Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 20, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120012770
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120012770.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci vedenej proti odsúdenému: L. U., nar.
XX.XX.XXXX v M., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava zo dňa 23.2.2021 sp. zn. 28PP/132/2020, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20.5.2021

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného L. U., nar. XX.X.XXXX, z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 23.2.2021, č.k. 28PP/132/2020 súd rozhodol podľa § 66
ods. 1, písm. b), ods. 2 Trestného zákona tak, že návrh odsúdeného L. U. o podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený podal na Okresný súd Trnava žiadosť o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou na základe rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany v konaní
spisová značka 1T/93/2017, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 1To/107/2018 zo
dňa 15.1.2019.

Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že odsúdený bol dňa 29.01.2019 premiestnený do
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou (ďalej len „ústav“) na ďalší výkon trestu.
Po týždennom pobyte na nástupnom oddiele bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“,
kde sa nachádza doposiaľ. Správanie a vystupovanie menovaného počas výkonu väzby a výkonu trestu
v predchádzajúcom ústave bolo na požadovanej úrovni. Interné normy dodržiaval, príkazy a nariadenia
príslušníkovrešpektoval,chodilriadneustrojenýaupravený,vdodržiavaníhygienysažiadnenedostatky

nevyskytli. Vo svojich veciach si udržiaval poriadok. V kolektíve odsúdených konflikty nevyvolával.
Disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný nebol. Odsúdený trávil svoj voľný čas sledovaním
televízneho vysielania, čítaním kníh a dennej tlače, zúčastňoval sa vychádzok a hrával spoločenské
hry. Zo športových aktivít sa venoval najmä posilňovaniu. Svoj voľný čas trávil zmysluplne. Správanie
a vystupovanie menovaného počas jeho pobytu v tunajšom ústave je na veľmi dobrej úrovni. Príkazy
a nariadenie príslušníkov v plnej miere rešpektuje, v osobných veciach si udržiava poriadok. Osobnú

hygienu dodržiava, chodí riadne ustrojený. Výkonom funkcie z radov odsúdených poverený nebol.
Doposiaľ bol dvakrát disciplinárne odmenený, naposledy dňa 04.03.2020 udelením mimoriadneho voľna
na opustenie ústavu na jeden deň za dlhodobé vzorné plnenie pracovných povinností. Disciplinárne
potrestaný nebol. Počas výkonu trestu odňatia slobody v tunajšom ústave bol pracovne zaraďovaný
podľa potrieb ústavu. Od 10.12.2019 až doposiaľ je pracovne zaradený na pracovisku v ústave s
voľným pohybom, vnútorná prevádzka - kuchyňa príslušníkov, ako čašník. Predtým pracoval v kuchyni

odsúdených (od 14.03.2019 do 09.12.2019). Pracovné povinnosti si plní zodpovedne, k spokojnosti
nadriadených, pracovné návyky a zručnosti má osvojené v dostatočnej miere. Jeho pracovná morálkaje na veľmi dobrej úrovni. Odsúdený je vyučený v odbore kuchár - čašník. Po ukončení školy pracoval
ako čašník, neskôr ako osobný vodič matky, ďalej podnikal s motorovými vozidlami a pracoval aj ako
murár na stavbách. Jeho posledným pracovným miestom pred vzatím do výkonu väzby bola práca

krupiéra v herni. Je slobodný, pred nástupom do výkonu väzby žil vo vzťahu s družku, s ktorou
majú dve maloleté deti. Vyživovaciu povinnosť si nahlásil na obe deti, aj si ju plní. Pravidelný kontakt
všetkýmidostupnýmiformamipočasvýkonutrestuodňatiaslobodyudržiavasrodičmianeterou.Kontakt
písomnou formou udržiava s bývalou družkou kvôli ich spoločným deťom. Vzťahy v rodine sa javia
ako funkčné, menovanému sú rodičia oporou. Odsúdený uviedol, že po prepustení z výkonu trestu

odňatia slobody by šiel bývať k rodičom. Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho
zlyhania priaznivá. Na základe uvedených skutočností skonštatoval, že odsúdený preukazuje splnenie
podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil ho podmienečne prepustiť.
Súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uvádza, že u odsúdeného nebola splnená jedna z
materiálnych podmienok podmienečného prepustenia. Súd uviedol, že riziko recidívy je príliš veľké.
Odsúdený je doposiaľ dvakrát súdne trestaný, prvýkrát nepodmienečným trestom odňatia slobody za

trestný čin krádeže v spojitosti s trestným činom porušovania domovej slobody. V súčasnosti je vo
výkone trestu odňatia slobody za násilný trestný čin voči blízkej osobe - družke. Ako vyplýva z rozsudku
Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/93/2017 zo dňa 31.10.2018 v spojitosti s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 1To/107/2018 zo dňa 15.01.2019 odsúdený v období najmenej od roku 2001
do augusta 2017 spôsobil blízkej osobe (svojej družke) fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi,

spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym
sledovaním,vyhrážaním,vyvolávanímstrachuastresuodpieranímstravy,oddychuaspánku.Odsúdený
sa podľa názoru súdu dopustil natoľko závažného protiprávneho konania voči vlastnej družke, že
vykonaná doba uloženého trestu odňatia slobody nie je podľa názoru súdu adekvátna spáchanému
skutku. Podľa názoru súdu nič nenasvedčuje tomu, že by bol odsúdený v prípade podmienečného

prepustenia na slobodu dostatočne pripravený viesť riadny život a nedopúšťať sa ďalšej trestnej činnosti.
Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť a jej závažnosť mal preto súd za to, že náprava páchateľa a
celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu
odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by
nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi

trestných činov. V jeho prípade preto prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako
páchateľom trestnej činnosti.
Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal odsúdený sťažnosť, ktorú písomne bližšie
odôvodnil prostredníctvom obhajcu tým, že uznesenie napádajú pre nesprávnosť výroku. Poukázali
na to, že odsúdený preukázal polepšenie svojim správaním vo výkone trestu, čím je splnená jedna

z materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie. K druhej materiálnej podmienke obhajoba
uviedla, že odsúdený opakovane oľutoval spáchanie trestného činu, uviedol že by teraz konal inak a
prejavil vôľu po prepustení viesť riadny život, pričom za kľúčový považujú fakt, že si počas výkonu
väzby aj trestu riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť k deťom. Poukázali na priaznivú resocializačnú
prognózu. Odsúdený bol síce dvakrát súdne trestaný, prvýkrát však ako mladistvý, pred 27 rokmi, a

nejde o druhovo identickú recidívu. Predchádzajúca trestná činnosť nie je dôvodom na konštatovanie,
že odsúdený nebude viesť na slobode riadny život.
Okresný súd zhodnotil aj povahu spáchaného trestného činu, avšak ustanovenie § 66 ods. 2 Trestného
zákona nemožno chápať ako ďalšiu podmienku, ktorá by okrem podmienok uvedených v § 66 ods. 1
Trestného zákona mala byť splnená. Okresný súd okrem toho opomenul právne závery odvolacieho

súdu ( rozhodujúceho o vine a treste odsúdeného), kde odvolací súd hodnotil charakter vzťahu medzi
obžalovaným a poškodenou ako neštandardný, znížil mieru jeho zavinenia. Obhajoba poukázala tiež
na závery psychologického rozboru osobnosti poškodenej (vykonaného v rámci dokazovania v konaní
o vine a treste odsúdeného). Okresný súd zle interpretoval odvolací rozsudok, nesprávne poukázal na
časové rozpätie konania odsúdeného. Takže nezohľadnil neštandardnú povahu spáchaného trestného

činu, zníženú mieru zavinenia a ostatné skutočnosti, ktoré viedli odvolací súd k mimoriadnemu zníženiu
trestu odňatia slobody (nemalo ísť o „natoľko závažné protiprávne konanie voči vlastnej družke“ ako
tvrdí OS Trnvava). Preto žiada uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vo veci sám (sťažnostný súd)
rozhodnúť tak, že odsúdeného podmienečne prepustí na slobodu.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s
výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f),

rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní
obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o
sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo
ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §
446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného

v detenčnom ústave podľa § 462.
Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti
napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného
poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku

podmienečného prepustenia, teda vykonanie príslušnej časti trestu odňatia slobody. Rovnako správne
prvostupňový súd posúdil, že odsúdený nespĺňal tú podmienku, podľa ktorej súd môže odsúdeného
podmienečne prepustiť na slobodu, ak možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad,
že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode. Ako na to

správne poukázal súd prvého stupňa, odsúdený mal možnosti preukázať že trestná činnosť bola
ojedinelé vybočenie z dodržiavania pravidiel stanovených právnych poriadkom, bol už v minulosti
nielen priestupkovo postihnutý, ale aj odsúdený, napriek tomu sa dopustil trestnej činnosti násilného
charakteru, je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba
počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody.

V danom kontexte nemožno prihliadnuť ani na sťažnostnú námietku, že u obžalovaného bola splnená
druhá materiálna námietka ( neexistencia rizika recidívy ) z dôvodu, že odsúdený oľutoval opakovane
trestnú činnosť, prejavil vôľu viesť riadny život, plní si vyživovaciu povinnosť. Z hľadiska vyživovacej
povinnosti ide o zákonnú povinnosť rodiča voči dieťaťu, ktorej dobrovoľné plnenie si ( v protiklade
s hrozbou trestného stíhania pre jej zavinené neplnenie ) nemožno klásť ako rozhodujúci dôkaz o

pozitívnej prognóze správania sa odsúdeného v budúcnosti.
V danom prípade sú rozhodujúce okolnosti spočívajúce v konaní odsúdeného pred nástupom do
výkonu trestu odňatia slobody ( pri zohľadnení toho, že odsúdený splnil prvú materiálnu podmienku pre
rozhodovanie o podmienečnom prepustení ). Na rozdiel od názoru odsúdeného krajský súd zhodne s
úvahou okresného súdu zohľadňuje aj závažnosť spáchaného trestného činu a to v kontexte podkladov,

na základe ktorých prezumuje schopnosť a predpoklady odsúdeného po podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody vyhýbať sa páchaniu trestnej činnosti. Tými sú najmä posúdenie osoby
odsúdeného a to nielen na základe hodnotenia jeho správania v kontrolovanom prostredí, ale aj na
základe jeho trestnej minulosti, jej závažnosti, eventuálne frekvencie. A to bez ohľadu na okolnosť, či
prišlo k zahladeniu predošlých odsúdení. Súd je oprávnený prihliadať na skutočnosť, že osoba bola

opakovane súdne trestaná, a to pri vyhodnotení odsúdeného ako osoby so sklonmi k páchaniu trestnej
činnosti, k porušovaniu právnych noriem.
Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej
dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že
odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko

rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo
vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky, t. j. predpoklad
vedeniariadnehoživotapoprepustenízvýkonutrestu,jepotrebnéposúdiťvšetkyokolnosti,ktorésúvisia
s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a
pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti ako aj resocializačnú prognózu odsúdeného.

Krajský súd vyhodnotil, že v súčasnosti, pri zohľadnení dĺžky uloženého a doposiaľ vykonaného trestu,
aktuálne správanie odsúdeného vo výkone trestu je výsledkom prispôsobenia sa podmienkam výkonu
trestu odňatia slobody a nie je možné bez dôvodných pochybností urobiť záver, že by bolo dôsledkom
jeho skutočného polepšenia sa, ktoré by dávalo nádej, že v budúcnosti povedie riadny život.
K ďalším námietkam uvedeným v odôvodnení sťažnosti podanom obhajcom odsúdeného krajský

súd uvádza, že úvahy obhajcu, že okresný súd opomenul závery odvolacieho súdu, že zle
interpretoval rozsudok, nezohľadnil neštandardnú povahu spáchaného trestného činu, sú síce
legitímnousťažnostnouobranouodsúdeného,avšaknespôsobilouviesťkinémuzáverusúdu,akotomu,
že bol to práve odsúdený, ktorý sa dopustil fyzického a psychického nátlaku voči poškodenej, a jejponižovania. Ak obhajoba poukazuje na túto časť odôvodnenia odvolacieho súdu rozhodujúceho o vine
obžalovaného, potom je potrebné uviesť, že tieto právne závery nemožno vytrhnúť z celkového a celého
odôvodnenia rozsudku, v ktorom sa okrem iného uvádza tiež to, že len zákaz reformatio in peius bránil

odvolaciemu súdu skúmať i širší rozsah zavinenia obžalovaného z pohľadu závažnejšieho konania v
zmysle § 208 ods. 1, 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona,
a to s odkazom na konštatované zlomené rebrá, použitie zbrane - tyčky od ručnej činky. Rovnako tak
možno poukázať na skutočnosť, že odsúdený spáchal trestný čin po dlhší čas a to napriek tomu, že
odvolací súd upravil skutkovú vetu v časti obdobia páchania trestného činu. Poukaz odvolacieho súdu o

neštandardnom vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou možno vykladať aj tak, že je neštandardné,
ak poškodená napriek konaniu obžalovaného neochránila seba ani deti pred spoznávaním násilností
zo strany obžalovaného a pred intenzívnejším konaním zo strany obžalovaného. Rovnako tak samotný
odvolací súd zdôraznil, že ani prípadné provokácie zo strany poškodenej neoprávňovali obžalovaného
k uvedenému konaniu voči poškodenej a deťom. Nie je však úplne zrejmé, čo vyhodnotil odvolací súd
ako zníženú mieru zavinenia, či motív konania obžalovaného a či tým motívom mali byť provokácie

poškodenej alebo vplyv steroidov.
Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd, pri konštatovaní, že okresný súd správne rozhodol o
zamietnutí návrhu odsúdeného L. U., rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.