Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/185/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712205078
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6712205078.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu D. E., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom W. D. XXX, J., právne zastúpeného JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom so sídlom Trhová 1,
Zvolen, proti žalovanej I. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. Z. XXX/XX, W., o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného

súdu Zvolen č. k. 15C/83/2012-634 z 13. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto :
Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že
Do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje:
- nábytok v obývacej izbe celodrevený v zostatkovej hodnote 85,- Eur
- jedálenský stôl sklenený obdĺžnikový, chrómové nohy v zostatkovej hodnote 75,-Eur
- sporák zn. Gorenje kombinovaný v zostatkovej hodnote 50,- Eur

hnuteľné veci spolu v hodnote 210,- Eur.

II. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje:
- sporák zn. Gorenje sklokeramický v zostatkovej hodnote 300,- Eur
- kuchynský stôl, 2 kusy skladacie stoličky v zostatkovej hodnote 25,- Eur
- vysávač zn. Zelmer v zostatkovej hodnote 30,- Eur

hnuteľné veci spolu v hodnote 355,- Eur.

III. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje pohľadávku voči I. T., nar. XX. XX. XXXX vo výške 2.032,-
Eur poskytnutú na opravu strechy v rodinnom dome v P. č. XX.

IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu 5.045,90 Eur do 120 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „prvoinštančný súd“, alebo „súd prvej inštancie“,
event. „okresný súd“), rozsudkom zo dňa 13. 02. 2018 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo (ďalej aj
„BSM“) strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nábytok obývacej izby celodrevený
v hodnote 85,- Eur, jedálenský stôl obdĺžnikový sklenený, chrómové nohy v hodnote 75,- Eur, sporák

kombinovaný, elektrická rúra, plynové horáky zn. GORENJE v hodnote 50,- Eur, spolu v hodnote 210,-
Eur. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal sklokeramický sporák zn. GORENJE v hodnote 300,-
Eur, kuchynský stôl, 2 ks stoličky skladacie v hodnote 25,- Eur, vysávač zn. Zelmer v hodnote 30,-Eur, spolu v hodnote 355,- Eur (I. výrok). Žalovanej uložil povinnosť vyplatiť žalobcu na vyrovnanie
podielu na hnuteľných veciach sumou 72,50 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (II. výrok).
Pohľadávku z titulu opravy strechy na dome v P. č. XX vo výške 1.582,- Eur voči I. T., nar. XX. XX.

XXXX prikázal žalobcovi (III. výrok). Žalovanej uložil povinnosť na vyrovnanie podielu z pohľadávky
vzniknutej titulom opravy strechy na dome v P. č. XX vyplatiť žalobcovi sumu 791,- Eur, do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia (IV. výrok). Na vyrovnanie podielu zo splateného úveru Slovenskej
sporiteľni, a. s. (č. 0404137636) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.798,30 Eur, do 30
dní od právoplatnosti rozhodnutia (V. výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, žiadna

zo strán nemá na náhradu trov konania právo (VI. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vyporiadania BSM po
rozvode manželstva tak, že v žalobe vymedzil masu tvoriacu BSM s tým, že okrem hnuteľných vecí
patriacich do spoločného majetku, žiadal zaradiť úver poskytnutý Slovenskou sporiteľňou dňa 26. 08.
2010, investície stavebného charakteru vynaložené na nehnuteľnosť patriacu do výlučného vlastníctva

žalovanej v celkovej výške 1.620,29 Eur, ďalej investície vynaložené na opravu strechy rodinného
domu v P. matky žalovanej, zabudované plastové okná na dome vo W. v rokoch 2006, 2009, 2010,
plávajúcu podlahu na dome vo W., plynovú pec zakúpenú na ústredné kúrenie v roku 2008. Z hnuteľných
vecí žiadal do výlučného vlastníctva prikázať kombinovaný sporák plyn - elektrika značky Gorenje
a chladničku s mrazničkou. Ostatné hnuteľné veci ako aj zostatok úveru navrhol prikázať žalovanej.

Titulom vzájomného vyporiadania žiadal uložiť žalovanej povinnosť vyplatiť ho sumou 9.144,28 Eur v
lehote 15 dní.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. § 136 ods. 2, § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1,
3, § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vyporiadal BSM strán sporu. Z pôvodne uvedených

hnuteľných vecí mal preukázateľný iba sporák Gorenie sklokeramika, sporák Gorenje kombinovaný plyn
- elektrika, nábytok v obývacej izbe, jedálenský stôl, 2 stoličky a vysávať zn. Zelmer. Zostatkovú hodnotu
hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzajú v dome žalovanej, určil pomerom zostatkovej hodnoty uvádzanej
žalobcom a žalovanou, pretože žiadne návrhy na dokazovanie strany sporu nenavrhli. Preto sporák zn.
Gorenje - sklokeramika ustálil v zostatkovej hodnote 300,- Eur (žalobca uvádzal 400,- Eur, žalovaná

200,- Eur), u sporáku Gorenje kombinovaný plyn - elektrika ustálil hodnotu 50,- Eur (žalobca uvádzal
hodnotu 100,- a žalovaná 0,- Eur), nábytok v obývacej izbe ustálil v hodnote 85,- Eur (žalobca uvádzal
150,- Eur, žalovaná 20,- Eur), zostatkovú hodnotu jedálenského stola so 4 stoličkami určil vo výške
75,- Eur (žalobca uvádzal 150,- Eur, žalovaná 0,- Eur), kuchynský stôl a 2 stoličky ohodnotil sumou
25,- Eur (žalobca uvádzal 50,- Eur a žalovaná žiadnu hodnotu), u vysávača zn. Zelmer určil zostatkovú

hodnotu 30,- Eur (žalobca uvádzal 60,- Eur a žalovaná žiadnu hodnotu). Hnuteľné veci rozdelil podľa
vyjadrení strán sporu, pričom žalobca žiadal prikázať do výlučného vlastníctva kombinovaný sporák
zn. Gorenje. Do jeho výlučného vlastníctva prikázal aj nábytok z obývacej izby, jedálenský stôl a 4
stoličky, ktoré veci žalovaná neužíva. Ostatné hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej,
ktorá ich užíva, a to napriek jej vyjadreniu, aby si ich vzal žalobca. Pretože žalovanej boli prikázané

hnuteľné veci v celkovej hodnote 355,- Eur a žalobcovi v hodnote 210,- Eur , na vyrovnanie podielu
na hnuteľných veciach uložil žalovanej povinnosť vyplatiť žalobcovi sumu 72,50 Eur (565,- Eur : 2 =
282,50 Eur, 355,- Eur - 282,50 Eur = 72,50 Eur). Ďalšie hnuteľné veci pôvodne uvádzané žalobcom v
žalobe ako mrazničku zn. Eurotech, sedaciu látkovú súpravu, niektoré elektrospotrebiče nevyporiadal,
nakoľko žalobca netrval na ich zaradení do BSM. Ostatné hnuteľné veci uvádzané žalobcom nezaradil

do masy tvoriacej BSM, pretože žalobca nepreukázal, že tvorili BSM. Žalovaná uvádzala nadobudnutie
hnuteľnýchvecízfinančnýchprostriedkovdarovanýchodjejsestryI.Z.,resp.akovecisestroudarované,
čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami a čestnými prehláseniami (č. l. 426, 493, 496, 526
spisu). Preto žalovaná preukázala, že ich nadobudla z finančných prostriedkov nepatriacich do BSM.
Ďalšou položkou, ktorú žalobca žiadal vyporiadať, bolo pohľadávka vzniknutá pri financovaní opravy

strechy rodinného domu v P. č. XX patriaceho matke žalovanej, pričom sporná bola výška použitých
finančných prostriedkov na opravu strechy. Žalobca predložil iné doklady ako žalovaná preukazujúce
vyplatenie predmetnej opravy strechy od spoločnosti Radoslav Káčer R + R a to faktúru č. 20110
preukazujúcu doplatok sumy 2.434,- Eur (č. l. 187, 188 spisu). Žalovaná uvádzala opravu strechy vo
výške 4.148,60 Eur podľa faktúry č. 097/2010 (č. l. 74, 75 spisu), ktorá bola predložená aj poisťovni

Allianz na vyplatenie poistnej udalosti, a tiež doklad preukazujúci prevzatie zálohy vystavený na matku
žalovanej na sumu 4.600,- Eur zo dňa 02. 09. 2010. Pri rovnakom doklade predloženom žalobcom
od spoločnosti vykonávajúcej opravu strechy bol dátum prevzatia zálohy vo výške 4.600,- Eur zo dňa
02. 08. 2010. V čase, keď došlo k poškodeniu strechy na rodinnom dome v P., čerpali strany sporuúver zo Slovenskej sporiteľne, ktorý napriek pôvodnému účelu, na ktorý mal byť použitý, bol čiastočne
použitý na opravu strechy, čerpaný však bol až 26. 08. 2010, teda 24 dní po vyplatení zálohy v sume
4.600,- Eur podľa dokladu predloženého žalobcom. Obe strany potvrdili, že matka žalovanej I. T. im

v zimných mesiacoch v roku 2010 vrátila sumu 5.000,- Eur poskytnutú na opravu strechy jej domu.
Poistná udalosť bola likvidovaná poisťovňou Allianz, ktorej bola predložená faktúra za opravu strechy
na sumu 4.148,60 Eur. Faktúra predložená žalobcom č. 20110 bola vystavená na meno žalobcu, hoci
išlo o doklad preukazujúci opravu strechy rodinného domu I. T.. Vzhľadom na vyjadrenia majiteľov
spoločnosti Radoslav Káčer R+R a ekonómky okresný súd ustálil, že oprava strechy stála 6.582,- Eur

a považoval ju za investíciu vynaloženú stranami sporu zo spoločných prostriedkov na cudzí majetok.
Odrátal uvedenú sumu 5.000,- Eur vrátenú matkou žalovanej podľa tvrdení oboch strán sporu ešte
počas trvania manželstva, preto ustálil zostatok pohľadávky voči I. T. st. vo výške 1.582 Eur a žalobcu
určil ako preberateľa predmetnej pohľadávky. Žalovanej uložil povinnosť z titulu opravy strechy vyplatiť
žalobcovi polovicu sumy 1. 582,- Eur, ktorá nebola vrátená I. T., t. j. sumu 791,- Eur. Žalobca žiadal
vyporiadať úver poskytnutý Slovenskou sporiteľňou vo výške 10.000,- Eur, čerpaný dňa 26. 08. 2010,

so splatnosťou dňa 25. 08. 2017, ktorý počas sporu splatil. Celková suma, ktorú mali strany sporu
veriteľovi vrátiť bola vo výške 14.755,18 Eur. Do právoplatnosti rozvodu žalobca zaplatil časť úveru vo
výške 2.576,39 Eur, ktorú sumu okresný súd nevyporiadal, pretože bola spotrebovaná počas trvania
manželstva, odrátal ju však z celkovej sumy, ktorú mali zaplatiť veriteľovi a teda k uhradeniu zostávala
suma 12.178,59 Eur a z nej odpočítal sumu použitú na financovanie opravy strechy rodinného domu

v P. vo výške 6.582,- Eur, ktorú vyporiadal samostatne ako protipohľadávku voči F. T.. Nevyporiadaná
suma z úveru bola vo výške 5.596,59 Eur. Nakoľko žalobca celý úver splatil, uložil žalovanej povinnosť
vyplatiť mu na vyrovnanie podielu z úveru sumu 2.798,30 Eur v lehote 30 dní, s prihliadnutím na osobné,
majetkové pomery a zdravotný stav žalovanej. Tvrdenia žalovanej o použití úveru na financovanie
domácnosti partnerky žalobcu neboli preukázané. Žalobcom tvrdené investície do domu žalovanej,

ktoré preukazoval množstvom pokladničných dokladov o zakúpení stavebného materiálu, niektoré
pochádzajúce z obdobia pred uzavretím manželstva so žalovanou, vzhľadom na ich nečitateľnosť a
nepreukazujúc skutočnosť, že boli použité žalobcom z vlastných prostriedkov, resp. že išlo o nákup
stavebného materiálu, zveľadenie alebo rekonštrukciu domu žalovanej, nemal za preukázané, pričom
časť prác na dome žalovanej bola vykonaná ešte pred uzavretím manželstva so žalobcom, niektoré

práce boli realizované v čase, keď strany sporu uzatvárali manželstvo, pričom išlo o výmenu plastových
okien a dverí, ktoré financovala žalovaná z úspor získaných prácou v Nemecku, čo potvrdila aj jej sestra
I. Z.. Výmenu plynovej pece považoval za bežnú údržbu, na ktorej bolo povinnosťou žalobcu sa podieľať
počas manželstva, pričom časť prostriedkov použitých na jej kúpu, si žalovaná požičala a časť mala
z úspor. Výmena plávajúcej podlahy na dome žalovanej bola vykonaná svojpomocne žalobcom ako aj

známym žalovanej, pričom bola financovaná matkou žalovanej, čo preukazovalo aj čestné prehlásenie,
či fotodokumentácia stavebných úprav. Ani jednu z položiek týkajúcich sa investícii do domu žalovanej
nezohľadnil pri vyporiadaní BSM, pretože časť prác bola realizovaná pred uzavretím manželstva a
mnohé práce sa týkali bežnej údržby rodinného domu, v ktorom strany sporu žili počas manželstva,
spoločne hospodárili, preto bolo ich povinnosťou sa spoločne podieľať na výdavkoch súvisiacich s

bežnou údržbou domu. Ohľadne výmeny podlahy, poukázal na čestné prehlásenie matky žalovanej,
ktoré preukázalo, že bola ňou financovaná. Výmena plynovej pece bola nevyhnutnou opravou počas
trvania manželstva, pričom žalovaný nepreukázal, že sa podieľal na jej zakúpení. Žalovaná preukázala
na nevyhnutnosť zakúpenia pece, ako aj finančnú výpomoc na jej zakúpenie od E. Q., či existenciu
vlastných úspor získaných počas prác v Nemecku. Matka žalovanej potvrdila financovanie chodu

domácnosti žalovanej z prostriedkov od jej sestry I. Z. z dôvodu starostlivosti o jej dcéru, preto žalobcom
uvádzané položky titulom investícii nevyporiadal.

4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pričom dospel k záveru, že ani jedna zo strán sporu nebola v

konaní úspešnejšia a preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby jej
boli povolené splátky vo výške 20 Eur mesačne, vzhľadom na povinnosť vyplatiť žalobcu v II., III. a IV.
výroku. Poukázala na svoj zdravotný stav a finančnú situáciu.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.7. Namietal, že konanie má inú vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne
právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov. Po úprave
spoločných hnuteľných vecí a investícii v jeho výlučnom vlastníctve zostali veci v hodnote 100,- Eur a

vo výlučnom vlastníctve žalovanej vo výške 10.976,30 Eur, teda spolu v hodnote 11.076 Eur. Poukázal
na uhradenie časti spoločného úveru počas manželstva vo výške 2.576,59 Eur a zvyšok po rozvode
manželstva vo výške 12.178,41 Eur. Požadoval polovicu z hodnoty spoločných vecí, investícií ako aj
zo spoločného úveru, a to polovicu zo sumy 2.576,59 Eur, tiež zo sumy uhradeného úveru po rozvode
(14.755,18 Eur - 2.576,59 Eur = 12.178,41 Eur, 11.076,-Eur ako hodnota hnuteľných vecí a investícií

+ 2.576,59 Eur = 13.652,59 Eur : 2 = 6.826,29 Eur - 100,- Eur uhradených žalovanou = 6.726,29 Eur
+ 12.178,41 Eur = 18.907,40 Eur). Nesúhlasil s tým, že svedkyňa I. Z. dávala finančné prostriedky na
zakúpenie hnuteľných vecí, ktoré žiadal zaradiť do masy BSM, pričom uvedená svedkyňa sa vyjadrovala
o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanej asi 2x v priebehu roka, pričom podľa neho im peniaze
poskytla z dôvodu ich starostlivosti o jej dcéru, teda za účelom krytia nákladov dcéry. Trval na tom, že
finančné prostriedky použité na opravu strechy domu v P. č. XX boli uhradené z úveru poskytnutého

počas trvania manželstva, pričom investície boli vo výške 7.032,- Eur, ktoré preukázal originálnymi
listinnýmidôkazmi.Popieralvráteniesumy5.000,-Eurmatkoužalovanej,pretožeouvedenejskutočnosti
nemal vedomosť a na pojednávaní len pripustil, že matka žalovanej mohla dať sumu 5.000,- Eur, nedala
im ju spoločne a ani do domácnosti. Tvrdenia o vrátení predmetnej sumy uvádzala žalovaná až s
odstupom času, ako aj tvrdenia o zakúpení hnuteľných vecí tvoriacich BSM jej sestrou. Preto nesprávne

okresný súd započítal v rámci vyporiadania sumu 5.000,- Eur, a ak ju chcel zohľadniť, mal to započítať
v prospech žalovanej a zaviazať ju na vyplatenie polovice z uvedenej sumy, pretože prostriedky boli
vyplatené z úveru. Nesprávne prvoinštančný súd považoval za spotrebovanú časť úveru splateného ním
počas manželstva vo výške 2.576,59 Eur, pretože celá suma úveru bola použitá na opravu strechy domu
matky žalovanej, ako aj investície do domu žalovanej vo W., preto všetky prostriedky z úveru zostali v

majetku žalovanej. Žiadal, aby zo spoločne zaplatených prostriedkov úveru za trvania manželstva ho
žalovaná vyplatila. Nakoľko mu nebol prikázaný žiadny majetok, na ktorý bol úver použitý, považoval
výpočet prvoinštančného súdu v bode 24. rozsudku za nesprávny, keď od výšky úveru 14.755,18 Eur
odrátal sumu 2.576,39 Eur, ktorú nevyporiadal z dôvodu spotrebovania a vychádzal zo sumy úveru
splateného ním po rozvode vo výške 12.178,59 Eur, od ktorej sumy odrátal sumu opravy strachy na

dome matky žalovanej vo výške 6.582,- Eur s tým, že zvyšnú sumu vo výške 5.596,50 Eur vydelil dvomi,
čím dospel k výslednej sume 2.798,30 Eur, ku ktorej zaviazal žalovanú vyplatiť mu z titulu spoločného
úveru.

8.Žalovanávovyjadreníkodvolaniužalobcusúhlasilasozáveromprvoinštančnéhosúduovrátenísumy

5.000,- Eur jej matkou za opravu strechy, ako aj s vyrovnaním pohľadávky.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázal na nepochopenie rozhodnutia žalovanou a
ním uvádzané skutočnosti v odvolaní. Trval na nevyplatení sumy 5.000,- Eur za opravu strechy matkou
žalovanej im obom, pričom na pojednávaní potvrdil, že nemal vedomosť o vyplatení sumy a ak žalovaná

tvrdila vrátenie sumy 5.000,- Eur, tak ich matka dala len jej, pretože on nemal o tom vedomosť. Trval na
použití prostriedkov z úveru na financovanie majetku žalovanej s tým, že investície zostali v jej majetku
a bolo nespravodlivé ich nezohľadnenie, keďže väčšinu úveru splatil po rozvode manželstva. Ďalej sa
pridržiaval podaného odvolania.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami
§ 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a
odvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciepodľaust.§388CSPzmenil,pretoženebolisplnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

11. Súd prvej inštancie vo veci síce riadne zistil skutkový stav, avšak nesprávne ustálil výšku
pohľadávky strán sporu vzniknutú titulom poskytnutia na opravu strechy matky žalovanej. Zostatok
predmetnej pohľadávky prikázal okresný súd žalobcovi, ale nesprávne rozhodol o uložení povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu z pohľadávky sumu 791,- Eur. Následne bol
nesprávny aj výpočet podielu, ktorý každému z manželov titulom BSM patrí.

12. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.13. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

14. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok,
a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

15. Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. § 143

OZ patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorá zo strán sporu tvrdí,
že niektoré zistené veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tvrdí,
že konkrétna vec do vyporiadania nepatrí. Ak svoje tvrdenie nepreukáže a inak je preukázané, že
táto vec za trvania manželstva strán sporu existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju
vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tvrdí, že na spoločný majetok

sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi
strán, a to ani pri určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu jeho vyporiadania.

16. Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho
zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom,

tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov
medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov,
pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú
aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd

prihliadnuťnato,čobolozospoločnéhomajetkuvynaloženénaoddelenýmajetokniektoréhozmanželov
(patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z
dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí
do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a
ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej

peňažnej sumy. O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení
rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný
majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí
celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli
celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške).

Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene
kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné
zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí
nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho
podiel rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp.

čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru), atď. Rozdiel medzi
takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí
byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov.

17. V prejednávanej veci žalobca podal návrh na vyporiadanie BSM po rozvode manželstva dňa 28. 03.

2012. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/66/2011 -
10 zo dňa 19. 05. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 06. 2011.

18. Medzi stranami sporu bol sporný rozsah hnuteľných vecí, pričom odvolací súd z obsahu spisu zistil,
že predmetom vyporiadania sú len tie hnuteľné veci, tak ako to ustálil aj okresný súd, ktorý zároveň

správne zistil ich zostatkovú hodnotu a prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a žalovanej presne
špecifikované hnuteľné veci vo výrokovej, spolu v hodnote 565,- Eur.

19. Pokiaľ ide o rozsah hnuteľných vecí a ich zostatkovú hodnotu, odvolací súd súhlasí s určením
rozsahu hnuteľných vecí tak, ako to učinil súd prvej inštancie, pretože žalobca v tomto smere neuniesol

dôkazné bremeno ohľadne preukázanie, že predmetom vyporiadania majú byť aj ním uvádzané ďalšie
hnuteľné veci. Počas sporu ani v odvolaní neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
len nesúhlasil so záverom okresného súdu, ktorý nemal preukázané, že do BSM strán sporu patria
aj žalobcom uvádzané ďalšie hnuteľné veci. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo obe stranysporu, pričom práve žalovaná okrem svojich tvrdení, listinnými dôkazmi a svedkami preukázala, že
ostatné hnuteľné veci nadobudla finančným alebo ako vecným darom od sestry. Zostatkovú hodnotu
hnuteľných vecí prvoinštančný súd správne a spravodlivo ustálil, vzhľadom na stranami sporu rozdielne

uvádzané zostatkové hodnoty, pričom dôkazy na preukázanie iných zostatkových hodnôt než ustálil
okresný súd ani jedna zo strán sporu nenavrhla (napr. znalecké dokazovanie). Rovnako správne
prvoinštančný súd rozdelil ním určené hnuteľné veci patriace do BSM medzi žalobcu a žalovanú.

20. Pri vyporiadaní spoločnej pohľadávky strán sporu, odvolací súd nesúhlasil so záverom

prvoinštančného súdu ohľadne výšky predmetnej pohľadávky. Jeho pochybenie zistil aj pri vyporiadaní
predmetnej pohľadávky, keď na jednej strane prikázal zostatok pohľadávky voči I. T. žalobcovi (III. výrok)
a následne v IV. výroku (zrejme mylne - poznámka odvolacieho súdu) uložil žalovanej povinnosť vyplatiť
titulom predmetnej pohľadávky žalobcovi sumu 791,- Eur, čo je v rozpore s celkovým vyporiadaním
predmetnej pohľadávky. Pohľadávka voči I. T. st., ktorá predstavovala investície do jej rodinného domu
na opravu strechy, nebola prvoinštančným súdom ustálená v správnej výške. Je pravdou, že strany

sporu uvádzali rozdielnu výšku investícií na opravu strechy rodinného domu v P., pričom odvolací súd
prihliadol na výpoveď svedka S. P. v zápisnici pred OR PZ zo dňa 29. 10. 2013 (č. l. 294 spisu) ohľadne
výšky nákladov na opravu strechy, ktorá bola vo vyššej sume, než ju ustálil súd prvej inštancie, pretože
S. P. uvádzal sumu 8.748,60 Eur, ktorá pozostávala zo zálohy vo výške 4.600,- Eur vyplatenej dňa
02. 09. 2010 a sumy 4.148,60 Eur vyplatenej dňa 16. 09, pričom zároveň poprel vystavenie faktúry č.

2010010 na sumu 7.033,99 Eur (predloženej žalobcom). Nakoľko odvolací súd je viazaný rozsahom
odvolania žalobcu, ktorý uvádzal výšku investícií na opravu strechy v sume 7.032,- Eur, odvolací súd
vychádzal z tejto sumy a nie ako konštatoval prvoinštančný súd. Od tejto sumy odpočítal vrátenú
sumu 5.000,- Eur matkou žalovanej. Vrátenie časti predmetnej pohľadávky matkou žalovanej I. T. st.,
mal odvolací súd preukázané jednak výpoveďou žalovanej, ale podporne aj žalobcom, ktorý vrátenie

uvedenej sumy potvrdil na pojednávaní dňa 04. 10. 2016 (č. l. 505 spisu). Preto uvedená skutočnosť
bola podľa odvolacieho súdu nesporná. Po odpočítaní sumy 5.000,- Eur od sumy 7.032,- Eur bol
zistený zostatok pohľadávky vo výške 2.032,- Eur. Z dôvodu prikázania uvedenej pohľadávky žalobcovi,
bolo potrebné ju zohľadniť pri celkovom finančnom vyporiadaní a polovicu pohľadávky bolo potrebné
zohľadniť v prospech žalovanej.

21. Tvrdenia žalobcu o nesprávnom zohľadnení výšky úveru poskytnutého stranám sporu počas
manželstva Slovenskou sporiteľňou, a. s., ktorý úver nepochybne bol splatený žalobcom sčasti počas
manželstva vo výške 2.576,39 Eur a po rozvode manželstva vo výške 12.178,79 Eur, nepovažoval
odvolací súd za dôvodné, preto nezohľadnil aj sumu splatenú žalobcom počas trvania manželstva.

Odvolací súd dodáva, že predmetom vyporiadania sú spoločné záväzky bývalých manželov ku dňu
zániku manželstva, v danom prípade vo výške 12.178,79 Eur (nie v sume 12.178,59 Eur ako uvádzal
okresnýsúd-poznámkaodvolaciehosúdu).Keďžezostatokpredmetnéhoúveruvovýške12.178,79Eur
bol splatený žalobcom po rozvode manželstva, odvolací súd túto skutočnosť zohľadnil v jeho prospech
pri celkovom finančnom vyporiadaní.

22. Celkovo potom aktíva predstavujú sumu 2.597,- Eur, ktoré tvoria hnuteľné veci v hodnote 565,- Eur
a pohľadávka vo výške 2.032,- Eur. Žalobcovi boli prikázané aktíva v hodnote 2.242,- Eur a žalovanej
v hodnote 355,- Eur.

23. Z takto zistenej hodnoty BSM vo výške 2.597,- Eur potom každému manželovi patrí rovnaký podiel,
t. j. suma 1.298,50 Eur.

24. V konaní bolo správne zistené jedno pasívum a to zostatok úveru voči Slovenskej sporiteľni, a. s. vo
výške12.178,79Eur,ktorýžalobcavyplatilporozvodemanželstva,pretotútosumujepotrebnézohľadniť

v jeho prospech v rámci celkového vyporiadania. S ohľadom na uvedené sa potom o sumu 6.089,395
Eur po zaokrúhlení na sumu 6.089,40 Eur (polovica zo sumy 12.178,79 Eur) znižuje podiel žalovanej.
Podiel žalobcu sa o rovnakú sumu zvyšuje a to na 5.145,90 Eur (6.089,40 - 943,50). Podľa žalobcu mu
žalovaná už zaplatila sumu 100,- Eur, ktorú odvolací súd odrátal zo sumy 5.145,90 Eur a tak dospel k
výslednej sume, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi titulom celkového finančného vyrovnania.

25. Odvolací súd poukazuje na dôkazné bremeno oboch strán sporu, pričom žalovaná nepochybne v
dokazovaní uniesla dôkazné bremeno, či už ohľadne investícií do jej rodinného domu titulom pôžičky
od Q. alebo poskytnutím finančných prostriedkov od jej sestry. Žalobca okrem svojich tvrdení v tomtosmere neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie opaku, resp. na spochybnenie tvrdení žalovanej, a
preto odvolací súd na jeho tvrdenia neprihliadol.

26. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V zásade došlo predovšetkým k zmene vo výške vyrovnacieho
podielu, ktorý je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v sume 5.045,90 Eur a to do 120 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Uvedenú lehotu odvolací súd považoval za spravodlivú z hľadiska záujmu
žalobcu, ale aj s prihliadnutím na majetkové pomery žalovanej, ktorej jediným príjmom je invalidný

dôchodok. Povoliť žalovanej splátky sumy na finančné vyrovnanie žalobcu by bolo v jeho neprospech
a to aj vzhľadom na dobu zániku BSM a rozhodnutie súdu.

27. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods.
2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo. V
zásade v uvedenom konaní o vyporiadanie BSM boli obe strany sporu úspešné len čiastočne. Strany

sporusanezhodlivspôsobevyporiadaniamasyBSM,tedaanivovýškevyplateniavyrovnaciehopodielu
žalobcu. Odvolací súd preto konštatoval len čiastočný úspech strán sporu a vzhľadom na charakter a
predmet sporu - vyporiadanie BSM rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania právo.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).