Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118213498
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118213498.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. M. L., nar.
XX.XX.XXXX, K. XX, XXX XX T., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom
Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, proti žalovanému: Ing. P. L., nar. XX.XX.XXXX, H. X.
E., X, T., zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Dolný val 11, 010 01 Žilina,
IČO: 36 841 200, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
13C/71/2018-86 zo dňa 20.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému proti žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. S poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a platnú právnu úpravu prijal záver, že pokiaľ sa žalobca žalobou domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu 25.000,- eur s poukazom na ust. § 13 ods. 1, 2 OZ s tým, že
žalovaný svojimi výrokmi prednesenými na zasadnutí Mestského zastupiteľstva Mesta Žilina konanom

23.04.2018 neoprávnene zasiahol do práva na ochranu občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a mena
žalobcu, chráneného ust. § 11 OZ. Zákon však neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len
proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe. Náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ sa môže priznať vtedy, ak by sa morálna
satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo
jej vážnosť v spoločnosti. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej
satisfakcie) je vždy existencia závažnej ujmy (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 18. februára 2010 sp.

zn. 3Cdo 137/2008). Na podklade uvedeného ustálil, že žalovaný síce hovoreným slovom neoprávnene
zasiahol do práv žalobcu na ochranu jeho občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a mena avšak žalobca
nepreukázal, že týmto neoprávneným zásahom bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť
v spoločnosti, inými slovami nepreukázal existenciu závažnej ujmy ako podmienky priznania náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP
vzhľadom na úspech žalovaného v spore.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Vytýkal, že právne
závery súdu prvej inštancie sú v rozpore s ustálenou súdnou praxou, už samotný výrok žalovaného
prednesený na zasadnutí Mestského zastupiteľstva 23.04.2018 totiž znamenal pre žalobcu závažný
zásah do jeho osobnostných práv, najmä práva na česť a dobré meno, nakoľko účelové konanie žalobcuako právneho zástupcu proti svojmu klientovi v danom prípade MsHK Žilina a.s. je nielen najzávažnejším
morálnym a disciplinárnym porušením povinností právneho zástupcu voči klientovi, ale takýto výrok je
tiež spôsobilý vyvolať u osôb, ktoré sa s výrokom žalovaného oboznámili negatívne názory na osobu a

činnosťžalobcuakoadvokáta.Závažnosťzásahubolazvýraznenátým,žežalovanýsvojevýrokyvyslovil
nazasadnutíMestskéhozastupiteľstvapredširokýmfóromprítomnýchposlancov,ktorímalitakmožnosť
informovať o tejto skutočnosti svojich voličov v príslušných volebných obvodoch. Zasadnutie Mestského
zastupiteľstva bolo zvukovo a obrazovo vysielané internetovým prenosom na oficiálnych stránkach
Mesta Žilina. Žalobca požadoval od žalovaného morálnu satisfakciu, žiadal osobné ospravedlnenie,

tiež verejné ospravedlnenie pred poslancami Mestského zastupiteľstva z dôvodu, že vzhľadom na
internetovýprenoszrokovaniaMestskéhozastupiteľstvabudeoospravedlnenížalovanéhoinformovaná
aj verejnosť a takýmto spôsobom dôjde aspoň k čiastočnému zníženiu trvania neoprávneného zásahu.
Žalovaný takúto možnosť morálnej satisfakcie neposkytol, teda neoprávnený zásah do osobnostných
práv žalobcu naďalej trvá. Súd na jednej strane ustálil, že žalovaný neoprávnene zasiahol do práva
na ochranu občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, mena žalobcu chráneného ust. § 11 OZ, na druhej

strane náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcovi nepriznal. Podľa právnej judikatúry a ustálenej
súdnej praxe pre skutočné uplatnenie práva na ochranu osobnosti postačí zistenie, že zásah bol
objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ust. § 11 OZ, nevyžaduje sa vyvolanie
následkov. Ak sa nepravdivé výroky dostanú na verejnosť alebo ak sa na verejnosť môžu dostať, je tu
objektívna spôsobilosť vyvolať následky týkajúce sa osobnosti občana. Pri hodnotení závažnosti zásahu

jepotrebnévychádzaťnajmäzprostredia,vktoromdošlokzásahunasubjektezásahu,zobsahuzásahu
a jeho intenzity. Všetky tieto skutočnosti boli v čase rozhodovania súdu známe, opodstatňujúce priznať
žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Rozhodnutie súdu označil za arbitrárne, nakoľko pri
zásahu do osobnostných práv sa nevyžaduje vyvolanie následkov tohto zásahu. Nestotožnil sa ani s
výrokom o trovách prvoinštančného konania, nakoľko za základ považuje rozhodnutie, že do žalobcovho

práva bolo zasiahnuté. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je otázka druhotná, nadväzujúca na zásah
do osobnostných práv. Žalobcu nemožno v takomto prípade zaťažiť procesnou zodpovednosťou nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré rozhodnutie záleží výlučne na úvahe súdu. Žiadal preto rozsudok
súdu zmeniť, žalobe vyhovieť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa §
385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne, postupom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie
náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

5. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, v
nadväznosti na čo sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

7. Ako uviedol prvoinštančný súd podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j.
materiálnej satisfakcie) je vždy existencia závažnej ujmy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. februára
2010 sp. zn. 3Cdo 137/2008). Žalobca dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že neoprávneným
zásahom žalovaného bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, že výroky

žalovaného mu privodili závažnú ujmu nielen v osobnostnej, ale i v nemajetkovej sfére. Pokiaľ i žalobca
tvrdil, že bola výrokmi žalovaného znížená jeho dôstojnosť, vážnosť v spoločnosti, nepreukázal, že
by došlo k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v takej miere, že jeho nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 OZ je dôvodný.

8. Na jednej strane žalobca uvádzal, že zasadnutie mestského zastupiteľstva bolo zvukovo i obrazovo
vysielané internetovým prenosom na oficiálnych stránkach Mesta Žilina, na druhej strane neuviedol
počet zhliadnutí, teda, či vôbec niekto tento prenos sledoval. Pokiaľ sa konalo pred širokým fórom
prítomných poslancov, tvrdil, že títo mali možnosť informovať o tejto skutočnosti svojich voličov vpríslušných volebných obvodoch, neuviedol, či sa tak i reálne stalo. Nepredložil reakcie sledovateľov
zasadnutia mestského zastupiteľstva na predmetné výroky žalovaného, neuviedol, či bol zo strany
kolegov a známych atakovaný slovnými útokmi a či títo vôbec reagovali a ak áno, ako, na výroky

žalovaného vo vzťahu k osobe žalobcu, akým spôsobom sa to odrazilo v rodinných a pracovných
vzťahoch, či u príbuzných a kolegov vyvolali výroky žalovaného pochybnosti o čestnosti žalobcu pri
výkone jeho advokátskej funkcie, či naštrbili vzájomnú dôveru i u kolegov v advokátskej kancelárii.
Na preukázanie tejto skutočnosti neoznačil ani jediného svedka. Tiež je potrebné uviesť, že žalobca
disponoval voči skutočnostiam uvedeným zo strany žalovaného určitými prostriedkami, minimálne mal

takisto možnosť uverejniť na internete vysvetľujúce skutočnosti, ktorými by výroky žalovaného vyvrátil.
Tiež nepreukázal, že by výroky žalovaného akýmkoľvek spôsobom spochybnili dôveru prítomných
poslancov v riadny výkon povinností žalobcu ako advokáta, že by trvali na ukončení zmluvy o
poskytovaní právnych služieb so žalobcom a podobne.

9. V nadväznosti na uvedené sa preto odvolací súd stotožnil so závermi vyslovenými zo strany

prvoinštančného súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dopad vyjadrení
žalovaného na jeho osobu, v akom smere, v akej sfére a intenzite sa na znížení dôstojnosti a vážnosti
žalobcu podieľali a prejavili.

10. Pokiaľ sa týkalo odvolania žalobcu čo do výroku o náhrade trov prvoinštančného konania,

odvolací súd poznamenáva, že predmetom konania bol nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. V takto vymedzenom predmete konania bol žalobca neúspešný z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena, že mu výroky žalovaného privodili závažnú ujmu nielen v osobnostnej, ale i v
nemajetkovej sfére a nie preto, že by výška plnenia závisela od úvahy súdu. V nadväznosti na uvedené
preto s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o

nároku na náhradu trov prvoinštančného konania ako správny potvrdil. Žalobca bol v odvolacom konaní
neúspešný, v nadväznosti na čo odvolací súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania vo vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu.

11. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)