Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. jún 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117012007
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8117012007.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Petra Tobiaša a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.06.2021, v trestnej veci
obžalovaného D.. P. F., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona
a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/106/2017
zo dňa 28.09.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému D.. P. F., nar. XX.XX.XXXX V. B., trvale
bytom X., X. XXXX/XX,
t. č. v mieste trvalého bydliska,

u k l a d á :

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j), písm. k), písm. l) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods.
3 Tr. zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona sa mu stanovuje skúšobná doba na 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. f) Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného D.. P. F. vinným z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona na
tom skutkovom základe, že

-dňa29.09.2016včaseokolo9.50hod.vPrešovenaMasarykovejulicipricúvanívpriľahlejuličkemedzi
budovou č. 5 a kinom Scala, s dodávkovým vozidlom zn. Renault Trafic, EVČ: X.-XXXAN si počínal tak

nepozorne, že zadnou časťou vozidla zrazil chodca P. H., nar. XX.XX.XXXX, idúceho po pravej strane
vedľa budovy č. 5, pričom chodec P. H. v dôsledku nárazu do chrbta spadol na zem a utrpel pomliaždenie
a krvnú podliatinu v spánkovej oblasti vľavo, pomliaždenie, kožné odreniny a krvné podliatiny v oblasti
ľavého lakťa, pomliaždenie ľavého stehna v oblasti chochola, zlomeninu horného ramena ľavej lonovejkosti s posunom úlomkov a viacerými štrbinovými zlomeninami smerujúcimi k jamke ľavého bedrového
kĺbu s dobou liečenia spojenou s práceneschopnosťou, podľa znaleckého posudku znalca z odboru
zdravotníctva, 4 - 5 mesiacov.

Za to mu uložil podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j), l) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods.
3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon
trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona ustanovil skúšobnú dobu podmienečného
odsúdenia na 1 rok. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú F. H. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,

a.s. s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie okresný prokurátor, a to len
proti výroku o treste, v ktorom uviedol, že prvostupňový súd prijal vyhlásenie o vine obžalovaného a
vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste a rozsudkom uznal obžalovaného vinným podľa
obžaloby a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody. Prokurátor sa s uloženým trestom nestotožnil,

tento nepovažuje za dostačujúci. Poukázal pritom na okolnosti a spôsob spáchania skutku, z ktorých
vyplýva, že zo strany obžalovaného tak, ako to konštatoval vo svojom rozhodnutí aj odvolací súd,
došlo k závažnému porušeniu dopravných predpisov, a to pri cúvaní vozidlom bez náležitého výhľadu
na celú plochu koridoru jazdnej dráhy jeho vozidla, navyše, v mieste s predpokladaným pohybom
chodcov, následkom čoho došlo k závažným následkom v podobe ťažkej ujmy na zdraví u poškodeného

83-ročného chodca, teda u staršej osoby. Poukázal aj na doterajšie postihnutia obžalovaného na
úseku cestnej premávky, ktoré, podľa názoru prokurátora, evidentne neboli postačujúce na nápravu
obžalovaného a má za to, že v danej veci, vzhľadom na osobu obžalovaného a závažnosť spáchania
skutku, možno účel trestu dosiahnuť iba za súčasného uloženia primeraného trestu zákazu činnosti
vedenia všetkých druhov motorových vozidiel. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok

a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby vyhovel jeho odvolaniu
a sám vo veci rozhodol.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto
preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ako to napokon aj konštatoval prokurátor v podanom

odvolaní, že súd prihliadal na poľahčujúce okolnosti, pričom zdôraznil, že obžalovaný sa k trestnej
činnosti priznal, trestnú činnosť oľutoval, vykonalo sa konanie o dohode o vine a treste, pričom uzavrel,
že na nápravu obvineného stačí uložiť len podmienečný trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o trest zákazu
činnosti, podľa názoru okresného súdu, takýto trest nie je potrebný. Je síce pravdou, že sa obžalovaný
v minulosti dopustil šiestich priestupkov, avšak išlo o priestupky uložené počas 10 rokov, od spáchania

prečinu sa obžalovaný už nedopustil žiadneho priestupku. Obžalovaný si podľa záveru prvostupňového
súdu zobral ponaučenie z trestnej činnosti, ktorej sa dopustil, preto nie je potrebný trest zákazu činnosti.

S týmito závermi súdu prvého stupňa však nie je možné súhlasiť. Na jednej strane krajský súd súhlasil so
záverom prvostupňového súdu v tom, že obžalovanému poľahčovalo, že sa k spáchaniu trestného činu

priznal, tento oľutoval, teda, že mu správne priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona,
ako aj že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, teda, že u neho vzhliadol poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona. Krajský súd však bol toho názoru, že u obžalovaného bolo
potrebné priznať ešte navyše ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. k) Tr. zákona, pretože
krajský súd má za to, že obžalovaný sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu

alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, keď jednak nahlásil škodovú udalosť príslušnej poisťovni,
navyše, v rozsahu, v ktorom poisťovňa neplnila poistné plnenie manželke nebohého poškodeného,
uhradil obžalovaný sumu 1.420,- eur na mediačnom konaní dňa 12.02.2019 v hotovosti. Ani krajský súd
žiadnu priťažujúcu okolnosť u obžalovaného nezistil. V odpise registra trestov obžalovaný nemá žiadnezáznamy, v evidencii priestupkov, ako to správne súd prvého stupňa konštatoval, má obžalovaný šesť
priestupkov, pričom po spáchaní skutku, teda už takmer 5 rokov, obžalovaný nespáchal žiaden dopravný
priestupok s tým, že vodičské oprávnenie má obžalovaný od 13.11.1986. Vzhľadom na tieto priestupky

nie je možné uňho hovoriť o osobe, ktorá by nebola zodpovedným vodičom. Priestupky, ktorých sa
obžalovaný dopustil v minulosti, neboli, podľa názoru krajského súdu, závažné.

Na druhej strane však nemohol krajský súd neprihliadať na okolnosti prípadu, a teda spôsob, ako došlo
k spáchaniu skutku, keď, ako to správne prokurátor v odvolaní uviedol, obžalovaný cúval po chodníku

medzi budovami vozidlom, z ktorého nemal dostatočný rozhľad za vozidlo, čím došlo k vzniku poranení
poškodeného v rozsahu ťažkej ujmy na zdraví. Na jednej strane krajský súd pozoroval úprimnú ľútosť
obžalovaného, snahu o nápravu a jeho postoj k predmetnej trestnej veci považuje za taký, z ktorého
možno vyvodiť, že tento sa naozaj z tohto skutku poučil. Na druhej strane však trest plní funkciu nielen
individuálnej prevencie, teda má pôsobiť na prevýchovu páchateľa, ale aj generálnej prevencie, teda aj
iných má odradiť od páchania trestnej činnosti. Z tohto pohľadu, keďže sa obžalovaný dopustil trestného

činu v súvislosti s vedením motorového vozidla aj napriek tomu, že obžalovaný je na pracovisku
hodnotený vysoko pozitívne, ako vysoko zodpovedný pracovník, ktorý pracuje u svojho zamestnávateľa
už od roku 1991 a k výkonu svojej profesie potrebuje aj vodičské oprávnenie, vzhľadom aj na rodinné
pomery, bol však krajský súd toho názoru, že z hľadiska generálnej prevencie bolo nevyhnutné uložiť
obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Vzhľadom na výrazné

poľahčujúce okolnosti a postoj obžalovaného k trestnej činnosti, ako aj k tomu, že po mimoriadne dlhú
dobu, takmer 5 rokov po skutku, sa obžalovaný nedopustil žiadneho dopravného priestupku, vzhliadol
v tomto krajský súd mimoriadne okolnosti prípadu a preto podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona znížil dolnú
hranicu trestu zákazu činnosti, ktorá je 1 rok na minimálnu možnú zákonom prípustnú mieru podľa § 39
ods. 3 písm. f) Tr. zákona a tomuto uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel

po dobu 6 mesiacov.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.