Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/201/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114236765
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5114236765.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: Ľudové

bytové družstvo v Žiline, so sídlom 1.mája 20/895, 010 01 Žilina, IČO: 00 176 958, zast. JUDr. Janka
Chorvátová, advokátka, so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, proti žalovanému: RL. zast.
Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47
240 997, o zaplatenie 149.951,63 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 127.348,01 Eur, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Vzájomnou žalobou zo dňa 16.10.2012 podanou v konaní 4C/291/2011, doručenou súdu dňa
18.10.2012, a vylúčenou na samostatné konanie uznesením zo dňa 29.10.2014, po čiastočnom
späťvzatí a rozhodnutí o zastavení v časti o zaplatenie sumy 20.000,- Eur uznesením zo dňa 11.02.2016
(l.č. 117) a po pripustení zmeny žaloby uznesením zo dňa 26.04.2017 (l.č. 222) sa žalobca domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.192,68 Eur titulom neuhradenia splatných zálohových
platieb za spotrebu vody (stočné, vodné) a do fondu údržby a opráv za obdobie 2010-2012 a sumy

127.348,01 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že suma 3.192,68 Eur
je splatný nedoplatok žalovaného za spotrebu vody a platby do fondov údržby a opráv za nebytové
priestory, pričom tieto nedoplatky boli riadne fakturované a sumu 127.348,01 Eur si žalobca uplatňuje
titulom bezdôvodného obohatenia ako ušlý zisk z prenájmu nebytových priestorov za obdobie od
01.01.2007 do 30.11.2013 za 83 mesiacov x nájomné v sume 497,91 Eur = 41.326,53 Eur (nájomca
MIRMAX, s.r.o.), nájomné od 01.05.2005 do 30.11.2013 za 103 mesiacov x nájomné 221,07 eur =
22.770,21 Eur (nájomca LAMOS), nájomné od 01.05.2005 do 30.11.2013 za 103 mesiacov x nájomné

614,09 Eur = 63.251,27 Eur (nájomca R.), spolu 127.348,01 Eur.

2. Po vykonaní rozsiahleho dokazovania súd rozsudkom zo dňa 18.05.2018 zamietol žalobcu v celom
rozsahu. Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie čo do zamietnutia žaloby na zaplatenie 127.348,01
Eur. Krajský súd v Žiline rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie, pričom v
časti odvolaním nenapadnutej (o zaplatenie 3.192,68 Eur) ponechal rozhodnutie súdu nedotknuté.
Odvolací súd mal za to, že prvostupňový súd nároky žalobcu neposudzoval - či žalovaný bol, resp. nebol

oprávnený držiteľ. Preto stanovil, že úlohou súdu bude opätovne rozhodnúť vychádzajúc z toho, že ak
žalovaný nebol oprávneným držiteľom, má žalobca nárok na zaplatenie získaného nájomného.3. Súd následne nariadil pojednávanie a opätovne vykonal dokazovanie vyjadrením sa strán a ich
zástupcov a oboznámením sa s obsahom spisu. Súd postupoval v zmysle intencií odvolacieho súdu
a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav, pričom predmetom konania zostalo len o

zaplatenie sumy 127.348,01 Eur titulom bezdôvodného obohatenia:

4. V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 18C/44/2016 sa žalobca domáhal určenia, že
Kúpnazmluvauzatvorenádňa06.02.2003adohodaourovnanízodňa05.02.2004medzipredávajúcim/
žalobcom/ a kupujúcim /žalovaným/ ohľadne prevodu nebytového priestoru č. XX/X v obytnom dome

súpisné č. XXX na prízemí vo vchode č. X vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku na parcele č. KN XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 o veľkosti XX/XXXX v k.ú. F. je neplatná; určenia, že kúpna
zmluva z XX.X.XXXX uzatvorená medzi predávajúcim/navrhovateľom/ kupujúcim /žalovaným/, ohľadne
prevodu nebytového priestoru č. X na 1. poschodí vo vchode č. X v obytnom dome súpisné č. XXX
a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu

k pozemku na parcele č. KN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 o veľkosti
XXX/XXXX v k.ú. F. je neplatná; určenia, že zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva nebytového
priestoru zo dňa 26.04.2004 medzi predávajúcim /žalobcom/ a kupujúcim /žalovaným/, ktorou odporca
bezodplatne nadobudol v podzemnom podlaží obytného domu súpis. č. XXX postavenom na parcele
č. KN XXXX/X vo vchode č. XX suteréne priestor č. X do vlastníctva X/X a spoluvlastnícky podiel

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku podiel XX/XXXX v k.ú. F., je
neplatná. V danom konaní žalovaný vzájomnou žalobou si uplatnil zaplatenie finančných prostriedkov,
ktoré vložil do predmetných nehnuteľností, čím ich značne zhodnotil. Jeho nárok bol vylúčený na
samostatné konanie vedené pod č.k. 4C/291/2011. V tomto konaní 4C/291/2011 žalobca vzájomnou
žalobou si uplatnil zaplatenie sumy 3.192,68 Eur titulom neuhradenia splatných zálohových platieb a

sumy 127.348,01 Eur titulom bezdôvodného obohatenia, čo bolo vylúčené na samostatné konanie do
tohto konania.

5. Súd mal zistené, že právoplatným rozsudkom zo dňa 19.07.2012 č.k. 18C/44/2016-566, bolo súdom
určené, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v k.ú. F. zapísaných Správou katastra Žilina

na LV č. XXXX ako nebytový priestor č. XX na prízemí vo vchode číslo 1, v obytnom dome so s.č. XXX
a vlastníkom prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc.č. XXXX/X, nebytový priestor
č.X v obytnom dome súp.č. XXX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckeho podielu k pozemku a priestoru č.X v suteréne obytného domu so súp.č. XXX vo
vchode č.XX a k tomu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a pozemku v podiele XX/XXXX. Teda skonštatoval, že zmluvy, na základe ktorých
žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti, sú neplatné a teda žalovaný nie je vlastníkom, ale
žalobca.

6. Keďže časť rozsudku o zaplatenie sumy 3.192,68 Eur nebola odvolaním dotknutá, v danej časti bol

rozsudok okresného súdu nedotknutý a teda v tej časti nadobudol právoplatnosť. Predmetom ďalšieho
konaniatakzostallennárokozaplateniesumy127.348,01Eur,pretosúdsaužviacnezaoberalnárokom
o zaplatenie sumy 3.192,68 Eur.

7. Žalobca si uplatnil sumu 127.348,01 Eur titulom ušlého zisku na úkor žalobcu, nakoľko žalobca

nemohol počas trvania neoprávneného vlastníctva dotknutých nebytových priestorov vo svojom mene
a vo svoj prospech tieto prenajať a mať tak z prenájmu priestorov majetkový prospech a preto si uplatnil
bezdôvodné obohatenie v podobe zisku z prenájmu nebytových priestorov, pričom výšku odôvodnil
znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 04.01.2011, podľa ktorého priestory sú prenajaté za 1.111,99
Eur mesačne a uplatnil si za 105 mesiacov. Svoj nárok podložil nájomnými zmluvami medzi žalovaným

a nájomcami - MIRMAX, s.r.o. od 01.01.2007 do 30.11.2013 (83 mesiacov), t.j. výška nájmu 497,91 Eur/
mesačne(l.č.91),-LAMOS,s.r.o.od01.05.2005do30.11.2013(103mesiacov)výškanájmu221,07Eur/
mesačne (l.č. 84, 147), I. Y. - R. od 01.05.2005 do 30.11.2013 (103 mesiacov), výška nájmu 614,09 eur/
mesačne (l.č. 89). Žalobca trval na tom, že si uplatňuje iba tú skutočnú výšku nájmu, ktorú nájomcovia
zaplatili žalovanému. Bezdôvodného obohatenia sa domáhal vo výške nájmov, ktoré žalovaný ako

nezákonný vlastník v dôsledku neplatnosti kúpnych zmlúv prijal od nájomcov a ktoré je preto povinný
vydať. Nežiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu majetkovej ujmy vzniknutej tým, že nemohol
uzavrieť nájomné zmluvy s tretími osobami ako nájomcami. Tvrdil, že žalobca prenajímal predmetné
priestory predtým, ako ich nadobudol žalovaný.8. Súd sa zaoberal nájomnými zmluvami uzavretými žalovaným a nájomcami:

9. Čo sa týka nájomnej zmluvy s nájomcom LAMOS, s.r.o., zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú od
01.05.2005, nájomné bolo dohodnuté na sumu 6.660,- Sk/mesačne, t.j. 221,07 Eur/mesačne s tým, že
v zmluve bolo dohodnuté, že nájomcovi z dôvodu preinvestovania nájomcom sumy 50.000,- Sk bude
znížené nájomné za mesiac jún a máj na sumu 0 Sk a za júl 5.000,- Sk z dôvodu vybrúsenia podláh,
maľovanie stien,.... (l.č. 84)

10. Súd mal preukázané, že žalovaný ako prenajímateľ uzavrel nájomnú zmluvu s nájomcom I. Y. - R.
od 01.05.2005 na dobu neurčitú s výškou nájomného 18.500,- Sk/mesačne so zľavou z dôvodu opráv
priestorov v 1.roku nájmu za máj a jún 0,- Sk a za júl 5.000,- Sk z dôvodu preinvestovania nájomcom
sumy 50.000,- Sk. (l.č. 88)

11. Súd mal preukázané, že žalovaný ako prenajímateľ uzavrel nájomnú zmluvu s nájomcom MIRMAX,
s.r.o. od 01.01.2007 na dobu neurčitú s výškou nájomného 15.000,- Sk/mesačne. (l.č. 90)

12. Súd mal preukázané, že žalobca ako prenajímateľ predmetné priestory následne prenajímal
nájomcovi MIRMAX na základe Nájomnej zmluvy č. X/ŠNXX-P/XXXX na dobu určitú od 15.11.2013 do

31.12.2018 s výškou nájomného 800,- Eur mesačne. (l.č. 90)

13. Taktiež žalovaný uzavrel Nájomnú zmluvu s nájomcom HEAT SK s.r.o. od 15.11.2013 do 31.12.2018
s výškou nájomného 650,- Eur mesačne (l.č. 96) a Nájomnú zmluvu č. X/ŠNXX-Ľ/XXXX s nájomcom
LAMOS, s.r.o. od 15.11.2013 do 31.12.2018 s výškou nájomného 300,- Eur mesačne. (l.č. 100)

14. Súd vypočul svedkov:
Svedok M.H. - konateľ spol. I., s.r.o. potvrdil rekonštrukcie so súhlasom prenajímateľa (kúrenie, vodu,...),
v dôsledku čoho bolo nájomné znížené. Všetky úhrady platili žalovanému.
Svedok M.Y., otec I. Y., ktorá mala prenajaté priestory od žalovaného, potvrdil rekonštrukcie - výmenu

okien,..., všetko so súhlasom žalovaného.
Svedok Ľ.D., konateľ spol. W., s.r.o., potvrdil nájomnú zmluvu so žalovaným a vykonanie celkovej
rekonštrukcie, čo bolo zohľadnené pri dohode výšky nájomného. Pokiaľ sa týka prečiarknutia čl. 5 v
danejzmluve,nemáoprečiarknutívedomosť.Ďalšiuzmluvuuzavrelsožalobcomposkončenízmluvyso
žalovaným. Uviedol, že bolo nutné všetko zrekonštruovať a úľava na nájomnom bola iba za 3 mesiace,

ostatné náklady rekonštrukcie boli hradené z vlastných zdrojov.
Svedkyňa M.Y., ktorá uzavrela nájomnú zmluvu so žalovaným, potvrdila stavebné úpravy. Ďalšie
relevantné skutočnosti si nepamätala.

15. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozpornosť žalobcu v uplatnení nároku, keďže na jednej strane si

uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia, ale na druhej strane si uplatňuje titulom ušlého zisku, avšak
ušlý zisk nie je bezdôvodným obohatením a teda nie je zrejmé, čo si vlastne uplatňuje, žalobca na
pojednávaní dňa 23.06.2016 (l.č. 165) výslovne uviedol, že si uplatňuje sumu 126.758,95 Eur titulom
bezdôvodného obohatenia a sumu 3.192,68 Eur titulom neuhradených faktúr.

16. Žalovaný uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že v rozhodnom období hodlal a mal
zároveň aj reálnu možnosť konkrétne priestory za určitú konkrétnu sumu prenajať a že by sa tak pri
normálnom chode udalostí aj bolo stalo a je pochybné, že by žalobca mal reálnu možnosť prenajať a
dosiahnuť zisk z prenájmu, nakoľko pri nájmoch nebytových priestorov na trhu prevyšuje ponuka dopyt.
Žalobca vraj neuviedol žiadne konkrétne skutkové okolnosti a nepreukázal, že by v určitom období

dosahoval pri svojom podnikaní zisk, ktorý sa dal reálne očakávať a o ktorý reálne prišiel. Žalobca
vraj opiera vznik ušlého zisku len o hypotetický, všeobecný predpoklad, ktorý však nie je dostatočný.
K znaleckému posudku č.X/XXXX uviedol, že nemôže reálne preukazovať rozhodné skutočnosti vo
vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku, lebo bol vypracovaný za iným účelom a pre iné nároky. Znalec
nevyhodnocoval výšku vo vzťahu k trhovým podmienkam a ku vzťahu ušlému zisku, ale ide len o sumár

skutkových okolností. Má za to, že čo sa týka ušlého zisku, žalobca nepreukázal, že mal reálnu možnosť
priestory prenajať a za akú cenu, a to v období, keď žalovaný vstúpil do užívania priestorov. Taktiež
poukázal na to, že neplatnosť prevodov vlastníckeho práva na žalovaného nebola spôsobená konanímžalovaného, ale tým, že nebolo umožnené nájomcom sporných priestorov predkupné právo, teda z
nedodržania zákonného postupu, nie z dôvodu na strane žalovaného.

17. V znaleckom posudku č. X/XXXX je ustálená trhová cena nájmu pre rok 2008. Žalobca prehlásil, že
si uplatňuje čisto nájomné, bez akýchkoľvek ďalších nákladov. (l.č. 111)

18. V podaní z 26.01.2017 žalobca upresnil žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia vo výške
127.348,01 Eur, čo odôvodnil predchádzajúcou chybou v písaní a zároveň výpočtom, že nájomca

MIRMAX, s.r.o. od 01.01.2007 do 30.11.2013, t.j. 83 mesiacov zaplatil nájomné 497,91 eur/mesačne,
t.j. spolu 41.326,53 Eur. Nájomca LAMOS, s.r.o. od 01.05.2005 do 30.11.2013 za 103 mesiacov zaplatil
221,07 eur/mesiac, t.j. 22.270,21 Eur. Nájomca R. od 01.05.2005 do 30.11.2013 za 103 mesiacov
zaplatil 614,09 Eur mesačne, teda spolu 63.251,27 Eur. Teda celkovo zaplatili nájomcovia žalovanému
za predmetné nebytové priestory 127.348,01 Eur.

19. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

20. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

21. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Žalovaný vzniesol námietku premlčania „z opatrnosti“ na celý uplatnený nárok.

23. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej
dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať.

26.Rozsudokzodňa19.07.2012č.k.18C/44/2006-566nadobudolprávoplatnosťvspojenísrozsudkom

Krajského súdu v Žiline 6Co/11/2013-638 v spojení s opravným uznesením 18C/44/2006-632, dňa
11.11.2013. Žalobca si uplatnil svoj nárok podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.10.2012. Čo
sa týka nároku titulom bezdôvodného obohatenia, je nesporné, že žalobca si uplatnil tento nárok za
obdobie od 01.01.2007 do 30.11.2013 za prenajatie priestorov spol. MIRMAX, s.r.o., od 01.05.2005
do 30.11.2013 spol. LAMOS, s.r.o. a od 01.05.2005 do 30.11.2013 I. Y. - R., teda za obdobia trvania

nájomných vzťahov. Žalobca sa mohol relevantne dozvedieť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, až
dňom nadobudnutia právoplatnosti daného rozhodnutia. Dovtedy, t.j. do nadobudnutia právoplatnosti,
neboladanájednoznačnávedomosťožalobcoviakovlastníkovi,oneplatnostizmlúv,bolotoibavnejakej
hypotetickej rovine. Súd má za to, že za deň, kedy sa oprávnený mohol dozvedieť o bezdôvodnomobohatení, možno považovať deň, kedy rozhodnutie, ktorým bolo určené vlastníctvo a konštatovaná
neplatnosť zmlúv, nadobudlo právoplatnosť, t.j. dňa 11.11.2013. Napriek tomu nárok bol uplatnený dňa
18.10.2012, teda súd posúdil, že námietka premlčania nie je opodstatnená.

27. Žalovaný trval na tom, že žalobcom uplatnený nárok je ušlý zisk v zmysle § 442 Občianskeho
zákonníka. Žalobca však trval na tom, že ide o bezdôvodné obohatenie. Súd poukazuje na to, že
v zmysle ustálenej judikatúry nejde o ušlý zisk, nakoľko ušlý zisk je spojený so vznikom škody a v
danom prípade nedošlo k protiprávnemu konaniu žalovaného, v dôsledku ktorého došlo k vzniku škody.

Žalovaný sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľnosti, avšak v dôsledku nezákonného postupu pri
daných prevodoch súd určil tieto zmluvy za neplatné a preto vlastníkom žalovaný nie je.

28. Právny zástupca žalovaného trval na tom, že žalovaný bol oprávneným držiteľom do právoplatnosti
rozhodnutia Okresného súdu Žilina 18C/44/2006 o určení neplatnosti predmetných zmlúv o prevode
vlastníctva.

- Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný predsa bol predsedom žalovaného v čase prevodov,
musel mať vedomosť o nezákonnom postupe daných prevodov. Jeho vedomosť súd vyvodzuje a
predpokladá na základe toho, že žalovaný bol predsedom, vykonali sa prevody zo žalobcu na jeho
osobu. Svojim konaním ako predseda získal vlastníctvo. Teda nemohol byť dobromyseľný. Jeho
dobromyseľnosť spochybnila aj právna zástupkyňa žalobcu s poukazom na trestné konanie, či exekučné

konanie (9T/108/2007, 20Er/173/2008). Je nepochybné, že žalovaný nadobudol vlastníctvo protiprávne
ako člen štatutárneho orgánu žalobcu, a to ako predseda predstavenstva. Žalovaný ako bývalý predseda
predstavenstva, bol povinný konať s odbornou starostlivosťou a vždy v záujme žalobcu a nie vo
vlastnom záujme a teda nikdy od samého počiatku uzavretia dotknutých zmlúv nemohol byť a nebol
dobromyseľný. Všetky prevody zo žalobcu na žalovaného pripravil žalovaný.

29. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala, že v zmysle intencií odvolacieho súdu, v tomto súdnom
konaní sa má skúmať dobrá viera a dobromyseľnosť žalovaného. Zo zasadnutia kontrolnej komisie
žalobcu zo dňa 09.03.2006 bola vytvorená správa, titulom ktorej kontrolná komisia bytového družstva
namietala najvyšším orgánom družstva okrem iného aj prevod nebytových priestorov, ktoré sú

predmetom tohto, či súvisiaceho súdneho sporu. Na túto správu predsedu kontrolnej komisie reagoval
žalobca prostredníctvom predsedu predstavenstva a člena predstavenstva, čiže aj prostredníctvom
žalovaného listom zo dňa 02.03.2006, kde odôvodňovalo, prečo došlo k predaju nebytových priestorov,
keďže kontrolná komisia vytýkala vedeniu družstva, že predalo nebytové priestory, ktoré boli jediným
zdrojom príjmov, bočných, vedľajších príjmov, resp. zisku samotného bytového družstva. Čiže už v

marci 2006 žalovaný vedel o probléme a musel si byť vedomý toho, že nekoná minimálne správne.
Dňa 26.04.2006 bol vyhotovený záznam z rokovania predstavenstva bytového družstva za prítomnosti
žalovaného, p. D., p. F. a p. D., kde na tomto mimoriadnom zasadnutí predstavenstva boli opätovne
prerokované otázky predaja nebytových priestorov z roku 2003 a 2005, teda tých priestorov, ktoré boli
predané žalovanému, s tým, že bol žalovaný vyslovene vyzvaný, aby nehnuteľnosti vrátil bytovému

družstvu. Stanovisko predsedu ĽBD bolo: „vzhľadom na to, že z mojej strany nedošlo k žiadnemu
protizákonnému konaniu, vaše požiadavky považujem za neadekvátne, a preto sa už viac k celej
veci vyjadrovať nebudem.“ Nadväzne na toto stanovisko dňa 28.04.2006 žalobca podal návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia na tunajšom súde. Vedené konanie bolo pod sp.zn. 13C/70/2006.
Týmto návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa žalobca proti žalovanému domáhal zákazu

nakladania s nehnuteľnosťami zo strany žalovaného. V tomto konaní následne boli uskutočnené úkony
a bolo aj rozhodnuté. Ďalej dňa 24.05.2006 žalobca podal, žalobu o vyslovene absolútnej neplatnosti
zmlúv. Súdne konanie bolo vedené pod č. 18C/44/2006, v ktorom žalovaný permanentne nepreberal
súdne zásielky a to počnúc začatím súdneho konania v máji 2006 až do roku 2008, kedy bolo prvé
pojednávanie len z dôvodu pre pasívny postoj a absolútne ignorovanie súdu zo strany žalovaného.

Nové predstavenstvo sa oboznamovalo v podstate po 10-ročnom vedení družstva žalovaným so stavom
dokumentácie samotného družstva a zisťovalo postupne, čo všetko absentuje a v čom všetkom pochybil
žalovaný z pozície člena štatutárneho orgánu. Bolo zistené v roku 2006, že žalovaný si neoprávnene
previedol aj byt, ktorý bol v užívaní p. H.. V uvedenej veci prebehlo trestné konanie pod sp.zn.
9T/108/2007. Rozsudkom uvedenej spisovej značky zo dňa 02.02.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť

a vykonateľnosť dňa 02.02.2011, uznal súd žalovaného vinného z toho, že vo funkcii predsedu žalobcu
uzatvoril za prevodcu Ľudové bytové družstvo Žilina zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu s
nadobúdateľom sebou samým, M., predmetom ktorej bol bezodplatný prevod vlastníctva k X-izbového
bytu č. X na druhom poschodí, vo vchode č. XX obytného domu s.č. XXX na I. ulici č. XX v F.,vrátane prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu. Pri uzatváraní zmluvy požiadal o spolupodpis za
prevádzajúceho podpredsedu Ľudového bytového družstva Žilina D. D., ktorého nepravdivo informoval,
že R. H., ktorá v tom dome bývala od roku 1955, sa vzdala svojho prednostného práva na odkúpenie

predmetného bytu do osobného vlastníctva vyhlásením z 25.09.2004, hoci R. H. o tom vôbec nevedela.
Následne správa katastra vykonala prepis nehnuteľnosti na žalovaného a žalovaný použil predmetný byt
na splatenie svojho dlhu voči svojmu veriteľovi tak, že ho daroval darovacou zmluvou zo dňa 03.03.2006
a vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 29.03.2006, čím spôsobil bytovému družstvu špecifikovanú
škodu. Takto spáchal trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za čo bol aj

právoplatne odsúdený.
- Uvedené právna zástupkyňa žalobcu poukazovala za účelom vyhodnotenia a posúdenia charakteru
osobnosti žalovaného a dobrú vieru a dobromyseľnosť a držbu, teda že na jednej strane prebiehali
mu minimálne 4 konania vrátane policajného vyšetrovania, kde sa dostavoval, kde poskytoval všetku
súčinnosť, kde sa zúčastnil konfrontácie dňa 12.07.2007, súbežne ale vo veci 18C/44/2006 sa
ospravedlňoval, menil právnych zástupcov, bol chorý a pod. Z výpovedí svedkov a z celého obsahu

uvedeného trestného spisu vyplýva, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, konal v rozpore
s Obchodným zákonníkom a už aj to zakladá tú skutočnosť, že nikdy nemohol mať dobromyseľnosť a
dobrú vieru, a to minimálne od roku 2006, resp. už od okamihu, ako si nebytové priestory previedol,
resp. v roku 1997, keď žalovaný si „pripravoval pôdu“ a sfalšoval zápisnice, ktoré sa tiež spomínajú aj v
konaní 18C/44/2006. Právna zástupkyňa podrobne poukazovala vo svojich vyjadreniach na vykonané

dôkazy a ich zistenia v trestnom konaní. Poukázala, že ani po vyhlásení rozsudku prvého stupňa a
počas prebiehajúceho odvolacieho konania vo veci 18C44/2006 žalovaný nevydal dobrovoľne priestory.
Do poslednej chvíle poberal nájmy od svojich nájomcov a takýmto spôsobom sa neoprávnene obohatil,
ukrátil žalobcu o akýkoľvek majetkový prospech. Práveže tento získal sám pre seba, hoci vedel a mal
vedomosť o tom, že neplatnosť zmlúv mu nebola určená na základe nejakých nových záverov alebo

právnych postojov, ale bola určená preto, že boli uzatvorené zmluvy v rozpore s platným právom.
Boli vyhlásené za absolútne neplatné. Taktiež poukázala aj na exekučný spis. Teda má za to s
poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj na rozhodnutie v konaní 18C/44/2006, že žalovaný nebol
dobromyseľný a v dobrej viere od okamihu uzatvorenia zmlúv, nadobúdacích zmlúv, k nebytovým
priestorom minimálne počnúc aprílom roku 2006, kedy bol odvolaný z funkcie predsedu predstavenstva

z tých dôvodov, že podvodom získal tieto nebytové priestory. Žalovaný po celú dobu vlastníctva týchto
nebytových priestorov nič nezaplatil do fondov, čiže správcovi nebytových priestorov. Žalovaný nebol
dobromyseľný ani pri nadobúdaní zmlúv, ani v čase, keď alebo teda minimálne vtedy stratil tú dobrú vieru
a dobromyseľnosť, keď mu bolo jasne vytknuté na členských schôdzach, čo urobil, akým spôsobom
okradol ostatných, že parazituje na druhých, obohacuje sa na úkor druhých, na nič z tohto nereflektoval.

Keďsazmenilovedenieabolamudanávýzva,abydoplatilúhradyzaslužby,žiadnezásielkyadresované
z bytového družstva nepreberal, čo potom následne v súdnom konaní použil na svoju obranu spôsobom,
že teda nebol mu doručený príkaz na platenie, hoci z všeobecného hľadiska, keď za čias, minimálne
za čias, keď bol predsedom predstavenstva to bolo jeho morálnou a odbornou povinnosťou, keďže mu
zverilitakútodôveru,abytakétozáležitostisisámdobrovoľneplnil.Takžekeďsineuhrádzaltietopovinné

platby spojené s vlastníctvom nebytových priestorov po celú dobu do konca roka 2013, nemohol byť
ani dobromyseľný a v dobrej viere, pretože na nesprával ako vlastník, pretože neplnil si povinnosti,
ktoré vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru ustanovuje zákon o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Žalovaný bol oslovený a žiadaný a bolo mu vyčíslené, o čo prišiel žalobca, minimálne za
dva roky spätne k novembru 2013 s tým, že bola mu vyčíslená suma ušlého nájmu spätne za dva

roky a tá suma mu bola vyčíslená vo výškach pôvodných nájomných zmlúv a ešte pred rokom, kedy
nehnuteľnosti nadobudol žalovaný. Popiera skutočnosť, že by sa mal žalobca podieľať na náhrade
nejakých vložených investícií a tvrdených úhrad za rekonštrukcie nebytových priestorov. V tom súdnom
konaní žalovaný najskôr tvrdil, že mal na tieto rekonštrukcie pôžičky, potom nevedel povedať, čo vlastne
bolo rekonštruované, napokon tvrdil, že má bločky, potom nič nedoložil istý čas.

- Toto všetko svedčí o charaktere a osobnosti žalovaného. Má za to, že žalobca má právny nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného z toho dôvodu, že žalovaný neoprávnene
vlastnil nehnuteľnosti po istý čas, z ktorých mal majetkový prospech. Žalobca preukázal, o čo obohatil
svoj majetkový stav žalovaný. Žalovaný nijakým relevantným dôkazom nepreukázal náklady, výdavky
vynaložené na tento majetok.

30. Skutočnosť, že žalobca si mohol uplatniť zaplatenie nižšej, resp. vyššej sumy, než si uplatnil, bolo
výslovným oprávnením žalobcu, pokiaľ by sa ale domáhal potenciálneho ušlého zisku ako škodového
následku a predovšetkým titulom zodpovednosti za škodu. Žalobca ale v tomto konaní nepožadovalnáhradu majetkovej ujmy vzniknutej tým, že žalobca nemohol uzavrieť nájomné zmluvy s tretími
osobami ako nájomcami. Žalobca požadoval to, aby žalovaný vydal, čo získal po dobu prenajímania
nehnuteľností, ktoré patria žalobcovi a ktoré žalovaný protiprávne získal.

31. Pokiaľ právny zástupca žalovaného poukazoval na nejakú dohodu žalobcu so žalovaným ohľadom
platieb,súdpoukazujenato,žezkúpnejzmluvyzodňa06.02.2003uzatvorenejmedziĽudovýmbytovým
družstvom Žilina a M. Y. pod V XXX/XX vyplýva, že v bode 4.2.1 je uvedené, že predávajúci má uzavretú
zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 28.07.1997 s nájomcom U., V.. N. Y., X.. Účastníkmi

tejto zmluvy bolo dohodnuté, že ročné nájomné vo výške 112.448,- Sk za prenájom prevádzaných
nehnuteľností bude nájomca do obdobia 12/2005 poukazovať naďalej na účet terajšieho vlastníka, a to
predávajúceho. Teda nejde o žiadnu zmluvu, či nájomné, ktoré by bolo predmetom tohto konania. Čo sa
týka danej zmluvy, netýka sa žalovaného nároku, keďže ide o dohodu medzi stranami konania ohľadom
nájomného od iného subjektu, než si žalobca v tomto konaní uplatňuje. Teda tvrdenie žalovaného bolo
vyvrátené priamo zmluvnými ustanoveniami.

32. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní konanom dňa 15.11.2019 tvrdil, že mu bola uhradená iná výška
nájomného, než si žalobca uplatňuje, ničím to nepreukázal. Žalovaný nepreukázal iné platby od
nájomcov sporných nehnuteľností, ako ani to, že nejaké nájomné bolo zasielané žalobcovi za sporné
obdobie. Pokiaľ žalovaný tvrdil inú výšku nájomného, toto namietal až v závere konania napriek tomu,

že konanie trvá niekoľko rokov, preto jeho tvrdenie jednak pôsobí nehodnoverne a účelovo a jednak
nepreukázal svoje tvrdenia, keďže zo zmlúv a z predložených listín, či výsluchov svedkov nepochybne
vyplýva výška nájomného, ktoré získal žalovaný.

33. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného navrhla predložiť úhrady dane z nehnuteľností, súd

nevykonal daný dôkaz s poukazom na zásady civilného poriadku, na zásadu koncentrácie, či
kontradiktórnosti, hospodárnosti, nakoľko posúdil, že vykonanie takého dôkazu je nehospodárne a
nadbytočné. Skutočnosť, kto hradil daň z nehnuteľnosti, je predsa irelevantná a nepreukazuje ani
vlastníctvo, ani dobromyseľnosť.

34. Podľa § 130 Občianskeho zákonníka
(1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo
na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

(3) Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po
dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé
náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

35.Podľa§131ods.1ObčianskehozákonníkaNeoprávnenýdržiteľjepovinnývždyvydaťvecvlastníkovi

spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať
náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.

36. Súd zdôrazňuje, že bezdôvodné obohatenie je subsidiárny právny inštitút, ktorého aplikácia je
vylúčená, ak je daný právny vzťah regulovaný osobitnými zákonnými normami, t.j. ako v tomto prípade

ustanovenie § 130 ods.2 a § 131 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých oprávnený držiteľ má
rovnaké práva ako vlastník, najmä právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby, pričom ak
je držiteľ neoprávnený, je povinný tieto vždy vlastníkovi vydať spolu s vecou. Rozlišujúcim kritériom, či
ide o držbu oprávnenú alebo neoprávnenú, je pritom dobrá viera držiteľa. Oprávneným držiteľom je ten,
kto je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný (v dobrej viere) o tom, že mu vec patrí. Existencia

dobrej viery, t.j. dôvodné presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí, sa posudzuje objektívne a nestačí len
jeho subjektívne presvedčenie. Pri hodnotení dobrej viery je vždy nevyhnutné brať do úvahy, či držiteľ
nemal, resp. nemohol mať pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať
vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu, po dobu držby dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec
alebo právo patrí. Dobrá viera pritom zaniká vo chvíli, keď sa oprávnený držiteľ akýmkoľvek spôsobom

dozvie o skutočnostiach, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec podľa práva
patrí, t.j. keď sa dozvedel od osoby, ktorá si sama robí nárok na vec, že nie je vlastníkom z toho dôvodu,
že prevodná zmluva, ktorou sa malo zakladať vlastníctvo držiteľa, je neplatná s ohľadom na porušenie
určitého relevantného ustanovenia zákona, a to aj pred podaním žaloby vo veci samej.37. Podstatnou súčasťou dobromyseľnej držby je dobrá viera držiteľa o tom, že mu vec patrí, a to so
zreteľom na všetky okolnosti. Existencia dobrej viery, t.j. dôvodné presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí,

sa posudzuje objektívne a nestačí len jeho subjektívne presvedčenie. Pri hodnotení dobrej viery je vždy
nevyhnutné brať do úvahy, či držiteľ nemal, resp. nemohol mať pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú je
možné od každého požadovať vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu, po dobu držby dôvodné
pochybnosti tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera pritom zaniká vo chvíli, keď sa oprávnený
držiteľ akýmkoľvek spôsobom dozvie o skutočnostiach, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o

tom, že mu vec podľa práva patrí, t.j. keď sa dozvedel od osoby, ktorá si sama robí nárok na vec, že nie
je vlastníkom z dôvodu neplatnosti prevodnej zmluvy.
- právny zástupca žalobcu poukázal na konanie 18C/44/2006, v rámci ktorého žalovaný sa dozvedel, že
nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností minimálne doručením žaloby dňa 05.09.2007.

38. Súd vykonaným dokazovaním posúdil, že žalovaný nebol oprávnený držiteľ, nakoľko k prevodom

došlo na jeho osobu zo žalobcu v čase, keď žalovaný tam pôsobil ako predseda, či člen predstavenstva.
Teda mal vedomosť o daných prevodoch jednak ako prevodca a jednak ako nadobúdateľ a z pozície
jeho funkcie u žalobcu, žalovaný musel, resp. mal mať vedomosť o zákonnom, či nezákonnom
postupe, nakoľko mal postupovať s odbornou starostlivosťou. Dokonca bol aj upozornený následne o
nezákonnom postupe, a to aj súdnych konaniach, napriek tomu nehnuteľnosti ďalej užíval minimálne do

právoplatnosti rozhodnutia o určení neplatnosti daných zmlúv. Právna zástupkyňa žalovaného tvrdila, že
žalovaný sa vraj správal ako vlastník. Pokiaľ sa správal ako vlastník tým, že nehnuteľnosti prenajímal, či
súhlasil s rekonštrukciou, predsa je nepochybné, že bol evidovaný ako vlastník a ako evidovaný vlastník
mohol len on nakladať s nehnuteľnosťami a z toho dôvodu ich prenajal, na základe čoho mal určitý
príjem vo forme nájomného. Avšak tieto skutočnosti automaticky neznamenajú, že je oprávnený držiteľ.

39. Súd postupoval v zmysle intencií odvolacieho súdu po opätovnom vykonaní dokazovania a
oboznámení sa s celým spisom a tvrdeniami strán konania, na základe čoho posúdil, že žalovaný nebol
oprávnený držiteľ a preto žalobca má nárok na zaplatenie získaného nájomného s poukazom na § 131
ods.1 Občianskeho zákonníka. Žalobca preukázal, že žalovaný nemohol byť dobromyseľný, žalovaný

to ničím relevantným nevyvrátil. Žalovaný sa síce stal vlastníkom, ale na základe neplatných zmlúv a to
všetko v dôsledku jeho konania. Musel si byť vedomý toho, keďže konal jednak ako štatutár žalobcu,
jednak ako fyzická osoba. Žalobca presvedčujúcim spôsobom preukázal nedobromyseľnosť konania
žalovaného a jeho konanie tak nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca poukázal na jednotlivé súdne
konania, či celkové správanie žalovaného, ako aj na vyhodnotenie dokazovania v konaní 18C/44/2006, v

ktorom bola určená neplatnosť tých zmlúv, a po vyhodnotení všetkých dôkazov navzájom nebolo možné
vyhodnotiť inak ako nedobromyseľnosť žalovaného.

40. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, súd zdôrazňuje, že za bezdôvodné obohatenie nie
je možné považovať akýkoľvek prospech, ktorého by mohol teoreticky dosiahnuť vlastník neoprávnene

užívanej veci, ale len ten prospech, o ktorý na jeho úkor obohatený buď zvýšil svoj majetkový stav,
alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. /Uvedený
názor vyslovil aj NS ČR v rozhodnutí 25Cdo/845/99, ktorým hoci nie je viazaný tunajší súd, avšak ide o
rozhodnutie NS, ktorý vychádzal z totožnej právnej úpravy./

41. Je nepochybné, že v konaní 18C/44/2006 bolo súdom určené, že zmluvy, na základe ktorých
žalovaný sa stal vlastníkom, sú neplatné, a teda tým, že priestory užíval, bezdôvodne sa obohatil na úkor
žalobcu. Žalobca výšku bezdôvodného obohatenia určil výškou nájomného dohodnutého žalovaným a
nájomcami.

42. Právna zástupkyňa žalovaného mala za to, že žalobca nepreukázal skutočnú výšku škody, ale iba
hypotetickú.Súdsastýmvšaknestotožnil,keďžežalobcavychádzalzvýškydohodnutéhoauhradeného
nájomného. Žalovaný nepreukázal inú výšku uhradeného nájomného jeho nájomcami. Dokonca ani
neuviedol, aká by mala byť iná výška. Svoje tvrdenie ničím nepreukázal.

43. Pokiaľ žalobca navrhoval znalecké dokazovanie na určenie skutočnej škody, právna zástupkyňa
žalovanéhosprávnepoukázalanato,ženejdeoodbornúotázku,alejednásaoskutkovúvec.Súdztoho
dôvodu nevykonal navrhované znalecké dokazovanie, ani neposkytol lehotu žalobcovi na predloženie
takého posudku, nakoľko bolo potrebné určiť výšku získaného nájomného žalovaným za sporné obdobiea predsa ide o jednoduchý matematický úkon bežne zvládnuteľný aj laikmi, a to súčet uhradeného
nájomného v zmysle stanovenia nájomného v zmluvách. Z ničoho nevyplýva iná dohoda o výške
nájomného, ako ani to, že by boli úhrady v inej výške, než je stanovené v nájomných zmluvách.

44. Žalobca si uplatnil sumu 127.348,01 Eur pozostávajúcu z nájomného za obdobie od 01.01.2007 do
30.11.2013 za 83 mesiacov x nájomné v sume 497,91 Eur = 41.326,53 Eur (nájomca MIRMAX, s.r.o.),
nájomnéod01.05.2005do30.11.2013za103mesiacovxnájomné221,07eur=22.770,21Eur(nájomca
LAMOS), nájomné od 01.05.2005 do 30.11.2013 za 103 mesiacov x nájomné 614,09 Eur = 63.251,27

Eur (nájomca R.). Výška uvedeného nájomného vyplýva z predložených listín, a to predovšetkým z
nájomných zmlúv. Toto nebolo relevantným spôsobom nikým a ničím spochybnené. Vyplýva to aj zo
svedeckých výpovedí nájomcov.

45.Spoukazomnazistenéskutočnostivrámcivykonanéhodokazovaniaavzmysleintenciíodvolacieho
súdu, súd posúdil, že žalovaný nebol dobromyseľný. Žalovaný vykonal prevody na svoju osobu zo

žalobcu, v mene ktorého tiež konal, pripravil a zrealizoval tieto prevody, pričom mu to bolo následne
vytýkané žalobcom, dokonca za niektorý prevod bol aj uznaný vinným a preto nie je možné jeho
konanie posúdiť za konanie v súlade s dobrými mravmi a nemožno konštatovať jeho dobromyseľnosť. V
dôsledku toho žalobcovi patrí nárok na zaplatenie nájomného získaného žalovaným, ktoré bolo vo výške
127.348,01 Eur, čo vyplýva z predložených nájomných zmlúv. Prípadná iná úhrada, než bola dohodnutá,

neboloa preukázaná. Na základe toho súd vyhovel žalobe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

46. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

47. Podľa článku 4 CSP
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona,
právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do
obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

48. Podľa článku 15 ods. 1, 2 CSP
(1)Dôkazyatvrdeniastránsporuhodnotísúdpodľasvojejúvahyvsúladesprincípmi,naktorýchspočíva
tento zákon.
(2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

49. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

50. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

51. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

52. Súd vykonal dokazovanie v zmysle § 191 CSP, pričom dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo. Na základe toho v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd iné dôkazy nevykonal, nakoľko ich vykonanie
by bolo nehospodárne a neefektívne a nadbytočné, keďže by nemali vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

53. Podľa § 255 CSP(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP:
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. V tomto rozhodnutí bolo potrebné rozhodnúť o trovách konania za celé konanie, teda aj za časť, ktorá
nebola odvolaním dotknutá (v tej časti bol úspešný žalovaný, t.j. vo výške 3.192,68 Eur). Vzhľadom k
tomu, že žalobca bol v tejto časti žaloby úspešný v celom rozsahu, pričom v časti nedotknutej odvolaním
v rozsahu 3.192,68 Eur bol neúspešný, keďže súd v tej časti žalobu zamietol, súd posúdil, že vzhľadom
na pomer úspechu a neúspechu, žalobca bol neúspešný len v nepatrnej časti, preto mu v spojení s čl.

4 CSP priznal nárok na náhradu trov konania tak, ako bolo uvedené s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
- Pokiaľ súd počas ústneho odôvodnenia rozhodnutia vyslovil, že vydá opravné rozhodnutie ohľadom
výroku o nároku na náhradu trov konania vzhľadom na to, že o časti nároku súd rozhodol rozsudkom zo
dňa 18.05.2018 a o časti nároku týmto rozsudkom, súd posúdil, že nie je dôvod na opravné rozhodnutie,

keďže žalobca mal neúspech iba v nepatrnej časti, t.j. vo výške 3.192,68 Eur. Preto vzhľadom na pomer
úspechu a neúspechu s poukazom na zaužívanú súdnu prax pri aplikácii čl. 4 CSP, keďže neúspech
je iba v nepatrnej časti, súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% žalobcovi. Takto to
bolo vyhlásené aj na pojednávaní dňa 15.11.2019 a súd je tým viazaný a má za to, že nedošlo ku chybe,
preto nebol dôvod na opravné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).