Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. máj 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119213867
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119213867.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu L. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom
X.X,XXXXXQ.,právnezastúpenýJUDr.IgorŠafranko,advokát,sosídlomSovietskychhrdinov163/66,
Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35792752, právne zastúpený Advokátka kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, Bratislava, IČO: 47233516, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11Csp/186/2019 - 61 zo dňa
29.01.2020 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. tak, že určuje, že zmluvná podmienka - poplatok
za poskytnutie úveru 78,- Eur, uvedená v bode 6. Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500116749 zo dňa
28.05.2015, uzatvorenej medzi účastníkmi konania, je neprijateľná.

Vo zvyšku napadnutej časti, t.j. vo výroku V. m e n í rozsudok tak, že žalobcovi p r i z n á v a nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému s
tým,žeovýškenáhradyprvoinštančnéhoiodvolaciehokonaniarozhodnesúd 1.inštanciesamostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 701,82
Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 18.9.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, II. Žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ohľadom poplatku za poskytnutie úveru
zamietol, III. Určil, že zmluvná podmienka uvedená v článku I. bod 7.1 Dohody o poskytovaní služieb č.
XXXXXXXXXX zo dňa 28.5.2015 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.5.2015

uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody
zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,54 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu
poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácaťˇ túto odplatu v pravidelných mesačných
splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi“ je neprijateľná, IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania za konanie o zaplatenie 701,82 Eur v rozsahu 100%. V. Napokon vyslovil, že strany nemajú
nárok na náhradu trov konania za konanie o určenie o neprijateľnej zmluvnej podmienky.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5,
§ 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1, 2, § 46 ods. 2 a § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ust. § 1 ods.
2, § 2 písm. a/ a b/, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úverochv znení účinnom v čase uzavretia zmluvy od 01.04.2015 do 29.09.2015. Zároveň ust. § 451 ods. 1, 2, §
456, § 517 ods. 1, 2 a § 563 Občianskeho zákonníka, a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z.z., a napokon ust. § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 28.05.2015uzavreli strany
formulárovú zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500116749 a to tým spôsobom, že najprv žalobca
dňa 26.5.2015 podpísal príslušný formulár s vyplnením údajov pod bodom 5 „údaje o požadovanom
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“, ktorý obsahoval tieto náležitosti: poskytnutá čiastka úveru

- 780,- Eur; predpokladaná mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb 42,54
Eur; mesačná splátka vrátane úrokov 24,43 Eur; splatnosť úveru - 42; celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť - 1104,06 Eur; predpokladaná RPMN za úver 25,40%; ročná úroková sadza 17,39%;
priemerná RPMN 37,67% a poplatok za poskytnutie úveru 78,- Eur.

4. Žalovaný ako veriteľ formulár zmluvy podpísal až neskôr - 28.5.2015, pričom vyplnil údaje uvedené

pod bodom 6 „údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“, ktorý obsahuje totožné
údaje spotrebiteľského úveru ako v bode 5 okrem RPMN, ktorá je uvedená v tejto časti vo výške 25,16%.

5. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že je nesporné, že zmluvu o revolvingovom úvere vrátane
dohody o poskytovaní služieb je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho

zákonníka.

6. Povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
musia byť uvedené v zmluve, čo znamená, že musia byť výsledkom zmluvného konsenzu oboch jej
účastníkov a to odhliadnuc od toho, že zmluva nemusí tvoriť jeden dokument, ale pokiaľ niektoré

náležitosti zmluvy boli uvedené v tzv. oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré však nebolo podpísané
žalobcom a na ktoré písomne nereagoval akceptáciou tohto návrhu, pričom v zmluve ani nie je odkaz
na spomínané oznámenie ako súčasť zmluvy, nie je možné prijať záver, že zákonná požiadavka
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujúca či už splatnosť mesačnej
splátky alebo termín konečnej splatnosti úveru bola zachovaná spomínaným oznámením. Písomná

forma zmluvy vrátane spomínaných povinných zákonných náležitostí musí byť dodržaná aj v procese
kontraktácie týchto jednotlivých náležitostí zmluvy. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je
ani zmienka o splatnosti mesačnej splátky a o termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ tieto náležitosti
žalovaný uviedol v ďalšom dokumente, teda v spomínanom oznámení, bolo potrebné, aby žalobca
tento nový návrh žalovaného ohľadom týchto náležitostí písomne akceptoval. Musí byť totiž dodržaný

procesuzatváraniazmlúvpodľa§43anasl.Občianskehozákonníka.Súdprvejinštancievtejtosúvislosti
poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/15, ktorý vo svojom odôvodnení uviedol, že
zmluvu môžu tvoriť viaceré listiny, ale v samotnej zmluve musí byť jasný odkaz na konkrétny dokument
tvoriaci súčasť zmluvy, ktorý navyše musí byť odovzdaný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy. Aj
keď teda žalovaný spomína oznámenie veriteľa, súdu prvej inštancie bolo z jeho činnosti známe, že

spomínané oznámenie sa vyhotovuje až v deň podpísania zmluvy žalovaným, teda neskôr ako zmluvu
podpíše klient a preto logicky nemôže byť tento dokument odovzdaný klientovi pred uzavretím zmluvy.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že písomná akceptácia žalobcu vo vzťahu k termínu mesačnej
splátky a termínu konečnej splatnosti úveru chýba a preto nedošlo k písomnej dohode strán o týchto

náležitostiach zmluvy.

8. Podobne súd prvej inštancie dospel k záveru o chýbajúcom zmluvnom konseze ohľadom ďalšej
povinnej náležitosti zmluvy a to výšky RPMN. Je nepochybné, že ide o údaj, ktorý sa vypočítava podľa
príslušného vzorca nachádzajúceho sa v prílohe zákona č. 129/2010 Z.z., ale nič to nemení na tom,

že tento údaj je obligatórnou náležitosťou zmluvy a teda aj vo vzťahu k nej sa musí dosiahnuť zmluvný
konsenzus podľa pravidiel už spomínanej kontraktácie. V žiadosti o úver žalobca uviedol určitú výšku
RPMN a keďže v reakcii žalovaného na tento jeho návrh na uzavretie zmluvy bola iná výška RPMN, s
poukazom na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo potrebné, aby tento návrh písomne akceptoval
aj žalobca, k čomu však nedošlo. Navyše však tak ako to jasne vyplýva z § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného

zákona, ale tiež smernice 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (článku 10 ods.
2 písm. g/) nepostačuje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť len výšku RPMN, ale musia sa uviesť
aj predpoklady, ktoré boli použité pre jej výpočet. V zmluve nepochybne predpoklady chýbajú. Nie je
pritom dôležité, že sú uvedené v rámci zmluvy ako iné povinné náležitosti (napr. výška úveru, výškamesačnej splátky, počet splátok), pretože sú inou povinnou náležitosťou a preto musia byť v zmluve
uvedené, avšak zároveň musí sa v zmluve uviesť aj to, z ktorých predpokladov sa RPMN vypočítalo,
aby spotrebiteľ mal jasno, čo bolo pre výpočet výšky RPMN smerodajné.

9. Napokon, a to je nesporné, v zmluve chýba odplata, ktorá práve bola do zákona č. 129/2010 Z.z.
zavedená novelou účinnou od 1.4.2015 a je uvedená v § 9 ods. 2 písm. j/. Ide o odplatu, ktorá sa určuje
v zmysle § 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

10. Súd prvej inštancie nesúhlasil s tým, že by v zmluve chýbali ďalšie náležitosti, tie, na ktoré naviac
žalobca poukázal v žalobe, ale vzhľadom na právny záver vyplývajúci z názoru o chýbajúcich iných
náležitostiach zmluvy nepovažoval za potrebné sa nimi bližšie zaoberať. Zároveň uviedol, že možno
súhlasiť so žalobcom, že sa javí, že v zmluve bola uvedená podstatne nižšia výška RPMN, ako bola
v skutočnosti. Preto zo zákona nastala fikcia o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru s poukazom na
ust. § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca argumentoval aj fikciou o bezúročnosti a

bez poplatkovosti úveru v zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaný síce vo vyjadrení
tvrdil, že zisťoval údaje o bonite žalobcu, ale opäť svoje tvrdenie nepreukázal, keďže hodnotenie dlžníka
nepredložil. Neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tohto svojho tvrdenia, nepreukázal, že by zisťoval
príjmy, výdavky, rodinný stav žalobcu a že by si ich overoval a preto aj z toho dôvodu nastala fikcia o
bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru.

11. Nárok žalobcu posúdil súd prvej inštancie podľa ust. § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a
konštatoval, že žalobca má vrátiť žalovanému len sumu reálne poskytnutého úveru t.j. 702,- Eur (keďže
do výšky úveru žalovaný započítal hneď poplatok za poskytnutie úveru 78,- Eur) a keďže zaplatil mu až
1.403,82 Eur, žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil plnením bez právneho dôvodu vo výške

701,82 Eur. Súd prvej inštancie preto žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel vrátane
úrokov z omeškania, ktoré priznal od nasledujúceho dňa po doručení žaloby žalovanému s poukazom
na § 563 Občianskeho zákonníka. Úroky z omeškania boli priznané podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka.

12. V žalobe o vyslovenie neprijateľnostnej zmluvnej podmienky ohľadom Dohody súd prvej inštancie
uviedol, že vzhľadom na výpoveď žalobcu, z ktorej vyplýva že Dohodu musel podpísať a predovšetkým
vzhľadom na skutočnosť, že celý text dohody bol vopred pripravený a dopisovali sa len osobné
údaje žalobcu, vedie k záveru o tom, že dohoda nebola individuálne dojednaná. Dôkazné bremeno
o preukázanie opaku bolo na žalovanom (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), žalovaný však opak

nepreukázal, keďže tvrdenie o dobrovoľnosti dohody v jej texte vzhľadom na výpoveď žalobcu nebolo
preukázané.

13. Ako vyplýva z tohto ustanovenia, zo súdnej kontroly nie je vylúčená cena ako odplata za službu,
vylúčená je len primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie

(napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-26/13 zo dňa 30.4.2014 bod. 54). V tejto súvislosti poukázal súd
prvej inštancie na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-143/13 zo dňa 26.2.2015 body 55,56. Keďže uvedená
dohoda nie je vylúčená zo súdneho prieskumu neprijateľnosti zmluvnej podmienky súd prvej inštancie
sa zaoberal tým, či vytýkané ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechžalobcuakospotrebiteľa.Vtejtosúvislostisúdprvejinštanciekonštatoval,

že hrubá nerovnováha v právach a v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je nepochybná, keďže
spotrebiteľa má platiť za služby o ktoré nemá záujem, alebo ktoré sa nerealizujú a navyše aj vtedy, ak by
saúverpredčasnezosplatnil,atovšetkozacenuvyššiuakojereálneposkytnutýúver.Pretonepochybne
žalovaná zmluvná podmienka v súvislosti s Dohodou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a
teda je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

14. Iný záver súd prvej inštancie prijal vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru, ktorý nepovažuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, aj keď možno súhlasiť, že nebol individuálne dojednaný, keďže
tento poplatok je súčasťou predtlačeného formuláru obsah ktorého žalobca ako spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť. Na druhej strane je však zrozumiteľný a určitý a jasne z jeho označenia vyplýva,

že protiplnením je poskytnutie úveru. Právna úprava pritom nevylučuje, aby účastníci úverovej zmluvy
si nemohli dohodnúť ako odplatu za poskytnutie úveru okrem úroku aj jednorazový poplatok. Ten
je dostatočne transparentný, je uvedený medzi údajmi o žiadanom aj schválenom úvere a preto
žalobca bol dostatočne zrozumiteľne uzrozumený s tým, že okrem dohodnutého úroku má zaplatiťaj tento poplatok, čo napokon aj potvrdil vo svojej výpovedi. V tejto súvislosti súd prvej inštancie dal
do pozornosti pripomienky Európskej komisie v konaní vedenom na Súdnom dvore EÚ z 3.2.2014,
ktoré boli spracované v rámci prejudiciálneho konania na základe návrhu Krajského súdu v Prešove v

spore C. V. proti spoločnosti Provident Financial s.r.o. Európska komisia sa zaoberala posúdením tzv.
administratívneho poplatku v zmluve o spotrebiteľskom úvere a ako vyplýva z bodu 6 jej záveru smernica
93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka určujúca výšku administratívneho
poplatku sa môže považovať za jasnú a zrozumiteľnú vtedy, ak je jasná a zrozumiteľná z formálneho
a gramatického hľadiska a umožňuje spotrebiteľovi posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré pre neho z

danej zmluvnej podmienky vyplývajú. Súd prvej inštancie rozhodne nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že
zrozumiteľná je len odplata za úver vyjadrená ročným úrokom a že zo strany žalovaného ide o nekalú
obchodnú praktiku, ak dohodol úrok aj poplatok za poskytnutie úveru. Pre súd prvej inštancie je takáto
úvaha nepochopiteľná, smerujúca k absurdite. Odplatu za úver tvoria predovšetkým úroky, ale môžu
ňou byť aj rôzne poplatky, vrátane poplatku za poskytnutie úveru, ktorý je bežne používaný veriteľmi tak
nebankovými spoločnosťami, ako aj bankami. Poplatok je však jednorazový na rozdiel od úroku, ktorý

sa stanovuje ročnou úrokovou sadzbou a premieta sa do dohodnutej spravidla mesačnej splátky. Je
nepochopiteľná argumentácia žalobcu, že sa tým vyvoláva pochybnosť o skutočnej úrokovej sadzbe a
skutočnej výške RPMN. Pre nikoho by takáto pochybnosť nemala byť dôvodná, je len umelo vytváraná
žalobcom a rozhodne neovplyvňuje výšku RPMN, keďže pri jeho výpočte sa zohľadňuje aj poplatok
za poskytnutie úveru, ktorý spadá do celkových nákladov spotrebiteľa podľa § 2 písm. g/ zákona č.

129/2010 Z.z. Podľa tohto ustanovenia jasne do celkových nákladov spotrebiteľa patria aj poplatky
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere. RPMN sa pritom
počíta práve z týchto celkových nákladov (§ 2 písm. i/). Je zjavná snaha žalobcu vyvolať dojem, že
pri úverovej zmluve je možné si dohodnúť len úrok, ale aj zákonodarca má nepochybne iný názor, čo
je zrejmé aj z už spomínaného § 2 písm. g/. Napokon aj v § 499 Obchodného zákonníka sa používa

termín „odplata a nie úrok“. Konkrétne podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku
veriteľaposkytnúťnapožiadaniepeňažnéprostriedkymožnodojednaťodplatu,akposkytovanieúveruje
predmetom podnikania veriteľa. Súd prvej inštancie konštatoval, že logický záver o akceptáciu poplatku
za poskytnutie úveru, ktorý je bežne používaný, možno vyvodiť aj zo skutočností, že zákonodarca
zakázal len poplatky len za správu a vedenie úverového účtu novelou zákona č. 129/2010 Z.z. účinnou

od 10.6.2013 a teda zjavne poplatok za poskytnutie úveru nepovažoval za problematický, inak by ho
nepochybne zakázal tiež.

15. Ak je niečo upravené zákonom (ako je poplatok vo forme odplaty), potom nemôže predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navyše však, ako súd uviedol, poplatok za poskytnutie úveru tvorí

hlavný predmet plnenia úverovej zmluvy, je vyjadrený v zmluve transparentne, zrozumiteľne a aj preto
je vylúčený z prieskumu neprijateľnosti zo zákona.

16. Zároveň súd prvej inštancie vyslovil názor, že nesúhlasí s názorom, ktorý sa preberá z rozhodnutia
Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe AZ 17 U 192/2010 z 3.5.2011.

17. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1
CSP. V žalobe boli uplatnené dva druhy nárokov. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom
v tejto časti bol žalobca v celom rozsahu úspešný a preto súd mu priznal nárok na plnú náhradu
trov konania. Ďalšie nároky sa týkali vyslovenia neprijateľných zmluvných podmienok, avšak v tomto

konaní každá zo strán mala len polovičný úspech a preto nárok na náhradu trov konania o neprijateľné
zmluvné podmienky im nevznikol. Na záver súd prvej inštancie konštatoval, že o výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

18. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca, a to proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie
žalobou o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky ohľadom poplatku za poskytnutie úveru zamietol,
a v súvisiacom výroku V. o náhrade trov konania. Žalobca poukázal na odôvodnenie rozsudku v
napadnutej časti, a to bod 70-74 odôvodnenia rozsudku. Na rozdiel od súdu prvej inštancie nepovažuje
sporný poplatok za zrozumiteľný, určitý a jasný. Pokiaľ súd prvej inštancie argumentuje tým, že ide o

poplatok v zmysle právnej úpravy, tak žalobca poukázal na tú skutočnosť, že neprijateľnosť zmluvnej
podmienky nie je daná tým, že by ju zákon nepripúšťal alebo zakazoval, naopak s drvivou väčšinou
zmluvných podmienok, neprijateľnosťou, ktorých sa súdy zaoberajú zákon počíta, ale jej neprijateľnosť
vyplýva z ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne konštatuje, že predmetnázmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, ale mylne sa domnieva, že je určitá a jasná. Ak sa
súd prvej inštancie odvoláva na aprobovanie predmetnej zmluvnej podmienky zákonom tak mu uniká,
že podľa ust. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., môže byť odplata a

teda aj poplatok vyjadrený len v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za
rok. Poplatok v predmetnej zmluve nie je vyjadrený v percentách v zmysle nariadenia č. 87/1995 Z.z. a
percentá uvedené v zmluve nevyjadrujú celú odplatu, ale len jej časť. Poskytovanie úverov patrí medzi
hlavný predmet činnosti žalovaného. Aký je účel delenia platby za poskytnutie úveru na úrok a poplatok,
čo si má žalobca predstaviť pod pojmom úver, vo vzťahu k úroku za úver vyjadrený v percentách

a v poplatku za úver vyjadrený pevnou sumou. Má pojem úver aj pri úroku aj pri poplatku rovnaký
alebo rozdielny obsah, alebo ide len o nekalú obchodnú praktiku ako optický znížiť percentuálne ročné
vyjadrenie ceny úveru. Nakoľko je vyjadrenie ceny úveru v časti poplatku za poskytnutie úveru neurčité
a nezrozumiteľné, nedá sa ani jednoznačne určiť, či má byť tento poplatok považovaný za súčasť ceny
úveru alebo ide o vedľajšie dojednanie. Zrozumiteľná je len odplata za poskytnutie úveru vyjadrená
percentuálne podľa požiadavok nariadenia. Žalobca zároveň poukázal na to, že o rovnakých veciach

má byť rozhodnuté rovnako. V niektorých rozhodnutiach Okresného súdu v Prešove a Krajského súdu
Prešov,bolapredmetnázmluvnápodmienkavyhlásenázaneprijateľnú.Ideotúistúzmluvnúpodmienku,
toho istého dodávateľa pri obdobnom skutkovom stave. Ide o rozhodnutia Krajského súdu Prešov
sp.zn. 2Co/53/2019, 7Co/36/2019, 13Co/70/2019, 15Co/67/2017, 21Co/111/2017, 22Co/47/2019 a
25Co/22/2018. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.

18Co/109/2011 z 21.11.2012, z ktorého citoval. Preto navrhol v napadnutých výrokoch rozsudok zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. K odvolaniu žalobcu v napadnutej časti sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu,
že poplatok je nezrozumiteľný, neurčitý a nejasný. Poukázal na to, že ochrana spotrebiteľa je založená

na ochrane „priemerného spotrebiteľa“. Priemerný spotrebiteľ je definovaný ako osoba, ktorá je v
primeranom rozsahu rozhľadená, informovaná a obozretná. Nedostatok zodpovednosti, respektíve
ľahostajnosť spotrebiteľa vo vzťahu k obsahu svojich práv a povinností, nemôže založiť neplatnosť
právneho úkonu a znemožniť uskutočniť plnenie, na ktoré má druhá zmluvná strana legitímny nárok.
Ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá. Poplatok za poskytnutie úveru je štandardne vyžadovaný

subjektmi na finančnom trhu. Žalobca bol o danom poplatku riadne informovaný a súhlasil s ním v čase
podania žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru žalovanému. Ak by s ním v danom čase nesúhlasil,
nepožadoval by od žalovaného poskytnutie predmetného úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je
úverová zmluva, ktorá je ako zmluvný typ upravená v zákone č. 513/1991 Zb., teda v Obchodnom
zákonníku v platnom znení. S ohľadom na skutočnosť, kedy zmluvnou stranou na strane dlžníka je

spotrebiteľ aplikujú sa na zmluvu ustanovenia upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy, teda zákon č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, a ust. § 53
a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou
súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov, pričom tento fakt bol a je zohľadnený aj
príslušnou právnou úpravou. Už zákon č. 258/2001 Z.z. definoval v § 2 písm. e/ poplatok ako akúkoľvek

platbu, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Zákon č. 129/2010 Z.z. legálnu definíciu poplatku nemá, no vo viacerých ustanoveniach hovorí o
poplatku/och, pričom z tejto úpravy je zrejmé, že pod uvedeným pojmom sa má na mysli iná platba
ako je úrok. S účinnosťou od 10.06.2013 bola vykonaná zmena právnej úpravy poplatkov v zákone č.
129/2010 Z.z., kedy podľa nanovo prijatého ustanovenia § 9 ods. 5 veriteľovi sa zakazuje požadovať od

spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu
spotrebiteľského úveru alebo účtu, alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver, a
ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia
spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí ak ide o účet poľa § 708 a § 715
Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového

vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Zámer pre prijatie uvedenej
úpravybolvdôvodovejsprávekzákonuč.132/2013Z.z.vyjadrenýtak:žecieľomustanoveniajezakázať
veriteľom požadovať od spotrebiteľov poplatky alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo
správu úveru alebo účtu, na ktorom je úver vedený, a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou
úverového vzťahu. Zákon v otázke poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom teda zaviedol

výslovnú úpravu toho, aké poplatky pri spotrebiteľskom úvere sú ex lege zakázané. Z prijatej úpravy
vyplýva, že zákonodarca nepovažoval poplatok za poskytnutie úveru za problematický a neprípustný. Na
základeuvedenéhožalovanýtvrdí,žepoplatokzaposkytnutieúverujeprípustnýadovolený.Ideoplatbu
za takú činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa, a to získanie peňažných prostriedkov. Platba (poplatok,odmena) za činnosť, ktorá je v záujem oboch účastníkov úverového vzťahu je slovenskému právnemu
poriadku neznáma. Ustanovenie § 499 Obchodného zákonníka upravuje dohodu o provízií za záväzok
veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky. Žalovaný tvrdí, že poplatok za poskytnutie úveru nie

je platený za niečo, čo by nebolo v záujme klienta. Použiteľnosti uvedeného zjednocujúceho stanoviska
Českého Najvyššieho súdu vo veci sp.zn. Cpjn203/2013 vedie žalovaného nielen blízka právna tradícia
a podobnosť právnej úpravy, ale aj fakt, kedy tam riešená otázka dovodila prípustnosť takých poplatkov,
ktoré sú u nás zo zákona zakázané. Poskytnutie úveru je činnosťou, ktorá sa realizuje na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a je aj v záujme spotrebiteľa. O jeho platení a výške spotrebiteľ z uvedenej

zmluvy vedel. Poplatok za poskytnutie úveru je v zmluve o úvere uvedený transparentným spôsobom,
ktorý vyplýva z jeho jednoznačného označenia. Rovnako je zreteľa aj uvedená výška poplatku.

20. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo doručené žalobcovi prostredníctvom jeho právneho
zástupcu. Ďalšie vyjadrenie do spisu predložené nebolo.

21. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti, t.j. vo výroku II. a v súvisiacom výroku V., v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a
nasledujúcich CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým,
že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v
Prešove dňa 06.05.2021 a zistil, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti je dôvodné.

22. Tak, ako to vyplýva z obsahu odvolania, žalobca odvolaním napadol len rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo výroku II. a V., vo zvyšku rozsudok nenapadol. Žalovaný proti rozsudku odvolanie nepodal.
Preto vo výroku I., III., IV. rozsudok odvolacím súdom preskúmavaný nebol, ako taký v tejto časti
nadobudol právoplatnosť.

23. Z obsahu zmluvy i odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že sa žalobca okrem iného
domáhal vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky - poplatku za poskytnutie úveru vo výške 78,-
Eur,ktorájeuvedenávbode6predmetnejzmluvyorevolvingovomúvere.Žalobuoneprijateľnézmluvné
podmienky odôvodnil tým, že v bode 6 zmluvy bol uvedený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 78,-

Eur, hoci žalovaný reálne žiadne plnenie žalobcovi za neho neposkytol. Nebol dohodnutý individuálne,
zo zmluvy nevyplývalo aké plnenie a na aký účel išlo. Úrok aj poplatok za poskytnutie úveru sú formou
odplaty a preto je nepochybné, aká je v skutočnosti ročná úroková sadzba. Ide preto o nekalú obchodnú
praktiku, ako opticky znížiť percentuálne ročné vyjadrenie ceny úveru. Žalovaný už pred súdom prvej
inštancie uviedol, že tieto poplatky sú bežnou obchodnou praxou a počítal s nimi aj zákon č. 258/2001

Z.z. v § 2 písm. e/. Je pritom z jeho označenia nepochybné za čo sa uhrádza - za získanie peňažných
prostriedkov.

24. Súd prvej inštancie správne zistil, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 28.05.2015 je
spotrebiteľskou zmluvou. Uvedená skutočnosť nebola spornou. Z výsledkov vykonaného dokazovania

vyplýva, že dňa 28.05.2015 uzavreli strany sporu formulárovú Zmluvu o revolvingovom úvere č.
8500116749 a to tým spôsobom, že najprv žalobca dňa 26.5.2015 podpísal príslušný formulár s
vyplnením údajov pod bodom 5 „údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“,
ktorý obsahoval tieto náležitosti: poskytnutá čiastka úveru - 780,- Eur; predpokladaná mesačná splátka
spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb 42,54 Eur; mesačná splátka vrátane úrokov 24,43

Eur; splatnosť úveru - 42; celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť - 1104,06 Eur; predpokladaná
RPMN za úver 25,40%; ročná úroková sadza 17,39%; priemerná RPMN 37,67% a poplatok za
poskytnutie úveru 78,- Eur.

25. Žalovaný ako veriteľ formulár zmluvy podpísal až neskôr - 28.5.2015, pričom vyplnil údaje uvedené

pod bodom 6 „údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“, ktorý obsahuje totožné
údaje spotrebiteľského úveru ako v bode 5 okrem RPMN, ktorá je uvedená v tejto časti vo výške 25,16%.

26. Súd prvej inštancie prijal iný záver vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru, ktorý nepovažoval
za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj keď súhlasil s tým, že nebol individuálne dojednaný, keďže tento

poplatok je súčasťou predtlačeného formulára, obsah ktorého žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť. Podľa názoru súdu prvej inštancie je však zrozumiteľný a určitý a jasne z jeho označenia
vyplýva, že protiplnením je poskytnutie úveru. Zároveň konštatoval, že právna úprava nevylučuje,
aby účastníci úverovej zmluvy si nemohli dohodnúť ako odplatu za poskytnutie úveru okrem úroku ajjednorazový poplatok. Súd prvej inštancie rozhodne nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že zrozumiteľná je
len odplata za úver vyjadrená ročným úrokom, a že zo strany žalovaného ide o nekalú obchodnú praktik,
akdohodolúrokajpoplatokzaposkytnutieúveru.Presúdprvejinštanciebolatátoúvahanepochopiteľná

smerujúca k absurdite. Odplatu za úver podľa názoru súdu prvej inštancie tvoria predovšetkým úroky,
ale môžu ňou byť aj rôzne poplatky vrátane poplatku za poskytnutie úveru, ktorý je bežne používaný
veriteľmi tak nebankovými spoločnosťami ako aj bankami. Pre súd prvej inštancie bola nepochopiteľná
aj argumentácia žalobcu, že sa tým vyvoláva pochybnosť o skutočnej úrokovej sadzbe a skutočnej výške
RPMN. Podľa názoru súdu prvej inštancie poplatok za poskytnutie úveru rozhodne neovplyvňuje výšku

RPMN, keďže pri jeho výpočte sa zohľadňuje aj poplatok za poskytnutie úveru, ktorý spadá do celkových
nákladov spotrebiteľa, podľa ust. § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa tohto ustanovenia jasne
do celkových nákladov spotrebiteľa patria aj poplatky akéhokoľvek druhu. V tejto súvislosti poukázal
súd prvej inštancie aj na ust. § 499 Obchodného zákonníka, kde sa používa termín odplata a nie úrok.
Podľa názoru súdu prvej inštancie logický záver o akceptácií poplatku za poskytnutie úveru, ktorý je
bežné používané možno vyvodiť aj zo skutočnosti, že zákonodarca zakázal len poplatky len za správu a

vedenieúverovéhoúčtunovéhozákonač.129/2010Z.z.účinnéhood10.06.2013,atedazjavnýpoplatok
za poskytnutie úveru nepovažoval za problematický inak by ho nepochybne zakázal tiež. Zároveň súd
prvej inštancie nesúhlasil s názorom, ktorým sa preberá záver rozhodnutia Vrchného krajinského súdu
v Karsruhe.

27. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovi bola poskytnutá čiastka 702,- Eur,
pričom dohodnutá v bode 6 zmluvy bola čiastka 780,- Eur. Poplatok za poskytnutie úveru predstavoval
78,- Eur. Teda suma prestavujúca poplatok za poskytnutie úveru bola započítaná pri poskytnutí úveru.
Podľa názoru odvolacieho súdu súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nemôže byť poplatok
za poskytnutie úveru. Uvedený poplatok má charakter odmeny poskytovateľovi služby. Teda jedná sa

len o náklady spotrebiteľského úveru. Odvolací súd zhodne s názorom odvolateľa zastáva názor, že ak
žalovaný do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul poplatok za poskytnutie úveru postupoval v
rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti veriteľa. Uvedené mohlo podstatne narušiť ekonomické
správanie spotrebiteľa k poskytnutiu úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu jedná sa o nekalú obchodnú
praktiku, ktorá sa zakazuje. Žalobcovi bol teda poskytnutý úver nie vo výške 780,- Eur, ale vo výške 702,-

Eur. Súd prvej inštancie v tejto časti správne zistil skutkový stav, keď konštatuje, že reálne poskytnutá
suma úveru bola vo výške 702,- Eur, a v bode 55 konštatuje, že žalobca má vrátiť žalovanému len sumu
reálne poskytnutého úveru, t.j. 702,- Eur, keďže do výšky úveru žalovanej započítal hneď poplatok za
poskytnutie úveru 78,- Eur. A keďže žalobca zaplatil 1.403,82 Eur žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil plnením bez právneho dôvodu vo výške 701,82 Eur. Súd prvej inštancie nepovažoval tento

poplatok za poskytnutie úveru za neprijateľnú zmluvnú podmienku, aj keď súhlasil s názorom žalobcu,
že nebol individuálne dojednaný, pretože tento poplatok je súčasťou pretlačeného formulára, obsah
ktorého žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Uvedená zmluvná podmienka bola už v
niekoľkých iných konaniach tak, ako na to poukázal žalobca vo svojom odvolaní, ale i v žalobe
vyhlásená za neplatnú a ide o podmienku, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch. Dodávateľ je

preto povinný zdržať sa používania takejto podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Žalovaný ako dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto
podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie tak, ako to bolo v danom prípade.
Sumu 78,- Eur súd prvej inštancie neodpočítal od celkovej sumy, ktorú žiadal žalobca zaplatiť ako
bezdôvodné obohatenie. Keďže zmluvná podmienka upravujúca poplatok za poskytnutie úveru nebola

so spotrebiteľom individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), podlieha prieskumu
súdu v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

28. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku aj vzhľadom na výšku
poplatku, ktorý predstavoval 10% poskytnutej sumy a spôsob jeho úhrady.

29. Preto odvolací súd v zmysle ust. § 378 CSP zmenil rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku II.
tak, že určil, že zmluvná podmienka - poplatok za poskytnutie úveru 78,- Eur uvedená v bode 6 Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.05.2015 uzavretej medzi účastníkmi konania je
neprijateľná.

30. Odvolací súd z dôvodu, že zmenil rozsudok v napadnutej časti, zmenil tento aj vo zvyšku napadnutej
časti, teda vo výroku V. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti
žalovanému v plnom rozsahu. Odvolací súd vychádzal z toho, že žalobca bol plne úspešný i čo dovyslovenia neprijateľných zmluvných podmienok, teda nemal len polovičný úspech ako to bolo v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 255 ods. 1, 2 CSP).

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnomrozsahuvočineúspešnémužalovanémustým,žeovýškenáhradyprvoinštančnéhoiodvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.