Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/259/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315205074
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8315205074.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobkyne S. L., J.. XX.XX.XXXX,

G. Q. XX, XXX XX E. zastúpenej JUDr. Vladimírom Šatníkom, advokátom, so sídlom Mierová 64/2, 066
01 Humenné proti žalovanému S.. Š.Y. L., J.. XX.XX.XXXX, G. XXXX G. V., M.. XXX, XX XXX N., P.,
N. Š. M., zastúpeným A|K|M|V advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Račianske mýto 1/A, 831 02
Bratislava, IČO: 47 095 652 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov S. L. a S.. Š. L., ktoré vzniklo dňa XX.XX.XXXX a zaniklo
dňa XX.XX.XXXX, v y p o r i a d a v a tak, že

(i) do výlučného vlastníctva žalobkyne S. L. prikazuje nehnuteľnosti a to pozemok parcely registra „C“
parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXm2 a stavbu so súp. č. XXXX - rodinný
dom postavený na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXXm2, ktoré sú zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., obec E., okres E.
v celkovej hodnote 109.000,- eur a

(ii) prikazuje žalobkyni S. L. splatiť zostatok úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX veriteľovi N. N.Ľ.,

M.. N.. vo výške X.XXX,XX eur.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému na vyrovnanie majetkovej hodnoty jeho podielov
sumu 31.081,26 eur v dvoch splátkach každá vo výške 15.540,63 eur, so splatnosťou prvej splátky do
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a si splatnosťou druhej splátky do 60 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením prvej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX doručila na súd žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov po zániku manželstva. V žalobe uviedla, že manželstvo s odporcom bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. XXP/X/XXXX-26 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
XX.X.XXXX, z ktorého manželstva pochádzajú dvaja dospelí synovia. Ďalej žalobkyňa uviedla, že počas
trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti a to rodinný dom so
súpisným číslom XXXX postavený na parcele č. XXX/X a pozemok parc. číslo XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 v katastrálnom území E., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Peniaze

použité na nákup tohto pozemku získala žalobkyňa darom od svojho otca S. H.. Taktiež žalobkyňa so
žalovaným dostali nenávratnú pôžičku v hodnote XX XXX,- korún za svahovitosť pozemku. V roku XXXX
si žalobkyňa so žalovaným vzali úver 250 000,- Sk od Slovenskej sporiteľne. Túto pôžičku na stavbu
rodinného domu od začiatku splácala väčšinou žalobkyňa a od roku XXXX ju spláca výhradne ona sosvojim synom. Okrem tohto úveru boli na stavbu tohto rodinného domu použité finančné prostriedky
žalobkyne, pretože otec jej postupne daroval na stavbu rodinného domu približne 170 000,- Sk.

Ďalej žalobkyňa kúpila plastové okná, dvere, plynový kotol, vodovodné batérie, elektroinštaláciu,
vodoinštaláciu, kúrenie, fasádu, omietky, zárubne, plávajúce podlahy, kuchynskú linku, domáce
spotrebiče, interiérové dvere, kozub, kúpeľňu a to približne za 400 000,- Sk. Žalobkyňa ďalej uviedla, že
žalovaný odišiel do W. v roku XXXX a po jeho odchode sa vykonali terénne úpravy pozemku, vysadili
sa ovocné stromy, tráva, prerobila sa príjazdová cesta, plot, chodníky, dlažby a odpady v pivniciach

v hodnote minimálne 35 000,- eur, ktoré financovala žalobkyňa so svojím synom. Žalovaný od svojho
odchodu nijako na chod a údržbu rodinného domu neprispieval. S prihliadnutím na mieru pričinenia sa
o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí žalobkyňa navrhla, aby predmetný dom bol prikázaný do
jej výlučného vlastníctva, keďže žalobkyňa použila na kúpu pozemku, stavbu rodinného domu, kúpu
nábytku a zariadenia do domu prevažne vlastne finančné prostriedky a taktiež, aby bol jej prikázaný
úver poskytnutý v Slovenskej sporiteľni. Zároveň navrhla, aby žalovanému zaplatila sumu 10 000,- eur

na vyrovnanie majetkovej hodnoty.

2. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila výpis z účtu Slovenskej sporiteľne č. úveru
XXXXXXXX za obdobie od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX a rozsudok Okresného súdu Humenné č. XXP/
X/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX.

3. Žalovaný k žalobe uviedol, že žalobkyňa s ním nekomunikuje XX rokov a všetko preniesla na syna,
ktorý je arogantný a ťažko sa s ním dohodnúť, avšak s ponukou 10 000,- eur z domu, ktorý postavil,
nesúhlasí. Ďalej žalovaný uviedol, že dom skolaudoval v roku XXXX a manželka sa doňho nasťahovala
po príchode z W. a dala podlahu do obývačky. Ďalej zo svojich peňazí kúpila synovi auto za 600 000,-

Sk, ktoré však rozbila.

Žalovaný uviedol, že financoval všetky práce zo svojich peňazí a peňazí svojich rodičov, pretože
manželka mu nedovolila čerpať z jej účtu v banke. Žalovaný nesúhlasil s vyjadrením žalobkyne, že na
zaplatenie ceny pozemku pod rodinným domom použila vlastné finančné prostriedky. Žalovaný uviedol,

že strany sporu mali ako manželia našetrené peniaze a pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený
zabezpečil a zaobstaral žalovaný po svojich rodičoch, na ktorý mal nárok po asanácii domu na ulici Q.Q..
S. H. - otec žalobkyne chcel, aby si strany sporu začali stavať dom na jeho pozemku v H., kde chovali
ošípané, čo žalovaný odmietol.

Družstevný byt dostal žalovaný od L., kde sa musel zaviazať odpracovať XX rokov. Počas pobytu
manželky v W. sa žalovaný staral o synov, platil všetky poplatky na štúdia, nájomné a ona skrývala
svoje účty, kde si ukladala peniaze, pričom žalovaný zarábal dvakrát toľko aj na N., čo však nevie
zdokladovať. Byt daroval staršiemu synovi Š. a preto žiada spravodlivé rozdelenie majetku tak, že mu
patrí polovica. V písomnom podaní zo dňa X.X.XXXX žalovaný uviedol, že so žalobou nesúhlasí. K

objemu bezpodielového spoluvlastníctva manželov uviedol, že strany sporu nadobudli rodinný dom č.
súpisnéXXXXapozemokparc.čísloXXX/X,ktoréužívalaaužívavýlučnežalobkyňa.Tentorodinnýdom
bol podľa žalovaného skolaudovaný v roku XXXX. Podľa vyjadrenia žalovaného hodnota predmetnej
nehnuteľnosti predstavuje sumu vo výške 200 000,- eur.

Žalovaný tiež uviedol, že do masy BSM patria všetky hnuteľné veci, ktoré žalobkyňa a žalovaný
nadobudli za trvania manželstva a ktoré užívala prevažne iba žalobkyňa a navrhol, aby žalobkyňa
preukázala všetky bankové účty vedené na jej meno a ich zostatky ku dňu právoplatnosti rozvodu.

Vykonaným dokazovaním výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámením sa s rozsudkom

o rozvode manželstva, ale aj z listinných dôkazov a prednesov právnych zástupcov strán sporu zistil
súd tento skutkový stav:

4. Z uznesenia Rady Mestského národného výboru v E. zo dňa XX. X. XXXX vyplýva, že Rada MsNV
schválila pridelenie pozemku D. XXX/X v lokalite Q. žalovanému a žalobkyni vo výmere 592m2.

5. Dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa XX.X.XXXX Československý štát v
zastúpení MsÚ Humenné zriadil pre šálok sú a žalobkyňu právo osobného užívania pozemku parc. č.
XXX/X E. vo výmere XXXm2 k výstavbe rodinného domu za odplatu, pričom uvedený pozemok bol impridelený do osobného užívania právoplatným rozhodnutím finančného odboru zo dňa XX. XX. XXXX a
musí byť za podmienok v rozhodnutí uvedených zastavaný najneskôr do dvoch rokov. Právo osobného
užívania sa zriadilo za úhradu XX.XXX,- československých korún so platnosťou v deň podpisu tejto

dohody. Podľa priloženého poštového poukazu bolo okresnému národnému výboru dňa XX. X. XXXX
uhradených XX.XXX,- československých korún, pričom ako odosielateľ je uvedený žalovaný.

6. Dňa XX.X.XXXX bolo vydané Obvodným úradom životného prostredia E., oddelením územného
rozvoja a štátnej stavebnej správy, stavebné povolenie na žiadosť strán sporu na novostavbu rodinného

domu. Dňa XX.X.XXXX Obvodný úrad životného prostredia E. povolil zmenu nedokončenej stavby.
(tieto listiny sú súčasťou znaleckého posudku č. XX/XXXX).

7.VzmluveoúverezodňaXX.X.XXXXsaN.Š.N.zaviazalposkytnúť žalobkyniažalovanémupeňažnú
pôžičku v sume 250 000,- československých korún na účel - výstavba rodinného domu. Strany sporu
sa zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť spoločne a nerozdielne pôžičku sporiteľni vo výške 2,70

% ročne a odmeny, náhrady, prípadne paušály náhrad za poskytnutie pôžičky a za úkony vykonávané
v súvislosti so správou pôžičky podľa sadzobníka sporiteľne, s ktorým boli oboznámení a ktorému sa
podrobujú, a to tak, že budú platiť počínajúc mesiacov august 1996 pravidelné mesačné splátky po
1200,- československých korún k 16. každého mesiaca. Ručenie za celý záväzok žalobkyňa žalovaného
prevzala Ľ. U..

8. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa XX. X. XXXX bolo zriadené záložné právo
na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX - X zo dňa XX. X. XXXX k
nehnuteľnostiam - novostavaný dom na parcele číslo XXX/X v katastrálnom územní E. zapísaný na
liste vlastníctva č. XXXX.

9. Dňa XX.XX.XXXX Okresný úrad E., oddelenie stavebného poriadku vydal kolaudačné rozhodnutie
- povolenie k trvalému užívaniu pre stavbu „rodinný dom - Xb. Z.. na pozemku p. č. XXX/X“ (tieto
listina je súčasťou znaleckého posudku č. XX/XXXX). Z kolaudačného rozhodnutia vyplynulo, že pri
miestnom šetrení boli zistené nedostatky, ktoré nebránia bezpečnému užívaniu stavby - neukončené

terénne úpravy, povrchové úpravy podláh v izbách a schodov, podhľad v podkroví, kúpeľňa na prízemí,
odvedenie dažďových vôd z časti strechy do mestskej kanalizácie., ktoré mali byť odstránené do XX/
XXXX.

10. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XXP/ X/XXXX zo dňa XX. S. XXXX bolo na návrh

žalovaného manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa XX. X. XXXX. Žalovaný v návrhu na rozvod manželstva uviedol, že manželstvo bolo spočiatku
harmonické a mali len problémy bežného charakteru. Žalovaný v roku XXXX odišiel za prácou do W. a
po roku sa začali vyskytovať nezhody, ktoré vyústili do straty akéhokoľvek záujmu jeden o druhého a
od odsťahovania z domácností s manželkou nekomunikuje. Žalobkyňa na pojednávaní v rozvodovom

konaní uviedla, že s návrhom na rozvod súhlasí aj s dôvodmi, ktoré uviedol žalovaný, pričom počas celej
doby, odkedy nežijú v spoločnej domácnosti ani z jednej strany nedošlo k nijakému obnoveniu alebo
pokusu o obnovenie manželského spolužitia.

11. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., obec E. vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú

zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti a to pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/
X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXm2 a stavby so súp. č. XXXX - rodinný dom postavenej
na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXm2. Na
liste vlastníctva je uvedený titul nadobudnutia V. F. XXX/XX, List. o urč. čs. čj. X/XXXX/Sá L. X.X.XXXX.

12. Z výpisu z úveru č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX pre obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012
adresovanému žalovanému vyplýva
- výška úveru: 8.298,48 eur (250.000,-eur),
- vyčerpaná suma: 8.298,48 eur (250.000,-eur),
- úroková sadzba: 2,70%

- počiatočný zostatok : - 4.885,77 eur,
- splátky: 557,62 eur,
- úroky, poplatky: - 179,18 eur,
- konečný zostatok: - 4.507,33 eur.13. Z potvrdenia vystaveného Slovenskou sporiteľňou, a. s. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že Slovenská
sporiteľňa o úvere č. XXXXXXXX poskytnutom na základe zmluvy o splátkovom úvere potvrdzuje

zostatok úveru ku dňu XX. X. XXXX vo výške 4.668,15 eur.

14. Z čestného prehlásenia zo dňa X.X.XXXX vystaveného D. H. - sestrou žalobkyne vyplýva, že sestra
potvrdzuje, že jej rodičia v mesiaci október XXXX darovali jej a žalobkyni finančnú hotovosť vo výške
60 000,- Sk, pričom boli odovzdané v hotovosti a pri preberaní tohto daru sprevádzali žalobkyňu vtedy

maloletí synovia Š. M. Ľ.. Ďalej potvrdila, že za tento dar si žalobkyňa kúpila stavebný pozemok na ulici
Q. na stavbu rodinného domu, pri ktorého stavbe pomáhal nebohý otec. Sestra žalobkyne tiež v ďalšom
prehlásení potvrdila, že v roku XXXX darovali jej a žalobkyni ich rodičia finančnú hotovosť vo výške 70
000,- Sk, ktoré boli sporené pre vnúčatá a to pre jej deti a pre sestrine deti, ktoré dary boli odovzdané v
hotovosti a sestra žalobkyne ich použila na kúpu bytu pre dcéru a žalobkyňa tento peňažný dar použila
na financovanie výstavby rodinného domu.

15. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom F.. S. H. znalcom v odbore
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti vyplýva, že všeobecná hodnota
oceňovaných stavieb a pozemkov (rodinného domu súp. č. XXXX a pozemku XXX/X v kat. úz
E.) je 109 000,- eur, pričom všeobecná hodnota oceňovaných stavieb je vo výške 89 352,53 eur

a pozemku parcelné číslo XXX/X vo výške 19 612,96 eur. Dátum, ku ktorému bol vypracovaný
posudok, teda deň rozhodujúci na zistenie stavebnotechnického stavu je XX.X.XXXX, pričom deň,
ku ktorému sa nehnuteľnosti ohodnocovali je XX.X.XXXX. Úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Zo znaleckého posudku
tiež vyplynulo, že pre výpočet veku stavby je vek rodinného domu stanovený na základe stavebného

povolenia a kolaudačného rozhodnutia. V roku XXXX bolo na novostavbu rodinného domu vydané
stavebné povolenie a v roku XXXX bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým sa povoľuje užívanie
stavby. Vzhľadom na to, že stavba bola dlhodobo rozostavaná a vzhľadom na technický stav zistený
k dátumu rozvodu a pri obhliadke, znalec predpokladal životnosť 90 rokov. Znalec použil priemerný
koeficient polohovej diferenciácie vo výške 0,48.

16. Dňa XX.X.XXXX bol súdu doručený znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný na návrh
žalovanéhoznalcomF..Z.H.znalcomvodborestavebníctvo,odvetviepozemnéstavbyaodhadhodnoty
nehnuteľnosti, ktorého úlohou bolo stanoviť všeobecnú hodnotu rodinného domu. Znalec takisto uviedol,
že dátum ku ktorému je posudok vypracovaný je deň XX.X.XXXX a dátum, ku ktorému sa ohodnocuje

nehnuteľnosť je deň XX.X.XXXX. Zo záveru tohto znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota
nehnuteľnosti spolu je 114 000,- eur, pričom na stavby pripadá hodnota 89 373,37 eur a na pozemky
hodnota 19 163,04 eur. Znalec použil priemerný koeficient polohovej diferenciácie vo výške 0,48.

17. K znaleckému posudku predloženým žalovaným žalobkyňa predložila Vyjadrenie znalca F.. S. H.

zo dňa XX.X.XXXX, ktorý uviedol, že pre stanovenie hodnoty majetku pre účely vyporiadania BSM sú
rozhodujúce dva dátumy - termín, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o rozvode a termín,
ku ktorému sa realizuje vyporiadanie BSM. Ďalej uviedol, že spôsob ohodnocovania stanovuje vyhláška
č. 490/2004 Z. z. a ohodnotenie nehnuteľnosti k termínu vyporiadania BSM s technickým vyhotovením
k termínu právoplatnosti rozvodu manželstva znamená, že technické vyhotovenie stavieb je potrebné

uvažovať k termínu právoplatnosti rozvodu manželstva (k zásahom do stavby vyhotoveným po rozvode
jedným z bývalých manželov, ktoré mali za následok jeho stavebnotechnické, konštrukčné, dispozičné
a objemové zmeny, sa neprihliada), ktorý je možné zistiť zápisnicou podpísanou bývalými manželmi
prípadne čestným vyhlásením bývalých manželov. Východisková hodnota stavieb, technická hodnota
stavieb a technický stav stavieb sa určuje k termínu vyporiadania, čo znamená, ako by vyzerali k dňu

ich ohodnotenia za predpokladu bežnej údržby bez zohľadnenia ich rekonštrukcii. K výpočtu technickej
hodnoty uviedol, že znalecký posudok č. XX/XXXX vychádzal z 99,88% dokončenosti stavby, pričom
neboli započítané konštrukcie a vnútorné vybavenie realizované po rozvode a znalecký posudok č. XX/
XXXX vychádzal zo 100% dokončenosti stavby. Ďalej k rozdielnosti znaleckých posudkov uviedol, že
znalecký posudok č. XX/XXXX vychádzal z koeficientu vyjadrujúci vývoj cien vo výške 2,35 a znalecký

posudok č. a XX/XXXX vychádzal z koeficientu vyjadrujúceho vývoj cien vo výške 2,435. Takisto
posudky vychádzali z rozdielneho priemerného koeficientu polohovej diferenciácie a to posudok č. XX/
XXXX koeficient vo výške 0,45 a posudok č. a XX/XXXX koeficient vo výške 0,48. V závere tohto
vyjadrenia súdny znalec konštatuje, že ak by sa v znaleckom posudku č. XX/XXXX uvažovalo so 100% dokončenosťou a s koeficientom cenovej úrovne 2,435 tak všeobecná hodnota stavieb a pozemkov
by vyšla 113.000, eur, čo je porovnateľné so záverom v znaleckom posudku č. XX/XXXX.

18. Svedok Š. L., syn strán sporu na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že na niektoré veci si veľmi
dobre pamätá, je toho názoru, že predčasne dospel, pretože otec mal veľké problémy s alkoholom. K
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vysporiadania uviedol, že bez peňazí deda H. by sa dom ani nezačal
stavať.Rodičiachcelipostaviťtentodomavybavilisipôžičku250000,-korúnatieždostali70000,-korún
nenávratnú pôžičku pre svahovitosť terénu. Otec bol bohémom, umelcom, grobianom a aj alkoholikom,

nemal nič vymyslené, nemal žiadnu stratégiu, ako stavať tento dom. Svedok si pamätá, ako v roku
XXXX na jeseň boli aj s bratom v H. u deda, teda u otca žalobkyne, kde dedo odovzdal žalobkyni v
100 korunových bankovkách sumu XX XXX,- korún, pri čom bol svedok osobne prítomný. Svedok si
pamätá situáciu, keď dedo odišiel do špajze a zo špajze doniesol škatuľu zabalenú v handrách, z ktorej
vybral, napočítal XX XXX,- korún v 100-korunových bankovkách. Podľa svedka tieto boli použité na
nákup pozemku, čo vie preto, lebo každý o tom v rodine vedel, vedeli to všetci rodinní príslušníci, že tieto

peniaze boli použité na nákup pozemku, kde sa má postaviť tento rodinný dom. Svedok si pamätá, že
v tom čase tie ceny sa aj nadvihovali z toho dôvodu, aby teda ten pozemok nemohli nadobudnúť. Bola
taká doba, že ceny začali stúpať a pozemkov bolo málo. Dávali sa žiadosti na prideľovanie pozemkov
a teda, keby dedo nevytiahol tieto peniaze, ten pozemok by nemohli kúpiť, pretože bol tam niekto, kto
by ten pozemok kúpil namiesto nás.

Z pôžičky 250 000,- korún sa nakúpil materiál, boli vybudované pivnice a nakúpené kvádre, a v týchto
začiatkoch, do týchto aktivít sa zapájal aj žalovaný. Potom stavba približne rok stála a nič sa na nej
nerobilo. Akurát svedok chodil s dedom a s bratom kosiť okolie. Svedok tiež uviedol, že žalobkyňa sa
dohodla so svojim otcom, že dedo jej dá dve vkladné knižky, na ktorých bola suma 140 000,- korún a to

práve na dokončenie tohto rodinného domu. Tieto peniaze boli žalobkyni darované, pretože starý otec sa
o svoje dcéry staral aj takouto formou, že im peniaze daroval, pričom išlo o dve vkladné knižky, a bolo to
v roku XXXX. Podľa svedka suma 140 000,- korún bola použitá na vytiahnutie múrov a na strechu. Vtedy
otec zarábal nejakých 5000,- korún plus mal veľa svojich aktivít na míňanie, čiže z otcových peňazí sa
nedalo použiť na stavbu nič. Podľa svedka žalovaný nebol zapojený do stavby rodinného domu, pretože

v tomto období realizoval svoje patenty - maľoval obrazy, hrával v svadobnej zábavovej kapele, veľa pil
a k tomu ešte začal študovať na Vysokej škole I. K.. Potom zase došli peniaze a zase stavba stála počas
rokov XX-XX. Svedok nemal vedomosť o finančných prostriedkoch zo strany matky žalovaného, ktoré
by boli použité na stavbu rodinného domu.

Svedok ďalej dodal, že po vytiahnutí múrov a zastrešení stavba stála, pretože neboli peniaze, potom
išla žalovaná do M. približne niekedy v roku XX na XX mesiacov, kedy sa vrátila a kúpili sa plastové
okná, dvere, vodoinštalácia, elektroinštalácia, pričom nebolo ešte kúrenie. Počas XX mesiacoch, keď
žalovaná bola v M., na dome sa nerobilo nič. Potom následne niekedy v roku XX-XX, presne si svedok
nepamätal, opäť odišla žalovaná na ďalšie štyri roky do M., pričom peniaze posielala peniaze v obálke

aj svedkovi, ktoré používal na dokončovacie práce. Svedok uviedol, že žalovaná posielala peniaze aj
manželom E., ktorí dokončili kúrenie a vlastne z maminých peňazí sa postupne financovali dokončovacie
práce na dome. Otec mal obdobia, kedy s nimi fungoval a do prác na rodinnom dome sa zapájal. V tom
čase svedok už dospel a po vojenskej službe začal pracovať v U. a následne veci riešili s bratom, a
to kupovali sadrokartóny, svetlá, dlažby, podlahy. Svedok pracoval s drevom, robil na dome obklady v

podkroví, parapetné dosky, to všetko vyrábal z dosák, tie sa hobľovali a sušili a všetko riešili z peňazí,
ktoré mu a bratovi posielala žalobkyňa.

Svedok tiež uviedol, že otec odišiel do M. niekedy v roku XXXX a po kolaudácii ostal dom v obývateľnom
stave, ale nie všetky práce boli dokončené. Podľa svedka sa po rozvode robili určité interiérové úpravy,

dávali sa plávajúce podlahy, dlažby v pivniciach, dokončil sa vrchný plot, vonkajšie chodníky, urobila sa
vstupná brána, ktoré práce robil svedok aj s bratom, pričom to financovali spoločne aj s mamou.

Svedok sa tiež vyjadril k motorovému vozidlo, pričom uviedol, že matka zakúpila motorové vozidlo P. P.
za 600 000,- korún a bolo to niekedy v roku XXXX, ktoré však svedok nikdy nevlastnil, nebolo zakúpené

pre svedka, ale bolo kúpené pre rodinu ako rodinné auto, ale používal ho. Keďže mama mala haváriu,
čelnú zrážku s iným autom, auto sa rozbilo a vrak bol predaný za nejakých 100 000,- korún, ktoré potom
svedok použil pri začatí prevádzkovaní kaviarne niekedy v roku XXXX-XXXX.Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, aký má vzťah svedok s otcom, svedok uviedol, že s otcom
nekomunikuje približne už od roku XXXX, teda ešte pred časom, kedy otec odišiel do M., už nemali
dobrý vzťah a tohto času s otcom nekomunikuje vôbec.

19. Svedkyňa D. H., sestra žalobkyne, na pojednávaní dňa XX.X.XXXX k okolnostiam výstavby
rodinného domu v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu uviedla, že žalobkyňa stavala rodinný
dom v E. v podstate za peniaze ich rodičov, ktorí boli bohatí. V roku XXXX dali rodičia svedkyni a
aj žalobkyni po 60 000,- korún, žalovanému dávať nechceli, pretože keď poznali žalovaného, tak ten

premárnil, čo mohol. Pri odovzdávaní peňazí boli prítomní jej rodičia, svedkyňa, sestra a sestrine deti,
svedkyňa si tiež pamätá, že otec šiel do špajze, kde mal starú plechovú škatuľu a v nej v handrách
uložené peniaze a keď potreboval, tak ich použil, pričom im rozdelil po stovkách.

K svojmu čestnému vyhláseniu svedkyňa uviedla, že nepamätá si, prečo uvádzala rok XXXX alebo
XXXX, predsa má už svoj vek, ale upresňuje, že v roku XXXX dostala 140 000,- korún od svojich rodičov,

ktoré použila na kúpu bytu pre svoju dcéru a tiež rodičia darovali žalobkyni sumu 140 000,- korún, ktoré
mala použiť na dostavbu rodinného domu. Svedkyňa dodala, že v čestnom vyhlásení zo dňa X.X.XXXX
mala byť správne uvedená suma 140 000,- korún, ktoré peniaze otec odovzdával v hotovosti, pretože
otec neuznával banky a mal len tu svoju krabičku, do ktorej si šporili obaja, pretože aj matka bola z
bohatej rodiny, takže vedeli našporiť takú finančnú čiastku. K čestnému vyhláseniu zo dňa X.X.XXXX

svedkyňa tiež uviedla, že ich rodičia šetrili pre svoje vnúčatá, ale otec svedkyne peniaze odovzdal jej
a žalobkyni ako ich rodičom, s tým, že otcovi veľmi záležalo na dostavbe rodinného domu. Otec dával
peniaze žalobkyni, lebo vedel, že táto ich použije na dostavbu rodinného domu, ktorá tiež použila všetky
peniaze, ktoré zarobila v M. hlavne na stavbu rodinného domu. Dom sa teda prestal stavať a keďže
žalobkyňa nemala peniaze na jeho dostavbu, otec veľmi chcel, aby tento dom bol dostavaný, preto dal

sestre aj peniaze na dostavbu tohto domu. Otec svedkyne dával finančné prostriedky jej a žalobkyni
rovnako,pretožerodičianebolizákerní ateda,keďvedeli,žežalobkyňaaleboonapotrebujepomôcť,tak
im rovnako pomáhali. K zamestnaniam strán sporu svedkyňa uviedla, že žalobkyňa pracovala spočiatku
v U., potom išla na učilište a následne vycestovala do M.. Žalovaný pracoval v obchode bývalej Z. a
potom pracoval na W..

20. Svedok F.. Ľ. L., syn strán sporu, na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedol, že si pamätá, ako rodičia
chceli postaviť dom, avšak hľadali sa najmä financie a možnosti, kde vziať tieto peniaze na výstavbu.
Rodičia svedka zobrali pôžičku asi 250 000,- československých korún, potom sa tiež bavili o nenávratnej
pôžičke a aj mamin otec dosť tlačil na to, aby sa postavil rodinný dom a záležalo mu na tom, aby jedna

alebo druhá dcéra si rodinný dom postavili, pretože mal aj peniaze a už mal aj materiál. Svedok si
pamätám, že to bolo niekedy v roku XXXX, už bolo po revolúcii a ceny nehnuteľnosti sa v tom čase menili
veľmi rýchle a dedo v tej dobe hovoril, že podporí výstavbu rodinného domu a že dá na to aj financie.

Svedok uviedol, že starý otec dal peniaze žalobkyni, pričom starý otec nemal rád banky, a tieto peniaze

držal doma v hotovosti. Svedok si pamätá, že dedo niekedy v roku XX možno v XX dal jeho mame
aj na kúpu pozemku, kde stojí rodinný dom, 60 000,- korún, pretože za tých 20 rokov sa o tom dosť
často hovorilo v rodine. Svedok bol osobne prítomný pritom, ako starý otec odovzdával žalobkyni tieto
peniaze a útržkovite si pamätá, keďže v tom čase mal nejakých XX-XX rokov, že starý otec mal tieto
peniaze uložené pod komodou, odkadiaľ vybral tieto peniaze s takou tyčou v tvare T, pričom peniaze

dal v hotovosti na ruku v zelených bankovkách. A takisto si spomína, že dedo im hovoril, že má pre
svoje vnúčatá finančné prostriedky na vkladných knižkách. A keďže v tom čase som už začal dospievať
a rozumieť aj súvislostiam, vtedy mu aj mama povedala, že peniaze z týchto vkladných knižiek, ktoré
dostala darom od deda, použila na stavbu rodinného domu.

Základy sa stavali asi z tej pôžičky a rovnako tiež z financií, ktoré rodičia zarobili, keďže boli zamestnaní,
keďže pozemok bol svahovitý, bolo potrebného dosť veľa materiálu. Po dostavaní základov, došli
financie, takže sa ďalej nerobilo nič, tento celý dom sa staval veľmi dlho, pretože to bolo všetko
komplikované. Na hrubú stavbu, teda na múry a strechu, neboli peniaze, a ešte aj v tom čase prišla
žalobkyňa o prácu, pričom dostala možnosť od kamarátky odísť za prácou do M., kde bola približne rok.

Po jej návrate sa začalo opätovne stavať na stavbe, čo bolo niekedy v roku XXXX až XXXX, kedy sa
vytiahli múry, urobila sa strecha. Svedok mohol mať vtedy nejakých XX rokov, pričom chodil pomáhať,
robiť také jednoduchšie práce. Žalobkyňa po návrate z M. nemala prácu a z otcovho platu by sa stavba
neutiahla, pretože otec v tom čase robil v školstve. Žalobkyňa opätovne odišla O. M. niekedy v rokochXX-XX už na dlhšie obdobie a svedok začal študovať vysokú školu v Ž.F., kde býval na internáte. Ako
žalobkyňa bola v M. tak sa ďalej pokračovalo v stavbe rodinného domu, pričom túto stavbu pokračoval
svedkov starší brat z peňazí, ktoré mu mama posielala poštou v obyčajnej obálke. Kým sa stavala stavba

rodinného domu, rodina bývala v byte na O. E. I. E.. Následne sa začala stavba uzatvárať, kúpili sa
plastové okná a dvere, postavilo sa lešenie a začalo sa zatepľovať, pričom svedok pomáhal žalovanému
s prácami a na stavbe tiež robili aj učni z W.. Potom sa robili sa práce v interiéry, potery, komíny a
dokončovacie práce. Svedok si presne nepamätá kedy, ale stavba sa pripravovala na kolaudáciu, ktorá
bola niekedy v roku XXXX, po ktorom roku sa presťahovali. Na prácach na rodinnom dome participoval

aj svedok.

Svedok ďalej uviedol, že po rozvode manželstva jeho rodičov sa urobila príjazdová cesta z kameňa, v
pivnici sa osadila dlažba, pretože dovtedy tam bol len poter, osadili sa obklady v práčovni, dom po roku
XXXX nebol dokončený úplne, avšak pre potreby kolaudácie to postačovala. Tesne potom svedok robil
bránku, pretože otec chcel elektrickú bránku s pohonom, ktorú však nedokončil, tak bránku dokončieval

on s kamarátom a ešte s jedným majstrom ešte pred rozvodom a robili drobné interiérové úpravy, ktoré
financovali on so svojim bratom, ako aj s mamou, pretože otec odišiel niekedy v roku XXXX do W.. Podľa
svedka otec mal v tom čase aj frajerku a celá údržba tohto rodinného domu ako aj tie úpravy v dome
ostali na jeho mame, pričom mama aj splácala pôžičku, ktorú si zobrali.

Podľa svedka žalobkyňa nedôverovala žalovanému, pretože otec v tom čase dosť veľa pil. Svedok
tiež uviedol, že žalobkyňa posielala peniaze bratovi, jemu a aj rodinným známym z S., manželom E.,
pričom Z. E. robil na dome elektriku a tiež pomáhali so zabezpečením vykurovania. Všetko financovala
žalobkyňa skrz toho, že posielala peniaze, pričom svedkovi takto cez manželov E. zabezpečila
doučovanie. V tom čase žalovaný podľa svedka pil a teda niektoré záležitosti žalobkyňa presúvala na

svojich rodinných známych ako aj na svedka s bratom, keďže v tom čase už dospievali. Svedok je toho
názoru, že otec bol nezodpovedný, pretože pil a takí ľudia, ktorí pijú, aj keď sa im dajú peniaze, tak tieto
prepijú, a niekedy sa stalo, že žalovaný bol aj týždeň preč.

Svedok tiež uviedol, že k otcovej matke chodili pomenej, pretože radšej mali starých rodičov z H. a

nemá informácie o tom, že by otcova mama alebo otcov otec prispievali na rodinný dom.

21. Svedkyňa D. E., kamarátka žalobkyne, na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že otec a mamka
žalobkyne boli pracovití a teda chceli pre svoje deti všetko to najlepšie. Žalovaný povedal, že on dostane
pozemok z reštitúcii po svojich starých rodičov, teda ako náhradu za dom po starých rodičov, a teda malo

ísť o akési uprednostnenie získania pozemku na výstavbu rodinného domu. Svedkyňa má vedomosť
o tom, že otec žalobkyne jej dal peniaze na kúpu pozemku a takisto má vedomosť o tom, že jej otec
tiež chodil na stavbu pomáhať, pričom po stavbe deky došli žalobkyni a žalovanému peniaze, preto
žalobkyňa šla do M. zarobiť nejaké peniaze a potom sa to znovu rozbehlo, avšak po čase zase došli
peniaze a vtedy im poskytol peniaze z vkladných knižiek otec žalobkyne, ktoré šetril pre svoje vnúčatá,

a dal jej ich preto, aby mohli tento rodinný dom dostavať, o čom má vedomosť priamo od starého pána.
Svedkyňa dodala, že jej priamo otec žalobkyne uviedol, že peniaze dal žalobkyni za účelom výstavby
domu, pričom tieto peniaze vrátiť nechcel, pretože to bol dar. Na doplnenie svedkyňa dodala, že finančné
prostriedky z vkladných knižiek boli dané len žalobkyni. Neboli dané žalobkyni a žalovanému a o iných
čiastkach svedkyňa vedomosť nemala. Na stavbu zozačiatku chodil aj otec žalobkyne vypomáhať, tiež

žalovaný a potom aj synovia žalobkyne a žalovaného, keď už boli starší, pričom žalovaný sa svedkyni
pochválil, že tam mal aj učňov z učilišťa, kde sa mohli učiť. Potom žalobkyňa odišla druhýkrát do W. a
svedkyňu poprosila, aby zabezpečila a aby sa popozerala po firme, ktorá by im mohla urobiť v dome
kúrenie, pretože zistila, že keď posiela peniaze domov, tak tieto míňa manžel na svoj život. Svedkyňa
takú firmu aj našla a tá zabezpečila celé kúrenie v rodinnom dome, okrem kotla, pričom firma zároveň

vystavila faktúru žalobkyni, ktorú uhradila svedkyňa z peňazí, ktoré jej žalobkyňa poslala na tento účel.
Takisto svedkyňa uviedla, že s elektrikou v dome im pomáhal jej manžel spolu so synmi žalobkyne,
pričom materiál na elektriku kupovala žalobkyňa. Svedkyňa si viedla si zošiť, kde si zaznamenávala
všetky peniaze, ktoré jej chodili od žalobkyne, pričom keď sa žalobkyňa vrátila z M., tak všetky tieto
doklady jej odovzdala. Svedkyňa si nepamätala, aby žalovaný jej niekedy uviedol, čo konkrétne do

rodinného domu zakúpil alebo odkiaľ mal peniaze na stavebný materiál do rodinného domu, ale určite
aj žalovaný zabezpečoval chod tejto stavby, keď žalobkyňa bola preč I. W..22. Svedok Z. E., kamarát žalobkyne a žalovaného, na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX k okolnostiam
výstavby rodinného domu ako aj financovania výstavby rodinného domu uviedol, že väčšinou tieto práce
zabezpečujú muži, a tak to bolo aj v tomto prípade. Čo sa však týka financií, manželka mu spomínala, že

tieto boli od žalobkyne, pričom svedok dodal, že tiež stranám sporu radil ohľadom odbornosti stavebných
prác. Svedok bol tiež osobne prítomný pomáhať na stavbe a to pri šalovaní, ohýbaní panelov a neskôr
aj pri kompletáži elektriny a obkladov. V rámci priateľských vzťahov sa peniaze neinkasovali a preto
od strán sporu za práce peniaze nepýtal. Podľa svedka väčšinou materiál na tieto práce zabezpečoval
žalovaný, ale tiež svedok má vedomosť, že žalobkyňa šla neskôr zarobiť peniaze do W., aby sa tento

rodinný dom dokončil a tieto peniaze potom posielala cez jeho manželku, pretože v tom čase sa už
cítilo narušenie vzťahov medzi manželmi L., pričom dnes vidno aj dôsledky tohto narušenia a teda bolo
lepšie poslať tieto peniaze manželke svedka, ako keby ich pán žalovaný minul na svoje prototypy alebo
pri hudbe. Svedok dodal, že má vedomosť o tom, že žalovaný inklinoval v tom čase k alkoholu, a teda
bolo lepšie, aby tieto peniaze sa nemíňali týmto spôsobom, ale aby boli investované do stavby. Svedok
nemal vedomosť o spôsobe financovania rodinného domu zo strany žalovaného, pretože žalovaný

mu nepovedal, koľko financoval do stavby tohto domu, pričom vedomosť má len o tých financiách,
ktoré šli cez jeho manželku zo strany žalobkyne. Čo sa týka stavebných prác zabezpečovaných zo
strany žalovaného svedok uviedol, že tieto práce vykonával svojpomocne žalovaný, potom aj chlapci
mu pomáhali, pričom má tiež vedomosť o tom, že žalovanému pri výstavbe pomáhali aj učni. Vedomosť
o tom, že by na stavbe boli nejaké spoločnosti svedok nemá, pričom myslí to obdobie, keď žalobkyňa

bola zarábať peniaze v W.. Predtým ako žalobkyňa odišla do W., na stavbu dosť často chodil pomáhať
aj jej otec.

23. Svedok F.. I. A., sused strán sporu, pričom v rovnakom čase začali stavať rodinné domy, na
pojednávaní dňa X.X.XXXX k výstavbe rodinného domu uviedol, že v tej dobe to viac-menej fungovalo

tak, že sa práce vykonávali svojpomocne. Na jeho dome bol organizátorom stavby prevažne jeho
otec a na dome strán sporu to bol otec žalobkyne, pričom on na svoju stavbu chodil sporadicky,
predovšetkým zabezpečoval stavebný materiál. Koordinátorom stavebných prác na dome strán sporu
bol otec žalobkyne, pričom si on nepamätá, ako sa on volal. Svedok dodal, že na stavbe vídaval aj
žalovaného, s ktorým konzultoval nejaké technické rady, pretože žalovaný sa ho pýtal na niektoré

skutočnosti ohľadom výstavby domu, a keďže on je stavbár, tak mu vedel v tomto smere poradiť, avšak
on na tomto dome nevykonával žiadne stavebné práce. Ďalej svedok uviedol, že na stavbe vídaval aj
učňov, keďže žalovaný v tom čase robil majstra odborného výcviku, kde s ním chodili a kde si mohli teda
praktickyvyskúšaťveci,ktorésanaučilinaškole.Svedokvie,žežalovanýhoakostavebnýdozoruviedol,
avšak vtedy to nefungovalo tak odborne, ale bola to skôr formalita. Svedok nevedel si trúfnuť odhadnúť

cenu nehnuteľností v tejto lokalite, avšak rodinný dom strán sporu by potreboval nejakú obnovu, pretože
na rodinných domoch je stále potrebné niečo opravovať, tak ako aj na ich dome, pričom približnú cenu
odhadol na sumu 100 000,- eur. Svedok tiež uviedol, že ich rodinný dom bol dokončený niekedy v roku
XXXX - XXXX, pričom konkrétny rok dokončenia domu strán sporu si nepamätá, avšak mohlo to byť
viac-menej naraz. plus mínus dva roky.

24. Svedkyňa S.. S. H., sestra žalovaného, na pojednávaní dňa X.X.XXXX k výstavbe rodinného domu
uviedla, že pozemok bol zabezpečený zo strany jej brata, ktorý žiadal o pridelenie pozemku ako náhradu
za asanáciu rodinného domu po ich rodičoch, pretože vtedy bývali na ulici Q. v rodinnom dome, z ktorého
sa museli nútene vysťahovať, pričom o tento pozemok žiadal ešte ich nebohý otec, avšak pozemku

sa nedožil, a o tento pozemok žiadal brat Š., pričom v prvej žiadosti by to malo byť uvedené, že ide
o náhradu za asanáciu tohto rodinného domu, o čom vie aj od svojho staršieho brata I., ktorý jej o
týchto skutočnostiach mal povedať. Svedkyňa ona bola ešte mladšia a pamätá si, že sa museli nútené
vysťahovať, pričom ich ako 8 - člennú rodinu dali do trojizbového bytu, preto ich otec asi chcel ďalší
pozemok, aby mohol postaviť nový dom. Pozemok brat dostal niekedy až na štvrtú žiadosť po jeho

sťažnosti, pričom to nebolo schválené na prvýkrát.

Podľa svedkyne výstavba trvala pomerne dlho, možno aj 10 rokov, pričom táto bola financovaná z oboch
strán, má vedomosť o tom, že jej brat nemal prístup k spoločnému účtu, avšak brat zarábal peniaze z
hrávania na svadbách, ktoré peniaze vrážal do tejto stavby. Ďalej svedkyňa uviedla, že keď chodili aj

spolu so sestrou na návštevu do E. k ich mame, tak brat stále prišiel v pracovnom odeve, pričom sa tešil,
čovšetkonatejstavbepribudlo.Takistomásvedkyňavedomosti,ženatútostavbuchodiliajučni,ktorých
vyučoval jej brat. Svedkyňa dodala, že bratovi sa snažili pomôcť ako vedeli, pričom pri návštevách mu
dali nejakých 100,- korún a aj sestra nejakých 100,- českých korún, keďže sestra bývala v Č., pričombratovi dávala peniaze aj ich mama nejakých 300-400 korún, 100,- - 200,- korún, a to z dôchodku, čo vie
od svojej mamy. Žalovaný spomínal svedkyni, že niektoré stavebné práce zabezpečovala aj žalobkyňa
a to okná, kúrenie a takisto žalobkyňa zabezpečila elektriku, ktorú robil pán E., pričom brat mal svedkyni

uviesť, že žiadne faktúry on za takéto práce nevidel, čiže nevie, koľko finančných prostriedkov do tohto
domu investovala len žalobkyňa. Ďalej svedkyňa uviedla, že na stavbe boli prítomní brat denno-denne,
otec žalobkyne, synovia, učni a jednorázovo chodili aj nejaké firmy. Na otázku súdu, aby sa svedkyňa
vyjadrila, či má vedomosť o stavebných prácach, ktoré by boli vykonané na tomto rodinnom dome po
roH. XXXX, teda v čase keď jej brat odišiel do W., svedkyňa uviedla, že má vedomosti o príjazdovej

ceste, o nejakých obkladačkách a obkladoch v práčovni, a na ďalšiu otázku súdu uviedla, že mala od
brata k dispozícii zápisnice z pojednávaní v tejto veci. K príjmom žalovaného svedkyňa uviedla, že brat
bol stále zamestnaný a pred odchodom do M. mal zárobok aj približne okolo 15 000,- korún, pričom
chodil aj na nočné služby a bol aj vedúci učňov

Ďalej svedkyňa uviedla, že v čase po uzavretí manželstva si brat vypil, ale však to súviselo predovšetkým

s tým, že chodil hrávať na svadby, kde ho alkoholom často ponúkali, avšak podľa jej názoru nebol
chronický alkoholik.

25. Žalobkyňa na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedla, že po revolúcií v roku XX si chceli postaviť
rodinný domček, V XX-tom roku. kedy začali ceny nehnuteľnosti stúpať, boli oslovení mestom, ktoré im

ponúklo 6 árový pozemok na Q. ulici za 60 000,- vtedy československých korún, ktoré ona s bývalým
manželom nemali, avšak jej otec spolu s jej mamou sa dohodli, že tieto darujú svojím dcéram, pričom tak
jedna ako aj druhá dostali po 60 000,- vtedy československých korún, pričom žalobkyňa kúpila pozemok
za 56 240,- československých korún a za zvyšné kúpila lopatu a fúrik. V tom čase žalobkyňa pracovala
na U. W. a bývalý manžel pracoval v L. ako majster Q. I., tiež chodil hrať na svadby, avšak nechodil

tak hrávať každú sobotu, pričom zarobil za takú svadbu aj 500,- korún. Z výplat si nedokázali našetriť
sumu na kúpu tohto pozemku.

Po kúpe pozemku sa jej bývalý manžel toho chytil a začal zháňať projekty na stavbu rodinného domu a
potom ako ich zaistil, stavba sa rozbehla, urobila sa platňa, betón sa dovážal z betonárky v N.. Žalobkyňa

sa vyjadrila, že aj bývalý manžel pracoval na tejto stavbe, ale väčšinou tieto práce organizoval napr.
keď zabezpečoval aj betón. Žalovaný tiež vybavil pôžičku 250 000,- československých korún v roku
XX v Československej sporiteľni za úrok 2,7%, pričom bol to strop pôžičky, a táto sa rýchlo minula
na ten stavebný materiál, pričom túto pôžičku žalobkyňa doteraz spláca. Vtedy mala výšku splátky
1200,- československých korún a ručiteľkou na pôžičke bola sestra žalovaného pani Ľ. U., ktorá sa so

žalovaným teraz nachádza v W.. Spočiatku splácal pôžičku manžel, avšak po jeho odchode do W. túto
splácal aj syn Š. spolu s ňou. Teraz má splátku vo výške 40,- eur a keď chcela túto pôžičku aj nejako
zmeniť, bolo to v roku 2001, kedy sa rapídne menili poplatky, žalobkyni bola aj zo sporiteľni ponúknutá
možnosť, aby túto starú pôžičku jednorázovo splatila, avšak nakoľko nebol prítomný žalovaný, nemohla
s touto pôžičkou nič robiť a teda doteraz túto pôžičku spláca.

V roku XXXX až XXXX a z čoho sa táto stavba financovala, žalobkyňa uvádza, že pôžička sa rýchlo
minula na betónovú platňu a následne aj na betónové tvárnice, z ktorých sa táto stavba stavala, tiež sa
kúpili aj nejaké zárubne a iné drobnosti. Potom jej rodičia ponúkli vkladné knižky, ktoré jej rodičia založili
pre všetky svoje vnúčatá a na týchto vkladných knižkách bola čiastka po 50 000,- korún, ktorú navýšili

o 20 000,- korún, čiže na každej knižke bolo po 70 000,- korún. Peniaze jej dali rodičia, lebo videli, že
sa žalobkyňa trápi, ktoré použila na stavbu domu, zrobila sa druhá deka, čiže potrebovali železá a iný
stavebný materiál,

Žalobkyňa ďalej uviedla, že prvýkrát vycestovala do M. v júli XXXX a to z toho dôvodu, že po zmene

pomerov bolo potrebné, aby si pre svoju pracovnú pozíciu urobila pedagogické vzdelania, na čo však
nemala vytvorený dostatočný priestor, preto v roku XXXX dostala aj výpoveď. V tom čase už mal starší
syn XX rokov a S. XX rokov, pričom počas jej pobytu v M. sa deti staral manžel, avšak deti už boli viac-
menej samostatné. V roku XX, keď sa vrátila prvýkrát z M. žalobkyňa doniesla domov 10 000,- dolárov a
tie vymenila u jedného pána za 300 000,- korún, za čo kúpila plastové okná, ako aj na garážové brány a

dvere, tak aby sa dom uzavrel, vytiahla sa voda a z časti sa urobila elektrina. V marci roku XX žalobkyňa
druhýkrát odišla do M. a vrátila z M. až po 4 rokoch v roku XXXX. Počas tej doby posielala peniaze
pani E., ktorá zabezpečila kúrenie a ešte pred svojim odchodom žalobkyňa kúpila za 1000,- dolárov od
suseda kotol, ktorý majú doteraz, pričom pri tejto kúpe bol aj jej bývalý manžel. Keď sa vrátila z M. boliuž hotové omietky, boli hotové aj bodové svetlá a v tom čase už na stavbe pomáhal aj syn Š., pretože
tiež sa chcel do toho domu nasťahovať. Do toho domu sa nasťahovali až v novembri XXXX po všetkých
svätých, kedy už mala hotovú aj kuchyňu a podlahy a postupne sa všetko dokončievalo. Kolaudáciu

domu dal urobiť jej manžel v roku XXXX.

K pomoci matky žalovaného žalobkyňa uviedla, že nemá vedomosť o žiadnych finančných prostriedkov,
ktorými by svokra pomohla im a žalovanému, na návštevu ku svokre chodili sporadicky.

26. Žalovaný v priebehu konania trval na tom, že pozemok vybavil po svojich rodičoch ako náhradu
za dom. Ďalej uviedol, že svokor na stavbe bol v začiatkoch, nie každý deň a všetko riadil od základu
žalovaný - kopanie základu, zabezpečenie robotníkov, zabezpečenie materiálu a keď bolo treba zvýšiť
svetlosť izieb, boli na stavbe aj synovia. Svokor si nešťastne na stavbe pádom z foršty zlomil panvu
a potom už nechodil. Žalovaný nesúhlasil s výpoveďou svedkyne D. H., pretože podľa jeho názoru je
alkoholičkouazavádza,žiadnepeniazesižalovanýodnejnepožičiaval,maldosťsvojichpretožezarábal

aj na svadbách. Ďalej sa žalovaný vyjadril, že manželka stratila robotu, lebo si nechcela urobiť K. S. a
preto odišla do W.. Tiež poukázal, že nie všetky peniaze žalovaná dala do domu, keďže kúpila synovi
motorové vozidlo, dala mu na otvorenie podniku a žalovanému kúpila elektrickú kosačku. Žalovaný tiež
nesúhlasil s výpoveďami svojich synov. Uviedol, že žalobkyňa odišla do W. bez jeho súhlasu a nechala
mu dvoch synov a on sa musel starať a dostavať dom. Po nasťahovaní do domu dala žalobkyňa spraviť

drevenú podlahu, ktorá však podľa žalovaného nebola urobená kvalitne a tiež dala urobiť kozub a ďalšie
úpravy.

Žalovaný tiež uviedol, že do M. vycestoval v júli v roku XXXX s priateľkou. Tiež poprel, že by ubližoval
žalobkyni alebo deťom. Keď boli veľké platby, tak žalovanému pomáhala aj jeho matka, pričom to boli

peniaze v hotovosti hlavne pred kolaudáciou, približne 20 000 korún. Žalovaný všetky svoje príjmy
investoval do stavby z domu a bral aj na časy nočné na učilišti a jeho príjem bol mesačne 15 000
slovenských korún. Tiež žiadal súd, aby postupoval podľa medzinárodného práva, keďže podľa práva
W. pri rozvode manželstva sa delí majetok na polovicu bez ohľadu na to či jedna strana pracovala alebo
nie, a bez dokazovania, kto sa viac zaslúžil o majetok.

27. V písomnom vyjadrení zo dňa X. X. XXXX žalovaný trval aj na tom, že predmetom vyporiadania
BSM sú aj finančné prostriedky na bankových účtoch žalobkyne ku dňu nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode ako aj hnuteľné veci tvoriace zariadenie a vybavenie nehnuteľnosti, ktoré
boli zakúpené aj v období od odchodu žalovaného do zahraničia. Taktiež žalovaný vyjadril názor,

že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by bol daný akýkoľvek dôvod na to, aby súd
nepriznal žalovanému a žalobkyni podiely na veciach v rovnakom pomere. Žalobkyňa podľa žalovaného
nepreukázala, že by na veci patriace do BSM vynaložila svoj výlučný majetok nepatriaci do BSM.
Svedeckévýpovede,ktorýmisažalobkyňasnažípreukázaťsvojetvrdenia,považuježalovanýzazaujaté
a účelové a vo viacerých bodoch protirečivé. Žalovaný sa podieľal na zveľaďovaní a rozširovaní rozsahu

BSM vrátane podieľania sa na výstavbe rodinného domu. Žalovaný zdôrazňuje, že mzda žalobkyne,
ktorú zarobila prácou v zahraničí, patrí do BSM a nie je výlučným majetkom žalobkyne. Počas výstavby
rodinného domu aj žalovaný bol zamestnaný a taktiež sa jeho mzda vynakladala na stavbu tohto domu.
Okolnosť, že žalovaný v súčasnosti dlhodobejšie žije v zahraničí, nie je dôvodom na určenie rôznej výšky
podielov. K tomu podaniu žalovaný predložil inzerciu s obsahom ponuky predaja rodinných domov v E.

za cenu 155.000,- eur a 170.000,- eur.

28. Právny zástupca žalobkyne v záverečnom zhrnutí poukázal na potreby vyporiadať BSM podľa §
150 Občianskeho zákonníka a aj keď podľa citovaného ustanovenia platí, že pri vysporiadaní BSM
sa vychádza z rovnakých podielov oboch manželov, v danom prípade bolo v konaní jednoznačne

preukázané, že žalobkyňa je oprávnená požadovať to, čo vynaložila zo svojho na spoločný majetok
účastníkov. Žalobkyňa je toho názoru, že je pri vyporiadaní BSM oprávnená od žalovaného požadovať
predovšetkýmsumurovnajúcusacelejhodnotepozemku,ktoráje,akotovyplývazobidvochznaleckých
posudkovzaloženýchvsúdnomspise,vovýškenajmenej19000,-eur.Rovnakožalobkyňajeoprávnená
požadovať od žalovaného ekvivalent súčasnej hodnoty vtedajšej sumy vo výške 140 000,- SK vo vzťahu

kjejpoužitiunanadobudnutiespoločnéhomajetku,t.j.kjejpoužitiunavýstavbupredmetnéhorodinného
domu. Právny zástupca navrhoval výšku 140 000,- SK premietnuť do cenových relácii s dnešnými
cenami stavebných materiálov a stavebných prác, ktorá suma vo výške 140 000,- SK zodpovedá sume
rovnajúcej sa desaťnásobku jej nominálnej hodnoty, t.j. po jej prepočte v kurze 1 euro = 30,126 SKzodpovedá sume 45 000,- eur a rovnakým spôsobom je potrebné v tomto konaní zohľadniť aj ďalšiu
sumu vlastných finančných prostriedkov výške 42 617,70 KČS vybratých zo svojej vkladnej knižky č.
450529 vedenej v Slovenskej štátnej sporiteľni, ktoré žalobkyňa použila na nadobudnutie spoločných

vecí, t. j. na výstavbu rodinného domu.

Žalobkyňa ďalej poukazuje na to, že od momentu zániku BSM účastníkov, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX
bol zostatok úveru č. XXXXXXXX, ako spoločného záväzku účastníkov voči Slovenskej sporiteľni a. s.
Bratislava vo výške 4 668,15 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný sa od roku XXXX zdržiava sústavne v

W. je nesporné, že tento úver splácala žalobkyňa výlučne sama. Za obdobie od odchodu žalovaného
do zahraničia do dňa zániku BSM účastníkov, t. j. za obdobie od polovice roka XXXX do polovice roka
XXXX uhradila žalobkyňa titulom splácania spoločného záväzku účastníkov sumu vo výške 4 800,- eur.
Táto skutočnosť podľa žalobkyne musí byť náležitým spôsobom zohľadnená v rozhodnutí o vyporiadaní
BSM. Rovnako musí byť v rozhodnutí o vysporiadaní BSM účastníkov zohľadnená aj skutočnosť, že
za obdobie od zániku BSM až doposiaľ žalobkyňa zaplatila za účelom splnenia spoločného záväzku

účastníkov ďalšiu sumu vo výške 3 400,- eur.

Skutočnosť, že žalobkyňa sa oveľa vyššou mierou zaslúžila o nadobudnutie spoločných nehnuteľností
bola v tomto konaní preukázaná svedeckými výpoveďami, ako aj výsluchom samotnej žalobkyne.
Napriek skutočnosti, že žalovaný mal k nadobudnutiu spoločného majetku minimálne rovnaké, ak nie

lepšie predpoklady, tieto svoje možnosti vôbec náležitým spôsobom nevyužíval a práve naopak v
čase, keď bolo treba prejaviť zvýšenú iniciatívu a rodinnú súdržnosť, žalovaný uprednostňoval svoje
individuálne záujmy pred záujmami celej jeho rodiny

Žalobkyňa v tomto smere, t.j. vo vzťahu k priznaniu väčšieho podielu pri vysporiadaní BSM poukazuje na

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. XXCdo XXXX/XXXX podľa ktorého „výnimočné priznanie väčšieho
podielu pri vyporiadaní BSM nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z
manželov mal k tomu lepšie predpoklady vzhľadom k svojmu vzdelaniu, schopnostiam, profesii, zdraviu
a pod. než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu, pri nadobúdaní a
udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o dieťa a pri obstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval

svojich schopností a možností.“ Ak by sa vychádzalo výkladom z opaku tejto právnej vety, tak je zrejmé
že výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní BSM možno odôvodniť väčšími zásluhami o
vytvorenie majetku jedným z manželov (v danom prípade žalobkyne), ktorá aj keď mala k tomu menšie
predpoklady vzhľadom k svojmu vzdelaniu, schopnostiam, profesii, zdraviu a pod. než druhý manžel,
aj tieto svoje menšie predpoklady náležitým spôsobom využila. Pritom druhý manžel, v danom prípade

žalovaný, napriek svojim lepším predpokladom vzhľadom k svojmu vzdelaniu, schopnostiam, profesii,
zdraviu a pod. týchto svojich schopností a možností náležitým spôsobom nevyužíval.

Žalobkyňa tiež navrhla, aby prípadná súdom uložená povinnosť na vyplatenie vyrovnacieho podielu
bola uložená v dvoch rovnakých splátkach so splatnosťou prvej splátky do 30 dní od nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku a so splatnosťou druhej splátky do 90 dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku.

29. V záverečnom zhrnutí právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na predchádzajúcom vyjadrení zo
dňa X. X. XXXX, pričom uviedla, že rozdielna veľkosť podielov bývalých manželov by v zmysle právnej

úpravy bola odôvodniteľná: potrebami maloletých detí bývalých manželov, prehliadnutím na to, ako sa
každý z manželov staral o rodinu, s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí, a uhradením toho, čo bolo na spoločný majetok vynaložené z výlučného
majetku.

K prvému bodu žalovaný uviedol, že v čase, keď bola žalobkyňa I. N. Š. M., bola celá starostlivosť
o spoločnú domácnosť a synov v teenegerskom veku na žalobcovi. Pred vycestovaním žalobkyne do
zahraničia strany spolu bývali v spoločnej domácnosti a podieľali sa na chode domácnosti ako aj na
starostlivosti o deti spoločne, avšak v čase, kedy do zahraničia vycestoval žalovaný, boli už obaja
synovia plnoletí a samostatní.

K druhému bodu žalovaný trvá na tom, že zabezpečil stavebný pozemok rodinného domu, minimálne
sa podieľal na jeho zabezpečení, keďže jeho meno je uvedené na poštovej poukážke preukazujúcaúhradu kúpnej ceny v časti meno odosielateľa. Aj z výpovedí svedkov vyplýva, že sa žalovaný podieľal
na stavbe tohto domu a taktiež hrával na svadbách, čím zarobil ďalší peňažné prostriedky.

K tretiemu bodu žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa svoje tvrdenia o výlučnom majetku
nadobudnutom darmi od rodičov žiadnym spôsobom nepreukázala. Z predloženého potvrdenia o výbere
hotovosti z vkladnej knižky nie je preukázané, že by žalobkyňa vynaložila na stavbu rodinného domu
tieto finančné prostriedky, pretože z potvrdenia nevyplýva, kedy a v akej výške boli peňažné prostriedky
vložené na vkladnú knižku a nevyplýva ani to, na čo konkrétne boli peňažné prostriedky použité. V tomto

smere žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX.
Podľa žalovaného okrem svedeckých výpovedí nebol poskytnutý žiadny iný dôkaz zo strany žalobkyne,
ktorá by preukázala existenciu poskytnutých peňažných darov jej rodičmi v akejkoľvek inej forme a nebol
predložený ani dôkaz, ktorý by preukazoval, že peňažné prostriedky údajne darované žalobkyni boli
vynaložené na majetok patriaci do BSM.

Žalovaný nesúhlasil, aby žalovaná bola zaviazaná na úhradu vyrovnacieho podielu v splátkach, nakoľko
voči žalobkyni nemá dôveru, že splátky budú po celý čas splácané riadne a včas. V prípade priznania
náhrady vo výške zodpovedajúcej parite podielov Žalovaný požaduje vyplatenie náhrady vo výške
30.000,- eur jednorázovo a vo vzťahu k zvyšku náhrady je ochotný súhlasiť s plnením v splátkach.

Právny stav

30.Podľaust.§143zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníneskoršíchzmienadoplnkov
(ďalej len ako „OZ“) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa ust. § 144 OZ veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Podľa ust. § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa ust. § 149 ods. 1, 2 a 3 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si
na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou,
vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa ust. § 150 ods. 1 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba

vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa ust. § 853 ods. 1OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

31. Podľa článku 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ,,Zákon o rodine“)
manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha
jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je
založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri

rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.

Posúdenie veci súdom

32. V danom prípade mal súd za preukázané, že bezpodielové manželstvo strán sporu vzniklo uzavretím

manželstva dňa XX.XX.XXXX a zaniklo rozvodom manželstva ku dňu XX.X.XXXX. Súd nemal za
preukázané, že by strany sporu mali uzatvorené nejaké dohody modifikujúce rozsah bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

33. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto

spoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM
predovšetkým zisťuje a ustaľuje rozsah tohto spoluvlastníctva a až následne sa zameria na zistenie cien
vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase
vyporiadania, avšak z ich stavu ku dňu zániku BSM.

34. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný a ustálený rozsah vyporiadavania BSM
nasledovne:
- nehnuteľnosti a to pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXXm2 a stavba so súp. č. XXXX - rodinný dom postavený na pozemku parcely registra „C“ parc. č.
XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXm2, ktoré sú zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX

pre katastrálne územie E., obec E., okres E. (ďalej len ako „nehnuteľnosti“) a
- dlh strán sporu voči Slovenskej sporiteľni, a. s. zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX uzatvorenej stranami
sporu dňa XX.X.XXXX.

35. Žalobkyňa nežiadala vyporiadavať iné veci a hodnoty patriace do BSM, avšak žalovaný trval na tom,

aby sa vypriadavali aj hnuteľné veci nadobudnuté za trvania manželstva, a tiež aj zostatok finančných
prostriedkov nachádzajúcich sa na účtoch strán sporu ku dňu zániku manželstva. K tomu súd poukazuje,
že žalovaný počas celého konania hnuteľné veci vo svojich písomných podaniach doručovaných súdu
nijako nekonkretizoval a ani neurčoval ich hodnotu. Súd teda nemal za preukázané, aké konkrétne
hnuteľné veci nadobudnuté za trvania manželstva v čase jeho vyporiadania existovali, kto ich užíva, a

aká je ich zostatková hodnota.

K finančným prostriedkom na účtoch strán sporu ani žalovaný a ani žalobkyňa nenavrhovali žiadne
dokazovanie, pričom žalobkyňa sa vyjadrila, že v čase zániku BSM nemala zriadený žiadny osobný účet
v banke, ani vkladnú knižku a úsporami nedisponovala a žalovaný sa vyjadril, že mal zriadený bankový

účet v mieste terajšieho pobytu, avšak ku dňu zániku BSM sa na ňom nachádzali len nejaké centy.
Tieto tvrdenia strany sporu navzájom nerozporovali, preto ich súd považoval za nesporné, čím nemal
za preukázanú existenciu finančných prostriedkov strán sporu ku dňu zániku BSM.

36. Strany sporu sa nevedeli zhodnúť na cene vyporiadavanej nehnuteľnosti, preto za tým účelom

tak žalobkyňa, ako aj žalovaný súdu predložili znalecký posudok. Znalecký posudok predložený
žalobkyňou určoval všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vo výške 109.000,- eur, pričom vychádzal z
98,88% dokončenosti stavby a znalecký posudok predložený žalovaným určoval všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti vo výške 114.000,- eur vychádzajúc zo 100% dokončenosti stavby.

Strany sporu navrhovali v konaní vypočuť znalcov k odstráneniu rozporov, avšak od tohto návrhu neskôr
upustili, preto súd výsluch znalcov nevykonal. Žalovaný tiež s odstupom času po doručení znaleckých
posudkov listom zo dňa XX.X.XXXX žiadal súd, aby bolo vykonané ďalšie znalecké dokazovanie,
čo odôvodnil tým, že znalca zabezpečeného jeho predchádzajúcim právnym zástupcom nepozná amá dôvod sa domnievať, že bol zaujatý, pretože obaja znalcovia pochádzajú z okresu E. a rozdiel
v ohodnotenej cene činil len 5.000,- eur, taktiež z dôvodu vleklého riešenia vyporiadavania jeho
BSM postupom jeho predchádzajúceho právneho zástupcu, a z dôvodu, že na trhu nehnuteľnosti sa

ceny domov presne v tejto lukratívnej lokalite pohybujú okolo 150.000,- až 170.000,- eur. Súd návrh
žalovaného na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania zamietol, pretože jednak takýto návrh
zo strany žalovaného nebol podaný včas po oboznámení sa vyjadrenia súdneho znalca k rozdielom
vypracovaných znaleckých posudkoch, žalovaný upustil od vykonania výsluchu súdneho znalca a
pochybnosti o správnosti ním predloženého znaleckého posudku vyjadril až po roku po jeho predložení

a tiež aj z dôvodu hospodárnosti konania. Podľa názoru súdu žalovaný od času predloženia znaleckých
posudkov, ako aj vyjadrenia k rozdielnostiam týchto posudkov nemal žiadne prekážky k tomu, aby si
zaobstaralďalšíznaleckýposudok,aleboodbornévyjadreniekceneoceňovanýchnehnuteľností,pričom
súdpoukazuje,žepredloženieinzerátov,ktorýchobsahomjeponuka predajarodinnýchdomovniejepre
posúdenie ceny vyporiadavaných nehnuteľností smerodajná, vzhľadom k tomu, že každá nehnuteľnosť
je špecifická tak po technickej stránke, ako aj v rámci jej polohy a príslušenstva. Skutočnosť, že iný

rodinný dom v E. sa ponúka na predaj za cenu vyššiu, aká bola určená znaleckými posudkami, ešte
nepreukazuje, že vyhotovené znalecké posudky sú nesprávne, a tiež nepreukazuje to, že vyporiadavané
nehnuteľnosti majú rovnakú hodnotu, ako cena uvedená na inzertnej stránke.

Súd mal za preukázanú cenu vyporiadavaných nehnuteľností vo výške, ktorá vyplynula zo znaleckého

posudku č. XX/XXXX vo výške 109.000,- eur (pozemok parc. č. XXX/X vo výške 19.612,96 eur, stavby
vo výške 83.829,81 eur) a pretože znalecký posudok č. XX/XXXX vychádzal z dokončenosti stavby
v rozsahu 98,88 %, pričom aj z výsluchov svedkov vyplynulo, že po zániku BSM sa v prácach na
nehnuteľnostiach pokračovalo (synovia strán sporu zhodne uviedli, že robili interiérové úpravy, dávali
sa plávajúce podlahy, dlažby v pivniciach, príjazdová cesta z kameňa), naproti tomu znalecký posudok

č. XX/XXXX vychádzal z dokončenosti stavby 100%. Súdny znalec F.. S. H., ktorý vypracoval znalecký
posudok č. XX/XXXX, sa vyjadril k znaleckému posudku č. XX/XXXX, pričom v závere konštatoval, že ak
by sa v jeho znaleckom posudku uvažovalo so 100% dokončenosťou a s koeficientom cenovej úrovne
2,435, tak by všeobecná hodnota stavieb a pozemkov by vyšla 113.000,- eur, čo je porovnateľné so
záverom znaleckého posudku XX/XXXX (114.000,- eur).

37. Strany sporu sa zhodli na tom, aby nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne.
Strany sporu sa však nezhodli na tom, aká bude výška vyrovnacieho podielu, ktorý bude žalobkyňa
povinná uhradiť žalovanému. Žalobkyňa navrhovala, aby bola zaviazaná na zaplatenie sumu 10.000,-
eur žalovanému, čo zdôvodňovala väčšou zásluhou o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, s

čím však žalovaný nesúhlasil a žiadal vyplatiť 1 hodnoty predmetných nehnuteľností.

38. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom
tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov
medzi bývalými spoluvlastníkmi. Pri vyporiadaní BSM sa spravidla vychádza zo zásady rovnosti ich

podielov. Z dikcie zákona však možno vyvodiť, že zákonná podmienka, že podiely oboch manželov
sú rovnaké, je vyvrátiteľná. Preto nie je vylúčené, že ktorýkoľvek z manželov preukáže, že podiely
oboch manželov budú hodnotené rôzne, a to v závislosti na zistených skutkových okolnostiach. Možno
preto hovoriť o kvantitatívnom vyporiadaní (zistenie rozsahu a ceny vyporiadaných vecí) a následne o
kvalitatívnom vyporiadaní, kedy spravidla dochádza k rozdeleniu veci medzi účastníkmi, prípadne sa

výlučným vlastníkom veci stáva jeden z manželov s povinnosťou vyporiadať finančne druhého manžela.
(pozri rozsudok Krajské súdu Prešov, sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 01. 06. 2017). Pri určení výšky
podielov sú určujúce aj hľadiská uvedené v tretej vete ustanovenia § 150 OZ, najmä, ale nie len,
potreby maloletých detí, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a ako sa kto zaslúžil o nadobudnutie a
udržanie spoločného majetku. Zároveň každý z bývalých bezpodielových spoluvlastníkov je oprávnený

požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.

39.Súdnapraxodklonoprincípurovnostipodielovtzv.disparitupodielovoznačujezapostupmimoriadny
a výnimočný, a preto je nutné vychádzať z toho, že parita podielov predstavuje východisko a disparita
odklon od východiska parity podielov. Judikatúra výslovne zdôraznila, že hľadiská uvedené v § 149 resp.

§ 150 predstavujú hľadiská rozhodné i pri rozhodovaní o výške podielov a pritom je potrebné poukázať aj
na Zákon o rodine. Prípady, kedy disparita prichádza do úvahy, možno rozdeliť v zásade na tri skupiny a
to:negatívneokolnostivmanželstve,princípzásluhovostiaďalšieokolnostiovplyvňujúcevýškupodielov
pri vyporiadaní.Negatívnymi okolnosťami prejavujúcimi sa v manželstve sú, ak jeden z manželov vôbec nepracuje alebo
sa práci vyhýba, nevedenie spoločnej domácnosti a oddelenie hospodárenia manželov, gamblerstvo,

používanie návykových látok, nevera jedného z manželov, príčiny rozvratu manželstva, alkoholizmus
jedného z manželov, zavinené zadlžovanie BSM, úmyselné alebo nedbanlivostné konanie manžela,
ktoré viedlo k zániku alebo k zničeniu veci, problematika tzv. domáceho násilia, výkon trestu odňatia
slobody a ďalšie okolnosti podobného obsahu.

Princíp zásluhovosti prichádza do úvahy vtedy, pokiaľ sa niektorý z manželov mimoriadne zaslúžil o
získanie spoločného majetku, pričom judikatúra vychádza z tézy, podľa ktorej odklon od princípu rovnosti
podielov na majetku je namieste iba za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zabezpečilo
nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty. Pri posudzovaní hľadiska pričinenia je potrebné vziať
do úvahy najmä to, ako sa ten-ktorý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a
udržanie spoločného majetku, pričom sa vychádza aj z toho, odkedy manželia už spolu nežijú, odkedy

niektorý z manželov prestal prispievať na potreby rodiny a na nadobúdanie a zveľaďovanie spoločných
vecí a či niektorý z manželov nepoškodzoval spoločný majetok.

Za ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní možno považovať potreby detí
zverených do výchovy jedného z manželov, spôsobenie škody, platenie výživného na dieťa z

predchádzajúceho vzťahu, čiastky vynaložené na veci osobnej potreby jedného z manželov a platby na
poistenie manžela.

40. Pri posudzovaní možnej disparity podielov pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je potrebné vedľa samotných okolností prihliadať aj na intenzitu, dobu trvania či časový

rozsah ich existencie. Disparitu pri vysporiadaní podielov nemusí nevyhnutne založiť iba jeden dôvod
o dostatočnej intenzite, ale v určitom prípade môžu viaceré okolnosti, ktoré by samy osebe nemuseli
disparitu založiť, vo vzájomnom súhrne disparitu opodstatňovať.

Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie

iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný
finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať. (pozri nález Ústavného súdu SR z
13.3.2013, sp. zn. IÚS 537/2012)

41. Súd v danom prípade prihliadol na okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, a ktoré vo svojom súhrne

opodstatňujú vyporiadať predmetné bezpodielové spoluvlastníctvo manželov disparitne.

42. Súd považoval za preukázané, že otec žalobkyne jej v roku 1990 daroval finančné prostriedky vo
výške vtedajších 60.000,- čsk, ktoré boli použité na kúpu pozemku parc. č. XXX/X, na ktorom následne
došlo k výstavbe rodinného domu. Táto skutočnosť vyplynula zo svedeckých výpovedí synov strán

sporu, ale aj sestry žalobkyne, ktoré zhodne popísali priebeh udalosti, ako došlo k odovzdaniu peňazí
zo strany otca žalobkyne k rukám žalobkyne (odovzdanie bankoviek vybratých zo škatuľky), pričom títo
svedkovia potvrdili aj tú skutočnosť, že za tieto peniaze sa kúpil pozemok, o čom sa v rodine hovorilo.
Žalovaný však tvrdil, že o nadobudnutie pozemku sa zaslúžil on, keďže tento mu mal byť pridelený ako
náhrada za asanáciu rodinného domu jeho rodičov, a následne tvrdil, že o nadobudnutie pozemku sa

pričinil minimálne tým, že je ako odosielateľ platby uvedený na poštovom ústrižku. Tvrdenia žalovaného
preukázané neboli, práve naopak z rozhodnutia S. zo dňa XX.X.XXXX a dohody o zriadení práva
osobného užívania zo dňa XX.X.XXXX vyplynulo, že žiadateľmi o pridelenie pozemku boli obe strany
sporu ako manželia, pričom im bol pridelený pozemok k výstavbe rodinného domku za odplatu 56.240,-
korún, ktorá bola uhradená dňa XX.X.XXXX.

Súdpretoprihliadolnatútoskutočnosťapozemokprikázaldovýlučnéhovlastníctvažalobkyne,pričomje
toho názoru, že nie je spravodlivé, aby z hodnoty tohto pozemku bola žalobkyňa zaviazaná k povinnosti
výplaty vyrovnacieho rozdielu žalovanému, keďže súd mal za preukázané, že pozemok bol kúpený z
finančnýchprostriedkovpatriacichžalobkyni,anemalzapreukázané,žebysanazabezpečení azískaní

pozemku podieľal aj žalovaný.

43. Súd tiež prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne okrem pozemku aj rodinný dom, nakoľko z
vykonaného dokazovania a z vyjadrenia strán sporu nemal za preukázané, že by o žalovaný mal záujemo nadobudnutie nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva. Súd mal za preukázané, že v rodinnom
dome býva žalobkyňa spolu so synom Š. a jeho rodinou, a žalovaný od Z. XXXX žije v zahraničí.

44. Súd mal tiež za preukázané, že počas manželstva žalobkyni boli darované zo strany jej otca finančné
prostriedky na vkladných knižkách vo výške 140.000,- korún, ktoré jej otec šetril pre svoje vnúčatá.
Obaja synovia uviedli, že majú vedomosť o tom, že ich dedo dal žalobkyni tieto vkladné knižky, pričom
peniaze na nich mali byť použité práve na dostavbu rodinného domu. Syn Š. uviedol, že za tieto peniaze
sa vytiahli múry a dokončila strecha, po čom sa na stavbe nepokračovalo pre nedostatok financií a

následne žalobkyňa odišla do M.. Syn Ľ. uviedol, že dedo im hovoril, že má pre svoje vnúčatá peniaze
na vkladných knižkách, ktoré dostala mama darom od deda a použila ich na výstavbu domu. Sestra
žalobkyne uviedla, že aj ona, ale aj žalobkyňa dostala od otca peniaze vo výške 140.000,- korún, ktoré
mali byť šporené pre vnúčatá, avšak sestra žalobkyne uviedla, že tieto mali byť odovzdané v hotovosti.
Tiež svedkyňa D.H. E. uviedla, že priamo od otca žalobkyne mala vedomosť o tom, že dal žalobkyni
peniaze na kúpu pozemku, ako aj na dostavbu rodinného domu z vkladných knižiek.

Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že jej otec daroval finančné prostriedky na stavbu rodinného
domu, pričom tvrdil, že výstavba bola financovaná z finančných prostriedkov, ktoré zarobil v práci a
hraním v zábavovej kapele, ale tiež z finančnej výpomoci jeho matky. Synovia strán sporu nemali
vedomosť o finančnej pomoci zo strany rodičov žalovaného a zároveň zhodne uviedli, že žalovaný

míňal peniaze aj na alkohol. Syn Š. uviedol, že žalovaný vyrábal všelijaké patenty, maľoval obrazy a
neskôr aj študoval na vysokej škole. Takisto svedok Z. E. sa vyjadril, že žalovaný inklinoval k alkoholu
a vyrábal prototypy.

Preto súd prihliadol na právo uplatnené žalobkyňou, ktorá žiadala, aby sa jej vrátilo, čo zo svojho

vynaložila na spoločný majetok. Pohľadávka toho z manželov, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo
vynaložil na spoločný majetok, nesmeruje voči druhému z manželov, ale voči celej mase spoločného
majetku, ktorého hodnota je nižšia o výšku takejto investície (vnosu). Pri stanovení výšky vyrovnávacích
podielov (finančného vyrovnania) nemožno hodnotu investície (vnosu) odpočítať od čiastky, ktorú by
mal účastník druhému zaplatiť a správny je preto taký postup, že v prvom rade je potrebné určiť výšku

celkového majetku (hodnôt, vecí a aktív) tvoriaceho masu BSM a výšku investície (vnosu). Následne
spôsob určenia výšky podielu každého z manželov je taký, že od celkovej hodnoty spoločného majetku
manželov je nutné odpočítať výšku investície (vnosu) a takto získaná hodnota je určujúca pre základné
vyčíslenie výšky podielu pre každého z účastníkov. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13.8.2015,
sp. zn. 3Cdo/117/2012)

Súd neprihliadol na doklad predložený žalobkyňou na pojednávaní O. XX.X.XXXX o výbere finančných
prostriedkov z vkladnej knižke s odpočtom dňa XX.X.XXXX na meno H. S. vo výške výplaty 43.450,20
Kčs, nakoľko jednak tento dôkaz nebol predložený včas, žalobkyňa sa ani v žalobe, ale ani v
nasledujúcich písomných vyjadreniach nezmieňovala o vlastných finančných prostriedkoch uložených

na vkladnej knižke a z predloženého dokladu nevyplýva, že by všetky finančné prostriedky boli na naj
vložené ešte pred uzavretím manželstva.

45. Súd mal teda za preukázanú výšku celkového majetku patriaceho do BSM vo výške 89.352, 53
eur (všeobecná hodnota stavieb podľa znaleckého posudku č. 99/2017), od ktorej súd odčítal vnos

žalobkyne - 4.647,15 eur ( =140.000,- eur / 30,126 eur (konverzný kurz)) = 84.705,38 eur.

Žalobkyňa požadovala, aby bol jej vydaný ekvivalent vtedajšej sumy 140.000,- pretože s prihliadnutím
na cenové relácie stavebných materiálov v období, kedy boli tieto financie použité v porovnaní s
dnešnými cenami suma vo výške 140 000,- SK zodpovedá sume rovnajúcej sa desaťnásobku jej

nominálnej hodnoty, t.j. po jej prepočte v kurze 1 euro = 30,126 SK zodpovedá sume 45 000,- eur. Súd sa
s týmto názorom žalobkyne nestotožnil a považuje ho za nesprávny. Je zrejmé, že v čase vyporiadania je
hodnota veci, na ktoré boli vynaložené finančné prostriedky žalobkyne vo výške 140.000,- korún, vyššia,
než bola hodnota tejto veci v čase, kedy sa do tejto veci tieto financie investovali. V dôsledku toho, že bol
vynaloženýnákladnaspoločnúvec,zvýšilasaajvýškapodielutohozmanželov,ktorýnákladvynaložil,a

to predstavuje spolu s prospechom vzniknutým užívaním spoločnej veci majetkový prospech v dôsledku
vynaloženia nákladu na spoločnú vec, preto sa nemôže ekvivalentne zvýšiť náhrada takéhoto vnosu
žalobkyne, keďže to je premietnuté už v hodnote tejto veci, v danom prípad v hodnote rodinného domu.46. Keďže žalobkyňa nadobudla väčšiu majetkovú hodnotu ako nadobudol žalovaný, vznikla žalobkyni
povinnosti vyplatiť žalovanému vyrovnací podiel. Tak ako už súd uviedol vyššie, vychádza sa z parity
podielov,alevurčitýchprípadochmôžesúdpristúpiťkrozdeleniumajetkudisparitne.Súdjetohonázoru,

že v tomto prípade boli preukázané také skutočnosti, ktoré odôvodňujú vyporiadať zvyšok (vzhľadom na
prikázanie pozemku do výlučného vlastníctva žalobkyne bez povinnosti vyplatiť vyrovnávajúci podiel) v
pomere 60% v prospech žalobkyne ku 40% v prospech žalovaného.

Pre tento záver k disparite podielov bývalých manželov súd vychádzal aj z tej skutočnosti, že žalobkyňa

vycestovala za prácou do zahraničia, dvakrát bola I. W., pričom z takto nadobudnutých finančných
prostriedkov bola stavba rodinného domu dofinancovaná. Žalobkyňa bola v W. v rokoch XXXX až XXXX
a následne od marca XXXX do XXXX. Z výpovedi synov strán sporu, ale aj z výpovedi svedkyne D. E.
bolo preukázané, že žalobkyňa z takto zarobených finančných prostriedkov zabezpečovala dostavbu
rodinného domu, pričom financie na dostavbu posielala svojim synom a svedkyni D. E.. Žalovaný tieto
skutočnosti nepoprel, taktiež nepoprel dôvody, pre ktoré neboli finančné prostriedky zasielané jemu.

Žalovaný sa však bránil tým, že kým bola žalobkyňa v W., on sa staral o synoch a domácnosť. Tu súd
poukazuje, že v čase prvého odchodu žalobkyne do zahraničia, starší syn Š. mal XX rokov a mladší syn
Ľ. mal XX rokov, a v čase kedy žalobkyňa odišla druhýkrát do W., starší syn Š. mal XX rokov a mladší
syn Ľ. mal XX, ktorý v tom čase už býval na internáte a domov chodil raz za mesiac. Čo sa týka prác
na stavbe rodinného domu, súd mal za preukázané, že na týchto prácach sa podieľal aj žalovaný, ktorí

stavebné práce zabezpečoval aj prostredníctvom učňov zo školy, v ktorej bol zamestnaný, pričom účasť
žalovaného na stavbách potvrdili obaja synovia, svedok F.. I. A., ale aj žalobkyňa.

Lenže súd videl veľký rozdiel medzi žalobkyňou a žalovaným v tom, že žalobkyňa počas jej zotrvania
v zahraničí aktívne sa starala o dofinancovanie stavby, pretože peniaze posielala synom, ktorí tieto

použili na dokončovacie práce, ale aj tretím osobám, ktorých požiadala o zabezpečenie prác, ktoré sa
na rodinnom dom vykonávali, čo potvrdili svedkovia D. E. a Z. E.Ý.. Naproti tomu žalovaný vycestoval do
zahraničia v Z. XXXX, od ktorého času sa žalovaný nijakým spôsobom nepodieľal, ani na nadobúdaní
spoločných vecí, ale ani na údržbe spoločných vecí. Žalovaný, ale ani svedkovia ničím nepotvrdili, že
žalovaný od svojho odchodu zo zahraničia mal nejakú zásluhu na ďalšie pričinenie o spoločný majetok.

Strany sporu boli manželia takmer XX rokov, pričom súd nemal za preukázané, akým spôsobom a v
akom rozsahu žalovaný prispieval na potreby rodiny a na zveľaďovanie spoločných vecí v poslednom
desaťročí. Syn Ľ., ale aj syn Š. uviedli, že po odchode žalovaného celá údržba a starostlivosť ostala na
žalobkyni. Tu súd poukazuje, že žalobkyňa tiež uviedla, že ani nevedela, kam a s kým žalovaný odišiel,
a to, že žalovaný odišiel do USA sa dozvedela až neskôr. Tieto tvrdenia žalovaný nepoprel.

Ďalšou parciálnou negatívnou skutočnosťou na strane žalovaného pre disparitné rozdelenie BSM je
aj to, že žalovaný prestal po odchode do zahraničia prestal si zároveň plniť spoločný záväzok voči
Slovenskej sporiteľni, a. s., splátky uhrádzala žalobkyňa a tieto uhrádza doteraz, z čoho je teda zrejmé,
že žalobkyňa po zániku BSM plní zo svojho výlučného majetku na spoločný dlh. Aj tento postoj

žalovaného k spoločnému záväzku súd považuje za okolnosť, ktorá v objektívnom svetle zapríčinila
dopad na zveľaďovaní spoločného majetku.

Aj keď žalovaný poukazoval, že samotné spoločné nehospodárenie nie je dôvodom na disparitné
rozdelenie BSM, súd však poukazuje, že každý prípad je potrebné hodnotiť individuálne. V tomto prípade

spoločné nehospodárenie, ale aj postoj žalovaného za posledné 10 rokov, čo je štvrtina obdobia trvania
BSM, v porovnaní s postojom žalobkyne, ktorej napriek pobytu v zahraničí v trvaní 5 rokov záležalo
na zveľaďovaní spoločného majetku, odôvodňujú záver, že žalobkyňa sa väčšou mierou pričinila o
nadobudnutie a udržanie spoločného majetku.

47. Takže z hodnoty majetku pripadá na podiel žalobkyne suma 50.823,23 eur, čo je 60 % zo sumy
84.705,38 eur a na podiel žalovaného suma 33.882,15 eur čo je 40%. Od podielu žalovaného
je však potrebné ešte odčítať časť spoločného záväzku, ktorého splatenie súd prikázal žalobkyni,
keďže žalobkyňa sama navrhovala prikázať jej spoločný záväzok na splatenie a žalovaný sa k
spôsobu vyporiadania spoločnému záväzku vôbec nevyjadroval. Právny zástupkyňa žalovaného síce

poukazovala, že je potrebné tento úver podrobiť prieskumu a konečný zostatok ku dňu rozvodu
manželstvasajejzdalprivysoký,avšakktomunenavrhovalavykonaťžiadnedokazovanie.Zpredloženej
zmluvy o úvere zo dňa XX.X.XXXX však vyplynulo, že tento úver sa začal splácať až počnúc mesiacom
august XXXX so splátkou vo výške 1.200,- čsk (39,83 eur).Takže súd zostatok úver vo výške 4.668,15 eur rozdelil v pomere 60:40, čo je 2.800,89 eur : 1.967,26
eur, a keďže ide o spoločný záväzok, teda o mínusovú hodnotu majetku a vzhľadom aj na skutočnosť,

že spoločný záväzok po rozvode manželstva uhrádza výlučne žalobkyňa, súd považoval za spravodlivé,
aby od podielu pripadajúceho na žalovaného odčítal 60% zostatok spoločného dlhu teda od sumy
33.882,15 eur odčítal sumu 2.800,89 eur, čo je 31.081,26 eur. Súd teda zaviazal žalobkyňu k úhrade
vyrovnaciehopodielužalovanémuvovýška31.081,26eur,akeďžesajednáoznačnúsumu,súdumožnil
žalobkyni tento vyrovnací podiel uhradiť žalovanému v dvoch splátkach každá vo výške 15.540,63 eur

so splatnosťou prvej splátky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a so splatnosťou druhej splátky
v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a to aj s prihliadnutím na legitímne očakávania
žalovaného na včasnú úhradu vyrovnacieho podielu. Žalovaný uviedol, že sumu 31.000,- eur nie je
natoľko vysoká, aby nebola zo strany žalobkyne možná jej úhrada jednorázovo, keďže žalobkyňa
disponuje aj iným majetkom, avšak žalovaný nepreukázal, akým majetkom a v akej výške žalobkyňa
disponuje.

48. Súd považuje ešte za potrebné sa vyjadriť k hodnotenie svedeckých výpovedí, keďže žalovaný
namietal zaujatosť svedkov, ktorých navrhla v konaní vypočuť žalobkyňa, najmä čo sa týka synov strán
sporu.

V zmysle ust. § 191 CSP Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Zákonvychádzazozásadyvoľnéhohodnoteniadôkazov,ktorávyplývazústavnéhoprincípunezávislosti

súdov, čo zásada znamená, že záver, ktorý si súd urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického
myšlienkového postupu. Právna úprava taktiež neustanovuje, ktoré z dôkazov má väčšiu dôkaznú silu
a ktorý nie. Pri hodnotení svedeckej výpovede je významné, ako sa svedok správal, či vypovedal
spontánne, akú mal mimiku, ako aj to, ako sa jeho výpoveď odchyľuje od tvrdení strán či iných

subjektov. Súd v tomto smere poukazuje, že spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov iba na
základe rodinného, či iného spoločenského vzťahu k strane sporu, bez toho, aby vierohodnosť výpovede
spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným
dostupným dôkazom je práve iba výpoveď svedkov, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno
stranou sporu a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nespravodlivosti“

svedeckých výpovedí (pozri nález Ústavného súdu SR z 9.6.2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014).

V tomto prípade bolo tomu práve tak, pretože žalobkyňa v konaní preukazovala okolnosti, ktoré sa
udiali za ešte za života jej otca, ktorý v čase súdneho konania nežil. Taktiež súd poukazuje, že v čase
kedy žalobkyňa dostávala od svojich rodičov finančné prostriedky asi len ťažko predpokladala, že raz

bude musieť v súdnom konaní tieto skutočnosti dokazovať, či dokladovať kúpu stavebného materiálu.
Preto súd nemal pochybnosti, že by svedkovia - synovia strán sporu, mohli o okolnostiach vypovedať
nepravdivo. Súd mal práveže pochybnosti o vierohodnosti svedkyne S.. S. H., sestry žalovaného, ktorá
pri svojom výsluchu uviedla, že mala k dispozície zápisnice z pojednávaní od svojho brata, z ktorých sa
dozvedela okolnosti, o ktorých na pojednávaní vypovedala (svedkyňa priamo uviedla, že o prácach na

rodinnom dome po roku XXXX má vedomosti aj z výpovedí).

K trovám konania

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51. V konaní o vyporiadanie BSM žiadna zo strán nemá úspech vo veci. Súd nie je viazaný návrhom na
spôsob vyporiadania BSM pre charakter sporu a konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom majú
strany na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Táto skutočnosť saprejavuje najmä tým, že podaním žaloby o vyporiadanie BSM je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného,
preto žalobcom v konaní o vyporiadanie BSM je potrebné rozumieť nielen žalobcu, ale aj žalovaného.
Preto tu zásada úspechu a neúspechu v konaní neplatí, a preto v konaní o vyporiadaní BSM strán sporu

bolo dôvodné o trovách konania aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 CSP. V zmysle tohto zákonného
ustanovenia potom súd rozhodol o trovách konania strán sporu tak, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Nebol tak žiaden procesný dôvod aplikovať rozhodnutie o trovách konania
iným spôsobom. V danej právnej veci bola každá zo strán sporu čiastočne úspešná, nakoľko došlo k
pomernému uspokojeniu oboch. V tomto prípade nebolo možné ani ustáliť mieru úspechu strán v konaní,

nakoľko tieto prednášali v priebehu konania ohľadne rozsahu a hodnoty majetku patriacemu do BSM
rôzne tvrdenia a návrhy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.