Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 27, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117215651
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8117215651.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným 1./ M. K., nar. X.XX.XXXX, bytom O. XX,
XXX XX O., 2./ Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, XXX XX O., v spore o zaplatenie 6.717, 27 Eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/177/2017 - 269 zo dňa
15.01.2020, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žalobného návrhu
v prevyšujúcej časti voči žalovanej v 1.rade a vo výroku III. o trovách konania vo vzťahu žalobcu a

žalovanej v 1.rade

Vo zvyšku napadnutej časti, t.j. vo výroku I. čo do splatnosti priznanej sumy m e n í rozsudok tak, že
žalovaná v 1.rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.415,40 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 25.05.2017 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100,- Eur
splatných vždy do 25-teho dňa toho, ktorého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej v 1/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 5.415,40 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 25.05.2017 do
zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo výške 50 Eur splatných vždy do 25.dňa toho - ktorého
mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod stratou výhody
splátok, II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu voči žalovanej v 1/ rade zamietol, III. vyslovil,
že žalobca m á vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,38 %,

o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, IV. Súd
konanie vo vzťahu k žalovanému v 2.rade zastavil, V. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade
náhradu trov konania nepriznal.

2.Právneodôvodnilsúdprvejinštanciesvojerozhodnutieust.§52ods.1,3 a4,§53ods.1Občianskeho
zákonníka, ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinnému ku dňu 15.07.2015, a ust. § 166e ods. 1, §

167e ods. 2, 3, 4 a § 166a ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií.

3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobný návrh žalobcu je
iba v časti dôvodným. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými v 1/ a 2/ rade ako dlžníkmibola dňa 15.7.2015 podpísaná Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 228101 - pôžička na základe,
ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 10.000,- Eur, ktorý sa zaviazali splácať v mesačných
splátkach 254,10 Eur, v počte splátok 48, so splatnosťou prvej splátky dňa 17.8.2015. Úroková sadzba

predstavovala 9,9 % ročne, RPMN 12,3 %. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, že
žalovaní zaplatili na splátkach žalobcovi sumu 4.584,60 Eur. Súd žalobcu vyzval, aby preukázal listinné
dôkazy ako preskúmaval bonitu žalovaných ako klientom pri poskytovaní úveru. Z obsahu výpovede
žalovaných v 1.rade a 2.rade na pojednávaní dňa 15.1.2020 vyplýva, že úver od spoločnosti Prima
banka a.s. v roku 2015 vzali z dôvodu, keďže ho potrebovali na vyplatenie svojich ostatných úverov. V

roku 2015 mali hypotekárny úver, úver od spoločnosti Pohotovosť, PROFI CREDIT Slovakia, a.s., úver
od spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., čo preukázali listinnými dôkazmi predloženými priamo na
pojednávaní. Zároveň uviedli, že v banke sa ich nič nepýtali, na ich príjmy, výdavky, v tom čase boli
zaúverovaní. V súčasnosti žalovaná v 1/ rade dosahuje dôchodok vo výške 322,- Eur, žalovaný v 2/ rade
398,-Eur.Zdôvodusvojichzáväzkovprišliobyt,ktorýbolodpredanýnadražbe.Pokiaľideargumentáciu
žalobcu, že vychádzal z údajov, ktoré uviedli žalovaní v 1/ a 2/ rade v žiadosti o poskytnutie spotrebného

úveru, ktorý sa nachádza na č.l. 171 súdneho spisu, súd prvej inštancie k uvedenému uviedol, že pokiaľ
ideovýdavkyapríjmyžiadateľa,tietamniesúvôbecuvedené.Topodľanázorusúduprvejinštancieplne
korešponduje s výpoveďou samotných žalovaných v 1/ a 2/ rade, ktorí na pojednávaní dňa 15.1.2020
súdu uviedli, že zo strany veriteľa neboli vyzývaní na preukazovanie a dokladovanie svojich príjmov a
výdavkov. V tom čase už boli zadĺžení a aj tento úver potrebovali na splatenie skoršieho hypotekárneho

úveru.

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalobca ako veriteľ tak konal v hrubom rozpore so znením §
7 ods. 1, 2 v spojení s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. účinného
v čase uzatvorenia zmluvy. Mal za to, že veriteľ hrubo porušil svoje povinnosti. Vyslovil názor, že

pokiaľ účelom skúmania bonity je zistenie všetkých údajov potrebných na posúdenie schopnosti klienta
splácať úver, potom bez skúmania reálneho príjmu, rodinného stavu, celkového objemu výdavkov
klienta nemôže veriteľ urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.
Skúmanie výdavkov klienta len nahliadnutím do databáz bánk a Sociálnej poisťovne nie je podľa
názoru súdu dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať iba z týchto verejných databáz.

Keďže žalobca v súvislosti s overením bonity žalovaného pri poskytnutí predmetného úveru nemal k
dispozícii všetky relevantné údaje o jeho rodinnom stave, počte vyživovacích povinností, výške ním
reálne dosahovaného príjmu vrátane údaja o výške celkového objemu jeho výdavkov, došlo tak k
naplneniuhypotézy§11ods.2zákonačíslo129/2010Z.z.,nazákladektorejjepotrebnéposúdiťkonanie
žalobcu ako hrubé porušenie jeho povinností overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver, v dôsledku čoho sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súčasne žalobca
nemoholpožadovaťjednorazovésplateniespotrebiteľskéhoúveru.Jenepochybné,žežalobcadôsledne
neskúmal bonitu žalovaných, vychádzal z údajov nahliadnutím do verejných registrov bez toho, aby
spotrebiteľa požiadal o poskytnutie presných, pravdivých, úplných informácií potrebných na posúdenie
jehoschopnostisplácaťúveroreálnedosahovanompríjmeacelkovomobjemejehovýdavkovpostupom

podľa § 7 ods. 2 Zákona číslo 129/2010 Z.z., ktoré nemožno kvalifikovať inak, ako hrubé porušenie
odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti žalovaných splácať predmetný úver.

5. Pre hrubé porušenie povinností veriteľa pri skúmaní bonity klienta súd prvej inštancie žalovanú v
1/ rade s poukazom na prijatý právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru zaviazal

zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru vo výške 10.000,- Eur a úhradami, ktoré
realizovali žalovaní v prospech účtu žalobcu vo výške 4.584,60 Eur, spolu sumu vo výške 5.415,40 eur.
Zároveň z tejto dlžnej sumy postupom podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. Z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy a to deň nasledujú po zosplatnení

úveru, t.j. odo dňa 25. mája 2017. Zamietnutie návrhu v prevyšujúcej časti odôvodnil súd prvej inštancie
s poukazom na prijatý záver o bezúročnosti a bez poplatkovosti daného úveru.

6. Povolenie dlh splácať žalobcovi v mesačných splátkach žalovanou v 1/ rade vo výške 50,- Eur
odôvodnil súd prvej inštancie tak, že majetková sféra žalobcu ako podnikateľského subjektu nebude

povolením splátok žalovanej v 1/ rade dotknutá. Povolením vyššej splátky by podľa názoru súdu prvej
inštancie bola ohrozená základná životná úroveň žalovanej v 1/ rade. Súd prvej inštancie zohľadnil
nepriaznivú majetkovú a finančnú situáciu žalovanej v 1.rade, keď je poberateľkou dôchodku vo výške
322,- Eur, žalovaný v 2/ rade dosahuje dôchodok vo výške 398,- Eur, bývajú v prenajatom byte, za ktorýmesačne platia sumu 320,- Eur, majú veľa dlhov, ktoré splácajú a zvyšok im nepostačuje ani na základné
životné potreby.

7. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1/ rade súd prvej inštancie
odôvodnil ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). Úspech žalobcu predstavoval
62,19 %, jeho neúspech 37,81 % z tohto dôvodu súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu vo
vzťahu k žalovanej v 1.rade na náhradu trov konania v rozsahu 24,38 % ako rozdiel medzi pomerom jeho
úspechu a neúspechu. Konštatoval, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným

uznesením,ktorévydávyššísúdnyúradníkpoprávoplatnostitohtorozsudkupostupompodľa§262CSP.

8.Zastaveniekonaniavovzťahukžalovanémuv1/radeodôvodnilsúdprvejinštancietak,žepredmetom
konania žalobcu je pohľadávka voči žalovanému v 2/ rade, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze.
Preto súd prvej inštancie v súlade s ust. § 167e ods. 1, i ostatnými ustanoveniami, ktoré citoval zo zákona
č.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizácií,vovzťahukžalovanémuv2/radekonaniezastavil.Výroko

trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade odôvodnil postupom podľa § 256 ods. 1, 2 CSP.
Náhradu trov konania nepriznal, keďže žiadna z procesných strán zastavenie v tejto časti nezavinila.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas proti výroku I. v časti splatnosti pohľadávky, proti výroku II. v
rozsahu zamietajúcej časti žalobného návrhu voči žalovanej v 1/ rade, a v časti trov konania vo vzťahu

žalobcu a žalovaného v 1/ rade, III. včas odvolanie žalobca. K splneniu povinnosti konať s odbornou
starostlivosťou poukázal žalobca na to, že zo samotného ust. § 7 je zrejmé, že posudzovanie schopností
dlžníka splácať úver nie je exaktne určené, neexituje všeobecný rámec, podľa ktorého sa dá vypočítať.
Samotné ustanovenie bližšie špecifikuje len hrubé porušenie povinností skúmať schopnosť splácať úver.
Je potrebné skúmať, či veriteľ porušil svoje povinnosti vyplývajúce z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z.z. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, keď vyhlásil poskytnutý
úver za bezúročný a bez poplatkový. Poukázal na znenie ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
V prípade hrubého porušenia povinností podľa § 107 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopností splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo

bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopností
splácania úverov. Žalobca má za to, že pri poskytnutí úveru konal v súlade s právnymi predpismi,
a bonitu žalovaných overil dostatočne. Žalobca bonitu žalovaných preveril jednak reportom SRBI, na
základe údajov poskytnutých žalovaným v žiadosti o úver, a kreditnými obratmi vo výpisoch z účtu.
Uvedené doklady o preverení bonity žalovaných boli doručené súdu spolu s vyjadreniami žalobcu.

Žalobca na posúdenie bonity využil až 4 rôzne zdroje informácií. Je zrejmé a logické, že existujú aj
iné možnosti preverenia bonity klienta, avšak podstatné je že zákon nestanovuje povinnosť využiť
všetky dostupné možnosti preverenia bonity a neustanovuje ani konkrétne spôsoby overenia. Žalobca
však riadne vykonal dopyt do úverového registra. Výsledkom tohto dopytu je výstup z úverového
registra vo forme listiny vyznačenej ako CREDIT REPORT - ANALYTIC. Z reportu SRBI vyplynulo

aj to, že k dátumu podania žiadosti o úver žalovaní nemali žiadnu omeškanú splátku, dodržiavali
platobnú disciplínu a všetky svoje záväzky plnili riadne a včas, hoci mali iné zostávajúce splátky úveru,
teda z jeho obsahu je zrejmé, že bonita žalovaných bola overená dostatočne. Osobitne k námietkam
súdu ohľadom nedostatočného skúmania bonity, spočívajúcej v nedostatočnom zisťovaní výsledkov
a nákladov žalobca uviedol, že pri skúmaní bonity žalovaného, banka berie vždy do úvahy pomer

príjmu k výdavkom, a to k výdavkom klienta na domácnosť pri zohľadnení zákonného životného
minima a výdavkom na splátky všetkých poskytnutých úverov. Na základe týchto kritérií je možné
objektívne posúdiť, či konkrétny klient bude schopný splácať všetky existujúce úvery, aj nový úver z
jeho aktuálneho príjmu. Popri tomto pomere banka skúma aj komplexne ďalšie kritériá, najmä platobnú
disciplínu, omeškanie v minulosti, podané žiadosti, časový odstup od žiadosti / omeškania, dĺžku

zamestnanosti, vek a podobne. Uvedenie nulových alebo nereálne nízkych výdavkov žiadosti o úver
neznamená, že tieto výdavky babka posudzuje v takejto nulovej/nereálnej výške. Banka totiž posudzuje
vždy výdavky minimálne v zákonnej výške podľa životného minima, a k výdavkom pripočítava ešte
tzv. fiktívne výdavky (20% z rozdielu medzi príjmom a ostatnými výdavkami), čo bolo rozhodujúce aj v
danom prípade. Žalobca pri skúmaní bonity žalovaných vychádzal aj z prehľadu debetných a kreditných

operácií na osobnom účte žalovaného v 1/ rade, nakoľko tento účet viedol pre žalovaného dlhodobo.
Na základe posúdenia kreditných obratov na účte, ktoré predstavovali reálne platby v prospech účtu
žalovaného v 1/ rade bol predschválený limit úveru. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť,
že žalobca nezisťoval výdavky žalovaného. Žalobca sa s uvedeným tvrdením nestotožňuje. V rámcivýpočtu predschválených úverov banka zohľadňuje aj existujúce výdavky klienta v banke. Klientovi bol
predschválený úver poskytnutý a limit priznaný s ohľadom na existujúce výdavky. Nie je teda pravdou,
že by banka tieto nezohľadnila. V čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy nebol predschválený

limit žiadnym spôsobom zákonne obmedzený, respektíve regulovaný. Účelom neskoršej právnej úpravy
účinnej od 01.01.2017, respektíve od 01.01.2019 bola regulácia a sprísnenie podmienok poskytnutia
úverov na základe predschválených limitov a teda v čase uzatvorenia zmluvy boli podmienky ešte
benevolentnejšie. V tejto súvislosti poukázal žalobca na zásady uvedené v článku 2 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky. Žalobca má za to, že súd postupoval v rozpore so zákonom, keď mal za to, že

žalobca hrubo porušil povinnosť preverovať bonitu klienta. Ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. jasne definuje hrubé porušenie, a to ako posudzovanie bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra. Povinnosť konať s odbornou starostlivosťou v žiadnom prípade žalobca neporušil, a už v
žiadnom prípade sa nejedná o hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/242/2017 - 98 zo

dňa 26.06.2018, z ktorého citoval.

10. Žalobca zároveň namietal aj čo do možnosti žalovaného v 1/ rade splácať dlžnú sumu vo výške
50,- Eur mesačne. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/91/2017
- 138 zo dňa 16.05.2017, na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 15Co/87/2019 zo dňa

19.06.2019 a Krajského súdu Trenčín sp.zn. 19Co/163/2018 zo dňa 17.04.2019, z ktorých citoval. Zákon
teda explicitne podmieňuje alternáciu dĺžky patričnej lehoty odôvodnenosťou prípadu, t.j. súd nemôžu
určiť dlhšiu lehotu bez relevantných skutkových tvrdení predložených zodpovedajúcimi dôkazmi. Z
uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že bez ďalšieho, najmä bez dôkazov komplexne objektivizujúcich
majetkovú situáciu žalovaného nebola splnená podmienka odôvodnenosti pre určenie dĺžky patričnej

lehoty, a súd priznaním možnosti splátok postupoval nad zákonom dovolený rozsah. Žalobca má
za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovaného v 1/ rade uhradiť
dlžnú pohľadávku, a nedostatočne preskúmal pomery žalovaného v 1/ rade, ktoré by odôvodňovali
rozhodnutie o splatnosti v splátkach a vychádzal iba z tvrdení žalovaných, ktorí nereprodukovali žiadny
dôkaz o svojej situácií a uvedeným sa nezaoberal ani súd. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé

a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Priznaním splátok vo výške 50,-
Eur mesačne súd zapríčinil, že žalovaný bude len istinu splácať 9 rokov. Oprávnenosť súdu priznať
plnenie v splátkach je výnimočné oprávnenie a každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhradu
dlžníka, ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv veriteľa. Ten
totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych

vzťahoch. Uvedená výhoda povinného musí byť podložená zistením všetkých podrobných skutočností,
ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné
určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (R87/1996). Hľadiskami pre úvahu súdu, či
sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil priznať výhoda splátok bude najmä osobné a
majetkovépomerystrán,výškupriznanéhoplnenia,platobnúschopnosťžalovanéhovkonaní,prejavenú

snahu o plnení záväzku žalovaným, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v
prípade ich nedodržania, dobu po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy s tým,
aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa. V opačnom prípade by došlo k
narušeniu vyváženosti záujmov oboch strán sporu v smere faktického popretia právoplatne priznaných
práv, či možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/116/2012 zo dňa 18.03.2013).

11. Žalobca má za to, že výška priznanej splátky je neadekvátna výške priznanej pohľadávky, pretože
lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila do takej miery, že sa tým poprel samotný účel súdneho
konania, a takéto rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty. Výška splátky musí byť určená

primerane tak, aby splátky neoprávneným spôsobom nezasiahli do práv žalobcu a v konečnom dôsledku
aj žalovaného neúmerným predlžovaním splatnosti tým, že žalovaný v 1/ rade bude zaviazaný zaplatiť
žalobcovi aj úrok z omeškania. Výhoda poskytnutá žalovanému v 1/ rade v podobe umožnenia uhradiť
dlh v neprimerane nízkych splátkach je zjavne neprimeranou oproti nevýhodnosti postavenia žalobcu
a porušuje rovnosť účastníkov konania v občianskoprávnych vzťahoch zakotvenú v ust. § 2 ods. 2

Občianskeho zákonníka. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností nie je v súlade
so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou civilným sporovým poriadkom. Vzhľadom na
čas od podania žaloby na súd, mal žalovaný možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým
preukázať, že by mohol priebežne peňažne dlh splácať aspoň v takej výške, ktorá by bola primeranájeho finančným možnostiam. Žalovaný tak neuskutočnil, a počas celého súdneho konania nezaplatil ani
jednu úhradu, čo nepreukazuje skutočnú snahu žalovaného v 1/ rade hradiť ani nepreukazuje schopnosť
žalovaného hradiť dlh v splátkach. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutia Krajského súdu

v Trenčíne sp.zn. 27Co/97/2019 zo dňa 19.07.2019, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
43Co/18/2017 - 95 zo dňa 21.09.2017, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/145/2017
- 85 zo dňa 31.07.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/157/2017 - 86 zo dňa
22.02.2018, uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/108/2017 - 71 zo dňa 20.12.2017, uznesenie
Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/33/2017 - 62 zo dňa 22.02.2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k.

11Co/91/2017 - 138 zo dňa 16.05.2017 a rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/39/2017 - 99 zo
dňa 28.06.2017.

12. Žalobca namietal i čo do výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi voči
žalovanému v 1/ rade v rozsahu 24.38%, keď pri prisudzovaní úspechu a neúspechu v konaní prihliadol
nie len na úspech v konaní v časti istiny, ale zrejme aj v časti príslušenstva. Súd prvej inštancie pri

výpočte náhrady trov konania postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadol iba na
žalovanú istinu. Ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na
ne neprihliada. A v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Obo/243/2007 zo
dňa 27.11.2008 a ďalšie. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že súd prvej inštancie nemal pri
posudzovaní úspechu prihliadať na úspech v Časti príslušenstva, ale mal prihliadať iba na úspech v

časti istiny. Právne odôvodnil svoje odvolanie žalobca ust. § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ CSP. Navrhol, aby
odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu
v plnom rozsahu, okrem časti, v ktorej bolo konanie voči žalovanému v 2/ rade zastavené, a zaviazal
žalovanéhov1/ radeuhradiťdlžnúsumudo3dníodprávoplatnostirozsudkuazároveňžalobcovipriznal
náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1/ rade v plnom rozsahu.

13. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

14. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario v napadnutej časti, t.j. vo výroku
I., čo do splatnosti pohľadávky žalobcu, vo výroku II. o zamietnutí žalobného návrhu v prevyšujúcej časti
voči žalovanej v 1/ rade, a vo výroku III. o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 1/ rade a
zistil, že odvolanie žalobcu vo výroku II. a III. nie je dôvodné, a vo výroku I., čo do splatnosti pohľadávky
je čiastočne dôvodné.

15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré okrem výroku o splatnosti pohľadávky

žalobcu vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade v celom rozsahu odkazuje.

16. Medzi stranami nebolo sporným, že dňa 15.07.20105 bola medzi žalobcom ako veriteľom, a
žalovanými v 1/ a 2/ rade ako dlžníkmi podpísaná Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 228101 - pôžička
na základe, ktorej bola žalovanými v súlade s článkom 1 bod 1.2 poskytnutá pôžička vo výške 10.000,-

Eur, ktorú sa zaviazali splácať v mesačných splátka 254,10 Eur s termínom splatnosti prvej splátky 17.
8. 2015, v počte 48, so splatnosťou úveru 17.7.2019, RPMN predstavovala 12,3 % priemerná RPMN
10,62 %.

17. Výzvou zo dňa 21. marca 2017 vyzval žalobca žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy 514,52 Eur,

upozornil ich, že sú v meškaní so splatnosťou splátky, zároveň ich vyzval na zaplatenie dlžnej sumy
529,52 Eur v termíne do 26. marca 2017.

18. Listom zo dňa 24. mája 2017 žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru, vyzval
žalovaných na zaplatenie dlhu vo výške 7.007,96 Eur v termíne do 3.6.2017.

19. Zároveň medzi stranami nebolo sporným, že uznesením Okresného súdu Prešov č.k.
1Odk/105/2017-19 zo dňa 5. septembra 2017 bol na majetok žalovaného v 2.rade vyhlásený konkurz.
Bol ustanovený JUDr. B. E. za správcu a zároveň podľa ods. 7 vyhláseného uznesenia súd rozhodol ozbavení dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v súlade s § 166a zákona o
konkurze a vyrovnaní, v rozsahu v akom nebudú uspokojené v konkurze.

20. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad v konaní bolo preukázané, že žalovaní zaplatili žalobcovi
celkovo 18 splátok po 254,10 Eur a ďalej sumu 10,80 Eur spolu žalobcovi titulom poskytnutého úveru
zaplatili a poukázali splátky v celkovej výške 4.584,62 Eur. Pokiaľ ide o preskúmanie bonity žalovaných
ako dlžníkov pri poskytovaní úveru, žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 14. novembra 2017
odkázal na žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru, ktorou žalovaní požiadali o úver vo výške 10.000,-

Eur s dobou splácania 4 roky. Pokiaľ ide o údaje žiadateľa ich príjmy súd prvej inštancie cituje typ príjmu
- neuvedený, priemerný čistý mesačný príjem - neuvedený a zamestnávateľ neuvedený, obdobné údaje
sa nachádzajú aj pri žalovanom v 2/ rade. V písomnom podaní zo dňa 23. októbra 2019 žalobca uviedol,
že voči žalovanému v 2/ rade Y. K. si neprihlásil pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere č. 228101
v konkurzom konaní. Pokiaľ ide o skúmanie bonity žalobca v písomnom podaní zo dňa 19. novembra
2019 uviedol, že dožadoval údaje zo spoločného registra bankových informácií a nebankového registra

klientskych informácií, zároveň vychádzal z údajov, ktoré uviedli žalovaní v žiadosti o poskytnutie úveru,
preskúmaval aj kreditné a debetné obraty na bežnom účte žalovaných - v prípade klientov, pre ktorých
banka dlhodobo vedie bežný účet na základe čoho je schopná s odbornou starostlivosťou posúdiť ich
bonitu. Na základe posúdenia kreditných obratov na účte žalovaných, ktoré predstavovali reálne platby
v prospech účtu bol žalovaným predschválený limit úveru. Žalobca i v konaní pred súdom prvej inštancie

i v odvolacom konaní tvrdí, že povinnosť konať s odbornou starostlivosťou v žiadnom prípade neporušil.
Žalovaní na pojednávaní uviedli, že pokiaľ ide o uzatvorenie zmluvy s Prima bankou v roku 2015, kde im
bol poskytnutý úver 10.000,- Eur tento potrebovali na vyplatenie ostatných úverov, a to hypotekárneho
úveru, úveru od POHOTOVOSTI, od spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., ako aj od spoločnosti
Home Credit Slovakia a.s. V banke sa ich nič nepýtali na ich záväzky, či majú príjmy a aké sú ich výdavky.

Podpisovali len žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru. Ich dlhy sa zvyšovali, čo vyústilo v roku 2016,
keď na majetok žalovaného v 2/ rade bol vyhlásený konkurz. V súčasnosti ich byt bol predaný v dražbe.

21. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy (15.07.2015) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto

zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

22. Podľa ust. § 7 ods. 2 vyššie uvedeného zákona spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

23. Podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy (15.07.2015)
ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave

spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje
aj porušenie ustanovení.

24. Odvolací súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenia a má a to, že je plne opodstatnené

vyžadovaťvsúdnomkonanípreukázanieskúmaniabonityklientovžalobcom.Pokiaľsižalobcauplatňuje
právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nutné vyhodnotiť, či pri uzatváraní zmluvy
boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava
zameraná na ochranu spotrebiteľa. Jedná sa o ust. § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, zákon
o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo úlohou žalobcu nepochybne preukázať, že bonitu žalovaných

náležite skúmal, a že si splnil povinnosti plynúce pre neho z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.

25. Odvolací súd poznamenáva, že odborná starostlivosť v zmysle súčasnej judikatúry predpokladá
overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, respektíve objektívne podložil minimálne potvrdenímzamestnávateľa. Kľúčová je aj povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými súd
napríklad Štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006 Z.z.
a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými, (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho

príjmoch. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 33Cdo/2178/2018.

26. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že overovanie bonity klientov iba na podklade
informácií poskytnutých v žiadosti na poskytnutie úveru z reportu sociálnej poisťovne a prostredníctvom

SRBI (NE.-R.) nepostačuje na záver o tom, že klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.
Skúmanie výdavkov klienta len nahliadnutím do databáz bánk a sociálnej poisťovne, nie je ani podľa
názoru odvolacieho súdu dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať iba z týchto verejných
databáz. Žalobca v súvislosti s overením bonity žalovaných pri poskytnutí predmetného úveru nemal
k dispozícií všetky relevantné údaje o ich rodinnom stave, počte vyživovacích povinností, výške ich
reálne dosiahnutého príjmu, vrátane údaja o výške celkového objemu výdavkov. Takéto posudzovanie

bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez riadnych
údajov o sociálnoekonomickej situácií klientov, bez zistenia výšky, či samotnej existencie pravidelného
mesačného príjmu a ich výdavkov. Podľa názoru odvolacieho súdu nestačí iba skúmať pohyb na účte
klienta, prípadne to, či pravidelne spláca úver. Účelové použitie údajov o sociálnoekonomickej situácií
spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu je v skutočnosti,

skutočne spôsobuje bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. Odborná starostlivosť skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možná bez
porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi,
aj to neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinností vyplývajúcej z ust.
§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. I odvolací súd na rozdiel od žalobcu má za to, že v danom prípade

žalobca hrubo porušil povinnosti overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v dôsledku
čoho sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Správne preto súd prvej inštancie,
s poukazom na takto prijatý právny záver o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru zaviazal zaplatiť
žalobcovi rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru vo výške 10.000,- Eur a úhradami, ktoré realizovali
žalovaní v prospech účtu žalobcu vo výške 4.584,60 Eur. Teda spolu vo výške 5.415,40 Eur. Správne

rozhodol i čo do úroku z omeškania. Vyhovujúci výrok ani odvolaním napadnutý nebol. Odvolaním bola
napadnutá iba možnosť zaplatiť sumu 5.415,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z
dlžnej sumy od 25.05.2017 do zaplatenia v mesačných splátkach vo výške 50,- Eur splatnej vždy do 25.
dňa toho, ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia
pod stratou výhody splátok.

27. Súd prvej inštancie správne žalobný návrh žalobcu voči žalovanej v 1/ rade v prevyšujúcej časti
zamietol, z dôvodov ako odvolací súd popísal podrobne vyššie. Preto odvolacie námietky žalobcu vo
vzťahu k výroku II. nie sú dôvodné.

28. Dôvodné sú však odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k výške splátok. Na základe ustálenej
súdnej praxe je pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie
sa môže vykonať v splátkach, je nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Konajúci súd
musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporných strán, výšku priznaného plnenia, platobnú
schopnosť žalovaného, prejavenie snahy o plnenie záväzku žalovaným, dobu po ktorej by umožnením

vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné
zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa. Súd prvej inštancie správne zistil, že žalovaná je poberateľom
dôchodku vo výške 322,- Eur, žalovaný v 2/ rade dosahuje dôchodok vo výške 398,- Eur. Bývajú v
prenajatom byte, za ktorý mesačne platia sumu 320,- Eur. Majú veľa dlhov, ktoré splácajú a zvyšok im
nepostačuje ani na základné životné potreby. Teda na strane žalovaných ide o nepriaznivú majetkovú

finančnú situáciu. Preto bolo na mieste u žalovanej v 1/ rade toto zohľadniť a povoliť jej predmetný
dlh splácať žalobcovi v mesačných splátkach. Možno však prisvedčiť žalobcovi, že výška mesačných
splátok 50,- Eur je nízka. Preto by žalovaná v 1/ rade dlh splácala neúmerne dlho. Majetková finančná
situácia žalovanej v 1/ rade, tak ako to popísal odvolací sud vyššie je veľmi zlá. Splátky vo výške 50,-
Eur by však predstavovali neúmernú výhodu pre dlžníčku. Preto má odvolací súd za to, že primerané

splátky budú vo výške 100,- Eur mesačne. I odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že
majetková sféra žalobcu ako podnikateľského subjektu nebude povolením splátok žalovanej v 1/ rade
dotknutá. Odvolací súd má za to, že splnil svoju povinnosť chrániť aj záujem žalobcu, aby výšky splátkybola primeraná a žalobca sa k sume na zaplatenie, ktorej má právo dostal v primeranom čase, aj keď
táto doba presahuje viac ako zvyčajné 3 roky.

29. Žalobca namietal aj výšku náhrady trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca má vo
vzťahu k žalovanej v 1/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,38% o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca namieta, že do základu
výpočtu pomeru úspechu a neúspechu súd prvej inštancie započítal aj príslušenstvo pohľadávky, ktoré
podľa jemu známej súdnej praxe nemali byť započítané. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje

na súdnu prax na Krajskom súde v Prešove, konkrétne rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
27.01.2011 sp.zn. 6Co/95/2010, ktorý bol publikovaný v najprávo.sk dňa 11.03.2011. Právna veta znie
tak, že „niet žiadneho dôvodu nezohľadniť na účely pomeru úspechu a neúspechu aj úroky z omeškania,
ktoré pri ich kapitalizovaní dosahujú rozsah uplatnenej istiny.“

30. V danom prípade odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie pokiaľ zohľadnil na účely

pomeru úspechu a neúspechu aj žalobcom požadovaný úrok vo výške 223,79 Eur, úrok z omeškania
vo výške 6,90 Eur a úrok 9,90% ročne z nezaplatenej istiny 6.717,27 Eur od 25.05.2017 do zaplatenia.
Celkovotedažalobcažalovalsumu1.772,96Eur,úrokzomeškaniazosumy6.717.27Eurod25.05.2017
dozaplatenia(súdhovypočítaldodňarozhodnutiavoveci)vovýške9,9%ročne.Zároveňžaloval223,79
Eur, úrok a úrok z omeškania 6,90 Eur. Spolu ide o 2.003,65 Eur + žiadal 6.717,27 Eur. Teda spolu

8.720,926Eur.Tak,akoodvolacísúduviedolvyššiekapitalizovaneúroky,úrokzomeškania,iúrok9,90%
ročne spolu predstavujú sumu 2.000,- Eur, čo je suma vysoká vo vzťahu k istine 6,717,27 Eur (niečo
menej ako 1/3). Súd prvej inštancie preto správne vypočítal úspech žalobcu, ktorý predstavoval 62,19%
a jeho neúspech vo výške 37,81%. Správne teda rozhodol o nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanej v
1/ rade na náhradu trov konania v rozsahu 24,38%, ako rozdiel medzi pomerom úspechu žalobcu a

neúspechom žalovanej v 1/ rade. Odvolacia námietka žalobcu v tomto smere nie je dôvodná.

31. Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 387 CSP potvrdil rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo
výroku II. o zamietnutí žalobného návrhu v prevyšujúcej časti voči žalovanej v 1/ rade a vo výroku III. o
trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 1/ rade.

32. Vo zvyšku napadnutej časti, t.j. výroku I., čo do splatnosti priznanej sumy, v zmysle ust. § 388 CSP
zmenil rozsudok tak, že vyslovil, že žalovaná v 1/ rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5.415, 40
Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 25.05.2017 do zaplatenia, v
mesačných splátkach po 100,- Eur, splatných vždy do 25. dňa, toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom

nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody
splátok. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že pod hrozbou straty výhody splátok znamená,
že pokiaľ žalovaná v 1/ rade nezaplatí čo i len jednu splátku, stáva sa splatným celý dlh.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol úspešný iba čo do zmeny splatnosti priznanej sumy. Žalovaná v 1/ rade
bola úspešná čo do zamietnutia žalobného návrhu v prevyšujúcej časti, i čo do výroku o trovách konania.
Preto by jej patrili trovy konania vo výške percentuálneho úspechu v odvolacom konaní. Z obsahu spisu
však žiadne trovy odvolacieho konania žalovanej v 1/ rade nevyplývajú. Táto si ani odvolacie trovy
neuplatnila. Preto aplikujúc článok 17 zásad CSP, z dôvodu hospodárnosti odvolací súd vyslovil, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

34. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. okrem
splatnosti pohľadávky vo výroku IV. a V. odvolaním napadnutý nebol, preto ako taký nadobudol
právoplatnosť a odvolací súd ho v tejto časti nepreskúmaval.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa