Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 27, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120384241
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120384241.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou, v spore žalobkyne 1/ H.. E.

F., K.. L., X.. XX.X.XXXX, V. L. K. XXXX/XX, XXX XX L. L. a žalobcu 2/ H. L., K.. L., X.. X.X.XXXX,
V. L. J. XXX/XX, XXX XX S., obaja právne zastúpený M&L advokátska kancelária s.r.o., IČO: 50 926
284, so sídlom Hurbanova 8, 974 01 Banská Bystrica, konajúca konateľkou JUDr. Lenkou Rovňanovou,
advokátkou, proti žalovanému E. L., X.. XX.XX.XXXX, K.. L., L. P.Á. XXX/XXX, XXX XX P., právne
zastúpený JUDr. Danielou Bacíkovou, advokátkou, so sídlom Lazovná 45, 974 01 Banská Bystrica, v
konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom

L. L., katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, pre katastrálne územie Hrochoť, ako rodinný dom so
súpisným číslom 591, postavený na parc. „M.-F.“ č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 262
m2, garáž so súpisným číslom XXX, postavená na parc. „M.-F. Č.. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 29 m2, pozemok parcela registra „M.-F. Č.. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
29 m2, pozemok parc. reg. „M.-F. Č.. XX/X - záhrada o výmere 71 m2, pozemok parc. reg. „M.-F. Č..
XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 262 m2 a pozemok parc. reg. „M.-F. Č.. XX - záhrada o
výmere 109 m2.

II. Súd v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným
Okresným úradom L. L., katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, pre katastrálne územie P., ako rodinný
dom so súpisným číslom XXX, postavený na parc. „M.-F. Č.. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
262 m2, garáž so súpisným číslom 700, postavená na parc. „M.-F. Č.. XX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 29 m2, pozemok parcela registra „M.-F. Č.. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 29 m2, pozemok parc. reg. „M.-F. Č.. XX/X - záhrada o výmere 71 m2, pozemok parc. reg. „M.-
F. Č.. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 262 m2 a pozemok parc. reg. „.-F. Č.. XX - záhrada

o výmere 109 m2 tak, že tieto nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného, o veľkosti
podielu 1/1.

III. Žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni 1/ sumu vo výške 21.666,67,-EUR a žalobcovi 2/ sumu vo
výške 21.666,67,-EUR a to v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Súd žiadnej zo sporových strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/, 2/ sa žalobou doručenou súdu dňa 1.10.2020 domáhali, prostredníctvom právneho
zástupcu, zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom L.
L., katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, pre katastrálne územie P., ako rodinný dom so súpisným
číslom XXX, postavený na parc. „M.-F.“. Č.. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 262 m2, garážso súpisným číslom XXX, postavená na parc. „M.-F. Č.. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
29 m2, pozemok parcela registra „M.-F. Č.. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2,
pozemok parc. reg. „M.-F. Č.. XX/X - záhrada o výmere 71 m2, pozemok parc. reg. „M.-F. Č.. XX -

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 262 m2 a pozemok parc. reg. „M.-F. Č.. XX - záhrada o výmere
109 m2, podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a jeho vyporiadania tak, aby súd nariadil predaj
uvedených nehnuteľností za kúpnu cenu vo výške nie nižšej ako 65.000,-EUR v lehote 90 kalendárnych
dní. Náhradu trov konania si neuplatnili.

2. Podaný návrh žalobcovia 1/, 2/ odôvodnili tým, že žalobcovia 1/, 2/ a žalovaný, sú podielovými
spoluvlastníkmiuvedenýchnehnuteľností,každývpodiele1/3.Uviedli,žeajpredpodanímžalobynasúd
sa pokúsili o predaj uvedených nehnuteľností za kúpnu cenu 65.000,-EUR, našli aj kupujúceho, všetko
pripravili,avšakžalovanýkúpnuzmluvuodmietolpodpísať.Navyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva
sa so žalovaným nedohodli. Poukázali na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého
vyplýva, že zákon určuje nielen taxatívny výpočet spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva,

ale aj ich poradie. Predmetom vyporiadania sú nehnuteľnosti, ktoré nie je možné reálne rozdeliť tak,
aby vznikli samostatne užívateľné veci, ktoré by mohli vlastníkovi slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich
povahe. Ďalej žalobcovia 1/, 2/ uviedli, že ani jeden zo spoluvlastníkov nehnuteľností neprejavil záujem o
ich nadobudnutie do svojho vlastníctva. Potom je jediným možným spôsobom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva predaj nehnuteľností tretej osobe a následné rozdelenie sumy získanej predajom medzi

sporové strany v závislosti od veľkosti spoluvlastníckych podielov.

3. K žalobe žalobcovia 1/, 2/ pripojili splnomocnenie pre právneho zástupcu a výpis z listu vlastníctva
č. XXXX pre k.ú. P..

4. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 14.10.2020 predložili žalobcovia 1/, 2/ súdu zmluvu o
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 22.3.2020 a zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa
29.4.2020.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyne, v písomnom podaní doručenom

súdu dňa 8.12.2020. Žalovaný uviedol, že v danom prípade sú žalobcovi 1/, 2/ jeho súrodenci a
ide o nehnuteľnosti, ktoré zdedili v roku 1998 po otcovi. Ich matka mala v danom rodinnom dome
doživotné právo bývania. Žalovaný ďalej poukázal na to, že ešte za života otca mal záujem v rodinnom
dome bývať a prerobiť si ho ale jeho sestra, žalobkyňa 1/ s tým nesúhlasila. Postupne prestali spolu
komunikovať. Po matkinej smrti ho žalobcovia 1/, 2/ do rodinného domu vôbec nepustili a nedali mu

ako spoluvlastníkovi ani kľúč. Dom začala užívať žalobkyňa 1/, nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu,
čo bude riešiť v samostatnom konaní. Keď si žalobkyňa 1/ v P. postavila iný dom, o nehnuteľnosť po
rodičochsaprestalastarať.Žalovanýďalejuviedol,žeoskutočnosti,žejehosúrodencichcúdompredať,
sa dozvedel až od realitnej kancelárie. Súrodenci mi tak nedali možnosť aby som sa prípadne rozhodol
inak. Nikdy ma nevyzvali na vyriešenie veci dohodou. Ani mi neponúkli ich spoluvlastnícke podiely na

predaj, prípadne, aby som im predal svoj podiel ja. Pokiaľ ide o predaj domu realitnou kanceláriou,
opakovane menili podmienky predaja, vynucovali vecné bremeno práv prechodu cez parcelu, ktorá ani
nebola predmetom predaja, až sa napokon žalovaný rozhodol, že nehnuteľnosti proti svojej vôli nepredá.
Ani po tomto mojom rozhodnutí ma neoslovili s tým, aby sme sa dohodli. O ich pretrvávajúcom záujme
predať nehnuteľnosti som sa dozvedel až z doručenej žaloby. K podanej žalobe žalovaný uviedol, že

žalobný návrh tak, ako je uvedený, nemá oporu v zákone a je obchádzaním zákona s úmyslom donútiť
žalovaného k predaju nehnuteľností. Z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne
vyplýva,žeibavprípade,akžiadnyzospoluvlastníkovnehnuteľnostivecnechce,súdnariadipredajveci.
Žalovaný uviedol, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva avšak nesúhlasí s navrhovaným
spôsobom jeho vyporiadania. O nehnuteľnosti má ako spoluvlastník záujem. Má dve dospelé deti,

pričom syn nemá vyriešenú bytovú otázku. Žiada preto, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jeho
výlučného vlastníctva s tým, že cenu, za ktorú chceli žalobcovi 1/, 2/ nehnuteľnosť predať nerozporuje
a z tejto ceny, t.j. zo sumy 65.000,-EUR žalobcov 1/, 2/ vyplatí v sume zodpovedajúcej ich podielom,
teda každému zvlášť vyplatí sumu 21.666,67,-EUR v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatnil
si náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. K vyjadreniu žalovaný pripojil splnomocnenie a návrh zmluvy o zriadení vecného bremena.7. Žalobcovia 1/, 2/ v replike k vyjadreniu žalovaného uviedli, že s jeho tvrdeniami nesúhlasia.
Nehnuteľnosť nie je prispôsobená na užívanie viacerými rodinami a preto za života ich matky nebolo
možné ju rekonštruovať žalovaným pre jeho potreby. Ich vzťahy sa vyostrili v roku 2007, kedy bolo

treba opraviť pokazený komín a túto opravu zabezpečili žalobcovia 1/, 2/. O nehnuteľnosť sa roky
starali žalobcovia 1/, 2/ a platili náklady spojené s jej užívaním. Potvrdili, že žalovaný nemal kľúče od
nehnuteľnosti. Uviedli, že kľúče si mohol prísť zobrať kedykoľvek od matky. Žalovaný sa o matku nestaral
a neprišiel ju pozrieť keď potrebovala každodennú starostlivosť ani do nemocnice. Syn žalovaného, sa
k ich matke správal hrubo. Matka zomrela v novembri 2012 a žalobcovia 1/, 2/ uhradili všetky náklady

na jej pohreb. Žalovaný sa nezúčastnil ani dedičského konania, keď zistil, že dedičstvo je predĺžené. Pri
predaji nehnuteľnosti žalobcovia 1/, 2/ súhlasili s tým, že žalovaný obdrží vyšší podiel z kúpnej ceny,
napriek tomu, že sa o nehnuteľnosť nestaral a to z dôvodu, aby v rodine neboli prieky. Poukázali ďalej na
to, že majú vedomosť o tom, že žalovaný predal v P. byt, ktorý vlastnil a preto podľa ich názoru neobstojí
tvrdenie žalovaného, že by prikázaním nehnuteľnosti do jeho vlastníctva riešil bytovú otázku svojho
syna. Rovnako uviedli, že oslovili žalovaného v otázke vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na

preukázanie čoho navrhli predvolať ako svedka finančného sprostredkovateľa a realitného makléra.
Títo potvrdia, že ohľadom predaja bolo so žalovaným viackrát rokované a že podpis zmluvy o zriadení
vecnéhobremenazabezpečovalžalovanýakopovinnýzvecnéhobremena..Všetkytvrdeniažalovaného
považujú za nepravdivé a v prípade, ak bude žalovaný trvať na tom, že nehnuteľnosti budú prikázané
do jeho výlučného vlastníctva, potom žalobcovia žiadajú, aby boli prikázané z morálneho hľadiska do

ich podielového vlastníctva, každému v podiele 1 s prihliadnutím na nezáujem žalovaného o matku,
ktorej nehnuteľnosti patria.

8. K replike žalovaní 1/, 2/ pripojili doklad o nákupe dreva zo dňa 9.5.2017 a dňa 26.9.2019, faktúru za
elektrinu zo dňa 13.4.2017 na meno A.. E. F. s vrátením preplatku za rok 2016, faktúru za elektrinu zo

dňa 12.4.2018 na meno A.. E. F. s vrátením preplatku za rok 2017, faktúru za elektrinu zo dňa 18.4.2019
na meno A.. E. F. s vrátením preplatku za rok 2018, faktúru za elektrinu zo dňa 21.4.2020 na meno A..
E. F. s vrátením preplatku za rok 2019, zoznam úhrad StVPS, a.s. od 7.11.2013 do 4.11.2019, faktúru
za elektrinu zo dňa 16.4.2015 na meno A.. E. F. s nedoplatkom za rok 2014.

9. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 15.2.2021 zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
Voči osočovaniu a nepravdivým tvrdeniam žalobcov 1/, 2/ sa ohradil a považoval za potrebné k nim
uviesť, že keď v roku 1998 zomrel ich otec po ktorom ako deti nehnuteľnosť zdedili všetci rovným
dielom, nemala ani matka ani súrodenci nič proti tomu, že časom v ňom bude bývať on. O nehnuteľnosti
sa preto staral výlučne on a pomáhal mu aj jeho syn. S matkou strávil veľa pekných chvíľ a staral

sa ňu, keďže zo súrodencov v P. zostal bývať iba on. Žalobkyňa 1/ bývala V L. L. a žalobca 2/ v S..
Vzťahy sa medzi nimi vyostrili v roku 2007, keď žalobcovia 1/, 2/ začali prerábať komín bez toho, aby ho
ako spoluvlastníka vopred informovali a bez jeho súhlasu. Opravu komína financovali z peňazí matky.
On mal záujem opraviť komín podľa jeho predstáv, keď mal záujem v dome neskôr bývať. Vtedy mu
žalobkyňa 1/ povedala, aby si nemyslel, že dom dostane zadarmo. Toto on nikdy ani nechcel urobiť,

ale predpokladal, že keď sa on vzdal nárokov zo starorodičovského domu v prospech sestry, ktorá
si na jeho mieste chcela postaviť nový dom, tak aj ona bude ústretová voči jeho nárokom. Naopak,
žalobkyňa si výslovne nepriala, aby do domu matky chodil. Istý čas užíval garáž, nachádzajúcu sa oproti
domu, avšak žalobkyňa 1/ vymenila zámku aj na garáži. S matkou sa tok mohol stretávať iba na ulici,
pretože matka nechcela ešte viac zhoršovať ich súrodenecké vzťahy. K matke bol vždy slušný a aj

jeho deti. Keď matka v roku 2012 zomrela, súrodenci mu to ani neoznámili. Dozvedel sa to deň pred
pohrebom od cudzích ľudí. Ani tvrdenie žalobcov 1/, 2/, že sa nezúčastnil dedičského konania nie je
pravdivé. V dedičskom konaní ho zastupovala žalobkyňa 1/, ktorej udelil plnú moc a v prospech ktorej
sa vzdal dedičského podielu. Po smrti matky nehnuteľnosti užívali výlučne žalobcovia 1/, 2/ na rekreáciu
so svojimi rodinami. Je preto logické, že uhrádzali náklady za energie, ktoré v dome spotrebovali.

Žalovanému v užívaní nehnuteľností bránili od roku 2012 až do súčasnosti, pričom z uvedeného dôvodu
si bude voči nim uplatňovať náhradu za neužívanie nehnuteľnosti v samostatnom konaní. Keď sa v roku
2019 rozhodli, že nehnuteľnosti predajú, našli kupca a tomuto dokonca odovzdali aj kľúče od domu, aby
si mohol zabezpečiť remeselníkov, pričom pred tým neponúkli žalovanému na predaj ich spoluvlastnícke
podiely a ani ho o predaji neinformovali. Pracovníčka realitnej kancelárie žalovaného navštívila doma

a oznámila mu predaj nehnuteľností ako hotovú vec. Napriek zvláštnemu jednaniu realitnej kancelárie,
po tom ako neuzavrel kúpnu zmluvu, zaplatil sumu 2.000,-EUR ako zmluvnú pokutu. Vo veci predaja
oslovil žalovaného aj finančný poradca p. R., ktorý ho informoval, že majú záujemcu o kúpu a on má
zabezpečiť financovanie kúpnej ceny. Napriek môjmu nesúhlasu s predajom, žalobcovi 1/, 2/ odovzdalikľúče od domu záujemcovi o kúpu. Žalovaný v tomto smere zdôraznil, že mu nie je známe na základe
akého právneho dôvodu užíval nehnuteľnosti niekto iný a nevie, či tretia osoba naďalej disponuje kľúčom
od nehnuteľností. Napokon žalovaný poukázal na to, že žalobcovia 1/, 2/ dlhodobo deklarovali, že o

nehnuteľnosti nemajú záujem a tieto chcú predať, preto ich tvrdenie, že nech súd nehnuteľnosti radšej
prikáže im ako mne, považuje žalovaný za účelové. Podľa názoru žalovaného, by žalobcovia 1/, 2/
nehnuteľnosti následne predali. V tomto smere poukázal na judikát R 48/1965. On naopak výslovne
uvádza, že o nehnuteľnosti má vážny záujem, chce ich užívať s jeho deťmi a ich rodinami, chce sa o
nehnuteľnosti starať a neprevedie ich na iného. K nehnuteľnostiam má, na rozdiel od žalobcov 1/, 2/

priamy prístup cez pozemok, ktorého je podielovým spoluvlastníkom so B. L., každý o veľkosti podielu 1.

10. K duplike žalovaný pripojil ako dôkaz katastrálnu mapu týkajúcu sa vyporiadavaných nehnuteľností,
osvedčenie o dedičstve sp. zn. 24D 706/2012, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. P..

11. Podaním doručeným súdu dňa 24.2.2021 žalovaný doplnil osvedčenie o dedičstve sp. zn. 24D

1214/98, v ktorom bol po ich otcovi predmetom dedičstva nielen rodičovský ale aj starorodičovský dom.
Starorodičovský dom č.s. XXX zdedila žalobkyňa bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom. Po ich
otcovi následne prebehli ďalšie dedičské konania o novoobjavenom dedičstve (24D 1333/2002, 25D
563/2005, 25D/480/2008), z ktorých vklady na vkladných knižkách v sume 244.488,-Sk nadobudla ich
matka, od ktorej podiel v dedičstva, ako deti nepožadovali. Matka tak mala značnú hotovosť na údržbu

domu, v ktorom až do smrti bývala a ani na pohrebné trovy.

12. Súd konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP za prítomnosti sporových strán.

13.Právnazástupkyňažalobcov1/,2/ napojednávanízotrvalanasvojichpísomnýchvyjadreniachanad

ich rámec uviedla, že so žalovaným sa pokúsili o dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
predovšetkým formou predaja, pričom žalovaný aj podpísal zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Až k
uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy nedošlo a to iba z dôvodu, že ju nepodpísal žalovaný. Žalovaný sa
teda aktívne rokovaní o uzavretí kúpnej zmluvy zúčastňoval, pričom až do dňa 20.4.2020 prejavoval
vôľu a mal záujem tieto nehnuteľnosti predať. Žalobcovia 1/, 2/ návrh síce koncipovali tak, že chcú

nehnuteľnosti predať, ale tento ich návrh následne podaním zo dňa 13.1.2021 upravili, a to najmä z
dôvodu, že žalovaný neprejavil ochotu vyporiadať podielové spoluvlastníctvo a to nielen bezprostredne
pred podaním žaloby, ale celé roky predtým.

14. Právna zástupkyňa žalovaného v konaní uviedla, že žalovaný svoj jednoznačný postoj vyjadril vo

svojom vyjadrení, ktoré sa nachádza v súdnom spise. Žalobcovia 1/, 2/ v žalobe jasne napísali, že
sa domáhajú vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti tak, že chcú tieto nehnuteľnosti
predať. V žalobe tak prezentovali svoju vôľu. Až keď sa z vyjadrenia žalovaného dozvedeli, hoci o tom
vedeli už predtým, že tento má záujem nehnuteľnosti získať do svojho výlučného vlastníctva, až potom
prejavili vôľu, že ak žalovaný zotrvá na týchto svojich tvrdeniach, potom oni žiadajú, aby nehnuteľnosti

boli prikázané do ich podielového spoluvlastníctva. Takúto zmenu považuje za účelovú. V podanej
žalobe je vôľa žalobcov daná. Následná zmena spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva je
iba účelová, pretože žalobcovia 1/, 2/ si zrejme uvedomili, že žalobe nie je možné vyhovieť tak, ako
bola podaná a súd. Účelovo preto zmenili petit svojho návrhu, ale ani z tejto zmeny nevyplýva, že
následne nebudú chcieť tieto nehnuteľnosti predať. Konanie žalobcov 1/, 2/ podľa jej názoru smeruje

k tomu, aby dosiahli predaj nehnuteľností. Nepopiera, že realitná kancelária viedla rokovania o predaji
nehnuteľností, ktorých sa zúčastnil aj žalovaný, avšak žalovaný bol postavený pred hotovú vec s tým, že
väčšina spoluvlastníkov je za predaj nehnuteľnosti. Žalovaný si nepamätá koľko listín tam podpísal, ale
vzhľadom na to, že bol začatý súdny spor a vyjadril sa vo veci samej, už nespochybňoval svoj podpis
na týchto dokumentoch. Žalovaný si až následne uvedomil, že nielen že má predať svoj spoluvlastnícky

podiel k nehnuteľnostiam, ale má ešte aj zabezpečiť kupujúcemu prechod k týmto nehnuteľnostiam cez
iný svoj pozemok, ktorého je on spoluvlastníkom a žalobcovia 1/, 2/ nie. Žalobcovia 1/, 2/ sa nechceli
dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva so žalovaným. Rovno dali žalobu na súd.
Žalovaný sa nevedel dostať k užívaniu nehnuteľnosti, načo opakovane žalobcovia 1/, 2/ nereagovali,
pričom následne ich aj vyzval na vyplatenie náhrady za nadužívanie svojich spoluvlastníckych podielov

a ani na túto jeho výzvu nereagovali. Žalovaný tak neužíval nehnuteľnosti nie zo svojej vôle, ale preto,
že k nehnuteľnostiam nemal prístup. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi ako súrodencami sú zlé. Žalovaný
trvá na to, aby súd prikázal tieto nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva.15. Žalobkyňa 1/ v konaní uviedla, že žalovaný, od 29.8.2007 nevstúpil do domu. Vtedy sa prerábal
komín, ktorý ohrozoval zdravie ich matky. Brata - žalovaného oslovila matka, ktorej uviedol, že nemá
čas, že chodí do práce. Keď sa však začala stavba komína, prišiel žalovaný s tým, že on o tejto stavbe

nebol oboznámený. Doteraz žalobkyňa 1/ nevie a nerozumie tomu, prečo sa žalovaný pre komín tak
nahneval. Náklady na opravu komína platila ich matka. Od uvedeného obdobia sa vzťahy medzi nimi
ako súrodencami vyostrovali. Vo vzťahu k starostlivosti o mamu žalobkyňa 1/ uviedla, že napriek tomu,
že ich mama bola v priebehu jedného roka 2-3 krát hospitalizovaná, žalovaný ju nebol v nemocnici ani
raz pozrieť. O mamu sa starala ona. Ani o mame, ani o nich ako súrodencoch, nehovoril pekne. Ich

matka to veľmi zle znášala a trpela tým. Pred smrťou jej matka uviedla, že si nepraje, aby v dome ich brat
býval. Ani syn žalovaného, o ktorom hovorí, že nemá vyriešenú bytovú otázku, sa k ich matke nesprával
pekne. Hodil po nej barle a vulgárne o nej hovoril. O smrti matky sa žalovaný dozvedel sprostredkovane
cez iné osoby. Manžel žalobkyne 1/ to dal vedieť jej tete, ktorá to dávala vedieť ďalej. Žalobkyňa vie o
tom, že jej suseda p. O. telefonicky úmrtie ich matky oznámila manželke žalovaného. Ďalej žalobkyňa 1/
uviedla, že žalovaný sa nestará ani o hrob. Žalovaný mal možnosť vstupu do nehnuteľnosti. Ich matka

si dala vymeniť plastové okná na dome a preto mala iné kľúče, ale na bráne a spodnej kuchyni kľúče
ostali tie isté. Brána je vždy otvorená. Žalobkyňa si nie je vedomá toho, že by nehnuteľnosti nadmerne
užívala. V zime chodili s manželom kúriť, v lete kosiť. Vodu používali iba na pitie a na WC. Elektrina bola
spotrebovaná iba kosačkou, prípravu kávy, svietenie svetla. V dome s manželom prespali maximálne
5 krát počas celého obdobia. O dom aj záhradu sa dlhodobo starala. Opravili aj pokazené schody.

Udržiavali ho. Stavala popri tom s manželom vlastný dom, chodili do práce, mali toho veľa. Pred dvomi
rokmi oslovili prvý krát žalovaného vo veci predaja domu. Oslovil ich finančný sprostredkovateľ, že má na
dom kupca p. E. a následne boli vedené rokovania cez realitnú kanceláriu. Pán E. kľúče od nehnuteľnosti
nemal. Bol sa v dome iba pozrieť a bol s ním vtedy manžel žalobkyne 1/. V týchto rokovaniach žalovaný
nikdy nepovedal, že by chcel dom pre seba. Vyjadril sa tak až po podaní žaloby na súd. Žalovaný sa o

nehnuteľnosti nestaral, ani o garáž, na ktorej ona opravila zatekajúcu strechu. Je pravda, že ku garáži
je vstup cez pozemok žalovaného v spoluvlastníctve so B. L.. Žalovaný súhlasil so zriadením vecného
bremena spočívajúceho v práve prechodu cez tento pozemok. Ak by nehnuteľnosti získala a nemala
by právo prechodu k nehnuteľnosti cez tento pozemok, môže si žalovaný garáž nechať, alebo pozemok
od neho odkúpi, alebo mu predá garáž. Ak by nehnuteľnosti získala, dala by ich druhému bratovi alebo

jeho synovi, ktorý tiež nemá vyriešenú bytovú otázku.

16. Žalobca 2/ na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa 1/, jeho setra už povedala všetko. Nemá viac čo
k veci dodať. K starostlivosti o dom poukázal na to, že tiekla aj pec, keď roztrhlo vodu. On v tejto veci
zháňal majstrov. Zabezpečoval práce aj na výmene okien, ktoré platila ich matka, ale za prácu neplatila.

Cez týždeň v dome kúril on a cez víkend jeho sestra. Drevo na zimu chystal iba on a to aj za života
ich matky. Ďalej uviedol, že má syna, ktorý má 23 rokov a má priateľku. Dom by preto chcel pre syna.
Staral o dom 14 rokov a myslí si, že na dom má väčší nárok, ako žalovaný. Žalovaný si od neho kľúče od
nehnuteľnosti nepýtal ani raz. Nikdy mu do nich nezakázal vstúpiť. O predaji nehnuteľností sa s bratom
nerozprával a riešilo sa to iba cez realitnú kanceláriu. O tom, že chce žalovaný nehnuteľnosti do svojho

výlučného vlastníctva sa dozvedel až z jeho vyjadrenia, ktoré mu poslala právny zástupkyňa

17. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že súrodenecký spor nezačal opravou komína,
aleužvtedy,keďsaonoženilažalobkyňa1/nemalajehoženurada.Posmrtiichotcasatietovzťahyešte
viac zhoršili. Spor sa začal naplno vtedy, keď žalobkyňa 1/ zatajila peniaze po otcovi, ktoré si nechala. Až

vtedy sa začal tento ich spor. Vtedy mu aj žalobkyňa 1/ povedala, aby už nikdy neprekročil prah bráničky.
Nebolo to teda pri stavbe komína. Ešte s otcom takých komínov po P. postavili veľa. Ďalej uviedol, že
podľa jeho názoru žalobkyňa 1/ zmanipulovala proti nemu aj mamu. S mamou sa stretával tak, že pri
dome má záhradu a keď tam bol, mama prišla za ním na tú záhradu, ale žalobkyňa 1/ o tomto nevedela,
lebo mama sa jej bála. Nie je pravda, že sa nestará o hrob. Každý rok na hrob chodí a každý rok mama

s otcom mali zapálenú sviečku, okrem minulého roka, kedy bola pandémia. Manžel žalobkyne 1/ mu
neponúkol 20.000,-EUR, ale 14.000,-EUR, pričom s tým nesúhlasil a povedal mu, že to on im dá po
14.000,-EUR, na čo mu povedal, že oni s tým súhlasiť nebudú. Navštívil ho aj p. E., ktorý mu ale pri
návšteve neukázal žiadne papiere, ktoré si od neho pýtal, napr. ohodnotenie a podobne. K podpisom na
kúpnej zmluve uviedol, že nie je si vedomý, že by túto bol podpísal. Jeho podpis na zmluve považuje za

falošný, ale nechce to už v tejto skutkovej situácii riešiť. Zaplatil realitnej kancelárii zmluvnú pokutu a tým
s realitnou kanceláriou skončil. Uvedomil si, že dom nepredá a chce si ho nechať, pri nepeknom konaní
realitnej kancelárie, keď bol tlačený do predaja nehnuteľnosti s tým, že už je všetko dohodnuté. Vo veci
vyporiadania nehnuteľností predtým neoslovil nikoho. Ani garáž neužíval, pretože nemal od nej kľúče.Pokiaľ ide o vecné bremeno uviedol, že tam bola ústna dohoda s maklérkou a ďalšou spoluvlastníčkou
pozemku, ale táto dohoda nebola dodržaná. K tomu, že sa o dom nestaral uviedol, že sa oň staral hlavne
ešte počas života otca, pretože sa nedá starať o dom, do ktorého nemôže vôjsť. Kľúče si nepýtal, lebo

by mu ich aj tak nikto nedal. O smrti matky sa dozvedel až 1 deň pred jej pohrebom, pričom bol práve
v aute na hraniciach medzi dvoma štátmi a oznámil mu to dispečer, resp. dispečer mu umožnil vrátiť sa
naspäť. Pokiaľ ide o tvrdenia jeho brata, žalovaného 2/, tieto považuje len za tvrdenia v područí jeho
sestry, pričom ak by jeho brat prišiel s týmto svojim návrhom skôr, možno by všetko bolo inak.

18. Právna zástupkyňa žalobcov 1/, 2/ v záverečnej reči navrhla, aby súd na základe vykonaného
dokazovania zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/, 2/ a žalovaného tak, aby prikázal
nehnuteľnosti žalobcom 1/, 2/ za primeranú náhradu, a to každému o podiele 1/2. Poukázala na to,
že spolu majú väčšie spoluvlastnícke podiely a nehnuteľnosti budú z toho dôvodu účelnejšie užívať.
Opätovne uviedla, že žalovaný sa aktívne zúčastnil rokovaní pri predaji nehnuteľnosti a až v závere
týchto rokovaní odskočil od podpisu zmluvy, teda de facto dovtedy nemal záujem nehnuteľnosti užívať.

Pri spôsobe vyporiadania navrhla prihliadnuť aj na nezáujem žalovaného o nehnuteľnosti, o ich matku a
predovšetkým na morálne hľadisko. V prípade, že súd návrhu vyhovie, zaplatia žalobcovia 1/, 2/ súdom
určenú výšku náhrady žalovanému okamžite, pretože v tejto veci majú odloženú hotovosť.

19. Právna zástupkyňa žalovaného v rámci záverečnej reči, vzhľadom na vykonané dokazovanie

navrhla, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/, 2/ a žalovaného k spoločným
nehnuteľnostiam, a aby tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Poukázala na ustanovenie §
142 Občianskeho zákonníka, v ktorom sú presne stanovené pravidlá, podľa ktorých súd pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva postupuje. Poukázala v tomto smere aj na judikatúru, a to predovšetkým
rozhodnutie publikované pod R 48/1965, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva musí zobrať do úvahy skutočný záujem zostať v nehnuteľnosti a nie previesť túto
nehnuteľnosť ďalej. V tejto súvislosti poukázala na to, že žalobkyňa 1/ uviedla na pojednávaní, že
nehnuteľnosti prevedie bratovi, alebo jeho deťom. Účelovo tak dochádza k meneniu tvrdení žalobcov 1/,
2/. Ďalej právna zástupkyňa žalovaného poukázala na účelné využitie nehnuteľností, ktoré je potrebné
vidieť v tom kontexte, aby nevznikol medzi spoluvlastníkmi ďalší súdny spor, alebo ďalší problém. Tu

poukázala predovšetkým na garáž a na parcely, na ktorých je garáž postavená. Vzhľadom na uvedené
žiada, aby súd rozhodol vo veci tak, ako to bolo z ich strany navrhnuté.

20. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh

niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pri tom na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre
možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne
pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči
ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok
rozdelí podľa podielov.

21. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov(ďalej len „CSP“), nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

22. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

23. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to žalobou
(č.l. 2-4 súdneho spisu), splnomocnením zo dňa 9.9.2020 (č.l. 5), výpisom z listu vlastníctva č. XXXX

pre k.ú. P. (č.l. 7), zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 22.3.2020 (č.l. 19-22), zmluvou
o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 29.4.2020 (č.l. 23-25), vyjadrením žalovaného (č.l. 50-52),
splnomocnením zo dňa 1.12.2020 (č.l. 55), návrhom zmluvy o zriadení vecného bremena (č.l. 53-54),
replikou žalobcov 1/, 2/ (č.l. 68-71), dokladom o nákupe dreva zo dňa 9.5.2017 a dňa 26.9.2019, faktúrou
za elektrinu zo dňa 13.4.2017 na meno A.. E. F. s vrátením preplatku za rok 2016, faktúrou za elektrinu zo

dňa 12.4.2018 na meno A.. E. F. s vrátením preplatku za rok 2017, faktúrou za elektrinu zo dňa 18.4.2019
na meno A.. E. F.Č. s vrátením preplatku za rok 2018, faktúrou za elektrinu zo dňa 21.4.2020 na meno
A.. E.X. F. s vrátením preplatku za rok 2019, zoznamom úhrad StVPS, a.s. od 7.11.2013 do 4.11.2019,
faktúrouzaelektrinuzodňa16.4.2015namenoA..E.F.snedoplatkomzarok2014(všetkynač.l.72-86),duplikou žalovaného (č.l. 92-95), katastrálnou mapou týkajúcou sa vyporiadavaných nehnuteľností (č.l.
96), osvedčením o dedičstve sp. zn. 24D 706/2012 (č.l. 98 a 116-119), výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. P.
(č.l. 99), vyjadrením zo dňa 22.2.2021 s osvedčeniami o dedičstve sp. zn. 24D 1214/98, 24D 1333/2002,

25D 563/2005, 25D/480/2008 (všetko na č.l. 103-115), ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v
súdnom spise. Z uvedených listinných dôkazov, prednesov strán na pojednávaní, prehlásenia susedy
matky účastníkov predloženého do súdneho spisu žalobcami 1/, 2/ na pojednávaní, ako aj z obsahu
celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

24. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia 1/, 2/ a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi, každý o
veľkostispoluvlastníckehopodielu1/3,nehnuteľnostíevidovanýchOkresnýmúradomL.L.,katastrálnym
odborom, na LV č. XXXX, pre katastrálne územie P., ako rodinný dom so súpisným číslom XXX,
postavený na parc. „M.-F. Č.. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 262 m2, garáž so súpisným
číslom 700, postavená na parc. „.-F. Č.. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2, pozemok
parcela registra „.-F. Č.. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2, pozemok parc. reg. „M.-

F. Č.. XX/X - záhrada o výmere 71 m2, pozemok parc. reg. „M.-F. Č.. XX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 262 m2 a pozemok parc. reg. „M.-F. Č.. XX - záhrada o výmere 109 m2.

25. V konaní nebolo sporné, zrušenie podielového spoluvlastníctva, na ktorom sa sporové strany zhodli.

26. Sporný bol spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

27. Žalobcovia 1/, 2/ navrhovali vyporiadanie spôsobom predaja spoločných nehnuteľností za sumu
nie nižšiu ako 65.000,-EUR, do 90 kalendárnych dní od právoplatnosti rozsudku a rozdelenie výťažku
predaja spoluvlastníkom podľa veľkosti ich podielov. Žalovaný mal o spoločné nehnuteľnosti záujem

a navrhoval, aby podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané spôsobom prikázania nehnuteľností do
jeho výlučného vlastníctva s uložením povinnosti vyplatiť spoluvlastníkom náhradu zo sumy, ktorú sami
navrhli, teda zo sumy 65.000,-EUR. Navrhol vyplatiť žalobkyni 1/ sumu 21.666,67,-EUR a žalobcovi 2/
sumu 21.666,67,-EUR, v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Na uvedené reagovali žalobcovia
1/, 2/ tak, že v takom prípade navrhujú, spôsob vyporiadania prikázaním nehnuteľností ich podielového

spoluvlastníctva, každému o veľkosti podielu 1.

28. V konaní nebola sporná žalobcami 1/, 2/ navrhnutá kúpna cena vo výške 65.000,-EUR, resp. ani
následne žalovaným navrhnutá výška primeranej náhrady v sume 65.000,-EUR.

29. Aplikáciou citovaných zákonných ustanovení na zistený skutkový stav, súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcov 1/, 2/ je dôvodná. Žalobcovia 1/, 2/ sa so žalovaným na zrušení a vyporiadaní ich
podielového spoluvlastníctva nedohodli a preto sa domáhali zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam podľa ust. § 142 Občianskeho zákonníka. Ide teda
o žalobu podľa § 137 písm. b) CSP, ktorou sa majú usporiadať práva a povinnosti strán (z ich

spoluvlastníckeho vzťahu) spôsobom, ktorý vyplýva z osobitného predpisu. Súd konštatuje, že stranami
sporu sú v posudzovanej veci všetci podieloví spoluvlastníci, čím je splnená podmienka podľa
ustanovenia § 78 ods. 1 CSP.

30. Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zo samotnej povahy podielového

spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva,
že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie
spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Zároveň platí, že spoluvlastník, ktorý sa domáha zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nie je povinný preukazovať dôvody, pre ktoré v podielovom
spoluvlastníctve nechce naďalej zotrvať. Preto, ak v konaní nie sú preukázané dôvody hodné osobitného

zreteľa, pre ktoré by súd žalobu zamietol, tak súd rozhodne o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Súd pritom nie je viazaný žalobným návrhom.

31. Súd ďalej vychádzal z toho, že zvolený spôsob vyporiadania má viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov,
ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. V konaní

súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že vzťahy medzi spoluvlastníkmi a súčasne súrodencami sú
negatívne, konfliktné a do veľkej miery napäté práve z dôvodu vzniku a existencie ich podielového
spoluvlastníctva, t.j. od vtedy, ako nehnuteľnosti nadobudli ako dedičstvo po svojom otcovi. Tento záver
vyplynul zo skutkových tvrdení oboch sporových strán, keď išlo o spochybňovanie starostlivosti a údržbyspoločných nehnuteľností spoluvlastníkmi už počas života ich matky, ktorá v nehnuteľnostiach žila,
pričom ich súrodenecké vzťahy sa po úmrtí matky ešte viac zhoršili a dospeli až do bodu, keď žalovaný,
ako jeden zo spoluvlastníkov, od roku 2012 nemal k spoločným nehnuteľnostiam žiadny prístup a

nemohol ich užívať vôbec. Prednostným záujmom súdu tak bolo definitívne vyriešenie sporov a napätej
situácie medzi súrodencami ako sporovými stranami.

32. Na zrušení podielového spoluvlastníctva sa sporové strany zhodli. Nebol tak daný žiadny dôvod
hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by súd podielové spoluvlastníctvo v danom prípade nezrušil.

33. Súd preto pristúpil k skúmaniu spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu. Súd
zdôrazňuje, že je pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva viazaný záväzným poradím spôsobov
vyporiadania, vyplývajúcich z ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka. Ako prvý spôsob zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy reálne rozdelenie veci s prihliadnutím na
veľkosť podielov a na účelné využitie veci, ktorý spôsob však prichádza do úvahy iba tam, kde predmet

spoluvlastníctva je reálne a zároveň aj funkčne deliteľný. Súd konštatuje, že rozdelenie veci, ako spôsob
vyporiadania nebol podľa žalobcov 1/, 2/ reálne možný tak, aby vznikli samostatne užívateľné veci,
ktoré by mohli každému vlastníkovi slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe. Nemožnosť reálneho
rozdelenia nerozporoval ani žalovaný. Súd tak túto alternatívu neposúdil ako vhodnú.

34. V zmysle ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka ďalej vyplýva, že ak rozdelenie predmetu
spoluvlastníctva nie je dobre možné, prichádza do úvahy prikázanie veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu, pričom súd je povinný prihliadnuť na účelné využitie veci a na
násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

35. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a
rozdelenie výťažku, prichádza do úvahy iba v takom prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce.
Zo skutkových tvrdení žalovaného, ktorý o spoločné nehnuteľnosti prejavil záujem, bolo zrejmé, že
nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov v danom prípade neprichádzalo do
úvahy. Súd z uvedeného dôvodu nevykonal dôkaz navrhovaný žalobcami 1/, 2/ a nevypočul realitného

makléra a finančného sprostredkovateľa, k účasti žalovaného na rokovaniach o predaji nehnuteľností,
keď vzhľadom na uvedenú skutkovú situáciu v spore, nepovažoval vykonanie uvedených dôkazov za
potrebné.

36. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že do úvahy prichádzal iba spôsob vyporiadania prikázaním

nehnuteľností za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, čo bol aj s poukazom na
vyjadrenia strán sporu v priebehu súdneho konania, primárny spôsob vyporiadania ich spoluvlastníctva,
ktorým s súd zaoberal. Pri tomto spôsobe vyporiadania súd prihliada nielen na veľkosť podielov, ktoré
sú v danom prípade rovnaké, ale aj na účelné využitie nehnuteľnosti a na prípadné násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Žalovaný prejavil záujem o to, aby boli

nehnuteľnosti prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Žalobcovia 1/, 2/ takýto záujem prejavili až
pod tlakom toho, že o nehnuteľnosti prejavil záujem žalovaný, pričom dovtedy bol ich prioritou predaj
spoločných nehnuteľností tretej osobe. Pokiaľ ide o účelné využitie nehnuteľnosti, tak žalovaný prejavil
záujem osobne nehnuteľnosti užívať spolu so svojimi deťmi a ich rodinami, starať sa o ne a zveľaďovať
ich. Žalobcovia 1/, 2/ takýto záujem nehnuteľnosti osobne užívať neprejavili. Záujem žalobcu 2/ súd

považoval za účelový, keď ho tento prvýkrát prezentoval až na nariadenom pojednávaní. Násilné
správanie žalovaného voči žalobcom 1/, 2/ nebolo v konaní ani tvrdené, ani preukazované.

37. Súd v súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobcov
1/, 2/ a žalovaného tak, že prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, keď predtým

zvážil možnosti podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri tomto spôsobe vyporiadania súd
prihliadol predovšetkým na účelné vyžitie nehnuteľností, na dlhodobý a skutočný záujem žalovaného o
tieto nehnuteľnosti, keď deklaroval záujem užívať ich už od roku 1998, avšak rešpektoval užívacie právo
svojej matky. Tu súd uvádza, že záujem žalovaného užívať nehnuteľnosti osobne, resp. so svojimi deťmi
považoval súd za úprimný a skutočný. Naopak, záujem žalobcov 1/, 2/ prejavený až potom, ako záujem

prejavil žalovaný, sa súdu javil ako účelový a vychádzajúci skôr z napätých vzťahov medzi súrodencami
ako zo skutočného záujmu žalobcov 1/, 2/ o osobné užívanie týchto nehnuteľností, keď tieto v minulosti
aj reálne užívali a následne, po tomto užívaní, dospeli k rozhodnutiu predať ich tretej osobe. Súd by však
zásadne nemal prikázať vec tomu spoluvlastníkovi, ktorý ju chce ďalej scudziť, pretože takéto prikázanieveci, by v podstate bolo iba prostriedkom k už predtým zamýšľanému prevodu nehnuteľností tretej osobe
a to proti vôli toho spoluvlastníka, ktorý ich chce užívať osobne pre vlastnú potrebu. V danom prípade
mal súd preukázané, že žalovaný bol proti predaju nehnuteľností, keď k ich predaju nedošlo iba z toho

dôvodu, že nepodpísal kúpnu zmluvu, ktorú naopak žalobcovia 1/, 2/ podpísali. Súd ďalej prihliadol aj
na priamy prístup žalovaného k nehnuteľnostiam po pozemku v spoluvlastníctve žalovaného a tretej
osoby,keďprístupžalobcov1/,2/,ktoríniesúspoluvlastníkmiprístupovéhopozemkuknehnuteľnostiam,
ktoré sú predmetom vyporiadania, by bol naopak obmedzený a v dôsledku tohto obmedzenia by mohli
konfliktné a napäté vzťahy medzi stranami sporu ako súrodencami pokračovať.

38. Teda, s poukazom na uvedené skutočnosti, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu
k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom L. L., katastrálnym odborom, LV č. XXXX, pre
katastrálne územie P., ako rodinný dom so súpisným číslom 591, postavený na parc. „M.-F. Č.. XX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 262 m2, garáž so súpisným číslom XXX, postavená na parc. „M.-
F. Č.. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2, pozemok parc. „M.-F. Č.. XX/X - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 29 m2, pozemok parc. reg. „M.-F. Č.. XX/X - záhrada o výmere 71 m2,
pozemok parc. reg. „M.-F. Č.. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 262 m2 a pozemok parc. reg.
„M.-F. Č.. XX - záhrada o výmere 109 m2 tak, že ich prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.

39. Žalovaného súd zaviazal zaplatiť žalobcom 1/, 2/ primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely,

každémuzvlášťvsume21.666,67,-EUR,keďvychádzalzcenynehnuteľností65.000,-EUR,ktorúnavrhli
v prípade predaja nehnuteľností tretej osobe samotní žalobcovia 1/, 2/. Žalobcovia 1/, 2/ uvedenú sumu
potom ani nerozporovali. Súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcom 1/, 2/ finančné náhrady za ich
spoluvlastnícke podiely v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko mal za to, že táto lehota
je s ohľadom na výšku náhrady primeraná.

40. K primeranosti výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel súd uvádza, že v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou všeobecných súdov a ustálenou judikatúrou, súd považuje za primeranú náhradu
za spoluvlastnícky podiel takú finančnú sumu, za ktorú je možné, v danom mieste a čase nadobudnutie
obdobnej nehnuteľnosti alebo spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti. Ide teda o cenu danú dopytom

a ponukou, pričom v danom prípade takto žalobcami 1/, 2/ ponúkaná cena, bola akceptovaná dopytom
zo strany konkrétneho záujemcu o kúpu týchto nehnuteľností.

41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania. Charakter sporu, príbuzenský vzťah a možnosť urovnania konfliktných vzťahov

v rodine súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočne nepriznal náhradu trov
konania, v celom rozsahu úspešnému žalovanému. Súd vzal do úvahy a prihliadol predovšetkým na
charakter sporu, keď ide o vzájomné vyporiadanie majetkových právnych vzťahov medzi stranami sporu
ako podielovými spoluvlastníkmi veci. Spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
sporom, ktorý môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné

konštatovať, že úspech alebo neúspech v konaní mal ten, kto podal návrh na začatie konania.
Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ súd návrhu vyhovie, je
rozhodnutím v záujme všetkých strán sporu. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa
každémuzpodielovýchspoluvlastníkovdostanejehopodielubuďvoformeveci,kuktorejsavyporiadava
podielové spoluvlastníctvo alebo formou finančnej náhrady (napr. Rozsudok Krajského súdu Banská

Bystrica, sp. zn. 17Co/247/2012 zo dňa 27. 03. 2013).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)

ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.