Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200086
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200086.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina, Moyzesova č. 20,
011 56 Žilina, proti žalovanému: Mesto Bytča, Nám. Slovenskej republiky č. 1/1, 014 01 Bytča, za účasti:
S.. K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. T. č. XXX/XX, XXX XX D., v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. VaŽP/210/2013 zo dňa 02.06.2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 20.01.2016, doručenou osobe dňa 27.01.2016, sa žalobca domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. VaŽP/210/2013 zo dňa 02.06.2013, ktorým vydal stavebné povolenie na
stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. 3020/263 v k. ú. C. D. pre stavebníka S.. K. Z. a

vrátenia veci na nové konanie. Žalobca v žalobe uviedol, že Okresná prokuratúra Žilina na základe
podnetu poslancov mestského zastupiteľstva Bytča podala dňa 02.09.2015 pod sp. zn. Pd 169/15/5511
protest prokurátora proti rozhodnutiu Mesta Bytča. Mesto Bytča podanému protestu nevyhovelo a
listom č. VaŽP/14026/2015 Há zo dňa 05.10.2015 predložilo protest prokurátora na rozhodnutie
Okresnému úradu v Žiline, odbor výstavby a bytovej politiky. Okresný úrad rozhodnutím sp. zn. OU-
ZA-OVPB2-2015/037554/Rep zo dňa 03.11.2015, právoplatným dňa 01.12.2015, nevyhovel podanému

protestu prokurátora. V ďalšej časti žaloby prokurátor podrobne skutkovo a právne špecifikoval, v čom
spočíva nezákonnosť rozhodnutia Mesta Bytča č. VaŽP/210/2013 zo dňa 02.06.2013.

2. Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie žalobcu ako žalobu v zmysle § 249 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu a ďalej v
konaní postupoval podľa § 247 a nasl. O.s.p., t.j. podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. - Rozhodovanie

o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

3. Žalovaný vo vyjadrení k veci zo dňa 18.03.2016 uviedol, že ide o spis prvostupňového orgánu, vo
veci neprebehlo odvolacie konanie. Žalovaný upozornil, že žalobca mal v žalobe označiť ako účastníka
konania okrem S.. K. Z. aj S.. J. Z., rod. K.. V podanej žalobe sa žalobca obmedzil na demonštratívny
výpočet porušení stavebného zákona a správneho poriadku, pričom ale nebral do úvahy rozhodujúcu

skutočnosť, že v danom konkrétnom prípade stavebník už využil svoje právo vyplývajúce mu v tom
čase z právoplatného stavebného povolenia a stavbu realizoval. Zrušenie rozhodnutia nemá význam,
pretože vady rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalobca, sa zrušením a vydaním nového stavebného
povolenia už neodstránia. Prokurátor by mal zvážiť okolnosti vo vzťahu k následkom vyvolaným
zrušením rozhodnutia, ako i k následkom vo vzťahu k účastníkom konania. Prokurátor pri podaní žaloby
postupuje tak, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Ak žalobu podáva

prokurátor, podstatnou náležitosťou žaloby je aj tvrdenie, že práva nadobudnuté v dobrej viere, ak
súvisia s napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, sú čo najmenej dotknuté. Práve podmienkazachovávania práv nadobudnutých účastníkmi v dobrej viere orgánmi prokuratúry, ktorá je materiálnou
podmienkou aktívnej legitimácie, je pre súdny prieskum rozhodujúca a predstavuje verejný záujem na
stabilite právnych vzťahov a ich ochrane. Žaloba neobsahuje tvrdenie o tom, z akých dôvodov verejný

záujem vyžaduje preskúmanie rozhodnutia žalovaného, a preto prokurátor nebol oprávnený podať
žalobu podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

4. Účastník konania vo vyjadrení k veci zo dňa 14.04.2016 uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu
za nedôvodnú. Citujúc ust. § 3 zákona č. 153/2001 Z.z. a § 249 ods. 3, § 35 ods. 1 písm. b O.s.p.

uviedol, že zákon prokurátora pri podaní žaloby v správnom súdnictve striktne obmedzuje, aby iba
výnimočné zasiahol do právnych vzťahov, ktoré sú predmetom prieskumu v tomto konaní. Poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2013, sp. zn. 2Sžp/6/2012, Z 18.03.2010, sp. zn.
8Sžo/440/2009,zktorýchvyplývapovinnosťprokurátoradbaťoto,abyprávanadobudnutévdobrejviere
boli čo najmenej dotknuté, jedná sa o osobitnú náležitosť žaloby podanej prokurátorom. Žaloba smeruje
k zrušeniu právoplatného stavebného povolenia na stavbu jeho rodinného domu. Stavebné povolenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2013, proti ktorému podal protest prokurátor až dňa 02.09.2015,
po dvoch rokoch a 3 mesiacoch. Predmetnú stavbu realizoval dôsledne na základe požiadaviek
právoplatného a vykonateľného stavebného povolenia, v dobrej viere. Pokiaľ by zo strany stavebného
úradu Bytča došlo k procesným nedostatkom, ako je to konštatované v žalobe prokurátora, jednalo
by sa o procesné vady, a tieto by nemohli byť dostatočné na to, aby došlo k zrušeniu právoplatného

stavebného povolenia, a tým k neprimeranému zásahu do práv stavebníka. Z obsahu žaloby nevyplýva,
akýkonkrétnyzáujempodanoužalobouprokurátorchráni.Prokurátorzabudoluviesťvžalobeajďalšieho
účastníka stavebného konania, manželku S.., ktorá by zrušením právoplatného stavebného povolenia
bola dotknutá. Navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

5. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex - zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok(ďalejlen„SSP“).Krajskýsúdposúdilžalobuzodňa20.01.2016akovšeobecnúsprávnužalobu
v zmysle § 182 SSP.

6. Podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu
prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.

7. Podľa § 249 ods. 3 O.s.p. prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) (ďalej len "žaloba")
dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.

8. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

9. Podľa § 5 ods. 1 SSP konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný
sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi
uvedenými v odsekoch 2 až 12.

10. Podľa čl. 4 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ak sa právna vec nedá prejednať

a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej
právnej veci.

11. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

12. Krajský súd poukazuje v tejto veci na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí

sp. zn. 6 Sžo/34/2011 z 24. augusta 2011, ktorým potvrdil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 27.
apríla 2011, č. k. 11S/107/2010-71, ktorým bolo konanie o žalobe okresnej prokuratúry zastavené z
dôvodov, že neboli splnené podmienky konania. Prokurátor podal žalobu o preskúmanie zákonnosti
prvostupňového rozhodnutia, keď neboli využité riadne opravné prostriedky a rozhodnutie nenadobudloprávoplatnosť až po ich využití. Krajský súd uviedol, že zákonná podmienka v zmysle ust. § 247 ods.
2 O.s.p. nebola splnená. V správnom súdnictve preskúmajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Žalobca podal žalobu, o ktorej

sa rozhoduje podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Predpokladom postupu podľa tejto hlavy je, aby išlo
o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O. s. p.).

13. Ústavný súd v rozhodnutí zo dňa 15.03.2012, sp. zn. IV ÚS 142/2012-7 uviedol, že najvyšší súd

sa podľa názoru ústavného súdu dostatočne vysporiadal s otázkou splnenia podmienok konania ako
predpokladu konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Aj z citovanej
časti odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, čo považoval za rozhodujúce pre
rozhodnutie a akými úvahami sa najvyšší súd pri rozhodovaní o veci riadil. Podľa názoru ústavného súdu
právny názor najvyššieho súdu vyjadrený v odôvodnení jeho uznesenia z 24. augusta 2011 v spojení s
právnym názorom krajského súdu v jeho uznesení z 27. apríla 2011 je zdôvodnený dostatočne, preto

ho nemožno považovať za zjavne neodôvodnený; zodpovedá pravidlám logiky, nie je vnútorne rozporný
a zodpovedá zneniu a účelu príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a nepopiera
ani základné pravidlá logiky. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu v
spojení s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť

jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným
súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných
ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny
výklad najvyšším súdom takéto nedostatky nevykazuje.

14. Správny súdny poriadok v ust. § 180 ods. 2 normuje, že žalovaným je orgán verejnej správy,
ktorý rozhodol v poslednom stupni, ak je žalobcom prokurátor alebo zainteresovaná verejnosť. Pri
žalobách prokurátora je teda žalovaným orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni, a to
bez ohľadu na skutočnosť, či došlo k vyčerpaniu riadnych opravných prostriedkov v administratívnom
konaní.VpredmetnejvecivšakžalobabolapodanázaúčinnostiO.s.p.,ktorýneumožňovalprokurátorovi

napadnúť prvostupňové správne rozhodnutie, a preto musel krajský súd analogicky aplikovať ust. § 491
ods. 2 SSP, v zmysle ktorého ustanovenia tohto zákona nemožno uplatňovať na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba
alebo právnická osoba, v opačnom prípade by aplikácia nového právneho predpisu retroaktívne zasiahla
do práv a povinností stavebníka - účastníka súdneho konania ex lege. Zároveň sa krajský súd stotožnil

s tým, že žaloba prokurátora bola podaná bez toho, aby dbala na zachovanie práv nadobudnutých
účastníkmi - stavebníkmi v dobrej viere.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd konanie pri aplikácii § 99 SSP zastavil, keďže neboli
splnené podmienky konania.

16. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 170 písm. b) Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

17. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje
Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebokonanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej

len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.