Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 9, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/5/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319203871
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1319203871.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545,
zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO :
37 928 422 proti žalovanému: S. K., nar. 4.4.1985, bytom Nám. Svobody 25, Slušovice, Česká republika,
zastúpený JUDr. Vladislavom Pečíkom, advokátom, so sídlom Koľajná 9, Bratislava, IČO : 52 772 586
o zaplatenie 526,40 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k.
24C/75/2019-103 zo dňa 17. júla 2020 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 526,40 € spolu s 5% ročným úrokom z omeškania
od 26.10.2017 do zaplatenia titulom náhrady škody v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka. Zároveň
rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca tvrdil, že žalobca a Trenčiansky samosprávny kraj
(poistník) uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie majetku. Dňa
1.6.2017 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej konaním žalovaného, ktorú žalobca eviduje pod číslom
K. XXXXXXXXXX. K poistnej udalosti došlo tak, že žalovaný poškodil závoru do areálu Nemocnice s
Poliklinikou Považská Bystrica, ktorá je poistenou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti poistníka.
V zmysle poistnej zmluvy žalobca poskytol poistenému poistné plnenie 526,40 €. Uvedenú sumu si
žalobca v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka uplatnil u žalovaného ako nárok na náhradu škody,
nakoľko poistený mal voči žalovanému nárok na náhradu spôsobenej škody, pričom tento nárok
prešiel na žalobcu. Žalovaný však náhradu poistného plnenia žalobcovi neposkytol, a to ani sčasti.
Žalovaný tvrdil, že v deň 1.6.2017, kedy malo dôjsť ku škode, pracoval ako kuriér a so služobným
autom prišiel do nemocnice odniesť zásielku pre klientku, ktorá sa v danom čase nachádzala v
nemocnici. O tejto skutočnosti nemocnica od začiatku vedela z kamerového záznamu, aj z výsluchu
zamestnanca nemocnice uvedenom v uznesení OO PZ a rovnako v uplatnení nároku na náhradu
škody zo dňa 5.6.2017, kde sa v kolónke č. 30 uvádza „zamestnanec kuriérskej služby GLS“. Ďalej
tvrdil, že po príchode k závore stlačil tlačidlo na vydanie parkovacieho lístka, pričom však tento
mechanizmus nefungoval, skúšal to niekoľkokrát. Následne sa snažil závoru manuálne zdvihnúť
v domnienke, že nefunguje automatické otváranie, nakoľko na displeji svietil nápis voľný prejazd.
Následne, zrejme s použitím väčšej sily, posunul závoru tak, že sa už nevracala späť a zostala otvorená.
Skutkový stav tvrdený žalobcom a žalovaným bol nesporný a vychádzal z neho pri rozhodnutí, keď

strany nespochybnili skutkové tvrdenia protistrany. Predmetom sporu bolo právne posúdenie námietok
žalovaného, ktorý namietal že a) nárok žalobcu je premlčaný, b) žalovaný nie je pasívne vecne
legitimovaný, c) žalobca nepreukázal výšku spôsobenej škody a d) žalovaný nezavinil škodu.

1.2. Po vyriešení otázky právomoci slovenského súdu konať a aplikácii rozhodného slovenského práva
a rozhodnom podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
a článku 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o
rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) súd prvej inštancie vec posúdil s poukazom na
ustanovenie § 420 ods. 1 a 2 , § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka keď na základe uvedeného
nesporného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal za to, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal
nato, že sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného, že nie je pasívne vecne legitimovaný, pretože
škodu mal spôsobiť pri doručovaní zásielky, kedy pracoval ako zamestnanec kuriérskej spoločnosti. Z
citovaného ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v takom prípade je škoda
spôsobená právnickou osobou a sám zamestnanec za škodu takto spôsobenú nezodpovedá. Obrana
žalovaného bola teda opodstatnená. Nebolo sporné, že žalovaný bol zamestnancom, zásielku doručoval
v pracovný deň (štvrtok) a v bežnom pracovnom čase (o 11:08 hod.). Žalobca argumentoval, že
škoda nebola spôsobená motorovým vozidlom, ale činnosťou žalovaného - manuálnym zdvíhaním
automatickej závory. Takéto konanie žalovaného nie je možné považovať za konanie v rámci plnenia
pracovných úloh. Takáto činnosť sa priamo netýkala doručenia zásielky, žalovaný takýmto spôsobom
konal sám, z vlastnej iniciatívy, bez pokynu zamestnávateľa preto ju možno považovať za exces. Na
základe toho mal žalobca za to, že je daná priama zodpovednosť žalovaného ako „použitej osoby“,
nakoľko svojim konaním vybočil z medzí činnosti svojho zamestnávateľa. S týmto názorom žalobcu sa
súd prvej inštancie nestotožnil, keď dospel k záveru, že konaniu žalovaného nechýbal miestny, časový a
vecný vzťah k plneniu úloh podnikateľa, tak ako to vyplýva aj z judikatúry, na ktorú poukazoval žalovaný
(napr. R 5/1971, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1855/2012). Zdvíhanie závory súviselo s
doručovaním zásielky, povinnosť doručiť zásielku mal zamestnávateľ, nie žalovaný. Žalovaný nesledoval
svoj vlastný záujem, nevybavoval si v nemocnici súkromnú záležitosť. Konanie žalovaného preto nebolo
možné považovať za exces. Nakoľko žalovaný nebol v spore pasívne vecne legitimovaný, v dôsledku
čoho nie je zodpovedný za vzniknutú škodu, prvoinštančný súd sa ďalšími námietkami žalovaného
nezaoberal a žalobu zamietol.

1.3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný mal v spore celkový úspech,
preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. priznaný nárok na plnú náhradu trov konania.
O výške náhrady, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému, súd rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p.). Nesúhlasil so záverom súdu o nedostatku pasívnej
legitimácie žalovaného v konaní, keď ako už uviedol, že v písomnom vyjadrení zo dňa 17.03.2020
žalovaný síce do areálu nemocnice vošiel služobným vozidlom ako zamestnanec kuriérskej služby s
cieľom doručiť zásielku, avšak škoda nebola spôsobená prevádzkou služobného motorového vozidla.
Pritom poukázal na Uznesenie Obvodného oddelenia PZ Považská Bystrica zo dňa 28.06.2017, z
ktorého vyplývalo, že konanie žalovaného, ktorým došlo ku škode, spočívalo v tom, že ,,....prisunul
vozidlo k závore, vystúpil z vozidla, a v snahe otvoriť závoru túto viackrát túto viackrát dvíhal smerom
hore až do času, kedy závora ostala otvorená.........“, čím poškodil mechanické uchytenie závory a
uzatvárací systém slúžiaci na zabránenie vjazdu vozidiel do areálu Nemocnice. Žalobca mal za to,
že takéto konanie žalovaného nemožno považovať za konanie v rámci plnenia svojich pracovných
úloh a takáto činnosť vybočuje z medzí činnosti právnickej osoby, nakoľko táto činnosť žalovaného
- manuálne dvíhanie automatickej závory, sa priamo netýkala doručenia zásielky. Žalovaný takýmto
spôsobom konal sám, z vlastnej iniciatívy, bez pokynu zamestnávateľa, preto ju možno považovať za
exces. Takáto činnosť nepatrí k bežnej činnosti zamestnávateľa (kuriérskej spoločnosti) a žalovaný konal
zjavne svojvoľne. Z tohto dôvodu je daná priama zodpovednosť žalovaného, nakoľko svojím konaním
vybočil z medzí činnosti svojho zamestnávateľa, čím mu zároveň prináleží pasívna vecná legitimácia
v tomto konaní.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý súhlasil so súdom v právnom posúdení pasívnej
vecnej legitimácie, nakoľko jeho konanie malo úzky súvis so spôsobenou škodou, a nešlo zo strany
žalovaného o exces a preto žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania. Žalovaný s názorom žalobcu uvedeným v odvolaní nesúhlasil. Uviedol, že
on ako kuriér mal za úlohu doručiť zásielku pracovníkovi Nemocnice, a teda mal zámer pri plnení tejto
pracovnej úlohy vojsť so služobným autom na parkovisko Nemocnice, čo mu ale nebolo technicky
umožnené práve z dôvodu toho, že závora na parkovisku sa nedala dvihnúť. Preto ju skúsil dvihnúť
ručne, čo sa mu poradilo, a následne zaparkoval na parkovisku, a zásielku odovzdal adresátovi. Teda
toto manuálne zdvihnutie závory malo priamy súvis s vykonaním pracovnej úlohy (odovzdaním zásielky),
lebo toto zdvihnutie robil práve a výlučne za týmto účelom. Inak povedané, ak by žalovaný nemal za
úlohu odovzdať zásielku do Nemocnice, tak by nikdy túto závoru nedvíhal, a teda by nikdy nedošlo k jej
poškodeniu. Medzi plnením pracovnej úlohy a vznikom škody je tak nespochybniteľný kauzálny nexus.
Ak by nastala hypotetická situácia, že by normálne vošiel na parkovisku cez otvorenú závoru, a potom by
sa „z ničoho nič“ vrátil k závore, a túto by úmyselne poškodil, tak vtedy by sa dalo hovoriť o jeho priamej
zodpovednosti za škodu, avšak on túto závoru zdvíhal práve preto, aby sa na parkovisko dostal, a aby
zásielku odovzdal adresátovi. To že samotná škoda nesúvisela s prevádzkou služobného motorového
vozidla je bez právneho významu, lebo pracovná činnosť kuriéra sa neobmedzuje len na šoférovanie,
ale aj na všetky činnosti, ktoré majú za cieľ doručiť zásielku adresátovi.
3.1. Žalovaný taktiež ale poukázal nato, že samotný nárok žalobcu (ak by aj pasívne vecne legitimovaný
bol) je premlčaný. Nemocnica totiž po vzniku škody podala trestné oznámenie ohľadom poškodzovania
cudzej veci, kde si uplatnila ako poškodený nárok na náhradu škody, čím došlo k prerušeniu plynutia
premlčacej doby. Príslušný orgán činný v trestnom konaní však trestné stíhanie zastavil, keďže bolo
preukázané, že uvedený skutok nie je trestným činom (nebol preukázaný úmysel žalovaného škodu
spôsobiť, a teda nedošlo k naplneniu subjektívnej stránky trestného činu, kde sa vyžaduje úmyselné
zavinenie). Ako preukázal v Duplike zo dňa 11.05.2020 (resp. v jej prílohe), predmetné uznesenie o
zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť 04.07.2017. Od tohto dňa teda začala plynúť
dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie si nároku na náhradu škody. Uvedená premlčacia
doba uplynula 04.07.2019 (štvrtok), avšak samotná Žaloba bola podaná až 09.07.2019, teda po uplynutí
premlčacej doby. S premlčaním nároku sa súd nezaoberal, keďže ako uviedol, nemal dôvod sa s ďalšími
námietkami žalovaného zaoberať. Žalovaný uvedený postup akceptuje, a považuje ho za hospodárny,
avšak ak by odvolací súd mal za to, že je pasívne vecne legitimovaný predsa žalobe nemožno vyhovieť
aj z dôvodu premlčania nároku žalobcu.
4. Žalobca nevyužil svoje právo a repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a
380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu t.j. v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.
7.1. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
7.2. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.
8. Zodpovednosť za škodu nevzniká len z priameho protiprávneho úkonu fyzickej či právnickej osoby, ale
aj vtedy, ak vznikla činnosťou osoby, ktorú zodpovedné subjekty na tieto činnosti použili. Zodpovednosť
podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy za týchto predpokladov: škoda bola
protiprávne spôsobená tými, ktorých právnická alebo fyzická osoba pri svojej činnosti použila a ku
škode došlo pri činnosti, resp. plnenia úloh právnickej alebo fyzickej osoby. Či škoda bola spôsobená
pri činnosti právnickej osoby, závisí vždy od okolností konkrétneho prípadu. Zodpovednosť právnickej
osoby sa uplatní vtedy, ak bola spôsobená zamestnancami, členmi, spoločníkmi a inými osobami, ktoré
použil podnikateľský subjekt. Pod zodpovednosťou za škodu spôsobenú konaním použitých osôb možno

rozumieť aj konanie štatutárnych orgánov. Rozhodujúce je, či ten, kto spôsobil škodu, spôsobil škodu
pri činnosti, ktorá je vykonávaná pre právnickú osobu a ktorá spadá do pôsobenia tejto osoby. Do rámca
činnosti právnickej osoby spadá totiž nielen výkon zamestnania v pracovnom pomere, ale aj taká činnosť,
ktorej nechýba miestny, časový a vecný vzťah k činnosti tejto osoby. Uvedené kritérium uvádza právna
teória s odvolaním sa na judikát R 55/1971, ale aj česká judikatúra (okrem súdom prvej je inštancie
citovaného rozhodnutia NS ČR sp. zn. 25 Cdo 1855/2021 aj ďalšie rozhodnutia sp. zn. 25 Cdo 277/2004,
25 Cdo 670/2004, 25 Cdo 2600/2007, 23 Cdo 1120/2012) , podľa ktorej zásadným kritériom pre záver,
či bola v konkrétnom prípade škoda spôsobená v rámci činnosti podnikateľa, je miestny, časový a
predovšetkým vecný (vnútorný, účelový) vzťah činnosti, pri ktorej bola škoda spôsobená, k prevádzkovej
(obchodnej) činnosti zamestnávateľa, teda či objektívne išlo o činnosť pre zamestnávateľa.
9. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nedôvodnosti žaloby pre nedostatok
pasívnej legitimácie žalovaného dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo žalobe vyhovené. Súd prvej
inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré
odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.
stotožňuje.
9.1. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný ako škodca pri činnosti,
ktorou bola spôsobená škoda, sledoval výlučne uspokojovanie svojich osobných záujmov alebo potrieb
a preto jeho konanie nie je možné považovať za exces. Žalovaný ako kuriér kuriérskej spoločnosti GLS
mal za úlohu doručiť zásielku pracovníkovi Nemocnice, a teda mal zámer pri plnení tejto pracovnej úlohy
vojsť so služobným autom na parkovisko Nemocnice, čo mu ale nebolo technicky umožnené z dôvodu
toho, že závora na parkovisku sa nedala dvihnúť. Preto ju skúsil dvihnúť ručne, čo sa mu poradilo,
a následne zaparkoval na parkovisku, a zásielku odovzdal adresátovi. Teda toto manuálne zdvihnutie
závory t.j. činnosť ktorá mala za následok vznik škody mala priamy súvis s vykonaním pracovnej úlohy
(odovzdaním zásielky), lebo toto zdvihnutie robil práve a výlučne za týmto účelom. Inými slovami touto
činnosťou, ktorou bola škoda spôsobená, sledoval žalovaný z objektívneho i subjektívneho hľadiska
plnenie svojich pracovných úloh t.j. doručenie zásielky a nesledoval svoj vlastný záujem, nevybavoval
si v nemocnici súkromnú záležitosť.
10. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej
inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní
neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie
založil svoje rozhodnutie. Samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu
prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie
odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že
nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa
neodchýlil príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru o nedostatku pasívnej
legitimácie žalovaného ani nepoprel ich účel a význam.
11. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).
12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania
v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jan 15, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.