Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. marec 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoE/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2206209500
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anton Jaček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2206209500.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Anton Jaček a sudkýň: JUDr. Ľubica
Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so
sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpeného advokátom: JUDr. Marián Chovanec, so
sídlom Bratislava, P.O.BOX 259, proti povinnému: C. H., nar. XX.XX.XXXX, adresa T. XX, pre vymoženie
6,87Eur,vedenejsúdnymexekútorom:JUDr.VladimírUsačev,sosídlomBratislava,Lehotského3038/4,

pod č.k. Ex/10532/06, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, č.
k. 9Er/750/2006-44 zo dňa 17.10.2011, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti trov exekúcie p o t v r d z u j e .

III. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom
uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške
111,11 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 31 ods. 1, § 196, § 197 ods. 2,
§ 200 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 203 ods. 1 EP (zákona č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku), §
14 ods. 1 písm. a), b), ods. 3, § 22 vyhlášky (vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov).

3. Vecne potom súd prvej inštancie argumentoval tým, že vzhľadom k tomu, že oprávnený napriek

výzve exekútora nezložil preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov,
ako aj na to, že oprávnený bol poučený o následkoch nezloženia preddavku, súd prvej inštancie s
poukazom na ustanovenie § 31 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o trovách exekúcie zohľadnil skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že
oprávnený nezložil preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie mal za to, že k zastaveniu exekučného konania došlo

zavinením oprávneného a preto v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na
úhradu trov exekúcie.

4. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho
zástupcu. Poukázal na § 31 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd napriek návrhu súdneho exekútora,
nemusí podľa okolností prípadu exekúciu zastaviť. Rozhodnutie závisí od voľného uváženia súdu.

Zastavením exekúcie by oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou
je aj výkon rozhodnutia, čím by došlo k upretiu práva garantovaného Ústavou a medzinárodnýmizmluvami. Poukázal na § 150 ods. 2 OSP (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení
- Občianskeho súdneho poriadku), podľa ktorého súd môže nepriznať alebo znížiť trovy konania, ak sú
trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. Navrhol, aby súd uplatnil moderačné

právo týkajúce sa trov konania a primerane znížil náhradu trov exekučného konania povinného.

5. Povinný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu oprávneného sa písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) pred vecným preskúmaním odvolania bol povinný

zaoberať sa otázkou, či odvolanie podala oprávnená osoba (§ 37 EP, § 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5 EP, § 243b ods. 3 EP, § 355 ods. 2 CSP) a či bolo
odvolanie podané včas (§ 362 ods. 1 CSP). Dospel pritom k záveru, že odvolanie v časti zastavenia
exekúcie je potrebné podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP ako neprípustné odmietnuť a že odvolanie
v časti trov exekúcie nie je dôvodné, pričom uznesenie súdu prvej inštancie v uvedenej časti ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 470 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.

9. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

10. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. V exekučnom konaní platí zásada neprípustnosti odvolaní a potreby výslovného vymedzenia
opaku (teda prípustnosti odvolania). Uvedené je dané i logikou úpravy, ktorej primárnym účelom je

zabezpečenie núteného splnenia povinnosti uloženej exekučným titulom. Pri riadení sa týmito úvahami
preto rozhodnutie v časti zastavenia exekúcie nemalo charakter rozhodnutia v exekučnom konaní
napadnuteľného odvolaním a podanie odvolania napriek jeho neprípustnosti mohlo viesť k jedinému
rozhodnutiu odvolacieho súdu a to k odmietnutiu odvolania oprávneného proti uzneseniu súdu prvej
inštancie v časti zastavenia exekúcie.

12. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie proti trovám exekúcie je prípustné s poukazom na osobitné
ustanovenie § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017.

13. Oprávnený vo svojom odvolaní neposkytol žiadne konkrétne argumenty, ktorými by podporil názor

o potrebe použitia ust. § 150 ods. 2 OSP aj v tejto veci. Postup podľa § 150 ods. 2 OSP neprichádza
do úvahy, nakoľko tu skutočne (v čase exekučného vymáhania pohľadávky) už nejde (nešlo) o spor
všeobecne (tým je len tzv. základné konanie) a teda z podstaty veci ani o drobný spor v zmysle
príslušného ustanovenia OSP (§ 200ea). Oprávnený zjavne mienil tzv. moderačné oprávnenie súdu
využiť len na vlastnú ochranu pred tzv. náhradovou povinnosťou, teda bez toho, aby v súlade so

všeobecnými princípmi spravodlivosti mienil takýto prístup požadovať aj vo vzťahu k povinnému (pre
prípad vymoženia pohľadávky).

14. Za tejto situácie mal ale odvolací súd práve vďaka odvolateľovi už podstatne užší priestor (pri
úvahách, ako s napadnutým uznesením v časti trov exekúcie naložiť), preto odvolací súd napadnuté

uznesenie v časti trov exekúcie podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

15. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP,
použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP

v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím
sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.16. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny,
nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu

mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

17.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky

použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

18. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania
oprávneného - povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.
Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa

obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné,

ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

19. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

20. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).