Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 24, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/52/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319010921
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1319010921.4

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného P. X. pre
prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr.
zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/118/2019 zo
dňa 05.06.2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. mája 2021 pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného P. X., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/118/2019 zo dňa 05.06.2020 bol obžalovaný P.
X. uznaný za vinného z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216
ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 13. marca 2017 v čase od 19:20 hod. do 19:33 hod. z obce Chorvátsky Grob, časť Čierna Voda
od križovatky ulíc Žilinská a Hrudky smerom k obchodnému centru Monar, viedol osobné motorové
vozidlo zn. Mazda CX5, čiernej metalízy, EC: BL-XXX MN, V.: P rok výroby 2013, v hodnote 15.000,-
€, bez súhlasu vlastníka D.. J. I., následne bolo vozidlo dňa 13.03.2017 v čase o 19:33 hod. nájdené
zaparkované v B., na ulici Na L. č. XX, pričom vozidlo bolo vlastníkovi D.. J. I. odcudzené v čase od
17:30 hod. dňa 08.03.2017 do 06:50 hod. dňa 08.03.2017 do 06:05 hod. dňa 09.03.2017,

Za to bol obžalovanému podľa § 216 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zákona
uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a stanovil skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolanie obžalovaný
P. X., pričom odvolanie bolo odôvodnené samostatným písomným podaním prostredníctvom obhajcu
obžalovaného.

V dôvodoch svojho odvolania vyjadruje obžalovaný nesúhlas s argumentami, ktoré pri odôvodňovaní
svojho rozhodnutia použil okresný súd a namieta tvrdenie o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty
prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla. Objektívna stránka trestného činu
podľa § 216 Tr. zákona spočíva v dvoch súbežných konaniach páchateľa, ktoré musia byť kumulatívne
splnené, aby došlo k naplneniu objektívnej stránky tohto trestného činu a to:
- zmocnenie sa cudzieho motorového vozidla;
- prechodné používanie cudzieho motorového vozidla s úmyslom jeho vrátenia vlastníkovi.

Zo skutkovej vety nie je zrejmé kedy, kde a akým spôsobom sa mal obžalovaný zmocniť osobného
motorového vozidla a skutočnosť, že vozidlo bolo vlastníkovi odcudzené v čase od 17.30 hod. dňa
08.03.2017 do 06.50 hod. dňa 09.03.2017 nepreukazuje prvú časť objektívnej stránky trestného činu.

Obžalovaný ďalej pripomína, že k odcudzeniu auta malo podľa obžaloby dôjsť v čase od 17.30 hod.
dňa 08.03.2019 do 06.50 hod. dňa 09.03.2017, čo je nemožné a nejde iba o chybu v písaní, ak sa
takto špecifikovaný skutok nachádza v podanej obžalobe ako aj trestnom rozkaze, ktoré listiny vyhotovili
rozdielne osoby. O to viac sa takto definovaný skutok, resp. skutková veta, pre ktorý bola podaná
obžaloba, nezhoduje so skutkom, za ktorý ho súd uznal vinným.

Je tak evidentné, že podaná obžaloba pre skutok, ktorý sa už len z logického výkladu skutkovej
vety nemohol stať, nie je totožná so skutkom, z ktorého spáchania bol obžalovaný uznaný vinným
napadnutým rozhodnutím

Z podanej obžaloby, napadnutého rozhodnutia, prípravného konania a zabezpečených dôkazov nie je
podľa obžalovaného zrejmé, kedy, kde a akým spôsobom sa mal zmocniť vozidla. Znalec Mjr. Mgr.
Andrej Choma, PhD. počas svojej výpovede pred súdom nevedel jednoznačne uviesť, že zaistená DNA
na stope č. 2 preukázateľne patrí obžalovanému, keď sám uviedol, že ,, pokiaľ ide o stopy označené ako
2.1 a 2.2 bola tu zistená zmes DNA dvoch osôb, pričom nie je možné vylúčiť osoby F. O. a P. X.. Pri stope
č. 2.3 bola DNA zhodná s profilom obžalovaného. Pri stope 2.4 bola zistená DNA zhodná s profilom
obžalovaného a prímes nevhodná na identifikáciu pôvodcu“. Pri všetkých stopách nebolo možné vylúčiť
osoby I., I. a X., čo znamená, že sú tam znaky prítomné od osôb, od ktorých bol zaistený porovnávací
materiál, ale nedá sa individuálne stotožniť. Znalec zároveň nevylúčil sekundárny prenos DNA.

K prechodnému používaniu vozidla obžalovaný uvádza, že táto skutočnosť rovnako nebola vo vzťahu
k nemu preukázaná. Z obsahu vyšetrovacieho spisu a vykonaných svedeckých výpovedí vyplýva, že
obžalovaného usvedčujú výlučne príslušníci polície a to napriek tomu, že podľa ich vlastných tvrdení
sa s obžalovaným nepoznajú a v rámci prípravného konania ani neboli vykonané úkony smerujúce k
stotožneniu obžalovaného svedkami, ktorí ho usvedčujú a to formou rekognície.

Čo sa týka subjektívnej stránky, z konania páchateľa musí vyplývať úmysel používať cudzie motorové
vozidlo po obmedzený čas s úmyslom toto motorové vozidlo vrátiť vlastníkovi, prípadne mu umožniť
dispozíciu nad týmto vozidlom. Tento úmysel obžalovaného používať vozidlo na krátky čas s úmyslom
vrátiť ho vlastníkovi, nie je v obžalobe, či v trestnom rozkaze v skutku, ktorý sa kladie obžalovanému za
vinu, ani len tvrdený a v konaní pred súdom preukázaný.

Vo vzťahu k vypočutým svedkom obžalovaný namieta viaceré ich vyjadrenia. Konkrétne svedok X. C.
uvádza, že ako vodič služobného motorového vozidla stál v tom čase v križovatke, pozeral sa dopredu a
osobu v Mazde CX-5 mal oproti, takže mu videl priamo do tváre. Z údajov o čase východu a západu slnka
však vyplýva, že dňa 13.03.2017 zapadlo slnko o 17.46 hod., teda v čase o 19.20 hod. bola už absolútna
tma bez denného svetla. Nie je teda pravdou, čo tvrdil tento svedok aj vo výpovedi pred súdom, že
vonku bolo vidieť, že bolo svetlo. K týmto tvrdeniam obžalovaný uvádza, že v čase o 19.20 hod. dňa
13.03.2017, kedy podľa oficiálnych zdrojov musela byť vonku už tma a na križovatke stáli oproti sebe
dve motorové vozidlá so zapnutými svetlami, je nad rámec vizuálnych schopností a možnosti svedka
spoznať osobu šoféra oproti stojaceho auta. Potrebné je podľa obžalovaného zdôrazniť aj to, že svedok
obžalovaného osobne nepozná, nikdy sa s ním nestretol.

Z rovnakých dôvodov nie je podľa obžalovaného možné akceptovať výpoveď svedka B. C., ktorý mal
obžalovaného za identických podmienok spoznať za volantom ako vodiča a rovnako s ním nikdy predtým
nedošiel do kontaktu.

Pokiaľ by malo byť usvedčujúcim dôkazom tvrdenia svedka C. v konaní pred súdom, že obžalovaný
prišiel v čase odovzdania dodávky svedkovi C. na osobnom motorovom vozidle zn. Mazda, znovu ide o
nedostatočne zistený skutkový stav, keďže v danom čase bol obžalovaný vlastníkom vozidla Mazda 6
čiernej farby, ŠPZ XBHXXXX, V. P ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy od E. B..

Nakoľko orgány činné v trestnom konaní v štádiu prípravného konania nevykonali rekogníciu, ani
rekonštrukciu, nie je možné bez ďalších pochybnosti tvrdiť, že v svedkovia v aute na nimi uvádzanej

križovatke skutočne videli obžalovaného, najmä s prihliadnutím na svetelné podmienky v danom čase
a mieste a skutočnosť, že obžalovaného osobne nepoznajú a s týmto sa osobne nestretli.

Ak by sa mala akceptovať logika prezentovaná svedkami, príslušníkmi polície a súdu, tak potom každý
človek, ktorého fotografia sa nachádza v informačnom systéme PZ a ktorého fotografiu si svedkovia
pozrú, je páchateľom výlučne nimi tvrdenej trestnej činnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nie je teda preukázaná druhá časť objektívnej stránky trestného činu
podľa § 216 Tr. zákona, že obžalovaný prechodne používal vozidlo, v čase od 19.20 hod. do 19.33 hod.
z obce Chorvátsky Grob, časť Čierna Voda od križovatky ulíc Žilinská a Hrudky smerom k obchodnému
centru Monar.

Ďalšou podstatnou výhradou obžalovaného je námietka nezákonnosti dôkazu o prehliadke tela a
odobratí vzoriek bukálnych výterov sliznice ústnej dutiny a odobratia daktyloskopických odtlačkov. K
vykonaniu tohto dôkazu došlo na podklade už skôr vydaného príkazu na prehliadku tela a obdobné úkony
vyšetrovateľom zo dňa 20.10.2017 so súhlasom prokurátora zo dňa 23.04.2017. Príkaz prokurátora,
prípadne jeho súhlas tak bol vydaný v čase, kedy ešte vyšetrovateľ ani prokurátor nemohli vedieť, či
sa vykonaniu tohto dôkazu obžalovaný podrobí dobrovoľne. Uvedené konanie je nielenže nezákonné,
ale navyše hrubo porušuje prezumpciu neviny obžalovaného, kedy tak poverený vyšetrovateľ ako aj
prokurátor v dôsledku prejudikovanej viny obžalovaného zabezpečili príkaz prokurátora resp. jeho súhlas
s týmto príkazom vyšetrovateľa.

Príkaz podľa § 155 ods. 4 Tr. poriadku možno podľa obžalovaného vydať len ako prostriedok ultima ratio
(t.j. poslednú a krajnú možnosť), čo možno vyvodiť z ustanovenia § 155 ods. 3 Tr. poriadku, ktoré najskôr
vyžaduje odmietnutie obvineného, či podozrivej osoby dobrovoľne strpieť nariadený úkon. Taktiež musí
byť obvinená či podozrivá osoba poučená vyslovene o tom, že ak dobrovoľne výzve nevyhovie, bude
prichádzať do úvahy vydanie príkazu na násilné vykonanie úkonov. Vydaný príkaz policajta so súhlasom
prokuratúra neobsahuje v odôvodnení nič o tom, že by podozrivá osoba bola najskôr bezvýsledne
vyzvaná na dobrovoľne strpenie úkonov a že bola aj riadne poučená v zmysle § 155 ods. 6 Tr. poriadku.
Súhlas prokurátora mal poverený vyšetrovateľ pripravený už v čase, kedy obžalovaného vyzval na
dobrovoľné strpenie úkonov s tým, že inak už má vydaný príkaz so súhlasom prokurátora (tento
obžalovanému doručil), ktorý mu umožní vykonať úkony bez ohľadu na to, či obžalovaný dobrovoľne
strpí alebo nestrpí tieto úkony. Takýto procesný postup je vyslovene nezákonný s tým, že je nutné
bezvýhradne trvať na tom, aby sa najskôr použili miernejšie prostriedky nátlaku a až následne ako
prostriedok ultima ratio vydanie príkazu prokurátorom.

Nakoľko príkaz vyšetrovateľa so súhlasom prokurátora nespĺňa kumulatívne materiálne predpoklady na
jeho vydanie, ako aj formálne predpoklady (najmä nutnosť odôvodnenia príkazu a zlyhanie miernejších
nástrojov nátlaku), je evidentné, že ide o nezákonne získaný a vykonaný dôkaz, na ktorý nemôže a
nesmie súd prihliadať.

V tejto súvislosti Ústavný súd SR už viackrát skonštatoval, že v prípade použitia trestno-procesného
nástroja spôsobilého zasiahnuť do garantovaných práv kohokoľvek, akým je napríklad prehliadka iných
priestorov (alebo akýkoľvek iný príkaz zasahujúci do práva na súkromie), sa požiadavka ochrany
základných práv musí prejaviť aj v štádiu prípravného konania vo vydaní dostatočne odôvodneného
príkazu prokurátora alebo príkazu policajta.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný takto vydaný príkaz policajta so súhlasom prokurátora vyhodnotiť
ako nezákonný a touto nezákonnosťou postihnúť aj dôkazy, ktoré boli na jeho podklade získané, najmä
znalecký posudok KEU PZ Bratislava, odborné stanovisko, či iné s tým súvisiace dôkazy, čo sa však v
konaní, na podklade ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie, nestalo.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti obžalovaný navrhol zrušiť rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava III sp. zn. 46T/118/2019 zo dňa 05.06.2020 postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr.
poriadku a vo vlastnej kompetencii rozhodnúť o oslobodení obžalovaného spod obžaloby..

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovaného v celom rozsahu zotrvala na
dôvodoch podaného odvolania, v ktorom sú detailne rozobraté najdôležitejšie výhrady smerujúce voči

prvostupňovému rozsudku. Okrem nenaplnenia znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu
považuje za dôležité zdôrazniť, že konanie je poznačené nezákonnosťou, jednak pri samotnom ustálení
osoby páchateľa, čo vyplýva z výpovedí svedkov, príslušníkov PZ a takisto je nezákonný postup pri
stotožňovaní osoby, ktorá bola prítomná vo vozidle poškodeného postupom podľa § 155 ods. 4 Tr.
poriadku. Tento postup obhajoba v celom rozsahu namieta s tým, že v rámci prípravného konania bolo
podľa jej názoru jednoznačne porušená prezumpcia neviny. Nie je zrejmé z čoho policajti vychádzajú,
keď charakterizujú osobu obžalovaného ako záujmovú osobu, pričom zo spisu jednoznačne vyplýva, že
sa doposiaľ nedopustil žiadnej trestnej činnosti, vedie riadny život, riadne pracuje a živí sa z legálnych
zdrojov. Vzhľadom na všetky už uvedené argumenty, ktoré sú obsiahnuté v odvolaní a boli prednesené
aj pred odvolacím súdom navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla zamietnuť odvolanie obžalovaného.

Obžalovaný navrhol, aby bol odvolacím súdom oslobodený.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za
predpokladu, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo
na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané,
ak zákon neustanovuje inak.

Plnením revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní
súdom prvého stupňa neboli úplne dôsledne objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné
stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 ods. 1 Tr. poriadku a ktoré súd potreboval aj pre
svoje rozhodnutie. Konkrétne považoval odvolací súd za nevyhnutné opätovne vypočuť znalca z odboru
kriminalistiky, odvetvie biológia a genetická analýza za účelom bližšieho objasnenia procesu získania
stôp, ich predloženia na skúmanie a detailnej analýzy prijatých záverov. Po zohľadnení všetkých zistení,
ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa a tiež z doplneného dokazovania
pred odvolacím súdom, možno konštatovať, že bol vytvorený dostatočný poklad pre prijatie záverov v
otázke viny a trestu.

Napriek rozhodnutiu krajského súdu doplniť postupom podľa § 326 ods. 5 Tr. poriadku dokazovanie, bolo
možné prijať záver, že súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval
podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa
nedopustil žiadnych závažných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo
v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu.

Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto zákonným spôsobom vyhodnotil a následne dospel
k správnym záverom tak v otázke viny, ako aj v otázke právnej kvalifikácie. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 168 ods. 1 Tr. poriadku, nakoľko okresný súd v
potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia, ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia, tu sa súd prvého stupňa správne opiera o výpovede svedkov J. I., X.
C., B. C., M. C., znalca mjr. F.. T. C., PhD., znalecký posudok KEU PZ SR Bratislava, listinné dôkazy
- zápisnicu o prehliadke tela, odborné vyjadrenie, evidenčnú kartu vozidla Mazda CX-5, zápisnicu o
vydaní veci, zápisnicu o ohliadke miesta nálezu, odborné stanovisko KEU, potvrdením o astronomickom
východe a západe slnka.

Obžalovaný P. X. v prípravnom konaní odmietol vypovedať a na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa
necíti byť vinným zo spáchania trestného činu, pre ktorý je obžalovaný.

Odcudzenie osobného motorového vozidla zn. Mazda CX-5, M.: MA-XXX DL spred rodinného domu v
obci Marianka je spoľahlivo preukázané výpoveďou vlastníka D.. J. I., ktorý dňa 09.03.2017 okolo 06.50
hod zistil, že auto sa nenachádza na mieste, na ktoré ho jeho manželka predchádzajúci deň zaparkovala.
Auto sa uzamykalo automaticky, nakoľko bolo vybavené bezkľúčovým systémom. Poškodený a ani jeho
manželka nikomu nedali súhlas na použitie tohto vozidla. Zmiznutie vozidla bolo poškodeným nahlásené
polícii, čo je zrejmé aj z evidenčnej karty vozidla, v ktorej je zachytený údaj o odcudzení vozidla dňom
09.03.2017.

Vozidlo bolo poškodenému políciou vrátené po štyroch mesiacoch, na vozidle bol poškodený zámok,
ktorý bol vymontovaný políciou pri skúmaní akým spôsobom bolo vozidlo odcudzené.

Svedkovia X. C. a B. C. zhodne vo svojich výpovediach potvrdili získanie informácie o tom, že spomenuté
odcudzené vozidlo sa má nachádzať na Čiernej Vode v Chorvátskom Grobe. Z tohto dôvodu bola
zabezpečená akcia v súčinnosti s ďalšími policajnými zložkami. Počas služby videli dodávku bielej farby
s českou ŠPZ a spozorovali aj Mazdu CX5, za volantom ktorej sedel obžalovaný P. X.. Tento bol obidvom
policajtom známy ako záujmová osoba polície. Svedkovia ho poznali z fotografií, videli ho riadne zoči
voči, keď sa ako vodič obzrel doľava a doprava, či môže odbočiť. Podľa svedkov bolo šero, svietili lampy
a tým, že boli blízko, približne na 20 metrov, obžalovaného bezpečne opoznali.

Po nahlásení týchto skutočností do vysielačky chceli vozidlá zastaviť, pričom svedkovia zastavili bielu
dodávku a ďalší kolegovia im ohlásili, že Mazda CX5 unikla smerom na Vajnory, pričom biela dodávka
ich blokovala. Vozidlo zn. Mazda CX5 bolo potom nájdené vo Vajnoroch už bez vodiča.

Počas spomenutej policajnej akcie došli policajti do kontaktu so svedkom M. C., ktorý bol vodičom bielej
dodávky a túto si v daný deň vyzdvihol od obžalovaného v Chorvátskom Grobe na parkovisku pred
Tescom. Obžalovaný po neho prišiel do Pustých Úľan, doviezol ho na Čiernu Vodu. Z parkoviska pred
Tescom už odchádzal svedok sám a neregistroval kedy a ako opustil parkovisko obžalovaný. Po ceste
na Vajnory svedka predbehlo policajné auto, bolo ich viacero. Svedok policajné vozidla riadne pustil,
jedno z nich ho vo Vajnoroch zastavilo a policajti sa ho pýtali na obžalovaného.
Obžalovaný prišiel do Pustých Úľan vyzdvihnúť svedka na čiernej Mazde M. Prevzatie dodávky sa už
odohrávalo večer, bola tma. Svedok nevedel uviesť kam sa odobral obžalovaný na aute, neevidoval ho.

Nález osobného motorového vozidla zn. Mazda CX5 čiernej farby, V.:P na ktorom bolo umiestnené
M. BL-XXXMN, v obci Vajnory, Na Doline 76 dňa 13.03.2017 o 23.00 hod je preukázaný zápisnicou o
obhliadke miesta činu. Vozidlo nebolo uzamknuté, nemalo poškodené dvere ani okná. Pod sedadlom
vodiča bola nájdená vysielačka a v batožinovom priestore sa nachádzala detská autosedačka a tabuľky
s M. MA-XXXDL. Interiér vozidla bol posypaný neznámym korením. Z interiéru vozidla boli technikom
zaistené biologické stopy (volant, riadiaca páka, ručná brzda, kľučka dverí a plastová fľaša na vodu) a
tiež bola zaistená biologická a daktyloskopická stopa in natura (vysielačka).

Z konanej expertízy v odbore kriminalistika, odvetvie biológia a genetická analýza, ktorej závery
prezentoval na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa mjr. F.. T. C., PhD. a na odvolacom súde mjr.
F.. J. B. vyplýva, že z vysielačky nájdenej vo vozidle boli priamo znalcami KEÚ PZ Bratislava zaistené
štyri stery, ktoré boli ďalej skúmané pomocou analýzy DNA. Zo stôp označených ako 2-1 a 2-2 (stery z
vysielačky), boli zistené zmiešané DNA profily. Súčasťou každého z nich boli profily DNA porovnávacích
vzoriek bukálnych výterov označených ako F. O. a P. X.. Pri stope č. 2-3 bola DNA zhodná s profilom
obžalovaného. Pri stope 2-4 bola zistená DNA zhodná s profilom obžalovaného a prímes nevhodná na
identifikáciu pôvodcu.

Stopy zaistené na volante vozidla obsahovali zmiešaný DNA profil a zhoda bola zistená s profilmi
porovnávacích vzoriek bukálnych výterov J. I., P. I. a P. X.. Rovnaký záver vyplynul aj z porovnávania
vzoriek zaistených na riadiacej páke vozidla a ručnej brzde.

V rámci doplnenia dokazovania výsluchom znalca z odboru kriminalistiky, odvetvie biológia a genetická
analýza bola venovaná pozornosť otázkam zaistenia stôp, ich označenia a prenosu, takisto spôsobu
označenia a získavania porovnávacích vzoriek. Situáciu, v ktorej sú rovnakým číslom stopy označené
dva rôzne predmety, v prvom prípade EČV a v druhom prípade vysielačka znalec vysvetlil tým, že
vysielačka bola skúmaná v rámci prípravy odborného vyjadrenia pod číslom 3978 z roku 2017 a značky
v rámci znaleckého posudku s číslom 3977 z roku 2017. K odobratiu stôp znalec uviedol, že v niektorom
prípade sú stopy odobraté priamo technikom, teda ide o stery z predmetov, pričom vatová tyčinka
je uložená v obálke riadne označenej a uzavretej. V niektorých prípadoch je doručený predmet, v
konkrétnej veci išlo o vysielačku a tabuľky s evidenčným číslom, z ktorých si stery odobrali sami.

K možnosti sekundárneho prenosu, pod ktorým znalec rozumie prenos stopy zanechanej na jednom
materiáli na iný materiál, tento v teoretickej rovine nemožno vylúčiť, ale nie je to predmetom znaleckého
skúmania. Na otázku, či je možné pri sekundárnom prenose DNA profilu tento zrealizovať bez toho, aby
sa tam zobrazili aj stopy DNA prenášača, znalec uviedol, že výskyt stopy prenášača závisí od materiálu,
teda konkrétnej telesnej tekutiny, alebo tkaniva, z ktorého je DNA profil získaný. V prípadoch krvnej
vzorky, vzorky spermatu, či slín, v týchto sa nachádza veľké množstvo buniek, čiže kontakt tkaniva
prenášača s takouto tekutinou nemusí zanechať stopy jeho DNA, avšak pri získavaní DNA profilu z tkanív
dotykových stôp, kedy sa analyzuje zvyšok odlúpenej kože, ktorá sa zachytáva na predmete v dôsledku
oteru alebo potenia, je veľmi málo pravdepodobné, že by sa tam nenachádzali aj stopy prenášača. Je
to tým, že v stope zo zvyškov kože je oveľa menej buniek ako v telesných tekutinách.

Z príkazu na prehliadku tela a obdobné úkony zo dňa 20.10.2017 bolo zistené, ž obžalovaný odmietol
dobrovoľne poskytnúť vzorku bukálneho výteru a odobratie daktyloskopických odtlačkov.

Zo zápisnice o prehliadke tela zo dňa 24.10.2017 bolo zistené, že obvinenému bola oznámená potreba
odobratia bukálnych výterov a odobratie daktyloskopických odtlačkov. Obžalovaný a podrobil prehliadke
tela a iných podobných úkonov podľa pokynu vyšetrovateľa PZ.

Na podklade dôkazov vykonaných v posudzovanom prípade, je možné napriek výhradám obhajoby,
ktoré sú obsiahnuté aj v podanom odvolaní, prijať závery okresného súdu o tom, že skutok uvedený
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku sa stal a spáchal ho obžalovaný P. X.. Dokazovaním bolo
preukázané, že vozidla Mazda CX5, čiernej farby V.:P vlastníka D.. J. I. sa neoprávnene zmocnila
neznáma osoba alebo osoby v čase od 17:30 hod. dňa 08.03.2017 do 06:50 hod. 09.03.2017. Na použitie
tohto vozidla nebol žiadnej cudzej osobe udelený súhlas. Rovnako bolo dostatočne preukázané, že
spomenuté vozidlo bolo spozorované v obci Chorvátsky Grob, časť Čierna Voda dňa 13.03.2017 vo
večerných hodinách, pričom už malo zmenené tabuľky s EČV na bratislavské. Svedkovia X. C. a B. C.,
napriek určitým nezrovnalostiam pri vymedzení času ich policajnej akcie a výhľadových možnostiach,
dostatočne presvedčivo vysvetlili, že osobu obžalovaného z vlastnej služobnej činnosti poznajú a
toto tvrdenie je pre súd uveriteľné aj pri zohľadnení faktu, že sa osobne s obžalovaným doposiaľ
nekontaktovali. Vzhľadom na pracovné zaradenie svedkov v odbore kriminálnej polície KR PZ Bratislava,
berúc do úvahy možné zákonné postupy a metódy práce kriminalistov a ich špecializáciu na určitý druh
trestnej činnosti, nie je vylúčené, že môžu pre nich dôležitú osobu poznať len na základe fotografii,
prípadne iných obrazových záznamov. Napriek tomu, že dňa 03.03.2017 v čase o 19.20 už nebolo denné
svetlo, nakoľko slnko v mesiaci marec v Bratislave zapadá v čase od 17.40 hod. do 18.20 hod., nie je
vylúčené rozpoznať tvár vodiča pri umelom osvetlení, najmä ak takéto vozidlo nie je v pohybe a osoba,
ktorá tvár rozpoznáva, sa nachádza vo vozidle, ktoré je kolmo na pozíciu vozidla, v ktorom opoznávaná
osoba sedí na mieste vodiča.

Zhodné usvedčujúce výpovede svedkov X. C. a B. C. sú významným spôsobom podporené najmä
závermi znaleckého posudku z odboru kriminalistiky, ktoré sú v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto
rozhodnutia podrobne uvedené. Vzhľadom k tomu, že sa na volante, riadiacej páke a ručnej brzde našli
stopy DNA profilu obžalovaného a zároveň sa vo vozidle našla vysielačka, z ktorej boli odobraté stopy
obsahujúce DNA profil obžalovaného, nebolo možné prijať iný záver, ako ten, že obžalovaný sa musel v

interiéri tohto vozidla určitú dobu nachádzať a presne neustáleným spôsobom uvedené vozidlo užívať.
Zároveň platí, že nebol dokazovaním zistený žiaden dôvod, aby obžalovaný akokoľvek disponoval s
vozidlom poškodeného, nakoľko poškodený popiera, že by auto poskytol inej osobe. Za významné
pri usvedčení obžalovaného z neoprávnenej dispozície s vozidlom D.. J. I. považuje odvolací súd aj
to, že stopy DNA profilu obžalovaného sa našli na rôznych častiach interiéru vozidla, s ktorými vodič
nevyhnutne prichádza počas jazdy do kontaktu a zároveň na predmete (vysielačka), ktorý bol do vozidla
prinesený. Ako znalec potvrdil, stery z vysielačky odoberali priamo pracovníci KEÚ PZ a bol z nich
izolovaný iba profil DNA obžalovaného a v prípade jednej stope z tohto predmetu aj profil jednej ďalšej
podozrivej osoby.

Krajský súd na podklade podaného odvolania venoval pozornosť aj posúdeniu zákonnosti získania
porovnávacích vzoriek biologického materiálu od obžalovaného. Čo sa týka postupu orgánov činných
v trestnom konaní pri získaní vzorky biologického materiálu od obžalovaného, nebolo možné označiť
tento postup za nezákonný a na jeho základe následne získané dôkazy za nepoužiteľné tak, ako to
v odvolaní navrhol obžalovaný. Podstata výhrad voči procesnému postupu pri získaní porovnávacieho
materiálu od obžalovaného spočíva v tom, že vyšetrovateľ si vopred zabezpečil súhlas prokurátora s
vydaním príkazu podľa § 155 ods. 4 Tr. poriadku bez toho, aby poznal stanovisko obžalovaného k výzve,
ktorá musí vydaniu príkazu predchádzať.

Podľa § 155 ods. 3 Tr. poriadku osoba podozrivá zo spáchania trestného činu a obvinený sú
povinní strpieť odobratie daktyloskopických odtlačkov, ktoré vykoná policajt, a odobratie vzorky na účel
analýzy deoxyribonukleovej kyseliny; pri odbere vzoriek na účel analýzy deoxyribonukleovej kyseliny sa
postupuje podľa osobitného predpisu. V prípade, že podozrivá osoba alebo obvinený po márnej výzve
odmietne dobrovoľne strpieť úkony uvedené v tomto odseku, môžu byť tieto vykonané proti ich vôli na
základe príkazu podľa odseku 4.

Podľa § 155 ods. 4 Tr. poriadku príkaz na prehliadku tela, na odber krvi alebo na iný obdobný úkon vydá
predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho
súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.

Z vyšetrovacieho spisu je možné zistiť, že príkaz podľa § 155 ods. 4 Tr. poriadku bol vydaný dňa
20.10.2017 a súhlas s jeho vydaním prokurátorom udelený dňa 23.10.2017. K odobratiu vzoriek
od obžalovaného došlo podľa zápisnice o prehliadke tela a obdobných úkonoch dňa 24.10.2017. Z
časovej postupnosti jednotlivých úkonov vyšetrovateľa je zrejmé, že na deň 24.10.2017 bol naplánovaný
výsluch obžalovaného a vyšetrovateľ si preto zabezpečil súhlas prokurátora s príkazom podľa §
155 ods. 4 Tr. poriadku pre prípad nesúhlasu obžalovaného s týmito úkonmi. Vyšetrovateľ logicky
mohol rovnako počítať s možnosťou súhlasného ako aj nesúhlasného stanoviska obžalovaného k
tomuto úkonu. V prípade nezabezpečenia súhlasu prokurátora k plánovanému odobratiu biologického
materiálu by pri negatívnom stanovisku obžalovaného došlo k odloženiu tohto úkonu, keďže prokurátor
spravidla nie je prítomný pri vyšetrovacích úkonoch. Z obsahu zápisnice o prehliadke tela vyplýva,
že obžalovanému bolo oznámené, že je potrebné, aby sa podrobil odobratiu bukálnych výterov a
odobratiu daktyloskopických odtlačkov, čo mu bolo oznámené po vykonaní výsluchu. Následne bol
obžalovanému doručený príkaz v zmysle § 155 ods. 4 Tr. poriadku. Zápisnicu o tomto úkone obžalovaný
za prítomnosti svojho obhajcu vlastnoručne podpísal a nevzniesol voči obsahu zápisnice žiadne
námietky, ani nevyslovil dobrovoľný súhlas s odobratím vzoriek.

Čo sa týka požiadavky na riadne odôvodnenie takéhoto príkazu, zákon stanovuje podmienku
odôvodnenia príkazu, pričom podľa názoru odvolacieho súdu postačuje, ak je v odôvodnení okrem
špecifikácie konania a osôb, ktorých sa úkon týka, uvedené, že s odobratím vzoriek nebol daný súhlas
a ide o osobu obvinenú alebo podozrivú z trestného činu. Nevyhnutnosť vykonania odberu vzoriek je
pritom na úvahe vyšetrovateľa, ktorý v rámci vyšetrovania postupuje v súlade s ustanovením § 201 ods.
2, ods. 3 Tr. poriadku v zásade samostatne s cieľom čo najrýchlejšie skutok objasniť a odhaliť páchateľa
trestnej činnosti.

Za nezákonný postup a v dôsledku neho za absolútne nepoužiteľný dôkaz by bolo možné závery
znaleckého posudku považovať iba v prípade, ak by obžalovaný odber odmietol a vyšetrovateľ by k
odberu pristúpil bez vopred vydaného písomného príkazu v zmysle § 155 ods. 4 Tr. poriadku.

Pokiaľ ide preukázanie naplnenia obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu neoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zákona, ani v tomto smere nemal
odvolací súd zákonný dôvod spochybniť závery prvostupňového súdu, nakoľko vykonané dokazovanie
umožňuje prijať záver o naplnení znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu obžalovaným
P. X.

Objektívna stránka žalovaného trestného činu spočíva v tom, že páchateľ sa motorového vozidla zmocní
v úmysle prechodne ho používať. Toto ustanovenie predpokladá, že páchateľ má úmysel používať
motorové vozidlo iba "prechodne", t.j. disponovať ním len relatívne krátky čas. Úmysel páchateľa musí
zahrnúť aj zámer vrátiť vozidlo po prechodnom používaní osobe, ktorej bolo odňaté, alebo jej umožniť,
aby obnovila svoje dispozičné právo nad ním.

Zabezpečené dôkazy tvoria dostatočný podklad pre prijatie záveru, že obžalovaný vozidlo v presne
nezistenom čase (s istotou však v čase od 06.50 hod. dňa 09.03.2017 do 19.33 hod. dňa 13.03.2017)
vozidlo prechodne používal, šoféroval ho a toto vozidlo z vlastného rozhodnutia opustil, keďže bolo
políciou nájdené zaparkované vo Vajnoroch, ulica Na Doline. Vozidlo nebolo v čase nálezu uzamknuté,
bolo bez osádky a namiesto pôvodných EČV malo namontované falzifikáty tabuliek s EČV, ktoré bolo
pridelené inému vozidlu zn. Toyota RAV4 vlastníka J. X.. Súčasne bolo jednoznačne preukázané, že
použitie vozidla obžalovaným bolo neoprávnené, nakoľko naň nemal súhlas vlastníka vozidla, prípadne
držiteľa vozidla. Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty nie je nevyhnutné, aby bol presne vymedzený
čas a spôsob, akým sa vozidlo dostalo do dispozície páchateľa, podstatné je preukázať, že vozidlo bez
oprávnenia po určitú dobu používal a tým, že ho nechal odparkované na voľne dostupnom mieste v
obývanej časti územia, umožnil obnovenie dispozície s vozidlom oprávnenej osobe.

Z hľadiska právneho posúdenia konania obžalovaného P. Puškára krajský súd zdieľa názor okresného
súdu, že došlo k naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu neoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona.

Čo sa týka stanovenia hodnoty vozidla, prvostupňový súd vychádzal z odborného vyjadrenia Autobazár
Cars, s.r.o., Holíčska 36, Bratislava, ktorým bola hodnota vozidla ku dňu skutku t.j. 13.03.2017 bola
stanovená na sumu od 15.000,-€ do 18.500,-€ a uvedená dolná hranica rozpätia bola braná ako hodnota
vozidla.

Okresný súd nepochybil pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady ukladania
trestov (§ 34 Tr. zákona) a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal najmä s kritériami
uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Tr. zákona. Je potrebné súhlasiť so záverom okresného súdu, že u
obžalovaného neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr. zákona. Naopak, správne
bola ustálená jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný viedol
pred spáchaním skutku riadny život.. Vzhľadom na uvedené, bola súdom prvého stupňa konštatovaná
prevaha poľahčujúcich okolností a došlo tak ku zníženiu hornej hranice trestnej sadzby z piatich rokov
na tri roky a osem mesiacov. Trest tak bolo možné obžalovanému ukladať v rozpätí od jedného roku
do troch rokov a osem mesiacov.

Zohľadňujúc vyššie uvedené zákonné ustanovenia uložil okresný súd obžalovanému trest odňatia
slobody vo výmere jeden rok, pričom ide o trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby. Takto zvolená
výmera trestu je podľa krajského súdu primeraná s prihliadnutím na spôsob spáchania činu, jeho
následky, ako aj s prihliadnutím na osobu páchateľa a jeho doterajší život. Vzhľadom k tomu, že
bol obžalovanému uložený najmiernejší trest, aký pripadal do úvahy, nepochabne boli v dostatočnej
miere zohľadnené poľahčujúce okolnosti zistené na strane obžalovaného, predovšetkým jeho doterajšia
bezúhonnosť.

V súlade s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zákona bol obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložený a určená skúšobná doba vo výmere dva roky. Takisto tento výrok
určujúci spôsob výkonu uloženého trestu je potrebné považovať za zákonný, preto sa s ním dovolací
súd stotožnil.

K odvolacej námietke obžalovaného, týkajúcej sa časového vymedzenia v závere skutkovej vety, je
celkom jednoznačné, že ide o zrejmú nesprávnosť v dôsledku duplicitného uvedenia dátumu a času,

hornej hranice časového úseku, v rámci ktorého malo byť vozidlo odcudzené. Tento nedostatok je
odstrániteľný postupom podľa § 174 Tr. poriadku, ktorý bude na základe pokynu nadriadeného súdu
realizovať súd prvého stupňa.

Krajský súd sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa plne stotožňuje a toto rozhodnutie si v celom rozsahu
osvojuje.

Nakoľko neboli krajským súdom zistené žiadne dôvody na zmenu prvostupňového rozsudku, bolo o
odvolaní obžalovaného Juraja Puškára rozhodnuté postupom podľa § 319 Tr. poriadku tak, že jeho
odvolanie bolo ako nedôvodné zamietnuté.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jul 26, 2021. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.