednávania, o ktoré žalobca vo svojom vyjadrení usiluje. Zástupca žalovaného sa v
čase o 13:30 hod. riadne dostavil do pojednávacej miestnosti, kde mu bola oznámená skutočnosť, že
pojednávanie začalo v čase o 13:00 hod. a bolo už ukončené. Následne žalovaný nahliadol do súdneho
spisu s cieľom overiť čas, na ktorý boli strany sporu predvolané, a preto žalovaný zotrval na svojom

názore, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

9. Žalobca sa k písomnému stanovisku žalovaného z 29.3.2019, ktoré mu bolo doručované 29.9.2020
písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého
rozhodnutia, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie
ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného je dôvodné a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389
ods. 1 písm.a/ CSP.

11. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

12. Predmetné konanie sa začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 10.3.2009, teda za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v roku 2018 a odvolanie
bolo žalovaným podané v roku 2019, teda za účinnosti Civilného sporového poriadku, podľa ustanovení

ktorého odvolací súd posudzoval správnosť postupu súdu prvej inštancie a prípustnosť a dôvodnosť
podaného odvolania.

13. Žalovaný podal odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.a/ a b/ CSP.14. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu (§ 365 ods. 1 písm.a/ CSP) odvolací súd uvádza, že procesné
podmienky (podmienky konania) definuje samotný CSP (§ 161 ods. 1) ako podmienky, za ktorých

môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného procesného práva rozoznáva vecné procesné podmienky
(kvalifikovaný spôsob začatia konania t.j. v sporovom konaní žalobca, splnenie poplatkovej povinnosti),
podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), procesné podmienky
na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadne povinné zastúpenie
advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné

podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie splnenia procesných
podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Určitou výnimkou je skúmanie
splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber,
ktoré súd skúma len na námietku žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí (§ 41 CSP).
Zistenie nedostatku procesnej podmienky (ktorý je prítomný už v momente začatia konania, alebo k
nemu dôjde neskôr v priebehu konania) je procesnou úlohou súdu. Nedostatky niektorých procesných

podmienok sú neodstrániteľné, čo znamená, že prítomnosť takého nedostatku absolútne bráni súdu v
konaní a rozhodnutí vo veci a jedine správne rezultuje zastavenie konania. Nedostatky iných procesných
podmienok sú odstrániteľné a teda súd po zistení nedostatku procesnej podmienky sa pokúsi tento
nedostatok odstrániť (vlastným postupom alebo výzvou strane sporu na odstránenie nedostatku). Vadou
predpokladanou v § 365 ods. 1 písm.a/ CSP tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol

napriek vyššie naznačeným nedostatkom.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.b/ CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa čl. 6 CSP ods.

1, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť

zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania.

16. Odvolací súd skúmal, či konanie pred prvoinštančným súdom vykazovalo znaky procesného

postupu znemožňujúceho strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle Civilného sporového poriadku.

17. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ale aj z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v
posudzovanej veci o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie vydaným podľa § 274 CSP,

ktoré umožňuje súdu prvej inštancie rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, a to za splnenia v
tomto zákonnom ustanovení stanovených procesných podmienok.

18. Ustanovenie § 274 písm.a/ a b/ CSP stanovuje podmienky, za ktorých je možné rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Týmito sú - návrh žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre

zmeškanie, nedostavenie sa žalovaného na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný
a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania
rozsudku pre zmeškanie a neospravedlnenie neprítomnosti žalovaného včas a vážnymi okolnosťami.

19. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh

súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom
konaní. Napriek tomu, že voči rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je v zásade prípustné, zákon
pripúšťa odvolanie výnimočne, a to len z jediného dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie.
Tieto osobitné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z dôvodu nedostavenia sa
napojednávaniemusiabyťsplnenéprávenatomtopojednávaní,naktorombolrozsudokvydanýamusia

byť splnené kumulatívne. Ak by totiž súd vydal rozsudok pre zmeškanie napriek tomu, že by nebola
splnená niektorá (ktorákoľvek) z týchto podmienok, je daný zákonný dôvod na podanie odvolania.20. Žalovaný v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie nesprávny procesný postup, pokiaľ na nariadenom
pojednávaní rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, pretože týmto postupom neboli splnené zákonné
podmienky v zmysle ustanovenia § 274 písm.a/ CSP, pretože súd prvej inštancie pojednával v čase

(11.12.2018 o 13:00 hod.), na ktorý žalovaný nebol riadne a včas predvolaný (žalovaný bol súdom
predvolaný na pojednávanie na deň 11.12.2018 o 13:30 hod.), a teda súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

21. Podľa § 178 ods. 1 CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie
spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

22.Predvolaniesadoručujestranealebojejzástupcovitak,abymalidostatokčasunaprípravu,spravidla
najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 178 ods. 2 CSP.).

23. Podľa § 100 ods. 2 CSP, predvolanie na jednotlivé procesné úkony súdu sa uskutočňuje spravidla
písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bola osoba predvolaná inak ako
písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spisu.

24. V predvolaní sa označí vec, miesto, čas a predmet procesného úkonu, ďalej sa uvedie, v akom

procesnom postavení sa má osoba na procesnom úkone zúčastniť a ktoré písomnosti alebo veci má
predložiť (§ 100 ods. 3 CSP).

25. Ustanovenie § 178 CSP určuje osobitné podmienky predvolávania strán a ich zástupcov na
pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie vykonáva súd z úradnej povinnosti, pričom je jeho

povinnosťou predvolať na pojednávanie všetky osoby, ktoré ustanovuje zákon. Predvolaním na
pojednávanie sa zabezpečuje, aby bolo strane konania umožnené vykonať právo na spravodlivý
súdny proces, ktorého súčasťou je aj možnosť zúčastniť sa na pojednávaní. Ak strana v konaní nie
je zastúpená na celé konanie, súd vždy predvolá stranu. Je potrebné zdôrazniť, že pojednávanie
je osobitne významnou časťou sporového konania, ktorá bezprostredne súvisí s prejednaním veci a

meritórnym rozhodnutím. Na prejednanie veci samej musí vždy súd nariadiť pojednávanie, pokiaľ zákon
neustanovuje inak. Vykázanie doručenia predvolania, s konkrétnym oznámením miesta, dátumu a času
pojednávania, je nevyhnutným prostriedkom na rozhodnutie súdu o tom, či sa pojednávanie bude konať.
Ak strany alebo ich zástupcovia neboli riadne predvolaní, alebo im predvolanie na pojednávanie bolo
doručené v lehote kratšej ako 5 dní pred pojednávaním a na pojednávanie sa nedostavili, pojednávanie

sa v ich neprítomnosti vykonať nemôže a súd pojednávanie z tohto dôležitého dôvodu odročí.

26. Odsek 2 ustanovenia § 100 upravuje formu predvolania, pričom pripúšťa aj predvolanie telefonicky
aleboinýmivhodnýmiprostriedkami,napríkladelektronickouformou,atovsúladesprincípomprocesnej
ekonómie sporu. Súd však musí pri využití inej ako písomnej formy predvolania poznačiť túto skutočnosť

v súdnom spise. Povinné náležitosti predvolania upravuje ods. 3 ustanovenia § 100 CSP. Nevyhnutným
obsahom predvolania urobeného však v akejkoľvek forme je označenie veci, miesta, času a predmetu
procesného úkonu. Je tiež potrebné zdôrazniť, že iné ustanovenia Civilného sporového poriadku môžu
vyžadovať v osobitných prípadoch ďalšie náležitosti predvolania (napr. § 274 písm.a/ a § 278 písm.a/
CSP), kedy predvolanie na pojednávanie obsahuje okrem iného aj poučenie, že v prípade, ak sa

strana na pojednávanie riadne a včas nedostaví, svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami
neospravedlní, tak súd na návrh druhej strany rozhodne o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

27. Z obsahu spisu vyplýva, a to z referátu konajúceho sudcu, že tento v predmetnej veci nariadil
pojednávanie na deň 11.12.2018 o 13:00 hod. Z predvolania na pojednávanie, ktoré je aj súčasťou

spisu a ktoré bolo doručené stranám sporu do ich elektronickej schránky, konkrétne žalovanému dňa
14.11.2018 a na ktoré sa odvoláva aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí však vyplýva, že
žalovaný ( ale aj žalobca) bol predvolaný na pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na deň 11.12.2018 o
13.30 hod.

28. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že strany sporu musia byť riadne
a včas upovedomené nielen o mieste, kde sa pojednávanie má konať, ale musia byť riadne a včas
upovedomené aj o dátume a čase nariadeného pojednávania, a to tak, aby o ňom nemohli vzniknúť
žiadne pochybnosti.29. Z obsahu zápisnice o pojednávaní odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vec prejednal dňa
11.12.2018 o 13:00 hod. (začiatok pojednávania) a pojednávanie ukončil meritórnym rozhodnutím o

13:10 hod., a to v neprítomnosti žalovaného napriek tomu, že dôvodom neprítomnosti žalovaného na
nariadenom pojednávaní bolo chybné upovedomenie (predvolanie) žalovaného o čase pojednávania zo
strany súdu prvej inštancie, čo nepochybne vyplýva z predvolania doručovaného žalovanému.

30. Pokiaľ teda súd prvej inštancie prejednal vec v neprítomnosti žalovaného v čase, na ktorý

žalovaný nebol riadne predvolaný, nielenže neboli splnené podmienky na postup súdu prvej inštancie
v zmysle ustanovenia § 274 CSP, ale súd prvej inštancie v takomto prípade nebol ani oprávnený
vykonať pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, ale bol povinný toto pojednávanie odročiť. Nič na
tom nemení ani skutočnosť, že súd prvej inštancie zrejme nezistil, že stranám sporu bol oznámený
termín pojednávania na deň 11.12.2018 o 13.30 hod., teda odlišný od referátu konajúceho sudcu a vec
prejednal v čase od 13.00 hod. do 13.10. hod., kedy ukončil pojednávanie meritórnym rozhodnutím.

O tejto skutočnosti mal však nesporne vedomosť žalobca, preto jeho návrh adresovaný súdu prvej
inštancie rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného nemožno považovať vo vzťahu ani k súdu
za korektný.

31. S poukazom na vyššie uvedené nemožno považovať v danom prípade predvolanie žalovaného za

riadne a včasné, ktoré by oprávňovalo súdu prvej inštancie vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti
žalovaného. Pokiaľ teda súd prvej inštancie napriek tomu vec prejednal a rozhodol, týmto nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

32. Odvolací súd zároveň dodáva, že predvolanie na pojednávanie, ktoré je súčasťou spisu a ktoré
bolo doručované stranám sporu neobsahuje ani poučenie strán sporu o následku nedostavenia sa na
pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a teda ani táto podmienka na postup
súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 274 CSP nebola splnená.

33. Keďže na vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené procesné podmienky, odvolací súd
rešpektujúc právne účinky podaného odvolania, ktoré v konaní nastali, zrušil napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm.a/ a
§ 391 CSP).

34. O trovách pôvodného konania a o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v
novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebojeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.