Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžfk/12/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200207
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:5019200207.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.
a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Jozef Milučký v právnej veci žalobcu: N. H. ZÁMOČNÍCTVO -
KOVOVÝROBA, IČO: 37 361 368, Žaškov 45, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA,
s. r. o., Radlinského 1727/49, Dolný Kubín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č, 100532498/2019,
zo dňa
28. februára 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k.:
31S/35/2019-52, zo dňa 04. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 31S/35/2019-52, zo dňa 4.
decembra 2019, z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu
na ďalšie konanie

o d ô v o d n e n i e :

1.
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
a zrušenia rozhodnutia č. 100532498/2019, zo dňa 28. februára 2019, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Dolný Kubín (ďalej len „správca dane“) č. 102266876/2018,
zo dňa 16. novembra 2018. Týmto rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový
poriadok“) vyrubil žalobcovi, daňovému subjektu N. H. rozdiel v sume 45.397,38 eura na dani z príjmu
za zdaňovacie obdobie roku 2015. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP tak, že
účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

2. Krajský súd rozsudok odôvodnil právne ustanoveniami § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), §
51 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) a § 3 ods. 3,
ods. 6, § 24 ods. 1, ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a vecne tým, že
podstatnou žalobnou námietkou žalobcu bolo spochybňovanie správnosti zisteného skutkového stavu
daňovými orgánmi vo vzťahu k žalobcom uplatnenému právu na odpočet dane. Ťažisko argumentácie
spočíva v tvrdení, že predložením daňových dokladov - faktúr vyčerpal dôkazné bremeno, pri preukázaní
splnenia zákonných podmienok nároku na odpočet DPH podľa § 49 zákona o DPH. Krajský súd z
obsahu spisu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za
zdaňovacie obdobie roku 2015. Správca dane počas daňovej kontroly zistil, že žalobca v zdaňovacom
období roku 2015 vykonával obchodnú činnosť, poskytovanie stavebných prác a zváračských prác, ktoré
mal nakupovať od spoločnosti PHARMADATE, s. r. o., ČEKOSTAV s. r. o., N- N STAV s. r. o., ZCC s. r.
o., Z-CENTRUM, s. r. o., VLT-GAME, s. r. o. a SLOVAK-ACTUAL, s. r. o. Záverom oprávnene prijatým

na základe dokazovania vykonaného správcom bola však skutočnosť, že žalobca dostatočne a bez
pochybností nepreukázal oprávnené vynaloženie daňových výdavkov súvisiacich s prijatými faktúrami
od spoločností N-N STAV, s. r. o., Podháj, s. r. o., PHARMADATE, s. r. o., ČEKOSTAV, s. r.o., ZCC s.
r. o., Z-CENTRUM, s. r. o., VLT-GAME, s. r. o. a SLOVAK ACTUAL, pretože okrem vystavených faktúr
neboli predložené žiadne iné dôkazy, preukazujúce skutočnú realizáciu fakturovaných prác predmetnými
dodávateľmi. Daňový subjekt vo vyjadrení k zisteniam správcu dane neuviedol konkrétnu osobu, s ktorou
konal za predmetné spoločnosti, konateľa G. D. označil až po oznámení mena správcom dane. Správca
dane po kontrole znížil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa daňového priznania k DPFO
za rok 2015 zo sumy 3.803,33 eura
na sumu 0,00 eura, z dôvodu zvýšenia základu dane podľa § 6. Skonštatoval, že podľa § 11
ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmu, ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 100-
násobok platného životného minima (19.809,- eur), nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka
je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2 -násobku platného životného minima (8.755, 58 eura) a 1 -iny
základu dane (193.480,46 eura/4). Ak táto suma je nižšia ako 0, nezdaniteľná časť základu dane ročne
na daňovníka sa rovná 0.

3. Krajský súd poukázal na zistenia žalovaného a správcu dane, že len všeobecná objednávka bez
bližšej špecifikácie prác s adresou dodania zreteľnou na faktúrach
od konkrétnej spoločnosti dostatočne nepreukazujú, naopak spochybňujú preverované zdaniteľné
obchody, pretože nebol predložený žiaden dôkaz o vykonaní deklarovaných prác fyzicky pracovníkmi
dodávateľa PHARMADATE, s. r. o. a tiež ďalších spoločností alebo inými osobami. Žalobca nevedel
uviesť mená osôb, u ktorých preberal faktúry a ktorým mal priamo do rúk vyplácať hotovosť
podľa predložených faktúr. Tabuľka vyhotovená žalobcom nepreukazuje, že práce skutočne vykonali
deklarovaní dodávatelia na základe technických výkresov, ktoré im mal žalobca predkladať. Predmetnú
činnosť žalobca voči dodávateľom nepreukázal a taktiež fotografie, pripojené k vyjadreniu zo dňa 30.
júla 2018 s odfotografovanými výrobkami nepreukazujú, že výrobky vyrobili a práce vykonali dodávatelia
z tabuľky. Ďalšie fotografie boli dôkazom, že stavebné práce a maliarske práce boli vykonané, nie však
dôkazom, že práce vykonal dodávateľ označený žalobcom. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
odovzdanie technickej dokumentácie, železa, špeciálneho materiálu (hliník, nerez) dodávateľom a
nepreukázal ani prepravu materiálu týmto dodávateľom, taktiež hotových pozváraných prvkov od
deklarovaných dodávateľov do svojej prevádzky v Párnici, nevedel bližšie oznámiť adresy prevádzok
dodávateľov a subdodávateľov, na mieste ktorých tvrdil vykonanie zváračských prác, neuviedol
ďalšie mená osôb, s ktorými mal uzatvárať obchody a odovzdávať im peňažnú hotovosť. Žalovaný
nespochybnil vykonané práce, ale dodávateľa prác, najmä spoločnosť ČEKOSTAV, s. r. o. a ďalšie
dotknuté spoločnosti, pretože dodanie maliarskych prác spochybnil samotný žalobca, ktorý na
pojednávaní 03. júla 2018 vypovedal, že z dôvodu, aby nebol fakturovaný veľký rozsah zámočníckych
prác, dohodol sa s dodávateľom, že na faktúrach budú namiesto zámočníckych prác uvádzať maľovanie
kancelárií a sanity. Pokiaľ žalobca nesprávne namietal výklad dôkazného bremena v súvislosti s
rozsudkami najvyššieho súdu, sp. zn. 3 Sžf/1/2011 a sp. zn. 5 Sžfk/2/2017, správny súd prvého
stupňa skonštatoval, že žalobca preukázateľné nedisponoval s faktúrami a podrobným položkovitým
opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov, pretože na predložených dodávateľských faktúrach
nebolo uvedené množstvo a rozsah dodaných prác, ale len celková cena prípadne „v množstve jedna“.
Správca dane úspešne spochybnil plnenia od konkrétneho dodávateľa uvedeného na faktúre, dôkazné
bremeno sa preto opäť presunulo na daňový subjekt v zmysle nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn.
III. ÚS 401/2009. Krajský súd ďalej poukázal na rozsudky ESD C-80/2011 a C- 142/2011, týkajúce
sa podvodného konania dodávateľa a podmienok, za ktorých je možné uznať odpočítanie DPH aj v
tomto prípade, ďalej konštatujúc, že základnou podmienkou je, že sa uvedené plnenie, ktoré zakladá
nárok na odpočet uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry. V danom prípade však práve táto
podmienka splnená nebola, pretože nebolo preukázané, že by došlo k plneniu dodávateľa uvedeného
na faktúre. Nezakladá sa na pravde tvrdenie žalobcu, že správcovi dane predložil všetky zákonom
ustanovené doklady, čo správca dane v rozhodnutí aj viackrát uviedol. Žalovaný na základe vykonaného
dokazovania žalobcovi oprávnene neuznal vynaloženie daňových výdavkov podľa § 19 zákona o dani
z príjmov súvisiacich s prijatými faktúrami od vyššie uvedených spoločností, a úhrady týchto faktúr
v súvislosti s tým, že žalobca výdavky dostatočne a hodnoverne nepreukázal. Okrem predložených
faktúr, ktorým chýba podrobný položkovitý opis druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého
dodávateľa, neboli žalovaným prijaté ako dôkazy o realizácii obchodov ani predložené fotografie a
výkresy a tieto vrátane projektovej dokumentácie vierohodne nepreukazovali realizáciu označenými
dodávateľmi. Krajský súd zdôraznil, že ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno tvrdenia

spoľahlivo nepreukáže, takéto výdavky nemôžu byť uznané ako daňové výdavky znižujúce základ dane.
Listinný dôkaz bez preukázania materiálnej podstaty nie je dôkazom o tom, že plnenie uvedené v
predmete faktúr bolo aj deklarovanými dodávateľmi skutočne realizované. Pripomenul, že výdavkom
je výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom,
zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. Skutočnosť, že účtovný doklad má všetky náležitosti účtovného
dokladu a je riadne zaúčtovaný v účtovníctve nie je dôkazom, že je oprávnene zahrnutý do daňových
výdavkov [§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov]. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku je daňový subjekt
povinný preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. V prípade, že správca
dane spochybnil reálny výkon fakturovaných prác, bolo dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý mal
predložiť ďalšie dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, pričom žalobca žiadne dôkazy nepredložil a zistené
nezrovnalosti neodstránil. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami a
rozhodoval na základe platných predpisov, daňového poriadku a zákona o dani z príjmov, správny súd
prvého stupňa žalobu preto podľa § 190 SSP zamietol. Neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario), rovnako náhradu trov konania nepriznal ani žalovanému (§
168 SSP a contrario).

2.
4. Žalobca (ďalej len „kasačný sťažovateľ“) podal proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote
kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, pretože krajský súd pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Kasačnú sťažnosť ďalej odôvodnil tým, že správca dane prvostupňovým správnym rozhodnutím
vyrubil žalobcovi N. H. rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 v sume
45.397,38 eura. Následne v kasačnej sťažnosti špecifikoval, ktoré daňové výdavky ako úhrady faktúr
za zváračské, zámočnícke, maľovanie, pomocné či ďalšie práce, vystavené spoločnosťami STAV, s. r.
o., Podháj, s. r. o., PHARMADATE, s. r. o., ČEKOSTAV, s. r. o., ZCC s. r. o., Z-CENTRUM, s. r. o.,
VLT - GAME, s. r. o. a SLOVAK ACTUAL, s. r. o. správca dane neuznal. Navrhol ako dôkaz vyžiadať
spis žalovaného č. 100532498/2019. Nestotožnil sa so závermi krajského súdu uvedené v rozsudku s
tým, že žalovaný záver o tom, že žalobca nepreukázal dodanie fakturovaných služieb dodávateľmi N-N
STAV, s. r. o., Podháj, s. r. o., PHARMADATE, s.r.o., ČEKOSTAV, s. r. o., ZCC, s. r. o. a ďalšími založil na
konštatovaní pochybností vzniknutých u dodávateľov žalobcu, nemôže však zodpovedať za neunesenie
dôkaznej povinnosti iného subjektu. V neprospech žalobcu nemožno hodnotiť tiež skutočnosť, že bez
úspechu predvolával na pojednávanie bývalých konateľov niektorých dodávateľov. Postup žalovaného
pri výklade rozsahu dôkazného bremena považoval za nesprávny a poukázal na ustálenú rozhodovaciu
prax súdov, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžf/10/2012, a judikatúru Súdneho dvora EÚ,
C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012. Zaujal názor, že v predmetnej daňovej kontrole vyčerpal
dôkazné bremeno a existenciu materiálneho plnenia nespochybňuje v rozhodnutí ani žalovaný. Spôsob,
akým boli dodané služby opísané
vo faktúrach považoval za bežnú prax v podnikaní. Okrem vystavených faktúr existujú aj ďalšie dôkazy
preukazujúce dodanie služieb uvedených na predmetných faktúrach, a to objednávky, faktúry vystavené
dodávateľmi, výkresy, fotodokumentácia a tiež tabuľka obsahujúca priradenie faktúr vystavených
dodávateľmi k faktúram vystavených odberateľovi Ing. F. O. Fe - TRADE. Skutočné vykonanie
zváračských, zámočníckych, stavebných či maliarskych prác a spoluprácu s dodávateľmi ČEKOSTAV,
s. r. o. a ZCC, s. r. o. potvrdzuje aj výpoveď svedka G. D., potvrdzujúca tiež vyhotovenie faktúr, ich
podpísanie týmto svedkom.

6. Kasačný sťažovateľ sa ďalej nestotožnil s tvrdením osvojeným tiež krajským súdom, spočívajúcom
v závere, že odfotografované výrobky a projektová dokumentácia vierohodne nepreukazovali realizáciu
obchodov dodávateľmi v zmysle predložených faktúr. Vyhodnotením všetkých dôkazov vo vzájomnej
súvislosti, dodávateľských či odberateľských faktúr, objednávok, výkresov, fotodokumentácie a tabuľky
možno určiť, ktorí dodávatelia žalobcu vykonávali jednotlivé fakturované práce. Zaujal tak názor,
že správca dane a žalovaný sa nedostatočne vysporiadali s predloženými dôkazmi. Na základe
predmetných skutočností navrhol, aby kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok
krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie
alebo podľa
§ 462 ods. 1 SSP rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Pre
prípad úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3.
7. Žalovaný vo vzťahu k podanej kasačnej sťažnosti v zákonnej lehote stanovenej
v § 450 ods. 3 SSP nezaujal stanovisko.

4.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 zák. č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

9. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského
súdu.

12. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

13. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu zistil
skutkový stav, z ktorého vyplýva, že správca dane vykonal u Daňového subjektu Daniel Škuta v dňoch
18. januára až 03. októbra 2018 daňovú kontrolu
o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101902552/2018, zo dňa 26. septembra 2018. Daňový subjekt
v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2015 vyčíslil daňovú
povinnosť vo výške 871,40 eura, a teda sumu o 45.397,38 eura nižšiu, ako zistil správca dane daňovou
kontrolou. Správca dane po kontrole znížil vynaložené výdavky o sumu 37.147, eur, predstavujúcu
úhradu faktúr spoločnosti Podháj, s. r. o. Následne správca dane po kontrole znížil vynaložené výdavky
o sumu 26.180,- eur, predstavujúcu úhradu faktúr spoločnosti PHARMADATE, s. r. o., zaúčtovaných v
účtovnej evidencii, ďalej znížil výdavky o sumu 24.530,- eur, predstavujúcu úhrady prijatých faktúr od
spoločnosti ZCC, s. r. o., zaúčtované ako daňové výdavky, znížil daňové výdavky o sumu 15.350,-eur,
predstavujúcu úhrady prijatých faktúr od spoločnosti Z-CENTRUM, s. r. o., znížil tiež daňové výdavky
o sumu 11.242,-eur, predstavujúcu úhrady prijatých faktúr od spoločnosti SLOVAK ACTUAL, s. r. o.
a napokon po kontrole znížil vynaložené výdavky o sumu 30.625,- eur, predstavujúcu úhrady faktúr
spoločnosti VLT-GAME, s. r. o. Správca dane prvostupňovým správnym rozhodnutím o vyrubení rozdielu
dane č. 102266876/2018 zo dňa 16. novembra 2018, vyrubil daňovému subjektu N. H. rozdiel dane
z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 v sume 45.397,38 eura podľa § 68 ods. 5
daňového poriadku. Žalovaný v postavení odvolacieho orgánu napadnutým rozhodnutím zo dňa 28.
februára 2019, rozhodnutie správcu dane potvrdil.

15. Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k.
2S/52/2019-52, vydaného dňa 04. decembra 2019 ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, ktorým
krajský súd rozhodol tak, že podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobou kasačného sťažovateľa, ktorou
sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100532498/2019, zo dňa 28. februára 2019.

5.
16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Kasačný súd považoval za potrebné upriamiť pozornosť na ustanovenie § 139 ods. 2 SSP, v zmysle
ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné
zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného,
prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie
podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu
prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je
povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať.
Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

19. Podľa § 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom
do 28. februára 2019 (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom,
zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6
ods. 11 ,
pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov
(nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) , v akej sa používa
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zák. č. 595/2003 Z. z. pri zisťovaní základu dane alebo daňovej
straty sa vychádza a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo u daňovníka, ktorý
vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 ,
z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

21. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zák. č. 595/2003 Z. z. výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami
a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši
o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových
výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

22. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z. z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,1) výdavky (náklady), ktorých
vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej

a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22 ) a hmotného majetku a
nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23 ),
b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek,
c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj
vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle
tolerované,
d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych
orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi15)
okrem
výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods.
1 a ods.
3 písm. d)
za podmienok ustanovených osobitným predpisom89) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s
týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,103)
f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb
s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e) , pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia;
v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov, v ktorých zamestnávateľ zabezpečuje
ubytovanie podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu , sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté
zamestnancovi na účel zabezpečenia jeho ubytovania,
g) výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1 ) a výdavok, ktorý sa považuje za technické
zhodnotenie (§ 29 ods. 2 ),
h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur
za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú
1. darčekové reklamné poukážky,
2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom
činnosti,
3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške najviac 5 %
zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov
hlavným predmetom činnosti,
i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby
daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou
obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije
na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e) , p) a w) ,
j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane,
k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií,
l) výdavky na technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie hnuteľnej veci a
nehnuteľnosti využívanej na základe zmluvy o výpožičke103aa) okrem výdavkov na energie vynaložených
užívateľom v súvislosti s užívaním takej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti.

6.
23. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach uvedených v § 453 SSP prieskum
prípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti, preto kasačný súd

na základe dôvodov kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu vytýkaných nedostatkov napadnutého
rozsudku Krajského súdu v Žiline. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil rozsah a dôvody
kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému uzneseniu
po oboznámení sa s obsahom súdneho a k nemu pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru,
že kasačná sťažnosť je dôvodná.

24. Žalobca napadol kasačnou sťažnosťou z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g), SSP rozsudok
krajského súdu, ktorým bola správna žaloba zamietnutá ako nedôvodná podľa § 190 SSP . Kasačný
súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že nesprávnym právnym posúdením sa rozumie
subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze
nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie
veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu
právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na
zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

25. Námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom vyhodnotil
kasačný súd ako dôvodnú, i keď z odlišných dôvodov. Z obsahu žaloby, skutkových okolností a
právnej argumentácie žalobcu jednoznačne vyplýva, že predmetom daňovej kontroly vykonanej u
kasačného sťažovateľa bola kontrola dane z príjmu fyzickej osoby za rok 2015, a teda následné
vydanie rozhodnutia o dôvodnosti uplatnených daňových výdavkov súvisiacich s daňou, problematiku
určenia a vyrubenia ktorej nepochybne upravujú príslušné ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o
dani z príjmov. Na účely tohto zákona sa rozumie daňovníkom fyzická alebo právnická osoba, pričom
predmetom dane je najmä príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka
okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12. Príjmom podľa zák. č. 563/2009 Z. z. je
potrebné rozumieť peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami
bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery
opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej
osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11
, sa považuje aj prijatie zmenky
ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou,

26. Krajský súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia správneho aktu žalovaného, preskúmal
a žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol z dôvodov, že žalobca výdavky dostatočne a
hodnoverne nepreukázal, okrem predložených vystavených faktúr, ktorým chýbal podrobný položkovitý
opis druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, neboli žalovaným prijaté ako
dôkazy o realizácii obchodov ani predložené fotografie a výkresy, pretože odfotografované výrobky
a predložená projektová dokumentácia vierohodne nepreukazovali, že boli realizované, vyrobené
uvedenými dodávateľmi. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd vo veci aplikoval
predovšetkým ustanovenia
§ 19 ods. 1, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý
sa však na posudzovanú vec nevzťahuje. Právny záver Krajského súdu v Žiline je z tohto dôvodu
nesprávny, nevychádza z relevantných právnych predpisov a je v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky. Pretože krajsky súd v danom prípade na vec aplikoval nesprávnu právnu
normu zaťažil svoje rozhodnutie vadou v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

27. Kasačný súd uvádza, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej
republiky je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako
aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, v správnom súdnictve
s odkazom na ustanovenie § 139 ods. 2 SSP. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu potom
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre
to, že nebolo vydané
v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.

28. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom krajský
súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným
požiadavkám, ktoré Správny súdny poriadok kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom
dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka správneho súdneho konania,

ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa
súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo
rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. Úlohou krajského súdu
v preskúmavacom konaní bolo posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia (opatrenia) orgánu verejnej
správy v medziach žaloby, pričom v danom prípade krajský súd týmto spôsobom nepostupoval. Na
žalobné námietky žalobcu nereagoval relevantnou argumentáciou, pretože pri právnom posúdení veci
neaplikoval právnu normu, ktorá bola pre správne vyhodnotenie a právne posúdenie uvedenej veci
relevantná.

29. Kasačný súd rovnako poukazuje na nesprávnu argumentáciu krajského súdu, opierajúcu sa o
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach, v ktorých boli predmetom súdneho
preskúmania rozhodnutia správcu dane o vzniku nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, vydané
podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, nie podľa zákona
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu.

30. Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku nemožno
považovať za presvedčivé a zákonné. Svojím postupom krajský súd porušil právo žalobcu na spravodlivý
proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

31. Kasačný súd záverom poukazuje na charakter kasačnej sťažnosti ako opravného prostriedku,
ktorý smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, a preto nie je možné konaním pred kasačným súdom
nahrádzať konanie pred krajským súdom. Každá skutková a právna otázka, ktorá je v prejednávanej veci
rozhodujúca a relevantným spôsobom namietaná, musí byť predmetom posúdenia krajským súdom.

32. Podľa § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne
o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo
konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k.
31S/35/2019-52, zo dňa 4. decembra 2019, podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu, aby v zmysle vyššie uvedených právnych
názorov kasačného súdu (§ 469 SSP) v odôvodnení rozhodnutia v súlade s § 139 SSP náležite objasnil
právne posúdenie veci a vysporiadal sa s námietkami a argumentami účastníkov konania.

7.
34. O náhrade trov konania kasačný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 467 odsek 1 SSP, resp.
467 ods. 3 SSP, podľa ktorého ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie
konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.