Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. máj 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sa/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200312
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3020200312.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou, v právnej veci žalobkyne: D. O., bytom D., Q.

XXX/XX, právne zastúpená JUDr. A. X., advokátkou so sídlom S., G. T. XX proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júla 2020 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, Generálneho riaditeľa č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 24. júla 2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude

vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie
ústredia zo dňa 25.03.2020 vo veci jej nároku na invalidný dôchodok. Prvostupňovým rozhodnutím jej
bol priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení od 05.10.2018 v sume
161,20 eur mesačne s následnom valorizáciou od 01.01.2019 a 01.01.2020.

2. Uviedla, že žalobou napadnuté rozhodnutie je zavŕšením procesu rozhodovania o jej nároku, pričom

na počiatku bolo rozhodnuté o nepriznaní invalidného dôchodku. Po zrušení tohto rozhodnutia jej síce
bol invalidný dôchodok priznaný, nebola však posudzovaná podľa § 70
ods. 1 zákona o sociálnom poistení s odôvodnením, že v čase vzniku invalidity bola nezaopatreným
dieťaťom a v čase zisťovacej lekárskej prehliadky nebola poistencom, nakoľko nezískala žiadny deň
obdobia dôchodkového poistenia a tento nedostatok neodstránila ani doplatením poistného, nakoľko
poistné nebolo doplatené v čase lekárskej zisťovacej prehliadky.

3. Poukázala na vnútornú rozporuplnosť rozhodovania správnych orgánov v jej veci, keď žalovaný vo
svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že ústredie dostatočne nezohľadnilo skutočnosť, že dodatočne
doplatila poistné. Napriek tomu, že sa ústredie uvedeným nezaoberalo ani pri ďalšom rozhodovaní, jeho
rozhodnutie žalovaný tento krát potvrdil. Uvedené činí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.

4. Tvrdila, že sumu 7.200 eur ( doplatok poistného) neuhradila dobrovoľne, teda z vlastného podnetu,
ale po písomnej výzve od Sociálnej poisťovne a po konzultácii s jej pracovníkmi, ktorí aj vypočítali sumu,

ktorú je potrebné zaplatiť. Uvedené doplatenie poistného bolo realizované z dôvodu posúdenia jej veci
podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Takto to bolo prezentované aj zo strany pracovníkov
poisťovne. V prípade, že by mala vedomosť o právnom názore, ktorý bol následne prezentovaný vnapadnutom rozhodnutí žalovaného a v prvostupňovom rozhodnutí ústredia tak, by určite neinvestovala
nemalý čas a energiu do zhromaždenia potrebného obnosu finančných prostriedkov.

5. Mala za to, že žalovaný účelovo tvrdí, že nebola v čase zisťovacej prehliadky poistencom. Takýmto
výkladom zákona prakticky neguje v zákone zakotvený inštitút dodatočného doplatenia poistného a ust.
§ 60 ods. 5. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiadala rozhodnutie žalovaného zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že rozhodnutie bolo vydané v
súlade so zákonom. Poukázal na to, že v čase vzniku invalidity bola žalobkyňa nezaopatreným dieťaťom
a ku dňu vzniku invalidity t.j. k 05.10.2018 nebola poistencom. Z tohto dôvodu bol jej nárok posúdený
podľa § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení. Nespochybňoval, že dňa 04.07.2019 žalobkyňa zaplatila
poistné za obdobia od 01.01.2017 do 30.06.2017 a od 01.09.2017 do 31.12.2017. Uvedené však nič
nemení na tom, že v čase zisťovacej prehliadky nebola poistencom, nakoľko nezískala žiaden deň

dôchodkového poistenia. Status poistenca na účely § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení nezískala
spätne aj napriek dodatočnému zaplateniu poistného podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.
Zdôraznil, že nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení môže vzniknúť
len osobe, ktorá je poistencom už v čase zisťovacej lekárskej prehliadky. Doplatenie poistného nemá
vplyv ani na výšku invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení,

pretože jeho suma je určená podľa § 73 ods.2 zákona o sociálnom poistení z osobného mzdového
bodu, ktorý je stanovený zákonom. Doplatenie tejto sumy bude žalobkyni zohľadnené pri posudzovaní
jej nároku na starobný dôchodok, resp. predčasný starobný dôchodok a určovaní jeho sumy.

7. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa vo svojom písomnom podaní uviedla, že žalovaný v podstate

opakuje svoju argumentáciu zo žalobou napadnutého rozhodnutia. Nie je však bez významu, že k
doplateniu poistného došlo po konzultácii s pracovníkmi Sociálnej poisťovne. Zdôraznila, že konala v
súlade s ich odporúčaniami a to za účelom dosiahnutia posúdenia jej nároku podľa § 70 ods.1 zákona
o sociálnom poistení. Mala za to, že v podstate bola zo strany Sociálnej poisťovne vmanipulovaná do
doplatenia poistného. Argument, že tento doplatok sa zohľadní pri posudzovaní jej nároku na starobný

dôchodok je pri jej nízkom veku absurdný.

8. Žalovaný sa následne už k veci písomne nevyjadril.

9. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie, nakoľko jeho nariadenie žiadala žalobkyňa. Po

oboznámení sa s vyjadreniami zástupkyne žalobkyne a zástupkyne žalovaného, obsahom súdneho a
administratívneho spisu dospel správny súd k názoru, že správna žaloba bola podaná dôvodne.

10. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa žiadosťou spísanou dňa 15.05.2019 požiadala
o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Prvotne bolo o

tejto žiadosti rozhodnuté rozhodnutím ústredia 04.06.2019 tak, že jej dôchodok nebol priznaný z dôvodu,
že nezískala ani deň dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX X -I zo dňa 23.08.2019 ústredie podľa § 112 zákona o sociálnom poistení zrušilo
svoje predchádzajúce rozhodnutie ako nesprávne vydané. Následne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX
-II zo dňa 23.08.2019 jej bol priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods.2, § 82 a § 293dx zákona o

sociálnom poistení, nakoľko sa stala invalidnou v období, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom. Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 45%. Proti tomuto rozhodnutiu podala
žalobkyňa odvolanie.

11. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 04.07.2019 uhradila sumu 7.200 eur ktorá

predstavuje dodatočne zaplatené poistné za obdobie od 01.01.2017 do 30.06.2017 a od 01.09.2017 do
31.12.2017 V konaní pred súdom predložila aj list Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 04.06.2019,
v ktorom je konštatované, že „doba štúdia na strednej škole nebola na dôchodkové účely hodnotená,
nakoľko uvedené obdobia nie sú obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z.z.
V súčasnosti platná právna úprava umožňuje fyzickej osobe dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové

poistenie podľa § 142 ods.3 písm. d) zákona o sociálnom poistení za obdobie po 31.12.2003, ak sa
sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole po dovŕšení 16 roku veku.
To znamená, že ak sa rozhodnete zaplatiť dodatočne poistné na dôchodkové poistenie za toto obdobie,
započíta sa Vám na dôchodkové účely.“12. Žalovaný rozhodol o podanom odvolaní tak, že zrušil rozhodnutie ústredia zo dňa 23.08.2019 z
dôvodu jeho nepreskúmateľnosti práve s ohľadom na vykonanú platbu poistného.

13. Následne ústredie rozhodlo dňa 25.03.2020 tak, že žalobkyni bol priznaný invalidný dôchodok
od 05.10.2018 s tým, že jej vec bola posudzovaná podľa § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení.
Opäť v ňom bolo konštatované, že v čase vzniku invalidity bola žalobkyňa nezaopatrenou osobou a
z tohto dôvodu bol jej nárok posúdený podľa § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení. K vykonanej

úhrade doplatku poistného ústredie uviedlo, že nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona
o sociálnom poistení môže vzniknúť len osobe, ktorá je poistencom už v čase zisťovacej lekárskej
prehliadky. V tomto ohľade poukázal prvostupňový správny orgán aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktoré bolo uverejnené v Zbierke č. 7/2011 pod č. 108. Uviedol, že zaplatenie
poistného nemá vplyv na výšku invalidného dôchodku, avšak bude zohľadnené pri posudzovaní nároku
žalobkyne na starobný dôchodok resp. predčasný starobný dôchodok.

14. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré žalovaný žalobou napadnutým
rozhodnutím zamietol a potvrdil rozhodnutie ústredia zo dňa 25.03.2020.

15. Podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný
dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

16. Podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj

vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej
republikytrvalýpobyt.Nároknainvalidnýdôchodoktejtofyzickejosobevznikánajskôrododňadovŕšenia
18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas
doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt.

17. Podľa § 142 ods.3 písm. d) poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za
obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne pripravovala na povolenie štúdiom na strednej alebo
vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

18. Podľa § 60 ods. 5 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa
§ 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.

19. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne. V konaní nebolo sporné, že
žalobkyňa bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% od

05.10.2018 a v čase vzniku invalidity bola nezaopatreným dieťaťom.

20. V poradí prvým rozhodnutím ústredia zo dňa 04.06.2019 jej nebol invalidný dôchodok priznaný.
Súčasne jej však ústredie poisťovne listom zo dňa 04.06.2019 (teda súčasne s rozhodnutím) oznámilo,
že je tu zákonná možnosť doplatiť poistné na dôchodkové poistenie tak, ako je uvedené v odstavci 11

tohto rozhodnutia. V nadväznosti na uvedené, po dohovore s pracovníkmi Sociálnej poisťovne, bola
do pokladne poisťovne žalobkyňou uhradená suma 7.200 eur ako dodatočné zaplatenie poistného z
obdobie od 01.01.2017 do 30.06.2017 a od 01.09.2017 do 31.12.2017 .

21. Následne bol žalobkyni invalidný dôchodok priznaný podľa § 70 ods.2 zákona o sociálnom poistení.

Na odvolanie žalobkyne však žalovaný toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie práve s
poukazom na vykonanú úhradu poistného.

22. Správny súd konštatuje, že k zrušeniu predchádzajúceho rozhodnutia ústredia ( zo dňa 23.08.2019)
vo veci nároku žalobkyne na invalidný dôchodok došlo z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, keď sa

ústredie dostačujúcim spôsobom nevysporiadalo so skutočnosťou, že žalobkyňa dňa 04.07.2019
zaplatila v zmysle ust. § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. poistné v celkovej sume 7.200 eur. Ústredie
následne vydalo rozhodnutie zo dňa 25.03.2020, ktorým bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok od
05.10.2018 s tým, že k zaplatenému poistnému uviedlo, že takto zaplatená suma bude zohľadnenápri posudzovaní nároku žalobkyne na starobný resp. predčasný starobný dôchodok a určovaní jeho
sumy. Uviedlo, že v danej veci nebolo možné aplikovať ust. § 70 ods.1 zákona, keď v čase zisťovacej
prehliadky nebola žalobkyňa poistencom, nakoľko nezískala žiaden deň poistenia. Z uvedeným záverom

sa stotožnil v celom rozsahu aj žalovaný, ktorý vo veci rozhodoval na základe podaného odvolania.

23. Správne orgány uvedený právny názor opierali aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9So/127/2009, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 7/2011 pod č. 108. Z uvedeného publikovaného rozhodnutia však podľa

názorusprávnehosúduexplicitnenevyplýva,žebymuseloprísťkúhradepoistnéhokdátumuposúdenia
zdravotného stavu žiadateľa posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Uvedené rozhodnutie síce
zdôrazňuje, že je potrebné, aby bol v lekárskom posudku určený deň vzniku invalidity, avšak z dôvodu,
že v danej veci takto deň vzniku invalidity určený nebol vzhľadom na to, že invalidita vznikla v čase
nezaopatrenosti žiadateľa. Z uvedeného rozhodnutia ako aj z dikcie ustanovenia § 70 ods.1 zák. č.
461/2003 Z.z. však uvedené závery žalovaného explicitne nevyplývajú. Podľa názoru správneho súdu

činí takýto výklad zákona ustanovenie § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení prakticky
obsolentným ustanovením.

24. Bez ohľadu na to, či má alebo nemá prísť k úhrade poisteného pred zisťovacou prehliadkou,
správny súd poukazuj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnuté v rozsudku sp. zn.

9Sk/18/2018 zo dňa 26.6.2019, ktorým bolo rozhodnuté v skutkovo obdobnej veci ako je prejednávaná
vec žalobkyne. Aj tu žalovaný zastal názor, že dodatočné zaplatenie poistného v zmysle ust. § 142
ods.3 zákona o sociálnom poistení, ktoré bolo realizované po posúdení zdravotného stavu žiadateľa
posudkovým lekárom a po určenom dni vzniku invalidity, znemožňuje vec posúdiť podľa § 70 ods.1 zák.
č. 461/2003 Z.z. Na to Najvyšší súd v zmienenom rozhodnutí sp. zn. 9Sk/18/2018 zo dňa 26.06.2019

v odsekoch 32. a 34. uviedol, že .....doplatenie poistného za doby uvedené v § 142 ods. 3 zákona č.
461/2003 Z. z. je skutočnosťou, s ktorou zákon č. 461/2003 Z. z. viaže získanie „obdobia dôchodkového
poistenia dodatočným zaplatením poistného“ ako osobitný druh obdobia dôchodkového poistenia popri
období povinného dôchodkového poistenia a období dobrovoľného dôchodkového poistenia. Po vzniku
invalidity žalobca dodatočne doplatil poistné za obdobie dôchodkového poistenia uvedené v § 142 ods.

3 písm. d/ zákona, teda za obdobie pred vznikom invalidity, ktoré nie je kratšie ako jeden rok. Na
základe dodatočného zaplatenia tohto poistného navrhovateľ nadobudol status poistenca v období pred
vznikom invalidity. Doplatenie poistného za obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity je
totiž potrebné považovať za zmenu skutočností rozhodujúcich pre výšku dôchodku podľa § 112 zákona“.

25. Ako bolo uvedené vyššie, vec prejednávaná v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky
pod sp.zn. 9Sk/18/2018 sa týkala skutkovo obdobnej veci vzniku invalidity v čase nezaopatrenosti s
tým, že po zisťovacej prehliadke došlo k dodatočnej úhrade poistného. Správny súd je toho názoru, že
závery tohto rozhodnutia teda dopadajú aj na prejednávanú vec.

26. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v
súlade so zákonom a preto ho podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V
ďalšom konaní je potrebné zohľadniť právne záväzný právny názor správneho súdu tak ako je uvedený
v odstavoch 23. až 25. tohto rozhodnutia.

27. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa § 167 ods. 1 SSP. V konaní úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo
dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky

v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj,

kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, abybolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).