Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 1T/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219010598
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Volkaiová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7219010598.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Dominikou Volkaiovou, LL.M. v trestnej veci obžalovaného

Q. C. stíhaného pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného
zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. februára 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a ) Trestného poriadku obžalovaného Q. C. , nar. XX.X.XXXX v E., trvale bytom H.
X. č. 4, E., t. č. ÚVV a ÚVTOS Košice spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp.
zn. 2Pv 402/18 pre skutky právne kvalifikované ako prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183
ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na

§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
- v byte na 2. poschodí na ulici H. X. č. X v E.- N. , v čase od 23.30 h. dňa 13.09.2018 do 08.15 h. dňa
14.09.2018 bránil svojej družke B. K. v odchode z uvedeného bytu a to tak, že zamkol vchodové dvere
použitím bezpečnostných zámkov vchodových dverí a kľúč od dverí uschoval na neznámom mieste a
svoju družku B. K. zároveň fyzicky napadol tak, že ju opakovane udrel najmenej osem krát otvorenou
časťou ruky do oblasti tváre a vyhrážal sa jej slovami: „Zabijem Ťa“, čím u poškodenej B. K. vyhrážky
obvineného vzbudili dôvodnú obavu o svoj život a zdravie a spôsobil jej pri fyzickom útoku zranenia s

dobou liečenia do 7 dní,
- dňa 01.12.2018 okolo 18.00 hod. v byte na X.poschodí na ulici H. X. č. X v E.- N. družke B.
K. a ich deťom bránil opustiť byt, v ktorom spoločne žili tak, že zamkol vchodové dvere použitím
bezpečnostných zámkov vchodových dverí a kľúč od dverí uschoval na neznámom mieste a následne
v presne nezistenom čase dopoludňajších hodinách dňa 02.12.2018 v byte na 1. poschodí na ulici H.
X. č. X v E.- N. družku B. K. fyzicky napadol a to tak, že túto opakovane udieral otvorenou časťou dlane
do oblasti tváre a vyhrážal sa jej slovami „Zničila si mi život, tak ho zničím aj ja Tebe“ a vo verbálnych
vyhrážkach v súvislosti s fyzickou likvidáciou poškodenej a jej rodinných príslušníkov pokračoval aj dňa

03.12.2018, kedy v presne nezistenom čase v spoločných priestoroch bytového domu na ulici H. X. X
v E. družku B. K. opakovane udieral a kopal do celého tela a šľapal po jej tele, pričom tieto zranenia
si nevyžiadali lekárske ošetrenie a vyhrážal sa svojej družke B. K. slovami, „že keď bude chcieť, tak ju
dopichá tam, kde ju nájde a že skončí na ulici ako pes!“ čím u poškodenej B. K. vyhrážky obvineného
vzbudili dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,

o s l o b o d z u j e , nakoľko nebolo dokázané, že sa skutok stal.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal dňa 30.4.2019 obžalobu na obžalovaného Q. C. pre
skutkyuvedenévskutkovejvetevýrokovejčastirozsudkuprávnekvalifikovanéakozločinobmedzovania
osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.c) Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní dňa 25.9.2019 súd rozhodol, že obžalovaný je vinný zo skutkov uvedených v
obžalobnom návrhu a uložil mu za to podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm.
m), § 38 ods. 5, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Proti rozsudku podal obžalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo

dňa 21.11.2019 sp. zn. 6To 88/2019 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku
napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol po doplnení dokazovania opätovným výsluchom
obžalovaného, poškodenej a svedkyne K. M..

Po vrátení veci nemali procesné strany žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd doplnil

dokazovanie v zmysle pokynu odvolacieho súdu a opätovne vypočul obžalovaného, poškodenú a
svedkyňu M..

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nariadenom po vrátení veci Krajským súdom v Košiciach
vypovedal, že dňa 13.9.2018 sa staral doma o deti a domácnosť, poškodená bola v práci. Vo večerných

hodinách o 19.15 hod. odišiel z domu do E. autobusom na brigádu do baru u S., kde sa zdržal do druhej
rána a autobusom, ktorý mu šiel o 4.45 hod. z H. X. sa vrátil domov spolu s viacerými známymi, na mená
ktorých si už nespomenie. Asi o 5.00 hod. ráno zaklopal doma na dvere, lebo nemal kľúče, čakal asi 2-3
minúty a otvorila mu poškodená, ktorá si šla následne opäť ľahnúť a on po hygiene tiež. Nekomunikovali
spolu až do obeda. Potom v pondelok išla poškodená do roboty a on ostal s deťmi. Ráno o šiestej odišla,

prišla o 16.30 hod., boli s deťmi a nič sa nedialo, rovnaký kolobeh do 23.11.2018. V ten deň odchádzal na
brigádu ako každý piatok a kým nebol doma poškodená ušla, na zábave mu hovorili ľudia, že ju videli v
autobuse aj s deťmi a bratom B. o 20.00 hod. Vrátil sa domov v sobotu ráno a naozaj nebola doma, išiel k
svojej mame a tam ostal spať. Potom išiel za svokrou, ktorá nevedela kde sa nachádza poškodená. Bola
preč tri dni, dozvedel sa, že bola u sestrenice, kde si zarobila nejaké peniaze a šla na hotel Q.. Prezradil

mu to brat poškodenej B.. Išiel za ňou, jednu noc tam prespal a okolo 25-teho, 26- teho odtiaľ odišli do
banky pre peniaze z marodky, ktoré dostala poškodená 28.11.2018. Udobrili sa, všetko bolo v poriadku
medzi nimi. Dňa 30.11.2018 mal meniny nevlastný syn B., boli dohodnutí, že pôjdu na oslavu ku svokre,
odvolal pravidelnú piatkovú brigádu. Poškodená zrazu nechcela ísť, že chce spať, trochu sa nahneval,
ale nepovedal nič. Okolo ôsmej navrhol poškodenej, aby išli kúpiť chipsy pre deti a alkohol, súhlasila.

Rozhodli sa, že pôjdu do mesta, k deťom prišla jeho krstná a spojom o 23.13 hod. išli do baru Pažravec,
odtiaľ do baru v hoteli L., kde sa stretli so známymi zo Šace, U. U. a P. C., ktorí ich zobrali o piatej ráno
domov. V sobotu u nich doma boli chlapci zo skupiny R. T. z U. a zabávali sa asi do desiatej. V nedeľu k
nim prišla svokra. Dňa 3.12.2018 v pondelok ráno ho poškodená zobudila, že nevie otvoriť dvere, otvoril
a ona odniesla dieťa do škôlky, ostal doma so synom, poškodená sa už nevracala. Syna odniesol ku

svokre, ktorá nebola doma, nechal ho s priateľom jeho svokry a R. C. a jeho priateľkou. Poškodenú
išiel hľadať, medzitým k nim domov prišla polícia, požiadal svoju mamu, aby zistila kvôli čomu a tak
sa dozvedel, že poškodená ho bola udať. Skutky, ktoré sa mu kladú za vinu, označil za výmysly svojej
družky. Dňa 5.12. sa s poškodenou stretol, požiadala ho, aby jej dal čas, že chce ostať u mamy. Neboli
spolu ani na Vianoce, potom sa stretli, deťom nakúpil darčeky v Pepcu, drogériu, mal financie z depozitu,

ktorý dostal, keď dal byt do podnájmu. V tom čase žil u kamarátky Z. L.. Poškodená sa mu zdôverila,
že už niekoho má a aj on mal doktorku z onkológie, ktorá už pracuje v Anglicku. Poškodená od neho
žiadala tisíc eur, aby stiahla trestné oznámenie a keď sa stretli na C. asi dňa 11.1.2019 dal jej tristo eur,
ktoré použila na potrat pre svoju sestru K. M.. Nikdy poškodenú nezbil ani proti jej vôli nezamkol v byte.
V čase od septembra 2018 do januára 2019 neužíval drogy.

Poprel spáchanie skutkov, ktoré sa mu kládli za vinu. Nikdy poškodenú v byte nezamkol, mala prístup
ku kľúčom, a to aj jeho švagriná K. K.. Táto ich navštevovala v byte na H. X. č. X v E. každý deň. Nevie
si vysvetliť ako prišla poškodená k zraneniam, on na nej žiadne zranenia nevidel, okrem modrín na
nohách, o ktorých nevie ako k nim prišla. Priznal užívanie pervitínu. Ako motív usvedčovania zo strany

poškodenej označil žiarlivosť z jej strany, keď sa jej v auguste 2018 sám priznal, že má inú známosť,
prípadne to, že chcela byť s jeho nevlastným bratrancom Z. M.. Poškodená bola počas ich vzťahu
viackrát v krízovom centre v R., na B., v K. z dôvodu, že v danom čase nemali byt. Rozišli sa neraz,lebo vždy boli medzi nimi hádky, poškodená žiarlila, aj keď ju nepodvádzal. On sám nežiarlil, aj keď ho
to bolelo, ale bol kľudný a to aj po pervitíne. Poškodená si zarábala ako ľahká žena, aj tak si ju vzal.

Poškodená B. K. a svedkyňa K. M. pri svojom opätovnom výsluchu na hlavnom pojednávaní využili svoje
právo podľa § 130 ods. 1 Trestného poriadku a odmietli vypovedať.

Z výpovede poškodenej B. K. na hlavnom pojednávaní pred zrušením veci súd zistil, že po počutí
skutkovej vety obžaloby poukazuje na to, čo je v nej uvedené a že skutky sa stali tak ako je popísané.

Skutokz13.9.2018na14.9.2018sastaltak,žeobžalovanýbolnadrogovaný,vtedybolagresívny,vyčítal
jej, že ho podvádza, že za ňou do bytu niekto chodí, čo nie je pravda, sedela na posteli, dal jej osemkrát
facku, zamkol dvere, skryl kľúče a zobral jej telefón, aby nemohla volať. Ráno, keď išiel obžalovaný
odniesť syna do škôlky, zase ich zamkol, vzal kľúče so sebou aj jej mobil, našla starý telefón, zapojila
ho do nabíjačky a volala 112, prepojili ju na policajtov a tí keď prišli, tak videli, že nevie hýbať s rukou, že
si nevymýšľa. Bola na ošetrení v nemocnici. Obžalovaný bral drogy pravidelne každý týždeň. Z. M. jej

predstavil obžalovaný, pomáhal jej s nákupmi, nemali intímny vzťah, správal sa k nej lepšie ako vlastný
muž a obžalovaný naňho nežiarlil, robil si z toho srandu. Druhý skutok sa stal tak, že jej obžalovaný
dal nasilu drogy, chcela ujsť, ale nepustil ju z bytu, aby ho neudala, chcela vyskočiť z okna, dal ju dole,
začal ju biť, kopať, deti plakali, zamkol ju v byte aj s deťmi na celú noc a odišiel, prišiel až na druhý deň.
Bola v krízových centrách na B., v K. H. N., v K. z dôvodu, aby sa ukryla pred obžalovaným, ale stále

ju našiel, naposledy, keď bola na B., ju prezradila teta Q. M., lebo sa jej obžalovaný vyhrážal. Nie je
pravdou, že bývala v krízových centrách, lebo nemali byt. V inej trestnej veci „stiahla výpoveď“, lebo sa
jej syn obžalovaného vyhrážal, že keď jeho otec pôjde do basy, tak ich všetkých zapáli, podpáli dom,
chodil za ňou na B., kupoval deťom sladkosti, aby zmenila výpoveď. Obžalovaný jej vtedy volal z väzby a
presviedčal ju, že je s deťmi jeho život, ale nič sa nezmenilo, keď bol prepustený na slobodu. Teraz sa jej

nikto nevyhrážal. Konanie, ktoré je opísané v obžalobe sa opakovalo často, vtedy utekala k mame aj s
deťmi alebo aj sama ušla, keď sa jej nepodarilo deti na seba zavesiť a potom sa vrátila pre deti. Zamykal
ju takto opakovane, nemohla pozerať cez okno, rozprával jej hlúposti, že na niekoho cez okno pozerá,
nemohla ísť do kuchyne, ani na záchod sama, bil ju, bol agresívny pred deťmi. K vyhrážkam uviedla,
že sa ho bála preto, lebo videla ako udrel známeho a ten zaspal na pätnásť minút. Pri vyhrážkach bol

agresívny a hovoril, to čo je v obžalobe a že je štetka a k tomu bitka, facky otvorenou dlaňou a stalo
sa, že aj kopanie. Nemala žiadne kamarátky, ktorým by o správaní obžalovaného hovorila, časť vedela
matka a setra, ktorá ju fotila s modrinami. Na fotografiách, ktoré odfotila sestra má modriny na tvári, sú
spred roka, ale neviažu sa ku skutkom, ktoré sa prejednávajú, lebo vtedy obžalovaného nebola udať.
Naposledy ho bola udať preto, lebo sa od neho nedalo odísť, neustále ju vyhľadával. Predával ju, nútil

ju spávať s chlapmi za peniaze kvôli tomu, že on zaplatil byt, deti mu ho zničili a ona to musí splatiť.
Urobil jej profil na Pokeci, odfotil ju v gaťkách, dal svoje telefónne číslo a povedal, čo má hovoriť do
telefónu. Povedal, že keď to bude robiť bez gumy, tak ju zbije, ale stále keď prišla domov ju zbil a peniaze
ktoré zarobila, si užíval aj s rodinou. Svedkyňu Z. L. pozná zo susedstva, stretávali sa pod blokom s
deťmi. Vie, že skrývala obžalovaného asi mesiac, keď ho hľadali policajti a on jej za to dával peniaze

z predaja bytu v Šaci.

Svedkyňa B. X., matka poškodenej, odoprela na hlavnom pojednávaní vypovedať z dôvodu blízkeho
vzťahu s obžalovaným, ktorému nechce svojou výpoveďou privodiť trestné stíhanie a preto bola na
návrh procesných strán postupom podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítaná výpoveď svedkyne

z prípravného konania zo dňa 12.4.2019 na č. l. 94, v ktorej svedkyňa uviedla, že si už s odstupom
času nepamätá, čo uvádzala vo svojej výpovedi v decembri, ale vie, že sa poškodená v minulosti často
hádala s obžalovaným, bola prítomná, keď sa poškodenej vyhrážal, ale nie keď ju bil.

Z výpovede svedkyne Z. L. vyplynulo, že bola susedou obžalovaného a poškodenej na ulici H. X. do

konca roku 2017, kedy sa odsťahovala. Bola svedkom toho, ako poškodená od obžalovaného utekala
a on ju hľadal a keď ju našiel, deti boli vyhladované. V období september 2018 až január 2019 nebola
s poškodenou v kontakte. Jej sa poškodená na obžalovaného nesťažovala. Stretávali sa pri bloku s
deťmi, vie o poškodenej, že je ľahká žena. V spoločnej domácnosti obžalovaného a poškodenej bola
dva až trikrát, keď išla poškodená pre čajík alebo prebaliť dieťa, inak k nim vôbec nechodila. V tom čase

pracovala na dvanásť hodinové smeny od šiestej do šiestej denné a nočné služby. Svedkyňa priznala,
že obžalovaný žil v jej domácnosti dva až tri týždne, keď už nebol s poškodenou, počas sviatkov. Vie o
tom, že poškodená bola viackrát v krízovom centre kvôli týraniu, ale následne utekala za obžalovaným.
Vie, že poškodená bola v blízkom, dennom vzťahu so sestrou K.. Jej druh je väzobne stíhaný za týraniea v lete 2018 o tom hovorila poškodenej, ktorá jej povedala, že to tiež tak spraví s obžalovaným. V tom
čase tam už síce nebývala, ale nosila tam deti do školy.

Z výpovede svedkyne K. K., sestry poškodenej, na hlavnom pojednávaní pred zrušením veci bolo
zistené, že chodila do domácnosti ku poškodenej každý deň, bola tak desaťkrát svedkom toho, ako
obžalovaný poškodenú udrel fackami a ťahal poškodenú za vlasy na zem, nadával jej pri tom, že je
štetka, kurva a vyhrážal sa jej, že ju zabije. Vie od poškodenej, že od obžalovaného často utekala
ku mame alebo ku babke na sídlisko M.. Nevie sa vyjadriť či skutočnosti, o ktorých vypovedala, sa

viažu k dátumom uvedeným v obžalobe, lebo také sa stalo viackrát. Vie od poškodenej, že keď ju
obžalovaný zamkol v byte, zobral aj kľúče. Inak kľúče od bytu mala aj poškodená a v jednom prípade
jej ich poškodená dala, aby sa tam už nemohla vrátiť, tieto potom odovzdala rodine obžalovaného. Na
poškodenej videla modriny a od nej sa dozvedela, že jej ich spôsobil obžalovaný. Uviedla, že poškodená
bola v krízovom centre, lebo ju obžalovaný bil, bola týraná.

Svedok B. K., brat poškodenej, na hlavnom pojednávaní odoprel vypovedať z dôvodu, že obžalovaného
ako bývalého švagra považuje za blízku osobu a nechce mu privodiť trestné stíhanie.

Vo veci bol vypočutý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, sexuológia MUDr.
JUDr. Ján Uhrín k znaleckému posudku č. 44/2019 na č. l. 118-137, ktorý na hlavnom pojednávaní

uviedol, že plne trvá na záveroch podaného znaleckého posudku. Uviedol, že u obžalovaného zistil
škodlivé užívanie psychostimulácií (pervitínu) bez rozvinutia známok závislosti, obžalovaný je zároveň
konzumentom alkoholu a kanabinoidov. Obžalovaný má k užívaniu látok nekritický postoj, nemá záujem
o liečbu, ani abstinovať, preto ochranné liečenie znalec nenavrhuje, lebo by sa nedosiahol jeho účel. Z
podkladov, ktoré mal znalec k dispozícii uviedol, že nie je možné jednoznačne dokázať, že sa jedná o

plne rozvinutú závislosť, nakoľko neexistujú objektívne toxikologické vyšetrenia moču alebo iné lekárske
správy. Znalec uviedol, že pervitín zvyšuje mieru agresivity u užívateľov, znižuje zábrany v konaní a
jedná sa o očakávaný účinok látky, ktorý obžalovaný z predchádzajúceho konzumu poznal, teda ak by sa
skutku dopustil pod vplyvom návykovej látky, bol by vplyv forenzne nepodstatný. Obžalovaný je schopný
chápať zmysel trestného konania , nie je potrebné vyšetriť duševný stav.

Znalkyňa z odboru psychológia PhDr. Eva Sklenárová k znaleckému posudku č. 27/2019 na č.
l. 98- 116 na hlavnom pojednávaní uviedla, že plne zotrváva na záveroch podaného znaleckého
posudku. Posudok vypracovala na dve osoby, obžalovaného Q. C. a poškodenú B. K.. Konštatovala,
že obaja majú dostatočné kognitívne a pamäťové schopnosti, ktoré sú potrebné k tomu, aby vedeli

chápať a reprodukovať to, čo prežili. Osobnosť obžalovaného charakterizovala tým, že je v popredí
chladná kalkulácia, ľahostajnosť k pravidlám a osobnosť je poznačená psychopatickými rysmi. V čase
vyšetrenia neboli zistené paranoidné tendencie, mal zvýšenú agresivitu v zmysle dvoch zložiek hostility
a impulzivity, ktoré sa prejavovali v jeho správaní voči iným osobám, a to v situáciách stresu, záťaže,
konfliktu a spúšťačom týchto reakcií mohol byť aj málo významný podnet. U obžalovaného je lži skóre

zvýšené, sklony ku konfabulácii nezistené. Seba vykresľuje v sociálne žiaducom svetle, chýba mu
objektívny prístup. Poškodená je osobnosť neurolabilná, voči sebe málo kritická s tenziou, emočnou
labilitou, neurotickými signálmi v správaní a znalkyňa konštatovala u nej zvýšenú sebaľútosť pod
tlakom konfliktných prejavov jej druha k nej. Ide o ovplyvniteľnú osobu, znalkyňa nezistila následky
po disharmonickom vzťahu, pretože ak by aj nejaké mohli byť v ich konfliktom spolunažívaní, tak

poškodená ich vedela odreagovať únikovou formou, keď odišla zo spoločnej domácnosti. Aj jej osobnosť
má rysy a znaky psychopatickej osobnosti so sklonom k náladovosti a horšou prispôsobivosťou. Lži
skóre štatisticky nevýznamné, zistený sklon k nevedomému a subjektívnemu skresľovaniu udalostí,
bagatelizovanie aj zveličovanie, účelové zmenenie výpovede v zmysle zakrývania, opatrnej zdržanlivosti
a maskovaniu cieľov, nevedela sa vysporiadať so súčasnými problémami. Znalkyňa uviedla, že k

záveru o tom, že poškodená má sklon k nevedomému a subjektívnemu skresľovaniu udalostí dospela
na základe výsledkov v testových dotazníkoch, zo spôsobu akým sa vyjadrovala o celom skutku a
z rozporuplnosti výpovedí, ktoré si neuvedomila, že ich má, ako je komponovaná celkovo, nie len
vo vzťahu ku skutku. Znalkyňa uviedla, že poškodená je ovplyvniteľná a nevylučuje ani možnosť
účelovej zmeny výpovede a objasnila, že k tomuto záveru dospela na základe poznatku, že poškodenú

presviedčali na zmenu výpovede iné osoby, brat, mama, aby sa vrátila a keď menila výpovede, tak v
prospech obžalovaného. Na základe testového vyšetrenia dospela znalkyňa k záveru, že poškodená je
ovplyvniteľná, preto ak na ňu bude niekto tlačiť, je možné, že zmení výpoveď.Z lekárskej správy na č. l. 142 zo dňa 14.9.2018 bolo zistené, že v čase o 13.59 hod. bola poškodená
vyšetrenánachirurgickejambulancii,kdekanamnézeudala,žejudruhvečerfackalahodilostenu,kedy
si udrela ľavé zápästie. Objektívny nález po vyšetrení lebky, chrbtice a hornej ľavej končatiny drobné

exkoriácie a opuch, palpačná bolesť v oblasti ľavej ruky bez patologického postavenia, hybnosť prstov
plná, bez traumatických zmien na skelete.

Zo správy Mestskej časti E.- N. zo dňa 11.2.2019 na č. l. 167 bolo zistené, že obžalovaný je prihlásený
k trvalému pobytu na ulici H. X. č. 4, E..

Z hodnotenia Ústavu na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody Košice na č. l. 169- 170 bolo
zistené, že počas výkonu väzby sa správa slušne a disciplinovane, disciplinárny trest ani odmena mu
neboli udelené. Pracovne zaradený nie je, kontakt s rodinou udržiava prostredníctvom návštev v ústave,
telefonicky aj korešpondenčne.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na č. l. 171
vyplynulo, že obžalovaný má evidované štyri priestupky. Priestupok zo dňa 3.7.2018 proti majetku podľa
§ 50 ods. 1 z. č. 372/1990 Zb. z. (ďalej len priestupkový zákon), zo dňa 21.10.2016 priestupok podľa § 22
ods. 1 písm. c) priestupkového zákona za jazdu bez vodičského oprávnenia, zo dňa 25.9.2016 podľa §
49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona a zo dňa 26.2.2016 podľa § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového

zákona, za vyhrážky zabitím družke Andrei K. v byte svojej matky, za čo mu bola uložená pokuta vo
výške 40 eur.

Odpis registra trestov na č. l. 294-296 svedčí o tom, že obžalovaný bol osemkrát súdne trestaný,
naposledy rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 3T 70/2010 pre zločin znásilnenia podľa § 199

ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov a šesť mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne
prepustený 10.4.2013 so skúšobnou dobou v trvaní tri roky. V roku 2001 mu bol Okresným súdom Košice
II sp. zn. 7T 38/01 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov za trestný

čin nebezpečného vyhrážania podľa § 197a Tr. zák. v súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202
ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku. V roku 2003 bol obžalovaný uznaný vinným Okresným
súdom Košice II sp. zn. 8T 323/01 z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 v súbehu s trestným
činom nebezpečného vyhrážania podľa § 197a Tr. zák. a trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1
Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere dva roky.

V roku 2006 bol obžalovaný Okresným súdom Košice II sp. zn. 7T 25/06 uznaný vinným z trestného
činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku a
bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok a dvadsaťosem dní so zaradením do druhej
nápravnovýchovnej skupiny.

Zhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd konštatuje,
že obžalovaný spáchanie skutkov v celom rozsahu poprel. Výpoveď obžalovaného súd samú o sebe
považuje za presvedčivú vzhľadom na jej obsahovú podrobnosť, bez vážnejších logických rozporov, až
na tú skutočnosť, že oproti predchádzajúcim výpovediam uvádzal obžalovaný mnohé nové skutočnosti
a okolnosti. Svedkyňa K. M. a B. X. sa ku konkrétnym skutkom nevyjadrili, lebo neboli ich priamymi

svedkami, ich výpovede hodnotí súd ako dôkazy preukazujúce charakter spolužitia obžalovaného s
poškodenou, ale málo dôkazne významné pre rozhodnutie o vine obžalovaného zo skutkov, ktoré
sú mu kladené za vinu v obžalobe. Svedkyňa Z. L., suseda z vedľajšieho bloku, sa ku skutkom,
ktoré sú predmetom trestného konania vyjadriť nevedela. Domácnosť obžalovaného a poškodenej
nenavštevovala, v čase prejednávaných skutkov už v susedstve ani nebývala, odsťahovala sa koncom

roka 2017. Predtým pracovala na dvanásť hodinové smeny, denné a nočné služby, s poškodenou neboli
v blízkom vzťahu, mali sa baviť výlučne o deťoch, po odsťahovaní spolu neostali v osobnom kontakte.
Výpoveď svedkyne tak nemá žiadnu dôkaznú hodnotu v prejednávanej veci. Pokiaľ ide o tvrdenie
svedkyne,žesajejmalapoškodenávlete2018zdôveriťstým,žeurobíobžalovanémuto,čoonasvojmu
väzobne stíhanému druhovi, k tomu súd uvádza, že samotná svedkyňa uviedla, že po odsťahovaní z

H. X. neostala s poškodenou v osobnom kontakte, teda minimálne od konca roka 2017, len deti tam
nosila do školy, pričom s uvedeným sa jej mala zdôveriť suseda- poškodená, s ktorou nebola podľa
vlastných slov v kamarátskom vzťahu a predtým sa bavili len o deťoch, a to v lete 2018, teda buď v
období kedy je školská dochádzka nahradená dvojmesačnými prázdninami, a preto by nemala dôvodchodiť do danej oblasti (keď ako jediný dôvod jazdenia do Šace označila vozenie detí do školy) alebo
prípadne v čase pred skončením školského roka, teda s takmer trojmesačným odstupom od času, kedy
poškodená podala vo veci trestné oznámenie. Ich vzájomné stretnutie by bolo tiež v rozpore s tým, čo

tvrdila vo svojej výpovedi svedkyňa, že po jej odsťahovaní už viac neboli v osobnom kontakte. Súd tak
hodnotí výpoveď svedkyne ako vnútorne protirečivú a nepresvedčivú v snahe pomôcť obžalovanému
vyviniť sa z trestnej zodpovednosti, a to aj s ohľadom na blízky vzťah svedkyne s obžalovaným, o ktorom
priznala, že keď už netvoril pár s poškodenou, žil v jej domácnosti a pomáhal jej s deťmi.

Jediným priamo usvedčujúcim dôkazom proti obžalovanému je výpoveď poškodenej B. K.. Pri
samotnom skutku neboli žiadni očití svedkovia, okrem spoločných maloletých detí v predškolskom veku.
Obžalovaný a poškodená podávajú svoju verziu toho, čo sa medzi nimi v inkriminovanom čase udialo.
Súd skúmal iné dôkazy dovoľujúce prikloniť sa k jednej z verzií, ale musel konštatovať, že v konaní nebol
navrhnutý a vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by umožňoval jednoznačne prikloniť sa k jednej či druhej
výpovedi.

Lekárska správa na č. l. 142 potvrdzuje, že poškodená bola dňa 14.9.2018 v čase o 13.59 hod. vyšetrená
na chirurgickej ambulancii v nemocnici, kde po vyšetrení lebky, chrbtice a hornej ľavej končatiny boli
zistené drobné exkoriácie a opuch, palpačná bolesť v oblasti ľavej ruky bez patologického postavenia,
hybnosť prstov plná, bez traumatických zmien na skelete, teda zranenia v oblasti hornej končatiny.

Výpoveď poškodenej iba čiastočne korešponduje s lekárskou správou, keď táto vypovedala, že ju
obžalovanýfackalpotvári,aleneuvádzalažiadneinéformynásilia,priktorýchbymalodôjsťkzraneniam
v oblasti ruky, čo vyvoláva určité pochybnosti o priebehu skutku.

Napokon súd hodnotil aj celkovú dôveryhodnosť výpovede poškodenej aj skrz záverov znaleckého

posudku č. 27/2019 z odboru psychológie PhDr. Evy Sklenárovej, ktorého predmetom bolo popri
psychologickom vyšetrení poškodenej aj posúdenie takých jej osobnostných čŕt, ktoré môžu mať vplyv
na vierohodnosť výpovede. Zo záverov vyplynulo, že lži skóre štatisticky nevýznamné, zistený sklon k
nevedomémuasubjektívnemuskresľovaniuudalostí,bagatelizovanieajzveličovanie,účelovézmenenie
výpovede v zmysle zakrývania, opatrnej zdržanlivosti a maskovaniu cieľov.

Na základe týchto odborných zistení v spojení so slabšími miestami vo výpovedi poškodenej, pokiaľ
ide o spôsob vzniku zranení a celková chudobnosť detailov oproti doplnenej výpovedi obžalovaného,
súd vyslovuje záver o menšej presvedčivosti a dôveryhodnosti jej výpovede, teda o nižšej dôkaznej sile
daného dôkazu.

O vine obžalovaného svedčí jedine výpoveď poškodenej, ktorá s prihliadnutím na ďalšie vykonané
dôkazy nepôsobí jednoznačne do takej miery, aby bolo možné konštatovať, že skutky sa nepochybne
stali a dopustil sa ich obžalovaný a takto ho uznať za vinného. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania
pretrvávajú pochybnosti, ktoré nebolo možné odstrániť inými vykonanými dôkazmi, aj vzhľadom na to,
že procesné strany žiadne ďalšie dôkazy nenavrhli a súd nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán

konania, v dôsledku čoho súd uplatnil zásadu in dubio pro reo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na
Okresnom súde Košice II. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Košiciach.