Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. september 2011

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Cb/67/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2206200381
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2011:2206200381.17

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu :
F.M. Servis s.r.o. , so sídlom ul. H. Meličkovej č. 13, Bratislava, IČO : 35764350, zast. JUDr. Martinom
Sečanským, advokátom, so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 1, proti žalovanému : Euro
LOGOS, s.r.o., so sídlom Senecká cesta č. 2, Šamorín, IČO : 36232475, o návrhu na zaplatenie istiny
15.800,31 € a vzájomnom návrhu odporcu o zaplatenie 15.800,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 15.800,-€ s úrokom z omeškania 14% ročne zo sumy
15.800,-€ od 3.6.2005 až do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vzájomný návrh odporcu sa z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 8.155,06 € k rukám JUDr. Martina
Sečanského , do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom podaným dňa 16.5.2006 domáhal zaplatenia istiny 476.000,-Sk (15.800, €) s
príslušenstvom titulom poskytnutého preddavku na kúpu nehnuteľnosti, keď súd platobným rozkazom
vydaným dňa 18.5.2006, č.k. 5Rob 26/06-29 vyhovel návrhu v celom rozsahu. Proti platobnému
rozkazu v zákonnej lehote podal odpor žalovaný, ktorý žiadal platobný rozkaz zrušiť a nariadiť vo veci
pojednávanie a súčasne si uplatnil započítanie pohľadávky zo vzájomnej istiny vo výške 690.000,-Sk
(22.903,80 €) a rozdiel priznať ako vzájomný návrh vo výške 214.000,-Sk (7.103,50 €) s odôvodnením,
že žalobca nesplnil podmienky stanovené v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, keď mu nebol poskytnutý
príspevok z eurofondov, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
690.000,-Sk. Včas podaným odporom sa platobný rozkaz zo zákona zrušuje a súd vo veci nariaďuje
pojednávanie s poukazom na § 174 ods. 2 O.s.p.

Prvostupňový súd vo veci rozhodol opakovane, keď jeho rozhodnutie bolo opakovane zrušené
odvolacím súdom, kde bol vyslovený rozdielny právny názor na posúdenie splnenia povinnosti
navrhovateľa, vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.3.2007, č.k. 5Cb 67/06-95 zaviazal súd žalovaného na zaplatenie
istiny žalobcovi v sume 476.000,-Sk so 14% úrokom z omeškania od 3.6.2005 až do zaplatenia, ako aj
trov konania a vzájomný návrh žalovaného zamietol, keď dospel k záveru, že žalovaný na úkor žalobcu
sa bezdôvodne obohatil tým, že si prisvojil časť preddavku vyplateného na kúpnu cenu v uvedenej výške,
ktorá nebola účastníkmi spochybnená a ktorú podľa dokladov predložených žalobcom tento vyplatil
žalovanému v dvoch čiastkach 400.000,-Sk a 76.000,-Sk. Právnym dôvodom zaplatenia preddavku
na kúpnu cenu bola zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 8.9.2004, podľa ktorej mala

byť pri splnení v zmluve uvedených podmienok účastníkmi, do 31.1.2005 uzatvorená kúpna zmluva
na konkrétnu nehnuteľnosť. K uzatvoreniu samotnej kúpnej zmluvy nedošlo, čím odpadol dôvod na
účel ktorý bol preddavok poskytnutý. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalovaný, ktoré
odôvodnil tým, že bol neúplne zistený skutkový stav, keď neboli vykonané navrhované dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočnosti. Súd sa nevyporiadal s predloženými dôkazmi a rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmluvná pokuta, ktorej započítanie sa domáhal,
opieral o tvrdenie, že neide o započítanie pohľadávky z dôvodu sankcie za nepridelenie nenávratného
finančného príspevku z Európskych štrukturálnych fondov, ale z dôvodu, že žalobca nepodal žiadosť
o pridelenie týchto finančných prostriedkov na Ministerstvo hospodárstva SR, respektívne ho podal
nekvalifikovane, čím zmaril príležitosť k tomu, aby došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy podľa článku I
zmluvy o uzavretie budúcej zmluvy. Nestotožňoval sa ani s právnym názorom súdu I. stupňa, podľa
ktorého zmluva o budúcej zmluve je platnou. Mal za to, že zmluva o budúcej zmluve obsahuje všetky
právnymi predpismi požadované podstatné náležitosti, a okrem nich obsahuje aj ďalšie náležitosti medzi
ktoré patria aj dojednania obsiahnuté v článku III, preto nie je možné, vzhľadom na akcesoriskosť
zabezpečovacích prostriedkoch chápať jej obsah, ako dva samostatné záväzkovo právne vzťahy,
pretože sa jedná o jednu zmluvu a článok III je jej súčasťou, ako vedľajšie dojednanie zmluvných
strán, z ktorej vyplýva jednoznačne výška zmluvnej pokuty, ale aj povinnosť s ktorými zmluvná
pokuta korešponduje, pričom zákon neurčuje, že by tieto povinnosti museli byť vyjadrené v osobitnom
ustanovení zmluvy. Nestanovuje, že by museli byť vyjadrené pozitívnym spôsobom. Zmluva o budúcej
zmluve podľa odporu jednoznačne obsahovala vymedzenia práva a povinnosti jednotlivých zmluvných
strán, i keď niektoré negatívnym spôsobom, preto nepovažoval stanovisko súdu I. stupňa za dôvodné, že
nie sú uvedené záväzky za porušenie, ktorých by žalobcovi vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu.
Jednoznačne zotrval na svojom názore, že podľa článku III/1 vyplýva, že navrhovateľ mal povinnosť
podať žiadosť o poskytnutie finančnej výpomoci z európskych štrukturálnych fondov na Ministerstvo
hospodárstva SR vychádzajúc z § 17 ods. 1 Zák.č. 231/l999 Z.z. o štátnej pomoci v znení účinnom
od 1.5.2004, podľa ktorého sa žiadosti podávali na vecne príslušnom ministerstve alebo právnickej
osobe, prostredníctvom ktorej sa tieto prostriedky poskytli, z čoho vyplýva, že pokiaľ by žalobca podal
žiadosť na Ministerstvo hospodárstva, nebola by táto zamietnutá z dôvodu nepríslušnosti. Navrhovateľ
však žiadosť podal na Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania, preto žalovaný
nesúhlasil s názorom súdu I. stupňa, ktorý považoval postup navrhovateľa za správny, čo považoval
za zásah súdu do zmluvnej slobody strán, čo bolo treba považovať, že rozhodnutie I. stupňového
súdu bolo rozhodnutím bez právneho dôvodu, a opodstatnenia, pretože zmluvné strany sa jednoznačne
dohodli, že žiadosť bude podaná na Ministerstvo hospodárstva, iná dohoda nebola. Tým žalobca nesplnil
svoju povinnosť podať predpísanú žiadosť na Ministerstvo hospodárstva SR a takto nesplnil ani kritéria
formálnej kontroly, a bola z posudzovania automaticky vylúčená, čím nevstúpila do fázy odborného a
relevantného hodnotenia. Žalobca sa týmto konaním mal zbaviť možnosti dostať finančné prostriedky.
Rovnako poukázal na skutočnosť, že každá zmena uzatvorenej zmluvy mala byť v písomnej forme. V
prípade neposkytnutia prostriedkov z európskych štrukturálnych fondov a ak nedôjde k uzavretiu kúpnej
zmluvy mal žalobca odškodniť žalovaného poskytnutím zálohy 400.000,-Sk.

Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 6.11.2007, č.k. 21Cob 182/2007-127 bol rozsudok súdu
I. stupňa zrušený a vrátený na ďalšie konanie, keď odvolací súd dospel k názoru, že rozhodnutie
súdu I. stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie zrušil a vrátil na
ďalšie konanie. Nesprávnosť právneho posúdenia dôvodil tým, že i keď súd I. stupňa použil správny
právny predpis v súvislosti s právnou úpravou zmluvnej pokuty, nesprávne ho vyložil, čím zároveň
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, keď pre nesprávne právne posúdenie došlo k porušenie
procesného práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia a vyhodnotenie dôkazov v súlade so zákonom /
§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p./. Uložil súdu I. stupňa, ktorý je viazaný právnym názorovom odvolacieho
súdu, vyzvať účastníkov, aby označili všetky dôkazy, ktoré žiadali vykonať v súvislosti s právnou
kvalifikáciou vzájomného návrhu odvolacím súdom, doplniť dokazovanie, pri ktorom bude vychádzať z
právneho posúdenia nároku na zmluvnú pokutu, ktorý odvolací súd označil za dôvodný. Tento posúdi
v spojení s uplatneným príslušenstvom pohľadávky a vo veci opäť rozhodne. Skonštatoval, že z
vykonaného dokazovania dovtedy jednoznačne vyplynulo, že žalobca nesplnil záväzok, ktorý mu z
dohody vyplýval, t.j. nepodal žiadosť na Ministerstvo hospodárstva SR ako orgán, ktorý je k tomuto úkonu
určený, Zák.č. 231/l992 o štátnej pomoci § 17 ods. 1 . Z uvedeného dôvodu právny záver I. stupňového
súdu, ktorý mal za to, že nepodanie žiadosti na Ministerstvo hospodárstva SR, ale na Národnú agentúru
pre rozvoj malého a stredného podnikania, nie je porušením povinnosti neobstál. Poukázal na to, že
v prípade vzťahov upravených Obch. zákonníkom, v ktorom zodpovednosť je upravená na princípe

objektívnej zodpovednosti. Dlžník zodpovedá za porušenie povinností bez ohľadu na zavinenie . Keďže
žalobca nesplnil hlavný záväzok , ktorý bol zabezpečený zmluvnou pokutou, bolo povinnosť podať
žiadosť na Ministerstvo hospodárstva 30.9.2004. Tým porušil dohodnutý záväzok, v dôsledku čoho mu
vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.

Následne rozsudkom dňa 29.5.2009 zaviazal prvostupňový súd žalobcu na zaplatenie pohľadávky
žalovanému 7.103,50 €, ako aj trov konania vo výške 5.625,01 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým bol viazaný, ktorý vyslovil vo svojom zrušujúcom
uznesení zo dňa 6.11.2007 č.k. 21Cob 182/2007-127.

Uznesením Krajského súdu z 21.7.2010, č.k. 21Cob 369/2009-167 bol rozsudok súdu I. stupňa zrušený,
a vec vrátená na ďalšie konanie, kde zaujal právny názor , že pokiaľ aj v zmluve účastníci za
adresáta žiadosti žalobcu označili Ministerstvo hospodárstva SR, ktorý je vyhlasovateľom výzvy na
predkladanie projektov, nemožno za porušenie dohody a za podanie žiadosti inému, ako určenému
subjektu považovať jej podanie Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorá je
podľa stanoviska Ministerstva a predloženého listinného materiálu jednou z implementačných agentúr
v pôsobnosti ministerstva a bola úkonmi poskytovaní štátnej podpory malým a stredným podnikateľom
ministerstvom poverená (podľa obsahu výzvy), bolo sídlo agentúry výslovne určené za miesto pre
doručovanie žiadosti projektov a keď súd I. stupňa podanie žiadosti vyhodnotil ako na nesprávne
podanom orgáne, bolo potrebné prehodnotiť.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámení sa so zmluvou o
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 8.9.2004, LV č. 1514 Správy katastra v Dunajskej Strede,
faktúry č. 241061, 241063, 241070, výpisov z obchodného registra, faktúrou č. 251047, dohody
medzi zmluvnými stranami zo dňa 7.9.2004, oznámenie navrhovateľa adresované odporcovi dňa
30.9.2004, potvrdenia o prijatí žiadosti o poskytnutí nenávratného finančného príspevku pre žiadateľa
zo súkromného sektora zo dňa 30.9.2004, ev.č. 0354, zmluva zo dňa 11.4.2005 o rozhodnutí komisie
o nepridelenie návratného finančného príspevku, oznámenie o rozhodnutí hodnotiacej komisie zo
dňa 4.4.2005, stanoviska Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 26.1.2007, zadovážením Príručky pre
žiadateľa v rámci schéme podpory existujúcich a začínajúcich podnikateľovi vydané Ministerstvom
hospodárstva SR, stanovisko ministerstva zo dňa 13.2.2008 a 8.2.2008, stanovisko Ministerstva
hospodárstva SR zo dňa 12.2.2009, webová stránka Ministerstva hospodárstva SR v súvislosti s
poskytovaním dotácii z eurofondov, na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :

Z výpovede účastníkov konania ako aj z predmetu zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy bolo nesporne
preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve dňa 8.9.2004,
na základe ktorej si účastníci dojednali v článku I odpredaj nehnuteľnosti odporcom navrhovateľovi
vedené na LV č. 1514 v kat. úz. Šamorín, ako hangárový sklad surovín na 805/5 ako aj parc.č.
905/5, 950/6, 950/21 zastavanej plochy a nádvoria. Podľa bodu II v článku 1 zmluvy, v prípade, že
sa poskytnú navrhovateľovi finančné prostriedky z európskych štrukturálnych fondov prostredníctvom
Ministerstvom hospodárstva, najneskôr do 31.1.2005, keď mali najneskôr uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom mali byť uvedené nehnuteľnosti v celosti za kúpnu cenu 6.900.000,-Sk vrátane DPH. V
článku II v bode 1 si dojednali účastníci konania v prípade, že nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy do
31.1.2005, možnosť jednostranného odstúpenia od zmluvy predávajúcim a takisto v prípade, ak sa
nerozhodne o poskytnutí finančných prostriedkov v prospech navrhovateľa. V článku III si účastníci
konania dojednali zmluvnú pokutu vo výške 690.000,-SDk a jej zaplatenie druhej zmluvnej strane do 15
dní odo dňa, keď nastanú konkrétne skutočnosti špecifikované v bodoch 1 až 4 tohto článku. Podľa bodu
1 v článku III mal nárok odporca na zmluvnú pokutu, ak budúci kupujúci nepodá žiadosť o poskytnutie
prostriedkov na Ministerstvo hospodárstva SR do 30.9.2004 alebo písomne neoznámi budúcemu
predávajúcemu do 5 pracovných dní podanie tejto žiadosti. Podľa bodu 2 mal nárok predávajúci
na zaplatenie zmluvnej pokuty, ak budúci kupujúci písomne neoznámi budúcemu predávajúcemu
do 5 pracovných dní výsledok rozhodnutia Ministerstve hospodárstva SR o poskytnutí finančných
prostriedkov z európskych štrukturálnych fondov budúcemu kupujúcemu. Podľa bodu III v článku 3 pri
poskytnutí finančných prostriedkov zo strany Ministerstva hospodárstva SR a neuzavretí kúpnej zmluvy
ktorékoľvek zo zmluvných strán do 14 pracovných dní zaplatí táto zmluvná strana uvedenú zmluvnú
pokutu druhej zmluvnej strane. Podľa bodu IV uvedeného článku, ak finančné prostriedky zo strany

Ministerstva hospodárstva SR nebudú poskytnuté resp. žiadosť budúceho kupujúceho budú zamietnuť,
mal zaplatiť budúci kupujúci zmluvnú pokutu budúcemu predávajúcemu.

Vychádzajúc z ust. § 1 ods. 1 a 2 obch. zák. v danom prípade ide o spor medzi podnikateľmi, kde
navrhovateľ ako právnická osoba je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I pod
č. 1857/B ako F.M. Servis s.r.o., so sídlom v Bratislave, H. Meličkovej č. 13, IČO : 35 764 350 dňom
zápisu od 20.4.l999 a odporca ako právnická osoba, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
v Trnave pod č. 11510/T pod obchodným menom Euro LOGOS, s.r.o., so sídlom Senecká cesta 2,
Šamorín, IČO : 36 232 475 dňom zápisu 17.6.l999, ktoré spory sú upravené ustanoveniami Obch.
zákonníka s výnimkou, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovením, sa potom riešia
podľa predpisov občianskeho práva. To znamená, že niektoré otázky nemožno posudzovať podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, pretože sú upravené výlučne len v občianskom zákonníku, je
považný Obchodný zákonník ako zákon špeciálny a Občiansky zákonníka ako všeobecný právny
predpis. Obchodný zákonník nepozná inštitúciu zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je upravená v
Občianskom zákonníku v ust. § 544 a § 545.

Podľa § 544 ods. 1 až 3 Obč. zák. Ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený
spôsob jej určenia.

Ustanovenia v zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom /penále/.

Podľa § 275 ods.1 Obch.zák. ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom rokovaní alebo zahrnuté do
jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

Podľa § 17 ods. 1 Zák.č. 231/l999 Z.z. o štátnej pomoci, v znení novely, žiadosti o poskytnutie
štátnej pomoci z prostriedkov k štátneho rozpočtu, sa podávajú vecne príslušnému ministerstvu, alebo
právnickej osobe, prostredníctvom ktorej sa tieto prostriedky poskytujú.

Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona, na poskytnutie štátnej pomoci nie je právny nárok.

Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia, zmluvná pokuta slúži ako zabezpečovací prostriedok pre
dosiahnutie väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Kým právne sankcie, ktoré plynú pri
nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, ku vzniku špeciálnych zabezpečovacích
právnych prostriedkov je potrebný právny úkon. Preto všetky tieto zabezpečovacie prostriedky majú
akcesorickú povahu pri svojom vzniku sa predpokladá existencia hlavného záväzku, na zabezpečenie
ktorého majú slúžiť. Zásadne zmluvnú pokutu možno dohodnúť len pre prípad nesplnenia záväzku
vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Pre platnosť si zmluvná pokuta
vyžaduje dohodu v písomnej forme.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 6.11.2007 č.k.21Cbo 182/2007-127,treba
posudzovať zmluvu podľa jej obsahu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve podľa ust. § 275 ods.1 Obch.
zákona, kedy možno konštatovať, že do jednej spoločnej listiny sú zahrnuté viaceré zmluvy, keď
výpovede účastníkov konania preukázali, že pri rokovaní o uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
došlo k uzatvoreniu i dohody o zmluvnej pokute.

Listina označená názvom Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy obsahuje tak zmluvu o budúcej
kúpnej zmluve na nehnuteľnosť (článok I. a II.)ako i dohodu o zmluvnej pokute medzi účastníkmi, ktorý
si zmluvnou pokutou zabezpečili splnenie určitého záväzku navrhovateľa.

V článku III predmetnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve si dojednali účastníci konania zmluvnú pokutu
pre prípad, ak nastanú skutočnosti, že by navrhovateľ nepodal žiadosť o poskytnutie prostriedkov na
Ministerstvo hospodárstva SR do 30.9.2004, ak by neoznámil do 5 pracovných dní výsledok rozhodnutia
Ministerstva hospodárstva SR o poskytnutí finančných prostriedkov, ak by nedošlo k uzavretiu kúpnej

zmluvy, napriek poskytnutým finančným prostriedkom do 14 pracovných dní a v prípade, ak by sa
neposkytli finančné prostriedky budúcemu kupujúcemu, že by bol návrh zamietnutý.

K problematike príslušného orgánu na prijímanie žiadostí týkajúcich sa uplatneného finančného
príspevku na príslušnom orgáne, sa vyjadrilo Ministerstvo hospodárstva SR v prípise zo dňa 26.1.2007,
kde skonštatovalo, že postup žalobcu pri podaní žiadostí na Národnú agentúru pre rozvoj malého a
stredného hospodárstva bolo správnym postupom, pretože v samotnej výzve boli usmernení žiadatelia
a uložená povinnosť predložiť žiadosti o projekt vrátane povinných príloh do sídla agentúry. Ďalej
Ministerstvo rozpísalo postup pre prijatie projektov, akceptovanie žiadosti, tak po formálnej stránke, ako
aj po odbornej stránke, keď žiadosť navrhovateľa nevyhovovala po formálnej stránke.

V tomto smere bola opakovane daná žiadosť na Ministerstvo na návrh žalobcu, majúc za to, že mal
dodržať zákonom stanovený postup, keď žiadosť podával nie na Ministerstve hospodárstva, ale na
Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania, pridržiavajúc sa usmernenia a príručky pre
žiadateľa v rámci schémy, podpisov existujúcich a začínajúcich podnikateľov, ktoré malo byť zverejnené
na internete Ministerstva hospodárstva, ktorého originál výtlačku predložil súdu na pojednávaní dňa
22.5.2008. Z dokladu na strane 10 vyplynulo, že adresátom na poskytnutie dotácie a spôsob podania
žiadosti , aby boli akceptovateľné, v prípade zaslania faxom, alebo elektronickou poštou, alebo doručené
na inú adresu, nebudú akceptované. Túto okolnosť považoval žalobca za nové skutočnosti, ktoré neboli
známe v čase rozhodnutia prvostupňového súdu, ani rozhodnutia odvolacieho súdu. Tvrdil, že samotná
príručka bola zverejnená na Ministerskej stránke ešte predtým, ako došlo k uzavretiu zmluvy, keď dňa
12.2.2009 Ministerstvo hospodárstva SR sa vyjadrilo, že k vyhláseniu výzvy na podávanie projektov
v rámci sektorového operačného programu priemyslu, služby, podpory rozvoja nových a exitujúcich
podnikov a služieb bolo vyhlásené 15.6.2004 a v ten istý deň mala byť zverejnená aj na webovej
stránke Ministerstva. Súčasne s tým bolo zverejnené aj v denníkoch Pravda a Hospodárske noviny dňa
15.6.2004 so všetkými relevantnými podkladmi. S tým mala byť zverejnená aj Príručka pre žiadateľa,
ktorú skutočnosť však vzhľadom na odstup času bolo technicky nemožné spätne preukázať dátum
zverejnenia konkrétnej prílohy k výzve. Z uvedeného malo byť zrejmé, že žalobca pri podávaní žiadosti
sa držal postupu stanovené Ministerstvom hospodárstva po výzve na predkladanie projektov, kde označil
orgán na ktorý sa mali podávať žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na Národnú
agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania, Záhradnícka č. 153, Bratislava a to v lehote do
30.9.2004 do 16,00 hod.

Z uvedených dôvodov neobstoja tvrdenia žalovaného, že žalobca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu
zo zmluvy o budúcej zmluve, keď žalobcovi nebol poskytnutý finančný príspevok z dôvodu zamietnutia
návrhu, a rovnako, že nepodal žiadosť na príslušné Ministerstvo hospodárstva, ale podávali ju na
Agentúru, poverenú s vybavovaním žiadosti ministerstvom. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu o posúdení platnosti dojednania o zmluvnej pokute, keď
zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy sa riadi právnym režimom upraveným § 275 ods.1 Obch.zák.,
kedy možno konštatovať, že do jednej spoločnej listiny boli zahrnuté viaceré zmluvy. Listina o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy potom obsahuje tak zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na nehnuteľnosť, podľa
článkov I. a II., ako i dohodu o zmluvnej pokute medzi účastníkmi a to žalovaným ako veriteľom, ktorý
si zmluvnou pokutou zabezpečil splnenie záväzku žalobcom ako dlžníkom.

Zo znenia článku III. bod 1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyplýva dohoda účastníkov na zmluvnej
pokute vo výške 690 000,-Sk, ktorou sa zmluvné strany dohodli, že ak žalobca, v zmluve označený ako
budúci kupujúci, nepodá žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov na Ministerstvo hospodárstva
SR do 30.9.2004, alebo písomne neoznámi budúcemu predávajúcemu - žalovanému do 5 pracovných
dní podanie tejto žiadosti, zaplatí žalovanému zmluvnú pokutu. Potom podľa obsahu článku III. bod 1. za
hlavný záväzok žalobcu bolo treba považovať povinnosť žalobcu podať žiadosť o poskytnutí prostriedkov
na Ministerstvo hospodárstva SR do 30.4.2004, ktorý bol jedným z viacerých v zmluve uvedených
hlavných záväzkov, porušenie ktorých malo za následok vznik nároku na zmluvnú pokutu. Ak by žalobca
tento hlavný záväzok nesplnil, ktorý je obsiahnutý na jednej listine zo zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy, by ju nesplnil bez ohľadu na zavinenie, potom by porušil dohodnutý záväzok, v dôsledku čoho
by mu vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.

Ďalší bod 2, v článku III ukladalo oznámiť predávajúcemu kupujúcim písomne do 5 dní výsledok
rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR o poskytnutí finančných prostriedkov. Túto povinnosť žalobca

splnil, keď oznámil výsledok komisie dňom 30.9.2004 (čl.59). Pokiaľ ide o bod 3 v článku III, by sa
mohlo považovať povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu pri nesplnení tejto povinností uzavrieť zmluvu do
14 pracovných dní, pri poskytnutí finančných prostriedkov zo strany Ministerstva hospodárstva SR, ak
by žalobca alebo žalovaný z nejakých dôvodov nepristúpil k uzavretiu kúpnej zmluvy. Táto podmienka
však splnená nebola vychádzajúc z hlavného záväzku odkúpenia nehnuteľnosti v prípade poskytnutia
finančných prostriedkov, teda samotné odkúpenie nehnuteľnosti bolo podmienené poskytnutím dotácii
navrhovateľovi, k čomu nedošlo. Táto podmienka nemohla byť splnená ak nenastúpili následky
dojednané v článku III v bode 3 Zmluvy, nakoľko finančné prostriedky žalobcovi neboli poskytnuté a
neodmietol uzavrieť kúpnu zmluvu. Pokiaľ ide o bod 4 článku III, zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade,
ak finančné prostriedky zo strany Ministerstva hospodárstva SR nebudú poskytnuté, alebo ak žiadosť
žalobcu bude zamietnutá. Je zrejmé, že nejde o nárokovateľnú pohľadávku, výsledok žalobca nemohol
ovplyvniť. Zo správy z Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 26.1.2007 (čl.74) vyplynulo, že každá
žiadosť o poskytnutie nenávratných prostriedkov musela prejsť formálnou kontrolou, kde sa kontroloval
administratívny súlad predložených žiadostí v nadväznosti na podmienky zadefinované vo výzve na
predkladanie projektor. Pri nesplnení týchto podmienok boli žiadatelia z ďalšieho hodnotenia vylúčený.
Následne nato nadväzovalo odborné posúdenie žiadostí a projektov, ktoré hodnotilo projekty po stránke
technickej a finančnej. V prípade žalobcu, ich žiadosť bola vylúčená z formálnych dôvodov, dňom
4.4.2005, keď neobsahovala zápisnicu o verejnom obstarávaní, ktoré v prípade žalobcu neexistovalo,
nakoľko žalobca nerealizoval pred podaním žiadosti verejné obstarávanie. Voči tomuto rozhodnutiu zo
zákona opravný prostriedok neexistuje, žalobca nemal možnosť zjednať nápravu. Zo zmluvy o budúcej
kúpnej zmluvy nevyplýva žiadna povinnosť žalobcu zabezpečiť finančné prostriedky na poskytnutie,
ktorých v zmysle § 18 ods.1 zákona č.231/1999Z.z. o štátnej pomoci nie je daný právny nárok, pričom
zmluvná pokuta sa môže vzťahovať len na porušenie určitej povinnosti vyplývajúcej z hlavného záväzku,
v danom prípade zo zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Keďže zo zmluvy takáto povinnosť nevyplýva,
nie je možné ho podmieňovať zaplatením neexistujúcej povinnosti, ktoré nemohol žalobca porušiť,
zaplatením zmluvnej pokuty. Preto ani v tomto prípade nebol dôvod na úhradu zmluvnej pokuty.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák. s poukazom na § 1 ods. 2 Obch., zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepodstivých zdrojov.

Žalovaný získal bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa tým, že si prisvojil časť preddavku
na kúpnu cenu vo výške 476.000,-Sk, ktorá výška nebola spochybnená účastníkmi konania. Bola
preukázaná aj predloženými faktúrami, na základe ktorých navrhovateľ sumu zaplatil v dvoch čiastkach
400.000,-Sk a 76.000,-Sk. Právnym dôvodom zaplatenia preddavku na kúpnu cenu bola zmluva o
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, teda medzi účastníkmi konania mala byť uzavretá kúpna zmluva na
nehnuteľnosť do 31.1.2005. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, tým odpadol dôvod pre ktorý bol
preddavok poskytnutý. Bezdôvodné obohatenie, ktoré získal žalovaný, bol majetkový prospech získaný
plnením z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu na úkor koho sa získal, v danom prípade žalovaný je povinný vydať majetkový prospech 476.000,-
Sk žalobcovi na úkor ktorého ho získal.

Pokiaľ ide o dohodu uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 7.9.2004 o nakladaní s predmetom zálohu
do výšky 400 000,-Sk, keď zmluva o budúcej zmluve bola podpísaná až dňom 8.9.2004, sa dohoda týkala
neexistujúceho záväzku žalobcu, neexistoval žiadny právny dôvod jeho , na základe čoho sa poskytnutá
záloha mala stať vlastníctvom žalovaného. To, že žalovaný si bol vedomí neodôvodneného privlastnenia
si preddavku k neexistujúcej zmluve, svedčí aj faktúra, ktorú vystavil žalovaný pod č.251046, ktorou
dobropísal žalobcovi poskytnutú zálohu, ktorú žiada započítať. Ak by ju považoval za dôvodnú, žiadal
by zaplatenie celého preddavku a do výšky zmluvnej pokuty 690 000,-Sk(22903,08€).Súd posúdil
pohľadávku žalovaného čo do zaplatenia preddavku za nárok , ktorý získal žalovaný plnením bez
právneho dôvodu v čase uzavretia dohody dňa 7.9.2004, keď zmluva o budúcej zmluve bola uzavretá
až 8.9.2004.

Žalobca si uplatnil príslušenstvo pohľadávky úrok z omeškania z istiny 476.000,-Sk od 3.6.2005 až do
zaplatenia vo výške 14% ročne, ktorý nárok oprel o ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. požadoval úrok z
omeškania 14%, bez bližšieho zdôvodnenia doby od ktorej si uplatňuje úrok z omeškania navrhovateľ.
Kúpna zmluva mala byť uzavretá medzi účastníkmi konania do 31.1.2005, keď následne k uzavretiu

kúpnej zmluvy nedošlo, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vznikol dňom nasledujúcim po
uplynutí tejto doby, teda od 1.2.2005, keď si žalovaný musel byť vedomý, že predmetný preddavok
zadržuje bez právneho dôvodu.

Výška úrokov z omeškania sa posudzuje v zmysle § 261 ods. 6 Obch. zák. novely č. 432/00 Z.z. účinnosti
od 1.1.2005, v zmysle ktorého touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkové vzťahy a zmluvy medzi osobami, uvedené v ods. 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave 2
tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými
ustanoveniami o tomto zmluvnom type v občianskom zákonníku, a týmto zákonom. To znamená,
že pokiaľ ide o zaplatenie úrokov z omeškania sa spravujú právne vzťahy, pokiaľ ide o podnikateľov
ustanoveniam Obchodného zákona, vychádzajúc zo subsidiárneho postavania Obč. zákona, oproti
Obchodnému zákonníku, ktorý má všeobecnú povahu.

Podľa § 365 Obch. zák. Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne v čas svoj záväzok a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je
v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok, v dôsledku omeškania sa veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho
časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úrok z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie,
než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym
dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky
Slovenska platná prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije
počas celého tohto polroka.

Žalobca si uplatnil úrok z omeškania s účinnosťou od 3.6.2005, výška úrokov z omeškania v prvom
polroku pred vznikom nároku činila 4%. Po pripočítaní 10% úrok z omeškania predstavuje 14% z istiny.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči odporcovi,
ktorý nebol úspešný. Trovy konania predstavujú súdny poplatok z návrhu vo výške 28.560,-
Sk(948€), z odvolania 1.374,-€ a trovy právneho zastúpenia za 15 úkonov právnej pomoci /
prevzatie veci 24.6.2005, spísanie návrhu 2.1.2006, vyjadrenie 18.9.2006, účasť na pojednávaniach
dňa 26.10.2006, 12.12.2006, 27.3.2007, 30.3.2007-vyhlásený rozsudok, pojednávanie na odvolacom
súde dňa 6.11.2007, pojednávania 22.5.2008, 18.9.2008, 31.3.2009-odročené, 19.5.2009, odvolanie
dňa 18.6.2009, pojednávanie 28.6.2011 - odročené,23.9.2011/. Jeden úkon z hodnoty 476.000,-Sk
(15.800,31€),ďalej pre prehľadnosť počítané len v eurách podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky 655/04 Z.z.o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, počítané do podania vzájomného
návrhu a odporu proti platobnému rozkazu 27.6.2006, následne súd vychádzal z hodnoty konania
690.000,-Sk,(22. 903,80€) čo zahrňovalo 476.000,-Sk hodnota uplatneného návrhu navrhovateľom a
214.000,-Sk vzájomný návrh odporcu.

Základná sadzba tarifnej odmeny za úkon do 27.6.2006 podľa § 10 ods. 1 cit. Vyhlášky v platnom znení z
hodnoty konania 15 800,31€ je do 33.193,92€, nad 6 638,78€, 220,74€ + 16,60€ za každých aj začatých
1 659,70€ prevyšujúcich 6 638,78€. Rozdiel 15.800,31€ - 6. 638,78€ = 9.161,53€ v ktorom je začatých
1 659,70€ šesťkrát.6 x 16,60€ = 99,6€. Odmena za úkon činí 220,74€ + 99,6€ = 320,34 € ide o 2 úkony
právnej pomoci uvedenej hodnote, prevzatie veci a spísanie návrhu, 2 x 320,34€ = 640,68€.

Trovy konania počítané z hodnoty po podaní vzájomného návrhu celkom 690.000,-Sk(22 903,8€), ktorá
suma je do rovnakého rozpätia hodnoty ako v prípade uplatneného nároku žalobcom, potom odmena
za úkon činí 220,74€ + 16,60€ za každých začatých 1 659,70€ prevyšujúcich 6. 638,78€. 22. 903,8€
- 6. 638,78€ = 16 265,02€ v ktorej sume je začatých 1 659,70€ desaťkrát. 10 x 16,60€ = 166€. 166€
+ 220,74€ = 386,74€. Počet úkonov po 27.6.2006 bolo trinásť z toho dva úkony účasti na pojednávaní
31.3.2009 a 28.6.2011, ktoré boli odročené, kde prislúcha 1-ina odmeny podľa § 14 ods.5 písm. b/v znení
novely vyhlášky č.232/2010Z.z. Z odmeny 386,74€ jedna štvrtina činí 96,69€. 11 úkonov x 386,74€ =
4.254,36€ + ( 2 x 96,69 = 4.254,36€ + 193,38€ = 4.447,74. Celkom tarifná odmena za 15 úkonov činí
5.088,42€.

Advokát si účtoval hotové náklady formou režijného paušálu podľa § 15 a 16 ods.3 vyhlášky
č. 655/2004Z.z. 1/100- inu z výpočtového základu stanoveného podľa § 1 ods.3 vyhlášky ,

ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok
predchádzajúceho kalendárneho roka( ďalej len výpočtový základ). V prípade úkonu dňa 24.6.2005
výška výpočtového základu činila 15 008,-Sk, z toho režijný paušál činí 150,-Sk(4,98€).Výška režijného
paušálu v roku 2006 z výpočtového základu 16 381,-Sk činila 164,-Sk (5,44€). V roku 2006 boli 4 úkony,
4 x 5,44€ = 21,76€. Výška výpočtového základu v roju 2007 činila 17 822,-Sk z toho režijný paušál 178,-
Sk (5,91€). V roku 2007 boli tri úkony advokáta 3 x 5,91€ = 17,73€. Výška výpočtového základu v roku
2008 činil 19 056,-Sk, z toho režijný paušál 190,-Sk(6,31€) V prípade dvoch úkonov 2 x 6,31€ = 12,62
€. V roku 2009 výška výpočtového základu činila 695,-€, z toho režijný paušál činí 6,95€. Počet úkonov
roku 2009 boli tri, 3 x 6,95€ = 20,85 €. Výška výpočtového základu v roku 2011 činila 741,-€, z toho
režijný paušál činí 7,41€. Počet úkonov dva, 2x 7,41€ = 14,82€. Celkom režijný paušál za 15 úkonov
činí 93,22 €.

V zmysle § 17 ods.1 vyhlášky si advokát účtoval stratu času strávený na ceste na pojednávanie, ktoré
bolo mimo miesta sídla advokáta, ktorá náhrada prestavuje 1/60=ini z výpočtového základu v tom-
ktorom roku, za každú začatú polhodinu. Strata času z Bratislavy do Dunajskej Stredy a späť, tri začaté
pól hodiny účasťou na pojednávanie dňa 26.10.2006, 12.12.2006, 27.3.2007 a 30.5.2007, 22.5.2008,
18.9.2008, 31.3.2009, 19.5.2009, 28.5.2011 a 23.9.2011, v každom prípade za 3 začaté pol hodiny. V
prípade úkonov za rok 2006 vo výške 273,-Sk(9,06€) z výpočtového základu 16.381,-Sk.Strata času
na jedno pojednávanie činí 3 x 9,06€ = 27,18€. V prípade dvoch pojednávaní 2 x 27,18€ = 54,36€.
Strata času v roku 2007 vychádzajúc z výpočtového základu 17.800,-Sk činila 297,-Sk(9,86€).Pri dvoch
úkonoch 2 x (9,86 x 3) = 29,58 x 2 = 59,16 €. Strata času v roku 2008 z výpočtového základu 19056,-
Sk činilo 317,6,-Sk(10,54€). V prípade dvoch pojednávaní 2x (3 x 10,54€)= 2 x 31,62€ = 63,24 €. Strata
času v roku 2009 z výpočtového základu 695,-€ činilo 11,58€ x 3 začaté pól hodiny = 34,74€ x 2 = 69,48
€. V roku 2011 boli dve pojednávania, pri výške výpočtového základu 741€, strata času za pól hodinu činí
12,35€ x 3 = 37,05€. Pri dvoch pojednávaniach 2 x 37,05€ = 74,10€. Celkom strata času činí 320,34 €

Rovnako súd priznal náhradu cestovných výdavkov s poukazom na § 15 písm. a/ cit. Vyhlášky,
v spojitosti s ust.§ 16 ods. 4 a § 7 ods. 1 a 2 Zák.č. 283/02 Z.z. o cestovných náhradách v
znení neskorších predpisov, podľa § 1 písm. b/ Opatrenia 260/04 o sumách základnej náhrady za
použitie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, keď advokát na pojednávania v dňoch
26.10.2006,12.12.2006, 27.3.2007 a 30.3.2007 použil svoje osobné motorové vozidlo na cestu z
Bratislavy do Dunajskej Stredy a späť na vzdialenosti štyrikrát absolvovanej cesty motorovým vozidlom
Škoda Fábia, celkom 416km ( č x 104km), pri priemernej spotrebe 7,1 litra/100km. Pri základnej náhrade
za použitie motorového vozidla 6,20 Sk x 416 = 2.579,20 Sk (85,61€) a náhrada za spotrebované
pohonné hmoty na pojednávanie dňa 26.10.2006, Bratislava - Dunajská Streda a späť 104km , pri
spotrebe 7,4l, pri cene benzínu 38,33Sk/l (1,27€/l), spotreba na 104km činí 9,41€. Náhrada za spotrebu
pohonnej hmoty dňa 12.12.2006 pri rovnakej spotrebe 7,41l/km, pri cene benzínu 37Sk/ l (1,22€/l)
činí 9,10€. Spotreba pohonných hmôt na pojednávanie dňa 27.3.2007, tým istým motorovým vozidlom,
pri priemernej spotrebe 7,41l/km, pri cene benzínu 36,26,-Sk/l(1,21€/l) činí 8,91€ a hotové náklady na
pohonné hmoty na pojednávanie dňa 26.3.2007 rovnako 8,91,-€, pri tých istých údajoch ako tri dni
predtým. Celkom náklady na pohonné hmoty 36,33€.Celkom cestovné za uvedené obdobie 121,94€.

Cestovné náklady účasťou na pojednávaní na odvolacom súde z Bratislavy do Trnavy a späť 107km
osobným motorovým vozidlom BMWX3 s priemernou spotrebou 7,2l/km, pri základne náhrade 6,20Sk
(0,21€), 107km x 0,21€ = 22,47€, náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 7,2l/
km, pri cene 39,71,-Sk/l(1,32€/l) = 9,51€. Celkom 31,98€.

Cestovné náklady účasťou na pojednávania v dňoch 22.5.2008, 18.9.2008 z Bratislavy do Dunajskej
Stredy a späť 104km x 2 cesty = 208km, osobným motorovým vozidlom BMW X3. Náhrada za použitie
motorového vozidla podľa § 1 opatrenia č.260/2004Z.z. základná náhrada činila (6,20,-Sk)0,21€ x 208km
= 43,68€. Náhrada za spotrebované pohonné hmoty dňa 22.5.2008, pri cene benzínu 43,07,Sk/l( 1,43€),
pri spotrebe 7,5l/km činilo 10,73€. Dňa 18.9.2008 pri cene benzínu 43,06,-Sk/l(1,43€), obdobne náhrada
za pohonné hmoty činila 10,73€. Celkom náklady na cestovné za uvedené obdobie činilo 65,14€.

Cestovné náklady pri účasti na pojednávaniach v dňoch 31.3.2009 a 19.5.2009 pri tej istej vzdialenosti
104km, pri použití totožného motorového vozidla so spotrebou 7,51l/km, pri základnej náhrade za
opotrebenie 0,183€ podľa § 1písm.b/ opatrenia č.632/2008Z.z. o sumách základnej náhrady za použitie
cestných motorových vozidiel. Pri absolvovaní dvoch pojednávaní 2 x 104km = 208km x 0,183€^=

38,06€. Náhrada pohonných hmôt dňa 31.3.2009 pri cene 1,05€, pri spotrebe 7,51l/km činí 7,89€ a dňa
19.5.2009 pri cene pohonných hmôt 1,06€ x 7,51l/km = 7,96€. Celkom náklady na cestovné za uvedené
obdobie činilo 53,91€

Cestovné náklady účasti na pojednávaniach v dňoch 28.6.2011 a 23.9.2011 pri tej istej vzdialenosti
104km jedna cesta, pri nezmenenej základnej náhrade 0,183€/km, náhrada za opotrebenie pri dvoch
cestách činí 208km x 0,183€/km 38,06€. Náhrada za použité pohonné hmoty, pri použití toho istého
osobného motorového vozidla pri spotrebe 7,51l/km pri cene pohonných hmôt dňa 28.6.2011 1,34€/l
činí 10,06€( 7,51l/km x 1,34€/l) a dňa 23.9.2011 pri cene pohonnej hmoty 1,33€/l, náklady na pohonné
hmoty činilo 9,99€.Celkom náklady na cestovné za uvedené obdobie činilo 58,11€. Celkom náklady na
cestovné advokáta činilo 331,08€.

Celkom trovy konania , ktoré vznikli navrhovateľovi pri uplatnení práva predstavujú sumu 8.155,06€

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je povinný odporca zaplatiť trovy advokátovi navrhovateľa a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku podľa § 160 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).