Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 23, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/63/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618202795
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5618202795.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov
senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. U.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 1784/30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536,
dieťa rodičov, matky Ingrid G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, O. D., t. č. bytom H.
XXXX/X, O. D., zastúpenej advokátskou kanceláriou JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého
720/2, Liptovský Mikuláš, a otca X. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. H. XXXX/XX, D., o návrhu
matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
č.k. 1P/176/2018-197 zo dňa 18. 06. 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletého U.
U., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od 04. 10. 2018 do 31. 12. 2019 v čiastkach po 110,- eur mesačne a
od 01. 01. 2020 v čiastkach po 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca
vopred, k rukám matky maloletého, čím dochádza v časti o výživnom k zmene rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1P/46/2017-51 zo dňa 12. 10. 2017.

Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného, ani odvolacieho konania n e p r i z
n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 5, § 78 ods. 1
Zákona o rodine zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1P/46/2017-51 zo dňa 12. 10.
2017 v časti o výživnom tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletého, za obdobie od 4. 10. 2018 do
31. 12. 2019 v čiastkach po 110,- eur mesačne, a od 01. 01. 2020 v čiastkach po 90,- eur mesačne, vždy
do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletého (I.) s tým, že zameškané
výživné vo výške 507,10 eur otcovi povolil splácať v splátkach po 28,20 eur spolu s bežným výživným pod
hrozbou straty výhody splátok (II.), návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti zamietol (III.) a
žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (IV.). Vychádzal z toho, že matka podala
návrh na zvýšenie výživného z dôvodu, že od posledného rozhodnutia, ktorým bolo určené od 12. 10.
2017 vo výške 80,- eur mesačne došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorý začal navštevovať
materskú školu od 01. 09. 2018, v dôsledku čoho stúpli náklady na neho predstavujúce 15,- eur mesačne
školné (do januára 2019 30,- eur), stravné od septembra 2019 31,- eur mesačne (predtým 25,80 eur),
aktivity 10,- eur mesačne, triedny fond 31,- eur ročne, výživové doplnky 30,- eur mesačne. Vzhľadom
na to, že maloletý rastie, má zvýšené náklady na oblečenie, ako aj obuv, ktorú mu musí zakupovať
ortopedickú. Matka býva v dvojizbovom byte s mesačnými výdavkami 260,- eur, v čom je započítaný
poplatok za vodu, elektrickú energiu. Poplatok za internet predstavuje 20,- eur mesačne. Okrem bežných
výdavkov na bývanie, stravu, hygienické potreby a kozmetiku má výdavky na mobilný telefón 30,- eur

mesačne, spláca úver vo výške 60,- eur mesačne, leasing na auto v sume 120,- eur mesačne, pohonné
hmoty ju stoja priemerne 60,- eur mesačne. Jej čistý mesačný príjem predstavoval 628,94 eur mesačne.
Od posledného určenia výživného došlo na strane matky k zvýšeniu príjmu o 150,- eur mesačne. Otec
maloletého spláca dve pôžičky, jednu má spolu s manželkou 75,55 eur mesačne a druhú 30,99 eur
mesačne. Na manželkinho syna O. D. H. majú výdavky na výživné 30,- eur mesačne, na U. U. majú
výdavky 20,- eur mesačne na lieky, 40,- eur za základnú školu pre žiakov s vývinovými poruchami učenia.
Na svoju dcéru T. má stanovené výživné 70,- eur mesačne, avšak posiela 80,- až 100,- eur mesačne, aby
vyrovnal dlh. Ďalšia dcéra O. U., nar. XX. XX. XXXX pochádzajúca z terajšieho manželstva má výdavky
na mlieko 90,- eur mesačne, na plienky 30,- eur mesačne, kozmetiku 10,- eur mesačne, oblečenie asi
15,- eur mesačne. Manželka poberá len materskú a prídavky na maloletého U. a O. a výživné 75,- eur
na U.. Otec je dlhodobo nezamestnaný a spláca aj spotrebiteľský úver s výškou splátky 181,70 eur
mesačne a mesačné nájomné 400,- eur mesačne spolu s manželkou. Na základe uvedeného považoval
súd návrh matky na zvýšenie výživného za dôvodný a primerané zvýšenie od podania návrhu za obdobie
od 04. 10. 2018, t. j. v dobe, keď maloletý navštevoval materskú školu do mesiaca, v ktorom sa otcovi
narodilo ďalšie maloleté dieťa vo výške 110,- eur mesačne. Od narodenia maloletej O. U., s ktorou otec
žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou považoval za primerané zvýšenie výživného na 90,-
eur mesačne. Súčasne poukázal na zvýšenie výdavkov matky na maloletého, ako aj zvýšenie jej príjmu
od posledného rozhodovania o 150,- eur mesačne, pričom zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o
maloletého, predstavujúcu taktiež formu plnenia si vyživovacej povinnosti. Určenou sumou výživného
sledoval dosiahnutie proporcionality z hľadiska výživného u všetkých maloletých detí otca, prihliadnuc
súčasne na jeho tendenčné správanie z hľadiska zadovažovania si pravidelného zdroja príjmu, keďže
bolo preukázané, že tento dlhodobo nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pracoval na základe
vlastného rozhodnutia, len na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti a jeho
príjem plynie skôr z brigádnickej činnosti, keď sám sa vyjadril, že je dobrovoľne nezamestnaný, pričom
bolo preukázané tiež to, že v minulosti, i v súčasnosti mu vznikajú viaceré dlhy rôzneho druhu (vrátane
dlhu na výživnom). Z postoja otca vyplýva snaha vyhnúť sa pravidelnému zdroju príjmu, ktorý by bol
potencionálne postihnuteľný exekučným vymáhaním. Opakované tvrdenia otca o jeho neúspešnom
hľadaní si práce boli vyvrátené oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, že v danom
regióne je dostatočné množstvo primeraných pracovných ponúk. Pri hodnotení zárobkových možností a
schopností a majetkových pomerov otca vychádzal taktiež z toho, že tento sa vo výraznej miere podieľa
na úhrade nákladov spojených so starostlivosťou o maloleté deti jeho manželky, ktorých otcom nie je.
Mal za to, že v prípade dobrovoľného plnenia v prospech týchto detí si otec musí byť vedomý, že to
nesmie byť na úkor jeho vlastných detí, ku ktorým má zo zákona vyživovaciu povinnosť. Na základe
ustálenej sumy zvýšeného výživného podľa predchádzajúcich úvah zamietol návrh matky vo zvyšnej
časti ako nedôvodný (matka sa domáhala zvýšenia výživného na 150,- eur mesačne).

2. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f/, h/ CSP odvolanie matka a žiadala ho zmeniť tak, že jej návrhu bude v celom rozsahu
vyhovené alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Mala za to, že súd pri určení výživného prihliadol v podstatnej miere len na jej schopnosti, možnosti a
majetkové pomery a na narodenie ďalšieho dieťaťa otca, ako aj zvýšenia jej príjmu o 150,- eur mesačne.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine mal pri určení výživného pritom prihliadať na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného, t. j. otca, z ktorého dôvodu jej zvýšený príjem nemôže zakladať
rozhodujúci podklad pre určovanie jeho vyživovacej povinnosti, ale mal prihliadnuť len na odôvodnené
potreby maloletého a schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Bolo preukázané, že objektívne
od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery na strane maloletého, ktorý nastúpil do materskej
školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky, ako aj s pribúdajúcim vekom zvýšené výdavky na stravu,
oblečenie, keďže mu musí zakupovať ortopedické vložky a cvičebné pomôcky. Otec dlhodobo nebol
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pracoval na základe vlastného rozhodnutia a len na základe
dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, pričom sa sám v predchádzajúcom konaní
vyjadril, že je dobrovoľne nezamestnaný, napriek tomu, že nemá žiadne zdravotné problémy, a teda je
predpoklad, že môže vykonávať práce každého druhu. Bolo preukázané, že bol svojho času zamestnaný
ako maliar, disponuje potrebným osvedčením na vedenie vysokozdvižného vozíka, vykonával prácu
na pozícii vodič. Po nahliadnutí na webové sídlo www.profesia.sk zistila, že v
súčasnej dobe je v okrese Martin viac ako 800 pracovných miest, na ktorých by sa mohol otec zamestnať.
Otec si voči maloletému pritom svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne, z ktorého dôvodu bola dvakrát
nútená podať na neho trestné oznámenie. Preto zvýšenie výživného na sumu 90,- eur mesačne nie je
postačujúce na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého.

3. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že pracovnú činnosť ukončil z dôvodu
nespokojnosti s príjmom, pričom v súčasnosti sa mu zamestnať nepodarilo. Pracovať by mal začať
od 12. 08. 2020 cez agentúru a následne by začal riadne platiť výživné určené súdom. Poukázal na
to, že manželka prechádza na rodičovskú dovolenku, kde dôjde k zníženiu jej príjmu, pričom spláca
manželkine výživné, jej úver, jeho úver, ktorý prestala splácať M. G., t. j. matka maloletého, pričom
maloletá dcéra O. je po vážnej operácii, z ktorého dôvodu musí cestovať na kontroly do D. a Banskej
Bystrice, s čím má výdavky.

4. Matka maloletého vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca ďalej uviedla, že nie sú pravdivé
tvrdenia otca ohľadom jeho nemožnosti nájsť si zamestnanie, keď opätovne poukázala na webovú
stránku www.profesia.sk <. a 800 voľných pracovných miest, v ktorých by sa mohol otec zamestnať.
Nevidela dôvod, aby splácala úver, z ktorého peňažné prostriedky boli použité pre otcovu potrebu.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP).

6. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery.

7. Podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa ust. § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa ust. § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

11. Odvolací súd po dôkladnom preštudovaní obsahu spisu, ako aj pripojeného spisu 1P/46/2017 zistil,
že naposledy bolo upravené výživné rozsudkom z roku 2017, od ktorej doby došlo k zmene pomerov
na strane maloletého, matky, ako aj v tomto konaní povinného otca, u ktorého sa skúmajú schopnosti,
možnosti a majetkové pomery (§ 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine). Otec pritom pri určení
posledného výživného v konaní 1P/46/2017 tvrdil, že brigádnicky zarobí 400,- eur, pričom u spoločnosti
MiStav pravidelne mesačne zarábal 500,- až 600,- eur. V súčasnom konaní pri výsluchu dožiadaným
súdom uviedol, že brigádnicky zarobí 500,- eur, teda príjem sa mu zvýšil o 100,- eur a zarábať by
mohol 600,- eur. Maloletý pritom začal navštevovať materskú školu od 01. 09. 2018, čím stúpli náklady
predstavujúce 15,- eur školné (od januára 2019 30,- eur), stravné od septembra 2019 31,- eur mesačne,
predtým 25,80 eur), aktivity 10,- eur mesačne, triedny fond 31,- eur ročne, výživové doplnky 30,- eur
mesačne. Z uvedeného vyplýva, že zvýšené výdavky na škôlku predstavujú 60,- eur, pričom matka
má aj zvýšené výdavky na maloletého spojené s jeho rýchlym rastom na oblečenie a obuv. U matky
taktiež došlo k zmene pomerov, keďže táto zarába o 150,- eur mesačne viac a prestala platiť mesačný
poplatok za jasle (270,- eur). Vychádzajúc z uvedeného došlo k preukázateľnej zmene pomerov na
strane všetkých účastníkov konania, pričom na strane otca došlo k zmene pomerov aj z dôvodu, že sa
mu narodila z manželstva 22. 01. 2020 dcéra O., ku ktorej má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, takisto ako
aj k dcére T. nar. XX. XX. XXXX vo výške 70,- eur mesačne. Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností,
prihliadnuc k schopnostiam a možnostiam otca nájsť si zamestnanie, považujúc jeho správanie sa v tejto
oblasti za čisto účelové, sledujúce nezvyšovanie zrážkami sa postihnuteľného príjmu zvýšil výživné na
maloletého tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže zodpovedá jeho oprávneným

potrebám vzhľadom na preukázané zvýšené náklady spojené s jeho výchovou a výživou, ako aj na
schopnosti a možnosti otca dosahovať príjem v takej výške, aby si mohol riadne plniť svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť na svoje maloleté deti (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), vychádzajúc aj z toho, že
vyživovaciu povinnosť napriek tomu, že tak nemusí činiť, si plní k deťom svojej terajšej manželky, pričom
vyživovacia povinnosť vo vzťahu k jeho vlastným deťom má prednosť.

12. Vzhľadom na uvedené krajský súd zmenil predchádzajúce rozhodnutie Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 1P/46/2017-51 z 12. 10. 2017 v časti o výživnom.

13. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. §
52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal ani v prvoinštančnom, ani odvolacom
konaní.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jul 22, 2021. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.