Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. máj 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžfk/39/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200532
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:2016200532.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Kataríny Benczovej a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci
žalobcu: KASATKIN Recovery, k.s., IČO: 50 382 888, so sídlom Čajakova 13, Bratislava, správca
konkurznej podstaty úpadcu BBK AGRO, s.r.o. „v konkurze", IČO: 44 095 066, so sídlom Rudohorská
33, Banská Bystrica, zast.: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103276623/2016 zo dňa 03. júna 2016,
o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/88/2016-97 zo dňa 13.
decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa §
190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103276623/2016 zo dňa 03.
júna 2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 21088107/2015 zo dňa 26.
októbra 2015, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj
ako „daňový poriadok“) za zdaňovacie obdobie jún 2013 určený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty
(ďalej aj ako „DPH“) v sume 200.681,32 Eur, nepriznaný nadmerný odpočet DPH v sume 195.980,93
Eur a vyrubená daň v sume 4.700,39 Eur. Dôvod určenia rozdielu dane spočíval v neuznaní odpočítania
dane z dodania tovaru (kryštálového cukru) spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a z plnenia za
sprostredkovanie prepravy spoločnosťou ERIVEL TRANS s.r.o. a rovnako z nepriznania oslobodenia od
dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru maďarskej spoločnosti TULL TRADE Kft.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobca za zdaňovacie obdobie jún 2013
deklaroval nadobudnutie tovaru (kryštálového cukru) od dodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.,
ktorého konateľkou je P. B.. Pri preverení dodávateľa žalobcu správca dane zistil, že spoločnosť
SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. nakupovala tovar od spoločnosti LINTMAN s.r.o., ktorá nepodáva
daňové priznania, nesídli na adrese svojho sídla, nevykonáva žiadnu činnosť a je nekontaktná. V
rámci vyšetrovania maďarských orgánov činných v trestnom konaní bol vypočutý konateľ spoločnosti
LINTMAN s.r.o. T. Q., ktorý uviedol, že peniaze na založenie spoločnosti obdŕžal od A. Q., práce
súvisiace s účtovníctvom spoločnosti vybavovala D. X., doklady a faktúry mu boli predkladané už
opečiatkované, on nevlastní pečiatku spoločnosti, v mene spoločnosti nekonal, nevie, kto sa podieľal
na rozhodovaní a činnosti spoločnosti, nebol o ničom informovaný, nikomu nedal poverenie na konanie

v mene spoločnosti, nevie, kto vystavoval faktúry, odkiaľ spoločnosť nadobudla tovar (cukor), ako boli
dodávky realizované, ako boli vykonané platby a kto vykonal prepravu tovaru, jeho šéfmi boli P. X. B.
A. Q..

3. Žalobca za zdaňovacie obdobie jún 2013 vykázal intrakomunitárne dodanie tovaru spoločnosti TULL
TRADE Kft., Budapešť, ktorá podľa zistení správcu dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny
informácií za obdobie od 01. apríla 2013 do 30. júna 2013 nepodala daňové priznanie, nepriznala
intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, daň z pridanej hodnoty nebola priznaná a zaplatená. Žalobca
si uplatnil aj právo na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti ERIVEL TRANS s.r.o., ktorá
zabezpečovala sprostredkovanie prepravy tovaru a podľa vyjadrenia konateľa faktúru vystavenú pre
žalobcu eviduje v účtovníctve, k úhrade faktúry sa konateľ nevedel vyjadriť, preprava bola zadaná
spoločnosti TULL TRADE Kft. a spoločnosť k preprave nevlastní žiadne doklady.

4. V rámci šetrenia orgánov činných v trestnom konaní bol vypracovaný nezávislým súdnym znalcom
znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že i keď existovala fakturácia za tovar medzi spoločnosťami
LINTMAN s.r.o. a SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., nedochádzalo vôbec k bankovým úhradám za
tovar. Časť tovaru nebola uhradená vôbec, najväčšia časť tovaru bola podľa účtovníctva započítaná
formou kompenzácie (internými dokladmi), časť mala byť podľa účtovníctva uhradená v hotovosti. Zo
znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že v spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. dochádzalo k
baleniu cukru, k nákupu a predaju cukru. Z predložených podkladov však podľa znaleckého posudku
vyplynulo, že k tejto činnosti nedochádzalo v takom objeme ako spoločnosť eviduje. Podľa znaleckého
posudku nie je možné, aby v jeden deň zo spoločnosti odviezlo naraz cukor 1.700 kamiónov, alebo aby v
jeden deň zo spoločnosti muselo tento tovar (cukor) odviesť 750 kamiónov. Podľa znaleckého posudku
ak nie je predpoklad, že by uvedené množstvo kamióny odviezli, tak je možné predpokladať, že uvedené
množstvo tovaru nebolo ani dovezené.

5. Zo zistení správcu dane ďalej vyplýva, že tovar mal byť vo veľkých množstvách uskladnený na
území Slovenska len v jednom sklade v Okoči a odtiaľ mal byť vyskladňovaný aj ďalšími slovenskými
spoločnosťami v reťazci. V rámci vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní boli Regionálnym
kriminálnym riaditeľstvom Národného daňového a colného úradu Stredného Maďarska vypočutí
svedkovia - vodiči motorových vozidiel pán B. K., Z. P. K., S. S., ktorí vykonávali prepravu cukru.
Z výpovedí vyplýva, že v priebehu roka 2012 a 2013 boli zamestnancami spoločnosti SOVEREIGN
SLOVAKIA s.r.o.. Pracovné podmienky boli dojednávané s pani P. X. B., prípade s A. Q.. Miesto ich
práce bolo v Okoči a náplňou ich práce bola preprava tovaru. Počas toho ako pracovali v spoločnosti
SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. im bolo oznámené, že vodiči budú patriť pod spoločnosť RUDAN TRANS
Kft.. Náplň ich práce a taktiež miesto výkonu sa nezmenilo, t. j. zostalo totožné ako keď pracovali v
spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., zmenil sa len zamestnávateľ, t. j. názov spoločnosti, pod
ktorou pracovali. Neskôr rovnakým spôsobom prešli pod spoločnosť TULL TRADE Kft.

6. Krajský súd konštatoval, že vo veci rozhodujúce a konajúce správne orgány vykonali dokazovanie v
dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom,
v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného
rozhodnutia a v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov,
sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu.

7. Krajský súd pripustil, že v danom prípade došlo k prekročeniu lehoty stanovenej pre prerušenie
daňovej kontroly (následne v súvislosti s tým aj lehoty stanovenej procesným predpisom pre trvanie
daňovej kontroly), ako to Krajský súd v Trnave konštatoval už v rozsudku č. k. 14S/32/2014 zo dňa
18. mája 2015, ktorým Daňovému úradu Trnava zakázal pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly
na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za
zdaňovacie obdobie jún 2013 a súčasne mu uložil, aby daňovú kontrolu ukončil v lehote 14 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. Krajský súd však zastával názor, že s prekročením procesných lehôt
aplikovateľné právne predpisy nespájajú žalobcom tvrdený následok - nezákonnosť protokolu z takejto
kontroly a nemožnosť jeho použitia v daňovom konaní ako nezákonne získaného dôkazu. V tejto
súvislosti nebolo dôvodné bez zohľadnenia okolností predmetnej veci zovšeobecňovať právny názor
Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaný v náleze sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29. júna
2010 a vyslovený v súvislosti s výkonom daňovej kontroly v konkrétnom prípade subjektu, ktorý podal
ústavnú sťažnosť. Krajský súd dôvodil, že v prípade, na ktorý sa vzťahovalo rozhodnutie ústavného súdu

daňová kontrola trvala od septembra 2002 do januára 2007, t. j. takmer 4 a pol roka, pričom dôvodom
prekročenia zákonnej lehoty boli zásadné procesné pochybenia správcu dane zistené odvolacím
orgánom - neprerokovanie protokolu o daňovej kontrole, neukončenie daňovej kontroly a nedostatky
zistenia skutkového stavu veci. Naproti tomu daňová kontrola v prejednávanej veci trvala od októbra
2013 do októbra 2015 a dôvodom jej prerušenia bola potreba zabezpečenia zistení prostredníctvom
inštitútu medzinárodnej výmeny informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárneho dodania
tovaru, pričom nedôvodnosť tohto postupu správcu dane nekonštatoval súd v konaní pod sp. zn.
14S/32/2014 a nemožno o nej usudzovať ani v danom konaní. Odhliadnuc už od nedostatku právnej
úpravy podporujúcej stanovisko žalobcu potom krajský súd, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že dobu
trvania poskytnutia požadovanej informácie dožiadaným orgánom iného štátu rozhodujúci správca dane
objektívne nemôže zásadne ovplyvniť, námietke žalobcu v tomto smere nepriznal právnu relevanciu.

8. Výsledky dokazovania aj podľa vyhodnotenia krajským súdom nebolo možné považovať za
preukazujúce dodanie tovaru, či už zo strany dodávateľa žalobcu alebo žalobcom jeho tvrdenému
odberateľovi žalobcom deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správcu dane spochybnený
do takej miery, že odôvodňoval záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia
odpočítania dane, resp. oslobodenia od dane. Krajský súd pripustil, že tieto zistenia primárne spočívali v
okolnostiach týkajúcich sa tretích subjektov - dodávateľov a odberateľov žalobcu, čo bolo však vzhľadom
na potrebu preukazovania reálnosti dodávateľsko-odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Nešlo
o zistenia týkajúce sa protiprávnych úkonov tretích osôb, v súvislosti s ktorými by bolo dôvodné
posudzovať, ako to namietal žalobca, vedomosť alebo možnosť vedomosti daňového subjektu o
protiprávnosti týchto úkonov, či jeho priame zapojenie sa do nich.

9. Krajský súd uviedol, že zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje
zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si
daňové nároky v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať existenciu nároku nielen v rovine existencie
okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom
uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili. V danom prípade
pritom dôvodné pochybnosti daňových orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania
reálnosti plnenia deklarovaných dodávok vyplývali z okolností týkajúcich sa spoločnosti SOVEREIGN
SLOVAKIA s.r.o. a jej schopnosti plnenia dodávok zaznamenaných v účtovníctve spoločnosti podľa
záverov znaleckého posudku, z okolností týkajúcich sa spoločnosti LINTMAN s.r.o. spočívajúcich
v absolútnom nedostatku účasti konateľa spoločnosti na jej činnosti a naopak riadení spoločnosti
konateľkou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., z okolností týkajúcich sa úhrad realizovaných v obchodnom
reťazci formou postúpenia pohľadávok a ich vzájomným započítaním a v neposlednom rade z tvrdenia
žalobcu o dôvode jeho zapojenia sa do obchodu ako medzičlánok spoločností SOVEREIGN SLOVAKIA
s.r.o. a TULL TRADE Kft., ktoré inak obchodovali priamo. Dôvodom podľa žalobcu mal byť nesplnený
prísľub SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. dodať žalobcovi pomerne veľké množstvo cukru, o dodávku
ktorého bol žalobca požiadaný spoločnosťou COOP Jednota a na ktorú dodávku si žalobca dojednal
úver banky, keď predpokladaný dodávateľ sa cítil zodpovedný za zmarený obchod a žalobcovi
ponúkol príležitosť realizovať získané financovanie na dodávky cukru do Maďarska spoločnostiam SDA
SOVEREIGN Distribution AG a TULL TRADE Kft., ktorý dôvod nebol potvrdený konateľkou SOVEREIGN
SLOVAKIA s.r.o., nepotvrdzovalo ho vyjadrenie COOP Jednoty, ktorá potvrdila iba bežné obchodné
jednanie so žalobcom bez uzavretia dohody, ani tvrdený spôsob úhrady dodávky tovaru.

10. Krajský súd záverom konštatoval, že závery prijaté správcom dane vychádzajúce nielen z týchto
zistení nie sú výsledkom účelového vyhodnotenia dôkazov, ale ich objektívneho a rozumného posúdenia
vo vzájomných súvislostiach. Mal za to, že zo strany daňových orgánov nešlo o nezákonné prenášanie
dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa tretích subjektov, ktoré nemal
možnosť ovplyvniť, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na
správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie
a oslobodenie od dane uplatnil a ktorý pri potrebnej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie dôkazov
súvisiacich ako s tvrdenými okolnosťami jeho zapojenia sa do obchodného reťazca, tak aj so samotnou
realizáciou deklarovaných obchodov. Podľa krajského súdu správca dane i žalovaný postupovali vo
veci pri dodržaní všetkých základných zásad daňového konania, preskúmali uskutočnenie zdaniteľného
plnenia nielen z formálnej stránky, ale aj z materiálnej stránky a pokiaľ dospeli v tomto smere k
negatívnym zisteniam ozrejmeným v obsahu ich rozhodnutí, ich závery sú výsledkom zákonného
postupu a logického uvažovania.

11. O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu
nepriznal s poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa práva na ich náhradu voči žalobcovi vzdal.

12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou žiadal,
aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie orgánu verejnej správy zruší a
vec mu vráti na ďalšie konanie, alternatívne, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

13. Dôvodil, že sám žalovaný pripustil existenciu tovaru (cukru), ale nie v takom množstve, ako bolo
žalobcom pri sporných obchodoch deklarované. Žalobcovi preto nebolo jasné, prečo správca dane
nepriznal uplatnený nadmerný odpočet DPH vo všetkých obchodných prípadoch, keď nespochybňuje
reálne dodanie tovaru. Zdôraznil, že žalovaný nemôže nepriznať všetky dodávky cukru, ale má
vyselektovať, ktoré dodania boli skutočné a ktoré nie. Uviedol, že nakupoval cukor a dodával ho do
Maďarska s maržou cca 10 % a keďže mal všetky dodávateľské faktúry zaúčtované v účtovníctve,
nemohol profitovať na čerpaní nadmerných odpočtov DPH, pretože DPH je v tomto prípade nulová. To,
že maďarská spoločnosť TULL TRADE Kft. nepodala daňové priznanie a nepriznala intrakomunitárne
nadobudnutie tovaru podľa žalobcu neznamená, že tovar nebol do Maďarska dodaný. Poukázal na to,
že nemohol ovplyvniť konanie tejto spoločnosti. Naopak, všetky svoje povinnosti si splnil.

14. Mal za to, že v danom prípade boli splnené všetky zákonom stanovené požiadavky pre odpočítanie
dane v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH (ďalej aj ako „zákon o DPH“). Závery správcu
dane žalobca považoval za účelové bez podložených relevantných dôkazov. Poukázal na to, že jeho
povinnosťou bolo predložiť faktúry v zmysle § 71 zákona o DPH. V tejto súvislosti dal do pozornosti
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 401/09-17 s tým, že svoju povinnosť tvrdiť
a dôkaznú povinnosť si splnil tým, že predložil správcovi dane všetky zákonom požadované náležitosti
potrebné pre odpočítanie dane. S odkazom na § 24 ods. 2 daňového poriadku uviedol, že správca dane
je zaťažený dôkazným bremenom a je jeho povinnosťou dostatočným spôsobom preukázať kontrolné
zistenia a nie len stroho sa odvolávať na ustanovenia zákona o DPH. S poukazom na judikatúru českého
najvyššieho súdu (5Afs15/2010, 5Afs131/2014) a Európskeho súdneho dvora (C-354/03, C-353/03,
C-484/03, C-439/03, C-78/12, C-131/13) uviedol, že už počas daňovej kontroly sa vyskytla zásadná
otázka posúdenia a rozloženia dôkazného bremena medzi žalobcom a správcom dane, a to za situácie,
ak prijaté plnenie materiálne existovalo. Namietal, že túto otázku ignoroval nielen správca dane, ale aj
krajský súd.

15. Ďalej žalobca poukázal na výpoveď p. B. zachytenú v zápisnici o výsluchu obvineného ČVS:
PPZ-128/NKA-FP-ST-2014 zo dňa 31. marca 2015, z ktorej je zrejmé, že nedošlo s nárazovému vývozu
tovaru (cukru) v priebehu jedného dňa, ale došlo k zjavnej administratívnej chybe, kedy bola zmluva o
postúpení pohľadávky omylom považovaná za faktúru. Na tento omyl však správca dane nereflektoval,
vôbec ho nevyhodnotil a ďalej narábal s faktom o nemožnom nárazovom vývoze cukru. K zmluve o
postúpení pohľadávky medzi žalobcom a spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. žalobca uviedol,
že predmetom tejto zmluvy bola pohľadávka žalobcu voči spoločnosti TULL TRADE Kft., pričom sa jedná
o bežný spôsob narábania s pohľadávkami.

16. Podľa žalobcu skutočnosť, že tovar bol v júni 2013 dodaný spoločnosti TULL TRADE Kft., je
možné vyvodzovať aj z obsahu dožiadaných informácií týkajúcich sa tejto spoločnosti, z ktorých
je zrejmé, že tovar (kryštálový cukor) bol ďalej distribuovaný spoločnostiam, ktoré sú uvedené ako
konečný príjemca na nákladných listoch (CMR). Vo vzťahu k svedeckým výpovediam vodičov považoval
žalobca za podstatné to, že potvrdili prepravu tovaru (kryštálového cukru) odberateľovi do Maďarska
a bola teda potvrdená existencia tovaru, čo má podľa žalobcu väčšiu dôkaznú silu, pretože aj keď
odberateľ intrakomunitárnu dodávku tovaru nepriznal, nie je možné prijať jednoznačný záver o tom,
že dodávka nebola uskutočnená. S poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/1/2011
uzavrel, že svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu reálnosti materiálneho plnenia (existencie
tovaru) vyčerpal, a teda správca dane mal preukázať, že tovar (cukor) nebol fyzicky dopravený
odberateľovi TULL TRADE Kft., čo však splnené nebolo. Žalobca odmietol akékoľvek tvrdenia o
účelovom materiálnom a personálnom prepojení, ako aj tvrdenia o umelom a neopodstatnenom vsunutí
žalobcu ako nepotrebného článku medzi dodávateľa a odberateľa s cieľom získania daňovej výhody.

17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom krajského
súdu a kasačnú sťažnosť považoval za nedôvodnú.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438
ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444
SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§
445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v
podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP
bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

19. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu
proti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania v úvode tohto rozsudku opísaných rozhodnutí daňových orgánov vo veci určenia rozdielu
dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013.

20. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH (v znení účinnom do 31. decembra 2013) daňová
povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo
nakladať s tovarom ako vlastník.

21. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH (v znení účinnom do 31. decembra 2013) oslobodené od dane je
dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim
alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v
inom členskom štáte.

22. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH (v znení účinnom do 31. decembra 2013) právo odpočítať daň z
tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

23. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH (v znení účinnom do 31. decembra 2013) platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH (v znení účinnom do 31. decembra 2013) právo na
odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/
má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

25. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

26. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

27. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.
28. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

29. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už
len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

30. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť o predmete konania v obdobnej veci už rozhodol kasačný súd
rozsudkom sp. zn. 6Sžfk/16/2019 zo dňa 20. mája 2020 v právnej veci rovnakých účastníkov, ktorého
relevantnú časť odôvodnenia v doslovnom znení preberá:

„...60. Kasačný súd sa zaoberal otázkou, či postup správcu dane v prejednávanej veci zodpovedal
zásadám zákonnosti a primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému
subjektu. Túto otázku posudzoval z pohľadu účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly z
dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, ako aj primeranosti samotnej dĺžky prerušenia daňovej
kontroly.

61. Z administratívneho spisu vyplynulo, že daňová kontrola bola začatá dňa 16.10.2013. Na základe
rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Senica, č. 9212401/5/877946/2014 zo dňa 07.03.2014
bola prerušená odo dňa 10.03.2014 do dňa doručenia odpovede na dožiadanie z Maďarskej republiky,
pretože v priebehu kontroly bolo zistené, že daňový subjekt dodal tovar do Maďarskej republiky
spoločnosti TULL TRADE kft. Daňová kontrola bola ukončená dňa 26.06.2015 a odpoveď zo strany
Maďarskej republiky bola doručená Daňovému úradu Trnava, pobočka Senica dňa 02.03.2016.

62. V súvislosti s námietkou sťažovateľa prekročení maximálne povolenej lehoty na výkon daňovej
kontroly kasačný súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júla 2016, sp.
zn. 3Sžf/46/2015, v zmysle ktorého „ak v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou
určenie žalobcom priznanej dane bolo ním uvedené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty
z dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu dodaním tovaru dodávateľovi
registrovanému na daň z pridanej hodnoty v Maďarskej republike, bolo v rámci preukazovania
oprávnenosti jeho nároku podstatnou skutočnosťou preveriť základné atribúty určujúce podmienky
oslobodenia od dane, ktorým je jednoznačne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného
členského štátu (§ 43 ods. 1, ods. 5 písm. a/, ods. 8 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov). Túto skutočnosť je podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu, a to
bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných
partnerov, a to čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru. Ak správca dane preruší
výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že
by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z
tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca
dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani
nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly.
Naopak, v prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho
dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo
zákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady
potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej
sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Navyše
ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003
zo dňa 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo
dňa 7. októbra 2010 prepracované znenie).“

63. Maďarský správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií uviedol, že deklarovaný odberateľ
- spoločnosť TULL TRADE Kft. za príslušné zdaňovacie obdobie júl 2013 daňové priznanie k dani z
pridanej hodnoty nepodala, intrakomunitárne dodávky kryštálového cukru nepriznala a neodviedla daň
z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu. Podnikateľskou činnosťou tejto spoločnosti je predaj ostatných
motorových vozidiel. Rovnako zo zistení vyplynulo, že je vyšetrovaná maďarskými daňovými, policajnými
a colnými orgánmi v súvislosti s reťazovými podvodmi s predajom kryštálového cukru.

64. Kasačný súd sa stotožňuje so zisteniami správcu dane, že v rámci preverovaných reťazcov
boli preukázané personálne prepojenia spoločností. V spoločnosti LINTMAN s.r.o., ktorá v reťazci
vystupovala ako dodávateľ kryštálového cukru do spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. bol
konateľom T. a účtovníctvo viedla IlX. V spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. bola konateľkou P.
preprava bola riadená v sídle tejto spoločnosti v Okoči osobou E. (konateľ ERIVEL TRANS s.r.o.), a

to za spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o., RUDAN TRANS Kft., TULL TRADE kft. Sťažovateľ
deklaroval sprostredkovanú prepravu od spoločnosti ERIVEL TRANS s.r.o. a jeho dodávateľom
cukru bola v predmetnom zdaňovacom období spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. Postavenie
daňového subjektu v obchodovaní medzi spoločnosťami SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a TULL TRADE
Kft., u ktorých existovalo ekonomické, majetkové, personálne prepojenie, pričom nepotrebovali medzi
sebou ďalší medzičlánok, považuje kasačný súd za umelé a ekonomicky neopodstatnené.

65. V danom prípade nebolo preukázané reálne uskutočnenie všetkých dodávok cukru v jednotlivých
dodávateľských stupňoch. Dopravu vykonávali stále tie isté vozidlá, vodiči nákladných áut boli riadení
tými istými ľuďmi, z toho istého miesta (Okoč), avšak raz ako zamestnanci SOVEREIGN SLOVAKIA
s.r.o., RUDAN TRANS Kft. alebo TULL TRADE Kft.

66. Kasačný súd rovnako ako krajský súd je toho názoru, že uvedené spoločnosti nasimulovali
situáciu tak, aby sťažovateľ mohol získavať nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu z nákupu tovaru
od spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. (dodávateľ) a spoločnosti LINTMAN s.r.o. (dodávateľ
dodávateľa), pričom tento cukor dodával ďalej do Maďarska ako intrakomunitárne dodanie tovaru
oslobodené od dane.

67. Vzhľadom na okolnosti prípadu, ako i výsledky vykonaného dokazovania vyplývajúce z
obsahu administratívneho spisu, nemožno prisvedčiť obrane žalobcu. V danom prípade je
spochybnené predovšetkým samotné dodanie tovaru do členského štátu EÚ, ako podstatného atribútu
intrakomunitárneho obchodu oslobodeného od dane podľa § 43 zákona o DPH a v nadväznosti naň, aj
právo na žalobcom uplatnený nadmerný odpočet za kontrolované zdaňovacie obdobie.

68. Kasačný súd uvádza, že správca dane vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca
dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne
rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však
povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z
uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom a
či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje
zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné
správne orgány povinné postupovať.

69. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu, napr. rozsudok
sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 10.02.2015, z ktorého vyplýva, že aplikácia zásady voľného hodnotenia
dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v
rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď
je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti
a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených
skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných
zákonných ustanovení.

70. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností,
nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Je na správcovi dane vykonávajúcom
dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní.

71. V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý
mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou
daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo.
Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický
účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady
neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca
dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať
od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť
vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti.

Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté
pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania
spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne
obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že
predmet obchodu skutočne existoval. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára
2018, sp. zn. 6Sžfk/30/2017).

72. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov
podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle
dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností týkajúcich sa prepravy
predmetného tovaru na územie Maďarskej republiky urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám
logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o
DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovmu predloženému daňovému dokladu vo svetle
kontrolných zistení, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti
o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení do členského štátu, na základe ktorých žalobca v
daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uviedol dodanie tovaru oslobodené od dane podľa
§ 43 zákona o DPH, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom.“

31. Kasačný súd súčasne odkazuje na ďalšie rozsudky tunajšieho súdu v obdobných veciach týkajúce
sa iných zdaňovacích období vedené pod sp. zn. 5Sžfk/7/2019 zo dňa 19. novembra 2020, sp.
zn. 6Sžfk/55/2019 zo dňa 15. októbra 2020, sp. zn. 8Sžfk/3/2019 zo dňa 08. júla 2020 a sp. zn.
10Sžfk/4/2019 zo dňa 30. júna 2020.

32. Kasačný súd záverom s poukazom na § 441 SSP dopĺňa, že dôvody uvedené vo vyjadrení
žalobcu ku kasačnej sťažnosti (prípis zo dňa 17. septembra 2019) nepovažoval za spôsobilé osobitného
odôvodňovania, keďže v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Navyše
relevantné otázky posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu boli v danej veci
zodpovedané vyššie. Tiež podľa § 445 ods. 2 SSP je možné sťažnostné body meniť len do uplynutia
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

33. Kasačný súd tak vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu, pričom nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch
napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú postačujúce východiská pre vyslovenie záveru krajského súdu o
nedôvodnosti žaloby, a preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú v zmysle § 461 SSP zamietol.

34. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý nemal
v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods.
1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok
na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti
s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s
§ 168 SSP).

35. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení
s ust. § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 2. 5. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.