Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 25, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/141/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114230472
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7114230472.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: K.., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
F., H. 8, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Göblom, so sídlom Jantárová 30, Košice
proti žalovaným: 1. J. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., C. XX, 2. H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F., L. 8, obaja žalovaní právne zastúpení advokátom JUDr. Miroslavom Sklenárom, so sídlom
Košice, Kováčska 40, o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k.
13C/291/2014-280 zo dňa 12. februára 2020

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 100 %.

2. Predmetom konania je vydanie hnuteľnej veci.

3. Žalobca žalobou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému vydať osobné motorové vozidlo značky H.
XXXX D., F. Z. X, K. Y. XXXX, farby červenej metalízy, VIN: E. a nahradil mu trovy konania, keďže je
výlučným vlastníkom predmetného motorového vozidla v zmysle osvedčenia o evidencii č. J., s odkazom
aj na Veľký technický J. J., Protokol o emisnej kontrole, Žiadosť o výrobu tabuľky s evidenčným číslom
F. Z. X, Protokol o technickej kontrole a Protokol o emisnej kontrole tohto vozidla s tým, že žalovaný

v prvom rade neoprávnene užíva, resp. zadržiava jeho motorové vozidlo a odmieta mu ho vydať ako
skutočnému vlastníkovi a to napriek opakovaným výzvam, písomným žiadostiam, prosbám, osobným
návštevám a ďalej ho užíva bez právneho titulu, resp. ho zadržiava a to aj po tom, čo podal podnet na
začatie trestného stíhania vo veci neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, ktoré bolo
odmietnuté z dôvodu, že skutok sa nestal, keďže nie je trestným činom a žalobcovi bolo odporúčané
domáhať sa svojho nároku civilnou žalobou.

4. Žalovaný v 1. rade so žalobou v celom rozsahu nesúhlasil, keďže žalobca nie je skutočným vlastníkom
motorového vozidla, nemá na neho nárok, o vozidlo sa nezaujímal, nič do neho neinvestoval, do jeho
garáže predmetné motorové vozidlo nedal, nikdy s týmto vozidlom nejazdil.5. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 13C/291/2014-106 zo dňa 8.2.2017 žalobe žalobcu vyhovel a
rozhodol o trovách konania, a keďže proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, Krajský súd v
Košiciach uznesením pod č.k. 3Co/267/2017-168 zo dňa 14.9.2018 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom uložil súdu prvej inštancie dôsledne
preskúmať aktívnu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu, keďže s poukazom na tvrdenia
žalovaného jednoznačne nevyplýva vlastnícke právo žalobcu k predmetnému vozidlu, preto treba
preskúmať právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu v
spore, keďže žalovaný tvrdí, že predmetné vozidlo sa nenachádza na jeho pozemku.

6. Po vrátení veci, na základe návrhu žalobcu, súd prvej inštancie uznesením č.k. 13C/291/2014-187
zo dňa 7.2.2019 pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpil H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F., L. X, ktorý bude vystupovať v spore ako žalovaný v 2. rade s tým, že predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.3.2019.

7. Na základe vykonaného dokazovanie a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil
podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 124 OZ, § 126 OZ a po preskúmaní vecnej
legitimácie oboch strán sporu dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže
žalobca len na preukázanie svojho vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu predložil
Veľký technický preukaz J., Malý technický preukaz, Osvedčenie o evidencii zo dňa 30.7.2012, Protokoly

o emisnej kontrole a Protokoly o technickej kontrole, trestné oznámenie zo dňa 26.5.2014 s tým, že
žalovanýspochybňovalžalobcovovlastníckeprávokveci,keďžežalobcazákonnýmspôsobomkvozidlu
vlastníckeprávonevedelpreukázať,pričom nevedelpreukázaťakomoholžalobcaabsolvovaťtechnickú
a emisnú kontrolu dňa 2.10.2014, keď predmetné motorové vozidlo nikdy neužíval, bolo u žalovaného s
tým, že žalobca rovnako nevedel vysvetliť prečo Z. L. bol vlastníkom a držiteľom predmetného vozidla

od 26.4.2006 a v ten istý deň mal aj prepísať vlastníctvo na žalobcu.

8.Vkonanímalsúdprvejinštanciezapreukázanétvrdeniežalovanéhov1.rade,žepredmetnémotorové
vozidlo nikdy žalobca neužíval, keďže žalobca udelil Z. L. dňa 17.5.2006 všeobecné plnomocenstvo
na jeho užívanie, žiadna zmluva o prevode vlastníctva k predmetnému vozidlu medzi žalobcom a Z.

L. nebola uzavretá, čo potvrdzuje aj fakt, že žalobca v trestnom konaní vypovedal, že „na neho Z. L.
prepísal predmetné osobné motorové vozidlo na základe vzájomnej dohody s tým, že neskôr bude
vozidlo jeho a preto mu aj neúčtoval žiadne peniaze, k dispozícii má predmetné vozidlo stále Z.Z.
L., aj keď bolo prepísané na Dopravnom inšpektoráte v Košiciach s tým, že vozidlo stále parkovalo
v garáži patriacej žalovanému v 2. rade, pričom z výpovede žalobcu taktiež vyplynulo, že Z. L. mal

u žalobcu dlh a predmetné motorové vozidlo bolo len akousi zábezpekou úhrady jeho dlhu. Keďže
žalobca nevedel dôveryhodne osvedčiť právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému
motorovému vozidlu a doklady predložené žalobcom majú len evidenčný charakter, berúc do úvahy aj
procesnú obranu žalovaného, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa nikdy nestal vlastníkom
predmetného vozidla, čím vo veci nie je daná jeho aktívna vecná legitimácia.

X. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uložil súdu prvej inštancie vo veci preskúmať aj pasívnu vecnú
legitimáciu v tom čase žalovaného v 1. rade, nakoľko súd prvej inštancie mal z Z. Č.. XX, F.. Ú.. R. H.,
S. F.-R., S. F. A. za preukázané, že vlastníkom rodinného domu, v ktorom sa nachádza garáž, a v ktorej
parkuje predmetné motorové vozidlo, nie je žalovaný v 1. rade, ale žalovaný v 2. rade a to od 13.10.2011,

dospel k záveru, že vo veci nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1. rade.

10. Nakoľko žalobca nepreukázal titul nadobudnutia predmetného motorového vozidla do svojho
vlastníctva, súd prvej inštancie predbežne konštatoval, že žalobca nie je vlastníkom predmetného
motorového vozidla, a preto aj žalobu žalobcu o vydanie predmetného motorového vozidla zamietol,

keďže mal za to, že žalobca v spore nemá aktívnu vecnú legitimáciu. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP s odkazom na § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z plného úspechu
žalovaných.

11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa

§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP a tvrdil, že súd sa nedostatočne zaoberal vyhodnotením
vykonaných dôkazov, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Ako prvé poukazoval na to, že predávajúci mal dlžoby voči žalobcovi, ktoré nemal vysporiadané, a preto
došlo k zrealizovaniu prepisu na príslušnom oddelení PZ v Košiciach s tým, že sa pokúšali zabezpečiťsvedkov,sktorýmisaimalenepodariloskontaktovať,pričomtýmitoskutočnosťamiodôvodňovalžalobca
uplatnené odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ a e/ CSP. Žalobca nesúhlasil s tým,
že predajom motorového vozidla malo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky, čo sa nezakladá na pravde

a osvedčenie svojho vlastníckeho práva odvodzoval od Veľkého technického preukazu J., Malého
technického preukazu, t.j. Osvedčenia o evidencii, Protokolu o emisnej kontrole, Žiadosti o výrobu
tabuľkysevidenčnýmčíslomF.Z.X,Protokoluotechnickejkontrolevozidla,Protokoluoemisnejkontrole
vozidla, ako aj splnomocnením nebohého Z. L. na disponovanie s motorovým vozidlom s tým, že v tomto
konaní sa má riešiť vydanie motorového vozidla a nie osvedčenie jeho vlastníckeho práva. Uviedol, že

obrana žalovaného je len účelová, žalovaný v 1. rade nikdy nenamietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu a
preto je bezpochyby preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetného motorového vozidla,
ktoré žiada od žalovaného vydať. Tvrdil, že z výpovedi žalovaného má jednoznačne vyplývať, že vie o
vlastníctve žalobcu, ako aj jasný úmysel mu predmetné vozidlo nevydať, o čom svedčí aj komunikácia
medzi nimi, a aj keď syn žalovaného je vlastníkom nehnuteľnosti na Z. Č.. XX, fyzicky tam býva žalovaný,
keďže rodinný dom, pozemky a garáž boli darované synovi žalovaného, nakoľko žalovaný ma množstvo

exekúcií a chcel chrániť svoj majetok, pričom syn žalovaného býva na L. N. Č.. X Y. F.. Aj plná moc,
ktorú predložil v konaní a ktorou splnomocnil nebohého Z. L., je osvedčením jeho vlastníckeho práva a
skutočnosť, že Z. L. mohol disponovať s motorovým vozidlom a previesť na seba vlastnícke právo, tak
to je pravda, ale bez nadväzujúcej kúpnej, darovacej alebo inej dohody ,táto skutočnosť nie je v konaní
osvedčená. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobe žalobcu vyhovel.

12. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu trvali na skutočnostiach nimi uvádzanými v písomných
podaniach, ktoré vyvracajú odvolacie dôvody žalobcu s tým, že odvolanie žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie správne a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vec
správne právne posúdil, čo sa týka nedostatku aktívnej vecne legitimácie žalobcu, ako aj pasívnej

vecnej legitimácie strán sporu. Žalovaní mali za to, že žalobca v konaní od roku 2014 zákonným
spôsobom nepreukázal svoje vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu, pričom súd prvej
inštancie predbežne je povinný to preskúmať. Žalobca nikdy vlastnícke právo v zmysle ust. § 126 OZ
k predmetnému motorovému vozidlu nenadobudol a nikdy ho ani ako vlastník neužíval. Žalobca len
v konaní svoje vlastnícke právo k vozidlu osvedčoval predložením Protokolu o technickej a emisnej

kontrole s tým, že žalovaní spochybnili pravosť dokumentov predložených žalobcom a to neevidovaním
vykonanýchkontrolpríslušnýmistanicamiSTaEK,pričomžalobcadorozhodnutiavovecisamejpravosť
ním predložených dokumentov nepreukázal s tým, že sám žalobca aj uviedol, že Z. L. parkoval svoje
červené auto H. v garáži rodinného domu H. G. a jeho otca na C. Y. F. a taktiež uviedol, že Z. L. mal mať
údajne u žalobcu dlh a predmetné motorové vozidlo bolo vlastne zábezpekou „údajného dlhu“ s tým, že

v konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade nie je a ani v čase podania žaloby nebol vlastníkom
nehnuteľnosti, na ktorej sa má uvedené vozidlo nachádzať, pričom predmetné motorové vozidlo nebolo
v držbe žalovaného v 1. rade, keďže je aktuálne v držbe žalovaného v 2. rade, čím pasívna vecná
legitimácia žalovaného v 1. rade v spore nie je daná. Preto súd správne vo veci rozhodol, keď žalobu
žalobcu zamietol, nakoľko žalobca musí preukázať v prípade vydania žaloby, že mu vlastnícke právo

patrí v zmysle § 126 OZ. Povinnosťou žalobcu bolo preto preukázať vlastnícke právo k veci, ktorej
vydania sa v konaní domáha. Mal dostatok času na navrhnutie dôkazných prostriedkov a z písomného
podania žalovaných zo dňa 28.10.2019 je možno dôjsť k jednoznačnému záveru, že žalobca nikdy
nebol vlastníkom dotknutého motorového vozidla. Dával súdu do pozornosti, že aj keď súd pripustil, aby
do konania na strane žalovaného v 1. rade pristúpil ako žalovaný v 2. rade H. G., procesne o zmene

žaloby súd nerozhodol. Vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok ako vecne správny.

13. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných opätovne poukazoval na svoje výlučné vlastníctvo,
keďže predložené listiny to osvedčujú s tým, že rovnako vo veci je daná aj pasívna vecná legitimácia

žalovaných. V ďalšej časti poukazoval na skutočnosti uvádzané už v predchádzajúcich vyjadreniach.

14. Žalovaní sa k vyjadreniu žalobcu už nevyjadrili.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,

ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a
contrario ,v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska žalobcomuplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru o
nedôvodnosti ich uplatnenia.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.5.2021 o 11:45 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dverí 212/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 19.5.2021 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

17. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/
CSP, ktorých dôvodnosť naplnenia ale odvolací súd vo veci nevzhliadol.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania
alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie
hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na
základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo
na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy

SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

19.Pododňatímmožnostikonaťpredsúdomtrebavovšeobecnostirozumieťtakýprocesnýpostupsúdu,
v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Civilným sporovým

poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným
postupomsúdu,ktorýrozhodnutiupredchádza.Zároveňpodľaustálenejsúdnejpraxekodňatiumožnosti
konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale
aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a

nedostatok dôvodov.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa §
365 ods. 1 písm. d/ CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, s výnimkou tých,

ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté

dôkazy stranami konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska
hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné
zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zisteníbolaokolnosť,žesúdprvejinštancienevykonalúčastníkomnavrhnutýdôkazspôsobilýpreukázať

právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,
nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

22. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu

súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj vprípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§

191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

23. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov,
v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní, konštatuje správnosť skutkového
záveru v znení učineného právneho posúdenia prejednávanej veci, čo súd odôvodnil v znení naplnenia
zákonných predpokladov podľa § 220 ods. 2 CSP a preto svojim konaním neodňal stranám sporu právo

na spravodlivý proces, keďže preskúmanie aktívnej ako aj pasívnej vecnej legitimácie strán sporu je „ex
offo“ povinnosťou súdu v každom štádiu konania, berúc do úvahy aj to, že súd prvej inštancie uznesením
č.k. 13C/291/2014-187 zo dňa 7.2.2019 pripustil do konania na strane žalovaných H. G., ako žalovaného
v 2. rade, pričom o návrhu žalobcu na zmenu žaloby odvolací súd v zmysle § 371 CSP už nemôže
rozhodnúť, keďže žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

25. Súd prvej inštancie správne konštatoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1.
rade, nakoľko z LV č. XX pre kat. úz. R. H., S. F.-R., S. F. A. vyplýva, že vlastníkom rodinného domu, v
ktorom sa nachádza garáž, a v ktorej má parkovať predmetné motorové vozidlo, je žalovaný v 2. rade,
pričom túto skutočnosť nemôže vyvrátiť ani tvrdenie žalobcu v podanom odvolaní, že žalovaný v 2. rade

je synom žalovaného v 1. rade a toho času býva na L. ulici v F., keďže len z dôvodu exekúcií žalovaného
v 1. rade, žalovaný predmetné nehnuteľnosti previedol na žalovaného v 2. rade.

26. Čo sa týka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu odvolací súd so zreteľom
na skutočnosť, že žalobca na preukázanie svojho vlastníckeho práva len predkladal Veľký technický

preukazkmotorovémuvozidluznačkyH.XXXXD.,EČV:F.Z.X,J.,Malýtechnickýpreukaz-osvedčenie
o evidencii prvá časť zo dňa 30.7.2012, Protokoly o emisnej kontrole a Protokoly o technickej kontrole,
Žiadosť o výrobu tabuľky s evidenčným číslo, oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu
neoprávneného používania cudzej veci a poškodenia cudzej veci, uznesenie Okresnej prokuratúry
Košice I, č. 1Pn 1028/14/8802-4 zo dňa 11.11.2014, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ odboru

kriminálnej polície Košice ČVS: ORP-1880/3-VYS-KE-2014 zo dňa 17.9.2014, výzvy na vydanie veci
zo dňa 27.3.2014 a zo dňa 10.4.2014, z ktorých má vyplývať, že žalobca je vedený ako vlastník
predmetného motorového vozidla od 30.7.2012, pričom predmetné motorové vozidlo bolo na technickej
a emisnej kontrole dňa 2.10.2014, pričom držiteľ vozidla, t.j. žalobca požiadal o dodanie tabuľky s
evidenčným číslom F. Z. X dňa 25.7.2012 a po podaní oznámenia na Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach

dňa 26.5.2014, kde žalobca oznámil, že „neznámy páchateľ neoprávnene používa jeho motorové
vozidlo“, mal súd prvej inštancie z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície
Košice, ČVS: ORP-1880/3-VYS-KE-2014 zo dňa 17.9.2014 za preukázané, že trestné oznámenie bolo
odmietnuté, pre vec podozrenia z trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového
vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, ku spáchaniu ktorého malo dôjsť konaním

J. G., X.. XX.X.XXXX a to tým, že menovaný v presne nezistenej dobe a čase, niekedy v mesiaci júl
2012 sa zmocnil osobného motorového vozidla značky H. XXXX D., EČV: F. Z. X, majiteľa K. O., X..
XX.X.XXXX s úmyslom ho prechodne používať, pričom uvedené vozidlo do dnešného dňa uchováva v
garáži rodinného domu so súp. č. XXXX v kat. úz. R. H., X. N. C. XX, bez úmyslu ho vydať majiteľovi, čím
takto svojim konaním mal spôsobiť K. O. škodu vo výške najmenej 5.000,00 eur, dospel k záveru, že nie

jedôvodnazačatietrestnéhostíhania,alebonapostuppodľa§197ods.2Trestnéhoporiadku,keďžeide
o spor majetkový, nejde o trestný čin s tým, že nebol ani dôvod na postúpenie veci, nakoľko konaním J.
G. nebola naplnená skutková podstata žiadneho iného trestného činu a žalobca bol odkázaný so svojim
nárokom na občianskoprávne konanie. Voči predmetnému uzneseniu žalobca podal sťažnosť, o ktorejrozhodovala Okresná prokuratúra Košice I dňa 11.11.2014 a svojim uznesením č. 1Pn 1028/14/8802-4
sťažnosť poškodeného zamietla ako nedôvodnú, keďže vec je potrebné riešiť v civilnom konaní.

27. Z osvedčenia o evidencii - časť II (technický preukaz) bolo súdu preukázané, že žalobca je vedený
ako vlastník vyššie citovaného motorového vozidla od 30.7.2012.

28. Z protokolu o emisnej kontrole motorového vozidla a z protokolu o technickej kontrole vozidla súd
zistil, že predmetné vozidlo bolo na technickej a emisnej kontrole dňa 2.10.2014.

29. Zo žiadosti o výrobu tabuľky s evidenčným číslom súd zistil, že držiteľ vozidla (žalobca) požiadal o
dodanie tabuľky s evidenčným číslom F. Z. X dňa 25.7.2012.

30. Z osvedčenia o evidencii - časť I súd opakovane zistil, že vlastníkom predmetného motorového
vozidla je žalobca.

31. Žalobca písomne opakovane vyzval žalovaného na vydanie motorového vozidla a to písomnými
výzvami zo dňa 27.3.2014 a 10.4.2014.

32. Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že predmetné motorové vozidlo zn. H. nadobudol od

Z. L. v roku 2006. Neuzavreli kúpnopredajnú zmluvu o prevode vlastníctva k tomuto vozidlu, pretože Z. L.
mu dlžil väčšiu sumu peňazí a preto sa dohodli, že mu odovzdá toto vozidlo namiesto peňazí. Spoločne
boli vozidlo prepísať na Dopravnom inšpektoráte Policajného zboru v Košiciach do vlastníctva žalobcu.
Zároveň sa dohodli, že Z. L. sa bude o toto motorové vozidlo osobne starať, bude ho mať k dispozícii a
odovzdal mu preto aj všetky doklady, ktoré sú potrebné pre jazdu s predmetným motorovým vozidlom.

Po smrti Z. L. bola za ním priateľka nebohého, doniesla mu kľúče i doklady od predmetného motorového
vozidla, čo ale žalovaný v konaní spochybňoval. Žalobca uviedol, že vedel o tom, že predmetné
motorové vozidlo parkoval Z. L. v garáži žalovaného v 1. rade, preto po smrti Z. L. si chcel toto motorové
vozidlo od žalovaného v 1. rade prevziať. Žalovaný v 1. rade mu odmietol toto vozidlo vydať z dôvodu,
že auto podľa neho patrí Z. L.. Žalobca potvrdil, že predmetné auto Z. L. parkoval v garáži žalovaného v

1. rade a to na C. Č.. XX Y. F., pričom žalovaného v 1. rade poznal, keďže bol príbuzným nebohého Z. L..
Na svoju obranu žalobca uviedol, že predmetné vozidlo bola vlastne zábezpeka, pretože Z. L. mu dlžil
sumu 500 000 Sk, nemali síce žiadne zmluvy o pôžičke ani zmenky a keďže mu uvedenú sumu dlžil,
Z. L. prepísal auto na neho. Žalobca doplnil na pojednávaní dňa 18.10.2019 svoju výpoveď a to tak, že
predmetné motorové vozidlo nadobudol od Z. L., tak ako sa dohodli. Bola medzi nimi uzavretá zmluva

o pôžičke a keďže si Z. L. kúpil iné motorové vozidlo, tak mu oznámil, že predmetné motorové vozidlo
chce on do svojho vlastníctva. Prevod vlastníctva k predmetnému vozidlu na Dopravnom inšpektoráte v
Košiciach vykonal Z. L.. Žalobca sa nevedel vyjadriť ani ku skutočnosti, prečo Z. L. previedol predmetné
motorové vozidlo do svojho vlastníctva, a zároveň v ten istý deň ho previedol do vlastníctva žalobcu.
Žalobca uviedol súdu, že uzavrel zmluvu o pôžičke s Z. L. na sumu 1 500 000 Sk, ktorú sumu mu mal

Z. L. vrátiť. Potvrdil, že Z. L. chcel predmetné motorové vozidlo predať, ale on ho odhováral, aby toto
auto nepredával a vylepšoval ho.

33. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.5.2007 poukázal na to, že doklady,
ktoré predložil súdu žalobca zákonným spôsobom nepreukazujú jeho vlastnícke právo k motorovému

vozidlu, pretože tieto doklady majú len evidenčný charakter. Uviedol, že dňa 17.5.2006 žalobca udelil Z.
L. plnú moc na všetky právne úkony v súvislosti „s predajom, odhlásením, prepisom motorového vozidla,
zmenou vlastníka atď.“, teda žalobca odovzdal Z. L. predmetné motorové vozidlo, ktorý bol oprávnený
s vozidlom nakladať v rovnakom rozsahu ako vlastník. Z uvedeného mal za to, že žalobca nikdy nebol
vlastníkom tohto vozidla a súčasne z právnych úkonov realizovaných medzi žalobcom a Z. L. t.j. udelenie

plnej moci na vykonávanie všetkých právnych úkonov k motorovému vozidlu a jeho faktické odovzdanie
Z. L., ktorý predmetné vozidlo nepretržite užíval od roku 2006, je zrejmé, že žalobca sa dobrovoľne vzdal
v prospech Z. L. všetkých oprávnení, ktoré zákon vlastníkovi priznáva. Žalobca motorové vozidlo nikdy
neužíval a nikdy od Z. L. nežiadal za užívanie motorového vozidla žiadne finančné prostriedky. Z. L.
počas svojho života mu viackrát potvrdil, že je vlastníkom tohto predmetného motorového vozidla.

34. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.10.2019 popierali všetky skutkové a
inétvrdeniažalobcu,žesamalstaťvlastníkomdotknutéhomotorovéhovozidla,ktoréjepredmetomtohto
konania. Predložili súdu zápisnicu o výsluchu svedka K. O. (žalobcu) zo dňa 17.6.2014, pred Krajskýmriaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach, Odborom Kriminálnej polície a zároveň poukázali na to, že
na základe predložených dokladov a výpovede žalobcu v trestnom konaní je zrejmé, že Z. L. aj po roku
2006 mal predmetné motorové vozidlo v nepretržitej držbe viac ako 7 rokov, že žalobca udelil Z. L. dňa

17.5.2006 plnú moc na základe ktorej oprávnil Z. L. na disponovanie s motorovým vozidlom, že Z. L.
počas celej doby po prepise na Dopravnom inšpektoráte užíval a investoval do motorového vozidla, čo
potvrdil aj sám žalobca, že žalobca mal dňa 17.6.2014 ako svedok vyhlásiť, že vozidlo malo patriť Z. L.,
a že Z. L. mal vrátiť žalobcovi údajne poskytnutú pôžičku z predaja dotknutého motorového vozidla.

35. Zo zápisnice o výsluchu svedka pred Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach, Odbor
kriminálnej polície Košice, ČVS: KRP-100/1-VYS-KE-2014 súd prvej inštancie zistil, že dňa 17.6.2014 o
11:00 hod. bol vypočutý pred týmto vyšetrovacím orgánom žalobca v trestnej veci obzvlášť závažného
zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona ako svedok. Z tretej strany
zápisnice o výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca uviedol, že „má vedomosti o tom, že Z. L. parkoval
svoje červené auto H. v garáži rodinného domu H. G. a jeho otca na ulici C. Y. F., a že keď ešte Z. L.

žil, bol s ním často v kontakte, robil mu šoféra. Mal vedomosť aj o tom, že Z. L. si dal doniesť auto z
Ameriky zn. Chevrolet Corveta, čiernej farby v hodnote asi 100.000,00 eur a toto dal napísať na meno
svojho bratranca H. G.. Takisto vedel o tom, že Z. L. keď ešte žil kúpil byt na Z. N. Y. F., v ktorom aj býval
so svojou priateľkou K., priezvisko nevedel uviesť, a že tento byt takisto napísal na svojho bratranca H.
G.. Ďalej v tejto zápisnici je uvedená výpoveď žalobcu v tom znení: „tým chcem povedať, že aj uvedené

auto, aj uvedený byt boli vo vlastníctve nebohého Z. L., ale on ich kvôli mne neznámemu dôvodu dal
evidovať na meno H. G.. Z. L. v roku 2006, čiže ešte dávno predtým, napísal aj na neho jedno vozidlo,
červené H. na základe našej dohody. Uviedol, že neskôr bude aj tak moje a preto ja som mu za palivo,
keď som ho vozil s tým autom neúčtoval žiadne peniaze.“

36. Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka je hmotnoprávnym ustanovením, ktoré určuje vlastníkovi
spôsob ochrany jeho vlastníctva. Spôsob súdnej ochrany vlastníckeho práva je charakterizovaný a
realizovaný predovšetkým žalobou na vydanie veci. Žaloba na vydanie veci podľa ust. § 126 ods. 1 OZ
upravuje (určuje) subjekt, ktorý má byť v konaní označený ako subjekt, ktorý má povinnosť vec vydať
(pasívne legitimovaná osoba). Je ním ten, kto vec neprávom zadržuje. Predpokladmi pre úspešnosť

žaloby na vydanie veci je, aby bolo preukázané, že:
1. vec je v držbe inej osoby, odlišnej od vlastníka a tento ju nie je ochotný vydať,
2. držba veci inou osobou je neoprávnená,
3. žalobu podal vlastník.

37. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

38. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak.

39. Odvolací súd so zreteľom na hore vykonané dôkazy v spore, konštatuje, že ako prvé bolo
povinnosťou žalobcom s poukazom na procesnú obranu žalovaného, v zmysle ust. § 132 a § 133 OZ

preukázať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore, to znamená, že žalobca je vlastník predmetného
motorového vozidla, nakoľko ním predložené doklady, t.j. Veľký technický preukaz, Malý technický
preukaz, Protokoly o emisnej kontrole a protokoly o technickej kontrole majú len evidenčný charakter,
čo konštatoval aj Najvyšší súd SR vo veci pod sp.zn. 4Obo/23/2006 zo dňa 04. 12. 2007, kedy v prípade
spornosti nadobudnutia vlastníckeho práva je potrebné, aby žalobca v tomto smere uniesol dôkazné

bremeno v zmysle § 133 Občianskeho zákonníka, nakoľko vlastníctvo k hnuteľnej veci na základe
zmluvy , sa nadobúda prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak.

40. V danom prípade ale z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, aby došlo k prevzatiu

motorového vozidla zo strany žalobcu, keďže auto žalobcu sa nachádzalo v garáži žalovaného
v 2. rade, Z. L. s týmto motorovým vozidlom po celý čas jazdil, staral sa o neho s tým, že
disponoval aj splnomocnením na užívanie predmetného vozidla (viď. bod 33. napadnutého rozsudku,
t.j. plnomocenstvo zo dňa 17.5.2006), berúc zreteľ aj na prehlásenie žalobcu, že vlastníctvo kpredmetnému rozsudku mal nadobudnúť na základe ich dohody vo forme zábezpeky v roku 2006,
kedy neb. Z.. L. mal uskutočniť aj prevod vozidla motorového vozidla, pričom osvedčenie o evidencii
(technický preukaz) je zo dňa 30.7.2012.

41. Odvolací súd apeluje na to, že technický preukaz je v prvom rade dokladom o technickom stave
motorového vozidla, a preto aj keď je v technickom preukaze uvedený ako vlastník iný subjekt, to
ešte neznamená spochybnenie vlastníckeho práva inej osoby, ak je to v konaní preukázané (viď.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Obdo/23/2006 zo dňa 4. decembra 2007), keďže

Technickýpreukazazápisvlastníctvavpreukazemálendeklaratórnycharakter,niekonštitutívnyaVeľký
technickýpreukazjenajmädokladomotechnickomstavevozidla.Konštruktívnycharakternadobudnutia
vlastníckeho práva k hnuteľnej veci sa nadobúda v zmysle § 132 OZ s odkazom na ust. § 133 OZ, čo
žalobca v konaní hodnoverne nepreukázal.

42. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne

správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP,
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a z dôvodu plného úspechu žalovaných zaviazal neúspešného
žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 2:1 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).