Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 19, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315205074
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8315205074.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobkyne Márie L., J.. XX.XX.XXXX, G.
Q. XX, XXX XX E., zastúpenej JUDr. Vladimírom Šatníkom, advokátom, so sídlom Mierová 64/2,
066 01 Humenné proti žalovanému S.. Š. L., J.. XX.XX.XXXX, G. XXXX G. V., M.. XXX, XX XXX
N., P., N. Š. M., zastúpeným A|K|M|V advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Račianske mýto 1/
A, 831 02 Bratislava, IČO: 47 095 652, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 14.01.2020,
č. k. 18C/259/2015 - 431 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie bezpodielové spoluvlastníctvo strán konania vyporiadal
tak,žedovýlučnéhovlastníctvažalobkyneprikázalnehnuteľnosti,atopozemokCKNXXX/X-zastavaná
plochaanádvorievovýmereXXXm2astavburodinnéhodomu,súp.č.XXXX,postavenéhonapozemku
CKN XXX/X ktoré sú zapísané na LV č.. XXXX pre kat. úz. E., v celkovej hodnote 109.000,- eur.
Žalobkyni prikázal splatiť zostatok úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX veriteľovi N. N., M.. N.. vo

výške X.XXX,XX eur. Žalobkyni následne uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie majetkovej
hodnoty jeho podielov sumu 31.081,26 eur v dvoch splátkach po 15.540,63 eur, so splatnosťou prvej
splátky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a so splatnosťou druhej splátky do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením prvej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žiadnej
zo strán nepriznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 853

ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. - Zákona o rodine, ako
aj §18, § 22 a § 23 Zákona o rodine.

3. Vykonaným dokazovaním zistil, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
bývalých manželov boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. E., ako aj dlh strán sporu voči
N. N.., so zmluvy o úvere z 15.04.1992. Zdôraznil, že žalobkyňa nežiadala vypriadavať iné veci a
hodnoty patriace do BSM, žalovaný trval na tom, aby sa vypriadavali aj hnuteľné veci nadobudnuté za

trvania manželstva, a tiež zostatok finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na účtoch strán sporu ku
dňu zániku manželstva. Žalovaný však počas konania hnuteľné veci vo svojich písomných podaniach
nekonkretizoval, neurčoval ich hodnotu. Súd prvej inštancie teda nemal za preukázané, aké konkrétne
hnuteľné veci nadobudnuté za trvania manželstva v čase jeho vyporiadania existovali, kto ich užíva,a aká je ich zostatková hodnota. K tvrdeným finančným prostriedkom na účtoch strany nenavrhovali
žiadne dokazovanie, žalobkyňa tvrdila, že v čase zániku BSM nemala zriadený žiaden osobný účet v
banke, ani vkladnú knižku a úsporami nedisponovala, žalovaný sa vyjadril, že mal zriadený bankový účet

v mieste terajšieho pobytu, avšak ku dňu zániku BSM sa na ňom nachádzali len finančné prostriedky v
minimálnej hodnote. Tieto tvrdenia strany nerozporovali, súd ich považoval za nesporné, a teda rovnako
ajvtomtoprípadenemalpreukázanúexistenciufinančnýchprostriedkovstránsporukudňuzánikuBSM.
Súd prvej inštancie, pokiaľ ide o nehnuteľnosti, mal preukázanú cenu vyporiadavaných nehnuteľností
vo výške, ktorá vyplynula zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX v hodnote 109.000,- eur. V

dôvodoch rozhodnutia sa vyporiadal aj s tým, prečo neakceptoval závery súdneho znalca F.. S. H., ktorý
vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX k hodnote nehnuteľností, ktoré tvorili predmet vyporiadania
BSM. Mal tiež za nesporné, že strany sa zhodli na tom, aby nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného
vlastníctva žalobkyne. Súd prvej inštancie zdôraznil, že súdna prax odklon od princípu rovnosti podielov,
tedatzv.disparitupodielov,označujezapostupmimoriadnyavýnimočný,keďpoukázalnato,žeprípady,
kedy disparita prichádza do úvahy, možno rozdeliť v zásade na tri skupiny, a to: negatívne okolnosti

v manželstve, princíp zásluhovosti a ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní.
Uviedol, že prihliadol na okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré vo svojom súhrne, podľa jeho
názoru, opodstatňujú vyporiadať predmetné bezpodielové spoluvlastníctvo manželov disparitne. Súd
prvej inštancie mal za preukázané, že otec žalobkyne jej v roku 1990 daroval finančné prostriedky vo
výške vtedajších 60.000,- Kčs, ktoré boli použité na kúpu pozemku CKN XXX/X, kat. úz. E., na ktorom

následne došlo k výstavbe rodinného domu. V tejto súvislosti poukázal na svedecké výpovede synov
strán sporu a sestry žalobkyne. Tvrdenia žalovaného v zmysle tom, že o nadobudnutie pozemku sa
zaslúžil on, preukázané neboli. Súd prvej inštancie zistil, že žiadateľmi o pridelenie pozemku boli obe
strany sporu, pozemok k výstavbe rodinného domu bol pridelený za odplatu 56.240,- Kčs a táto suma
bola uhradená zo spomínaných finančných prostriedkov 10.01.1991. Súd prvej inštancie prihliadol na

túto skutočnosť a pozemok prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že nie je spravodlivé,
aby z hodnoty tohto pozemku bola zaviazaná k povinnosti výplaty vyrovnacieho rozdielu žalovanému,
keďže pozemok bol kúpený z finančných prostriedkov patriacich žalobkyni a nebolo zistené, aby sa
na zabezpečení a získaní pozemku podieľaj aj žalovaný. Rovnako do výlučného vlastníctva žalobkyne
prikázal okrem pozemku aj rodinný dom na ňom postavený, žalovaný o nadobudnutie tejto nehnuteľnosti

do jeho výlučného vlastníctva nemal záujem, keďže rodinný dom obýva dlhodobo žalobkyňa so synom
Š. a jeho rodinou, keď žalovaný od Z. XXXX žije trvalo v zahraničí. Súd prvej inštancie mal tiež za
preukázané, že počas manželstva žalobkyni opäť jej otec daroval finančné prostriedky na vkladných
knižkách vo výške 140.000,- korún a opäť v tejto súvislosti poukázal na svedecké výpovede synov
bývalých manželov, sestry žalobkyne a výpoveď svedkyne D. E., ktorá uviedla, že priamo od otca

žalobkyne mala vedomosť o tom, že tejto poskytol finančné prostriedky na kúpu pozemku, ako aj na
dostavbu rodinného domu z vkladných knižiek, určených pôvodne ako sporenie pre vnúčatá.

4. Žalovaný s touto argumentáciou žalobkyne nesúhlasil, tvrdil, že výstavba domu bola financovaná z
finančných prostriedkov, ktoré zarobil v práci a hraním v zábavovej kapele a tiež z finančnej výpomoci

jehomatky.Synoviastránsporuvšaknemalivedomosť ofinančnejpomocizostranyrodičovžalovaného
a tiež zhodne uviedli, že žalovaný míňal peniaze aj na alkohol. Syn Š. potvrdil, že žalovaný vyrábal
patenty - prototypy, maľoval obrazy, neskôr aj študoval na vysokej škole. Taktiež svedok Z. E. sa vyjadril,
že žalovaný inklinoval k alkoholu a vyrábal spomínané prototypy. So zreteľom na túto situáciu súd prvej
inštancie prihliadol na právo uplatnené žalobkyňou, aby sa jej vrátilo, čo zo svojho vynaložila na spoločný

majetok s tým, že táto pohľadávka smeruje voči celej mase spoločného majetku, ktorého hodnota je
nižšia o výšku tohto vnosu. Spôsob určenia výšky podielu každého z manželov je potom taký, že od
celkovej hodnoty spoločného majetku manželov sa odpočítava výška vnosu a takto získaná hodnota je
určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielu pre každého z účastníkov.

5. Súd prvej inštancie mal teda za preukázanú výšku celkového majetku patriaceho do BSM, a to
pokiaľ ide o všeobecnú hodnotu stavby rodinného domu 89.352,53 eur, od ktorej odčítal vnos žalobkyne
4.647,15 eur (140.000,- Sk), čo dáva sumu 84.705,38 eur. Súd prvej inštancie sa vyporiadal v tejto
súvislosti aj s tým, že žalobkyňa požadovala, aby jej bol vydaný ekvivalent vtedajšej sumy 140.000,- Sk,
keď podľa nej táto suma zodpovedá 10-násobku tejto minimálnej hodnote, teda sume 45.000,- eur. Súd

prvej inštancie sa s týmto názorom nestotožnil. Uviedol, že je zrejmé, že v čase vyporiadania je hodnota
vecí, na ktoré boli vynaložené finančné prostriedky žalobkyne vo výške 140.000,- Sk vyššia, než bola
hodnota tejto veci v čase, kedy sa do tejto veci financie investovali. V dôsledku toho, že bol vynaložený
náklad na spoločnú vec, zvýšila sa aj výška tohto podielu toho z manželov, ktorý náklad vynaložil, ato predstavuje spolu s prospechom vzniknutý užívaním spoločnej veci majetkový prospech v dôsledku
vynaloženia nákladu na spoločnú vec, preto sa nemôže ekvivalentne zvýšiť náhrada takéhoto vnosu
žalobkyne, keďže je to premietnuté už v hodnote tejto veci, v danom prípade hodnote rodinného domu.

Súdprvejinštanciebolďalejtohonázoru,ževkonaníbolipreukázanétakéskutočnosti,ktoréodôvodňujú
vyporiadať zvyšok BSM (vzhľadom na prikázanie pozemku do výlučného vlastníctva žalobkyne bez
povinnosti vyplatiť vyrovnávací podiel žalovanému) v pomere 60 % v prospech žalobkyne a 40 % v
prospech žalovaného. Takýmto spôsobom ustálil, že z hodnoty majetku pripadá na podiel žalobkyne
suma 50.823,23 eur, čo je 60 % zo sumy 84.705,38 eur a na podiel žalovaného pripadá suma 33.882,15

eur, čo je 40 % z tejto sumy. Od podielu žalovaného súd prvej inštancie odpočítal aj časť spoločného
záväzku, ktorého splatenie súd prikázal žalobkyni. Zostatok úver vo výške 4.668,15 eur rozdelil opäť
v pomere 60:40, z čoho za spravodlivé považoval, aby sa od podielu pripadajúceho na žalovaného
odčítal 60 % zostatok spoločného dlhu, a teda od sumy 33.882,15 eur odrátal sumu 2.800,89 eur, čo
predstavuje 31.081,26 eur, a teda ide o sumu, ktorú žalobkyňa má vyplatiť žalovanému titulom úplného
vyporiadania BSM. Súd prvej inštancie odôvodnil splatenie tejto sumy v dvoch splátkach, považoval za

primerané, aby prvá splátka bola uhradená do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, druhá splátka do 60
dní od právoplatnosti rozsudku tak, aby boli naplnené aj legitímne očakávania žalovaného na včasnú
úhradu tohto vyrovnacieho podielu. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že nebola dôvodná námietka
žalovaného ohľadom zaujatosti svedkov - synov strán konania, keďže spochybňovať objektívnosť ich
výpovedí iba na základe rodinného vzťahu nepostačuje bez toho, aby ich vierohodnosť spochybňovali aj

iné objektívne zdokumentované skutočnosti a dôkazy, ktoré v tomto konaní boli zabezpečené. O trovách
konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, aby do výlučného

vlastníctva žalobkyne boli prikázané nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. E. s tým, aby
žalobkyňa bola povinná vyplatiť žalovanému na vyrovnanie majetkovej hodnoty jeho podielov sumy bez
zohľadnenia disparity a v hodnote nehnuteľností pozemku aj rodinného domu vyššej ako to určoval
súd prvej inštancie po odrátaní zostatku úveru s tým, aby tento jeho vyrovnací podiel žalobkyňa
uhradila v dvoch splátkach tak, ako ich určil súd prvej inštancie. Žalovaný nesúhlasí s rozhodnutím

súdu prvej inštancie a vytýka mu nevykonanie navrhnutých dôkazov. Poukazuje na návrh na výsluch
znalca F.. H., keď výsluch tohto znalca požadoval právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa
26.11.2018 a z vykonania tohto dôkazu žalovaný neupustil. Išlo o doplnenie dokazovania vo vzťahu k
určeniu hodnoty vyporiadaných nehnuteľností. Žalovaný tiež požiadal o umožnenie prizvania nového
znalca a rovnako tento dôkaz súd nevykonal. Poukazuje na to, že znalecký posudok č. XX/XXXX

nehnuteľnosti ohodnocuje ku dňu 17.05.2018 a znalecký posudok F.. H.W. k 12.07.2017, pričom vývoj
cien na nehnuteľnosti v Slovenskej republike mal rastúci trend, aj preto by vyhotovenie aktuálneho
znaleckého posudku prispelo k spravodlivému ohodnoteniu nehnuteľností. Aj predložené ponuky
realitných kancelárií odôvodňovali potrebu vyhotovenia nového znaleckého posudku a v konečnom
dôsledku priznanie vyrovnacieho podielu žalovaného vo vyššej výške. Súd prvej inštancie skutkové

zistenia nesprávne vyhodnotil pokiaľ ide o stavebný pozemok na Q. ulici, tvrdí, že tento bol žalovanému
poskytnutý ako náhrada za asanáciu rodinného domu jeho rodičov. Žalobkyňa sa nevyjadrila k tomu,
ako je možné, že ako odosielateľ kúpnej ceny na stavebný pozemok je označený žalovaný, keď
peňažné prostriedky mali byť podľa nej z daru, ktorý bol poskytnutý výlučne jej. Pokiaľ ide o údajné
poskytnutie darov na výstavbu rodinného domu, žalovaný tvrdí, že toto žalobkyňa preukazovala iba

svedeckými výpoveďami, poukazuje na výpoveď svedkyne D. H., sestry žalobkyne, keď táto svedkyňa
tiež uvádzala, že si so sestrou - žalobkyňou nehovorili, na aký účel použijú peniaze od rodičov. Taktiež
svedkyňa vo vzťahu k peňažným darom od rodičov uviedla, že rodičia nehovorili koľko peňazí darovali
žalobkyni. Ich výpovede si teda protirečia. Pokiaľ ide o výpoveď Š. L., žalovaný tvrdí, že tento má
osobný záujem na určení čo najnižšej hodnoty rodinného domu, keďže v tomto rodinnom dome býva

aj so svojou rodinou bez toho, aby žalovanému ako bezpodielovému spoluvlastníkovi za užívanie
rodinného domu odvádzal akúkoľvek odplatu. Okrem toho, ak by aj boli žalobkyni tieto finančné dary
poskytnuté, nebolo dôveryhodne preukázané, že boli naozaj vynaložené na stavbu tejto nehnuteľnosti.
Poukazuje tiež na výpoveď svojej sestry S. H., podľa ktorej dary na stavbu rodinného domu boli
poskytnuté aj zo strany rodinných príslušníkov žalovaného. Poskytnutie týchto darov žalobkyňa

nevylúčila. Nesúhlasí s disparitným rozdelením bezpodielového spoluvlastníctva strán konania. Ako
jeden z dôvodov disparitného vysporiadania podielov BSM súd prvej inštancie uvádza, že žalovaný sa
na rozdiel od žalobkyne po odchode do W. nepodieľal na údržbe rodinného domu. Žalovaný uvádza, že
v čase, kedy sa v zahraničí zdržiavala žalobkyňa, bol rodinný dom vo výstavbe, keď odišiel žalovaný boltento dom už prakticky dostavaný a z výpovede žalobkyne aj svedka F.. A. vyplynulo, že rodinný dom
je v súčasnosti v stave, ktorý vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu, preto je zrejmé, že žalobkyňa na dome
v čase od odchodu žalovaného do zahraničia nevykonávala rozsiahlejšie opravy a údržby. Žalovaný

pritom od svojho odchodu do zahraničia žalobkyňou nebol požiadaný, aby prispel na opravu rodinného
domu, či zakúpenie nejakej časti zariadenia. Vo vzťahu k splácaniu úveru je potrebné zohľadniť, že na
tomto splácaní sa podieľal aj syn účastníkov konania Š. L., a teda žalobkyňa úver nesplácala sama.
Keďže syn I. v rodinnom dome býva so svojou rodinou bez toho, aby minimálne žalovanému uhrádzal
akékoľvek nájomné, tieto príspevky na splátky úveru možno považovať za určitú formu úhrady nákladov

na rodinný dom zo strany syna Š. L.. Zdôrazňuje, že aj iní svedkovia, dokonca navrhnutí žalobkyňou,
preukázali, že žalovaný sa aktívne pričinil na výstavbe rodinného domu. Pred odchodom do zahraničia
pracoval a jeho mesačný plat v tom období dosahoval sumu okolo 15.000,- Sk. Súd prvej inštancie sa
nevyporiadal s tým, že žalobkyňa prostriedky patriace do BSM do vyššej miere vynakladala aj iné na iné
účely ako na nadobudnutie spoločných nehnuteľností, napríklad poskytla finančné prostriedky na kúpu
auta, ktoré používal aj syn Š. L.. Žalobkyňa touto synovi poskytla dar na prevádzkovanie reštaurácie

a vzhľadom na uvedené tvrdí, že neboli preukázané žiadne dôvody na disparitné rozdelenie BSM.
Žalobkyňa ako dôkazy predložila len svedecké výpovede svojich rodinných príslušníkov, ktorých údaje
sa časovo rozchádzali. Poukazuje na výpoveď svedkyne H., ktorá nepoprela, že pred svojou svedeckou
výpoveďou bola oboznámená so zápisnicami z predchádzajúcich pojednávaní, to však samo o sebe
podľa názoru žalovaného nemôže byť dôvodom na vyhodnotenie zaujatosti jej svedeckej výpovede. Z

týchtozápisnícsadozvedelalento,aképrácebolinanehnuteľnostiachvykonanépoodchodeodvolateľa
do zahraničia. To, že vo výpovedi sa zmienila, že sa o týchto prácach dozvedela, iba potvrdzovalo
výpovede svedkov, ktorých navrhla žalobkyňa. Žalobkyňa naopak namieta dôveryhodnosť výpovede
svedkov navrhnutých žalobkyňou, pokiaľ ide o jej sestru D. H. a synov účastníkov Ľ. a Š. L.. Na základe
týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.

7. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukazuje na obsah zápisnice z
pojednávania 26.11.2018. Uvádza, že k vypočutiu znalca F.. H., ktorý vypracoval súkromný znalecký
posudok z poverenia žalovaného nedošlo, pretože žalovaný ani jeho zástupca nezabezpečili účasť tohto
znalca na nasledujúcom ani ďalšom pojednávaní. Žalovaný vo vzťahu k určeniu ceny vyporiadávaných

nehnuteľností zachoval pasívny prístup a svoje pochybnosti o správnosti ním predloženého súkromného
znaleckého posudku začal prezentovať až po roku od jeho predloženia. Ak žalovaný pochyboval o
správnosti ním zaobstaraného súkromného znaleckého posudku, nemal takýto znalecký posudok do
konania vôbec predkladať a na zistenie ceny vyporiadavaných nehnuteľností mal zvoliť iný zákonný
procesný postup. Žalobkyňa tvrdí, že závery znalcov v oboch predložených posudkoch neboli v

zrejmom rozpore, v dôsledku čoho ani nevznikol dôvod na nariedenie prípadného ďalšieho znaleckého
dokazovania. Žalovaný pritom na jednej strane poukazuje na veľkú hodnotu vyporiadavaných
nehnuteľností v súvislosti v vývojom cien nehnuteľností v SR, na druhej strane však tvrdí, že dom je v
stave, kedy vyžaduje rozsiahlejšiu rekonštrukciu a podľa názoru žalobkyne si takto rozporuje. Opätovne
zdôrazňuje, že stavebný pozemok pre účely výstavby spoločného rodinného domu bol zabezpečený

z jej výlučných finančných prostriedkov, uvedené vyplynulo z výpovedi viacerých svedkov, ktorí aj
vzhľadom na značný časový odstup zhodne potvrdili, že žalobkyni jej rodičia poskytli peňažný dar vo
výške 60.000,- vtedajších Kčs, a to na zaplatenie stavebného pozemku na budúcu stavbu rodinného
domu. Z dokazovania tiež vyplynulo, že pred nadobudnutím stavebného pozemku účastníci nemali
príjmy dostatočné na to, aby mohla byť zaplatená suma podľa dohody o zriadení práva osobného

užívania pozemku zo 17.01.1991, a to vo výške 56.240,- Kčs. Rovnako v tom čase účastníci konania
nemali k dispozícii akékoľvek úspory, aby mohli uhradiť túto finančnú čiastku. Podľa žalobkyne, meno a
priezvisko žalovaného bolo uvedené ako prvé v poradí na dohode o zriadení práva osobného užívania
pozemku zo dňa 17.01.1991 a z dôvodu prehľadnosti sa to odzrkadlilo aj na ďalších administratívnych
úkonoch spojených s naplnením tejto dohody. Podstatné bolo z akých zdrojov pochádzali tieto finančné

prostriedky. Rovnako podľa žalobkyne bolo preukázané, že na výstavbu rodinného domu boli taktiež
použité jej výlučné prostriedky vo výške 140.000,- Sk formou daru od rodičov a opäť poukazuje na
obsah svedeckých výpovedí synov účastníkov konania, D. H. a D. E.. Podľa jej názoru súd prvej
inštancie tiež správne pristúpil k tzv. disparitnému rozdeleniu bezpodielového spoluvlastníctva bývalých
manželov, a to po vykonaní rozsiahleho dokazovania, výsledky ktorého takéto vysporiadanie vzťahov

umožnili. Rozhodnutie o disparitnom vysporiadaní BSM so zreteľom na uvedené tak podľa jej názoru
treba jednoznačne pokladať za správne právne posúdenie veci.8. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení z 23.03.2020 zotrval na predchádzajúcej argumentácii
vyjadrenej v odvolaní.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného opodstatnené nie je.

10. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
a zo zistených skutočností vyvodil aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania
sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie
rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré odkazuje.

11. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným

právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné
právnepredpisy,čiriadnesvojerozhodnutieodôvodnil,atovšetkosprihliadnutímnato,ževodôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozor. Ústavný súd SR II.
ÚS 78/05).

12.Podľa §143Občianskehozákonníka,vbezpodielovomspoluvlastníctvemanželovjevšetkočomôže
byť predmetom spoluvlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jedného z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola
vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

13. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

14. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

15. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch

manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

16. Občiansky zákonník formou bezpodielového spoluvlastníctva upravuje spoločenstvo vlastníckych
práv manželov k veciam, ktoré nadobudli počas trvania manželstva. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo
je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej
veci a tým sa odlišuje od podielového spoluvlastníctva, v ktorom miera účasti spoločníkov na právach

a povinnostiach z neho vyplývajúcich je vyjadrená číselnými podielmi. Bezpodielovosť účasti na výkone
spoluvlastníckych práv a povinností je preto jedným z pojmových znakov tohto spoluvlastníctva medzi
manželmi.

17. Vznikom manželstva vzniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ku všetkému, čo môže

byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby a čo manželia, resp. niektorý z nich nadobudli za trvania
manželstva, okrem výnimiek uvedených v ust. § 143 a § 143a Občianskeho zákonníka. Subjektmi
bezpodielového spoluvlastníctva môžu byť iba manželia. Vznik, trvanie a zánik bezpodielového
spoluvlastníctva sú teda zásadne podmienené vznikom, trvaním a zánikom manželstva, ide teda o
právny vzťah, ktorý existuje v nerozlučnej spojitosti s manželstvom.

18. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné), ktoré
nadobudol niektorý z manželov alebo manželia spoločne zákonom dovoleným spôsobom za trvania
manželstva, s výnimkou, okrem iného, vecí získaných darovaním. Občiansky zákonník v citovanomust. § 143 z bezpodielového spoluvlastníctva vyníma veci, v prípade ktorých je namieste, aby so
zreteľom na spôsob ich nadobudnutia alebo účel tvorili oddelený (samostatný) majetok manželov. Veci
získané darovaním nadobúda obdarovaný manžel tiež do svojho oddeleného vlastníctva (majetku). V

pochybnostiach o osobe obdarovaného treba vychádzať z obsahu darovacej zmluvy, najmä z vôle darcu
a z okolností, za ktorých k darovaniu došlo, aj z dôvodov, prečo k nemu došlo. Prihliada sa tiež na vzťah
medzi darcom a obdarovaným.

19. Strany sporu boli manželmi od 20.11.1976 do 11.06.2012, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok

Okresného súdu Humenné z 30.05.2012,č. k. 10P/8/2012 - 26 o rozvode ich manželstva. V konaní o
rozvod manželstva účastníci potvrdili, že nežili v spoločnej domácnosti a spoločne nehospodárili od
marca 2001.

20. 15. Nebolo v konaní sporné, že do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov patria
nehnuteľné vecí, a to pozemok CKN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 592 m2 a stavba

rodinného domu súp. č. XXXX, postavená na parcele CKN XXX/X, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. E.,
ako aj pasívum - dlh strán sporu voči N. N., M..N.., zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 15.04.1992.

21. Pokiaľ ide o ohodnotenie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. E., znalec F.. S. H. v
znaleckom posudku č. XX/XXXX predloženým žalobkyňou stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností

sumou 109.000,- eur (pozemok CKN XXX/X vo výške 19.612,96 eur a stavby vo výške 89.352,53 eur) a
znalec F.. Z. H. v znaleckom posudku č. XX/XXXX, ktorý v konaní predložil žalovaný, stanovil všeobecnú
hodnotu týchto nehnuteľností sumou 114.000,- eur (pozemok CKN XXX/X v hodnote 19.163,04 eur,
stavby spolu v hodnote 94.580,07 eur).

22. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní o veci dôvodne
akceptoval závery znalca F.. S. H.Č. vyjadrené v znaleckom posudku č. XX/XXXX, ktorým bola
stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností. Je totiž zrejmé, že menovaný znalec pri vypracovaní
posudkuzohľadnildokončenosťstavbyrodinnéhodomuvrozsahu98,88%,keďžeajzvýsluchuvkonaní
vypočutých svedkov (synovia strán sporu) vyplynulo, že aj po zániku bezpodielového spoluvlastníctva

účastníkov sa v prácach na týchto nehnuteľnostiach pokračovalo. Žalovaným predložený znalecký
posudok znalca F.. S. H. v tejto súvislosti vychádzal z dokončenosti stavby rodinného domu v rozsahu
100 %, keď však dokazovanie vykonané vo veci nedávalo podklad pre akceptovanie takéhoto záveru.
Znalec F.. S. H. sa taktiež vyjadril k znaleckému posudku č. XX/XXXX, skonštatoval pritom, že
ak by sa v ním podanom znaleckom posudku uvažovalo s nie nepochybne preukázanou 100 %

dokončenosťou rodinného domu a koeficientom cenovej úrovne 2,435, následne by všeobecná hodnota
týchto nehnuteľností tvorila sumu 113.000,- eur, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako porovnateľné so
závermi vyjadrenými v znaleckom posudku č. XX/XXXX, ktorý v konaní zabezpečil a predložil žalovaný.

23. Pokiaľ ide o žalovaným navrhovaný výsluch znalca F.. H., jeho účasť na pojednávaní dňa 10.01.2019

mala zabezpečiť žalovaná strana sporu, čo vyplynulo z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa
26.11.2018 (č. l. 253). Žalovaný, resp. jeho právny zástupca účasť znalca na pojednávaní konanom dňa
10.01.2019 a ani na nasledujúcich pojednávaniach pred súdom prvej inštancie nezabezpečil, netrval
ďalej na jeho výsluchu, avšak v tejto súvislosti navrhol vykonať znalecké dokazovanie na opätovné
stanovenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností, argumentujúc tým, že nehnuteľnosti v

danej lokalite dosahujú hodnotu vyššiu, než ktorá bola určená v spomínaných znaleckých posudkoch. Je
zrejmé, že po pojednávaní konanom dňa 24.09.2019, kedy žalovaný uplatnil tento návrh, do rozhodnutia
súdu prvej inštancie, iný znalecký posudok ohľadom všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností
nepredložil. Je potrebné zdôrazniť, že Civilný sporový poriadok upravuje zásadu voľného hodnotenia
dôkazov v ust. § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. V civilnom sporovom konaní je súd povinný zvážiť, ktoré dôkazy je povinný
vykonať, pričom dôvodnosť návrhov strán na doplnenie dokazovania posudzuje so zreteľom na to, či
a v akom rozsahu je potrebné doplniť doterajší stav dokazovania. Nevykonanie dôkazu navrhnutého
stranou sporu, resp. vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového stavu veci nemožno považovať za

postup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred súdom (R 6/2000). Platí to aj o takom
dôkaze, ktorý strana sporu zo svojho subjektívneho pohľadu považuje za dôležitý. Rozhodovanie o
tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu a nie strany sporu
(§ 185 ods. 1 CSP). Ak teda v priebehu konania súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy na zistenieskutkového stavu (v danom prípade opätovný návrh na vykonanie znaleckého dokazovania po tom, čo
strany sporu predložili v priebehu konania dva znalecké posudku o všeobecnej hodnote prejednávaných
nehnuteľností), uvedené nezakladá žalovaným namietanú vadu konania.

24. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí
vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení
dôkazovvzásadeniejeobmedzovanýprávnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostiten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda spomínaná zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný

dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým,
že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti.

25. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.

26. Ak kúpna cena zaobstaranej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov,
avšak kupujúcimi boli obidvaja manželia, potom sa táto vec stala predmetom ich bezpodielového

spoluvlastníctva (uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1461/2006).

27. Za tzv. vnos jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné
považovať to, čo tento manžel vynaložil na spoločný majetok a čo má právo požadovať, aby mu zo
spoločného majetku bolo uhradené.

Hodnotu tzv. vnosu do bezpodielového spoluvlastníctva treba zásadne zisťovať ku dňu, kedy bol
uskutočnený (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/2160/2004).

28.Znenie§150Oznevylučuje,abysúdvyjadrilrozdielnosťpodielovmanželovprivyporiadaníspoločnej
veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie určitej veci ani

tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci
zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere bez toho, aby mu uložil, aby druhému manželovi, ktorý sa o jej
nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielov zaplatil určitú finančnú sumu.
Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a tak disparita môže byť vyjadrená nielen
percentom, či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, že pokiaľ ide o túto vec, je

zaviazaný na finančné vyporiadanie s druhým manželom (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/2914/1999).

29.Privyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamôžesúdurčiťinépodielymanželomnaspoločnom
majetku, než rovnaké (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/1274/2006).

30. Podľa § 150 prvá veta OZ, sú síce podiely obidvoch manželoch na spoločnom majetku zásadne
rovnaké, súd však môže tieto podiely určiť inak, s prihliadnutím na zásady uvedené v tomto ustanovení
(rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/2433/99).

31. Pokiaľ ide o vec samú, aj odvolací súd so zreteľom na vykonané dokazovanie uvádza, že žalobkyňou

bolo v priebehu konania dostatočným spôsobom preukázané darovanie finančných prostriedkov v
rozsahu 60.000,- vtedajších Kčs v priebehu roku 1990 jej otcom, ktoré boli následne použité dňa
10.01.1991 na úhradu sumy 56.240,- Kčs ako odplaty za zriadenie práva osobného užívania k pozemku
CKN XXX/X, na ktorom sa realizovala výstavba rodinného domu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti
správne vyhodnotil svedecké výpovede synov strán sporu, Š. L., F.. Ľ. L., ako aj sestry žalobkyne D.

H., ktorí zhodne popísali priebeh udalosti, ako došlo k odovzdaniu peňazí zo strany otca žalobkyne
k jej rukám a skutočnosť, na aký účel boli tieto finančné prostriedky použité. Tvrdenia žalovaného,
že sa o nadobudnutie predmetného pozemku zaslúžil, preukázané neboli a je zrejmé, že žiadateľmi
o pridelenie pozemku do osobného užívania boli obe strany sporu, ako vtedajší manželia. V konaní
nebolo preukázané, že by strany sporu v tom čase disponovali spoločnými finančnými prostriedkami

v hodnote, v ktorej boli použité na kúpu (obstaranie) spomínaného pozemku a označenie mena a
priezviska žalovaného na poštovej poukážke, ktorou bola uhradená suma 56.240,- Kčs bez ďalšieho
nepopiera v konaní preukázanú argumentáciu žalobkyne o darovaní týchto finančných prostriedkov v
jej prospech zo strany otca.32. Súd prvej inštancie tiež zistil, že na účely výstavby spoločného rodinného domu otec žalobkyne
tejto daroval aj finančnú čiastku 140.000,- korún. Opäť v tejto súvislosti prvoinštančný súd zdôraznil a

vyhodnotil výpovede svedkov - synov strán sporu, sestry žalobkyne, ako aj svedkyne D. E., ktorá získala
túto vedomosť priamo od už nebohého otca žalobkyne.

33. Je zrejmé, že strany sporu nenamietali prikázanie nehnuteľností, ako aj existujúcich pasív výlučne
žalobkyni, ale spornou ostala hodnota vyrovnacieho podielu v prospech žalovaného. Súd prvej inštancie

so zreteľom na všetky okolnosti prejednávanej veci opodstatnene rozhodol o disparitnom vyporiadaní
podielov bývalých manželov prikázaním pozemku do výlučného vlastníctva žalobkyne bez povinnosti
vyplatiť vyrovnávací podiel a v prípade ďalšieho majetku strán sporu a ostávajúcich pasív v pomere
60 % v prospech žalobkyne a 40 % pre žalovaného. Ako podstatné zohľadnil, že žalobkyňa dvakrát
vycestovala za prácou do USA (v období rokov 1995 - 1996, 1997 - 2001), počas zotrvania v zahraničí
sa aktívne starala o dofinancovanie stavby rodinného domu, keď finančné prostriedky posielala synom,

prípadne tretím osobám, ktorí tieto použili na zabezpečenie stavebných prác, ktoré bolo potrebné na
rodinnom dome ešte vykonať, čo potvrdili aj svedkovia D. M. Z. E.. Naproti tomu žalovaný od svojho
odchodu do zahraničia v roku 2002 sa nejakým spôsobom podieľal na nadobúdaní, či údržbe spoločných
vecí a zveľaďovaní majetku bývalých manželov. Rovnako sa žalovaný po odchode do zahraničia
nepodieľal na plnení úhrad za spoločný záväzok voči N. N.., ktorá stranám sporu poskytla úver v roku

1992 v sume vtedajších 250.000,- Sk a ktoré boli použité na výstavbu rodinného domu. Všetky tieto
okolnosti vo svojom súhrne súd prvej inštancie správne vyhodnotil v zmysle tom, že žalobkyňa sa väčšou
mierou pričinila o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, čo podporuje záver o disparitnom
rozdelení BSM.

34. Súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku dostatočne vyhodnotil výpovede vypočutých
svedkov, ktorých zaujatosť žalovaný namietal, zdôvodnil prečo nevykonal ďalšie dokazovanie vo
veci, vyhodnotil pochybnosti o vierohodnosti výpovede svedkyne H. a odôvodnenie ním vydaného
rozhodnutia zodpovedá kritériám určeným v § 220 ods. 2 CSP. Nemožno konštatovať, žeby
rozhodovacím procesom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom

a k porušeniu jeho práv na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a
za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, ak súd prvej inštancie
neodôvodní rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Podobne podrobným spôsobom prvoinštančný súd
uviedol výpočet výšky vyrovnacieho podielu v prospech žalovaného a odôvodnil povinnosť jeho úhrady
žalobkyňou v dvoch splátkach v lehote 30 dní a 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

35. Za situácie, že správne je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v súvisiacom výroku o trovách konania
stránsporu,odvolacísúdspoukazomnavšetkyuvedenédôvodynapadnutýrozsudokpotvrdilakovecne
správny postupom podľa § 387 CSP.

36. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 a nasl. CSP. Žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a
žalobkyňa trovy tohto štádia konania nežiadala priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).