Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 17, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/58/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120012767
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120012767.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
Mgr. Pavla Macháča a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného S. K., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom T. XX, t. č. v ÚVTOS Leopoldov, v konaní o návrhu odsúdeného na zmenu spôsobu
výkonu trestu, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 28.04.2021, č.
k. 28Nt/98/2020-15, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17.06.2021 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného S. K. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 9 ods. 2, ods. 4 písm. b/ zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone
trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamietol
návrh odsúdeného S. K. na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol odsúdenému
uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 22.06.2007, sp. zn. 21T/24/2007.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd mal za preukázané, že odsúdený
splnil formálnu podmienku, avšak nesplnil materiálnu podmienku, a to predovšetkým s poukazom
na hodnotenie ústavu na výkon trestu, z ktorého vyplýva, že podmienky na zmenu spôsobu výkonu
trestu odsúdený plní len čiastočne vrátane plnenia programu zaobchádzania. Nebolo tak podľa názoru
okresného súdu možné ustáliť, že by odsúdený plnil program zaobchádzania, ktorý je súhrnom

aktivít zameraných na rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu
v súlade s právami a povinnosťami ustanovenými v zákone č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu
odňatia slobody v znení neskorších predpisov a v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch
a ktorý ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného podľa jeho
osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu trestu.
Skutočnosť, že odsúdený si počas výkonu trestu odňatia slobody vytvoril podmienky na získanie

disciplinárnych odmien vzhľadom na to, že je vo vynútenom prostredí, kde je obmedzená jeho osobná
sloboda, sama osebe tak podľa okresného súdu nepredstavuje dôvod, na základe ktorého by mal súd
rozhodnúť o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného.

Okresný súd konštatoval, že predpokladom pre rozhodnutie súdu o zmene spôsobu výkonu trestu
odňatia slobody preradením do ústavu s nižším stupňom stráženia je kumulatívne splnenie dvoch

podmienok, a to tých, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu
odňatia slobody a počas doterajšieho výkonu trestu plní program zaobchádzania. Zároveň okresný
súd podotkol, že na zmenu spôsobu výkonu trestu nie je právny nárok, pretože súd môže, avšak
nemusí zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s nižším stupňom stráženia, a to na základe
posúdenia splnenia uvedených zákonných podmienok.

Okresný súd tak zamietol návrh odsúdeného o zmenu spôsobu výkonu trestu preradením z ústavu na
výkon trestu odňatia slobody zo stredného stupňa stráženia do ústavu na výkon trestu odňatia slobodys minimálnym stupňom stráženia, nakoľko odsúdený nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené
podmienky pre také rozhodnutie, s tým, že mal za to, že v ústave na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia bude naďalej lepšie zaručená náprava odsúdeného.

Proti tomuto uzneseniu si podal ihneď po vyhlásení uznesenia sťažnosť odsúdený a poukázal na
hodnotenie riaditeľa ústavu. Argumentoval, že udržiava kontakt prostredníctvom korešpondencie s
cirkevnými organizáciami, nakoľko inú možnosť nemá, lebo matka mu zomrela. Poukázal na skutočnosť,
že riaditeľ odporúčal zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, a tiež to navrhol prokurátor na

verejnom zasadnutí. Na záver uviedol, že zo 16-ročného trestu má odsedených 15 rokov a 1 mesiac.
Žiadal, aby krajský súd jeho žiadosti vyhovel.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Podľa § 411 ods. 1 Trestného poriadku prvá veta o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody
rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva, na návrh

prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo odsúdeného, alebo aj bez takého
návrhu.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. ak odsúdený zaradený do ústavu s vyšším stupňom stráženia
plní program zaobchádzania, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s nižším,

to neplatí pre odsúdeného na doživotný trest.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným,
preskúmal podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, aj konanie,
ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Pokiaľideokonanie,ktorépredchádzalovydaniunapadnutéhouznesenia,totobolovykonanévsúlades
príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Prvostupňový súd na rozhodnutie o návrhu odsúdeného
na zmenu spôsobu výkonu trestu nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktoré predvolal odsúdeného,
ktorému dal možnosť vyjadriť sa k návrhu a realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú zo zákona.

Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, sťažnostný súd zistil, že prvostupňový súd
vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, na ktorý aplikoval príslušné zákonné ustanovenia.
Z dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí je zrejmé, že správanie a vystupovanie odsúdeného
počas celého doterajšieho výkonu trestu nebolo vždy na požadovanej úrovni. Krajský súd má za to, že

doterajší výkon trestu nemal na odsúdeného dostatočný prevýchovný účinok.

Podľa názoru sťažnostného súdu okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne uviedol,
že odsúdený nespĺňa materiálnu podmienku na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody.
Sťažnostný súd sa s právnou argumentáciou prvostupňového súdu v plnom rozsahu stotožňuje a bez

potreby jej opakovania, na túto argumentáciu odkazuje.

Vo vzťahu k sťažnostným námietkam odsúdeného sťažnostný súd uvádza, že zmena spôsobu výkonu
trestu odňatia slobody pri odsúdenom, ktorý iba čiastočne preukazuje splnenie podmienok na zmenu
výkonu trestu je možná, ak tento svojim konaním a správaním vo výkone trestu preukazuje, že účel

trestu je možné dosiahnuť aj v ústave na výkon trestu odňatia slobody s nižším stupňom stráženia.

Sťažnostný súd uvádza, že odsúdený plní program zaobchádzania, ktorý je súhrnom aktivít zameraných
na rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu v súlade s
právami a povinnosťami ustanovenými v zákone č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v

znení neskorších predpisov a v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch a ktorý ustanovuje
cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného podľa jeho osobnostných
vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu trestu iba čiastočne, čo
pre jeho preradenie nepostačuje.Súd vychádza z hodnotenia riaditeľa ústavu, najmä pokiaľ ide o správanie sa odsúdeného počas výkonu
trestu odňatia slobody. Sťažnostný súd je však toho názoru, že v uvedenom prípade si odsúdený

nevytvoril dostatočné podmienky pre preradenie do ústavu s nižším stupňom stráženia, neprejavil
dostatočnú snahu po náprave, a preto na naplnenie účelu trestu nepostačuje na odsúdeného pôsobiť
výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave s minimálnym stupňom
stráženia.

Na tomto závere nemôže nič ani zmeniť návrh riaditeľa ústavu a prokurátora návrhu odsúdeného
vyhovieť, nakoľko právomoc rozhodnúť má výlučne súd a procesné strany majú len právo súdu navrhnúť
ako vo veci rozhodnúť.

Nakoľko sťažnostný súd nezistil dôvody na zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, v zmysle
§ 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného S. K. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.