Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714217421
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7714217421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcov 1/ R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
XXX, 2/ R. U., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, 3/ E. Q., rodenej U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX,
4/ C. R., rodenej U., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, žalobcovia právne zastúpení JUDr. Ľubomírom
Krompákom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Michalovská 2, Sobrance proti žalovaným 1/
R.. Y. U., nar. X.XX.XXXX, bytom R. Q. XXXX/X, F., zastúpenej JUDr. Alexejom Ivankom, advokátom so
sídlom Nám. osloboditeľov 73, Michalovce, 2/ Y.. Y. U., nar. X.XX.XXXX, bytom M. XX, F., zastúpenému
JUDr. Michaelou Šikulovou žalovanou v 2. rade, 3/ J. T., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, Y., o určenie

vecí patriacich do dedičstva, o odvolaní žalovanej v 1. rade proti rozsudku č.k. 19C 198/2014-285 zo
17.10.2016 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcom v 1. až 4. rade priznáva proti neúspešnej žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce rozsudkom č.k. 19C 198/2014-285 zo dňa 17.10.2016 rozhodol, že parcela
registra E č. XXX/X o výmere 7765 m2, druh pozemku orná pôda, evidovaná na LV č. XXX k.ú. N. patrí

do dedičstva po poručiteľovi E. U., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel XX.X.XXXX, naposledy bytom N. č. XX
(výrok č. 1) a priznal žalobcom proti žalovaným trovy konania ako strane úspešnej v konaní (výrok č. 2).
Rozhodol tak o návrhu doručenom súdu 7.11.2014, ktorým sa žalobcovia domáhali proti žalovaným
určenia, že predmetný pozemok patrí do dedičstva po poručiteľovi E. U., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel
XX.X.XXXXsodôvodnením,žesúdeťmiporučiteľaE.U.,atedadedičmiv1.dedičskejskupine.Dôvodili,
že poručiteľ E. U. predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe dedičského rozhodnutia D120/66-10,
ktorévšaknebolonaSprávukatastraMichalovcedoručenéavlastníctvotaknebolozapísané,pretoE.U.

nie je evidovaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti a táto nebola pojatá do dedičstva po poručiteľovi
E. U.. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva a ako
dôkaz svojich tvrdení predložili oznámenie o úmrtí E. U., osvedčenie o dedičstve D2074/96, kúpnu
zmluvu č. d. 1895/1943 zo dňa 16.2.1943, LV č. XXX kat. úz. N., úmrtný list Y. U., rozhodnutie D
120/66-10, rodný list Y. U. a navrhli ako dôkazy vykonať aj oboznámenie s obsahom dedičských spisov
po Y. U., nar. XXXX a jeho právnych nástupcoch, ako aj po právnych nástupcoch Y. U., nar. XXXX.
Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaných, ktorí s návrhom nesúhlasili .

Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 460, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, 3 OZ a dospel k záveru,
že k vydržaniu vlastníckeho práva žalovaných ku dňu 25.5.1995 nedošlo, preto žalobcovia ako dedičia
v I. skupine po neb. E. U. majú právny záujem na takomto určení. Na základe vykonaného dokazovania
súd uzavrel, že ku dňu svojej smrti bol E. U. vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti na základe dedenia vkonaní D 120/1966 po poručiteľovi Y. U. (1911), a preto žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 tak, že ich priznal žalobcom ako strane úspešnej v konaní.

2. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná v 1. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie
(podané osobne dňa 2.11.2016), v ktorom uviedla, že v predmetnej veci jej bol dňa 17.10.2016 doručený
rozsudok Okresného súdu Michalovce sp.zn. 19C 198/2014-285 zo dňa 17.10.2016, voči ktorému
podáva odvolanie a podrobné odôvodnenie odvolania zašle súdu v lehote 15 dní.

3. Následne dňa 18.11.2016 doručila žalovaná v 1. rade Okresnému súdu Michalovce písomné podanie,
v ktorom uviedla, že odvolaním napáda rozsudok v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f/ a písm. h/ CSP, t.j. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (a konkretizovala v čom vidí naplnenie týchto dôvodov). Zároveň poukázala na to,
že odôvodnenie právneho rozhodnutia súdu prvej inštancie musí obsahovať výklad opodstatnenosti,

pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia, čo v danom prípade v rozhodnutí súdu prvej
inštancie absentuje. V tomto podaní uviedla aj svoj odvolací návrh žiadajúc, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu v odvolacom konaní si uplatnila trovy konania.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázali na to, že žalovaná v 1. rade doručila súdu
odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 2.11.2016 bez uvedenia dôvodov a podanie, v ktorom
je uvedený rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a odvolacie dôvody, doručila súdu až dňa 18.11.2016.
Upriamili pozornosť na ust. § 364 CSP (v zmysle ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania) a vyjadrili názor, že žalovaná v

1. rade lehotu na podanie odvolania zmeškala, t.j. odvolanie nepodala včas, nakoľko právny zástupca
žalovanej prevzal rozsudok dňa 17.10.2016. Pokiaľ by súd mal za to, že odvolanie žalovanej v 1. rade
bolo podané včas, tak žalobcovia navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a poukázali na svoje
písomné podanie - vyjadrenie k dokazovaniu i k právnej stránke veci zo dňa 19.9.2016. Uplatnili si
náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmania
napadnutého rozsudku zaoberal sa otázkou, či podanie odvolateľa spĺňa náležitosti ustanovené
zákonom pre odvolanie.

6. Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

7. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve

odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

8. Podľa ust. § 386 písm.d/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

9. V zmysle citovaných ustanovení vady odvolania s výnimkou odvolacích dôvodov môže odvolateľ
odstrániť až do vydania uznesenia odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania. Súd prvej inštancie preto
pokračuje v ďalších úkonoch odvolacieho konania aj v prípade márneho uplynutia lehoty na odstránenie
vád odvolania. O prípadnom odmietnutí odvolania rozhodne odvolací súd v nadväznosti na to, či pre

vady odvolania možno alebo nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

10. Z obsahu spisu je zrejmé, že napadnutý rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalovanej v
1. rade dňa 17.10.2016, preto 15-dňová lehota na podanie odvolania začala plynúť dňa 18.10.2016 a
posledný deň tejto lehoty, počas ktorej bolo možné podať odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie

bol deň 2.11.2016.

11. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaná v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podala odvolanie osobne na Okresnom súde Michalovce dňa 2.11.2016, t. j. včas pred uplynutím lehotyna podanie odvolania. Zároveň je však zrejmé, že toto odvolanie neobsahovalo všetky požadované
náležitosti odvolania v zmysle citovaného ustanovenia § 363 CSP. Okrem všeobecných náležitostí
obsahovalo iba údaj o tom proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Nevyplývalo z neho v akom rozsahu

sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa považuje rozhodnutie za nesprávne (odvolacie dôvody),
ani čoho sa odvolateľ domáha ( t. j. neobsahovalo odvolací návrh). Z uvedeného je zrejmé, že toto
odvolanie malo vady, ktoré boli odstrániteľné a preto bol súd prvej inštancie povinný postupovať podľa
§ 373 ods. 1 CSP a vyzvať odvolateľa, aby doplnil chýbajúce náležitosti, s výnimkou doplnenia
odvolacích dôvodov (t.j. odvolateľku by vyzval iba na doplnenie rozsahu, v ktorom sa rozhodnutie

napáda a odvolacieho návrhu, výzva by sa netýkala doplnenia odvolacích dôvodov) spolu s poučením
o následkoch neodstránenia vád odvolania. Uvedené by však platilo iba v prípade, ak by odvolateľka
sama neodstránila tieto vady.

12. V tomto prípade v podaní doručenom súdu 18.11.2016 (t.j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania)
žalovaná v 1. rade (aj bez výzvy súdu) vyššie uvedené vady odstránila, keďže v tomto podaní jasne

uviedla rozsah v akom rozhodnutie napáda (v celom rozsahu) a uviedla odvolací návrh (žiadala, aby
odvolacísúdzmenilrozhodnutiealebohozrušilavecvrátilsúduprvejinštancie).Vtomtopodanízároveň
uviedla aj odvolacie dôvody, na základe ktorých považuje rozhodnutie za nesprávne.

13.Podoručenítakéhotopodaniazostranyodvolateľkyužsúdprvejinštancienemaldôvodpostupovaťv

súlade s § 373 ods. 1 CSP (nebolo potrebné vyzývať odvolateľku na doplnenie chýbajúcich náležitostí),
nakoľko odvolanie v spojitosti s jeho doplnením už obsahovalo všetky náležitosti požadované v ust. §
363 CSP.

14. V dôsledku uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre

odmietnutieodvolaniavzmysle§386písm.d)CSP,pretožemalzato,žeodvolanievčaseprejednávania
veci odvolacím súdom už malo potrebné náležitosti a nejedná sa o prípad, kedy by pre vady odvolania
nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať.

15. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalovanej v 1. rade uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok vrátane výroku o trovách
účastníkov konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

17. Podľa § 364 CSP rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

18. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

19. Odvolací súd poukazuje na to, že dôsledku rekodifikácie procesného predpisu (z.č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016) dochádza k zásadným zmenám, resp. k rozšíreniu
pravidiel a nástrojov koncentrácie sporového konania.
Podstata koncentrácie sporového konania spočíva v tom, že strana môže efektívne uplatniť prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany iba v určitom časovom úseku, ktorý vymedzuje zákon
(zákonná koncentrácia) alebo na základe zákona sudca (sudcovská koncentrácia).

20. Zákonná koncentrácia konania sa uplatňuje aj v opravných konaniach, prostriedky procesného útoku
aprocesnejobrany,ktoréneboliuplatnenévkonanípredsúdomprvejinštancie,možnovodvolanípoužiť

len za sprísnených podmienok, taxatívne vymedzených v§ 366 CSP. Strany odlišné od odvolateľa ich
za rovnakých podmienok môžu uplatniť len do uplynutia lehoty na vyjadrenie k odvolaniu (§ 373 ods.
4 CSP).Zároveň lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania, ale zároveň
ohraničuje aj vymedzenie programu odvolacieho konania (určenie rozsahu v akom sa rozhodnutie
napáda a z akých dôvodov). V rámci odvolacieho konania platí, že rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rovnaké obmedzenie sa
vzťahuje aj na zmenu a doplnenie odvolacích dôvodov a dôkazov na ich preukázanie (§ 364 a § 365
ods. 3 CSP). Po uplynutí lehoty na podanie odvolania preto nemožno rozširovať ani meniť odvolacie
dôvody, ani navrhované dôkazy.

21. Vzhľadom na ust. § 365 CSP na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie odvolateľa
nikdy nevyzýva, čo platí aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje. Pokiaľ odvolanie
po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z
obsahu odvolania vyvodiť, na prípadné oneskorené doplnenie odvolacieho dôvodu pred rozhodnutím o
odmietnutí odvolania nemôže odvolací súd prihliadať vzhľadom na znenie § 365 ods. 3 CSP.

22. Aj v zmysle predchádzajúcej judikatúry k procesným podmienkam v odvolacom konaní patrí v rámci
zavedenej zásady koncentrácie konania aj to, že odvolateľ je povinný v danom odvolaní a v určitom
obmedzenom čase - odvolacej lehote, uviesť údaje o tom, z akého dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2
O.s.p. (teraz § 365 ods. 1 CSP) rozhodnutie súdu prvého stupňa napáda. Dôvody, na základe ktorých
sa rozhodnutie odvolaním napáda, môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať, toto právo však môže

využiť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Uplynutím lehoty na odvolanie možnosť odvolateľ
dopĺňať dôvody odvolania zaniká. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods.
1 O.s.p. - teraz § 379 a § 380 CSP), čím sa obmedzuje preskúmacia právomoc odvolacieho súdu
maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní (s výnimkou podľa § 212 ods. 2, 3 O.s.p. - teraz
§ 379 a § 380 ods. 2 CSP). Odvolací súd je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, ktoré boli uvedené

v odvolacej lehote (§ 204 O.s.p. a § 205 O.s.p. - teraz § 362 a § 365 CSP) a ktorých existencia sa v
konaní súčasne aj preukázala ( rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/279/2010) .

23. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že od nadobudnutia účinnosti nového procesného predpisu,
ktorým je zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, nie je možné na prípad, kedy odvolanie

má vadu spočívajúcu v neuvedení žiadnych odvolacích dôvodov, ktoré sú doplnené po uplynutí
odvolacej lehoty, aplikovať judikatúru vydanú v čase účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu,
ktorým bol Občiansky súdny poriadok (rozsudok NS SR 3Cdo/32/2005-R25/2009, uznesenie NS SR
6Cdo/30/2016-R59/2013, rozsudok NS SR 5Cdo/183/2007, uznesenie NS SR 5Cdo/268/2009), práve
s poukazom na ust. § 373 ods. 1 veta druhá CSP, z ktorého vyplýva, že ak odvolanie obsahuje

odstrániteľné vady, súd je povinný vyzvať odvolateľa na ich odstránenie, avšak nevyzýva na doplnenie
odvolacích dôvodov, t.j. z uvedeného je zrejmé, že nedostatok odvolania spočívajúci v neuvedení
odvolacích dôvodov nemožno považovať za odstrániteľnú vadu.

24. V danom prípade v lehote na podanie odvolania odvolateľka neuviedla žiadne dôvody odvolania.

25. Podľa § 380 ods. 1, 2 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodov uplatnené.

26. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, (ktoré by
mohli byť odvolacím dôvodom, avšak neboli v odvolaní uvedené) odvolací súd pri svojom rozhodovaní
prihliadať nemôže aj keby ich pri preskúmaní veci zistil. Jedinú výnimku predstavuje oprávnenie
odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej
moci (uvedené súvisí s povinnosťou súdu prihliadať na splnenie procesných podmienok v ktoromkoľvek

štádiu konania).

27. Odvolací súd teda zdôrazňuje, že pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia bolo nevyhnutné
prihliadnuť na citované ust. § 365 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania a vychádzal z názoru, že na odvolacie dôvody uvedené v

podaní zo dňa 18.11.2016 už nebolo možné pri preskúmavaní rozhodnutia prihliadnuť.

28. Z uvedeného dôvodu v súlade s citovanými ustanoveniami § 365 ods. 3 CSP a § 380 CSP
odvolací súd síce preskúmal napadnuté rozhodnutie na základe podaného odvolania, však súc viazanýodvolacími dôvodmi, ktoré boli oznámené do uplynutia lehoty na podanie odvolania, kedy neboli
uplatnené žiadne odvolacie dôvody, odvolací súd v tomto prípade podrobil napadnuté rozhodnutie
prieskumu iba vo vzťahu k skúmaniu, či rozhodnutie netrpí vadami, ktoré sa týkajú procesných

podmienok, na ktoré je odvolací súd povinný prihliadnuť aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
Na odvolacie dôvody, ktoré si uplatnila žalovaná v 1. rade až v neskoršom podaní (zo dňa 18.11.2016)
už odvolací súd prihliadnuť nemohol.

29. Procesné podmienky definuje Civilný sporový poriadok ako podmienky konania, teda predstavujú

základné procesné predpoklady za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Procesné podmienky možno
rozdeliť do 4 základných skupín, a to procesné podmienky n a strane súdu, procesné podmienky na
strane účastníkov (strán sporu), vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Medzi
podmienky na strane súdu patrí právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu. Podmienky na strane
účastníka sú procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, v prípadoch kde je povinné zastúpenie
advokátom splnenie tejto podmienky. Medzi vecné podmienky patrí kvalifikovaný spôsob začatia

konania, t.j. podanie žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti. Medzi negatívne procesné podmienky
patrí napr. prekážka začatého konania alebo prekážka rozsúdenej veci. Nesplnenie vyššie uvedených
procesných podmienok tvorí odvolací dôvod podľa § 365 písm. a/ s tým, že podmienka na strane súdu
spočívajúca zákonom obsadení súdu je upravená ako samostatný odvolací dôvod v § 365 ods. 1 písm.
c/ CSP.

30. Odvolací súd dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu
nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o existencii vyššie uvedených vád týkajúcich sa
procesných podmienok.

31. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné
odôvodnenie, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku
rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkové pochody musia byť v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen s
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne

závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta na dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a
presvedčivéodôvodneniepísomnejformyrozsudku (§220ods.2CSP)jenielenformálnoupožiadavkou,
ktorou sa má zamedziť vydávaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých
a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v
otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom

odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí
byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom,
prípadne o mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné. Súd rozhodujúci o
uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia
byť dostatočne vysvetlené.

32. Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti má. Odôvodnenie rozsudku je dostatočné,
pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné. Stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo

skutkových zistení vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol
jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na
nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako
s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých
právne závery vychádzajú. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého

rozsudku je obhájiteľné a rozsudok je preskúmateľný.

33. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1 CSP vrátane výroku o trovách konania potvrdil.

34.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§396ods.1CSPvspojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná v 1. rade nebola v odvolacom konaní úspešná, preto
jej nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nárok na náhradu trov odvolacieho konaniavznikol úspešným žalobcom s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).