Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. jún 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619010559
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1619010559.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudkýň Mgr.
Marcely Kosovej a JUDr. Márie Szabóovej, v trestnej veci obžalovaného P. P., pre prečin týrania zvierat
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 378 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/117/2019 z 25.11.2020 , na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.
júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného P. P., nar. XX.XX.XXXX v M. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/117/2019 z 25.11.2020 bol obžalovaný P. P. uznaný
za vinného z prečinu týrania zvierat spolupáchateľstvom podľa §20, § 378 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., v
znení účinnom do 31.10.2020 na tom skutkovom základe, že:

dňa 29.06.2019 v čase okolo 18.00 hod. na dvore rodinného domu v obci Záhorská Z. na J. ulici č. 7,
chytil obv. T. V. za zadné nohy svojho psa kríženca, cca 0,5 1,5 roka starého a týmto psom hlavou, ako
aj telom asi 4 krát udrel o železný stĺp, načo pes začal hlasno kňučať, keď stíchol, tak ho odhodil do
trávy a obv. P. P. začal vykopávať jamu, pri čom pes začal znova kňučať, obv. P. P. ho znova opakovane
udieral plochou časťou rýľa dokiaľ sa prestal hýbať, čím došlo spoločným konaním ku spôsobeniu
zranení, a to rozdrveniu nosovej, zadnej časti rezákovej a hornej časti čeľustnej kosti, rozdrveniu nosovej

konchy so vznikom krvných zrazením v nosovej dutine, opuchu v okolí pravého oka, hemoragickému
presiaknutiu a vystúpeniu pravej očnej gule, hemoragickému infiltrovaniu podkožia a svaloviny v zadne
časti čelovej oblasti, temennej a spánkovej oblasti, vzniku subdurálnych hematómov, krvných zrazením
v lebečnej dutine, opuchu mozgu, priečnej zlomenine ľavej lakťovej a vretennej kosti v hornej tretine,
hemoragickému infiltrovaniu podkožia a svaloviny ľavého predlaktia, vzniku hematómov V podkoží a
svalovine dorzálnej až ľavej laterálnej časti krku, menším podkožným hematórnom v kohútikovej oblasti

siahajúcim až do ľavej kraniálnej časti brušnej oblasti a krvácaniu do pľúc a následnému úhynu psa
v dôsledku spôsobených zranení v zmysle pitevného nálezu M.. M. L. zo Štátneho veterinárneho a
potravinového ústavu v Bratislave,
Za to bol prvostupňovým súdom odsúdený podľa § 378 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 31.10.2020,
s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiac. Podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Tr. zák. ho súd pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, hneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote od jeho
oznámenia, podľa § 309 ods. 1 Tr. por., ako osoba oprávnená na podanie odvolania podľa § 307 ods.
1 písm. b/ Tr. por., podal odvolanie obžalovaný P. P. a to priamo do zápisnice z hlavného pojednávania
25.11.2020, proti všetkým výrokom rozsudku. V písomne odôvodnenom odvolaní namietal, že od
začiatkuvyšetrovania,nakoľkomuhrozilnepodmienečnýtrestodňatiaslobody,malmubyťpodľazákona
pridelený súdny obhajca a to už od prvých úkonov. Toto mu bolo zamietnuté a bol príslušníkom PZ

zavádzaný, že z toho nič nebude. Má za to, že bol porušený zákon, na čo mal dôjsť už okresný súd.
Naviac vyšetrovanie bolo tendenčné a zavádzajúce. Drží sa svojej výpovede pred okresným súdom ana uvedený skutok sa vôbec nepripravoval, psovi dal poslednú ranu z milosti, lebo sa trápil. Skutok
oľutoval v plnom rozsahu a poukázal aj na to, že doposiaľ nebol súdne trestaný. Navrhol preto, aby
bolo trestné stíhanie zastavené, alternatívne, aby mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným

odkladom jeho výkonu.

K odvolaniu obžalovaného, ktoré bolo prvostupňovým súdom v súlade s ustanovením § 314 Tr. por.
doručené prokurátorovi s upozornením, že sa môže k nemu vyjadriť, prokurátor využil toto svoje
právo a k odvolaniu obžalovaného sa vyjadril podaním doručeným prvostupňovému súdu 15.03.2021,

v ktorom poukázal, vzhľadom na rozsudok okresného súdu, že vina obžalovaného bola dostatočne
preukázaná najmä výpoveďou spolupáchateľa T. V., ale aj jeho vlastnou výpoveďou v prípravnom
konaní, pričom o jeho vine nevznikla v priebehu dokazovania žiadna pochybnosť a že priznaniam oboch
obžalovaných nasvedčujú aj ostané vykonané dôkazy, najmä obhliadka miesta činu, výpovede svedkov
a znalecké dokazovanie. Aj trest uložený obžalovanému považuje za primeraný spáchanému skutku a aj
vzhľadom na spravodlivosť trestu, keďže už skôr odsúdený T. V. bol uznaný vinným trestným rozkazom

z 29.05.2020 a bol mu uložený rovnaký druh trestu a aj výmera. Navrhol preto odvolanie obžalovaného
zamietnuť, nakoľko má za to, že je absolútne nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave 22.06.2021 obžalovaný uviedol, že nevie, čo
má povedať a že je mu to ľúto. Prokurátorka krajskej prokuratúry poukázala na písomné vyjadrenie

prokuratúry v Malackách, s ktorým sa stotožnila a vzhľadom na správnosť a zákonnosť prvostupňového
rozsudku navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný právom posledného
slova nič neuviedol a mlčal.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§

306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného P. P. nie

je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového rozsudku.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaný uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku.

Výnimkou z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania, avšak takéto chyby v danom prípade zistené neboli.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané
na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v
súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na
hlavnom pojednávaní. Pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúcea spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, ktorá aj na obžalovaného P. P. bola podaná. Dôkazy pritom
vyhodnotil jednotlivo, ako aj v celom ich súhrne, logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo
odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno

nič vytknúť. V odôvodnení napadnutého rozsudku totiž v intenciách ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por.
súd prvého stupňa podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a napokon tiež, akými právnymi úvahami sa riadil, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny obžalovaného.

Krajský súd si osvojuje skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že skutok popísaný
v napadnutom rozsudku sa stal a spáchal ho obžalovaný spôsobom v ňom popísaným. Nemá preto
pochybnosti, že skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku sú v súlade so
stavom veci a je nimi preukázané, že obžalovaný v kritickej dobe a nezákonným spôsobom, uvedeným
v skutkovej vete napadnutého rozsudku spoločným konaním utýral zviera.

Podľa § 378 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v znení účinnom do 31.10.2020
kto utýra zviera, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Okresný súd v predmetnej veci konal na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky sp.
zn. 2Pv 240/19/1106-9 z 18.10.2019 podanej na obžalovaných T. V. a P. P. na tam uvedenom skutkovom
základe. Dňa 29.05.2020 prvostupňový súd vydal trestný rozkaz, ktorým oboch obžalovaných uznal za
vinných z prečinu týrania zvierat spolupáchateľstvom podľa §20, § 378 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., v znení

účinnom do 31.10.2020 na rovnakom skutkovom základe, ako v napadnutom rozsudku a zhodným v
podanej obžalobe a oboch zhodne odsúdil podľa § 378 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. s
použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., §36 písm. l/, každého na trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiac
a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ich súd pre výkon trestu rovnako zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

NakoľkovočitomutotrestnémurozkazupodallenobžalovanýP.P.vzákonnejlehoteodpor(č.l.70-72),vo
veci bolo nariadené hlavné pojednávanie na 25.11.2020, pričom trestný rozkaz vo vzťahu v súčasnosti
už odsúdenému T. V. sa stal 24.06.2020 právoplatný. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný RQ. P. urobil
vyhlásenie, že je nevinný a vypovedal, že v čase skutku bol aj so svojou družkou B. C. na návšteve u T.

V., ktorý mal vypité a zrejme bol aj pod vplyvom drog, že keď odišiel na toaletu a keď sa z nej vrátil, videl
ako V. búcha so psom o kovovú trubku, ten pes bol krvavý a kňučal. V. potom ešte psa položil na žeravý
gril a že ten pes sa naozaj trápil. Zobral ho z grilu preč a dorazil ho s úmyslom, aby mu uľavil, že bol v
panike, tak schytil lopatu, ktorá tam stála a udrel toho psa po hlave a aj V. po ňom kričal, aby toho psa
dorazil. Psa udrel lopatou asi 2 - 3 krát, potom pes skonal a V. ho zakopal. Poprel, že by sa s V. dohodli

na usmrtení psa. Pes trpel, potom čo ho V. surovo doudieral o tyč, nedal sa už zachrániť a keď ho dával
z grilu preč, stále žil, kňučal a krvácal, tak ho tou lopatou udrel. Nakoľko sa obžalovaný na hlavnom
pojednávaní odchýlil od svojej výpovede z prípravného konania, súd na návrh prokurátora odstraňoval
tieto rozpory, keď obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že počas grilovačky ho V. požiadal, aby
zabil jeho psa. T. V. spolu so synom a B. C. zatiaľ odišli preč, kým obžalovaný vykopal na záhrade jamu,

do ktorej chcel toho psa pochovať. Kým bol V. preč, skúšal toho psa chytiť, aby ho mohol zabiť, ale
nedal sa mu, pes stále utekal. Keď sa V. a ostatní vrátili späť, tak sa ho V. spýtal, prečo ten Potkan
(tak volal psa) stále žije. Na to V. zdrapil psa za zadné nohy a začal s ním udierať o železnú tyč, pes
kňučal, asi po štvrtej rane pes stíchol. B. C. (družka obžalovaného) aj s malým Q. V. boli v tej dobe preč,
na zmrzline. Keď V. psa doudieral, hodil ho do vykopanej jamy a povedal mu, aby ho zakopal. Vtedy

sa pes v jame prebral a začal sa zvíjať a kňučať. Obžalovaný sa vtedy obrátil na V. a povedal mu, že
pes má „kurva tuhý život“ a musí ho doraziť a začal psa udierať plochou stranou železnej časti rýľu do
hlavy, udieral ho 4 - 5 krát a prestal, až keď sa pes prestal hýbať. Potom psa zahrnul hlinou, ďalej už
normálne pokračovali v grilovačke a pili. K uvedenému rozporu obžalovaný na hlavnom pojednávaní
uviedol, že je pravda, že vykopal hrob pre toho psa, ale určite ho nechcel zabiť, že pre časový odstup

si už okolnosti presne nepamätá, že bol rozrušený, v panike a nevie presne uviesť, koľko krát udrel
toho psa. Po tých úderoch sa pes ešte prebral, tak ho opätovne musel udrieť. Keď mu V. hovoril „zabi
ho“, myslel si, že si robí srandu, nebral to vážne a že jeho výpoveď na polícii bola pravdivá a nie je si
vedomý, že by výpoveď menil.Súd na hlavnom pojednávaní za splnenia zákonných podmienok prečítal výpoveď spoluobvineného T.
V. z prípravného konania, v ktorej uviedol, že toho dňa robil u seba grilovačku, na ktorej sa zúčastnili

aj obžalovaný P. a jeho priateľka B. C., ďalej bola prítomná jeho matka a syn Q. V.. Počas grilovačky
sa popíjal aj alkohol, boli v nálade, chceli grilovať aj krídelka, ale časť ich zožral jeho pes, ktorého volal
Potkan a že toho psa nemal rád. Aj s B. C. a so synom Q. odišli preč z domu, na kofolu a obž. P. mal
zatiaľ vykopať jamu a zabiť psa, kým bude s ostatnými preč. Keď sa vrátili, tak pes stále žil a behal
po záhrade. P. mu vtedy povedal, že sa mu nepodarilo psa chytiť, lebo mu stále utekal preto on psa

chytil a poslal B. C. aj s jeho synom Q. zase preč z domu, že najprv chcel dať psovi ,,ako králikovi“, úder
do zátylku, ale pes sa bránil, tak ho nakoniec chytil za zadné nohy a švihom s ním udieral do železnej
tyče tvoriacej konštrukciu na hrozno, pes skučal a asi po štvrtom údere stíchol. Myslel si, že je mŕtvy,
hodil ho do jamy k P., ktorý tam bol s lopatou a mal ho zakopať. Vtedy sa pes prebral, začal skučať a P.
povedal, pozri, aký má kurva tuhý život a P. psa potom zabil tak, že ho udieral lopatou, kým nezomrel,
následne zahádzal zemou vo vopred pripravenej jame a pokračovali v grilovačke.

Svedok K. Z. sused T. V., ktorý pozná aj P. P. uviedol, že počas grilovačky u V., okolo 18.00 hod začul
zo záhrady od V. pišťanie a skučanie psa, bolo to hlasné a také nie bežné, ako keď niekto silne bije
psa. Cez pletivo plotu videl P. P., ako stojí na začiatku záhrady u V., pri strane k plotu druhých susedov a
rýľom opakovane udiera psa T. V., pes skučal a P. ho udieral železnou časťou rýľa a po úderoch prestal

skučať a P. na neho začal hádzať zem a zakopával ho. Vtedy sa pes opätovne prebral a P. sa otočil a
smial sa a povedal, že “kurva, on sa prebral, aký má tuhý život“, opakovane ho začal udierať železnou
časťou rýľa a pes pri tom skučal, kým nestíchol. Povedal to svojej družke T. U., ktorá sa išla pozrieť cez
plot k V. a obaja videli, ako P. zakopáva telo toho psa a V. stojí vedľa neho. Výpoveď svedka potvrdila
aj svedkyňa T. U. a nafotila, ako P. zakopáva tú jamu, na ktorých fotkách nebolo vidno zabitého psa

cez prekážky vo výhľade a na druhý deň prišli k V. policajti a fotili to miesto, kde bol pes zakopaný, psa
vykopali a vzali ho do policajného auta.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal i ďalšie dôkazy, pričom zo zápisnice o ohliadke miesta
činuzodňa30.06.2019,vrátanefotodokumentácie mal preukázané,ženazáhraderodinnéhodomuT.V.

na pravej strane vo vzdialenosti 2m od bránky bolo nájdené zakopané telo psa bledohnedej farby, dĺžky
60 cm. Z odborného vyjadrenia a pitevného nálezu M.. M. L., Štátny veterinárny a potravinový ústav,
vedúci Oddelenia patológie, parazitológie a klinickej biochémie zo dňa 09.07.2019 mal súd preukázané,
že príčinou úhynu psa bol opuch mozgu a krvácanie do lebečnej dutiny. Pes mal rozdrvenú nosovú,
zadnú časť rezákovej a hornú časť čeľustnej kosti, rozdrvené nosové konchy, krvné zrazeniny v nosovej

dutine, opuch v okolí pravého oka, hemoragicky presiaknutú a vystúpenú pravú očnú guľu, hemoragicky
infiltrované podkožie a svalovina v zadnej časti čelovej oblasti, temennej a spánkovej oblasti, subdurálne
hematómy,krvnézrazeninyvlebečnejdutine,opuchmozgu,priečnuzlomeninuľavejlakťovejavretennej
kosti v hornej tretine, hemoragicky infiltrované podkožie a svaloviny ľavého predlaktia, hematómy v
podkoží a svalovine na krku a v brušnej oblasti, krvácanie do pľúc s konštatovaním, že k usmrteniu psa

došlo v dôsledku veľmi krutého zaobchádzania opakovanými údermi do hlavy, krku a trupu, minimálne
jeden úder do ľavej prednej končatiny, pričom k úhynu psa došlo okolo 29.06.2019.

Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na vyššie uvedené vykonané kontradiktórne
dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi, ktoré vyhodnotil jednotlivo i v súhrne

a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa
stal, že ho spáchal obžalovaný spoločne s ďalšou trestne zodpovednou osobou, už odsúdeným T. V.
a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného, ktoré konanie
napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu týrania zvierat podľa § 378 ods. 1 písm. c) Tr. zák.,
tak po objektívnej stránke, ako aj subjektívnej stránke, pretože obžalovaný spoločne s ďalšou trestné

zodpovednou osobou utýrali zviera, privodili smrť psa v dôsledku surového konania, vykonaného krutým
spôsobom. Skutok mal súd preukázaný výpoveďami spoluobvineného T. V., svedkov K. Z. a T. U. a
aj listinnými dôkazmi, predovšetkým pitevnou správou a odborným vyjadrením Štátneho veterinárneho
a potravinového ústavu. Súd poukázal aj na výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kde sa
ku skutku doznal a jeho výpoveď bola v zhode s výpoveďami spoluobvineného V. a svedkov Z. a

U.. Pokiaľ sa obžalovaný v konaní pred súdom snažil sa vyvinúť argumentáciou, že psovi zasadil
len tzv. „rany milosti“, keď chcel ukončiť jeho trápenie potom, čo psa dobil a položil na žeravý gril
spoluobvinený T. V., súd s poukazom na vykonané dokazovanie túto časť výpovede obžalovaného
považoval za účelovú až absurdnú, keďže sám obžalovaný nebol schopný rozpory vo svojej výpovedivysvetliť a aj sám uviedol, že rozpory vo svojej výpovedi nevidí a na polícii vypovedal pravdivo, pričom
jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní súd hodnotil ako v príkrom rozpore s výpoveďami svedkov a
spoluobvineného, ktorí podrobne opísali správanie sa obžalovaného a ich popis ohľadne spôsobu

usmrtenia zvieraťa aj v zhode so zraneniami konštatovanými v pitevnej správe. Pokiaľ obžalovaný
uvádzal, že spoluobvinený V. položil psa na žeravý gril, súd argumentoval aj pitevnou správou, ktorá
nepotvrdilažiadnepopáleninynatelezvieraťaaajpretovýpoveďobžalovanéhonahlavnompojednávaní
vyhodnotil ako nepravdivú, účelovú, so zámerom zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Takto vykonané
dôkazy dávali ucelenú, jednotnú, logickú, ničím nenarušenú reťaz dôkazov smerujúcich jedine k uznaniu

viny obžalovaného P. P.. Súd argumentoval aj tým, že aj keď na hlavnom pojednávaní obžalovaný
uvádzal, že všetkého ľutuje, nevyjadroval však ľútosť nad spáchaným činom, ale len nad vlastnou
situáciou, v ktorej sa vďaka tomuto svojmu konaniu ocitol. Zavinenie obžalovaného, a tým aj vznik jeho
trestnej zodpovednosti, súd vzhliadol v tom, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm.
a) Tr. zák. , teda chcel ohroziť alebo porušiť záujem chránený Trestným zákonom, pričom obžalovaný
tak konal po dohode s inou osobou vedome, vedomým spoločným konaním.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečin týrania zvierat podľa § 378 ods.1 písm. c/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania,
v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by
mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu tak, ako

sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania
vykonávanom na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení
odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom
rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a
vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Obžalovaný odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom
prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne
vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.
Vinaobžalovanéhomusíbyťdokázaná nazákladedôkazovvykonanýchvsúladesTrestnýmporiadkom.

Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa
§ 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom
uváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoajvichsúhrneadospelklogickyodôvodnenýmskutkovým
zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa napokon veľmi
podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, precíznym
a erudovaným spôsobom vyhodnotil trestné konanie, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku a jeho

správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní. Odvolací
súd sa plne stotožňuje s úvahami prvostupňového súdu, pokiaľ ide o ustálenie skutkového stavu veci a
rovnako, ako prvostupňový súd nemal žiadny zákonný dôvod neuveriť výpovediam spolu odsúdeného
T. V., svedkov Z. a U., pitevnej správe a odbornému vyjadreniu Štátneho veterinárneho a potravinového
ústavu, ako aj ostatným dôkazom, preukazujúcich jeho vinu.

Pokiaľ ide o väčšinu odvolacích námietok obžalovaného, krajský súd zistil, že nejde o nové, doteraz ním
neuplatnené obhajobné prednesy, ale len o opakované jeho tvrdenia pred okresným súdom. Aj podľa
názoru senátu odvolacieho súdu vina obžalovaného bola preukázaná predovšetkým výpoveďami, ako
aj ostatným listinným a dokumentačným materiálom majúcim vzťah k predmetnému prípadu. Senát

odvolacieho súdu nemal pochybnosti o pravdivosti svedeckých výpovedí K. Z. a T. U., ale najmä
spolupáchateľa T. V., ktorých výpovede korešpondovali aj s objektívne zistenými listinnými dôkazmi,
najmä pitevnej správy a odborného vyjadrenia Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu tak, ako
správne na ne poukázal už prvostupňový súd.

Pokiaľ odvolateľ namieta porušenie zákona, že mu nebol v konaní ustanovený obhajca, senát
odvolaciehosúdupoukazujenazákonomstanovenédôvody,prektoréby bolapovinnosťobžalovanému
ustanoviť obhajcu, nakoľko podľa § 37 ods. 1 Tr. por. po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu
už v prípravnom konaní, ak a) je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní vzdravotníckom ústave, b) je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne
úkony je obmedzená, c) ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine, d) ide o konanie proti mladistvému,
e) ide o konanie proti ušlému. Podľa § 37 ods. 2 Tr. por. obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to

považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú
pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať. Podľa § 37 ods. 3 Tr. por. obvinený musí
mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny a v konaní, v ktorom sa rozhoduje o uložení ochranného
liečenia s výnimkou protialkoholického liečenia alebo protitoxikomanického liečenia. Ani jeden zákonom
uvedených prípadov u obžalovaného nebol a preto ani nebola povinnosť obžalovanému ustanoviť

obhajcu, z dôvodu povinnej obhajoby. Napokon obvinený už pri prvom výsluchu po vznesení obvinenia
bol poučený, že ak nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, môže žiadať, aby mu bol ustanovený. V
celom konaní obžalovaný o toto nepožiadal a ani sám si nezvolil obhajcu tak, ako bol už v prípravnom
konaní poučený v zmysle § 34 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd pritom pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá

odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne

skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t. j.
že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam,

odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia
hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné
napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu. V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe
svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto
dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého

stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré
mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého
stupňa si aj odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje. Do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,
návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola

stranakonaniapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,
predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov. V tejto časti odvolací súd uzatvára, že v rozhodnutí súdu prvého stupňa o vine
obžalovaného nezistil pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa

vo výroku o vine.

Súd prvého stupňa správne postupoval i v časti ustálenia právnej kvalifikácie protiprávneho konania
obžalovaného, keď ho kvalifikoval ako prečin týrania zvierat spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 378 ods.
1 písm. c) Tr. zák. v znení účinnom do 31.10.2020, ktorého sa dopustí ten, kto spoločným konaním utýra

zviera. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom prvostupňového súdu, pokiaľ konanie obžalovaného
posúdil,akokonanieúmyselné,voformepriamehoúmyslupodľa§15písm.a)Tr.zák.,tedachcelohroziť
alebo porušiť záujem chránený Trestným zákonom a teda konal po dohode s inou osobou vedome,
vedomým spoločným konaním tak, ako to podrobne rozviedol prvostupňový súd.

Podľa § 10 ods. 1 Tr. zák. prečin je a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo b) úmyselný trestný
čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej
sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,

okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.Za daných zistených vyššie uvedených skutkových okolností a podrobne rozobratom skutkovom stave
súdom I. stupňa, tento správne vyvodil záver, keď obžalovaného P. P. uznal za vinného z prečinu týrania
zvierat spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 378 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v znení účinnom do 31.10.2020. V

tomtosmereodvolacísúddodáva,žesprávnepoužiluvedenézákonnéustanovenie,nakoľkoúčinnosťou
zákona č. 300/2005 od 01.11.2020 došlo k prísneniu uvedeného prečinu, ktorý bol zaradený do druhého
dielu, pod trestné činy proti životnému prostrediu, § 305a ods. 1 písm. c/ - Týranie zvierat ( ten kto utýra
zviera, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky), v súlade s § 2 ods. 1 Tr. zák., podľa
ktorého ustanovenia sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď

bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší,
postupoval prvostupňový súd z hľadiska časovej pôsobnosti a napokon aj priaznivejšieho zákona.

K naplneniu uvedeného prečinu je potrebné, aby boli kumulatívne naplnené všetky vyššie uvedené
formálne znaky.

Pokiaľ obžalovaný navrhol zastaviť trestné stíhanie, odvolací súd dodáva, že okrem vyššie uvedených
formálnych znakov žalovaného prečinu, na ktoré poukázal už prvostupňový súd, ktoré považoval aj
odvolací súd rovnako za naplnené, odvolací súd sa zaoberal aj materiálnym korektívom predmetnej
trestnej činnosti, že vzhľadom na postoj obžalovaného k vlastnej trestnej činnosti a pomer poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností nebolo možné použiť § 10 ods. 2 Tr. zák. a dodáva, že pojem materiálny
korektív znamená, že prečin má len formálne znaky, avšak na korekciu prílišnej tvrdosti môžu byť v
konkrétnom prípade použité určité materiálne kritériá, keď sú zvážené a zistené také skutočnosti, ako
nízka závažnosť prečinu, osoba páchateľa, spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých
bol čin spáchaný a miera zavinenia. Tento však v danom prejednávanom prípade nemohol byť použitý,

čo dôkladne odôvodnil už prvostupňový súd, s čím sa plne stotožňuje aj senát odvolacieho súdu, práve
vzhľadom na vopred pripravované a dohodnuté zabitie psíka so spolu odsúdeným T. V. a najmä na
preukázaný obzvlášť surový spôsob týrania psíka, ktoré napokon viedlo k jeho úhynu.

V danom prejednávanom prípade sa podarilo dokazovaním preukázať podstatnú skutočnosť, že

predmetný skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný. Zároveň je taktiež nesporné, že zo strany
obžalovaného sa jednalo o premyslené konanie tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, i
keď na základe žiadosti spoluodsúdeného T. V., ktorý bol majiteľom psíka, správal sa agresívnym
až surovým spôsobom. Napokon obžalovaný bol už za priestupok, i keď na úseku cestnej dopravy
prejedávaný (jazda pod vplyvom alkoholu 11.02.2019) a bol 06.03.2019 postihnutý uložením pokuty

270,- eur a zákazom činnosti na 8 mesiacov. Aj tento priestupok preukazuje osobu obžalovaného.
Preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a osobu obžalovaného nebolo možné aplikovať
ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák., že by závažnosť žalovaného prečinu bola nepatrná.

Pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku, krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na

zrušenie alebo zmenu uloženého trestu. Pri predmetnom prečine týrania zvierat podľa § 378 ods. 1 Tr.
zák. bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody až na dva roky.

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej

sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje
medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá aj
prvostupňovým súdom uložený trest.

Odvolacísúdpritomdodáva,že vzmysle§34ods.1,ods.2aods.4Tr.zák.trestmázabezpečiťochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký
druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej
časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Podľa § 38 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno
prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje

použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Zákonodarca v ustanovení § 34 ods. 6 Tr. zák. stanovil, že tresty uvedené v § 32 možno

uložiťsamostatnealebomožnouložiťviactýchtotrestovpoprisebe.Zatrestnýčin,ktoréhohornáhranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí
súd uložiť trest odňatia slobody. Okresný súd pristúpil k možnosti uložiť obžalovanému len peňažný
trest (napokon ani inak nemohol postupovať, nakoľko by tak porušil zákazu reformatio in peius, keďže
predchádzajúci odsudzujúci rozsudok, kde mu bol uložený rovnaký trest, bol zrušený len na základe
odvolania obžalovaného).

Prvostupňovýsúdvsúladesostavomvecizistilaustálilajpomerpoľahčujúcichapriťažujúcichokolností,
keď nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť a ani jednu priťažujúcu okolnosť, pričom prihliadol na
spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosti nápravy. V danom prípade, keďže nebola zistená ani jedna z nich a teda bola zistená tzv.

remíza 0:0 poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, nemalo vplyv na zvýšenie dolnej, resp. zníženie
hornej hranice zákonnej trestnej sadzby podľa 38 ods. 4 Tr. zák., resp. § 38 ods. 3 Tr. zák.

Odvolací súd sa stotožnil s postupom okresného súdu pri ukladaní nepodmienečného trestu odňatia
slobody, uloženého obžalovanému prvostupňovým súdom, práve vzhľadom na spôsob spáchania

trestného činu, ktorý bol vykonaný krutým spôsobom, ako aj absencie skutočne prejavenej ľútosti a
vyvodeniu následnej sebareflexie a teda nie je možné predpokladať, že účel trestu, ktorým je prevýchova
obžalovaného, represia a morálne odsúdenie, možno dosiahnuť aj bez jeho výkonu tak, ako to
predpokladáustanovenie§49ods.1písm.a)Tr.zák.ajeplneopodstatnenéuloženienepodmienečného
trestu odňatia slobody, ktorý lepšie zohľadňuje možnosti nápravy obžalovaného so zreteľom na ochranu

spoločnosti a primerane vyjadruje aj požiadavky generálnej prevencie. Takto uložený druh trestu a jeho
výmera, aj podľa senátu odvolacieho súdu bude dostatočný nielen na potrestanie obžalovaného, ale
aj jeho prevýchovu a splní svoj účel, dostatočne a spravodlivo zohľadňujúci účel trestu z hľadiska
jeho individuálnej i generálnej prevencie a možno dôvodne očakávať, že ho s porozumením príjme aj
spoločnosť, ako trest primerane vyjadrujúci aj morálne odsúdenie páchateľa.

Okresný súd nepochybil ani pri zaradení obžalovaného pre výkon uloženého trestu, keď na jeho výkon
ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, v súlade s § 48 ods. 2 písm.
a/ Tr. zák., preto Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací na základe skôr uvedených zistení, úvah
a záverov z nich vyplývajúcich uzavrel, že nezistil žiadny zákonný dôvod pre zmenu prvostupňového

rozsudku a odvolanie obžalovaného P., ako nedôvodné, postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.