Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. máj 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38C/42/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119208127
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2119208127.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobkyne: D. E., nar. XX.XX.XXXX,

bytom E.O. Q. XXXX/XX, P., zastúpená JUDr. Michalom Antalom, S.P., D. D. Y. XX, P., G. Ž.: C. I., L..
XX.XX.XXXX, bytom Č.Š. XXX/XX, Š., o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.

II. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne
územie Š., M. Š., M. P., a to rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele číslo XXXX/
X, pozemky registra „Q.“ s parcelným číslom XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 401 m2,

s parcelným číslom XXXX/X - záhrada o výmere 1431 m2 a s parcelným číslom XXXX/XX - orná pôda
o výmere 74 m2, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 25.09.2019 domáhala voči
žalovanému vypratania nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Š.,
M. Š., M. P., a to rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele číslo XXXX/X, pozemky
registra „Q. s parcelným číslom XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 401 m2, s parcelným

číslom XXXX/X - záhrada o výmere 1431 m2 a s parcelným číslom XXXX/XX - orná pôda o výmere
74 m2 (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“), ako ja náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že je
výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľnosti a tieto nadobudla kúpou od predchádzajúcej vlastníčky,
Ľ. I., L.. XX.XX.XXXX, ktorá je matkou žalovaného a ktorá má so žalovaným dlhodobo narušené
vzťahy. Žalovanému v súvislosti s nehnuteľnosťami nepatrí žiadne užívacie a ani iné obdobné právo, a
preto užíva nehnuteľnosti neoprávnene. Žalobkyňa žalovaného ústne i písomne vyzvala na vypratanie
nehnuteľností, avšak bezúspešne. Žalovaný jej oznámil, že sa z domu nevyprace, keďže vraj bolo vôľou

jeho starej matky (predchádzajúcej vlastníčky nehnuteľnosti), aby po jej smrti zostal v nehnuteľnosti
bývať on. Takúto dohodu nepreukázal a navyše takýto úkon by bol v zmysle platnej právnej úpravy aj
tak neplatný. Z dôvodu, že žalovaný odmieta nehnuteľnosti opustiť a žalobkyni je protiprávne bránené
vo výkone jej vlastníckeho práva nemá inú možnosť ako sa domáhať vypratania žalovaného. K žalobe
priložila Opakovanú výzvu na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 23.08.2019, výpis z listu vlastníctva č.
XXX, T..Ú.. Š., odpoveď žalovaného zo dňa 02.09.2019, záznam ohlasovne zo dňa 11.09.2019.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.11.2019 poprel nárok žalobkyne na vypratanie
nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa podľa vyjadrenia žalovaného zmocnila nehnuteľností nekalým spôsobom a
zmanipulovala predávajúcu Ľ. I., ktorá je jeho matkou. Jeho matka na žalobkyňu počas troch mesiacov
previedla tri nehnuteľnosti, za ktoré nedostala kúpnu cenu. Pôvodne nehnuteľnosti, ktoré má žalovanývypratať vlastnila jeho stará matka, S. W., ktorá ju darovala W.. W. K.. Tá bola vyzvaná na vrátenie
nehnuteľnosti do dedičstva po jeho starej matke, zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Nehnuteľnosť však zrejme
nebolapredmetomdedičskéhokonania,nadobudlajumatkažalovanéhoatájupotompredalažalobkyni.

Žalobkyňa, resp. jej rodičia, veľmi dobre poznali ich situáciu, zdravotný stav jeho matky, ktorá bývala
v byte s rozvedeným manželom, postihnutým synom a postihnutým bratom I. W., strýkom žalovaného,
ktorého umiestnili do Domova sociálnych služieb pre dospelých T.. Strýko žalovaného prichádza do
úvahy ako zákonný dedič po starej matke žalovaného. V nehnuteľnosti by mal bývať strýko žalovaného
a žalovaný, nakoľko žalovaný od mlada býval a staral sa o starých rodičov aj o strýka. Z domu sa

nemieni vysťahovať, pretože žalobkyňa ho nadobudla nezákonným spôsobom, má slúžiť na bývanie
jeho rodiny, tak ako si to želali jeho starí rodičia. Tieto skutočnosti žalovaný oznámil aj žalobkyni, ktorá aj
napriek tomu podala na neho trestné oznámenie. Matka žalovaného podľa jeho tvrdenia nie je spôsobilá
vybaviťakýkoľvekprávnyúkon,nepoznáhodnotupeňazíanepoznáaninásledkyprávnychúkonov,ktoré
vykonala prevodom nehnuteľností a umiestnením strýka do zariadenia. Žalovaný preto podal trestné
oznámenie. Vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie navrhol konanie prerušiť podľa § 162 ods. 1

písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a následne žalobu zamietnuť
a priznať mu náhradu trov konania. Ako dôkazy pripojil Upovedomenie Okresnej prokuratúry Trnava zo
dňa 24.10.2019 a Trestné oznámenie zo dňa 20.10.2019.

3.Žalovanávreplikedoručenejdňa09.01.2020uviedla,žežalovanýneuviedolžiadneprávnerelevantné

skutočnosti, ktoré by bránili súdu žalobe vyhovieť. Žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností, ku ktorým
žalovaný nemá žiaden právny vzťah a užíva ich neoprávnene. Poprela tvrdenia žalovaného o nekalom
nadobudnutí sporných nehnuteľností. Potvrdila, že od jeho matky nadobudla viacero nehnuteľností v
nedávnej minulosti, pričom ďalej uviedla, že je to práve žalovaný, ktorý je násilník a svojím správaním
rozvrátil vzťahy v rodine. Hliadky polície do predmetnej nehnuteľnosti vyrážali pravidelne pre jeho

správanie.Vminulostimalbyťodsúdenýzanebezpečnévyhrážanieaubližovanieblízkejosobe.Poprela
tvrdenia o umiestnení strýka žalovaného do Domova sociálnych služieb pre dospelých v T. proti jeho vôli.
Jehoumiestnenietambolozapríčinenéprávesprávanímžalovaného,predktorýmsastrýkosnažilutiecť,
keďže jeho správanie už nevedel znášať. Faktom je, že žalovaný má absolútne rozvrátený vzťah so
svojimi rodičmi, ktorí ho nepovažujú za svojho syna a nechcú, aby po nich nič dedil. Práve z toho dôvodu

došlo k prevodom nehnuteľností na žalobkyňu, keďže ich rodiny sa poznajú a dlhodobo si vzájomne
vypomáhajú. K replike žalobkyňa priložila Trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/52/2017 zo
dňa 13.03.2017 a obžalobu Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 11.03.2017.

4. Žalovaný v duplike doručenej dňa 03.03.2020 uviedol, že sporné nehnuteľnosti mali slúžiť na bývanie

rodiny, strýka žalovaného, ktorý má na nehnuteľnosti zákonný nárok a žalovaného. Namietal tvrdenia
žalobkyne, že by on rozvrátil vzťahy v rodine. K predloženému trestnému rozkazu uviedol, že išlo o
konflikt medzi žalovaným a jeho matkou, nie starou matkou. Žalovaný pracoval v zahraničí a jeho
matka sa mala starať o starú matku a svojho postihnutého brata, o ktorých sa nestarala. Rozhodnutie
trestným rozkazom žalovaný prijal, pretože to v tej dobe nepokladal za dôležité riešiť. Namietal, že by

sa dopustil ublíženia na zdraví blízkej osoby ako to uvádzala žalobkyňa a tiež aj to, že by jeho strýko
musel utiecť zo spoločnej domácnosti. Pripustil, že má zlý vzťah s rodičmi, preto bol vychovávaný u
starých rodičov v predmetnej nehnuteľnosti. Nesúhlasí však s tvrdeniami žalobkyne, že táto skutočnosť
je dôvodom prevodu na žalobkyňu. Jeho matka má možnosť iným spôsobom vyriešiť svoju vôľu, napr.
závet, vydedenie. Nemala však disponovať s majetkom, ktorý patrí strýkovi a ktorý sa nedokáže domôcť

svojho dedičského práva. Poprel tvrdenia, že by si jeho rodina a rodina žalobkyne vypomáhali, naopak
rodina žalobkyne ťaží z mentálneho postihnutia jeho matky a strýka. Presviedčajú jeho matku, že jej
pomáhajú, ale jeho matka nepozná hodnotu majetku, dá sa ľahko ovplyvniť a nevie vyriešiť žiaden
právny úkon.

5. Súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami do spisu,
keď pojednával v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 CSP, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, svoju
neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

6. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX,

katastrálne územie Š.Č., M. Š., M. P. ako rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele
číslo XXXX/X, pozemky registra „Q.“ s parcelným číslom XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 401 m2, s parcelným číslom XXXX/X - záhrada o výmere 1431 m2 a s parcelným číslom XXXX/
XX - orná pôda o výmere 74 m2. Žalobkyňa nehnuteľnosti nadobudla na základe Kúpnej zmluvy, ktorejvklad bol povolený dňa 18.07.2019. Na nehnuteľnosti neviazne žiadna ťarcha. Žalobkyňa žalovaného
Opakovanou výzvou zo dňa 23.08.2019 vyzvala na odovzdanie nehnuteľností dňa 09.09.2019. Na
výzvu žalovaný reagoval listom zo dňa 02.09.2019, v ktorom odmietol nehnuteľnosti vypratať. Žalovaný

podal dňa 20.10.2019 trestné oznámenie pre podozrenie, že jeho matka bola uvedená do omylu a
podvedená za účelom obohatiť sa. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave
zo dňa 31.01.2020, ČVS: M.-XXXX/X-E.-P.-XXXX bolo trestné oznámenie žalovaného odmietnuté s
odôvodnením, že Ľ. I. S. C. I. D.. si boli vedomí toho, aké právne úkony robili, teda že darovali a predávali
svoje nehnuteľnosti a boli si vedomí právnych účinkov týchto úkonov. Svojmu synovi (žalovanému)

nechcú prenechať žiaden majetok, nakoľko je voči nim ústne a fyzicky agresívny a nadmerne užíva
alkohol.

7. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd
konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

8.Podľa§162ods.3CSP,ozamietnutínávrhunaprerušeniekonaniasúdrozhodnespolusrozhodnutím
vo veci samej.

9. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

10. Žalovaný navrhol prerušiť konanie s poukazom na ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP, pričom svoj návrh
zdôvodňoval tým, že je potrebné konanie prerušiť do skončenia trestného konania, ktoré sa začalo na
podklade jeho trestného oznámenia zo dňa 20.10.2019 adresovaného Okresnej prokuratúre Trnava.

11. Ustanovenie § 162 ods. 1 písm. a) CSP upravuje obligatórne dôvody prerušenia konania a v
prípade existencie takého dôvodu súd vždy konanie preruší, avšak len v prípade ak sám dospeje k
názoru o potrebe výkladu určitých právnych otázok, tzv. predbežná otázka. Prerušenie konania podľa
§ 162 ods. 1 písm. a) CSP je potom potrebné vykladať v intenciách § 193 CSP posledná veta,

kedy súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd, rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich
spáchal (súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní), rozhodnutím o osobnom stave,
vzniku alebo zániku spoločnosti. Fakultatívne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 164 CSP.

Prerušenie konania je v tomto prípade na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako
procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných
opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie
konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Prerušením konania bez splnenia
zákonných predpokladov sa zasahuje do práv strán sporu, keďže počas prerušenia sa podľa § 165

ods. 2 CSP nevykonávajú pojednávania a neplynú ani lehoty. Nedôvodné prerušenie konania zasahuje
predovšetkým do práva strany na prerokovanie veci bez prieťahov.

12. Súd nepovažoval návrh žalovaného na prerušenie konania za dôvodný, pričom návrh na prerušenie
konania posúdil podľa § 164 CSP a nie podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, ako navrhoval žalovaný,

pretože o takýto prípad prerušenia konania nejde. Trestné konanie bolo vedené na Okresnom
riaditeľstve Policajného zboru v Trnave, odbor kriminálnej polície pod č. ČVS: M.-XXXX/X-E.-P.-XXXX
pre podozrenie z pokračovacieho trestného činu podvodu spáchaného spolupáchateľstvom na základe
trestného oznámenia podaného žalovaným. Uvedeného trestného činu sa mala dopustiť žalobkyňa
spolu so svojimi rodičmi voči rodičom žalovaného. Pre konajúci súd nie je rozhodujúca otázka a

nemá ani význam pre jeho rozhodnutie v predmetnej veci, či skutok, ktorý je v danom trestnom
konaní prejednávaný (bez ohľadu na jeho právnu kvalifikáciu), je alebo nie je trestným činom a kto ho
spáchal. Predmetné trestné konanie priamo nesúvisí s predmetom tohto konania, ktorým je vypratanie
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne žalovaným. Výsledok trestného konania nemôže mať relevantný
význam pre toto konanie (odporcom uvedená skutočnosť ohľadom prípadného využitia rozhodnutia

vydaného v trestnom konaní na svoju obranu v tomto konaní je príliš abstraktná a nedostačujúca na
prerušenie konania) a taktiež sa v ňom nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre konanie v
prejednávanej veci. V predmetnom trestnom konaní ani nedošlo ani k vzneseniu obvinenia, ale trestné
oznámenie žalovaného bolo uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave zo dňa31.01.2020, ČVS: M.-XXXX/X-E.-P.-XXXX odmietnuté s odôvodnením, že nie je dôvod na začatie
trestného stíhania alebo na postup podľa § 192 ods. 2 Trestného poriadku. Navyše takéto trestné
oznámenie sa súdu javí ako účelové s cieľom oddialiť rozhodnutie v merite veci.

13. Súd z vyššie uvedených dôvodov návrh žalovaného na prerušenie konania nepovažoval za dôvodný,
a preto ho zamietol (§ 162 ods. 3 CSP).

14. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho
plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

16. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKN“), práva k
nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú
hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra.

17. Podľa § 70 ods. 1 ZoKN, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

18. Súd poukazuje na čl. 20 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo vlastniť majetok. Toto právo
rovnako ako ostatné požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 OZ, umožňuje
vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať z nej plody

a scudziť ju. Vlastník veci sa môže ochrany svojho vlastníckeho práva domáhať ochrany proti tomu,
kto mu do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, môže sa domáhať vydania od osoby,
ktorá ju neoprávnene zadržuje (pri nehnuteľnosti neoprávnene užíva) tzv. žalobou o vydanie veci
(„rei vindicatio“). Aby sa vlastník úspešne domohol ochrany poskytovanej vindikačnou žalobou musí v
konaní preukázať svoje vlastnícke právo k predmetu sporu, k veci ktorá je predmetom vydania (aktívnu

legitimáciu),ďalejmusípreukázať,ževecsanachádzautretejosoby,resp.užívajutretiaosoba(pasívna
legitimácia) a že táto osoba zadržiava vec u seba (užíva ju) neoprávnene.

19. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na
liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Š.Č., M. Š., M. P., a to rodinný dom so súpisným číslom

XXX postavený na parcele číslo XXXX/X, pozemky registra „Q. s parcelným číslom XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 401 m2, s parcelným číslom XXXX/X - záhrada o výmere 1431 m2 a s
parcelným číslom XXXX/XX - orná pôda o výmere 74 m2. Nie je sporné, že žalovaný užíva predmetnú
nehnuteľnosť bez dôvodu a bol zo strany žalobkyne vyzvaný listom zo dňa 23.08.2019 na vysťahovanie
sa z nehnuteľnosti do 09.09.2019. Na výzvu žalobkyne žalovaný reagoval listom zo dňa 02.09.2019

odmietnutím vypratať sporné nehnuteľnosti.

20. Žalobkyňa ako osoba, ktorú vo veci zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku
v konaní preukázala svoju aktívnu legitimáciu, teda že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktorých
vypratanie žiada. Taktiež bola preukázaná pasívna legitimácia žalovaného, ktorý nepoprel, resp.

potvrdil, že nehnuteľnosť užíva, avšak bez žiadneho právneho titulu. Preukázanie titulu oprávnenosti
užívania danej nehnuteľnosti naopak zaťažovalo žalovaného. Titul, ktorý by žalovaného na užívanie
nehnuteľností oprávňoval, žalovaný nepreukázal. Žalobkyňa žalovaného vyzvala na vypratanie sa z
jej nehnuteľností, žalovaný na túto výzvu reagoval odmietnutím nehnuteľnosti vypratať a nehnuteľnosti
stále užíva.

21. Skutkové tvrdenia, že žalobkyňa je vlastníčkou sporných nehnuteľností, ktoré žalovaný užíva
bez akéhokoľvek dôvodu, napriek jej výzve na vypratanie, ktorá mu bola doručená najneskôr dňa
02.09.2019 neboli zo strany žalovaného rozporované. Námietky žalovaného spočívali v tvrdeniach, že
žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti nezákonným spôsobom, podvodom a nehnuteľnosti majú slúžiť na

bývanie jeho rodiny, pretože tak si to priali jeho starí rodičia. Obrana žalovaného tak spočívala len na
spochybňovaní nadobudnutia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam žalobkyňou.22. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, považoval súd námietky a obranu žalovaného, za
nedôvodnú. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností
nadobudnutých na základe kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený dňa 18.07.2019. Súd v tomto

smere poukazuje na ust. § 70 ods. 1 ZoKN, v zmysle ktorého sú údaje katastra hodnoverné, pokiaľ sa
nepreukáže opak. Žalovaný opak nepreukázal. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX, T..Ú.. Š.
je zrejmé, že na liste vlastníctva nie je uvedená žiadna poznámka o prípadnom prebiehajúcom súdnom
konaní, ktoré by spochybňovalo vlastnícke právo žalobkyne. Z uznesenia Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Trnave, odbor kriminálnej polície zo dňa 31.01.2020, č. ČVS: M.-XXXX/X-E.-P.-

XXXX o odmietnutí trestného oznámenia je zrejmé, že Ľ. I. predala sporné nehnuteľnosti žalobkyni,
pretože potvrdila, že kúpna cena jej bola vyplatená. Tiež uviedla, že žalovanému nechce prenechať
žiaden majetok, nakoľko je voči nej ústne aj fyzicky agresívny. Za daného skutkového stavu mal súd
za jednoznačne preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Žalobou
o ich vypratanie smerujúcou proti žalovanému, zo strany žalobkyne ide len o výkon jej práva, keď sa
zákonom predpísaným spôsobom (vindikačnou žalobou) domáha ochrany svojho vlastníckeho práva.

Takéto konanie žalobkyne v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako nezákonné, resp. zneužívajúce
právo. Práve žalovaný žalobkyňu obmedzuje vo výkone jej vlastníckeho práva a bráni jej užívať, resp.
nakladať s nehnuteľnosťami ňou zvoleným spôsobom. Žalobkyňa si svoj nárok uplatnila v súlade s
hmotným právom (§ 126 ods. 1 OZ), keď vlastnícke právo nadobudla legitímnym spôsobom. Žalovaný
užíva a obýva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne bez akéhokoľvek právneho titulu a nemá žiaden

ďalší nárok na zotrvanie v sporných nehnuteľnostiach (medzi stranami neexistovala žiadna nájomná
zmluva, či iný právny dôvod užívania predmetných nehnuteľností).

23. Ďalšími argumentmi žalovaného sa súd už nezaoberal, nakoľko neboli pre rozhodnutie vo veci
podstatné. V konaní boli preukázané zo strany žalobkyne všetky podstatné skutočnosti pre vyhovenie

jej žalobe, keď preukázala svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré žiada vypratať a taktiež
preukázala, že žalovaný užíva dané nehnuteľnosti, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu - teda
neoprávnene. Zo strany žalovaného neboli tieto tvrdenia žalobkyne žiadnym spôsobom vyvrátené.

24. Súd nevyhovel návrhu žalovaného na vykonanie dôkazov výsluchom žalobkyne, Ľ.A. I., W.. W. K.,

ako aj dopytom na Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor na vyžiadanie kúpnej zmluvy z Ľ. I. na
žalobkyňuazW.K.naĽ.A.I.,dopytomnaObvodnéoddeleniePolicajnéhozboruvI.Ý.J.T.Č.:M.-XXXX/
JB-P.-XXXX, pretože vykonanie týchto dôkazov nepovažoval za účelné a hospodárne. Uvedené dôkazy
neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie súdu a neboli relevantné pre posúdenie prejednávaného sporu
a následné rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa na vykonaní ňou navrhnutých dôkazov, okrem dôkazov už

obsiahnutých v spise, netrvala.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené, mal súd nárok žalobkyne za preukázaný, a preto žalobe žalobkyne v
celom rozsahu vyhovel a žalovanému v súlade s ust. § 126 ods. 1 OZ uložil povinnosť vypratať vyššie
uvedené nehnuteľnosti.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a žalobkyni ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu,

pričom súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať
v zmysle § 257 CSP a náhradu trov konania plne úspešnej žalobkyni nepriznať. O výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).