Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115217159
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115217159.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: MINIHOTOVOSŤ, a.s., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 852 453, zastúpená: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., o vymoženie sumy
100 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 18. októbra

2016 pod č.k. 24Er/679/2015-31, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), §
44ods.2Exekučnéhoporiadku,§34,§45ods.1,2,3 zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní

v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 1, 2, 3, § 4 /pozn. súd prvej inštancie uviedol § 2, jedná sa však
o zjavnú chybu v písaní/ písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 1, § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, § 52 ods. 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), 5, §
54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, článkami a prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, rozsudkami Súdneho dvora (ES), ako aj zisteným

skutkovým stavom, na základe ktorého zistil, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie
zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávnenou a povinným na diaľku prostredníctvom web stránky
www.minipozicka.sk dňa 18.12.2013, z ktorej vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 100
eur, pričom povinný sa zaviazal zaplatiť ho veriteľovi (v tomto konaní oprávnenej) v lehote 28 dní, avšak
zvýšený o sumu poplatku vo výške 28 eur, t.j. v celkovej sume 128 eur. Keďže povinný svoj dlh riadne
neuhradil, oprávnená pristúpila k vymáhaniu svojej pohľadávky cestou rozhodcovského konania. Pre

posúdenie materiálnej stránky exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku si vyžiadal od oprávnenej
zmluvu o úvere, všeobecné obchodné podmienky a rozhodcovskú zmluvu Zistil, že strany uzavreli dňa
18.12.2013 rozhodcovskú zmluvu, a že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah. Zmluva
o úvere a rozhodcovská zmluva boli už vopred pripravené dodávateľkou pre veľký počet spotrebiteľov
- dlžníkov, a preto povinný ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. V rozhodcovskej
zmluve musel povinný súhlasiť s riešením prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Bola navrhnutá

vopred, išlo o formulovanú štandardnú zmluvu a jej podstatu nemohol povinný ovplyvniť. Takýmto
spôsobom sa vzdal svojho práva uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy ako podmienky
uzatvorenia zmluvy o úvere bolo neprijateľnou podmienkou. Keďže nebola individuálne dojednaná po
vzniku sporu medzi oprávnenou a povinným, považoval ju za absolútne neplatnú, pretože poskytovala
oprávnenej ako veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči povinnému v tom, že mohla vopred

určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor a vylúčiť ochranu práv všeobecnýmsúdom. Neplatná rozhodcovská zmluva bránila tomu, aby bol na jej základe vydaný rozhodcovský
rozsudok spôsobilý byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

2. Oprávnená napadla uznesenie v zákonnej lehote odvolaním žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie podala s poukazom
na § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Bola toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu
po materiálnej stránke, nemohol exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko
ustanovenie, o ktoré sa opieral súd v napadnutom uznesení, stanovovalo podmienku na zastavenie

exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie, zaväzovalo k niečomu
nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musel obmedziť len na skúmanie
výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemohlo zaväzovať účastníkov konania). Domáhala sa iba
vrátenia sumy, ktorú preukázateľne povinnému poskytla. Jej príslušenstvom boli iba plnenia, na ktoré
mala nárok zo všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky. Bolo nepochybné, že
rozhodcovská zmluva bola nevýhradnou, nakoľko umožňovala každej zo zmluvných strán domáhať sa

ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z
tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžadovala od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne
vrozhodcovskomkonaní.PoukázalanauznesenieKrajskéhosúduvBratislavezodňa30.05.2011sp.zn.
14NcC/10/2011 a rozsudok Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 02.03.2011, sp.zn. 12 Cmo 13/2010.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel

k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. V predmetnej veci, z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 04. 03. 2015,
kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu v

Bratislave, Záhradnícka 60, spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
zo dňa 28.11.2014 sp.zn. SR 18348/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2014 a vykonateľnosť
dňa 29. 12. 2014, podkladom ktorého bola zmluva o úvere uzatvorená na diaľku dňa 18.12.2013 o
14:24 hod., ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Strany uzavreli dňa 18.12.2013

o 14:24 hod. rozhodcovskú zmluvu. Súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie doručenou dňa 01.06.2015 na Okresný súd Nitra požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie proti povinnému. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

6. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“) došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody10. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.
01. 2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

11. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo

postihuje majetok.

12. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

13. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

14. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu,tátolehotaneplatí,akideoexekučnýtitulpodľa§41ods.2písm.c)ad)Exekučnéhoporiadku.
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z
uvedeného vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s príslušnými právnymi

predpismi je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.

15. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

16. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa

oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,

aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom

súdu prvej inštancie, ktorý správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú a správne postupoval,
keď preskúmal v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú zmluvu. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je
otázka, či rozhodcovská zmluva k úveru, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol je neprijateľnoupodmienkou. Odvolací súd sa tiež stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že o rozhodcovskú
zmluvu, ktorá vyžaduje, že spory môžu byť síce riešené aj v súdnom konaní, ide aj vtedy, ak výber
jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej, že síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť

vybrať si medzi rozhodcovským a príslušným súdom Slovenskej republiky, ale ak by podľa tejto
rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávnenej ako dodávateľky, spotrebiteľ
by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie dospel k správnemu
právnemu záveru, odvolávajúc sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou bola spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľka
svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľov diktovať
svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred
štandardizovanými typmi zmlúv.

18. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojím obsahom najbližšie problémovej
rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a
nie z pohľadu dodávateľky. Ak by dodávateľka iniciovala konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula
neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo
odvrátil. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy,

ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom
bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou
rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo
štandardne formulovanej (typovej, adhéznej) zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne

neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto
právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby
zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za
stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť

tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom
na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera.
Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a je vylúčené,
aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

19. Nepochybne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľkou (oprávnenou) naformulované
zmluvné klauzuly vrátane rozhodcovských zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú
(adhéznu, typovú) zmluvu meniť. Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne, preto ju
správne súd prvej inštancie posúdil, ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Taktiež je
nutné konštatovať, že bez podpísania rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o

úvere. Na strane oprávnenej je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ - povinný si individuálne
vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy
preukazujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Ak si spotrebiteľ individuálne
vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky
arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver nie je možné prijať. Z celkového formátu zmluvy (vo

forme tlačiva) vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký oprávnená používa pri poskytovaní úverov
fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred oprávnenou pripravené pre veľký počet
dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania a v ktorej sa
doplnili len údaje povinnej a dátum uzatvorenia zmluvy. Všeobecné poučenie o rozhodcovskom konaní
nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania.

Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v predmetnej veci bola medzi oprávnenou a povinným uzavretá
zmluva o úvere na diaľku prostredníctvom web stránky www.minipozicka.sk. Poukazujúc na zákon č.
266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, účelom tohto zákona je upraviť problematiku ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných
služieb na diaľku v súlade so smernicou č. 2002/65/ES o marketingu spotrebiteľských finančných

služieb na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES.
V predmetnej veci bola zmluva o úvere vrátane rozhodcovskej zmluvy uzatvorená stranami na diaľku
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (§ 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z.), pričom v
súlades§8citovanéhozákonaprávaspotrebiteľaustanovenétýmtozákonomnemožnovopredzmluvnevylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na
diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a
ustanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností

dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi. V prejednávanej veci je
spotrebiteľovi fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď
oprávnenou je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Spotrebiteľ musí mať vždy právo obrátiť sa na
všeobecný súd (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na uvedené exekučný titul vydaný
v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej

rozhodcovskej zmluve, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.

20. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).