Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. máj 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoCsp/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719200455
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8719200455.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom
Z. XXXX/XX, XXX XX P., právne zastúpený: Sidor a partneri, s.r.o. so sídlom Železničná 4/A, 920 01
Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25,
824 969 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 700 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Poprad zo dňa 25. novembra 2019 č.k. 8Csp/8/2019-95 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku
o trovách konania.

Žalobca má nárok vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ust. § 52 odsek 1, odsek 2, odsek 3, odsek 4, § 53 odsek

1, odsek 2, odsek 3, odsek 12 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“), § 3 , odsek 1, odsek 3, odsek 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.1.2019
domáhal voči žalovanému primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 700 eur.

4. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.5.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 1.350 eur, ktorý sa žalobca
zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach po 77,05 eur. Predmetná zmluva bola v rozpore so zákonom
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, neobsahovala zákonom stanovené náležitosti.5. Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn. 17Csp/268/2017 zo dňa 14.3.2018 uložil žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 1.641,29 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko

predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere posúdil pre absenciu zákonných náležitostí ako bezúročnú
a bezpoplatkovú.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.3.2019 uviedol, žalobcovi žiadny nárok nevznikol. Ustanovenie §
3 ods. 5 zákona o spotrebiteľoch vychádza z predpokladu konkrétneho porušenia. Zákonná úprava

nespája vznik nároku na finančné zadosťučinenie s iným prípadom, ako je ten, v ktorom sa uplatňuje
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa. Žalobca
sa pôvodného konania osobne nezúčastňoval a neustanovil sa na pojednávanie. Ďalej namietal
aj neprimeranosť výšky tvrdeného nároku. Zadosťučinenie je chápané ako forma náhrady ujmy v
nemajetkovej oblasti. Pre porovnanie, žalobcom požadovaná suma dosahuje sumu bolestného pri
stredne ťažkých úrazoch. Podľa súdnej praxe sa táto suma priznáva za približne 30 - 35 dní väzobného

stíhania.

7. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 15.4.2019 uviedol, že výšku primeraného finančného
zadosťučineniapovažujezaadekvátnuvovzťahukohrozeniuprávžalobcu.Tútoodvodzujeodhroziacej
ujmy, teda od výšky odplaty, ktorú žalovaný od žalobcu požadovať, hoci na ňu nemal nárok. Vzhľadom

na to, že žalobca preplatil úver a žalovaný odmietol vydať tento preplatok, ujma na majetkových právach
žalobcu spočívala aj v nemožnosti disponovania s týmito finančnými prostriedkami, hoci žalovanému
nepatrili.

8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.9.2019 uviedol, že pokiaľ ide o diskomfort, tento nebol spôsobený iba

prebiehajúcimi súdnymi konaniami, ale aj samotnou skutočnosťou, že žalovaný disponoval finančnými
prostriedkami žalobcu, čo sa nepochybne prejavilo na životnej úrovni žalobcu, keďže bol nezákonne
ukrátený o nemalú čiastku finančných prostriedkov.

9. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa strany nezúčastnili. Žalobca aj žalovaný

svoju neprítomnosť ospravedlnili. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v
neprítomnosti strán.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania, zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca uzatvoril so
žalovaným dňa 19.5.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“). Na

základe zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 1.350 eur so splatnosťou úveru 48 splátok
s výškou mesačnej splátky 77,05 eur. Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn. 17Csp/268/2017 zo dňa
14.3.2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.641,29 eur. V odôvodnení rozhodnutia
poukázal na to, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), f) a
h) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch je tak potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca zaplatil žalovanému
sumu 2.773,78 eur a úver bol poskytnutý vo výške 1.132,49 eur, rozdiel tak predstavuje sumu 1.641,29
eur. Taktiež poukázal na výšku úrokovej sadzby v rozpore s dobrými mravmi a neprijateľnú zmluvnú
podmienku uvedenú v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere. Predmetný rozsudok Okresného súdu
Poprad bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 17Co/104/2018-114 zo dňa 6.11.2018.

11. Súd na základe zisteného skutkového stavu veci a citovaných právnych ustanovení má za to,
že žaloba je čo do základu dôvodná. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je bezpochyby vzťahom
spotrebiteľským, a to aj napriek tomu, že ide o zmluvu o úvere, ktorá sa riadi režimom Obchodného
zákonníka. Niet žiadnych pochybností o tom, že predmetom konania bol nárok zo zmluvy, ktorá na

základe vyššie uvedeného, zodpovedá definícií spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľom je v súlade s
európskou aj vnútroštátnou súkromnoprávnou aj verejnoprávnou úpravou osoba, ktorá v zmluvnom
vzťahu, do ktorého vstupuje so subjektom vykonávajúcim obchodnú činnosť, nejedná v rámci svojej
podnikateľskej činnosti alebo v rámci výkonu svojho povolania. Kritériom pre posúdenie zmluvnej strany
akospotrebiteľajejednakoznačenietejtostranyvzmluve,akoajsamotnýpredmetzáväzkovéhovzťahu.

V konkrétnom prípade žalovaný poskytol úver vykonávajúc svoju podnikateľskú činnosť a zároveň
žalobca ako dlžník, z poskytnutých úverových prostriedkov financoval svoje osobné potreby. Zmluva,
ktorá bola uzavretá, je preto zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy,
z ktorej nárok je predmetom tohto sporu, znamená, že na právny vzťah založený zmluvou je potrebnéaplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia
iných právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa.

12. Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. vyplýva, že spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Obdobne upravuje právo spotrebiteľa
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami aj § 53 OZ. V rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.
17Csp/268/2017 zo dňa 14.3.2018 súd konštatoval porušenie práv žalobcu ako spotrebiteľa a preto
zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.641,29 eur s príslušenstvom.

V súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. tak vzniklo žalobcovi ako spotrebiteľovi, ktorý na súde
úspešne uplatnil porušenie práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve,
ktoré je upravené tak v zákone č. 250/2007 Z. z. ako aj v osobitnom predpise (Občianskom zákonníku),
právo na finančné zadosťučinenie voči žalovanému, ktorý porušenie práva žalobcu dopustil.

13. Z rozsudku sp. zn. 17Csp/268/2017 zo dňa 14.3.2018 jednoznačne vyplýva, že boli porušené

práva žalobcu ako spotrebiteľa tým, že žalovaný ako dodávateľ uzatvoril so žalobcom zmluvu o
revolvingovom úvere, ktorá neobsahovala zákonom stanovené náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho bol úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak
žalovanému uhradil viac, ako bol povinný. Ďalej súd v odôvodnení rozsudku konštatoval neprimerane
vysokú úrokovú sadzbu 80,96 %, ktorú považoval za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Na

záver konštatoval, že Dohoda o poskytnutí služieb upravená v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. S ohľadom na uvedené, súd v rozsudku sp. zn. 17Csp/268/2017
konštatoval porušenie ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
14. Žalobca v žalobe žiadal priznať ako primerané finančné zadosťučinenie sumu 700,00 eur. Túto sumu
považoval za primeranú vzhľadom na to, že žalobca musel absolvovať súdne konania a taktiež na to,

že žalovaný neoprávnene disponoval finančnými prostriedkami žalobcu, čo sa prejavilo aj na životnej
úrovni žalobcu.

15. Súd v otázke výšky primeraného finančného zadosťučinenia zastáva názor, že túto nie je možné
paušalizovať tak, aby vo všetkých prípadoch, kedy voči žalovanému boli žalobcovia úspešní, bola

priznaná aj rovnaká suma finančného zadosťučinenia.

16. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie vyplýva žalobcovi priamo zo zákona. Výšku však musí
žalobca preukazovať sám. Žalobca je v tomto smere povinný preukázať, v čom mu bol spôsobený
diskomfort. Tu mu nie je možné priznať právo v určitej výške bez preukázania jeho výšky, alebo aspoň

označenia dôkazov preukazujúcich jeho výšku.

17. Súd zohľadnil pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia najmä to, za akých
okolností došlo k porušeniu práva žalobcu. Žalobca s cieľom domôcť sa vydania bezdôvodného
obohatenia si musel tento nárok voči žalovanému uplatniť súdnou cestou, čo predstavuje určitý

diskomfort.

18. Je všeobecne známe, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti uvedené v
§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských, inak sa považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú v zmysle § 11
zákona o spotrebiteľských úveroch a spotrebiteľ sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.

Taktiež je všeobecne známe, že neprimeraná výška úrokovej sadzby sa považuje v rozpore s dobrými
mravmi ako aj to, že dohoda o poskytnutí služieb upravená v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere
uzavretá pri spotrebiteľských úveroch je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko je spotrebiteľ
nútený podrobiť sa tejto zmluvnej podmienky, ak chce získať úver. Týka sa to aj sporov, v ktorých ako
strana vystupoval žalovaný. Žalovaný mal k dispozícii tieto rozhodnutia a aj napriek tomu uzatváral

zmluvy o úvere, ktoré neobsahovali zákonom stanovené náležitosti, obsahovali neprimerane vysokú
úrokovú sadzbu a neprijateľnú zmluvnú podmienku v bode 8.1 zmluvy, vediac o riziku vzniku sporu o
vydanie bezdôvodného obohatenia.

19.Nadruhejstranevšakajžalobcavzhľadomnaširokomedializovanúosvetuvoblastispotrebiteľských

práv a s poukazom na možnosť bezplatne sa poradiť o svojich spotrebiteľských právach pred
uzatváraním zmluvy so žalovaným, prípadne aj počas jeho trvania svoje práva nestrážil natoľko bdelo,
aby sa vyhol prípadnému nekalému konaniu zo strany žalovaného. Taktiež žalobca nepreukázal, akýdopad malo zadržiavanie bezdôvodného obohatenia žalovaným na jeho sociálnu situáciu ako aj situáciu
v rodine.

20. Preto súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie primerané v rozsahu 100,00 eur. Na
jednej strane je to určitá forma prevencie voči žalovanému nepoužívať tieto nekalé obchodné praktiky,
ale na druhej strane nejde o sumu, kde by hrozilo nebezpečenstvo neprípustného obohacovania sa
žalobcu a zneužívania tohto prostriedku ochrany spotrebiteľa. Preto priznanie sumy vo výške 100,00
eur žalobcovi je primeraným finančným zadosťučinením za znášanie stavu svojej právnej neistoty až do

právoplatnosti rozsudkom sp. zn. 17Csp/268/2017.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len ako „C.s.p.“), V súlade s citovanými ustanoveniami súd priznal žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 100 %.

22. Proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 100,- eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) C.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd
na základe ustanovenia § 388 C.s.p. rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu
zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

23. Žalovaný namietal, že postupom a rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva
žalovanéhonaspravodlivýsúdnyprocestým,žeodôvodnenienapádanéhorozsudkuneobsahuježiadne
skutkové a právne závery nadväzujúce na vykonané dokazovanie, ktorým by sa preukázala dôvodnosť
a výška zadosťučinenia v sume 100,- eur. Napádaný rozsudok nespĺňa ani základné požiadavky na

odôvodnenie súdneho rozhodnutia tak, ako ich definuje ustanovenie § 220 C.s.p., keďže neobsahuje
žiadny záver súdu (či už skutkový alebo právny) vo vzťahu k predmetu sporu, predovšetkým skutkové
závery odôvodňujúce základ nárok, jeho výšku. Súdom priznané finančné zadosťučinenie nebolo podľa
obsahu a odôvodnenia rozsudku preukázané v konkrétnych skutkových okolnostiach, argumentačne
nie je podložené a v rozsudku takým spôsobom a v rozsahu, ktorý by zodpovedal požiadavkám na

odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle hore označeného ustanovenia zákona.

24. Žalobca v priebehu konania neoznačil a nepredložil súdu žiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo
možné dospieť k záveru, ktorý by opodstatňoval priznanie sumy 100,- eur. Dôkazné bremeno bolo na
žalobcovi, pričom jeho neunesenie nie je možné nahradiť ani úvahou zo strany súdu a ani vlastnou

činnosťou a aktivitou súdu pri dokazovaní (viď § 296 C.s.p.).

25. Odvolanie proti výroku o trovách konania žalovaný odôvodnil jednak tým, že napáda aj výrok vo
veci samej, od ktorého závisí aj výrok o náhrade trov konania a jednak samostatne aj tým, že ani pri
ponechaní výroku I. v platnosti (jeho potvrdení) je priznanie náhrady trov konania žalobcovi, vzhľadom

na priebeh konania a skutkové okolnosti, v rozpore s účelom sporového konania. V prejednávanej veci
žalobca od počiatku neuvádzal žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých sa mohol oprávnene
domnievať o danosti nároku vo výške žalovanej sumy.

26. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie sa dôsledne vyporiadal

so všetkými podstatnými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie, najmä dostatočne presvedčivo
vysvetlil, prečo mal nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia za preukázaný a na
základe akých okolností pristúpil k priznaniu tohto nároku vo výške 100 eur. Rozhodnutie preto spĺňa
všetky požiadavky, ktoré vyžaduje Civilný sporový poriadok, ako aj jeho odôvodenie je v súlade s
ustanovením § 220 ods.2 C.s.p. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napádanej časti ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

27. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný zotrval na podanom odvolaní a navrhol, aby
odvolací súd podanému odvolaniu vyhovel. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho

konania a trov právneho zastúpenia.28. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaného nie je opodstatnené.

29. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

30. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník,
ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto
právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.

250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je
daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

31. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších

predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinnosti
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie

od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

32. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.

33. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.

250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

34. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. ak tak urobí v rámci svojej obrany proti

dodávateľom uplatnenému nároku.

35. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo

povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie
až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.36. Vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Csp/268/2017-77 zo dňa 14.03.2018 v spojení s
rozsudkom KS v Prešove, sp. zn. 17Co/104/2018-114 zo dňa 6.11.2018 bol žalovaný zaviazaný
zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1641,29 eur s 5 % úrokom z omeškania

od 8.6.2017. Bol to žalovaný, ktorý naformuloval zmluvu o revolvingovom úvere bez náležitostí
spôsobujúcichto,žeposkytnutýúversapovažovalzabezúročnýabezpoplatkov.Boltobezakýchkoľvek
pochybností žalovaný, ktorý nedodržaním zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o úvere spôsobil
bezpoplatkovosť a bezúročnosť poskytnutého úveru, a teda žalovaný je tým subjektom, ktorý vo vzťahu
k žalobcovi ako spotrebiteľovi postupoval v rozpore so zákonom. Okrem uvedeného sa v rozsudku

Okresného súdu Poprad sp.zn. 17Csp/268/2017 zo dňa 14.03.2018 poukázalo na viaceré nedostatky
uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere. Jej súčasťou bola aj neprimeraná úroková sadzba vo výške
80,96 % p.a., ktorú súd považoval za rozpor s dobrými mravmi a túto úrokovú mieru dojednával žalovaný
so spotrebiteľom. V období máj 2014 (v čase uzatvorenia zmluvy) bola priemerná výška úrokových
sadzieb pri spotrebiteľských úveroch splatných od 1 do 5 rokov vo výške 10,71 % p.a. Právoplatným
ukončením konania vo veci 17Csp/268/2017 bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia

práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného právo na primerané finančné
zadosťučinenie.

37. Žalobca si bez akejkoľvek pochybnosti v inom súdnom konaní úspešne uplatnil uloženie povinnosti
žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie.

38. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania
plnení z neplatných právnych úkonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším

dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované,
nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na strane žalobcu bez akýchkoľvek pochybností hrozil.

Žalobca aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.
17Csp/268/2017, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, bol
dlhodobo nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci 17Csp/268/2017 Okresného súdu Poprad. Pritom je zrejmé, že tento stav
vyvolal žalovaný, ktorý naformuloval vadnú zmluvu. Celkovo zaplatil žalobca žalovanému sumu 2773,78

eur teda čiastku vyššiu, než na akú žalovanému vznikol nárok vzhľadom na v rozsudku Okresného súdu
Poprad zo dňa 14.03.2018 č.k. 17Csp/268/2017 konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
Ďalejsavrozhodnutípoukázalonavýškudohodnutejúrokovejsadzby,ktorájehruboodporujúcadobrým
mravom. V konaní 17Csp/268/2017 sa tiež konštatovalo, že Dohoda o poskytovaní služieb upravená v
bode 8.1. zmluvy o revolvingovom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

39. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a podobne. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je preto potrebné považovať
finančné zadosťučinenie vo výške 100,- eur, tak ako to priznal súd prvej inštancie. Takto priznané

finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcovi, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi
satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou
žalovaného, ktorý závadne konal. Žalobca sa v tomto prípade úspešne domohol svojho práva, a teda
boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

40. Správnym je i rozhodnutie o trovách konania. V danom prípade predmetom konania bol nárok
žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie. Výška uplatňovaného nároku, teda bez akýchkoľvek
pochybností závisela od úvahy súdu. Aj keď Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné
úprave obsiahnuté v ust. § 142 ods. 3 O.s.p., uvedené neznamená, aby nová právna úprava vylučovala
osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška

plnenia závisela od úvahy súdu. Pri uplatňovaní nároku na primerané finančné zadosťučinenie bolo
povinnosťou žalobcov v žalobe uviesť jeho požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že
presné stanovenie výšky plnenia je závislé od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby aj súdom prisúdená
výška plnenia bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania, vrátane tarifnej hodnoty preurčeniezákladnejsadzbytarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužbyvprípade,žestranajezastúpená
advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu
prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov, čomu zodpovedá aj systematické začlenenie ust. §

255 C.s.p. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj vtedy, ak súd
priznal nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí
od úvahy súdu..

41.Vychádzajúczuvedenéhoodvolacísúdpostupomvyplývajúcimzustanovenia§387C.s.p.rozsudok,

s výnimkou nenapadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 387 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením§255ods.1C.s.p..Dôvodomtakéhotorozhodnutiaotrováchbolaskutočnosť,žežalobcovi
v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).